49. schôdza

16.4.2015 - 23.4.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.4.2015 o 13:47 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:23

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, podávam spolu s Martinom Fedorom návrh na zaradenie bodu návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o solidarite so živnostníkmi a drobnými veriteľmi Váhostavu. Podávam na základe toho, že táto schôdza nemá podľa strany Sieť žiadny zmysel. Bude len cirkusom, v ktorom tradiční politici na čele s Robertom Ficom budú predstierať, že riešia problém.
Problém je však v tom, že táto republika je dnes Slovenská schránková republika na čele so schránkovou vládou. Tie schránky majú prednosť pred ľuďmi a taká vláda nemôže nič zmeniť. Všetky návrhy, ktoré tu aj dnes budú predložené, sú len hľadaním cesty, ako za každých okolností zachrániť Juraja Širokého a jemu podobných. Drobným veriteľom môžete nanajvýš pod obrovským tlakom sľúbiť 40 %, aj to z peňazí nás všetkých. Táto krajina však potrebuje stopercentné, nie pätnásťpercentné riešenia a keďže žiadne takéto riešenia táto schôdza neprinesie, navrhujeme jej dať aspoň symbolický zmysel tým, že na ňom z vlastných platov prejavíme solidaritu s poškodenými.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

15.4.2015 o 13:23 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:24

Pavol Abrhan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, 7. apríla ste zvolali túto schôdzu s programom Aktuálne problémy súvisiace s reštrukturalizáciou v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a sociálnych dopadoch. V návrhu programu však tento bod vôbec neexistuje a predložili ste len návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a vládny návrh zákona Obchodný zákonník. Preto navrhujem doplniť tento bod o vami pôvodne navrhovaný zákon, dúfam, že budete; návrh programu. Dúfam, že budete za tento návrh aj hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

15.4.2015 o 13:24 hod.

Ing.

Pavol Abrhan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:24

Július Brocka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predseda, chaos sa zväčšuje aj vaším pričinením, musím povedať. Ja som sa prihlásil do rozpravy písomne a teraz neviem, vlastne ku ktorému bodu ma prihlásite do rozpravy alebo aby som vystúpil.
Ale iné som ešte chcel povedať ako procedurálny návrh. Navrhujem, aby ste prečíslovali túto schôdzu, aby to bola schôdza číslo 51, lebo nedáva mi to logiku. Ráno ste otvorili 50. schôdzu a teraz otvárate 49. To je ako za toho bývalého režimu, keď si z nás v Rakúsku robili švandu, že je streda v Rakúsku, že aký je deň v Československu? Čiže poprosím vás, keby ste aj takéto formálne chyby nerobili, lebo aj sám potom zvyšujete chaos pri rokovaní.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

15.4.2015 o 13:24 hod.

Ing.

Július Brocka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13:26

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, ja by som chcel troška vážne a troška aj polovážne pripomenúť, že dnes je práve výročie potopenia Titanicu, a teda (smiech v sále) môj procedurálny návrh je vlastne otázka alebo rečnícka otázka, by som povedal, že prečo práve táto schôdza bola na tento dnešný termín ako... (Smiech v sále.)
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

15.4.2015 o 13:26 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 13:27

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Jasné. Návrh uznesenia Národnej rady o prejavení solidarity ústavných činiteľov s drobnými živnostníkmi a veriteľmi Váhostavu.
Skryt prepis

Vystúpenie

15.4.2015 o 13:27 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 13:31

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, poslanci, ak má spoločnosť dobre fungovať, ak chceme mať udržateľný hospodársky rast, zvyšovať zamestnanosť a mať zdroje na pomoc slabším, musia v spoločnosti platiť princípy slušného podnikania, zdravá a férová podnikateľská kultúra. Niet pochýb o tom, že Slovenská republika aj v tejto oblasti urobila obrovský posun (protestný potlesk, ruch v sále), obrovský posun vpred najmä v porovnaní s divokým podnikaním a privatizáciami z 90. rokov, resp. zo začiatku minulého desaťročia. (Reakcia z pléna.) Niet pochýb o tom, že podnikateľské prostredie prešlo za vyše dve dekády samostatnosti pozitívnym vývojom. Stále sa v ňom objavuje príliš veľa prejavov nie kultúry férového podnikania, ale kultúry podvodu. Prejavy tejto kultúry podvodu sú dnes rôznorodé. (Výkriky z pléna.) Väčšina obchodných spoločností je financovaná cez dlh, a nie cez základné imanie... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec Zajac, keby ste boli taký láskavý a dodržiavali kľud. (Ruch v sále.) Pán poslanec, aj vám bude dovolené slušne vystúpiť v pléne, poprosím, zachovajme si mieru kultúry (reakcia z pléna), máte aj v názve svojej strany kresťanskodemokratické, poprosím vás, naozaj, správajte sa slušne. (Reakcia z pléna).
Pán minister, prerušte na chvíľku svoje rokovanie a počkáme, kým sa ukľudnia páni poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia.
Môžeme pokračovať, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Pán poslanec ešte raz, poprosím vás, dodržiavajte pokoj a kľud v rokovacej sále, robíte si sám obraz o sebe pred verejnosťou aj pred kolegami, ktorí sedia v tejto sále, prosím vás pekne (potlesk), majte svoju dôstojnosť a úctu, ste poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcia z pléna.) Nechajte pána ministra vystúpiť, potom môžte na neho reagovať. (Ruch v sále.) Poprosím, ukľudnite sa, ja viem, že ste nervózny, je to veľmi zložitá téma, ale skúsme si zachovať pokoj a rozvahu. (Reakcie z pléna.) Poprosím vás ešte raz... (Ruch v sále.)

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ja počkám.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím kľud, ešte raz vás žiadam, aby sme dodržiavali rokovací poriadok a zachovali pokoj v rokovacej sále. Ja pevne verím, že si každý so záujmom vypočuje každého jedného rečníka, bude naňho primerane reagovať či už faktickými poznámkami, alebo počas svojho vystúpenia, ktoré je v zozname. (Potlesk.) Pán poslanec Zajac, ste prihlásený ako tretí za kluby, čiže čoskoro príde vaša chvíľa a budete môcť vyjadriť všetky svoje pocity aj názory.
Pán minister, nech sa páči, poprosím, pokračujte vo svojom vystúpení.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne, pán predseda.
Väčšina obchodných spoločností je financovaná u nás cez dlh a nie cez základné imanie, čo vytvára veľké riziká najmä vo vzťahu k veriteľom. Financovanie cez dlh prebieha najmä cez skupiny spriaznených osôb, ktoré poskytujú do spoločnosti čerstvý kapitál, ktorý môžu v skutočnosti hocikedy do spoločnosti vytiahnuť a ohroziť tak uspokojenie štandardných veriteľov. To vytvára priestor pre nezodpovednosť majiteľov obchodných podielov a veritelia sú často vystavení len ich dobrej vôli pohľadávky uhradiť.
Pokiaľ ide o samotné reštrukturalizácie, tie dnes v mnohých prípadoch neslúžia ako štandardné riešenie úpadku firiem, čo je prirodzenou súčasťou voľnej súťaže, ale skôr ako proces slúžiaci na vyhnutie sa zodpovednosti za zlé obchodné rozhodnutia a neodborný prístup. Ak časť problémov v reštrukturalizácii vyplýva zo zle nastavených pravidiel, tak dnes je zrejmé, že podstatnejšou príčinou boli niektoré politické rozhodnutia, ktoré osobitne v oblasti stavebníctva prispeli k pokriveniu ekonomického prostredia. Vinou týchto rozhodnutí sme sa tak dostali do paradoxnej situácie. Napriek tomu, že stavebná produkcia sa oživuje a máme rekordné tempo výstavby diaľnic, stavebný sektor trpí anomáliami, ktoré ohrozujú množstvo pracovných miest.
Vláda Slovenskej republiky jasne pomenovala, kto za tieto rozhodnutia nesie politickú zodpovednosť, a tak isto vydala plnú podporu tomu, aby sa skúmala aj trestnoprávna zodpovednosť manažmentov spoločností, ktoré podpisovali zmluvy, pri ktorých museli vedieť, že ich nedokážu realizovať bez toho, aby poškodili svojich veriteľov. Vláda Slovenskej republiky jasne a podrobne zanalyzovala príčiny súčasného stavu a je jednoznačné, že absolútna väčšina dnes problémových pohľadávok vznikla v roku 2011, resp. v čase, keď bol podpredsedom vlády a ministrom dopravy súčasný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Figeľ. Bolo to práve vedenie ministerstva dopravy počas vlády Ivety Radičovej (ruch v sále), ktoré v mene marketingových sloganov o lacných diaľniciach umelo tlačilo nadol ceny stavieb a podpísalo zmluvy, podľa ktorých sa mali diaľnice stavať za menej ako polovicu toho, čo vyplývalo zo štátnych expertíz.
Aj keď som ja v tom čase nebol vo verejnom živote, je nespochybniteľné, že to bola práve politická strana SMER – sociálna demokracia, ktorá upozorňovala, že na takéto konanie vtedajšej vlády nakoniec doplatia dodávatelia. Mimochodom, na problémy, ktoré spôsobia nereálne ceny diaľnic, ministra Figeľa v tom čase medzi inými upozorňoval aj riaditeľ Slovenskej správy ciest za KDH a člen KDH Pavel Pavlásek. Citujem: "Viacerým menším firmám, ktoré sa podieľajú na výstavbe diaľnic, hrozí krach. Ako obstarávateľa Slovenskú správu ciest kontaktovali mnohí subdodávatelia, že nedostanú zaplatené, pretože vysúťažené ceny sú príliš nízke."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mohol by som ešte dlho hovoriť o chybách z minulosti, no rád by som upriamil skôr pozornosť na riešenia, ktoré vláda Slovenskej republiky ponúka. Preto len veľmi krátko zdôrazním tri fakty. Po prvé, zákon, na základe ktorého dnes veritelia, živnostníci, malé eseročky a akciové spoločnosti prichádzajú o peniaze za svoju riadne vykonanú prácu, prijala v roku 2005 vláda Mikuláša Dzurindu.
Absolútna väčšina, po druhé, zmluvných vzťahov, ktoré sú príčinou dnešných problémov, vznikla za pôsobenia pána Figeľa na poste ministra dopravy vo vláde Ivety Radičovej a sú priamym dôsledkom presadzovania kultúry podvodu v oblasti stavebných zákaziek.
Po tretie, návrh zákona a ďalšie riešenia, ktoré tieto nespravodlivosti zmierňujú, a najmä vracajú poškodených veriteľov opäť do hry, ponúka vláda Slovenskej republiky dnes. Rád by som zdôraznil, že súčasná vláda tento problém neobjavila ani v tomto období a väčšinu z dnes predstavovaných systémových riešení na ochranu veriteľov a podporu zodpovedného podnikania už vláda predložila do Národnej rady Slovenskej republiky ešte minulý rok. Žiaľ, návrh zákona vrátil Národnej rade prezident Slovenskej republiky a na prelomenie jeho veta následne chýbal jediný hlas.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes máme možnosť systémovo napraviť mnohé nedostatky obchodného a insolvenčného práva, podporiť princípy férového podnikania a zmierniť niektoré krivdy, ktoré vznikli v súvislosti s reštrukturalizáciami. Dovoľte mi preto, aby som v stručnosti priblížil niekoľko najdôležitejších opatrení z materiálu, ktorým sa dnes vláda Slovenskej republiky uchádza o vašu podporu.
Predložená novela ustanoví, že ak sa nezabezpečeným veriteľom v reštrukturalizácii ponúkne uspokojenie ich pohľadávky len na 15 %, tak zostatok ich pohľadávky neprepadne, ale 40 % pohľadávky si budú môcť uspokojiť na úkor ziskov a iných príjmov reštrukturalizovaných firiem. Štyridsať percent preto, lebo analýza uskutočnených reštrukturalizácií hovorí, že priemerná hodnota uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizáciách je okolo 30 až 45 percent. Preto 40 % je o niečo výhodnejší pomer, ako je štandardné uspokojenie pohľadávok. Súčasne štátna Slovenská záručná a rozvojová banka ponúkne neuspokojeným veriteľom okamžité odkúpenie ich pohľadávok, ktoré majú predovšetkým v medializovanej reštrukturalizácii Váhostavu, v hodnote 40 % ich pohľadávky. To znamená, že veritelia nebudú musieť 4 až 5 rokov vymáhať svojich 15 % a ešte neskôr podľa nového zákona 40 % pohľadávky, ale v pomerne krátkom čase sa môžu dostať k 40 % pohľadávky naraz.
Tento spôsob pomôže poškodeným malým veriteľom, ale nie na úkor daňových poplatníkov, ale zo zdrojov bánk. Na tento účel budú použité zdroje, ktoré banky v podobe mimoriadneho bankového odvodu odvádzajú do štátnych finančných aktív. Súčasne bude vytvorený fond pre ďalšie reštrukturalizované firmy, do ktorého štát požičia svoje peniaze a do ktorého budú prispievať firmy zúčastňujúce sa veľkých verejných obstarávaní v podobe určitého percenta z výnosu, a tento fond bude riešiť potenciálne nespravodlivosti, ktoré sa pri reštrukturalizácii môžu objaviť. Dôležité je, že cez štátnu rozvojovú banku nebudú riešení veritelia, ktorí majú formu schránkovej firmy.
Novela tak isto zabezpečí, že reštrukturalizovaná firma nebude môcť svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr, ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do výšky 40 % ich pohľadávok.
Novelizáciou zákona o verejnom obstarávaní budú firmy v reštrukturalizácii vylúčené z verejných obstarávaní počas doby reštrukturalizácie. Tak isto novela zavedie register diskvalifikácií, kde budú uvedení manažéri, ktorí porušili svoje základné povinnosti a poškodili veriteľov. Sprísnená bude aj regulácia procesu úpadku firmy. Hroziaci úpadok budú musieť majitelia firmy riešiť najmä zvýšením základného imania. V stave, kedy má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok. Pred vyplatením zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom.
Zavádzajú sa aj prísne postihy pri umelom odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Riešené bude aj vylúčenie správcu reštrukturalizácie bez skúseností. Pri reštrukturalizácii dlžníka, ktorý má viac ako 50 zamestnancov alebo obrat viac ako 10 miliónov eur, bude zo zákona vylúčený správca, ktorý je v príslušnom zozname zapísaný kratšie ako 5 rokov. Rovnako zavádzame pre veriteľov s neuspokojenými pohľadávkami možnosť uhradiť DPH až do marca 2016 bez toho, aby im boli účtované penále za meškanie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený o tom, že predložená novela nielen systémovo rieši mnohé aktuálne problémy obchodného a insolvenčného práva, ale zároveň ponúka realistické riešenie pre poškodených veriteľov v intenciách ústavy. Návrh zákona zároveň poskytne náležitú ochranu ústavou garantovaného práva vlastniť majetok a slobodne podnikať. Tak isto prispeje k zamedzeniu vzniku značných hospodárskych škôd, ktoré štátu môžu hroziť najmä v rámci procesu verejného obstarávania pri projektoch financovaných zo štátneho rozpočtu aj zo štrukturálnych fondov. Preto súčasne navrhujem, aby sa o vládnom návrhu zákona uskutočnilo skrátené legislatívne konanie, a prosím o podporu uvedeného návrhu.
Uvedenej požiadavke na urýchlené prijatie zákona zodpovedá aj účinnosť navrhovanej úpravy. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť okamžite, to jest dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Oddialená účinnosť k 1. januáru 2016 sa týka len tých častí zákona, ktorých úspešná implementácia v praxi vyžaduje prípravu ako na strane podnikateľského sektora, tak aj na strane štátnych orgánov. Konkrétne mám na mysli krízu spoločnosti a register diskvalifikácií.
Čiže dovoľte mi na základe uvedených skutočností v zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa vzhľadom na to, že hrozia značné hospodárske škody, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

15.4.2015 o 13:31 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:45

Anna Vitteková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne a vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 15. apríla 2015 pridelil vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1489, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 104. schôdzi 15. apríla 2015. Uznesením č. 572 z 15. apríla 2015 odporúčal Národnej rade vládny návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

15.4.2015 o 13:45 hod.

JUDr.

Anna Vitteková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:47

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, dovoľte, aby som vám poprial príjemný dobrý deň, ktorý bude dlhý zrejme. Z pohľadu toho, aby som vás informoval o tej praktickej časti riešenia nezabezpečených veriteľov konkrétnej firmy, v danom prípade Váhostavu, a. s., ktorá sa momentálne nachádza v procese reštrukturalizácie.
To, čo predstavil pán minister spravodlivosti, je legislatívna časť opatrenia, ktorá sa rieši, všetkých reštrukturalizácií, ktoré momentálne prebiehajú. A samozrejme, schválením novely tohto zákona sa bude môcť uplatňovať táto nová legislatíva, ktorá z mnohých pohľadov je lepšia a reaguje na situáciu z posledných dní, ale aj na situáciu z posledných rokov, pretože vieme, že zákon o reštrukturalizácii je tu v tejto podobe prítomný minimálne, tuším, 10 rokov. Podľa mojich informácií týmto procesom prebehlo vyše 500 firiem s veľmi nízkou mierou uspokojenia aj s nasledovnými osudmi nezabezpečených veriteľov, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré sú v situácii, v ktorej sa nachádzajú nezabezpečení veritelia Váhostavu, akciovej spoločnosti.
Čo sa stane, ak prejde novela tohto zákona v zmysle návrhov, ktoré predniesol minister Borec? Pohľadávka nezabezpečených veriteľov nad mieru uspokojenia, ktorá bude, snáď bude schválená v reštrukturalizačnom pláne, nezanikne, ale bude ako keby obnovená do výšky 40 % svojej nominálnej hodnoty. To znamená, z praktického hľadiska musíme čakať jednak na účinnosť novely tohto zákona v tom najširšom slova zmysle a v ďalšom si musíme naozaj počkať na rozhodnutie veriteľov aj zabezpečených, aj nezabezpečených, ktorí podľa mojich informácií v najbližšom čase do konca tohto mesiaca majú na svojej schôdzi rozhodnúť: áno alebo nie. Prijať plán reštrukturalizácie alebo ho neprijať? Ak ho prijmú, bude jasné a bude aj číselne vypočítateľné, akou mierou budú uspokojení zabezpečení, ale v danom prípade to, čo nás kľúčovo zaujíma, nezabezpečení veritelia.
Ak nechceme pracovať s fiktívnymi číslami: Dnes vieme, že ten návrh reštrukturalizácie hovorí o uspokojení vo výške 15, relatívne asi 15 % nominálnej hodnoty. Povedzme si ešte nejaké čísla: 104 miliónov eur, to je suma pohľadávok nezabezpečených veriteľov. Opäť podľa medializovaných informácií, ktoré bude treba ešte preveriť, hodnota asi 20 miliónov eur pohľadávok je v držbe tzv. schránkových firiem. Takže to je obraz, to je fotografia, ku ktorej sa dostaneme v deň schválenia reštrukturalizačného plánu.
Čo navrhujeme potom urobiť? Navrhujeme nasledovné kroky: Na základe informácií, ktoré dostaneme z výsledku reštrukturalizačného plánu, navrhujeme navýšiť základné imanie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Slovenská záručná a rozvojová banka je dcérska, 100-percentná dcéra štátu. Jej akcionárom a jediným akcionárom, 100-percentným akcionárom je ministerstvo financií. Z pohľadu fungovania systému verejných financií je Slovenská záručná a rozvojová banka mimo verejných financií – dôležitý fakt.
Na zvýšenie základného imania chceme použiť peniaze, ktoré sú zhromažďované na základe zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, a to v znení zákona č. 233/2012. Ak by sme cestovali v čase, ešte predchádzajúca vláda aj na základe tlaku vtedajšej opozície, ktorú sme predstavovali my, schválila zákon o osobitnom odvode, je to tzv. bank levy. Na základe tohto zákona, ktorý bol neskôr novelizovaný, sa zhromažďujú finančné prostriedky. Dnes ten stav v štátnych finančných aktívach je vo výške vyše pol miliardy eur. Je dôležité, aby ste si uvedomili alebo pamätali si, tí, ktorí s týmto nepracujete, že je stanovený zákonom aj cieľ vo výške asi 1 miliardy eur. To sú prostriedky, ktoré majú byť zhromaždené v štátnych finančných aktívach a ktoré platia zo svojich operácií alebo z parametru, na základe ktorých je tento odvod odvádzaný, komerčné banky, ktoré sú na Slovensku. Je to odvod, ktorý je civilizovaný z pohľadu toho, že je prítomný aj v ďalších krajinách, napríklad v Rakúskej republike. To, či tá výška tohto bola 0,2 za vás alebo 0,4 neskôr, za nás, a postupne sa znižuje, to chcem teraz dať mimo obliga.
Tiež si musíme uvedomiť, aby sme predišli niektorým rečiam, ktoré som už zachytil v médiách, prečo tento odvod bol konštituovaný. Bol konštituovaný na to, aby v budúcnosti sa zachraňovali banky z peňazí, z vlastných peňazí. Hej, aby to nebolo z peňazí daňových poplatníkov.
Navrhujeme teda z tohto objemu vyše pol miliardy eur, čo je dnes nazhromaždených v štátnych finančných aktívach, na základe rozhodnutia vlády navýšiť základné imanie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Tieto peniaze nazhromaždili alebo zaplatili banky a ďalej ich budú platiť. To znamená, ak ich odoberieme z tohto objemu, musia ju doplatiť v reálnom čase, tak ako to stanovuje zákon. Tu chcem upozorniť, že nepredstavuje toto zaplatenie dodatočný odvod, len v čase sa proste platenie tohto odvodu predĺži. To znamená, by som bol rád, aj keby aj v tej vecnej rovine tu platili argumenty, že to nemôže mať žiadny dopad na správanie bánk, pretože ony už zareagovali na zavedenie tohto odvodu svojím spôsobom v minulosti, najneskôr v roku 2011.
Na základe navýšenia základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky získame kapitál, ktorý budeme môcť použiť na odkúpenie pohľadávok všetkých alebo tých najohrozenejších veriteľov, nezabezpečených veriteľov, ktorí si dnes uplatňujú svoju pohľadávku a sú zaregistrovaní súdom v prípade reštrukturalizácie Váhostavu, a to do tej hodnoty 40 % nominálnej hodnoty, to bude tá maximálna hodnota, ktorá bude stanovená zákonom, ktorý je momentálne v procese.
Ako to chceme urobiť? Chceme vlastne urobiť verejnú výzvu formou inzerátu v celoštátnych médiách. To znamená, bude to dobrovoľné. Tí nezabezpečení veritelia sa budú môcť o túto možnosť odpredaja uchádzať a my, samozrejme, v čase, ktorý bude reálny, pretože SZRB má svoje, samozrejme, pobočky regionálne, budeme sa snažiť byť čo najbližšie aj v regiónoch. Tých veriteľov by malo byť vyše 600. Predpokladáme, že budeme schopní spracovať tieto predaje alebo odkúpenie týchto pohľadávok najneskôr do konca roka, ale, samozrejme, v nasledovnom poradí. Chceme prioritizovať vyplatenie týchto peňazí najprv živnostníkom, následne vytvorením skupiny veriteľov s nižším objemom pohľadávok a to potom až do toho vyčerpania limitu stanoveného Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorý bude priamo závislý od rozhodnutia reštrukturalizačného súdu. Z uspokojenia, a to hovorím dopredu a je to politický záväzok, budú vylúčení pri tom odkupe majitelia pohľadávok, ktorí majú charakter, vlastníctvom majú charakter schránkových firiem.
Tento proces bude pod verejnou kontrolou a dávam proste prísľub, že, samozrejme, bude k dispozícii aj z pohľadu zoznamov, termínov uspokojenia tak poslancom Národnej rady naprieč snemovňou, ako aj verejnosti.
Chcem vás ešte informovať z pohľadu fungovania orgánov finančnej správy vo vzťahu k veriteľom, ktorí sú v ťažkostiach z hľadiska svojho cash flow, keďže sa dostali na zoznam nezabezpečených veriteľov. Dnes vláda prijala nariadenie vlády, ktoré tak trošku komplikovane znie, je to nariadenie vlády o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z pridanej hodnoty.
Čo to reálne znamená? Reálne to znamená to, že tí, ktorí, a to sa týka všetkých reštrukturalizácií, nielen Váhostavu, všetci tí, ktorí majú ťažkosti z pohľadu toho, že majú nedostatok finančných prostriedkov na to, aby si splnili svoju zákonnú povinnosť platenia DPH a z titulu týchto ťažkostí si splnia túto povinnosť v neskoršom termíne, automaticky na základe tohto nariadenia im zaniknú sankcie. To znamená, úroky z omeškania aj akékoľvek penále.
Môžte povedať ďalej, sú tu ďalšie problémy, máme už niekde exekúcie. Finančná správa bude inštruovaná ministerstvom financií, aby spomalila režim exekúcie, to znamená, aby sa reálne nerealizovali. Túto možnosť máme a chceme ju legálne využiť, tak isto sa to týka ďalších možností využitia daňového poriadku z pohľadu odpúšťania ďalších sankcií všetkých tých systémov daní, ktoré tu na mieste máme. Toľko k spôsobu a technike, ktorá sa má vykonať.
A ja som, samozrejme, máme za sebou aspoň len pár hodín, medzitým, než sme oznámili toto riešenie, zachytil som, samozrejme, už výhrady z titulu toho, že sú to peniaze daňových poplatníkov. Opakujem, ja som sa pokúšal veľmi detailne popísať spôsob, akým chceme využiť nazhromaždené peniaze v štátnych finančných aktívach, ktoré budú doplnené bankami a ktoré boli vytvorené bankami. A chcem povedať, že táto operácia nemá tým pádom žiadny reálny dopad na verejný dlh, pretože na túto kapitálovú injekciu do SZRB nemusíme si obstarávať ďalšie prostriedky na finančných trhoch, tým pádom nerastie verejný dlh a nemá ani podľa našej analýzy dopad na deficit, keďže pôjde o finančnú operáciu do banky, ktorá je v danom období zisková, na rozdiel v období, keď zisková nebola, ale tu už ja nechcem rozdávať žiadne šťuchance.
A z tohto pohľadu by to mohla byť neutrálna operácia, čo znamená na konci dňa, že banka, štátna banka v podstate nahradí v situácii nezabezpečených veriteľov a tie stovky veriteľov, nepochybujeme o tom, že tým pádom bude pozícia tohto nezabezpečeného veriteľa v pozícii štátu silnejšia, a myslíme si, že vzhľadom aj na pravidlá reštruktúry, ktoré sú tu naozaj prítomné 10 rokov vo vzťahu k zabezpečeným veriteľom, ktorí sú zase banky. A tu je vlastne ten dôvod toho spojeného hriechu, ak to mám tak nazvať, sa dostanú aj v podstate aj do závislosti banky a bankový sektor ako taký, aby tá výťažnosť z reštrukturalizácie Váhostavu bola férová alebo – keď nie som naivný a nechcem byť naivný – férovejšia, ako keď majú banky, zabezpečené banky vedľa seba povedzme 600 nezabezpečených veriteľov, tak tu budú mať vedľa seba jednu kolegyňu banku, štátnu banku a úspech tejto operácie bude závisieť od toho, či banky budú musieť ďalej v tej budúcnosti doplatiť tie peniaze cez bankový odvod alebo nie. To znamená, stávajú sa zainteresovaní aj zabezpečení veritelia, slovenské komerčné banky sa stanú zainteresované na čo najúspešnejšom výsledku tejto reštrukturalizácie z pohľadu toho, že aj my, samozrejme, chceme, aby táto operácia bola čo najúspešnejšia aj z pohľadu toho veriteľa Záručnej banky. Toľko mimo emócií, veľmi racionálna informácia technokratického charakteru a, samozrejme, na ďalšie otázky som pripravený odpovedať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

15.4.2015 o 13:47 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:01

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Je to ťažké, keď človek s kreditom musí obhajovať toto. Viete, sa hovorilo, že je cena, dobrá cena, nízka cena, čínska cena a potom sa, ja myslím, že sa môže hovoriť, že je návrh, zlý návrh, hlúpy návrh, debilný návrh a návrh SMER-u. Toto je návrh SMER-u, ktorý je debilnejší od debilných a je zákerný, je zákerný. Štát zaplatí dlhy súkromnej firmy, zjednodušene, štát zaplatí dlhy súkromnej firmy, to znamená, daňoví poplatníci sa poskladajú (reakcia z pléna), kolegovia, daňoví poplatníci sa poskladajú, áno, chvalabohu, aspoň štyridsiatimi percentami pre živnostníkov, ale z prostriedkov štátu.
Pán minister, môžte tu krútiť, motať. Štát má určité práva a keď to raz vybral, či vo forme daní, či poplatkov, stále je to jeho príjem. Je to príjem, ktorý má moc, aby ich mohol vybrať.
Prosím vás pekne, toto je tak hlúpy návrh, že hlúpejší som nevidel, nebudem mať čas to celé vysvetliť, ale vám to poviem v rozprave. A prosím vás, zjednodušene, okrem toho, že ste sa rozhodli zaplatiť dlhy Širokého zo štátnych peňazí, vy ste mu ešte aj pomohli, lebo teraz by mal zaplatiť 15 %, teraz živnostníci môžu predať svoju pohľadávku za 40 % a Široký je povinný ju zaplatiť zo svojich predpokladaných budúcich ziskov. To znamená, on tých 15 % nebude musieť zaplatiť, on bude musieť zaplatiť 40 % z predpokladaných budúcich ziskov. Malé deti to už na Slovensku vedia, prosím vás, účtovný zisk spoločnosti, ako ho nemať, to už učia možno aj na strednej.
Pán minister, vy nezabránite tomu, vy nezabránite tomu, že Široký si postaví inú spoločnosť, z ktorej vycucne tesne predtým, ako by jej mal vzniknúť účtovný zisk, a ten zdaní a nemá najmenší problém. Prosím vás, neuchopíte to, keď ho to prestane baviť, tak to utopí a dá to celé, celé do konkurzu, celé a celé do konkurzu. Má to vydržať... (Prerušenie vystúpenia časomerom, reakcia z pléna.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.4.2015 o 14:01 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:03

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa, samozrejme, podrobne vyjadrím v rozprave, ale dvakrát to tu už odznelo, tak chcem na to reagovať. Povedali ste, pán minister, správne, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii tu máme bezmála 10 rokov. A ja k tomu musím povedať, vládu Roberta Fica tu už máme tiež bezmála 10 rokov a bola to aj vláda Roberta Fica, ktorá za tých bezmála 10 rokov deväťkrát novelizovala zákon o konkurze a reštrukturalizácii. A musím povedať, že to, že nám krachujú stavebné firmy a idú do reštrukturalizácie, vieme zhruba také dva roky a že v tomto pléne padlo veľa návrhov novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii cielených práve na riešenie tejto situácie, o ktorej práve teraz hovoríme. Všetky boli zamietnuté, prosím, nech sa páči, ale vy prichádzate dnes, 15 dní pred schválením reštrukturalizačného plánu vo Váhostave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.4.2015 o 14:03 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video