48. schôdza

Ďakujem pekne. Vrátim sa a zhrniem trošku to, čo bolo hlavne z úst pána kolegu navrhovateľa, lebo vystúpil v rozprave. Pán kolega, stopercentne s tebou súhlasím, ale poviem jedno.
Keď Madagaskar môže mať 60 % z HDP-čka z birdwatchingu a z ornitológie možno aj a z ochrany prírody, tak sa pýtam: prečo u nás je z nášho hľadiska, z toho, aby sme tu spravili doslova, že natur turistiku pre iných občanov EÚ, ktorí možnože sa tu chcú prísť pozrieť možnože aj na toho bociana i čierneho i bieleho, lebo Holanďania ho nemajú, chcú sa prísť pozrieť i na náš opál do Dubníka, pretože ho oni tam nemajú, sa pýtam, prečo my to, čo máme na našom Slovensku, nevyužijeme na to, aby sme z toho mali prospech? A tú krajinu, ktorú tu máme, je prakticky o tom, že to je zadarmo. Prírodu sme dostali zadarmo, len to pozbierať. Ako budeme manažovať? To znamená, či povieme si, že z toho chceme mať nič, alebo z toho chceme mať niečo a ja tvrdím, že to niečo tu máme, len to treba doslova skĺbiť. Ja nehovorím, že iba pre vtákov alebo iba pre ľudí, my hovoríme spoločne. Aj preto aj preto.
To znamená, poďme do toho takýmto spôsobom a to je aj naše heslo, ornitológov, keď už sme pri nich, keď si to trošku načal a hovoríme o tých krúžkoch. Ty máš také skúsenosti, ja som tiež ornitológ, (povedané so smiechom) tak ja hovorím, že vtáctvo nie sú iba dravce, to sú aj speváci, to sú aj iné čeľade. No a tam sa to robí tak, že proste sa to chytí do nejakých tých sietí, okrúžkuje sa to, pustí sa to, aby sme zistili, kam nám to migruje, ako to chodí a práve voči takým, ktorí nám vykrádajú hniezda a možnože sa niektorí skrývajú aj pod rúškom, že sú sokoliari a neviem z akých združení, tak voči nim bojujeme a chytáme ich, takže ber takto. Samozrejme, všade nájdeš čiernu ovcu, všade nájdeš čiernu, sa nedá vymydliť, ale môžem povedať, že 90 % našich SOS, čo sme v Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorí nie sme povinní ako v poľovníckej komore, že musíš tam byť, lebo keď nebudeš, tak nemôžeš poľovnícky nič, to my sme tam dobrovoľne, to znamená, to sú tí, čo to berú srdcom. To znamená, že my garantujeme, že 90 % z našich, tých 1 300 členov, čo máme, sa postavíme aj za vlastné peniaze, aj za vlastný čas za ochranu vtáctva tam, kde bude hendikepovaná.
A keď už hovoríme o tých chránených vtáčích územiach, lebo to bolo tiež napadnuté, aj kolega Števo, áno, Kuffa, hovoríš, ty si možno asi myslel Levočské vrchy, kde momentálne aj žiješ a sú veľké problémy, ja tam idem 11. 4. na stretnutie s občanmi z Levočských vrchov, áno, poďme to riešiť, nemám s tým problém. Sú vypracované metodiky, nie metodiky, postupy pracovné, čo znamená, ochraňovať vtáctvo v chránených vtáčích územiach, aký to má dosah na vlastníka. Všecko je vypracované. Všecko tu je. Európska únia to dala. Máme. Ja to odovzdám ľuďom na tom stretnutí, nech sa páči. To neznamená, že tam nemôžte byť, alebo že ani nič vyrúbať, že tam nemôžte, lebo sa tam nedá vstúpiť. Vy môžte doslova čerpať financie na tú ochranu, to, čo vám tam bude z európskych fondov, nie z našich, lebo náš rozpočet o tom vôbec neuvažuje, to je vcelku, to je hluché, to je mimo. Môžte otvoriť druhý šuflík, ktorý vytiahnete na ochranu vtáčieho hniezda bociana čierneho v Levočských vrchoch, keď tam ho nájdeme a ochranné pásmo je dvesto metrov. Dvesto metrov. To znamená, dvesto metrov od toho hniezda nemôžeš vo vegetačnom období teda, keď aj vtedy sa rúbať nemôže, však to je logické, to znamená, vtedy nemôže sa zasahovať do toho nejakým tým tvojím LKT-čkom alebo nejakým proste tým výrubom.
Pýtam sa, to je akým spôsobom, to je akým spôsobom, by som povedal, že obmedzovanie donemoty z tohto? Myslím, že to neni až tak, vážení kolegovia, takže treba si to možno trošku naštudovať a pozrieť, ako tam toho je. My tam nemáme milióny párov, my tam nemáme milióny párov, lebo sú tri druhy, keď hovorím o Levočských vrchoch. Tam je chrapkáč, je tam bocian čierny, orol, viete ako. (Reakcia z pléna.) Takže áno, tak preto, lebo ste, áno, miestne, samozrejme, keď chceme robiť, by som povedal, že revidenciu ako, proste revidovať to znovu, že ako asi to je prehodnotené, nech sa páči, poďme to prehodnocovať. Pokiaľ je tam už vyrúbaný stav, jak je v Nízkych Tatrách napríklad, polovica je vyrúbaná, no tak poďme, dobre, neni tam stupeň ochrany už taký, alebo nemal by byť, ako bol pôvodne, ja to beriem.
Ale pýtam sa, keď rozpočet rezortu životného prostredia je taký, aký je, kto to má robiť? (Reakcia spravodajcu.) No, jasné, jasné, no áno, áno. To je to isté, to sú tie finančné skupiny, ktoré idú. Hovorím, dobre, poďme sa biť, ja dám prvý ruku, keď Alojz Hlina povedal, že tak isto bude ochraňovať, ja sa k nemu pridám, nemám s tým problém, pretože pôjdem do prvého šíku, ale nie som ten, ktorý sa bude o tie stromy viazať s reťazami, to nie, nie som z týchto, pán kolega. (Povedané so smiechom.) Takže rozlišujme, rozlišujme, že akí sme, akí nie sme. A myslím si, že nie je to až tak veľké strašidlo. Samozrejme, tá kompenzácia musí byť a preto hovorím stále, keď tu vystupujem, čo sa týka štátnej pôdy, že tá štátna pôda je aj na to, aby sa kompenzovali tie náhrady tým vlastníkom v tých chránených územiach.
Samozrejme, momentálne máme iba 135-tis. hektárov, to je málo, štátnej pôdy, ktorej by sme mohli mať. To znamená, preto poďme niečo s tým robiť a ja by som bol najradšej, keby sme tie päťky, hovorím, tie perly mali vo vlastníctve štátu, alebo organizácia, ktorá bude manažovať to v záujme ochrany tohoto. A jak som povedal, správne si podotkol, ale nie sú tie manažmenty urobené, ako sa to má manažovať. Nie sú prehodnotené. Poďme to urobiť, aké tam má byť. Pasenie dobytku nech tam je. Ja s tým problém nemám. Môžeme to dať do druhého čítania, keby to prešlo, dáme tam tú výnimku, nech sa páči, môže to byť. Ale hovorím, nemôžme to chrániť, ako sa hovorí niekedy, že máme tam poniklec. Tak to ohradíme s ostnatým drôtom. Lebo je tam poniklec, hej? A že sa to vykášalo a ten poniklec revitalizoval proste a sa obnovoval, tak toto už nikoho nie, pretože on si to nenaštudoval. A tak nám napríklad, poznám lokality, kde takto tá kvetina zanikla. Iba kvôli tomu, konzervatívnej ochrane prírody, že to vyslovene ohradili, skončilo, hej? A to boli také, by som povedal, malé plošné chránené územia, kde viac-menej sme mali tie najväčšie, by som povedal, skvosty, ktoré tu máme.
Takže áno, vážení, nie som nejaký ortodoxný, neviem aký ochranca, ktorý proste sa tu bude, neviem ako, musíme ho skĺbiť, lebo tvrdím, že naše územie má čo ponúknuť Európe, svetu aj na báze naturálnej turistiky. Mali sme tu z Nového Zélandu kolegu, ktorý tu spal a hovorí, my to na Novom Zélande nemáme, čo vy na vašej Poľane. A bol z toho hotový a povedal, že ďalšiu partiu tu z Nového Zélandu pritiahne. A my Nový Zéland ospevujeme, ako tam majú super krásne. Aj my máme, vážení, len my si to nevieme vážiť, my to berieme proste, že to je nič, že nám tu lieta škovránok? Berieme, to je veget. V Anglicku nemajú škovránka. No div sa svete. Sa pýtam, ako je to možné? Oni už na to prišli, že už prešvihli dobu a viete, čo tam robia, keď už sme takto pri tejto ochrane prírody? Normálne si predstavte, že robia biotopy, aby ho tam naspäť dostali, ten druh. Idú spätne. Nieže intenzifikácia, naspäť. A ja som neveril vlastným očiam, keď mi to kolegyňa moja tlmočila, ktorá tam bola pol roka. A chodila po tých farmároch a oni robia naspäť biotop, aby sa tam dostala prepelica, aby sa tam dostal škovránok.
Tak, vážení, my to tu máme, takže si to ochraňujme a samozrejme, pokiaľ treba to znížiť, dobre, urobme tú revíziu na aktuálny stav, aký tam je. A konverzácia štátu, to je vlastne o nás, to je o nás, ako my to nastavíme, lebo my sme tu tí poslanci a my sme tí gazdovia s peniazmi. To znamená, keď ministerstvo životného bude mať každý rok 50-percentnú stratu na rozpočte, no tak samozrejme, to asi ideme niekde celkom mimo, tak poďme s tým robiť. A preto ja som povedal, že aj tie pokuty, s ktorými sa možnože minister Kaliňák chváli, že koľko my tam vyberieme pokút a dáme to všetko do rozpočtu, tak poďme aj v týchto veciach robiť pokuty, keď už sme takí akože dobrí v každom rezorte a tie pokuty a že dopĺňame štátny rozpočet.
Takže, vážení, toľko z mojej strany a myslím si, že tento zákon, hovorím, je o tých strážcoch v prvom rade, aby boli a pokiaľ by sme to postúpili do druhého čítania, dajte nám pozmeňujúce návrhy, budem veľmi rád, keď ich aj prijmeme a myslím si, že dobre, robme strašiaka, ale primerane, aby to bolo tak, aby sme neboli zase veľmi uletení ani na jednu, ani na druhú stranu. Takže spoločne pre ľudí a pre prírodu na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj ja. Pán spravodajca, chcete sa, nechcete sa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Igora Matoviča, Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., to je Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač 1431 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie do výborov je v rozhodnutí č. 1428.
Dávam slovo teraz poslancovi pánovi Igorovi Matovičovi, aby návrh uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1431.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, uvádzam návrh zákona, ktorý je takou, by som povedal, alternatívou alebo dvojičkou návrhu zákona, ktorý sme predkladali asi 2-3 dni dozadu. A jeho pointa je, aby sa zaviedol trestný čin neplatenia faktúry. A v tom, čo sme tie dva-tri dni dozadu v tej prvej alternácii alebo v tej prvej variante predkladali, tak bol návrh, aby akákoľvek neuhradená faktúra, alebo akékoľvek neuhradenie faktúry, ak podnikateľ prostriedky finančné k dispozícii má a svojvoľne nezaplatí, aby bolo považované za trestný čin. Áno, možno niekto z nás to považuje za príliš tvrdé a možno by ste boli prístupní na kompromis a preto sme sa rozhodli predložiť na túto schôdzu dve varianty zavedenia tohto trestného činu a teda tá jemnejšia varianta je tá, v ktorej snažíme sa vlastne zrovnoprávniť zamestnancov so živnostníkmi, ktorí v podstate iba vykonávajú prácu pre svojich chlebodarcov alebo pre svojich zamestnávateľov, ale ktorí im zvyčajne teda povedia, že nemôžeš, nezoberiem ťa ako zamestnanca, urob si živnosť, potom ťa zamestnám. Čiže pre takzvaných vynútených živnostníkov, ako sa tomu zvykne hovoriť.
Čiže v tomto návrhu navrhujeme, aby nevyplatenie faktúry za de facto za prácu, ktorú vykoná živnostník pre niekoho iného, čiže nevyplatenie faktúry, na ktorej je vyslovene napísaná a účtovaná cena práce niekoho druhého, tak aby nezaplatenie takejto faktúry sa považovalo za trestný čin. Áno, beriem, teraz už môžem povedať a pozrieť sa na to, ako ste hlasovali vlastne v prípade tej tvrdšej varianty, kedy sme navrhovali, aby nevyplatenie akejkoľvek faktúry, svojvoľné, čiže to upozorňujem aj v tomto prípade nejde o situácie, kedy sa podnikateľ dostane do druhotnej platobnej neschopnosti. Čiže nechceme trestať poctivého človeka, ktorému niekto nezaplatí za to, že on nemôže zaplatiť ďalej. V žiadnom prípade nie.
Čiže navrhujeme aj teda v tom prvom návrhu, ktorý už je odhlasovaný a ktorý ste zmietli zo stola, aj v tomto návrhu, aby samozrejme to bola svojvoľná, svojvoľná činnosť podnikateľa, v tomto prípade by som tam dal úvodzovky, lebo podvodníka ja osobne nepovažujem za podnikateľa. Ono, bohužiaľ, papierovo my na Slovensku považujeme podvodníkov za podnikateľov, ale človek, ktorý si postaví biznis na tom, že neplatí druhým ľuďom faktúry a nieže teda preto, lebo niekto jemu nezaplatí, ale preto, lebo on si to dopredu tak povie, že jednoducho ja ti nezaplatím a na tom zarobím, tak týmto ľuďom by sme nemali hovoriť podnikatelia, ale mali by sme ich nazývať podvodníci. Aj zo zákona je to tak správne a týmto návrhom zákona chceme tomu aj zadosťučiniť a hovorím, chceme hlavne chrániť tých v podstate najzraniteľnejších zamestnancov, ktorí prácu si nevedia zohnať a vedia si ju zohnať iba vtedy, ak pristúpia na požiadavku podnikateľa, zamestnávateľa, ak si urobíš živnosť, potom ťa zamestnám.
Áno, veľakrát je to aj o tom teda, že ten podnikateľ chce ušetriť na odvodoch, tak zamestnanec takýmto spôsobom v podstate nie je chránený ani Zákonníkom práce, nie je chránený nejakým zákonom o minimálnej mzde, čiže veľakrát sú naozaj tí ľudia, ktorí robia za almužny, za almužny na faktúry a nakoniec im podvodník tak či tak nezaplatí.
Čiže snažíme sa dať tak, ako je ochrana v Trestnom zákone zamestnancov, že keď im zamestnávateľ nevyplatí mzdu, tak je to spáchanie trestného činu, tak v podstate dávame na roveň týchto vynútených živnostníkov, ktorí fakturujú svoju iba prácu, nie tovar, obchod, niečo, že teda refakturujú, ale iba tú časť vlastne, kde fakturujú svoju prácu, tak aby títo ľudia mali de facto rovnakú ochranu, ako zamestnanci, ktorí pracujú v zamestnaneckom pomere. To je podstata v podstate celého návrhu zákona.
Po 25 rokoch samostatnosti Slovenskej republiky si myslíme, že mali by sme naozaj pomenovávať zlodejov zlodejmi, podvodníkov podvodníkmi a nie podnikateľmi. Ešte raz hovorím, ten kto vstupuje do vzťahov už s niekým do obchodného vzťahu s niekým iným rovno s presvedčením, že vlastne mu nevyplatí faktúru, tak je podvodník a nie podnikateľ a týmto by sme v podstate aj pomohli podnikateľskému stavu, kedy v podstate veľakrát podvodníkov nazývame podnikateľmi a potom si ľudia myslia, že všetci podnikatelia sú automaticky podvodníci a čo vlastne nepomôže takému celospoločenskému vnímaniu podnikateľského stavu, ktorý hlavne by mal vytvárať a hlavne vytvára pracovné miesta na Slovensku.
Takže už iba na záver poprosím o podporu tohto návrhu, ak by bola dobrá vôľa, pomôžeme tým najslabším, najzraniteľnejším, tým, ktorí nemajú v podstate ani možnosť sa zamestnať ako zamestnanci, ale môžu sa zamestnať iba ako živnostníci, lebo takto im to vlastne podmienku dá ich zamestnávateľ a fakturujú svoju mzdu a nakoniec im to niekto svojvoľne nezaplatí. Týmto by sme týmto návrhom zákona chceli konečne klepnúť po prstoch.
Tak ešte raz poprosím o podporu a ďakujem pekne za vypočutie.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor parlamentu, pani poslankyni Jane Kiššovej, aby predniesla stanovisko spravodajcu. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa na ústnu formu. Nech sa páči. Uzatváram možnosť hlásiť sa ďalej.
Je jeden prihlásený, Daniel Lipšic. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, priznám sa, že nie som vždy veľkým prívržencom parciálnych noviel Trestného zákona, ale pripúšťam, že sú situácie, kedy je potrebné na základe aj konkrétnej praxe Trestný zákon doplniť o konkrétne ustanovenia, ktoré spôsobujú vážne problémy v spoločnosti, v ekonomike. Nie je asi žiadne tajomstvo, že tento návrh bol pravdepodobne motivovaný skutočnosťou, že tu máme pomerne veľké spoločnosti, ktoré úmyselne neplatia svojim subdodávateľom pomerne vysoké čiastky, následne idú do fiktívneho konkurzu alebo reštrukturalizácie a časť, veľkú časť týchto pohľadávok následne, následne odpíšu. Súvisí to konkrétne s kauzami okolo výstavby diaľnic. Musím povedať, že možnože už aj dnes sa takéto konanie dá trestne stíhať cez trestný čin podvodu, ale takéto ustanovenie by bolo jednoznačnejšie a možno by pôsobilo aj preventívnejšie na subjekty, ktoré neplatia dodávky tisícom malých živnostníkov a popri tom si ich majitelia stavajú mega haciendy na Bahamách. To nepovažujem za sociálnu demokraciu v praxi, keď tisíce rodín sú odkázané na živorenie, nedostanú nič alebo veľmi málo za vykonanú prácu s odôvodnením, že diaľnice sa stavujú veľmi lacno, ale majiteľ tejto firmy si stavia možno jednu z najväčších haciend na Bahamách.
Kolegovia poslanci zo SMER-u, vám to nevadí? Tí malí živnostníci, to sú voliči ktorejkoľvek strany a určite aj SMER-u. Ako je možné sa im pozrieť do očí a povedať, žiaľ, vidíte, nemôžeme vám zaplatiť, keď vidia, akým spôsobom si oligarchovia, ktorí tieto diaľnice stavajú, ako si užívajú život. Zjavne biedou netrpia. Nechceme to náhodou riešiť?
Váš premiér koniec koncov inak potvrdil, že títo ľudia sa dopustili trestného činu, keď povedal, že zodpovednosťou, prečo nedostali živnostníci zaplatené peniaze, je skutočnosť, že museli stavať za lacný peniaz diaľnice Váhostav, Doprastav. To by potvrdzovalo, že v tom čase vedeli, že nepostavia za taký peniaz lacné diaľnice. Nikto ich nenútil ísť do tendra, nikto ich nenútil podpísať zmluvu, ale vedeli, že to nemajú šancu urobiť a že nezaplatia svojim dodávateľom. To sa volá trestný čin podvodu. Trestný čin podvodu.
Samozrejme, neobávam sa veľmi toho, že by v dnešnej situácii boli títo ľudia trestne stíhaní. Samozrejme, že nie. Je pred voľbami. A ubezpečujem vás, že tých informácií od orgánov činných v trestnom konaní, ako sú nútení zametať veci pod koberec, je čoraz viac. Čoraz viac. Je mi z toho zle.
Ale postoj, ktorý možnože mnohí z vás majú, že veď vládneme v krajine, nič sa nám nemôže stať, ten postoj takto veľkej pýchy môže veľmi rýchlo skončiť. Môže veľmi rýchlo skončiť. Možno už onedlho. Ale preto, aby sme pomohli aspoň tým malým živnostníkom, ktorých nie sú malé čísla, sú ich tisíce, je dôležité, aby v Trestnom zákone bol paragraf, ktorý umožní stíhanie takejto formy osobitného podvodného konania.
Iná vec je, keď je niekto insolventný kvôli objektívnym okolnostiam a nevyplatí, nezaplatí faktúru. Ale keď tie financie existujú, má ich k dispozícii, ako pri neplatení mzdy a použije ich na osobné účely, na vilu na Bahamách, tak je to asi problém. To by nemalo byť beztrestné. A budem veľmi zaujímavo, bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tomu postavíte pri hlasovaní. Či vám reálne záleží na tých malých ľuďoch, na ich rodinách, ktoré dnes sú v hroznej situácii, finančnej, kvôli oligarchom, či vám záleží na nich alebo na oligarchoch. O tom bude hlasovanie o tomto návrhu zákona a z toho dôvodu, aj keď ide o parciálnu novelu Trestného zákona, ja návrh novely podporím.

Na vystúpenie pána poslanca Lipšica sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, Alojz Hlina.

K tomu by sa dalo veľa povedať. Veľa vecí tu už zaznelo. Niektoré ešte možno zaznejú opakovane. Primárne problém je v tom, že tí ľudia vedia, že si to môžu dovoliť. Oni vedia, že majú krytie SMER-u. Všimnite si to tragické mlčanie SMER-u. Až bolí. Ako ste tichučko, do pondelka už musíte vydržať. V pondelok vyhlásia, ako zreštrukturalizujú, počkáte nejaké 2-3 články, mediálne domy tiež mlčia, lebo majú pakt o neútočení, že ja na teba, ty na mňa. Proste je to až tragikomické. A hovoríme o osudoch desaťtisícov rodín, ktoré sú reálne poznačené tým, že niekto účelovo reštrukturalizuje. Naozaj účelovo. Dokonca tam napichali ešte schránkové firmy z Cypru, ktoré odsajú ešte z toho mála, čo zostalo, ešte niečo odsajú.
A statusovo, viete, ľudia, ktorým sa toto stane, a veci sa stávajú, keby sa stalo zemetrasenie, keby, ja neviem, bola povodeň, niečo, vis major, niečo veľké sa stane, niekto nevie zaplatiť, jemu nezaplatili. Ale Širokému zaplatili? Širokému zaplatili. Široký stavia obchodné centrum Faros. Ešte ho nemá ani postavené, už mu Kaliňák dal súhlas, že na most si môže namaľovať reklamu. Všimnite si pri Ikei. Obrovská reklama na mostnej konštrukcii maľovaná Faros. Pritom obchodné centrum ešte ani nestojí. Široký si stavia haciendu na Bahamách. Široký býva v milionárskej štvrti na Strmých vŕškoch. Má maják. Inde by títo ľudia chodili po kanáloch, u nás sú to ctihodní občania. A prečo? Preto, lebo vedia, že majú krytie SMER-u. SMER svojich ľudí nepustí. To je, áno, to je princíp mafie, o svojich ľudí sa postaráme. Cétečko. Videli ste, cétečko, ako každého upratali. Aj Širokého si podržia.

Nech sa páči, Jana Kiššová.