48. schôdza

Ďakujem, pán poslanec Kadúc, za otázku. Pri tejto téme je vždy potrebné mať na pamäti naše záväzky a naše ciele. Naše strednodobé ciele, ktoré súvisia s výškou deficitu verejných financií a verejného dlhu, ale aj s potrebným tempom znižovania deficitu, naše záväzky vyplývajúce z domácej tzv. dlhovej brzdy, zo zákona o dlhovej brzde, ktorý je nastavený veľmi prísne a má aj svoje pozitívne a negatívne dopady na tvorbu pracovných miest a verejné investície. Najdôležitejšie sú však, je však potreba financovania zákonom stanovených obligatórnych výdavkov. A takisto je potrebné aj odborne diskutovať o pomere daňového zaťaženia práce, ide o tzv. daňovú kvótu II, a o tie nožnice, ktoré my trvalo máme od roku 2004, stále ich máme roztvorené medzi daňovým zaťažením práce a kapitálu. Čiže máme viac zaťaženú daňovú, odvodovú prácu ako samotný kapitál. Do úvahy musíme brať aj vývoj globálnej ekonomiky a financie ako také.
Dovoľte mi dve poznámky. Pri prvej príležitosti sme znížili sadzbu dane z príjmu právnických osôb o jeden percentuálny bod, stalo sa tak hneď v roku 2013 na rok 2014. A dovoľte mi, aby som si pomohol aj medzinárodným porovnaním podľa Svetovej banky, ja vám potom ten podklad aj odovzdám, pán poslanec. Umiestnenie Slovenska podľa indikátora platenia daní - a zase sme pri tabuľkách a pri rebríčkoch - je dané hlavne výškou daňových sadzieb aj tých, ktoré podniky odvádzajú za svojich zamestnancov, čiže hlavne sociálnych odvodov. V ďalšom je tam zastúpené čas vyžadovaný na vykonanie všetkých povinností súvisiacich s daňovou agendou a potom v počte daňových platieb.
Dotazník, ktorý vypĺňa viacero exponentov na Slovensku, však zahŕňa aj mnoho ďalších súvisiacich otázok. Pre medzinárodné porovnanie som vybral päť štátov, ide o susednú Českú republiku, Rakúsko, Poľsko, nášho najdôležitejšieho obchodného partnera Nemecko a aj veľmi progresívne baltské Estónsko.
Z porovnania s vybranými štátmi vyplýva príliš vysoký počet platieb na Slovensku a výrazne dobré umiestnenie Estónka v tejto oblasti, ktoré, mimochodom, vykázalo na druhej strane mierne vyššiu celkovú daňovú sadzbu, a to je ťažko uveriteľné, čiže Estónsko má vyššiu celkovú daňovú sadzbu ako Slovensko, z pohľadu domácich médií sa vám to zdá asi neuveriteľné, ale podľa tabuľky Doing Business a Svetovej banky je to tak, a celkové daňové sadzby krajín, ktoré som spomenul, s výnimkou Poľska sa výrazne nelíšia. Ja vám ten podklad, samozrejme, odovzdám na porovnanie.
A chcem na záver povedať snáď ešte jednu vec a chcem byť v tomto konzistentný. Naozaj to kľúčové, ktoré je pred nami, je verejný stav verejných financií, to znamená snaha dostať stranu výdavkov a príjmov do rovnovážnej roviny z takého toho štrukturálneho, skutočného štrukturálneho hľadiska. Tento cieľ je nastavený na rok 2017. Je uskutočniteľný. Je pravdou, že dotiahnuť tú káru do toho cieľa bude musieť nasledujúca vláda, ale potom v ďalších rokoch, prirodzene z ďalších prírastkov a ekonomického rastu, ktorý prirodzene predpokladáme, pretože predpokladáme normálne časy, dobré časy, a z primárnych prebytkov v rozpočte bude môcť financovať rôzne priority, a to už bude potom naozaj na nasledujúcej vláde, ako tieto prebytky použije. Či ich použije na zníženie príjmov, alebo na zvýšenie výdavkov v oblastiach, ktoré tá alebo oná strana, ktorá môže byť zastúpená v tej-ktorej koalícii, môže presadzovať.
Dovolím si vám pripomenúť, že máme spoločnú známosť z hľadiska už minimálne troch rozpočtov, ktoré som predkladal tu v Národnej rade, a väčšina príspevkov poslancov aj vládnych, ale aj opozičných je venovaná nedostatočnému dofinancovaniu mnohých oblastí. Čiže to budú veľkí kandidáti, samozrejme, na zvyšovanie výdavkov, teda stále hovorím o používaní prebytkov po roku 2017, ale myslím si, že rovnakú pozornosť si určite zaslúži aj znižovanie celkového zaťaženia v oblasti zdanenia práce, aby sme naozaj viac a viac stimulovali tvorbu pracovných miest. Pretože stále a stále sa musím vrátiť k tej najväčšej boľačke našej krajiny, a to je nízka zamestnanosť a nízka schopnosť vytvárať nové pracovné miesta hlavne v oblasti s nízkou kvalifikáciou. A tu si dovolím teda poznamenať, že to, čo sme urobili aj s menším alebo s väčším konsenzom v tejto sále minulý rok, keď sme síce na úkor zdravotných odvodov, ale znížili sme odvodové zaťaženie pre skupinu 600-tisíc zamestnancov s jedným kľúčovým cieľom, áno, aj zlepšiť životnú úroveň, ale aj lepšie vytvoriť podmienky na tvorbu pracovných miest v tejto oblasti.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Kadúc.

Ďakujem za odpoveď. Som si vedomý, že toto je otázka v širšom kontexte, teda je treba viac času. Ale ja som smeroval vám aj inú otázku a tú sa pokúsim položiť teraz, pretože s tým súvisí. V tejto chvíli podľa pána premiéra, ak som správne pochopil, možno očakávať príjem od Slovenských elektrární alebo od Enelu cca 300 mil. Predstavme si ideál..., za to, čo majú vrátiť, zjednodušene. Predstavme si situáciu, že by tie peniaze sme mali už teraz, že Enel nebude sa vzpierať a vráti tých 300 mil. Viete si predstaviť, že takýto neočakávaný príjem alebo niečo podobné, pre mňa to bol neočakávaný príjem, môže spôsobiť zníženie daní alebo odvodov?

Pán poslanec, ja viem, že ja mám, bohužiaľ, tú povinnosť sa dennodenne zaoberať veľmi technickými vecami, ale ja neviem na prvý pohľad ani v tomto momente napríklad pri takomto teoretickom príjme, on je veľmi teoretický, povedať, že či by takýto príjem bol tzv. ESO-vským príjmom, čiže či by bol príjmom podľa pravidiel metodiky ESA a či by proti nemu mohol byť nejaký iný typ výdavkov alebo zníženie iného typu príjmov.
Málo ľudí, vy ste právnik a máte právo sa nevyznať v tej džungli tých predpisov, ale málokto vie, že napríklad príjem z predaja, príjem z predaja nehnuteľností štátu je príjmom rozpočtu jednorazovým, ale môžte ho použiť na tzv. ESO, je to ESO-vský príjem, oproti nemu môže byť ESO-vský výdavok. Ale príjem z predaja akcií napríklad Telekomu, ktorý plánujú, už nie je ESO-vský príjem. Je to len príjem do štátnych finančných aktív.
Čiže to je, to je (zasmiatie sa rečníka), nechcem sa vyhýbať otázke, ale neviem teraz pomenovať, že prípadný príjem zo žaloby alebo z oznámenia toho, že budeme žiadať od Enelu nejaké vrátenie peňazí, či tento typ príjmu je taký alebo onaký. Sme úplne v teoretickej rovine. V každom prípade, ak prídu nejaké dodatočné peniaze do rozpočtu, také tie naše pravé, ktoré potrebujeme, a prichádzajú každý rok, lebo vyberáme viac daní, pretože sa viac ekonomike darí a vieme ich lepšie vyberať, tak také kľúčové použijeme na udržanie fiškálnych cieľov. Na to, na udržanie deficitu, na zníženie dlhu.
To je moje videnie sveta, môžu byť na to aj iné názory. A napríklad v minulom roku sme 150 mil. eur takýchto peňazí, ale nielen v jednom roku, ale aj v ďalších rokoch, použili na zníženie odvodov. Čiže, áno, je to možné, len potrebujeme na to fiškálny priestor.

Ďakujem pekne, pán minister.
Vyčerpali sme čas, ktorý bol určený na hodinu otázok.
Vyhlasujem krátku, trojminútovú prestávku. Budeme pokračovať ďalej v rokovaní o vládnom návrhu zákona o odpadoch.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1337.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní tretieho dňa 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o odpadoch (tlač 1337). Pán minister Peter Žiga je na svojom mieste, pán spravodajca rovnako.
Ďalší v rozprave ústne prihlásený rečník je pán poslanec Galko, za ním nasleduje pán poslanec Petro a na záver pani poslankyňa Košútová. Pána poslanca Galka v sále nevidím, prepadáva poradie, ani páni poslanca Petra, ani pani poslankyňu Košútovú, a tým teda môžeme uzavrieť rozpravu.
A pýtam sa pána ministra, či má záujem o záverečné slovo. (Reakcia ministra.) Takže počkáme chvíľočku. Pán minister, dávame vám čas, aby ste sa pripravili na svoje záverečné vystúpenie.
Pán spravodajca, vy potom budete chcieť slovo? (Reakcia spravodajcu.)
A prosím zároveň kolegov o kľud v rokovacej sále, aby mohol, aby pán minister mohol v kľude predniesť svoju záverečnú reč.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, trošku ste ma prekvapil, lebo nemal som papiere dokopy, aby som vedel hneď reagovať. Ale keďže sa tento zákon a tento návrh zákona na pôde ministerstva životného prostredia rieši už dva roky a my pravidelne diskutujeme so širokou obcou či už zamestnávateľov, odbormi, Združením miest a obcí, podnikateľmi v odpadovom hospodárstve, ako aj, samozrejme, s tretím sektorom, tá diskusia je a bola posledné dva roky veľmi čulá a bola veľmi konštruktívna.
Hneď v úvode svojej záverečnej reči chcem povedať, že my sme pripravili zákon, ktorý sme najprv predložili vláde vo forme legislatívneho zámeru, a tento zákon bol schválený v júli 2013. Na základe tohto legislatívneho zámeru sme začali pripravovať paragrafové znenie a naozaj veľmi zodpovedne a veľmi detailne sme rokovali s každým, kto niečo v odpadovom hospodárstve znamená, kto zamestnáva ľudí. Hovorili sme so Združením miest a obcí Slovenska, hovorili sme so starostami aj občanmi, aby sme pre nich pripravili legislatívu, ktorá je legislatívou 21. storočia. Je moderná, transparentná a obsahujúca to, čo si od nás moderný svet vyžaduje. A myslím si, že všetky atribúty, ktoré som spomenul, tento zákon obsahuje.
V prvom rade treba povedať, že nám ide o to, že celú zodpovednosť za, alebo základným pilierom tohto zákona je rozšírená zodpovednosť výrobcov a dovozcov, teda aby za svoje vlastné peniaze cez OZV sa postarali o svoje výrobky, keď sa z nich stane odpad. A toto nie je žiaden experiment, toto nie je slovenská cesta. Naopak, základný pilier tohto zákona úspešne funguje aj v zahraničí a vyspelej západnej Európe. Nie je normálne, že Slovensko, ktoré patrí do vyspelej Európy, je na chvoste, čo sa týka štatistík odpadového hospodárstva.
Ja som tie aj štatistiky hovoril už veľakrát, ale zopakujem ich aj dnes. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje 1,7 mil. ton komunálneho odpadu. Z tohto 1,7 mil. ton komunálneho odpadu 75 % končí na skládkach komunálneho odpadu a len 25 % týchto odpadov sa zužitkuje iným spôsobom v rámci hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá tu bola spomínaná aj v rozprave, a to znovuuvedením do výroby, recykláciou, energetickým zhodnotením alebo iným spôsobom, a 75 % odpadu končí na skládkach.
Áno, je pravdou, že toto číslo nás radí na chvost krajín Európskej únie. A práve preto sme pripravili zákon, ktorým nebudeme vedieť, pani poslankyňa Mezenská, to som už aj povedal, nebudeme vedieť prinútiť našich občanov, aby odpad separovali. Budeme ich motivovať a vytvárame pre nich podmienky, aby sa im oplatilo odpad separovať, triediť a aby, keď takto budú postupovať, za tento odpad platili menej. To znamená, všetok vytriedený odpad im organizácie a resp. výrobcovia a dovozcovia odvezú z obcí zadarmo. Zadarmo pre občana, zadarmo pre obec.
To znamená, to sú, to je taká komplexná odpoveď na všetky tuná nepochopené otázky niektorých poslancov, že kto bude preplácať náklady za vyseparovaný odpad, teda za vytriedený odpad, lebo včera som bol upozornený nejakým občanom, že nemám hovoriť vyseparovaný, že to je vytriedený, ale je správne jedno aj druhé slovo, tak budem používať aj vytriedený, aj vyseparovaný. Čiže za vytriedený odpad organizácie výrobcov a dovozcov budú tento odpad odvážať z obcí zadarmo, keď bude vyseparovaný. Ale, samozrejme, keď vyseparovaný nebude, stáva sa z neho klasický zmesový odpad a to obce musia ustriehnuť, aby sa občania správali tak, aby do separovaných nádob nedávali zmesový odpad.
Hovorilo sa tu veľa o tom, že to nefunguje, že preto sme na konci tej Európy. Áno, práve preto sme priniesli tento nový zákon a práve preto je tu výzva pre vás, aby ste ho podporili, aby nám tu nevznikali skládky komunálneho odpadu, ale aby naozaj sa odpad triedil a aby sa zhodnocoval inak ako na skládke komunálneho odpadu.
Hovorili sme o tom, že my máme nejaké záväzky voči Európskej komisii, a to, že do roku 2020 sa má 50 % komunálneho odpadu triediť. Keď si povieme, že 1,7 mil. ton sa na Slovensku vyprodukuje komunálneho odpadu, tak 50 % z tohto odpadu by sa malo triediť, to znamená 850-tisíc ton. V súčasnosti spĺňame to, že polovica z toho je ten odpad, ktorý je biologicky rozložiteľný, a zvyšok, čiže keď sme 850, čiže 425 budeme musieť vyseparovať z iných zložiek, to znamená plasty, kovy, papier, železo. To znamená, keď to prepočítam na úplne jednoduchú matematiku, a dnes tu bol pán kolega Mičovský s PET fľašou, tak v zásade momentálne separujeme asi 120 ton a musíme toto zvýšiť na 800, keď sa dobre pamätám tie čísla.
Boli tu otázky týkajúce sa toho, a v rozprave vystúpilo niekoľko pánov poslancov a paní poslankýň, a bol som vyzývaný, aby som odpovedal niektoré otázky, tak skúsim na niektoré zodpovedať.
Pani poslankyňa Mezenská, sa mi páčila jej, teda páčil sa mi jej príspevok v rozprave, pretože bol taký ľudský, taký, taký prirodzený, a naozaj otázky, ktoré kládla, aj ja sa s nimi stretávam na mítingoch a na stretnutiach, a neriešia veci typu OZV a podobne, ale akým spôsobom vieme primäť občana, aby triedil, akým spôsobom vieme zabezpečiť princíp adresnosti, ako môže obec prinútiť triediť. Ako som povedal, my s naším zákonom nemôžme donútiť občana triediť, my ho chceme k tomu motivovať. To znamená, vy dnes, to pani Mezenská vo svojom príspevku povedala, platíte v rámci komunálneho poplatku aj poplatok za odpad. A ten poplatok sa platí teraz tak, že obec vám to vyráta a vy to každý mesiac alebo raz za rok zaplatíte. Podľa mňa, keď vy ste, pani Mezenská, z Popradu, tak podľa mňa tam platíte okolo 15 až 20 euro ročne za odpad. (Reakcia poslankyne.) 44? To platíte viac ako my v Košiciach, to je zaujímavé. (Reakcia poslankyne.) No. Asi majú vysokohorskú prirážku. (Povedané so smiechom.) Ale dobre.
Čo chcem povedať? Vy v tejto chvíli platíte vlastne za všetok odpad, ale ja vás chcem motivovať k tomu, aby keď budeme ako mesto dobre triediť odpad, to znamená, z toho všetkého množstva odpadu, ktorý vyprodukujete ako mesto, vytriedite zložky plast, kov, papier, železo, tieto vám zberné spoločnosti zoberú zadarmo a vy budete platiť len za ten čierny odpad, za tú čiernu nádobu. A čím viac bude položiek, lebo ono, vy si neuvedomujete, koľko hádžete do toho čierneho, do tej čiernej nádoby, ktoré sa dajú ešte vytriediť, a čím menej bude v tej čiernej nádobe, tým viac ostane mestu, tým viac zostane mestu, aby vám vrátil v rámci toho poplatku. Čiže bude na vás, akým spôsobom budete kontrolovať vášho pána primátora alebo pána starostu a ten vám bude vracať. A potom ho buď zvolíte, alebo nezvolíte, alebo poslanci, ktorí sú v mestskom alebo v miestnom zastupiteľstve, ho v rámci schvaľovania rozpočtu prinútia a v rámci VZN-ka prinútia, aby vám znížil poplatky za odpad. Ja viem urobiť toľko, ale keďže obce sú zodpovedné za komunálny odpad, je to v zásade ich kompetencia. Ja vytváram pre nich prostredie na to, aby sa im to podarilo.
Pán Muránsky hovoril o tom, že týmto zavedením tohto zákona akoby sme dávali monopol do rúk OZV a tým výrobcom a dovozcom. A ja sa voči tomu ohradzujem a buď nečítal pán Muránsky zákon, alebo sa snaží vrhnúť na tento zákon zlé svetlo, lebo on hovorí, že ten zákon, ktorý je z roku 2001, je dobrý. No keby bol dobrý ten zákon, tak tu máme čisté Slovensko a pohybujeme sa ako v Rakúsku alebo v Nemecku. Ale my dobre vieme, a nielen my, ale aj občania vedia, že to je trošku inak a že ten zákon asi nie je až taký funkčný a potrebujeme ho zmeniť. A obce budú tie, ktoré si budú vyberať, s kým podpíšu zmluvu, a keď si vyberú niekoho, s kým podpíšu zmluvu, a ten nebude zodpovedať ich predstavám, každý rok to môžu zmeniť. A zmluvy, ktoré budú uzavreté, budú kontrolované obcami tak, aby kontrolovali, či tá zberová spoločnosť dodržiava podmienky, ktoré im boli stanovené.
Samozrejme, stretol som sa tu aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce návrhy hovorili o tom, že, konkrétne pán Mičovský, škoda, že tu nie je, pretože ja s ním v zásade súhlasím, čo sa týka jeho pozmeňujúceho návrhu a ten sa týkal zálohovania PET fliaš. Len keď myslel tento svoj návrh úprimne, čo verím, že myslel, tak potom nerozumiem tomu, že ho predložil v rámci druhého čítania v rámci rozpravy a neprišiel s ním počas tých dvoch rokov, keď sme o tomto zákone rokovali. Čiže ja tomu nie celkom rozumiem. Lebo ten zákon je, resp. ten jeho návrh je celkom dobrý, logický, len sme mohli spoločne možno postupovať proti záujmom obchodu, pretože jediný obchod je proti tomu, aby sa fľaše, plastové fľaše alebo plechovky zálohovali, resp. ony sa môžu zálohovať aj teraz, len je tam nulová sadzba. To znamená, akýkoľvek návrh, keď chcete, aby prešiel, a môže byť aj racionálny a rozumný, tak si myslím, že je na to dostatočne časový priestor, či už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, či v rámci prvého čítania, ale aj v rámci prípravy zákona. Nie prísť tuná, predložiť 15 podpisov a žiadať od ministra, aby vám schválil tento pozmeňujúci návrh. To sa takto nerobí. Mohli sme spoločne tlačiť na obchod, na pána Konštiaka a spol. a mohli sme tento návrh presadiť. Ale nehovorím, nehovorím, že do budúcnosti by sme sa nemohli k tomu stretnúť a nerozprávať sa o tom, že či to nebudeme sa snažiť presadiť.
Myslím si, že novým zákonom zároveň urobíme trochu poriadok aj s výkupom šrotu. My sme od začiatku hovorili, že je tu istá skupina ľudí, ktorá sa nezákonne živí výkupom šrotu a s touto aktivitou je spájaná trestná činnosť. Ja som hovoril o tom, že je alternatíva, že by sme úplne zakázali výkup šrotu, ale, samozrejme, dostali sme aj pripomienky zo strany priemyslu, že šrot je významnou vstupnou surovinou pre oceliarsky a hutnícky priemysel na Slovensku a týka sa to veľkých zamestnávateľov, či už U.S. Steelu, či už Železiarní Podbrezová, či v Strážskom oceliarne, a preto aby sme aj vytvorili podmienky také, ktoré zároveň budú istým spôsobom regulovať možnosť predaja toho šrotu, resp. podmienky, ktoré by aktívne vedeli znížiť páchanú trestnú činnosť, ktorá sa s týmto výkupom kovov alebo šrotu spája.
Preto sme zaviedli podmienky, ktoré nám navrhol naozaj ten priemysel, ktorý sa stará o výkup šrotu, a povedal, my máme na to podmienky, ale možno je len polovica z tých výkupní taká, ktorá dodržiava tie podmienky, a tých ďalších 50 % sú rôzni šmelinári a šuflikanti, ktorí nedodržiavajú tie podmienky. Takže my asi sprísnime, teda keď sa schváli zákon, keď vy schválite zákon, tak my tie podmienky sprísnime a povieme, výkupňa šrotu, ak chceš vykupovať šrot, musíš mať ciachované váhy, musíš mať on-line účtovníctvo, musíš viesť fotodokumentáciu, každý, kto ti prinesie takýto šrot, musí byť identifikovaný občianskym preukazom alebo dokladom totožnosti. Šrot, ktorý vykúpiš, musíš držať sedem dní na svojom sklade, aby v prípade, že orgány činné v trestnom konaní budú skúmať páchateľov trestnej činnosti, ho vedeli identifikovať, tento šrot, a zároveň platba, ktorú za to zaplatíš, nepôjde v hotovosti, ale pôjde buď bankovým prevodom. A keďže som uznal pripomienku niektorých z vás, že nie každý na Slovensku má bankový účet, tak sme prijali aj alternatívu, že sa dá zaplatiť aj poštovou poukážkou. Čiže keď, ak niekto nemá banku, tak pošta je skoro v každej dedine na Slovensku, a keď nie je v tej, tak je vo vedľajšej, takže peniaze budú vedieť tí, ktorí nosia šrot, budú vedieť dostať v zásade buď bankovým prevodom, alebo poštovou poukážkou.
Ďalšou vážnou vecou, ktorú riešime, a musím povedať, že nedohodli sme sa celkom so ZMOS-om, to bola jediná otázka, ktorú sme sa nedohodli so ZMOS-om, a to je riešenie čiernych skládok, teda opusteného odpadu. ZMOS hovoril o tom, aby sme túto povinnosť alebo túto zodpovednosť preniesli na vlastníkov pozemkov. Myslím, že úplne jasne to včera povedal pán Fecko, keď vo svojom vystúpení. Nám ide o to, aby sme riešili problém čiernych skládok, nie aby sme si prehadzovali kompetencie a zodpovednosť za tieto čierny skládky. A my naďalej tvrdíme, poznajúc realitu slovenského života, že najbližšie k občanom a najbližšie k tým čiernym skládkam majú starostovia a primátori miest a obcí, pretože oni najlepšie vedia posúdiť, kto mohol danú čiernu skládku vytvoriť a mohol povedať, že tu sused Jano práve prerábal kúpelku a jemu mohol vzniknúť drobný stavebný odpad a on vysypal ten drobný stavebný odpad tam na kraj lesa. No ja ako minister ani mojich 80 pracovníkov obvodných úradov životného prostredia toto nevedia zistiť. A už vôbec nie, to nevie zistiť ani pán Kuffa, ktorý mohol zdediť, pretože je, ja neviem, dajme tomu z Kežmarku alebo z okolia, a mohol zdediť po nejakých svojich predkoch nejaké lazy niekde na Orave alebo na Kysuciach. No koľkokrát ročne sa tam on dostane? A on na nich ani vôbec nehospodári, pretože ich prenajal, či už les, alebo pole, nejakému poľnohospodárskemu družstvu alebo lesnému závodu, čiže on ani vôbec nevie, čo sa tam v zásade na tom deje, na tom pozemku, pretože nemusí. No ale my sme chceli preniesť tú zodpovednosť na vlastníka, čiže na pána Kuffu sme chceli preniesť tú zodpovednosť, a on pritom dostáva len raz ročne 28 euro za to, že prenajal 2 hektáre pozemku alebo dostane furmanku dreva.
Čiže poďme riešiť tento problém tak, aby vyriešil problém a nie aby sme si tu hádzali kompetencie a zodpovednosť za to, kto tú čiernu skládku má spravovať alebo nemá spravovať. Čiže to je, a ja som povedal, dobre, mestá, obce, mali sme niekoľko alternatív a niekoľko možností, akým spôsobom financovať takéto niečo. Nedohodli sme sa na spôsobe financovania a odstraňovania čiernych skládok, takže sme navrhli, že keďže sa likviduje v rámci tohto zákona Recyklačný fond a Recyklačný fond má prostriedky ešte z predchádzajúceho obdobia, my sa ako ministerstvo životného prostredia budeme uchádzať o 10 mil. eur v rámci Recyklačného fondu a urobíme systém, tzv. veľké upratovanie Slovenska, že za týchto 10 mil., ktoré ponúkneme starostom a primátorom, aby vyčistili čierne skládky, o ktorých vedia, že majú v svojom katastri alebo v rámci svojej obce. A jedinú vec, ktorú budem chcieť, a teraz sa o tom bavíme aj so Združením miest a obcí Slovenska, jedinú vec, ktorú od nich budem chcieť, je, aby zapojili do tohto procesu svojich VPP-čkarov a aby im kúpili rukavice alebo lopaty a my im zaplatíme ako ministerstvo či odvoz na skládku, alebo poplatok za skládku. To bude, na to bude tých 10 mil. eur a každá obec, ktorá má čiernu skládku identifikovanú, môže sa prihlásiť do tohto programu. A urobme nulovú čiaru a odteraz vieme, že každá čierna skládka, ktorá sa vytvorí na Slovensku, je už nová a musí ju riešiť príslušný starosta alebo primátor. Myslím, že fér riešenie.
Hovorili sme o tom, že my momentálne niekedy ani nevieme, a poviem vám pravdu, ani my na ministerstve životného prostredia nevieme, aký, koľko a kde sa odpad na Slovensku pohybuje, pretože na Slovensku nie je vytvorený jednotný informačný systém odpadového hospodárstva. Čiže ten systém, ktorý tu doteraz fungoval, resp. nefungoval, lebo to všetci konštatujeme, že nefungoval, nefungoval preto, lebo tu tiekli toky odpadov, ktoré, niekto tu sa tváril, že už nie je, potom sa niekde objavil, potom sa zasa tento tváril, že je, a pritom nebol. Tu nie je jednotná kontrola tokov odpadu. A preto chceme zaviesť taký informačný systém, ktorý bude kontrolovať každý vstupný a výstupný bod v rámci odpadového hospodárstva na Slovensku. A tým pádom budeme mať jasný a jednoznačný prehľad o tom, kto odpad vyprodukoval, kde ho umiestnil, ako ho zneškodnil alebo kam ho vyviezol. Toto teraz nie je. A preto sa tu kšeftuje s potvrdenkami a preto niektorí výrobcovia a dovozcovia v tejto chvíli nemusia odstrániť všetok odpad, za ktorý sú zodpovední, pretože oni šibrinkujú tu nejakými falošnými potvrdenkami a prehlásenia o tom, že zlikvidovali ten odpad. No tento problém tu máme, a preto teraz hovoríme, že výrobcovia a dovozcovia sú zodpovední za všetok odpad, ktorý sa vytriedi na Slovensku, a budú ho musieť na svoje náklady odviezť. To je princíp zákona.
Myslím, že veci týkajúce sa monopolu a všetkých týchto vecí sme si v rámci diskusií, či už na výbore, alebo aj v médiách, aj pri medzirezortnom pripomienkovom konaní vysvetlili a ja nemám a necítim potrebu sa k tomu vyjadrovať, pretože akékoľvek osočovanie, resp. výhrady, ktoré boli vznesené, sú nepravdivé a je ťažké argumentovať voči tvrdeniam, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, nepoznajúc komplexnú problematiku. Niekto niečo vytrhne, a pritom to má zdôvodnené v ďalšom alebo v nasledujúcom paragrafe. Takže je to veľmi komplikované.
A ešte sa vyjadrím poslednou vetou k obštrukcii, ktorú tu dnes predviedol pán kolega Hlina. Je to možno jeho právo, neviem, ako sa vysporiada s tým ctená Národná rada. Chcem len povedať, že podľa logiky, ktorú predviedol alebo predniesol, by ste vy, poslanci Národnej rady, nemali prichádzať so žiadnou legislatívnou iniciatívou. Pretože v prípade, že vám prejde nejaká legislatívna iniciatíva na výboroch, tak by sa mal tento pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiete na výbore, objaviť v spoločnej správe, pokiaľ by bol schválený. To znamená, pán Hlina ako keby povedal, že neprinášajte žiadnu legislatívnu iniciatívu, vy ste tu asi panáci, alebo ja neviem čo, a všetko, čo príde z vlády, by malo byť nezmenené. Ja nemám pocit, že my nie sme parlamentná demokracia a vláda je výkonný orgán a zákonodarný zbor je zákonodarný orgán, a práve preto sa očakáva aj u vás, poslancov Národnej rady, istá poslanecká iniciatíva. A keď prídete s pozmeňujúcim návrhom a stotožní sa s ním väčšina, tak by mala byť asi teda na výbore, tak by mala byť asi zapracovaná do zákona. A preto nerozumiem tejto iniciatíve, ale dobre, však vy už budete musieť sa vysporiadať so svojím kolegom. Preto nerozumiem iniciatíve, prečo kritizuje, keď aj niekto príde s nejakou touto.
A napríklad som si robil aj štatistiku tohto zákona, resp. tej spoločnej správy. Chcem povedať, že 148 tých pripomienok je legislatívnotechnického charakteru, to znamená, bodky, čiarky a štylizácia. Tak neviem, či toto je skutočne potrebné vyňať na osobitné hlasovanie, ale prajem vám všetko dobré.
Verím, že, verím, že, v záverečnej vete, že zákon, ktorý dnes, o ktorom dnes budete hlasovať, prinesie občanom Slovenska moderné, transparentné a efektívne odpadové hospodárstvo, zníži im náklady na odpad a bude znamenať menej skládok komunálneho odpadu a viac separovania na Slovensku.
Ďakujem vám za jeho podporu. (Potlesk.)

Dávam slovo pánovi spravodajcovi poslancovi Róbertovi Pucimu, aby zaujal stanovisko.

Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja len v krátkosti technické informácie, lebo dostával som otázky aj počas obeda, ako vlastne bude prebiehať dnešné hlasovanie.
Takže dnes vystúpilo celkovo deväť pánov poslancov, niektorí opakovane. Bolo podaných niekoľko pozmeňujúcich a procedurálnych návrhov. A o samotnom priebehu a o technike hlasovania vás budem informovať o 17. hod., keď budeme o tomto bode dnešného rokovania hlasovať.
Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1351. Spoločná správa výborov má tlač 1351a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite návrh.