48. schôdza

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Mám dve interpelácie, z ktorých jedna je na ministra školstva, ktorý tu ešte pred chvíľkou sedel, teraz tu nie je, a druhá je na predsedu vlády Roberta Fica.
Nedávno vláda strany SMER prijala opatrenia, na základe ktorých sa zaviedli vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Z vašej strany to bol naozaj ľúbivý ústretový krok pre určitú vybranú skupinu občanov Slovenskej republiky, ktorý ale znevýhodnil podstatnú časť občanov, na ktorých sa tento krok vlády nevzťahuje.
Určite nemusím obsahovo opakovať fakt, že vlaky sú zadarmo len pre cestujúcich, ale pre štát nie. Tieto cesty totiž treba, samozrejme, prepravcom na železnici preplatiť, čo ide z daní daňových poplatníkov, teda tých, čo do systému svojimi daňami prispievajú, a pritom nemajú žiadne výhody v oblasti cestovania. Pozor, tí, ktorí cestujú vlakom do zamestnania, tak majú už tiež 50-percentnú zľavu. Ale, žiaľ, tí, ktorí vlak k dispozícii nemajú a necestujú vlakom do zamestnania, tak majú jednoducho smolu.
Čo je však horšie, je, že z našich daní alebo z našich verejných zdrojov Slovenskej republiky idú cesty zadarmo aj pre občanov Európskej únie, ktorí podľa tohto majú nárok na cestovanie zadarmo. Takí dôchodcovia z vyspelejších krajín Európskej únie určite nie sú odkázaní na nejaké cestovanie vlakmi zadarmo po Slovensku, avšak tieto cesty im platia daňoví poplatníci Slovenska.
Na základe týchto skutočností, keďže vieme, že takíto občania už sú zaregistrovaní, na základe tohto uvedeného sa obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcej otázky: Koľko občanov Európskej únie sa už u nás zaregistrovalo na vlaky zadarmo a z ktorých krajín títo občania pochádzajú?
A druhá interpelácia je na ministra školstva.
Pán minister, dlho sa už hovorí o efektívnom vynakladaní finančných prostriedkov v rámci nášho vzdelávacieho systému, s čím sa dá, samozrejme, súhlasiť. Kvôli tomu boli urobené v minulosti určité zmeny vo financovaní ešte za bývalého ministra. Zaujímalo by ma preto a zároveň by som vás teda požiadal o odpovede na nasledujúce otázky: Aký počet detí v centrách voľného času a školského strediska záujmovej činnosti bol v čase maximálneho času naplnenia, teda ešte pred úpravou financovania, a koľko financií sa na účel financovania v týchto útvaroch vynakladalo z podielových daní, teda zo štátneho rozpočtu? Ide asi o rok 2009, keď pán minister bývalý Čaplovič hovoril, že vtedy bol ten nárast najväčší (teda školský rok 2009/2010). Ďalšia otázka, ktorá ma v tejto súvislosti zaujíma, je: V tom čase koľko bolo zamestnaných ľudí na trvalý pracovný pomer a koľko ich bolo na dohodu o vykonaní práce? Ďalšia otázka, ktorá s týmto súvisí, je: Koľko tvorili odvody za týchto zamestnancov do Sociálnej poisťovne a koľko z ich príjmu sa zaplatili dane? Na základe zmien bude teda zaujímavé porovnanie so súčasnosťou, preto ďalšie dve otázky sa týkajú súčasnosti a znejú: Koľko štát v súčasnosti vynakladá financií na všetky deti vo veku od 5 do 15 rokov, pretože takto sú financované aktivity, čo znamená, že nejdú na deti všeobecne alebo teda tie, ktoré sú v centrách voľného času, ale na všetky deti, a koľko z nich je zapísaných v centrách voľného času? Ďalšia otázka je: V súčasnosti koľko je zamestnaných ľudí na trvalý pracovný pomer a koľko ich je na dohodu o vykonaní práce v centrách voľného času a o koľko sa znížili odvody do Sociálnej poisťovne a výber daní za týchto zamestnancov? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Toto bol posledný prihlásený rečník v bode interpelácie poslancov.
Pýtam sa členov vlády, či má niekto chuť odpovedať priamo na niektorú z interpelácií. Nie je tomu tak, áno, písomne budete odpovedať, nech sa páči.
Zároveň chcem upozorniť poslancov, že všetky interpelácie, ktoré boli podané ústne, musia podať zároveň aj písomne do rúk predsedovi parlamentu a ministerstvo alebo jednotliví ministri majú 30 dní na poslanie odpovedí.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Ďakujem aj členom vlády.
Budeme pokračovať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prerušenom rokovaní siedmeho dňa 48. schôdze ďalším bodom programu, ktorým sú

Zámery prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom, a. s., a návrh postupu naloženia s majetkovými účasťami v tejto spoločnosti.

Materiál je uverejnený pod tlačou 1417 a správa výboru má tlač 1417a.
Dávam slovo ministrovi hospodárstva Pavlovi Pavlisovi a prosím ho, aby daný materiál uviedol.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V prvom rade mi dovoľte ospravedlniť sa vám aj pani poslankyniam, pánom poslancom, že doobeda vzhľadom na predĺženie rokovania s veľmi významným zahraničným investorom som sa nemohol zúčastniť predloženia návrhu zákona, ktorý som mal v programe.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, materiál predkladám na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného zákona o prevode majetkovej účasti štátu alebo majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní inej právnickej osoby, ktorá má charakter prirodzeného monopolu, vždy rozhoduje vláda, a to po prerokovaní zámeru a postupu prevodu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Charakter prirodzeného monopolu má aj spoločnosť Slovenské telekomunikácie, a. s., dnes Slovak Telekom, a. s.
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zvyšovať rentabilitu štátnych aktív a skvalitňovať podnikateľskú funkciu štátu, na základe čoho bol vypracovaný aj zámer prevodu 34 % majetkovej účasti Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 15 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky, pričom zvyšných 51 % akcií vlastní CMobil B. V., dcérska spoločnosť Deutsche Telekom AG.
Obsahom zámerov, ktoré vám predkladám na prerokovanie, je návrh na prevod celej 34 % majetkovej účasti štátu v zastúpení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a 15 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom, t. j. po prechode majetkovej účasti štátu na Fond národného majetku Slovenskej republiky predaj celej 49 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Podpornými argumentmi pre tento postup sú nasledovné skutočnosti. Spoločnosť Slovak Telekom je len jedným z viacerých poskytovateľov služieb na trhu elektronických komunikácií v Slovenskej republike. Pritom aktuálne existuje rozvinutá konkurencia a inovatívne technológie sú v Slovenskej republike plne dostupné, zákazníci si tak môžu voľne vyberať medzi viacerými alternatívami; regulácia je zabezpečená nezávislým Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb; slovenskí akcionári majú len minimálnu účasť na riadení spoločnosti v súlade s akcionárskou zmluvou a výškou majetkovej účasti, t. j., všetky rozhodnutia týkajúce sa riadenia sú v plnej kompetencii 51-percentného akcionára a štátu v zastúpení ministerstva hospodárstva a ani Fond národného majetku nemá reálny priamy dosah na riadenie a smerovanie spoločnosti a taktiež štát svoju podporu zavádzania nových technológií v oblasti telekomunikácií môže realizovať efektívnejším spôsobom, ako je minoritná majetková účasť v jednom z účastníkov trhu, na fungovanie ktorého nemá reálne vplyv. Predajom 49 % akcií spoločnosti Slovak Telekom sa musí splniť zámer dosiahnuť čo najtransparentnejším spôsobom najlepší výsledok, a preto predkladám návrh na predaj 49 % akcií formou tzv. duálneho procesu (tzv. Dual Track), t. j. verejnou ponukou akcií na kapitálových trhoch v kombinácii s priamym predajom v zmysle ustanovení § 10 ods. 5 a 7 zákona č. 92/1991 Zb.
Konečné rozhodnutie, ktorá z dvoch foriem predaja tu bude zvolená, bude závisieť od trhových podmienok a odporúčaní investičných bánk ako poradcov v tomto procese tak, aby boli dosiahnuté čo najvýhodnejšie podmienky predaja.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Andrejovi Kolesíkovi a prosím ho, aby podal správu a o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1439 z 23. februára 2015 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Zámerom prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom, a. s., a návrhu postupu naloženia s majetkovými účasťami v tejto spoločnosti, materiál máte pod tlačou 1417, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Výbor pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval na svojej 80. schôdzi dňa 5. marca 2015 a uznesením č. 400 ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.
Zároveň ma výbor poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predmetného návrhu vo výbore.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, prihlásený je tak pán poslanec Jozef Mikuš z klubu KDH. Máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi povedať pár slov k zámerom prevodu majetkových účastí Slovenskej republiky zastúpenej ministerstvom hospodárstva a Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom a návrhu postupu naloženia s majetkovými účasťami.
Ak uvažujeme o predaji zvyšného podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom, chcel by som úvodom povedať pár slov aj k tomu, čo sa stalo pred 15 rokmi. Vtedy sa prvá vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla vykonať poriadok v tomto dominantnom telekomunikačnom operátorovi a vpustiť doň strategického investora. Z pohľadu uplynulého obdobia treba konštatovať, že urobila jednoznačne správne. Z bývalého štátneho podniku sužovaného všetkými vtedajšími chorobami, zlým riadením, technickou nevyspelosťou, šafárením nezodpovednej vlády, sa stala moderná zisková firma, a to aj napriek tomu, že jej pribúdali konkurenti. V priebehu času sa stal problémom prístup štátu k dividendám.
Nemecký akcionár Deutsche Telekom vlastniaci 51 % akcií sa zdráhal rozdeľovať na dividendy všetok dostupný zisk. A tak sa štát vlastniaci zvyšných 49 % akcií cítil ukrátený. Tu zas treba spomenúť, že úspechom boli vysoké zisky sčasti sprivatizovanej firmy, čo pred rokom 2000 nebolo vôbec samozrejmosťou. Preto sa mohli stať predmetom zvýšeného záujmu vysoké potenciálne dividendy. To bolo výsledkom práce nových manažérov, angažovaných nemeckým investorom. Oni zhodnotili firmu tak, že dnes môžeme hovoriť o doprivatizovaní hodnotného podielu.
Samozrejme, dividendová politika presadzovaná nemeckým investorom sa štátu páčiť nemusí. A ak sa stáva preň príťažou, je logické, úplne logické, že zvažuje predaj aj zvyšných akcií. O tomto sa uvažovalo už dávnejšie, aj v predchádzajúcej vláde Ivety Radičovej už v roku 2011.
Po desiatich rokoch pod manažérskou kontrolou Deutsche Telekomu bol Slovak Telekom konsolidovanou, úspešnou a ziskovou firmou, strategický investor uplatňoval moderné a efektívne riadenie, konsolidoval mobilného operátora, vniesol moderné technológie s pozitívnym vplyvom na hodnotu firmy. Predaj minoritného podielu už vtedy predstavoval jedinečnú možnosť, ako pri dobrom ocenení na tomto úspechu zarobiť.
Odhad ceny 49 % akcií predstavoval pred nejakými štyrmi rokmi necelú jednu miliardu eur, žiaľ, pre predčasný pád minulej vlády sa predaj akcií neuskutočnil.
Myšlienku predaja akcií si osvojila aj druhá vláda Roberta Fica. Pochopiteľne, nemohla s ňou vyrukovať hneď po voľbách v roku 2012, lebo by tým preukázala kontinuitu so svojou predchodkyňou a najmä by sa prihlásila k privatizácii. Tú, samozrejme, pred voličmi odmietala, dištancovala sa od nej a v programovom vyhlásení po zostavení vlády tak aj prezentovala. Konala s oneskorením, kým sa však rozhýbala, pomery na trhu telekomunikačných operátorov sa o niečo zmenili. Pribudlo teda viac európskej regulácie, konkurencie na vnútornom trhu, čo sa prejavilo menšou atraktívnosťou nesprivatizovaného podielu spoločnosti Slovak Telekom. Prešľapovanie na mieste a vyčkávanie na vhodnú chvíľu, aby vláda Roberta Fica nebola obviňovaná z utajovaných privatizačných chúťok, tak s veľkou pravdepodobnosťou hodnotu podielu do dnešných dní znížilo. To by sa možno dalo pochopiť, veď každá vláda sleduje politické ciele svojich členov.
No pochopiť sa nedá to, čo sa dialo od začiatku od roka 2014, namiesto toho, aby vláda prišla s návrhom, napísaným scenárom, ako maximalizovať výnosy z predaja zvyšných akcií, začala potichu vyjednávať s investorom. Na jednej strane ho obviňovala, že hatá vyplácanie primeraných dividend, čím štát prichádza o desiatky až stovky miliónov eur, na druhej strane ponúkla možnosť, ako z privatizovaného doprivatizovania vyjsť s najlepším výsledkom. Inak nemožno hodnotiť podpísanie utajovaného memoranda spred roka kde vláda vyšla majoritnému akcionárovi v ústrety. Pritom mala konať v zmysle akcionárskej zmluvy podpísanej pri prvej fáze privatizácie Slovak Telekomu ešte v roku 2000. Ktorýkoľvek akcionár má podľa tejto zmluvy právo predať svoje akcie cez burzu. Ak by sa tak rozhodol, nepotreboval by súhlas ďalšieho akcionára, ba, naopak, ten by mu musel poskytnúť súčinnosť. Takýto predaj sa mal organizovať na náklady Slovak Telekomu. A neznášal by ich predávajúci akcionár.
Ak by ktorýkoľvek z akcionárov sa rozhodol speňažiť svoj podiel na burze, pričom sa predpokladalo využitie služieb bratislavskej burzy a niektorých zo zahraničných búrz, ostatní by nemali žiadne predkupné právo. Pôvodná akcionárska zmluva teda zabezpečovala slovenskému štátu prostredníctvom príslušného ministerstva a Fondu národného majetku maximalizovať príjem z predaja svojich akcií bez akýchkoľvek povinností voči Deutsche Telekomu. Až keby sa neporadil predaj cez burzu, mohol by si Deutsche Telekom uplatniť predkupné právo a získať akcie od štátu priamo.
Dalo by sa logicky očakávať, že vláda Roberta Fica bude postupovať podľa tohto predpísaného scenára, nielen preto, že vraj bola na Deutsche Telekom naštvaná pre obmedzovanie vyplácania dividend, ale aj preto, aby z doprivatizovania získala maximum, veď získané peniaze chcela najskôr použiť na vykúpenie súkromných zdravotných poisťovní a najnovšie na spätný nákup akcií Slovenských elektrární. Nestalo sa tak.
Vláda podpísala s nemeckým akcionárom memorandum, z ktorého vyplýva niečo úplne iné. Najskôr nechá oceniť svoj podiel v Slovak Telekome, čo určite nebude lacný špás, tentoraz už nie na účet Slovak Telekomu, ale na účet predávajúceho, teda štátu. Keď bude mať potom ocenenie k dispozícii, pouvažuje, či ponúkne Deutsche Telekomu uplatnenie predkupného práva alebo predá akcie cez burzu.
Posun je teda zrejmý, nemecký akcionár bude mať právo licitovať s vládou o cene a predaj cez burzu bude pravdepodobne len akési záložné či, dnes možno povedať, fiktívne riešenie. Predaj cez burzu či viaceré burzy by predstavoval pre Slovak Telekom povinnosť splniť pravidlá transparentnosti.
Ak predstavitelia vlády neboli doteraz spokojní s transparentnosťou procesov, ktoré sa udiali vo vzťahu k spoločnosti Slovak Telekom, a jej majoritného akcionára Deutsche Telekom, práve vstup na burzu mohol odhaliť mnohé veci, lebo tam platia prísne pravidlá zverejňovania interných informácií, a odvrhnutie burzy, pričom priamy predaj štátneho podielu súčasnému nemeckému akcionárovi, prípadný, túto možnosť, po ktorej vláda volala, odvrhne.
Nemám žiadne informácie o tom, aké sú vnútorné vzťahy v Slovak Telekome, z vyjadrení predstaviteľov štátneho akcionára však možno predpokladať, že s nimi neboli spokojní, kam sa teda podela dovtedajšia nespokojnosť, keď vlani vo februári už bola vláda ochotná podpisovať s údajným nositeľom zákulisnej firemnej politiky priateľské memorandum?
Ak by sme aj chceli veriť tomu, že vláda Roberta Fica hľadala čo najschodnejšiu cestu, ako predať štátne akcie, nemôžeme sa vyhnúť podozreniu, že skutočným dôvodom bol vlastný záujem pár jednotlivcov, ktorí by mali zastupovať záujmy štátu, konať práve takto.
Štát má dnes skutočne nízku šancu ovplyvňovať priamo vývoj v Slovak Telekome a ak má na to nejaké páky, tak sú len nepriame, napríklad cez legislatívu alebo regulačnú politiku.
Vyplácanie dividend je tiež v rukách majoritného akcionára, a preto je správne ak chce predať svoj podiel, kde otázka je, za koľko to má byť.
Ako som už uviedol, ten najvhodnejší moment vláda premeškala, no podľa môjho názoru 49-percentný podiel má ešte stále vysokú hodnotu, ale všetko, čo sa deje za ostatné dva roky, naznačuje, že možno počítať s ďalším poklesom výťažku z tejto transakcie.
Tá miliarda eur, o ktorej sa hovorilo a hovorila o tom s vážnou tvárou vláda Ivety Radičovej pred štyrmi rokmi, sa stáva nenaplneným snom.
Predložený materiál, o ktorom rokujeme, potvrdzuje, že doprivatizovanie Slovak Telekomu asi nebude pre štát to najvýhodnejšie. Ten proces by sa mal zastaviť, možno prehodnotiť a stransparentniť, pretože nejde len o majetok vlády, ale aj o majetok nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miškov, faktickú treba stlačiť.
Dávam slovo pánovi poslancovi Kolesíkovi. Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Mikuš, pán poslanec, začnem tvojimi slovami, ktorými si skončil, nejde len o majetok vlády, ide o majetok náš všetkých. Ktože ten majetok nás všetkých sprivatizoval? Ktorá vláda to bola, v ktorej ty si bol poslancom v tejto Národnej rade? Bola to vláda Mikuláša Dzurindu. Keby ho vtedy nebola privatizovala, možno by sme tu dnes o tejto téme vôbec nerokovali. Takže podľa môjho osobného názoru nemal byť podnik, akým Slovenské telekomunikácie, resp. dnes Slovak Telekom sú, nikdy privatizovaný. Dnes vláda koná na základe toho, čo v úvodnom slove povedal pán minister hospodárstva. Jednoducho privatizačná zmluva bola nadstavená tak a ten súčasný stav je taký, že tam drží privatizér, resp. Deutsche Telekom 51 %, štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva a FNM 49 %. A na to netreba doktorát z matematiky, aby sme vedeli, že 51 je viac ako 49.
A k tým nevyplateným dividendám. Pán poslanec Mikuš, ty dobre vieš, že obchodné spoločnosti, napríklad aj Slovak Telekom, ktorá je akciovou spoločnosťou, sa riadia právom obchodných spoločností, kde štát ako druhý akcionár, hoc minoritný, môže dať návrh na vyplatenie dividend. Ale dopadne to vždy rovnako. To znamená, na valnom zhromaždení dá návrh na vyplatenie dividend, kto je za to, zástupcovia štátu dvihnú ruku, držia 49 %, kto je proti tomu, majoritný vlastník držiaci 51 % zdvihne ruku, hotovo, je odhlasované, koniec, skončili sme, vybavené. To znamená, že nie je legálny spôsob, ako sa domôcť vyplatenia týchto dividend alebo, ak chceme povedať alebo použiť termín, umŕtvenej likvidity, jedine dopredaj.

Pán poslanec Miškov.