48. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predseda, ospravedlňujem sa za krátke meškanie. Uvediem do druhého čítania návrh zmeny zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý predkladáme spolu s poslancami Jozefom Mikušom a Viliamom Novotným. Tento návrh sme sa pokúsili pretransformovať do pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní zákona o odbornom vzdelávaní. Chceli sme ísť teda cestou "mírneho pokroku v mezích zákona", ale nepodarilo sa, takže predkladáme teraz tento návrh.
Poprosím technikov, aby mi spustili graf. (Premietanie slajdu s grafmi.) Chcem na ňom ukázať, aké informácie sú potrebné pre to, aby sme mohli robiť rozhodnutia na úrovni štátu o školskej politike a rozhodnutia na úrovni jednotlivcov. Je to taký pomerne prekvapujúci graf, tak koho zaujíma problematika najmä vysokého školstva, tak sa možno dozvie niečo, čo v médiách nie je publikované.
Ten ľavý stĺpec znázorňuje pomer platov absolventov vysokých škôl a absolventov stredných škôl. Vidíme, že naši vysokoškoláci majú dvakrát vyššie platy než stredoškoláci. Je to presne 1,94. V roku 2006 ich mali. V Európskej únii, v EÚ 27 bol ten pomer 1,59, čiže pomer a, v úvodzovkách, rozdiel medzi platmi vysokoškolákov a stredoškolákov nebol taký veľký. Posuňme sa do roku 2010, na Slovensku bol ten pomer 1,89, v Európskej únii 1,53. Ten, v úvodzovkách, rozdiel medzi stĺpcami sa nezmenil, pritom v uvedenom období sa zvýšil počet vysokoškolákov na Slovensku o 91 % a v Európskej únii o 13 %. Znamená to, že ak by sme mali vysoké školy, ktoré veľmi, veľmi zle pripravujú absolventov na trh práce, tak ten pravý zelený stĺpec by sa približoval k tomu pravému modrému stĺpcu, ten rozdiel by sa zmenšoval. A on sa nezmenšuje napriek tomu, že u nás prišlo na trh oveľa viac vysokoškolákov než v Európskej únii.
Uvádzam to iba ako príklad toho, aké čísla potrebujeme, aby sme vedeli rozhodovať na úrovni štátu. Ak sa napríklad pri aktualizácii tohto grafu, napríklad v roku 2015 ukáže, že ten stĺpec zelený a modrý budú rovnaké, tak sa nám niečo s vysokými školami deje katastrofálne. Prípadne ešte keby bol ten zelený nižší, keby mal hodnotu 1, to znamená, že vysokoškoláci by zarábali tak isto ako stredoškoláci, no tak máme veľký problém v politike.
No a teraz chcem povedať, že tak ako si vieme tieto grafy urobiť v medzinárodnom porovnaní, za celé Slovensko a za iné krajiny, tak si ich nevieme urobiť vnútri Slovenska. Za jednotlivé školy, napríklad stredné školy, nevieme porovnať, ako ich platy, platy ich absolventov ako rástli alebo klesali. Nevieme porovnať nezamestnanosť absolventov bakalárskeho štúdia podľa jednotlivých škôl. Nevieme porovnať absolventov doktorandského štúdia a ich platy a nezamestnanosť podľa jednotlivých škôl. Množstvo, množstvo týchto parametrov nám chýba. Nevie potom štát seriózne robiť svoju vzdelávaciu politiku bez týchto informácií a rodičia sa nevedia dobre rozhodnúť, na ktorú strednú školu majú dať dieťa, študenti sa nevedia rozhodnúť stredoškolskí, na ktorú vysokú školu majú ísť študovať a tak ďalej a tak ďalej.
Nevieme tiež posúdiť, teraz sme tu rokovali v týchto dňoch o zákone o odbornom vzdelávaní. Veľkým hitom je duálne vzdelávanie, budeme ho robiť pár rokov a nebudeme vedieť posúdiť jeho efektívnosť, či sme investovali dobre do tohto projektu, či sme, nevieme sa rozhodnúť, či máme poslať viac stredoškolákov na gymnáziá alebo na stredné odborné školy. Nevieme zmerať efektívnosť a návratnosť takýchto investícií.
Náš návrh práve umožňoval prepojiť databázy ministerstva školstva, Sociálnej poisťovne a úradov práce a sociálnych vecí tak, aby sme ktorýkoľvek projekt vo vzdelávaní, ktorúkoľvek školu, ktorúkoľvek vzdelávaciu cestu mohli takto merať a vedeli by sme zmerať návratnosť investícií a to, čo je pre Slovensko výhodnejšie. Čiže toto je náš návrh. Netlačíme rezort do toho, aby zverejňoval tieto údaje, iba chceme vytvoriť legislatívne predpoklady pre technické prepojenie databáz.
Poprosím technikov, aby mi vypli graf alebo techniku. A ďakujem všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Milanovi Halúzovi, aby informoval parlament o tomto návrhu zákona a odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1222, v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bol určený ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1222. V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1479 z 9. decembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 553 z 13. januára 2015.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport rokoval o návrhu zákona 22. januára 2015. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Za návrh hlasovali 5 poslanci, proti nebol nikto, zdržali sa 6 poslanci. Počet členov výboru je 13, prítomných bolo 11.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci rokoval o návrhu zákona 27. januára 2015. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Za návrh hlasovali 3 poslanci, proti nebol nikto, zdržali sa 7 poslanci. Počet členov výboru je 13, prítomných bolo 10.
Ústavnoprávny výbor prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto informácie. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady pre sociálne veci dňa 27. januára 2015. Spoločná správa nebola schválená, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov. Predseda výboru ma poveril v súlade s § 80 č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podať informáciu o výsledkoch prerokovania predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Trošku počkáme. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalšieho hlásenia sa.
Igor Hraško ako prvý. Druhý bude Jozef Mikuš.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, je to dosť bieda, keď tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokuvávajú predmetný návrh zákona a ani jeden neprijme uznesenie. To znamená, že vládna väčšina absolútne nezahlasuje za takto predložený návrh zákona. A potom nám bude pán Číž hovoriť o tom, že ale veď diskutujme. Toto je ten systém práce vládnych poslancov a vládnej strany SMER a ich prístup ku diskusii. Ich to absolútne nezaujíma. Oni budú len rozprávať, že diskutujme, diskutujme, ale v konečnom dôsledku diskusia absolútne žiadna nie je, pretože to, čo sa im nepáči, tak to jednoducho neprijmú a bez diskusie. Bez diskusie. A takto to je vo väčšine, žiaľ, v 99 percentách predkladaných zákonov opozíciou. Takto sa formálne rokuje na výboroch, predloží sa návrh, smeráci za to nezahlasujú, uznesenie nie je prijaté. A takto potom, samozrejme, dopadne hlasovanie aj v Národnej rade.
Je to bieda, je to bezduché, naozaj. Je mi z toho až nepekne. Ďakujem.