48. schôdza

78.
Ďakujem veľmi pekne. Na pána Mikloška radšej nebudem reagovať. Ani tu nie je, ani si to nezaslúži. Pani poslankyňa Šípošová, máte pocit, že to nie je fér, že som hovorila teda o tom farárovi, že som tomu príliš veľkú časť venovala. Áno, lebo venujem sa tomu, mňa aj vyhľadala tá rodina, ja s nimi spolupracujem. Proste všetky veci sú koordinované a toto bol ten spúšťací mechanizmus. Mňa, ja som, samozrejme, medializované informácie o tých predošlých prípadoch, ktoré som čítala, postrehla, ale tie ma natoľko nezdvihli zo stoličky ako ten posledný, takže preto som tomu venovala. Nehľadám za tým nič. Ani vy by ste nemali.
Pani poslankyňa Horváthová, veľmi pekne vám ďakujem za vašu faktickú. Je to pravda, je to výsmech obetí. Všetky tie tresty, narušený vývoj osobnosti podľa závažnosti toho trestného činu. Viete, ja napríklad by som bola veľmi opatrná aj pri rôznych akože sexuálnych deviáciách, napr. frotérstve, exhibicionizme a podobne, pretože tie deti, ktoré sú konfrontované s takýmito ľuďmi, to nie sú trestné činy, samozrejme, to sú častokrát len priestupky, si to tiež so sebou nesú celý život a viem, o čom hovorím.
Tá pedofília, liečba pacienta, áno, myslím si, že by sme na to mali veľmi dbať. Otázka je, že nakoľko sa to deje. Nemyslím si, že sa to deje aj na našich psychiatriách. Je to veľmi ťažké podchytiť, je to veľmi ťažké liečiť, ak napríklad ten pedofil nespolupracuje, ale týka sa to aj tých ostatných sexuálnych deviácií.
Pán poslanec Šebej, vám obzvlášť ďakujem, lebo je veľmi zaujímavé vypočuť si názor vás ako teda klinického psychológa, a súhlasím s vami aj s tou trestnou zodpovednosťou. Ja tiež nemám úplne jasno, že či to má byť detenčný ústav alebo väzenie.
A obzvlášť ďakujem pánovi poslancovi Kérymu. Veľmi si to vážim, že ste vystúpili, ale chcem vám povedať, že tá rodina vyhľadala mňa. A to, čo som tu hovorila, to je všetko po dohode s nimi aj list biskupom je pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

80.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, navrhovateľka a spravodajkyňa, dve dámy odrazu z jednej, z druhej strany, obidve liberálky predkladajú teda tento zákon.
Ja som si tento návrh zákona pozrel aj prečítal. Je jednoduchý, lebo naozaj je tu úprava len v tých paragrafoch, ktoré navrhovateľka tuná uviedla, v § 183, 201 až 202, kde sa jednoduchým spôsobom zvyšujú sadzby za tieto deviantné činy, ktoré tu boli takto emotívne odprezentované. Ale ja hneď tak v úvode a pokojne, tak my to tak hovoríme, s klidom Angličana, poviem to takto, že ja tento návrh zákona nepodporím a nebudem sa hlasovať aj proti návrhu tohto zákona.
Skúsim to aj zdôvodniť. Nemusíte súhlasiť s tým mojím názorom. A možnože Luciu som ani tak neprekvapil. Som džentlmen, takže si mala prednosť aj v tej rozprave, a ako navrhovateľka máš na to právo, takže ja som sa vôbec na to nehneval, že vystupuješ prvá. Ale nepáči sa mi jedna vec, ktorá tu bola spomínaná, a to je to rozmazávanie tých prípadov, o ktorých sa píše možno v tlači, medializované bolo a my tu spomíname konkrétne mená. Je to neetické. Dovolím si to povedať, že je to neetické, lebo je to veľmi zraňujúce pre tú konkrétnu rodinu. Toto by sme sa mohli naučiť. Ak chceme kazuistiku spomínať, môžem spomenúť krstné meno alebo nejaké iniciále, ale žeby som ja na plné ústa povedal. Ja by som si to teda nedovolil, nieto v pléne Národnej rady, ale ani nikde. Nikde by som si to nedovolil. Takéto mená a také osobné veci môžu naozaj padať kdesi medzi štyrmi očami, kde sa rozpráva len možno v dôvernom rozhovore, ale určite nie na verejnosti a už vôbec s tým nesúhlasím, aby sa to dialo v Národnej rade.
Neviem, či ťa to, Lucia, uspokojí, budem teraz trošku taký osobný. Ty sa možno tak na to hneváš, ale ja tak, takisto poviem, Maroš Kéry to podobne tak povedal, ja som tiež praktizujúci katolík a nehanbím sa za to. A že sú aj v katolíckej cirkvi možno slabé stránky, tak to priznávam. Áno, žiaľ, stanú sa. Ak to dokážeš vôbec prijať a možno ma pochopiť, čo ti teraz poviem, ja sa ti ospravedlňujem za ten skutok, ktorý sa stal. Neviem, že či to vôbec môžem, ale jednoducho sa ospravedlňujem, je mi to ľúto, lebo je to veľmi zraňujúce. Je to zlomené srdce, a naozaj aj keď, presne tak, keď je človek, kdesi prežíva nejakú tú vnútornú traumu a je vnútorne taký indisponovaný a natrafí na človeka, ktorý to v podstate zneužije, je to veľmi, je to veľmi zlé. Ale, ak natrafíte na človeka, ktorý trpí takýmito sklonmi a možno takouto chorobou, tak je to už takto aj otázne.
Kolega Mikloško keď to tuná spomenul, naozaj v dnešnej spoločnosti sa to takto deje a ja s tým nemôžem ako súhlasiť. Dneska sa tou pretlačilo, feministky pretlačili, prepáčte mi to, dámy, ale proste aj tie... a ďalej ten tlak sa vyvíja, aj aby sa premietal ako do zákonov, ale muži ťaháme za kratší koniec. My ťaháme, muži, za kratší koniec, lebo ak ťa vlastná manželka alebo družka označí kdesi, možno len na verejnosti, vybehne na chodbu možno bytového domu a bude kričať, že ju ktosi zneužil, no kto uverí tomu mužovi. A naozaj také sa udiali. Ja by som vedel tiež hovoriť tuná takéto prípady, kedy ženy zneužili túto pozíciu a označili muža za deviantného. Pritom to pravda nebola. Rovnako to môže byť aj pri, aj pri tom sexuálnom zneužívaní.
Samozrejme, u detí je to veľmi citlivé a veľmi bolestivé, lebo takéto dieťa, keď v podstate je poznačené takýmto skutkom alebo takouto skúsenosťou, myslím si, že na to sa nedá zabudnúť. A keď by aj na to zabudol, tak to je v podstate taká ryha, ktorá je možno klincom vrezaná do srdca, resp. duše tohto dieťaťa, ktorá jednoducho ho sprevádza celý život. Súhlasiť s tým nesúhlasím. Nedá sa s tým ani súhlasiť.
Ale nedá mi, aby som to nepovedal, ale ja to mám tu v takých poznámkach aj napísané a nemusíš s tým, kolegyňa, súhlasiť, ale ak na jednej strane podrývame autoritu manželstva a rodiny, nečudujme sa, že v spoločnosti sa prejavujú tieto deviantné správania. A, žiaľ, musím povedať práve zo strany vás ako liberálov. (Ruch v sále.) Nechcem byť taký osobný, ale práve sú tuná tieto postoje cez návrhy zákonov, ktoré sme tu neraz mali v pléne Národnej rady. Lucia, toto je ovocie. Aj ty máš podiel na tom, prepáč, ale aj ty máš podiel na tomto ovocí. (Reakcia z pléna.) Máš. Skrze tie zákony, ktoré tuná predkladáš (reakcia z pléna), no môžeš sa prihlásiť tuná s faktickou, úplne vážne. Máte možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, nediskutujte navzájom.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Nech sa páči, kolegovia. Toto je ovocie! Toto je ovocie. A to sú presne tie zákony. Iných ľudí, ktorí tu majú iný názor, tak považujete za bláznov. A to je presne to vykrikovanie tuná z lavíc, ktoré tuná, pán kolega, vykrikuješ. Ale nech sa páči, máš možnosť, máš priestor, ideš po mne, môžeš odprezentovať svoje názory. Ja koľkokrát tuná tiež musím počúvať tie tvoje názory. (Reakcia z pléna.) No nemusím, ná však ani ty nemusíš. Ani ty nemusíš, ak sa ti to nepáči, môžeš aj odísť z rokovacej sály úplne slobodne.
Navyše vy ako liberáli predkladáte také tieto zákony, čo vlastne nekorešponduje s tou vašou celkovou aj legislatívnou iniciatívou, ktorá tu je neraz, a bol som svedkom, ktorá tu bola predkladaná. Áno, tuná pri zneužívaní detí naraz sú tri obete. Tri obete sú. To je samotné dieťa, dotýka sa to veľmi hlboko toho dieťaťa. Dotýka sa to veľmi hlboko tej rodiny, preto by som bol veľmi citlivý a nespomínal by som tu tie mená, podčiarkujem, je to neetické. Neetické takto tuná toto pranierovať, tuná. A tretia je vec, to je samotný aj ten páchateľ. Samotný aj ten páchateľ. Tri obete sú tuná. Aj ten samotný páchateľ sa stáva tou obeťou.
Tuná dovolím si prečítať z tej dôvodovej správy, ktorú si tuná predložila s návrhom zákona. Citujem:
"V Trestnom zákone sú však sadzby – predovšetkým ich dolné hranice - nastavené príliš benevolentne, čím sa vytvára priestor, že dlhodobá práca policajtov a vyšetrovateľov je v mnohých prípadoch zmarená rozhodnutiami sudcov, ktorí či už z naivity, alebo z iných pohnútok vnímajú páchateľov trestnej činnosti ako bytosti, ktorým treba pomáhať všetkými nástrojmi, ktoré trestné právo ponúka, aby sa vyhli pobytu za mrežami, a keď sa už tomu vyhnúť nedá, aby za nimi trávili čo najkratší čas."
No, ja si nemyslím, že je to naivita sudcov, ale veľakrát je to skúsenosť týchto sudcov. To nie je naivita. Možno ty to môžeš nazývať naivitou, ale ten sudca si vypočuje celú aj tú rodinnú anamnézu a komplexne rozhoduje. Ty to označuješ za naivitu, ja to, naopak, označujem za skúsenosť, za skúsenosť sudcov a možno aj mnohých vyšetrovateľov. My nie sme takto často konfrontovaní s takýmito skúsenosťami.
A keď sa udeje takáto vec a, samozrejme, keď sa to dotkne katolíckeho kňaza, tak sa to veľmi výrazne, sa to zvýrazní a sa to rozfúkne. Ak sa tento skutok stal, je mi to úprimne ľúto a ja sa zaňho ospravedlňujem. Ja sa zaňho ospravedlňujem. Je mi to ľúto. Ale, žiaľ, takýchto skutkov je naozaj veľmi veľa. Tak ako to aj správne tu aj podotkli niektorí tuná predrečníci cez faktické poznámky, že veľakrát sa to a často sa to deje, žiaľ, to musím povedať, aj v mnohých rodinách. Ale to, aby sa čosi dosiahlo, aby tuná nastala zmena, treba tú výchovu v rodinách, aby tam sa aplikovala tá výchova. Ale nie rodinná výchova typu možnosť učiť deti v školách, to je ten nasledujúci zákon, ktorý tuná máš, naučiť deti správať sa alebo učiť ich sexuálnym praktikám, ale naozaj ako skutočnosť je v živote žiť a ako usporiadane žiť aj vo vlastných svojich rodinách.
Ja tak na záver by som a skončím, že ja tento návrh zákona nepodporím. Ak dovolíte, pán predseda, ja dávam aj návrh, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania, aby sa o tom hlasovalo.
Ďakujem za pozornosť.

86.
Ďakujem veľmi pekne. Štefan, po prvé ty nie si kazateľ a toto nie je kazateľnica. Toto je zákonodarný zbor Slovenskej republiky, ktorý okrem iného má chrániť tým, čo navrhuje, tých slabších. A v tomto prípade, ja pevne verím, že sa na tom zhodneme, tými slabšími sú tie deti, ktoré sú obeťami tých páchateľov, o ktorých som hovorila. Ja som nehovorila iba o kňazovi, ja som hovorila o ďalších prípadoch z médií a sama som povedala, že sa to netýka, samozrejme, iba kňaza z Nevidzian.
Ďalšia vec, ktorú chcem povedať, je, že ja si vyprosujem, aby si mňa alebo mojich kolegov obvinil z toho, že to, čo sa stalo, alebo to, čo sa deje, že dochádza k sexuálnym deliktom voči deťom, je naša vina. To je scestné a myslím si, že to sem nepatrí.
Po ďalšie, ja som meno obete nespomenula, ja som nespomenula meno rodiny, to sú tí, ktorí sú zranení, to sú tí, ktorí sú obete, a to sú tí, ktorých by sme mali chrániť. Ja a takisto aj ty. Ak je niekto odsúdený ako kňaz Pavol Kobida, mám právo ho v tomto pléne menovať.
A po ďalšie, všetko, čo som tu uviedla, je po konzultácii a niekoľkých osobných stretnutiach s tou poškodenou rodinou. To nie je vec, že ja tu potrebujem vykonať nejakú exhibíciu a neviem, o čom rozprávam, pretože som sa s nimi nestretla. Ja mám na to požehnanie od tej poškodenej rodiny, s ktorou som v kontakte, ako aj s ich právnou zástupkyňou. A to, že som spomenula meno odsúdeného, je úplne v poriadku.

Ako hovorí klasik: "A v takých chvíľach skypí žlč." Presne toto je prístup, Štefan, ktorý konzervuje ten stav, ktorý vyhovuje agresorom týchto, v týchto trestných činoch: "My chudáci chlapi, hodili to na nás, manželka alebo niekto si to vymyslel a pozrite sa, hysterická je a už na mňa kričí a to decko si iba vymýšľa, videlo to niekde v telke."
Tých prípadov sú stovky. Stovky prípadov, kde nielen samotný agresor, ale ešte aj policajt, ktorému je to nahlásené, nevie, čo má robiť, kde obete sú traumatizované nielen samotným trestným činom, ale sú traumatizované ešte aj spôsobom, akým k nim pristupujú potom zástupcovia štátu, ktorí ich majú chrániť. A práve to, že to niekto ide ešte zvaľovať na zlých, zlých liberálov, ktorí nerobia nič iné, iba sa odrazia od dát, ktoré nám hovoria, aká je prevalencia takýchto trestných činov, kde vznikajú, aká je informovanosť detí o tom, že čo si môže a nemôže dospelý človek ku nim dovoliť. Ako deti nevedia častokrát, že správanie sa otca voči nim by malo byť neprístupné. Ako nevedia, komu to majú povedať, kde to majú nahlásiť.
Tak toto, keď niekto chce zavádzať, tak ty ho budeš označovať za vinníka? Nie je ti hanba? Nie je ti hanba?

90.
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Kuffa, v podstate ja už nechcem komentovať váš štýl parlamentných vystúpení. Jednoducho prídete k tomu rečníckemu pultu a voľne halucinujete na ktorúkoľvek tému, o ktorej dovedna nič neviete.
Ale musím povedať jednu vec, že homo sapiens ako biologický druh, ako sociálny druh má za sebou strašne dlhý vývoj a súčasťou toho vývoja sú aj poruchy toho vývoja vrátane tých sexuálnych, vrátane sexuálnej agresivity a tie sa vo vývoji nášho druhu, samozrejme, vyskytli omnoho skôr ako liberáli, dokonca omnoho skôr ako katolíci, dokonca omnoho skôr ako religiozita.
Tie poruchy jednoducho sú poruchy vývoja nášho druhu a sú tu s nami od nepamäti a pripisovať to práve liberálom, či už s nimi súhlasím, alebo nie, je teda ako naozaj nehorázny nezmysel.

92.
Ďakujem. Ja sa často zdržujem týchto komentárov, ale toto sa proste nedá len tak prehliadnuť, lebo predovšetkým ty máš rád tú Bibliu, a naozaj sa tam postavíš často ako kazateľ, tak niečo z toho: "Brat môj, neprisahaj ani na nebo, ani na zem, ani sa neviaž žiadnou inou prísahou. Tvoje áno nech je áno a tvoje nie nech je nie, aby si neprepadol súdu."
To, čo si predviedol tu, že obviňuješ nejakú časť tohoto pléna, že zavádza svojou zákonodarnou iniciatívou nejakú atmosféru v spoločnosti, je proste skok cez priepasť na štyrikrát a zároveň relativizuješ agresora. Podľa mňa tá špina špinavá, ktorá rok zneužíva dieťa, a jeho matka je onkologickou pacientkou, si nezaslúži obhajobu tu, že ona je obeťou. Obeťou, preboha, čoho? Toho jedenásťročného dievčatka? Relativizácia tohoto postoja je presne to, z čoho chceš obviniť iných ľudí. Ty sa postav na stranu rodiny, ktorá, alebo detí, ktoré nieže budú učení sexuálnym praktikám, ale ktoré budú učení tomu, aby toto vedeli vo svojom živote odhaliť. Lebo neexistuje predpoklad, že keďže sa to deje v rodinách podľa štatistík, že ten otec alebo matka to dieťa naučia, akým spôsobom sa tomuto brániť. Musíme to nechať na školský systém. Toto je alfa a omega celej snahy, že zabráňme tomu, aby toto sa v našich rodinách dialo. Proste otec, ktorý je agresor, v tomto prípade dokonca dôstojný otec, morálna autorita, toto dieťa nenaučí, lebo by šiel sám proti sebe.
A nezamieňajme obete za agresorov, prosím ťa.

94.
Ďakujem pekne za slovo. Ťažko sa mi hovorí. Sedím tu v tomto parlamente už tretí rok a stále teda si hovorím, že už nič ma neprekvapí, že proste, že už proste nemôže to niekde ďalej zájsť, ale stále mám pocit, že nejaké také paralelné svety existujú, že ja v nejakom žijem a pár ľudí odtiaľto zase v nejakom inom paralelnom svete žije. A ťažko sa mi k tomu aj vyjadruje, lebo to je úplne iné vnímanie, nazeranie na svet. Čiže stále, už teraz som presvedčená, že ten ďalší rok, ak vydržíme, tak ešte ma stále bude mať čo prekvapovať. Na začiatku si povedal, že... (Reakcia z pléna.)
Na začiatku si povedal, že nepodporíš tento zákon a že sa to pokúsiš vysvetliť. Ja som nepochopila z toho vlastne, že prečo nechceš podporiť tento zákon, tú podstatu, ak si si ho aj teda aj čítal, že prečo si proti sprísneniu trestov za sexuálne deviácie. Spomínal si tam niečo za, že výchova v rodine. Ako môže fungovať výchova v rodine, ktorá je narušená? Ako môže tá rodina zdravo alebo teda pôsobiť na to dieťa výchovne, keď je nejaký člen tej rodiny narušený, hej? Čiže to je prvá vec. Nerada by som bola, keby sme odpútavali pozornosť od trestných činov a poukazovali na nejaké práva otcov, ktorí sú nespravodlivo obvinení. Áno, stáva sa to. Počula som aj ja také prípady. Sú medializované. Dobre. Poďme to riešiť, ale neodpútavajme pozornosť od problému, s ktorým prišla pani predkladateľka. Tomu sa venujme.
A, prepáč, mne sa tiež niektoré liberálne názory nepáčia, ale netuším, ako súvisia so sexuálnym zneužívaním, ako môžu niektoré názory liberálne ovplyvňovať deviáciu niektorých ľudí alebo trestné činy, ktoré páchajú. Aj keď asi tuším, kde si to smeroval, ale to je absolútne neprijateľné pre mňa, aby si takýmto spôsobom zovšeobecňoval.

96.
Tá odpoveď je taká, že zvyšovanie trestov nevyrieši problém, ale zmena správania spoločnosti, ale zmena správania aj tohto parlamentu.
A to platí aj pre vás, pán Šebej. Ste tu dosť dlho. Viete, nebudem taký osobný, ste predsa len starší, ale vedel by som vás tuná zosmiešniť z fleku, úplne z fleku. No ale nuž keď vám minule nestačila taká trošku príučka k tej chemickej vašej tuná alebo tej, tomu diskusnému príspevku, ktorú vám položil tuná pán kolega Mikloško potom tú otázku. Nepoznali ste na ňu odpoveď. Skúste sa nad tým zamyslieť. Nie ste všemúdry a vševediaci. (Ruch v sále.) Ale jednu vec chcem povedať. Ani ja sa za takého nepovažujem, ani ja sa za takého nepovažujem, a ak chcete, nech sa páči, máte možnosť sa prihlásiť aj s faktickou, aj do rozpravy. Môžte sa prihlásiť. Ale ten, kto odmieta Božiu milosť, stratí aj ľudskú prirodzenosť. Ale tomu ja neviem, že či to, hej, či sa to dá vôbec aj pochopiť, toto, čo tu hovorím. Možnože ani nie to, čo hovorím.
Ale to je presne, to je presne ovocie toho všetkého tuná aj v pléne Národnej rady. Aj my sme takým zrkadlom spoločnosti, ako sa správame, aj skrze tú legislatívu a zákony, ktoré tuná do pléna Národnej rady sa predkladajú. Neni to prvý zákon, nie je to prvý zákon, ktorý tuná je. Ja s ním nesúhlasím. Dovolil som si vyjadriť svoj názor. Nečakal som ani za to ani pochvalu, ani nič, len tie slová kritiky, ktoré sa tu na mňa zosypali, ale stojím si za tým, to, čo som povedal. A mená tuná nemajú padať, a keď je to aj katolícky kňaz, a o ňom hovoriť, ako kolega Viskupič tuná hovorí, že je "špina jedna špinavá", tak ja si myslím, že toto už by nemal tiež jeden poslanec Národnej rady tuná hovoriť a mal by si udržať aj tie emócie, keď aj veľakrát tie emócie sa tu dajú krájať.
Je to môj názor, nemusíte s tým súhlasiť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

2.
Tak je vás tu zopár, ale ja len naozaj veľmi krátko na záver, že ja sa už vlastne ani nemám k čomu veľmi vyjadrovať, pretože to, čo odznelo, najmä teda v prejave pána poslanca Kuffu, tak k tomu som sa vyjadrila vo faktickej poznámke a nemám k tomu viac čo dodať.
Ja by som len naozaj chcela vyzvať poslancov Národnej rady, aby prehodnotili, teda či považujú tú, tie sadzby, najmä tie dolné, ktoré sú dnes platné, v Trestnom zákone za sexuálne zneužívanie detí a vôbec za všetky delikty, ktoré sú namierené voči deťom, za dostatočné. Ak áno, tak pochopím, ak nepodporia môj návrh novely, ak nie, veľmi sa uchádzam o vašu priazeň a o to, aby ste zahlasovali za môj návrh.
Ďakujem pekne všetkým prítomným.

4.
Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyňa, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotviť do nášho právneho poriadku dvojicu opatrení, ktoré by napomohli lepšiemu zvládnutiu nežiaducich spoločenských javov v sociálne znevýhodnenom prostredí.
Tým prvým z navrhnutých opatrení je zavedenie povinného nástupu do materskej školy pre deti vo veku od troch rokov, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, čím sa týmto deťom umožní postupná a plynulá adaptácia na školské prostredie a na náš vzdelávací systém. Ako predkladateľka považujem súčasnú úpravu tzv. predškolskej dochádzky za jednu z príčin existencie nultých ročníkov, pri ktorých k prirodzenému kontaktu s väčšinovým prostredím prichádza, žiaľ, už neskoro, nehovoriac o tom, že finančná úspora z nultých ročníkov by sa mohla efektívnejšie využiť na financovanie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti, ktoré sa potrebujú adaptovať na školské prostredie, a sú to častokrát, z aplikačnej praxe vyplýva, práve deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré máme pre účely školského zákona definované.
Nulté ročníky z uvedeného dôvodu navrhujem zrušiť, keďže ich socializačné funkcie by v dostatočnom časovom predstihu plnila povinná návšteva materskej školy od troch rokov veku dieťaťa. Šesťročný žiak nultého ročníka je už vo výraznejšej miere, pardon, formovaný prostredím, v ktorom dovtedy žil, a je ťažšie tvarovateľný novým prostredím, než trojročné dieťa hravou formou v materskej škole. Väčšina tých detí bez škôlok nikdy nezvládne náš vzdelávací systém a štát bez prijatia tohto návrhu bude naďalej podporovať rozrastanie armády nevzdelaných ľudí, ktorí sa nikdy nebudú schopní uplatniť napríklad na otvorenom trhu práce, ale aj v živote ako takom.
Druhým z navrhnutých opatrení je opatrenie určené pre žiakov 5. - 9. ročníka základných škôl s výnimkou cirkevných škôl, a to zavedenie predmetu výchova k zodpovednému rodičovstvu. Zavedenie tohto predmetu ako povinného predmetu by bolo vecou riaditeľa základnej školy a malo by byť v praxi zavádzané na tých školách, kde je napríklad vyšší počet neželaných tehotenstiev žiačok základných škôl, s cieľom predchádzať tomuto nežiaducemu javu. Chcem to povedať tak trošku skrátenou formou, inými slovami, ja nejdem diktovať školám, že musia zavádzať výchovu k zodpovednému rodičovstvu. Ja tvrdím, že škola, ak uzná za potrebné, tak si vyberie, adoptuje si tento predmet, výchova k zodpovednému rodičovstvu, ale v tom momente sa ten predmet stáva povinným vo vzťahu k žiakovi. A ešte by som rada povedala jednu vec, že ja chápem, že aj po referende, ktoré sa konalo nedávno, tzv. tá sexuálna výchova je strašiakom. Ale ja nehovorím v tomto mojom návrhu, akou formou by mali byť deti vedené k zodpovednému rodičovstvu. Ja napriek tomu, že som v liberálnej strane, odmietam to, čo bolo aj medializované, aby štvorročné deti boli konfrontované s vecami, ktoré do ich sveta jednoducho nepatria. Preto som sa rozhodla, že táto moja úprava pojednáva vyslovene pre druhý stupeň základných škôl, kedy deti už sú vyzretejšie, a skutočne si myslím, že tak, ako tu sedíme a máme deti, tak si každý z nás ich vedie nejakou formou k zodpovednému rodičovstvu, nejakou prijateľnou formou k zodpovednému rodičovstvu, ale musíme pamätať na všetky tie rodiny, ktoré sú napríklad aj v sociálne znevýhodnenom prostredí, predovšetkým v rómskych osadách, kde sa takéhoto v úvodzovkách vzdelávania alebo výchovy deťom v tých rodinách nedostáva, a toto je obrovský fenomén, ktorý prichádza práve z rómskych osád, a preto som si dovolila predostrieť opakovane takýto návrh novely.
Z aplikačnej praxe vyplýva, že je čoraz viac detí, ktoré majú deti, a učitelia na školách si s tým nevedia poradiť. Tieto deti nie sú mentálne pripravené na zvládnutie rodiny a vlastných detí, pretože často ani nevedia, ako vlastne otehotneli. Preto považujeme za veľmi dôležité poučiť ich o zodpovednom prístupe k rodičovstvu, a to na školách, keďže v rodinách sa im takéhoto prístupu nedostáva. Ak by bolo možné z tejto pozície, z pozície zákonodarcu nejakým spôsobom ovplyvniť všetky tie rodiny, ktoré sú napríklad v rómskych osadách, tak verte tomu, že, a ja by som to považovala možnože za schodnejšiu cestu, ale neexistuje taká páka na to, aby sme prinútili tie rodiny, aby pripravili svoje vlastné deti na to, ako mať deti a kedy ich mať, kedy začať napríklad sexuálne žiť a ako zodpovedne sa k tomu postaviť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, aj keď teda z ministerstva financií mi došlo iné stanovisko, ale musím povedať, že pomerne obmedzeným spôsobom sa k tomu postavili kolegovia na ministerstve financií, k tomu môjmu návrhu, ktorý sa týka zavedenia povinnej predškolskej výchove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a to z jednoduchého dôvodu. Oni to brali vyslovene ako nápor na škôlky, ale neodpočítavali od toho, čo to bude znamenať, keď budeme mať riadne vzdelaných ľudí, ktorí budú schopní sa uplatniť na otvorenom trhu práce, a teda nebudú v plnej miere do konca svojho života závislí od štátu. Oni zabudli proste na túto veľkú časť úpravy, ktorou týmto sledujem. Takže nesúhlasím so stanoviskom ministerstva financií.
Návrh zákona ale nebude mať vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona, naopak, bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Ďakujem pekne.