60.
Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia zľava, sprava, tak keď sú tu deti zo Šamorína, tak musím polovicu z prejavu vyškrtať (povedané so smiechom a smiech v sále), srdečne vás zdravím, občas som v Dunajskej Lužnej, prídeme do Šamorína, dáme si futbal a nabijeme vás.
Ja chcem len povedať, že to stále prerušovanie tých schôdzí, už včera som na to len upozornil, je to už troška chaotické, ja teraz som odišiel do takej situácie, že tu v pravom vačku mám referát na pána..., na ministerstvo zdravotníctva, nesmiem to popliesť, v pravom vačku mám referát na Váhostav, tiež nesmiem to popliesť a tento referát, ktorý tiež už suším odvčera, už získal somárske uši, takže už sa nebude zakrývať, keď budem rečniť. Takže taká metóda interrupcie, teda stáleho prerušovania, a rekurzity, vracania sa tam, kde sme prestali, začína byť taká už skoro až, by som povedal, rekordná v našom parlamente.
Začal som tak nie celkom vhodne a teraz ďalší neviem, či bude tiež vhodné. No ja chcem pripomenúť, že tieto metódy práce, ktoré sme tu zažili alebo zažívame, skutočne boli aj v minulosti, začali takto veľmi nevinne, ale potom to pokračovalo a skončilo to veľmi zle. Možná si pamätáte 50. roky, keď odvolali súdruha Husáka, súdruha Šmidkeho a súdruha Slánskeho, iste sa to nepodobá dnešnému, ale vôbec, ale potom to naraz už išlo a chudák Husák sa dostal na 8 rokov do basy, nikdy sa nepriznal, ničomu neoľutoval, ale doplatil na to všeličím a my sme vtedy žili 20 rokov nie naše životy, ale iné, cudzie životy. Ja pripomínam aj teraz 13. apríl a 4. a 5. máj 1950, teraz je 75 rokov (pozn. red.: správne má byť 65), čo naraz sa obsadilo 914 katolíckych kláštorov a 15-tisíc mníchov sa hodilo do koncentračných táborov, do basy a kdekade, na desiatky tisícov rokov. No čiže to vtedy nerobili ani Sparťania, ani nikto, ale to robili sme my Slováci, naši policajti, vojaci a tak ďalej a to malo katastrofálne následky na tých 20 rokov.
Ale po 20 rokoch sa niečo ukázalo, že by mohlo byť lepšie, ale vzápätí v roku ’70. došlo presne to isté, no troška v lepšom, ale napríklad odvolal sa Dubček, Smrkovský, ak sa pamätáte, Sloboda, Kriegel, už sa nepamätám na tie všetky mená, veľa ľudí sa vylúčilo, vyškrtlo zo strany a nastala 20-ročná normalizácia, pamätáte sa tiež na ňu a zase sme 20-21 rokov žili iné životy, nie naše životy. To už teraz by sme mohli žiť naše životy a myslím, že sa nám to darí, len v mnohom, v mnohým ľuďom sa to ešte dnes nedarí, žiaľ.
Pripomínam aj rok ’94. Ja náhodou som vtedy pracoval tuná u pána Miša Kováča v KPR jako nejaký úradník, no. A vtedy som raz došiel ráno v novembri ’94 do roboty a vidím, páni s červenými nosmi naskakovali do čiernych bavorákov a po tej v noci vyhodili vlastne všetkých funkcionárov, ktorí existovali vtedy v parlamente. Pamätáte si na to? To bola noc dlhých nožov, už to tu niekto spomínal, bol nový parlament, Mečiar vtedy získal 61 hlasov, ale spojil sa s SNS, ZRS a Roľníckou stranou a naraz boli strašne dôležití a 13. 12. prišli sem do vlády a začalo sa teda veličijžné obdobie, 17. mal Mečiar napríklad ísť - chcel ísť - k pápežovi, lebo Kováč išiel, a okolo toho bol aj veľký cirkus, je to až také smiešne, mám to niekde v nejakej knihe popísané, jak to všetko vtedy bolo. A keď piati ministri došli k pápežovi na koberček a vlastne začali sa vadiť, či si majú kľaknúť a pododne, nedalo sa, ani jeden z nich sa nevedel prežehnať, ale to je už troška ohováram, nepatrí to sem.
Čo sa týka tej tlačovky včerajšej, samozrejme, som si ju rád vypočul, nemal som dobrý pocit, skôr som mal taký smutný pocit, že tam sa argumenty veľmi vážne a aj správne prelínali naozaj s niečím, čo sa, čo sa, nechcem nazvať, ale nesprávnym až, by som povedal, nepravdivým, no. Ja som tak zbadal aj určitý smútok v očiach pána predsedu, možná, že, že mu tým škodím, ale iste to nebola jeho kultúra, keď naraz bolo treba takto v podstate veľmi slabo zdôvodnene povedať, keď sa použilo slovo kultúra podvodu, už som to tu spomínal, to bolo zlé slovo. Lebo za to, že niekto dal, získal pre štát niečo pred 4 rokmi, doteraz nám to nevadilo, naraz vám to strašne vadí. No ja sa pamätám na slovo kultúra smrti, ktorú povedal Ján Pavol II., ktoré odvtedy koluje a ktorý je niečo celkom iný. Čiže toto sa chce podobať tomuto, ale vôbec s tým naozaj nesúvisí.
A to slovo kultúra podvodu sa teraz dostane do politologického slovníka, ale je to slovo, neni dobré, no. Pamätáte sa a isto viete, že v Amerike keď je 51 % za trest smrti, tak 100 % je prezident, je za trest smrti, a teda troška sa toto začína podobať aj tuná v tom, že všetko závisí od verejnej mienky. 51 % bude za A, tak potom všelikto bude tiež za A. Pamätám sa, že SNS to už nie tá dnešná SNS vždycky pred voľbami začínala s trestom smrti, pretože to bola ich posledná možnosť sa nejako presadiť. Teraz tentokrát asi nezačnú, ale pamätám sa aj na pána premiéra, ktorý mal knižku o treste smrti. Ja som sa tej téme veľmi venoval a rád by som si ju prečítal, lebo tie argumenty sú iste vážne, ale, ale už si ju... Európa, Rada Európy, Európska únia, OSN a tak ďalej tento pojem odmietli dávno, ale to sem troška nepatrilo, to bol odskok z tej asociácie kultúra podvodu.
Ďalším, druhé, čo ma zamrzelo, bolo, že komisár bol najhorší, hm, Figeľ bol najhorší komisár v Európskej únii. Toto sa mi zdá také naozaj veľmi populistické a presné tie dôvody, nehnevajte sa, že to hovorím a že mám morálne právo, morálne právo niečo robiť, už neviem čo. Byť tam. Tak ja som bol v Ríme vtedy 5 rokov, toho Figeľa som v tom Ríme často zažil, jako si ho uznávali tam všetci premiéri, keď sa robila ústavná zmluva, keď sa všeličo robilo a keď Slovensko bola čierna diera Európy. To nehovorila len Madeleine Albright, ktorej by som to neveril, ale ktoré, Mečiarovi, ktorý dva roky svojimi, svojimi rôznymi metódami zapríčinil, že sme zaostali za všetkými tými 9 krajinami, a nám veľmi hrozilo, že sa nedostaneme do Európskej únie vtedy. A vtedy, naozaj nebyť Figeľa, ktorý tých 31 kapitol veľmi rýchlo s veľkým tímom urobil, tak by sme..., naozaj sa to podstatne spomalilo, možno asi s tým Bulharskom, Rumunskom by sme sa dostali, ale vtedy boli všetci na nás nahnevaní, vtedy keď som ja, ja som chodieval, do Ríma chodili všetci - podľa aj mojich kníh si prezrite - rozprával s mnohými, mnohými významnými ľuďmi, a teda veľmi - okrem Berlusconiho, na ktorého nadávame - málokto mi povedal, že áno, málokto. Ale to je už iná téma, no. Váhostav je hlúpa téma, budem ešte k nej hovoriť, tuším v ľavom vačku mám ten papier alebo v pravom, už som zabudol. A len tam naozaj je zvláštne, že jak SMER ustupoval. Najprv bol nula, potom 15, potom 40, teraz 100 %. Dobre, však je fajn, je v prospech ľudí, ale upozorňujem, že nejde iba o platenie faktúr tých, čo sú v reštrukturalizácii. Ide o platenie faktúr, mnohí nie sú v reštrukturalizácii, neplatia takisto, ja také príklady mám. Firma, ešte k tomu poviem v rozprave, firma, ktorá neplatí malilinkú, 100-tisícovú faktúru, má obrovské obraty, z ministerstva zahraničných vecí dostala teraz zákazku aj vlani za 5 mil. na budovu, stavbu pre slovenské predsedníctvo v Európskej únii, tak nezaplatí chudákovi a neni v reštrukturalizácii vôbec, len zmenila si názov, to je všetko, ale, ale sú tam tí istí ľudia. K tomu sa ešte určite vrátim. Furt to hovorím ako papagáj, hanbím sa už za to. Ale budem hovoriť stále.
A ešte mi napadla jedna asociácia, keď hovoril pán Osuský tuná - prepáčte, už vyprávam 8 minút, možnože už tí chlapci odišli zhora - Osuský teda často hovorí, už neni tuná, po latinsky a my, čo sme aj boli miništranti, tak rakúsky či latinsky sme už dávno zabudli, a teda nevieme, čo to je, a ja vám niečo prečítam "po rúsky" a tiež neviem, či budete tomu rozumieť, lebo to mi raz žena povedala, keď ma chcela za niečo vytrestať, a po rusky mi povedala: "Umjeješ kataťsja, umjej i sanočky voziť." Môžem to zopakovať: "Umjeješ kataťsja, umjej i sanočky voziť." Neviem, či to niekto rozumie, ale ja vám to preložím v tom zmysle (reakcie z pléna), že to znamená obrazne, že čo si si navaril, to si aj zjedz, takto, že keď sa vieš sánkovať, tak aj musíš ťahať sánky, ale to vie každý somár, ale to, že to znamená v slovenčine preložené toto. A to je tento prípad, vážení. To je tento prípad. To je prípad aj Váhostavu, že čo si si navaril, to si pekne aj zjedz. No, dobre, tak ešte k tomu bude iná rozprava.
Posledne by som si trocha zaprorokoval trošička, až dovolíte. Ja som nedávno, pred Vianocami pustil taký rozhovor do Aktuálne.sk, kde som si zaprovokoval, že vo volebnom roku tá spolupráca KDH so SMER-om bude lepšia. Nie každý ma za to pochválil, naši ma za to bijú ešte doteraz, ale neľutujem, že som to tam napísal, len mrzí ma, že sa moja..., jako proféta som sa ukázal zlý. No takže ospravedlňujem sa všetkým. (Smiech v sále.) Ale ešte za rok všeličo môže byť, však Tónko Martvoň je náš človek v podstate... (Povedané so smiechom a smiech v sále.)
Takže dobre, čiže ospravedlňujem sa, že táto predpoveď nevyšla, ale ešte jedna predpoveď z histórie existuje, to je Ján Sladký Kozina. Pamätáte sa? Ján Sladký Kozina, to bola nejaká česká báseň a tam niekto niekomu zle spravil a on mu povedal: "Lomikare, Lomikare, do roka a do dňa něco sa stane." (Reakcie z pléna.) Psohlavci, Psohlavci, chlapci. Čiže do roka a do dňa, dneska je 16. apríl, tak pozor, 17. apríla, do roka a do dňa, to bude akurát po voľbách, takže dúfam, že táto moja predpoveď vyjde.
Ďakujem veľmi pekne.
