48. schôdza

Vážená pani predsedajúca, poslankyne, poslanci, ja určite pánovi poslancovi Hlinovi odpoviem aj písomne, ale nedá mi nereagovať, pretože do ďalšej schôdze je mesiac a budeme takýchto podobných názorov počuť veľmi veľa, tak aspoň v krátkosti na niektoré ale naozaj hlúposti, ktoré boli v tejto reči použité. A musím povedať, že neberte to osobne, pretože ja na rozdiel od mnohých vás ja mám s pánom poslancom Hlinom, si myslím, veľmi dobrý vzťah. A keď sme mali akýkoľvek problém, vždycky sme vedeli si to do očí povedať aj sa vyhádať. Aj berte túto našu debatu ako vcelku priateľskú a konštruktívnu. Len chcem povedať, že škodí to potom celému projektu a, myslím si, aj množstvu ľudí aj tej práci, ktorá bola odvedená za posledné obdobie pri akvizícii vrtuľníkov, a myslím si, že je to jedna z najväčších akvizícií za posledné roky, modernizačných akvizícií, ktoré môžu aj naše ozbrojené sily posunúť naozaj dopredu aj v rámci aliancie. A veľmi si za ňou stojím.
A chcem vám povedať, že, po prvé, každý pseudoodborník či už zo Slovenska a teraz najnovšie z Česka, ktorý aj bez identity si napíše hocijaký blog, píše a cituje teraz stránku Kongresu, Pentagónu a podobne. Chcem vám povedať, prečo sa píše niekde, a ja som povedal, nebude to viac ako 300 mil., nebude to viac ako 300 mil. Prečo sa uvádza nie 400 mil., ale 450 mil.? Pretože výbor, vláda a následne Kongres, schválili, nie my sme schválili, rámec, keby sme chceli pokračovať v tom procese, keby sme chceli viac motorov, väčšiu logistickú základňu, väčšie vybavenie, tak aby každý raz nemusela vláda, výbor amerického Kongresu a Kongres rozhodovať o tom. To znamená, keďže je to tak výhodné, že je to vlastne dotované vládou Spojených štátov, to znamená, preto to musí schváliť Kongres, lebo je to prenos technológií, tak schválili rámec 450 mil. dolárov. A hovorí sa tam o štrnástich vrtuľníkoch, osemnástich motoroch. To neznamená, že my ideme kupovať 14 vrtuľníkov, 18 motorov a neviem čo všetko. A naozaj to si špecifikujú ozbrojené sily. To znamená prvú dezinformáciu.
Áno, vrtuľník Sikorsky Black Hawk je ale nie bojový. V prvom rade hovoríme, je to viacúčelový vrtuľník, ktorý plní funkcie bojového vrtuľníka. Pýtam sa, a ja vám to zdôvodním potom aj písomne a napíšem vám to, aké máme dnes bojové vrtuľníky. Žiadne, Mi-24 boli vylúčené, boli zlikvidované alebo sú tam, stoja tam v Prešove. Dneska máme nula, žiadny. Tento má, samozrejme, predprípravu na to, aby mohol byť bojovým vrtuľníkom. Takisto by ste tu stáli a takisto by ste ma interpelovali, prečo predtým, ako vycvičíme pilotov, keď to má byť postupná obmena, pretože beriem to ako naozaj rozhodnutie o tom, že prechádzame od závislosti od jedného dodávateľa, v tomto prípade Ruskej federácie, na západnú techniku po obdobie 6 rokov, ešte s ministrom financií a s premiérom dohodnem, že každý rok bude už zakomponovaná do rozpočtu presne tá zmluva, keď ju dohodneme a keď ju docizelujeme, ja si myslím, že do dvoch týždňov by to už mohlo byť definitívne hotové, tak bude premietnutá do rozpočtov, tak najprv potrebujeme vrtuľníky, najprv potrebujeme logistickú základňu k tomu, samozrejme. K tomu potrebujeme vycvičiť pilotov. Snáď nekúpime najprv rakety a výzbroj? Pritom prvý vrtuľník nám dôjde do konca roka 2015 alebo na jar 2016, potom nám dôjdu tri a postupne ako nám Mi-17, pričom tie nie sú bojové vrtuľníky, budú dochádzať, tak ich postupne budeme zamieňať za túto západnú techniku. Tak prvé, čo kúpime, sú rakety.
Absolútne s vami nesúhlasím. Je to viacúčelový vrtuľník, ktorý má parametre bojového vrtuľníka. U mňa minulú stredu bol minister obrany Rakúska, Rakúska ako neutrálneho štátu. Takisto najprv priamo a následne cez FMS nakúpil podobné vrtuľníky. Viete, sú obmedzenia neutrálnej krajiny, aj pre nich sú tieto vrtuľníky najlepšie odskúšané vo všetkých krajinách. Áno, myslím si, kolega Gál na brannobezpečnostnom výbore hovoril, áno, sú tu nejakí Taliani a podobne. Áno, taká pseudovládna ponuka prišla, bola skôr firemná na AgustaWestland. Ale keďže hovoríme o viacúčelových naozaj, ktoré sa dajú využiť aj ako následne bojové, tak je ZUZANA 2, ktorú máme. A my jednu takú vyvinieme. A teraz my si ju zavedieme do armády. A, potom, chodíme s ňou po výstavách. Tak nechceme, aby sme kupovali takýto vrtuľník. Talianska armáda možno jeden alebo dva kusy má také, inak ich majú len Navy alebo pohraničná stráž. To znamená, kupujeme odskúšaný, zavedený vrtuľník, ale ešte ho nekupujeme, samozrejme, máme pripravenú zmluvu, ale, hovorím, v intenciách, o ktorých hovoríme.
A teraz, keď hovorím, viacúčelový, takže, poďme, preprava osôb, v tomto prípade vojakov, preprava civilných osôb, domáci krízový manažment, použiteľné v zahraničnom krízovom manažmente, MEDEVAC, to znamená prevod ranených, hasenie, všetky spôsoby a následne možnosť dozbrojenia, keď budeme spôsobilí a mať tento vrtuľník v plných počtoch v ozbrojených silách Slovenskej republiky, podotýkam, nie v armáde Slovenskej republiky, aj keď uznávam, že aj ja sa niekedy pomýlim ešte z minulosti.
To je len taká prvá reakcia, lebo nedalo mi nereagovať, hoci takto nekonáme, ale dostanete to aj písomne. Ale som rád, že ste aj v tomto čase túto interpeláciu použili. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som bol nerád, keby som bol zle pochopený, v zásade pokiaľ ide o tú techniku ako takú, typ toho vrtuľníka a vôbec to, že je z Ameriky, vôbec na túto strunu ja nehrám, hej, samotným predmetom interpelácie, pán minister, bolo v zásade to, či to má byť teraz, či tých vrtuľníkov má byť deväť. A vy ste povedali, že keď v tom budeme spôsobilí, bude aj dozbrojenie. A to bolo moja interpelácia, či nie je to vyzbrojenie preto, lebo sme nespôsobilí, práve kvôli tomu, ako sme rozpačití. Čiže, áno, kľudne mi odpovedajte, že nám dajú zbrane do toho vrtuľníka až vtedy keď ja neviem, viete, vy sa musíte naučiť lietať na vrtuľníku, aj keď má podvesenú raketu, aj keď nemá podvesenú raketu, nám dajú vrtuľníky bez podvesenej rakety. Otázka stojí, či ste ich nechceli kúpiť preto, lebo šetríte, alebo preto, lebo vám ich nechceli predať. Armáda podľa mňa ich potrebuje, lebo od toho je tu armáda, potom sú tu všelijaké samaritánske, maltézske a neviem aké výletné záležitosti, ale armáda potrebuje mať obzvlášť bojový vrtuľník, aby teda vedel aj s niečím bojovať. To je predmetom interpelácie.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som tiež predniesol moje tri interpelácie, ale úvodom ešte sa vrátim trošku k interpelácii kolegu Mičovského týkajúcej sa Hrboltovej, kde, samozrejme, aktivity nášho hnutia boli maximálne, aby sme pomohli ľudom, ktorí doslova takúto situáciu denne, ja hovorím, nenormálnu zažívajú. A dokonca je tam aj podozrenie, že začína aj vegetácia na danom území odchádzať, tak preto sme, aby pán minister Žiga vedel aj o tom, vyzvali aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodárstva, ktorý má oddelenie ochrany rastlín, ako aj odbor ovocinárstva a má dosledovať takéto anomálie, aké sa stávajú v reálnom živote, aby aj on tam zašiel a urobil svoju expertízu, ako to má vyzerať. Takže pred týždňom a pol išla viac menej výzva e-mailom. Máme už spätnú odozvu, že akonáhle tam vegetácia bude trošku v pokročilejšom stave, tak začnú robiť tento prieskum, ktorý dokáže, akým spôsobom tento zápach, ktorý tam vlastne je, pôsobí na rastliny, či už ovocné alebo iné dreviny a rastliny, ktoré tam sa nachádzajú, pretože podľa všetkého aj tieto chradnú a odchádza tam vegetácia v tejto Hrboltovej. Takže to je toľko na doplnenie kolegu Mičovského.
A teraz poďme k interpeláciám.
Interpelujem pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, a to konkrétne vo veci týkajúcej sa určitých kompetencií, resp. možností vykonávania znaleckej činnosti určitej osoby. Mám za to, že už nemal túto kompetenciu. Takže dovoľte, aby som predniesol interpeláciu v prvom rade na pána Tomáša Boreca, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci vedenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad činnosťou znalcov, znaleckých organizácií a znaleckých ústavov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V období od 28. 7. 2012 do 1. 9. 2014 mal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „znalecký ústav“) ustanovenú ako osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti pána profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc. Pracovný pomer tohto pána profesora v Policajnom zbore sa skončil podľa mne dostupných informácií dňom 26. 7. 2012.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať, aby ste mi odpovedali na tieto otázky: 1. V akom procesnom postavení bol pán profesor inžinier Václav Krajník, CSc., v zozname znalcov vo vzťahu pre znalecký ústav evidovaný ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014, mal pracovnú zmluvu, dohodu alebo inú zmluvu? 2. Z akého dôvodu (napríklad vzdanie sa funkcie, výpoveď, odvolanie) profesorovi inžinierovi Václavovi Krajníkovi, CSc., sa skončilo postavenie osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti pre znalecký ústav k 31. 8. 2014? 3. Bol v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014 v znaleckom ústave ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky vykonaný štátny dohľad ohľadom výkonu znaleckej činnosti podľa zákona o znalcoch, a ak bol, aké sú jeho výsledky?
To je moja prvá interpelácia.
Druhú interpeláciu podávam na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorá sa týka tejto veci, ale je trošku pozmenené. Takže dovoľte, aby som ju predniesol.
Vážený pán podpredseda vlády, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci vedenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad nad činnosťou znalcov, znaleckých organizácií a znaleckých ústavov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V období od 28. 7. 2012 do 1. 9. 2014 mal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej len „znalecký ústav“) ustanovenú ako osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti pána profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc. Pracovný pomer tohto profesora sa skončil v Policajnom zbore podľa mne dostupných informácií k 26. 7. 2012.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok: 1. V akom procesnom postavení bol pán profesor inžinier Václav Krajník, CSc., pre znalecký ústav evidovaný ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, bol zamestnancom na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce a podobne v období od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014? 2. Zriaďovateľom znaleckého ústavu je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V prípade, že sa jednalo o profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc., pre ústav o službu za úplatu (mzdu, odmenu), v akej výške a kým boli tieto prostriedky ako náklady za obdobie od 26. 7. 2012 do 1. 9. 2014 vyplatené profesorovi inžinierovi Václavovi Krajníkovi, CSc., ako osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti pre daný znalecký ústav? 3. Z akého dôvodu prišlo k ukončeniu služobného pracovného pomeru profesora inžiniera Václava Krajníka, CSc., v Policajnom zbore ku dňu 26. 7. 2012 (napríklad rozkazom ministra, výpoveďou alebo iným spôsobom)?
S úctou Martin Fecko.
Takže to sú prvé dve interpelácie.
Tretia interpelácia sa týka predsedu vlády pána Roberta Fica. A dovolím si predniesť túto interpeláciu, týkajúcu sa toho, akým spôsobom chce riešiť poškodených občanov v nebankových subjektoch, lebo stále to tu rezonuje a nejakým spôsobom sa k tomu nevieme dopracovať.
Takže, vážený pán predseda vlády, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci čiastočného odškodnenia klientov nebankových subjektov.
Vaša politická strana roky sľubovala, že keď sa dostanete do vlády, podporíte čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov, keďže štát včas nezakázal fungovanie nebankových spoločností a taktiež bude trvať na tom, aby takýto zákon podporil aj váš prípadný koaličný partner. Na uvedené ste dali aj verejný prísľub. V programovom vyhlásení vlády z roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že zabezpečí primeranú ochranu účastníkom finančného trhu s dôrazom na zodpovedajúcu ochranu neprofesionálnych investorov a vkladateľov pred možným zlyhaním subjektov finančného trhu a posilní prevenciu v tejto oblasti.
Vláda Slovenskej republiky vyhlásila, že navrhne opatrenia pre zrovnoprávnenie postavenia týchto klientov a ich lepšiu informovanosť o produktoch, ako i poplatkoch s nimi spojených. V tejto súvislosti vláda prisľúbila, že podporí zefektívnenie systému kompenzácií za nedostupné vklady a klientsky investičný majetok, ako i čiastočné odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov.
Zákon, ktorým by sa čiastočne odškodnili klienti nebankových subjektov, bol do parlamentu predložený už sedemkrát, pričom päťkrát za zákon hlasovala aj strana SMER – sociálna demokracia. Napriek tomu zákon nebol schválený. Poškodení občania verili, že sa nemôže odignorovať aj vďaka vyhláseniu vašej politickej strany SMER – sociálna demokracia tento problém a nespravodlivosť, a tým aj osud viac ako 300-tisíc občanov Slovenskej republiky a ich rodín, čo zväčša volili práve túto vašu politickú stranu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v Národnej rade Slovenskej republiky má vládna strana väčšinu, je vo vašich rukách zváženie dodržania sľubu voči občanom v podobe podpory zákona, ktorý bude opätovne predložený do Národnej rady Slovenskej republiky. Naposledy bol tento zákon predložený do parlamentu v novembri 2014, pričom v hlasovaní o návrhu zákona dňa 10. decembra 2014 boli poslanci vládnej strany proti prijatiu tohto zákona.
Na základe uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcej otázky. Je vládna strana SMER – sociálna demokracia pripravená dodržať sľub, ktorý dala občanom Slovenskej republiky o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, ak je, kedy to bude?
S úctou Martin Fecko.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Pani podpredsedníčka, chcem informovať, že interpelácia už bola podaná v podateľni Národnej rady, takže už je písomne aj podaná. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Mám dve interpelácie, z ktorých jedna je na ministra školstva, ktorý tu ešte pred chvíľkou sedel, teraz tu nie je, a druhá je na predsedu vlády Roberta Fica.
Nedávno vláda strany SMER prijala opatrenia, na základe ktorých sa zaviedli vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Z vašej strany to bol naozaj ľúbivý ústretový krok pre určitú vybranú skupinu občanov Slovenskej republiky, ktorý ale znevýhodnil podstatnú časť občanov, na ktorých sa tento krok vlády nevzťahuje.
Určite nemusím obsahovo opakovať fakt, že vlaky sú zadarmo len pre cestujúcich, ale pre štát nie. Tieto cesty totiž treba, samozrejme, prepravcom na železnici preplatiť, čo ide z daní daňových poplatníkov, teda tých, čo do systému svojimi daňami prispievajú, a pritom nemajú žiadne výhody v oblasti cestovania. Pozor, tí, ktorí cestujú vlakom do zamestnania, tak majú už tiež 50-percentnú zľavu. Ale, žiaľ, tí, ktorí vlak k dispozícii nemajú a necestujú vlakom do zamestnania, tak majú jednoducho smolu.
Čo je však horšie, je, že z našich daní alebo z našich verejných zdrojov Slovenskej republiky idú cesty zadarmo aj pre občanov Európskej únie, ktorí podľa tohto majú nárok na cestovanie zadarmo. Takí dôchodcovia z vyspelejších krajín Európskej únie určite nie sú odkázaní na nejaké cestovanie vlakmi zadarmo po Slovensku, avšak tieto cesty im platia daňoví poplatníci Slovenska.
Na základe týchto skutočností, keďže vieme, že takíto občania už sú zaregistrovaní, na základe tohto uvedeného sa obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcej otázky: Koľko občanov Európskej únie sa už u nás zaregistrovalo na vlaky zadarmo a z ktorých krajín títo občania pochádzajú?
A druhá interpelácia je na ministra školstva.
Pán minister, dlho sa už hovorí o efektívnom vynakladaní finančných prostriedkov v rámci nášho vzdelávacieho systému, s čím sa dá, samozrejme, súhlasiť. Kvôli tomu boli urobené v minulosti určité zmeny vo financovaní ešte za bývalého ministra. Zaujímalo by ma preto a zároveň by som vás teda požiadal o odpovede na nasledujúce otázky: Aký počet detí v centrách voľného času a školského strediska záujmovej činnosti bol v čase maximálneho času naplnenia, teda ešte pred úpravou financovania, a koľko financií sa na účel financovania v týchto útvaroch vynakladalo z podielových daní, teda zo štátneho rozpočtu? Ide asi o rok 2009, keď pán minister bývalý Čaplovič hovoril, že vtedy bol ten nárast najväčší (teda školský rok 2009/2010). Ďalšia otázka, ktorá ma v tejto súvislosti zaujíma, je: V tom čase koľko bolo zamestnaných ľudí na trvalý pracovný pomer a koľko ich bolo na dohodu o vykonaní práce? Ďalšia otázka, ktorá s týmto súvisí, je: Koľko tvorili odvody za týchto zamestnancov do Sociálnej poisťovne a koľko z ich príjmu sa zaplatili dane? Na základe zmien bude teda zaujímavé porovnanie so súčasnosťou, preto ďalšie dve otázky sa týkajú súčasnosti a znejú: Koľko štát v súčasnosti vynakladá financií na všetky deti vo veku od 5 do 15 rokov, pretože takto sú financované aktivity, čo znamená, že nejdú na deti všeobecne alebo teda tie, ktoré sú v centrách voľného času, ale na všetky deti, a koľko z nich je zapísaných v centrách voľného času? Ďalšia otázka je: V súčasnosti koľko je zamestnaných ľudí na trvalý pracovný pomer a koľko ich je na dohodu o vykonaní práce v centrách voľného času a o koľko sa znížili odvody do Sociálnej poisťovne a výber daní za týchto zamestnancov? Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V prvom rade mi dovoľte ospravedlniť sa vám aj pani poslankyniam, pánom poslancom, že doobeda vzhľadom na predĺženie rokovania s veľmi významným zahraničným investorom som sa nemohol zúčastniť predloženia návrhu zákona, ktorý som mal v programe.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, materiál predkladám na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného zákona o prevode majetkovej účasti štátu alebo majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní inej právnickej osoby, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu prevodu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Charakter prirodzeného monopolu má aj spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a. s., dnes Slovak Telekom, a. s.
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zvyšovať rentabilitu štátnych aktív a skvalitňovať podnikateľskú funkciu štátu, na základe čoho bol vypracovaný aj zámer prevodu 34 % majetkovej účasti Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 15 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky, pričom zvyšných 51 % akcií vlastní CMobil B. V., dcérska spoločnosť Deutsche Telekom AG.
Obsahom zámerov, ktoré vám predkladám na prerokovanie, je návrh na prevod celej 34 % majetkovej účasti štátu v zastúpení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 15 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom, t. j. po prechode majetkovej účasti štátu na Fond národného majetku Slovenskej republiky predaj celej 49 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Podpornými argumentmi pre tento postup sú nasledovné skutočnosti. Spoločnosť Slovak Telekom je len jedným z viacerých poskytovateľov služieb na trhu elektronických komunikácií v Slovenskej republike. Pritom aktuálne existuje rozvinutá konkurencia a inovatívne technológie sú v Slovenskej republike plne dostupné, zákazníci si tak môžu voľne vyberať medzi viacerými alternatívami; regulácia je zabezpečená nezávislým Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb; slovenskí akcionári majú len minimálnu účasť na riadení spoločnosti v súlade s akcionárskou zmluvou a výškou majetkovej účasti, t. j., všetky rozhodnutia týkajúce sa riadenia sú v plnej kompetencii 51-percentného akcionára a štátu v zastúpení ministerstva hospodárstva a ani Fond národného majetku nemá reálny priamy dosah na riadenie a smerovanie spoločnosti a taktiež štát svoju podporu zavádzania nových technológií v oblasti telekomunikácií môže realizovať efektívnejším spôsobom, ako je minoritná majetková účasť v jednom z účastníkov trhu, na fungovanie ktorého nemá reálne vplyv. Predajom 49 % akcií spoločnosti Slovak Telekom sa musí splniť zámer dosiahnuť čo najtransparentnejším spôsobom najlepší výsledok, a preto predkladám návrh na predaj 49 % akcií formou tzv. duálneho procesu (tzv. Dual Track), t. j. verejnou ponukou akcií na kapitálových trhoch v kombinácii s priamym predajom v zmysle ustanovení § 10 ods. 5 a 7 zákona č. 92/1991 Zb.
Konečné rozhodnutie, ktorá z dvoch foriem predaja tu bude zvolená, bude závisieť od trhových podmienok a odporúčaní investičných bánk ako poradcov v tomto procese tak, aby boli dosiahnuté čo najvýhodnejšie podmienky predaja.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1439 z 23. februára 2015 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Zámerom prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom, a. s., a návrhu postupu naloženia s majetkovými účasťami v tejto spoločnosti, materiál máte pod tlačou 1417, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval na svojej 80. schôdzi dňa 5. marca 2015 a uznesením č. 400 ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.
Zároveň ma výbor poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predmetného návrhu vo výbore.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi povedať pár slov k zámerom prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej ministerstvom hospodárstva a Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom a návrhu postupu naloženia s majetkovými účasťami.
Ak uvažujeme o predaji zvyšného podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom, chcel by som úvodom povedať pár slov aj k tomu, čo sa stalo pred 15 rokmi. Vtedy sa prvá vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla vykonať poriadok v tomto dominantnom telekomunikačnom operátorovi a vpustiť doň strategického investora. Z pohľadu uplynulého obdobia treba konštatovať, že urobila jednoznačne správne. Z bývalého štátneho podniku sužovaného všetkými vtedajšími chorobami, zlým riadením, technickou nevyspelosťou, šafárením nezodpovednej vlády, sa stala moderná zisková firma, a to aj napriek tomu, že jej pribúdali konkurenti. V priebehu času sa stal problémom prístup štátu k dividendám.
Nemecký akcionár Deutsche Telekom vlastniaci 51 % akcií sa zdráhal rozdeľovať na dividendy všetok dostupný zisk. A tak sa štát vlastniaci zvyšných 49 % akcií cítil ukrátený. Tu zas treba spomenúť, že úspechom boli vysoké zisky sčasti sprivatizovanej firmy, čo pred rokom 2000 nebolo vôbec samozrejmosťou. Preto sa mohli stať predmetom zvýšeného záujmu vysoké potenciálne dividendy. To bolo výsledkom práce nových manažérov, angažovaných nemeckým investorom. Oni zhodnotili firmu tak, že dnes môžeme hovoriť o doprivatizovaní hodnotného podielu.
Samozrejme, dividendová politika presadzovaná nemeckým investorom sa štátu páčiť nemusí. A ak sa stáva preň príťažou, je logické, úplne logické, že zvažuje predaj aj zvyšných akcií. O tomto sa uvažovalo už dávnejšie, aj v predchádzajúcej vláde Ivety Radičovej už v roku 2011.
Po desiatich rokoch pod manažérskou kontrolou Deutsche Telekomu bol Slovak Telekom konsolidovanou, úspešnou a ziskovou firmou, strategický investor uplatňoval moderné a efektívne riadenie, konsolidoval mobilného operátora, vniesol moderné technológie s pozitívnym vplyvom na hodnotu firmy. Predaj minoritného podielu už vtedy predstavoval jedinečnú možnosť, ako pri dobrom ocenení na tomto úspechu zarobiť.
Odhad ceny 49 % akcií predstavoval pred nejakými štyrmi rokmi necelú jednu miliardu eur, žiaľ, pre predčasný pád minulej vlády sa predaj akcií neuskutočnil.
Myšlienku predaja akcií si osvojila aj druhá vláda Roberta Fica. Pochopiteľne, nemohla s ňou vyrukovať hneď po voľbách v roku 2012, lebo by tým preukázala kontinuitu so svojou predchodkyňou a najmä by sa prihlásila k privatizácii. Tú, samozrejme, pred voličmi odmietala, dištancovala sa od nej a v programovom vyhlásení po zostavení vlády tak aj prezentovala. Konala s oneskorením, kým sa však rozhýbala, pomery na trhu telekomunikačných operátorov sa o niečo zmenili. Pribudlo teda viac európskej regulácie, konkurencie na vnútornom trhu, čo sa prejavilo menšou atraktívnosťou nesprivatizovaného podielu spoločnosti Slovak Telekom. Prešľapovanie na mieste a vyčkávanie na vhodnú chvíľu, aby vláda Roberta Fica nebola obviňovaná z utajovaných privatizačných chúťok, tak s veľkou pravdepodobnosťou hodnotu podielu do dnešných dní znížilo. To by sa možno dalo pochopiť, veď každá vláda sleduje politické ciele svojich členov.
No pochopiť sa nedá to, čo sa dialo od začiatku od roka 2014, namiesto toho, aby vláda prišla s návrhom, napísaným scenárom, ako maximalizovať výnosy z predaja zvyšných akcií, začala potichu vyjednávať s investorom. Na jednej strane ho obviňovala, že hatá vyplácanie primeraných dividend, čím štát prichádza o desiatky až stovky miliónov eur, na druhej strane ponúkla možnosť, ako z privatizovaného doprivatizovania vyjsť s najlepším výsledkom. Inak nemožno hodnotiť podpísanie utajovaného memoranda spred roka kde vláda vyšla majoritnému akcionárovi v ústrety. Pritom mala konať v zmysle akcionárskej zmluvy podpísanej pri prvej fáze privatizácie Slovak Telekomu ešte v roku 2000. Ktorýkoľvek akcionár má podľa tejto zmluvy právo predať svoje akcie cez burzu. Ak by sa tak rozhodol, nepotreboval by súhlas ďalšieho akcionára, ba, naopak, ten by mu musel poskytnúť súčinnosť. Takýto predaj sa mal organizovať na náklady Slovak Telekomu. A neznášal by ich predávajúci akcionár.
Ak by ktorýkoľvek z akcionárov sa rozhodol speňažiť svoj podiel na burze, pričom sa predpokladalo využitie služieb bratislavskej burzy a niektorých zo zahraničných búrz, ostatní by nemali žiadne predkupné právo. Pôvodná akcionárska zmluva teda zabezpečovala slovenskému štátu prostredníctvom príslušného ministerstva a Fondu národného majetku maximalizovať príjem z predaja svojich akcií bez akýchkoľvek povinností voči Deutsche Telekomu. Až keby sa neporadil predaj cez burzu, mohol by si Deutsche Telekom uplatniť predkupné právo a získať akcie od štátu priamo.
Dalo by sa logicky očakávať, že vláda Roberta Fica bude postupovať podľa tohto predpísaného scenára, nielen preto, že vraj bola na Deutsche Telekom naštvaná pre obmedzovanie vyplácania dividend, ale aj preto, aby z doprivatizovania získala maximum, veď získané peniaze chcela najskôr použiť na vykúpenie súkromných zdravotných poisťovní a najnovšie na spätný nákup akcií Slovenských elektrární. Nestalo sa tak.
Vláda podpísala s nemeckým akcionárom memorandum, z ktorého vyplýva niečo úplne iné. Najskôr nechá oceniť svoj podiel v Slovak Telekome, čo určite nebude lacný špás, tentoraz už nie na účet Slovak Telekomu, ale na účet predávajúceho, teda štátu. Keď bude mať potom ocenenie k dispozícii, pouvažuje, či ponúkne Deutsche Telekomu uplatnenie predkupného práva alebo predá akcie cez burzu.
Posun je teda zrejmý, nemecký akcionár bude mať právo licitovať s vládou o cene a predaj cez burzu bude pravdepodobne len akési záložné či, dnes možno povedať, fiktívne riešenie. Predaj cez burzu či viaceré burzy by predstavoval pre Slovak Telekom povinnosť splniť pravidlá transparentnosti.
Ak predstavitelia vlády neboli doteraz spokojní s transparentnosťou procesov, ktoré sa udiali vo vzťahu k spoločnosti Slovak Telekom, a jej majoritného akcionára Deutsche Telekom, práve vstup na burzu mohol odhaliť mnohé veci, lebo tam platia prísne pravidlá zverejňovania interných informácií, a odvrhnutie burzy, pričom priamy predaj štátneho podielu súčasnému nemeckému akcionárovi, prípadný, túto možnosť, po ktorej vláda volala, odvrhne.
Nemám žiadne informácie o tom, aké sú vnútorné vzťahy v Slovak Telekome, z vyjadrení predstaviteľov štátneho akcionára však možno predpokladať, že s nimi neboli spokojní, kam sa teda podela dovtedajšia nespokojnosť, keď vlani vo februári už bola vláda ochotná podpisovať s údajným nositeľom zákulisnej firemnej politiky priateľské memorandum?
Ak by sme aj chceli veriť tomu, že vláda Roberta Fica hľadala čo najschodnejšiu cestu, ako predať štátne akcie, nemôžeme sa vyhnúť podozreniu, že skutočným dôvodom bol vlastný záujem pár jednotlivcov, ktorí by mali zastupovať záujmy štátu, konať práve takto.
Štát má dnes skutočne nízku šancu ovplyvňovať priamo vývoj v Slovak Telekome a ak má na to nejaké páky, tak sú len nepriame, napríklad cez legislatívu alebo regulačnú politiku.
Vyplácanie dividend je tiež v rukách majoritného akcionára, a preto je správne ak chce predať svoj podiel, kde otázka je, za koľko to má byť.
Ako som už uviedol, ten najvhodnejší moment vláda premeškala, no podľa môjho názoru 49-percentný podiel má ešte stále vysokú hodnotu, ale všetko, čo sa deje za ostatné dva roky, naznačuje, že možno počítať s ďalším poklesom výťažku z tejto transakcie.
Tá miliarda eur, o ktorej sa hovorilo a hovorila o tom s vážnou tvárou vláda Ivety Radičovej pred štyrmi rokmi, sa stáva nenaplneným snom.
Predložený materiál, o ktorom rokujeme, potvrdzuje, že doprivatizovanie Slovak Telekomu asi nebude pre štát to najvýhodnejšie. Ten proces by sa mal zastaviť, možno prehodnotiť a stransparentniť, pretože nejde len o majetok vlády, ale aj o majetok nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Mikuš, pán poslanec, začnem tvojimi slovami, ktorými si skončil, nejde len o majetok vlády, ide o majetok náš všetkých. Ktože ten majetok nás všetkých sprivatizoval? Ktorá vláda to bola, v ktorej ty si bol poslancom v tejto Národnej rade? Bola to vláda Mikuláša Dzurindu. Keby ho vtedy nebola privatizovala, možno by sme tu dnes o tejto téme vôbec nerokovali. Takže podľa môjho osobného názoru nemal byť podnik, akým Slovenské telekomunikácie, resp. dnes Slovak Telekom sú, nikdy privatizovaný. Dnes vláda koná na základe toho, čo v úvodnom slove povedal pán minister hospodárstva. Jednoducho privatizačná zmluva bola nadstavená tak a ten súčasný stav je taký, že tam drží privatizér, resp. Deutsche Telekom 51 %, štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva a FNM 49 %. A na to netreba doktorát z matematiky, aby sme vedeli, že 51 je viac ako 49.
A k tým nevyplateným dividendám. Pán poslanec Mikuš, ty dobre vieš, že obchodné spoločnosti, napríklad aj Slovak Telekom, ktorá je akciovou spoločnosťou, sa riadia právom obchodných spoločností, kde štát ako druhý akcionár, hoc minoritný, môže dať návrh na vyplatenie dividend. Ale dopadne to vždy rovnako. To znamená, na valnom zhromaždení dá návrh na vyplatenie dividend, kto je za to, zástupcovia štátu dvihnú ruku, držia 49 %, kto je proti tomu, majoritný vlastník držiaci 51 % zdvihne ruku, hotovo, je odhlasované, koniec, skončili sme, vybavené. To znamená, že nie je legálny spôsob, ako sa domôcť vyplatenia týchto dividend alebo, ak chceme povedať alebo použiť termín, umŕtvenej likvidity, jedine dopredaj.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa ospravedlňujem, prišiel som trochu neskôr, možnože to zaznelo v úvodnom slove ministra a je možné, že minister odpovie na túto otázku neskôr vo svojom vystúpení, ale chcel by som sa opýtať na jednu zásadnú a kľúčovú vec, či prišlo na úrovni akcionárov, to znamená na úrovni nemeckého majoritného akcionára a štátu, k dohode o zmene dividendovej politiky, to znamená, či bola nastavená nejaká nová dividendová politika do budúcnosti. Pamätám si ešte z rokovaní s nemeckým akcionárom v minulosti, keď som bol na ministerstve hospodárstva, tak toto bol jeden s prísľubov nemeckého akcionára, že sú pripravení hovoriť o nastavení dividendovej politiky. Prečo to spomínam? Bez nastavenia dividendovej politiky do budúcnosti sa môže stať, že akcie, ktoré bude Slovensko ponúkať na burze (49 % akcií), budú nezaujímavé pre prípadných záujemcov z dôvodu, že nebudú mať určenú dividendu na základe nastavenia dividendovej politiky. To znamená, že takýto typ akcie, alebo táto akcia bude zaujímavá iba pre nemeckého akcionára, ktorý môže veľmi ľahko vybabrať so Slovenskom, že skúpi na burze zvyšok do dvoch tretín akcií, aby mal kvalifikovanú väčšinu, to znamená 67 % akcií, zvyšok akcií bude nepredajných. V konečnom dôsledku výnos z privatizácie bude tým pádom veľmi nízky, a nie očakávaná jedna miliarda. Čiže pevne verím, že pán minister ešte odpovie v nejakom svojom vystúpení na otázku dividendovej politiky. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, aj keď druhá z nich nebola na mňa. Skúsim odpovedať aspoň alebo zareagovať na tú prvú kolegovi Kolesíkovi.
Nuž Slovenské telekomunikácie keď sa privatizovali, tak neboli vôbec nejakou superziskovou firmou a je dosť možné, že keby sa nebolo privatizovalo tých 51 % alebo vôbec, tak valné zhromaždenie tohto roku by už ani nesedelo, pretože možno by firma nebola alebo nerozhodovala by o rozdeľovaní zisku, ale rozhodovala by o tom, akým spôsobom vôbec fungovať. To nevieme dnes povedať. Ale ako príklad by som prirovnal možnú a neprivatizovanú štátnu firmu Cargo. Cargo bolo pripravené na privatizáciu v roku 2006 tak, že v tom čase bolo možné odpredať Cargo za 13 mld. korún. V súčasnosti Cargo vyrába kumulovanú stratu okolo 500 mil. eur. Čistá strata neprivatizácie Carga v rokoch 2006, 2007 je dnes zhruba 1 mld. eur. Pán kolega Kolesík, ty si povedal, čo je viac a čo je menej. Tak čo je viac, aby v štáte bola alebo nebola 1 mld. eur naviac, a mali by sme na Slovensku firmu, ktorá by fungovala, alebo máme firmu, ktorá nefunguje, a máme o 1 mld. eur menej?
Ja som vo svojom príhovore povedal, aký mám názor na privatizáciu aj doprivatizovanie. A vítam to, že vláda sa rozhodla, že ide doprivatizovať 49 %, keď sa už nevie dohodnúť s väčšinovým akcionárom. Ale otázka je, ako bude vyzerať tá privatizácia. A to ďakujem kolegovi Miškovovi, ktorý sa opýtal na presne podobnú otázku inými slovami.