49. schôdza

Ďakujem. Pán predseda, mám dve poznámky.
Po prvé. Naozaj je otázka, prečo nepredložil minister spravodlivosti rozsiahlu novelu Obchodného zákonníka hneď po tom, ako vládna väčšina neprelomila prezidentovo veto, lebo, ako je známe, lehota šiestich mesiacov sa nevzťahuje na zákony, ktoré už boli schválené a vrátené prezidentom. Čiže ten zákon mohol byť predložený úplne v pohodičke v januári v zásade. A mohli sme ho prerokovávať v štandardnom legislatívnom režime. A ak treba meniť zákony o konkurze kvôli Váhostavu, tak my sme mali už dnes veľmi štíhlu verziu. A my v princípe dodnes nevieme, napriek tomu, že vláda a premiér a určite aj minister spravodlivosti pracovali cez víkend deň a noc, o tom nepochybujem, deň a noc, stále, že s čím, s akým návrhom pre druhé čítanie, kde budú paragrafy týkajúce sa Váhostavu zrejme úplne iné, ako sú v tomto návrhu, sem prišli.
Druhá poznámka sa týka toho, čo spomínala pani poslankyňa, že v princípe my nepotrebujeme na riešenie podvodu vo Váhostave žiadne mimoriadne legislatívne opatrenia. Ja som to už spomínal a budem to spomínať aj možno kvôli niektorým kolegom v opozícii, Váhostav má likvidné aktíva v priebehu tohto roku vo výške 70 mil. eur, pohľadávok splatných v tomto roku 52 a v hotovosti 17, 70 mil. eur môže vyplatiť na 50 % všetkých veriteľov zabezpečených aj nezabezpečených. Čiže pokiaľ nebudeme riešiť tento podvod a budeme sa snažiť ho nejakým spôsobom upratať, prikryť, zakryť podporiť, tak žiadne reálne, slušné, spravodlivé riešenie nenájdeme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská, vy mi hovoríte úplne z duše. Keď som vedela, že sa bude na tejto schôdzi rokovať o tomto probléme, lebo nie je to teda len jeden zákon, chcela som sa aj do tejto rozpravy prihlásiť, pretože minimálne zákon o reštrukturalizácii ma zaujíma. Ale dokument, ktorý sme dostali v stredu ráno na stôl, relatívne rozsiahly dokument, mal vyše 50 strán, som sa snažila si preštudovať, ale dnes vieme z médií, žiaľbohu, len, že sa v konečnom dôsledku vôbec nebude jednať o takto postavené znenie zákona, bude to celé vyzerať inak. Dnes nevieme vôbec, ako to bude vyzerať. A ja som sa vlastne ani nevedela tým pádom prihlásiť a pripraviť do rozpravy na komentovanie niečoho relevantného. Ja chcem pri tejto príležitosti možno poprosiť predkladateľov, že keď už teda nedali priestor odbornej verejnosti, aby pripomienkovali tento zákon, aby dali tento priestor aspoň nám. Ja sa potom budem snažiť veľmi, veľmi s citom to naštudovať v zrýchlenom konaní, ale z večera do rána preštudovať tak rozsiahle veci asi nebude možné. Takže toľko je možno len prosba. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, aj milí diváci, ktorí pozeráte, prípadne počúvate tento prenos, v prvom rade nemôžem si odpustiť prvú, myslím, skôr politickú ako vecnú poznámku, že ja by som si na triko ako minister spravodlivosti takýto legislatívny proces nezobral, pretože minister spravodlivosti by mal byť ten, ktorý by mal byť lídrom v tom, ako sa tvoria zákony, ako prebieha legislatívny proces. A toto je ukážka úplného opaku. V takejto atmosfére a na základe takých krokov, ktoré boli doteraz vykonané, nie je možné prijať normu, ktorá nebude mať chyby alebo ktorá pomôže. Som o tom presvedčený.
Povedzme si ale niečo k tomu zákonu a ako som avizoval, pokúsim sa byť čo najvecnejší, aby ste porozumeli, čo je forma toho zákona. Je to ani nie obsah, pretože ten obsah je v zásade komplikovaný a rozsiahly, veľmi rozsiahly.
Ja som si v zásade dal tú námahu. A návrh, ktorý nám prišiel, toto je ten návrh. (Ukázanie listov papiera formátu A4.) Samotný návrh zákona má 24 strán plus dôvodovú správu, doložky. Bavíme sa tak asi o sto stranách, o sto stranách toho, čo má pomôcť veriteľom z Váhostavu. Taký bol dôvod zvolania schôdze a prerokovania tohto materiálu. Tento materiál má v sebe 107 bodov, 107 novelizačných bodov, 171 ustanovení, plus-mínus. Mohol som sa pomýliť o dva-tri prípadne návrhy alebo ustanovenia. Má 171 ustanovení, ktoré menia spoločenské vzťahy, menia správanie občanov tejto krajiny alebo regulujú správanie občanov tejto krajiny. A my to robíme v skrátenom legislatívnom konaní. Zdá sa to niekomu v tejto sále normálne?
A čo je ešte určite obludnejšie. My stále po vyjadreniach pána premiéra cez víkend nevieme, čo bude finálny návrh. My to nevieme. A je úplne legitímna otázka pýtať sa tých, ktorí budú hlasovať za tento návrh, či vedia, o čom budú hlasovať, či poznajú obsah návrhu, či vedia, čo regulujú, či vedia, aké to bude mať dopady, či vedia, aké práva a povinnosti stanovujú občanom tejto krajiny. Bude to niekto z vás vedieť? To bude ťažko možné na základe tohto návrhu, na základe návrhu, ktorý ešte len príde, neverím tomu, neverím tomu, že niekto zo sály bude dopodrobna vedieť a zodpovedne vedieť, aké návrhy tu budú prijaté. Takto sa legislatívny proces proste nerobí.
Pokúsil som sa nájsť riešenia alebo to, o čom sa hovorí, čo má pomôcť aktuálnej situácii pri Váhostave. Pritom môžem povedať, že ja som našiel tri ustanovenia, kolegyňa Žitňanská ich našla štyri, ak som to teda správne pochopil.
Ak budeme takto prijímať zákony, po prvé, nebudú poznateľné pre adresátov, pre tých, ktorí sa podľa nich majú správať, a, po druhé, na 99,9 % v tom zákone budú chyby. A pritom nehovorím o legislatívnych chybách, hovorím o chybách, ktoré budú mať dopad na spoločenské vzťahy taký, že to nevieme to ani predpokladať.
Možno je teraz namieste otázka, či sme to nemali ani robiť. Určite sme mali rokovať o probléme, ktorý tu máme. Malo byť aj to skrátené konanie, keď už sa na to pozeráme tri roky, tak keď už prišlo na Váhostav, keď už prišlo na tých malých a stredných podnikateľov. Proste bolo to treba riešiť. Ale táto snaha, obávam sa, nebude bezvadná, bude mať vady.
K zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým sa riadi reštrukturalizácia, dostávame sa až na strane asi 16 z tých 24 strán zákona, kde prvých 16 strán je v zásade iba o Obchodnom zákonníku. Potom tam až na strane 18 nájdeme riešenie pre Váhostav. Ergo tých 18 predchádzajúcich strán alebo tých desať spomenutých zákonov, ak zároveň nerátam jedenásty zákon (o konkurze), rieši úplne voľačo iné.
Neviem, či to je presné, ale viacerí tu hovorili o tom, že veď to je úprava, ktorú sme my ako opozícia neprijali alebo odmietli, čo inak nie je pravda. My sme boli pripravení za ten návrh pôvodný hlasovať, lenže teraz v tomto návrhu, ktorý tu je, sú pridané alebo vypustené niektoré dôvetky, prípadne výnimky. A právnici isto vedia, že keď sa menia výnimky alebo sa dáva niečo za bodkočiarku, prípadne sa doplní slovo „najmä“, znamená to veľa.
Ja si netrúfam posúdiť, aké dopady bude mať prijatie tohto návrhu. Podľa mňa taký právnik na Slovensku neexistuje, ktorý by vedel v priebehu noci zistiť, čo ten návrh obsahuje.
A tie konkrétnosti obsahuje tento návrh v troch ustanoveniach.
To je to prvé opatrenie. Ak pôjde o reštruktúru, kde pôjde o úpadcu alebo o dlžníka, ktorý má obrat viac ako 10 mil. a 50 zamestnancov, vtedy musí byť správca zapísaný viac ako 5 rokov. To je teda fakt opatrenie, ktoré má pomôcť. Ja si myslím, že toto opatrenie nebude mať väčší význam. A tým zároveň hovoríme, že dnešná správkyňa aj keď má 25 rokov, je zlá. Nikto ju tu nepozná. Pre mňa nie je problém ten vek, pre mňa je problém ten systém, ako sa dostala k pozícii správkyni, že sa javí, že nie je nezávislá, že sa javí, že patrí k niekomu, kto je spriaznený s Váhostavom. Problém je toto, nie jej vek. Veď je aj kopec mladých, šikovných ľudí, ktorí na to proste majú. Tu je problém ale úplne niekde inde.
Druhým opatrením, ktoré ma pomôcť Váhostavu, je, že nemôže sa zúčastňovať verejného obstarávania, kto je v reštruktúre, iba ten, kto je v tom konaní. Keď to prebehne a ten ďalej podniká, je jedno štátu, nejaký podnikateľ či proste nevedel hospodáriť, nevedel podnikať, to nevadí štátu, že bude ďalej obchodovať so štátom. Toto nie je zodpovedná správa krajiny. Takto by to nemalo proste fungovať. S krajinou obchodovať iba ten, kto na to má, kto vie obchodovať, kto vie hospodáriť.
A tým tretím opatrením je zákon o osobitnom odvode bánk, kde dávame právo použiť tie peniaze na financovanie vlastných zdrojov.
Sú to tri opatrenia z tých 24 strán, 171 ustanovení a my to máme proste prijať len tak, lebo keď to neprijmete, budete tí, čo nechcú pomôcť. Do tejto pozície ideme.
Dovolím si povedať, že je v tomto návrhu jedna časť, ktorá hovorí o tom, že zamestnanci, ktorých zamestnávateľ sa jednoducho zbalil a odišiel a nechal firmu pred konkurzom, majú právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu bez poplatku, bez preddavku na trovy konania. Tento návrh tu je, je dobrý.
Ja si dovolím pripomenúť, a tu som zvedavý na poslancov za SMER, ako budú hlasovať poslanci za SMER, pretože taký istý návrh čo do myšlienok, nie do textu, ale do myšlienok, aj do úmyslu, aj do podmienok predložila podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová 26. 9. 2013. Dámy a páni, 30. 10. 2013 hlasovalo 23 poslancov za vládnu stranu proti takémuto návrhu, ktorý mal pomôcť ochrániť zamestnancov. Z nich jediný pán poslanec Cicoň bol za návrh, keď 23 ľudí bolo proti návrhu. Teraz to tu majú na stole, ako budú hlasovať? Ak pôjdu za schválením, dovolím si tvrdiť, že nešlo o nič iné, iba o osobnú animozitu, a nie o pomoc zamestnancom, ktorých nechal zamestnávateľ na holičkách.
Ešte sa dotknem jednej veci, pri ktorej pán premiér sa dušuje, že Slovenská záručná a rozvojová banka odkúpi pohľadávky a potom ich bude dôsledne vymáhať. Pán premiér si pritom dal veľký dôraz na tie slová, že dôsledne pôjdeme po tých pohľadávkach.
Ja len pripomeniem, pri Univerzitnej nemocnici v Bratislave pán premiér robil všetko pre to, aby túto nemocnicu realizoval súkromník. Zámer tejto realizácie priznala celá vláda alebo minimálne pán minister Čislák s tým, že štát nevie hospodáriť. Doložil to číslami o tom, akí sme neefektívni. A teraz my hovoríme o tom, štát to odkúpi a budeme to vymáhať. Veď to je schizofrénia.
A posledná poznámka je pre tých, ktorí sa budú riadiť novelizovaným Obchodným zákonníkom. A to sú hlavne teda tí, ktorí podnikajú. Niekoľko ustanovení bude účinných dňom vyhlásenia, čo môže byť budúci týždeň. A tie ustanovenia sa týkajú viacerých vecí, dámy a páni. Týkajú sa toho, že spoločnosť nesmie komanditistom vrátiť ich vklady, účinné dňom vyhlásenia. Môže to byť budúci týždeň, bez akejkoľvek diskusie. Žiadna Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov, Klub 500, nikto, kto má k tomu čo povedať sa k tomuto nevyjadril. Tých ustanovení je niekoľko. Odporúčam naozaj všetkým, ktorí vstupujú do obchodných a záväzkových vzťahov, aby si pozreli, čím sa budú riadiť a čím sa musia riadiť.
Môj návrh, pán minister, je veľmi jednoduchý. Bolo by dobré, aby sme o tomto návrhu rokovali, minimálne čo sa týka Váhostavu, aby sme to včas prijali, ale všetko ostatné tu, budeme mať rokovanie výboru k tomu, stiahnite, dajte preč, dajte na ďalšiu schôdzu. Rokujme o tom štandardne. Budeme mať priestor naozaj tak na zodpovedné vyriešenie tohto problému, a nie na právnu úpravu, ktorá môže poškodiť. Len ťažko môže niečo pomôcť, o čom neviete, aké to bude mať následky. Inak by to bol hazard.

Ďakujem. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu Mira Kadúca. Hovoril úplne k veci. A, žiaľ, je mimoriadne zlou zvyklosťou, že na pôdu parlamentu stále prichádzajú nepriame novely a zo strany navrhovateľov je stále snaha prepašovať do materiálov zmeny, ktoré nesúvisia s riešenou problematikou. A takýmto prepašovaným návrhom je podľa môjho názoru teraz Obchodný zákonník, Obchodný zákonník, ktorý je základným kódexom nášho právneho poriadku. A jeho zmena rozhodne by nemala prebiehať v skrátenom legislatívnom konaní. Odznelo to už aj z úst pani poslankyne Žitňanskej. Tvrdíme to zrejme všetci poslanci opozície. Vládou navrhované zmeny tohto kódexu totiž ani zďaleka nie sú kozmetické úpravy, ale sú zásadného charakteru s výraznými následkami a zásahmi do podnikateľského prostredia. Preto by sa k tomu mali vyjadriť všetky dotknuté osoby a malo by to prejsť riadnym legislatívnym procesom.
Vláda avizovala, že chce riešiť problém okolo súkromnej spoločnosti Váhostav. Po preštudovaní si predloženého rozsiahleho materiálu sa tohto problému týka naozaj iba zopár ustanovení v predloženom návrhu, a to konkrétne v predloženom návrhu, ktorý sa týka zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Myslím si, že všetci máme úprimnú snahu riešiť aktuálne problémy okolo konkurzov a reštrukturalizácií. A dúfam, že sa dočkáme aj vecnej diskusie, zatiaľ však diskutujeme len my opoziční poslanci, aj keď je to návrh vlády, nevidím, že by bol do rozpravy prihlásený čo i len jeden poslanec politickej strany SMER. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za reakciu pani Pfundtner. A fakt sa zhodneme na tom, a obidvaja sme právnici, že takýto proces proste tu nemôže byť a keď chceme, aby občania alebo podnikateľské prostredie sa nejako riadili, mali by vedieť, aký je ten proces, čo prijímame, aké to bude mať dopady, a mali by mať možnosť do toho zasiahnuť. Preto tu máme medzirezortné pripomienkové konanie, preto tu je zavedené legislatívny proces. Preto každý jeden zákon by mal prejsť, pokiaľ je komplexný, legislatívnym procesom, ktorý má viacero štádií. To nie je bezúčelné, to má svoj význam. A ten význam tu úplne potierame. A ja sa naozaj obávam, že do leta, prípadne do jesene príde novelizácia toho, čo práve teraz prijímame. Bude to jasný dôkaz, že toto bola chyba. Ale tým podnikateľom alebo tým, ktorí sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, to už proste nepomôže. A to nie je správne, je to hazard.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, toto, čo predvádza strana a vláda SMER-u pri kauze Váhostav, ktorá je ich kauzou, je jeden veľký chaos. Vládna strana SMER chaosí, asi tak chaosí, ako keď vojdete do miestnosti, je tam zlodej s vrecom peňazí a vy zasvietite, vy zasvietite a ten zlodej začne chaosiť a nevie, čo má robiť, či má utekať, či má sa na vás vrhnúť. Toto predvádza vláda jednej strany, ktorú tu už máme tri roky. Spomeňte si, tri týždne dozadu čo hovoril ku kauze Váhostavu premiér Robert Fico. Premiér Robert Fico povedal: „Čo my máme s kauzou Váhostavu, veď na to sú súdy, to je súkromná firma, my s tým nemáme nič.“ Na to opozícia, predseda KDH Ján Figeľ oznámil zvolanie mimoriadnej schôdze. My sme sa na ňu pripravovali a pán predseda parlamentu pán Pellegrini odrazu nás prekvapil a zvolal mimoriadnu schôdzu s bodom k aktuálnym problémom súvisiacim s reštrukturalizáciou v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a sociálnych dopadoch. Fajn, nemuseli sme vyzbierať ani 30 podpisov, schôdza tu je. A vlastne k rokovaniam o týchto bodoch de facto ani nedošlo, lebo sa zaradili v skrátenom legislatívnom konaní (Obchodný zákonník). Do toho minulý týždeň keď sme začali rokovať v skrátenom konaní, prišiel návrh na odvolanie podpredsedu Jána Figeľa.
A prečo si dovolím hovoriť o tom, že vláda chaosí pri kauze Váhostavu. Je to pre to, čo som tu už v minulosti niekoľkokrát opakoval pri zákone o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní. Páni kolegovia zo strany SMER, nie je vás tu veľa, ale skúste si spomenúť, pomaly jazyk som si vtedy zodral, že som tu spomínal firmu TSS GRADE (reštrukturalizácia), najprv, samozrejme, veľké stámiliónové zákazky so štátom, podpísané za tejto vlády, následne reštrukturalizácie a oklamanie drobných živnostníkov a podnikateľov. Čo vtedy urobila vláda? Neurobila vtedy nič. Prišla reštrukturalizácia v minulom roku, myslím si, že to bolo, áno, v minulom roku, firmy Doprastav, stámiliónové zákazky so štátom, nevyplácanie drobných živnostníkov, následne reštrukturalizácia a odpísanie dlhov voči nezabezpečeným veriteľom, v preklade podvedenie, okradnutie malých živnostníkov a podnikateľov. Čo urobila vtedy vláda, pán minister? Neurobila vtedy nič. A už sa šuškalo v celej republike o tom, že tu nasledovať bude Váhostav, všetci stavbári už vedeli, ďalší oligarcha pán Široký sa rozhodol týmto istým scenárom ísť. A vláda čo sa chystala potom robiť? No nič sa nechystala potom robiť, 3 týždne ešte chýbalo Váhostavu, aby bol schválený reštrukturalizačný plán súdom. Ak by tak bolo, by možno prišla s niektorými opatreniami vláda, pán minister, vláda istôt občanov, vláda strany SMER, vláda zlepenec oligarchov. Tri roky vládnete. Keď takéto informácie o nevyplácaní subdodávateľov mali všetci stavbári na Slovensku a keď ten scenár tu už bol niekoľkokrát opakovaný, podotýkam, tieto firmy majú tak gro svojho biznisu so štátom. Štát im pravidelne za tieto zákazky platí 100 %. Tu nešlo o to, že tieto veľké firmy nedostali od štátu zaplatené. Neboli v druhotnej platobnej neschopnosti primárne preto, že nedostali zaplatené. Bol tu scenár. Oligarchovia blízki strane SMER si to takto vybavili, aby potom vláda trestuhodne tri roky nekonala. Vládni poslanci odmietali návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní z dielne KDH. Šesťkrát kolegovia zo strany SMER ste to odmietli. Trestuhodne vtedy nekonala vláda. Alebo konali oligarchovia v zhode s vládou? Odrazu premiér vyhodnotil, že táto kauza ich poškodzuje, odrazu, bum, v skrátenom legislatívnom konaní priniesli akože riešenie.
Dámy a páni, ja vám poviem, čo by bolo riešenie pre premiéra. Nech premiér Slovenskej republiky dvihne telefón, zavolá pánu Širokému, predtým pri Doprastave, nech nieže dvihne telefón, predpokladám, so svojím najlepším priateľom pánom Výbohom sa denne stretával. Tak nech mu povie láskavo, že nech vyplatí tých živnostníkov. To isté pán Široký nech urobí. Nech dvihne telefón, nech zavolá, vláda parlamentu, idú zachraňovať firmu Váhostav, pričom majiteľ firmy sa na to ani neozve. Kde sú pán Široký, pán Výboh, za TSS GRADE pán Hodorovský, finančný magnát blízky J&T? Preto hovoríme, že ste zlepenec oligarchov.
A ja si naozaj nemyslím, že všetci poslanci strany SMER sú zlodeji, alebo možno ani všetci členovia vlády nie sú zlodeji, ale keď sa pozerajú nečinne na to, že nerobia nič, keď vedia o tom, že sa takéto neprávosti dejú malým podnikateľom, živnostníkom, nekonať znamená, ako keby kradli. Preto sa nečudujte mojim kolegom v opozícii, že tu používajú veľmi silné slová. Ale my sme nazlostení, my sme nazlostení pre tých drobných živnostníkov a podnikateľov, ktorým exekútori idú brať rodinné domy, lebo nestíhajú splácať hypotéky, pričom vláda trestuhodne nič nevedela. A čo na to vymysleli stratégovia zo strany SMER? Hodíme to na niekoho, hodíme to na predchádzajúcu vládu, na ministra Figeľa. Veď princíp je hodiť to na predchádzajúcu vládu a priniesť nejaké opatrenie. Tak ste prišli s teóriou lacných diaľnic. Pán premiér vymyslel alebo jeho P. R. oddelenie vymyslelo veľmi silné spojenie kultúra podvodu, ojój. Sú v tejto sále niektorí ľudia aj zo strany SMER, ktorí rozumejú trhovému hospodárstvu, ako funguje ekonomika, ako funguje verejné obstarávanie, kto tu kalkuluje cenu a podpisuje zmluvu? Je to firma, ktorá si kalkuluje slobodne cenu a dobrovoľne podpíše zmluvu a ktorú v súťaži, kde splní všetky kritériá a referencie, nie je dôvod ju vylúčiť. A mohol by som o tom, ako sa kalkuluje tá cena, tu dlho rozprávať. Nebudem o tom rozprávať.
Mňa mrzí, kolegovia zo strany SMER, že tu dva a pol dňa k verejnému obvineniu, že Figeľ pri plnom vedomí marketingovo stlačil ceny diaľnic dole, vystupujú právnici, ja nemám nič proti právnikom, len, pri všetkej úcte, asi nerozumejú stavbárine, cenám diaľnic, kalkuláciám, verejnému obstarávaniu, tam z právneho hľadiska možno tomu rozumejú, ale z ekonomického hľadiska asi tomu nerozumejú, vystupuje pán Číž, vystupuje pán Martvoň za SMER, vystupuje pán Petrák tuším (Reakcie z pléna.), to hovorím o poslancoch za SMER. Áno ja si vážim kolegu Daniša, ktorý aj vo faktických poznámkach popísal, ako sa ceny kalkulujú, tvoria, ako sa podpisujú zmluvy. A vyjadril určitú pochybnosť na záver, že teda keď to bolo takto vykalkulované, či tá cena predsa len nebola nízka. Toto beriem, ale keď tu páni vystupujú a nevedia o akých úsekoch hovoria, používajú raz, že to je 40-percentná zľava, raz, že to je 40-percentná cena. Spýtam sa ich, za ktorý úsek to je. Hovoria tu o vyplatení 20 mil. Nevedia, komu za čo to má byť. Na to nestačia lístočky, treba sa tomu viacej odborne venovať. Takže, áno, majú plné právo vystúpiť. Ale aj medzi poslancami strany SMER sú ľudia, čo rozumejú týmto veciam aj kalkuláciám cien na diaľniciach. Ale predstavte si, títo nevystupujú. Pán Igor Choma, bývalý riaditeľ NDS-ky za prvej vlády Roberta Fica, predseda Dozornej rady súčasnej NDS-ky, ten by tomu mal rozumieť. Ten nevystúpi. Nevystúpil tu ani minister Počiatek. Veď sa bavíme celý čas už tu týždeň, dneska je utorok, tak, dobre, šiesty deň sa tu rozprávame o diaľniciach, o cenách, o tendroch, ako sa to robí, prečo sa to robí, prečo sú tu také ceny nízke alebo vysoké a prečo hlavne títo oligarchovia, ktorých som spomínal, ktorí stoja za tými veľkými firmami, nevyplácali subdodávateľov. To on nevedel tri roky o tom?
Ešte sa vrátim k premiérovi. Dostáva premiér každý deň zo SIS-ky zvodky, informácie? Chodí niekto na tieto stavby? Počúva niekto dodávateľov, subdodávateľov, že sú nevyplácaní? Opozícia to vie, minimálne teda to vedia poslanci za KDH, ktorí tri roky predkladali takýto návrh zákona o ochrane subdodávateľov, a vláda na čele s premiérom, ktorý dostáva zvodky zo SIS-ky, minister dopravy, pod gesciou ktorého to je, sa k tomu nevyjadril. Tak vedel to alebo to nevedel? A keď to vedel, prečo trestuhodne nič nekonal, prečo vláda neprichádzala s návrhmi?
A, po ďalšie, keď sme pri ministrovi Počiatkovi, my sme dali do zmlúv článok tuším 1.15, ktorý umožňuje Európskej komisii, Najvyššiemu kontrolnému úradu, ale aj ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, aby mohli vstupovať do procesov, ekonomických procesov, ktoré sa diali medzi štátom a hlavným dodávateľom, ale aj u poddodávateľov. Mohlo tam vstúpiť ministerstvo dopravy minimálne, ktoré riadi tieto stavby. Prečo pán minister Počiatek nevystúpil na túto tému? Bolo to preto, že kritizovaný úsek pri Martine, ktorý za Jána Figeľa Váhostav ponúkol za 41 % expertnej ceny, že vedľajší úsek tunel Višňové – Dubná skala ukončil súťaž, ktorú sme spustili my. A podpísal tú zmluvu za 45 % expertnej ceny? A na otázku novinárov, či to teda nie je lacný tunel, odpovedal, toto je reálna cena, reálny dodávateľ do piatich rokov tu bude stáť tunel. Takže keď pán minister Počiatek podpisuje takúto zmluvu za 45 % expertnej ceny, je to reálna cena. Ak by to podpísal minister Figeľ, ktorý nemal inú možnosť, minister si nemôže medzi firmami vyberať, ktorá sa mu páči viacej, dopadlo by to tak, a, mimochodom, je tu minister spravodlivosti, že firma, ktorá by bola takto vylúčená, by sa odvolala na ÚVO, keď nie na ÚVO, tak na príslušné súdy, ktoré by nariadili, aby tam bola naspäť zaradená. Ak by to už nebolo možné, muselo by sa jej vyplatiť odškodné.
Takže vláda trestuhodne nekonala, a preto sa nečudujte opozičným poslancom, že používajú expresívne slová typu, že tu sa kradlo v stámiliónoch, podvádzalo sa, okrádali sa drobní živnostníci, vláda nekonala, poslanci strany SMER odmietali takéto návrhy. A boli tu návrhy aj z opozície o zákone o konkurze a reštrukturalizácii.
Mimochodom, zákon o konkurze a reštrukturalizácii rieši situáciu, keď firma je už insolventná, väčšinou má viacej dlhou ako majetku, firma je insolventná. (Reakcia predkladateľa.) Dobre, tak zostanem len pri tom, že je insolventná. A je to zlá situácia pre každú firmu. A väčšinou sa v takej situácii ocitnú firmy, ktoré sú v druhotnej platobnej neschopnosti, ktorým za ich výrobky, za ich služby nebolo zaplatené. Z rôznych dôvodov im to nebolo zaplatené.
Ale ešte raz podčiarkujem ten príklad firmy TSS GRADE, Doprastavu, Váhostavu, tam gro ich biznisu je so štátom a štát im pravidelne platil stámilióny. Takže do toho prišla situácia, mimoriadnu schôdzu zvolal pán predseda Pellegrini, do toho prišlo skrátené legislatívne konanie, to sa prerušilo, odvolával sa podpredseda Národnej rady, údajne pre vytendrované lacné diaľnice.
Mimochodom, to musím povedať, áno, aj my sme odvolávali pána Richtera za to, čo spôsobil ako generálny tajomník strany SMER, teda že odporúčal starostom firmu Star EU, odvolávali sme Roberta Fica za kauzu emisií, ešte za prvej vlády, ktorú, prísne vzato, spôsobil minister za SNS, ale my sme vyvodzovali politickú zodpovednosť za korupciu, za klientelizmus, za zlodejiny, za predražovanie. Vy ste teda chceli, ešte asi chcete vyvodzovať politickú zodpovednosť za to, že tu niekto vo férových súťažiach vytendroval primeranú cenu porovnateľnú s cenou v okolitých krajinách, to podotýkam, porovnateľnú s cenou v okolitých krajinách. Ja sa pýtam, prečo máme mať na Slovensku dvakrát, trikrát drahšie diaľnice ako v okolitých krajinách Európskej únie? Máme na Slovensku snáď vyššiu priemernú mzdu? Ja si myslím, že skôr ju máme nižšiu. Tak prečo cena diaľnic má byť vyššia ako ich cena v okolitých krajinách. Takže tento prípad odvolávania Jána Figeľa z postu podpredsedu Národnej rady vstúpi do učebníc politológie, pretože za úsporu verejných financií niekoho odvolávať, no to je pre mňa dosť prekvapujúce. A bude to v učebniciach politológie.
Chaos pokračuje, v prvom čítaní máme návrh Obchodného zákonníka, s ktorým, ako povedali kolegovia, v mnohom sa dá súhlasiť, ale s tými bodmi, ktoré sa tam dotýkajú konkurzu a reštrukturalizácie, tak naozaj nemôžeme súhlasiť, aby štátna rozvojová a záručná banka z verejných zdrojov, ktoré vznikajú od občanov Slovenskej republiky, lebo vláda nemá vlastné zdroje, ktoré sú tam na to, aby boli zábezpekou v prípade nejakého krachu určitej banky na výplatu občanov, vyplácala dlhy za Širokého. Tak toto teda, nie, občania nemajú čo platiť, dlhy za Širokého. A už vieme teraz, preto hovorím o chaose, ten chaos pokračuje, že ani to, čo máme pred sebou, nebude platiť, v druhom čítaní sa tu objaví pozmeňujúci návrh. Ešte ho nikto nevidel, ale už sme počuli premiéra, že už licituje, už dvihol tú cenu odškodnenia, ale znova z peňazí nás všetkých chce zaplatiť dlhy za Širokého. Tak s tým súhlasiť nemôžeme.
Preto považujeme túto reštrukturalizáciu, tak ako aj predchádzajúce, ktoré som spomínal, za účelové, ak firma má viacej majetku ako dlhov, ak firma v najbližších mesiacoch alebo dňoch očakáva väčšinu od štátu, NDS-ky, 57 mil. že dostane, že má pohľadávok za 17 mil. aktív, je to účtovná závierka za rok 2014, prečo taká firma vôbec išla do reštrukturalizácie? No dôvod je tu vždycky ten istý. Je to okradnutie drobných živnostníkov, tak ako to bolo pri firme TSS GRADE, tak ako to bolo pri Doprastave. Toto nie je systémové opatrenie. A som zvedavý, čo poviete tým živnostníkom, ktorí boli v tamtých reštrukturalizáciách takto obabraní.
Preto v druhom čítaní KDH spolu aj s ďalšími opozičnými stranami predloží také riešenie, aby živnostníci dostali 100 %, za 100 % svojej pláce dostali 100 % pláce, svojich peňazí, ktoré si zaslúžia, ale nie tak, aby to išlo z verejných zdrojov, ale tak, aby to zaplatili akcionári Váhostavu, majitelia Váhostavu. Toto je správne a systémové, a nie riešenie otvoriť Pandorinu skrinku tak, že tu štát bude za nezodpovedných podnikateľov platiť dlhy. Občania Slovenska budú platiť dlhy za nezodpovedných oligarchov? Toto chceme, aby aj ďalší teraz začali týmto spôsobom fungovať? A štát vždycky bude za nich platiť? Preto s takým niečím nemôžeme súhlasiť a v druhom čítaní predložíme naše riešenie, ktoré nebude retroaktívne, nebude na úkor verejných zdrojov a bude systémové. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Akosi nemám dobrý pocit z tohto nášho zasadnutia, lebo mrzí ma, čo to je za legislatívny proces. No voľakedy bol taký, že vláda ustanovila komisiu nie malú. V nej sedeli aj niekoľkokrát, napísali zásady zákona, tie išli do pripomienkového konania. Pamätám sa, vtedy bolo asi 90 pripomienkových miest, ku ktorým sa mohli vyjadriť. Odtiaľ išli na Legislatívnu radu vlády. Tam sa zásady uzavreli, tá komisia potom zasadala, urobila paragrafové znenie. To boli zas nejaké mesiace práce, zase pripomienkové konanie na deväťdesiatich miestach (a Legislatívna rada vlády). A potom to išlo do vlády aj do parlamentu. Takto som mal voľakedy asi 10 zákonov na starosti, ktoré potom prešli ešte vo federálnom parlamente. Nerozumiem tomu, čo to je za proces, keď takýto hrubý zákon, chvalabohu, som ho nestačil ani prečítať, dobre, že som ho nečítal, lebo je naozaj nesúvisiaci s reštrukturalizáciou, sa sem dá zo dňa na deň.
No a ešte teda si myslím, že teda vláda a parlament mal čítať nielen zvodky zo SIS, ale aj šifry našich veľvyslancov zo zahraničia lebo určite prichádzajú správy na to, čo sa tu dneska deje. Odporúčam aj čítať tie šifry, nielen zvodky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, v podstate to navrhované riešenie, čo tu bolo povedané, aby tam mali zodpovednosť akcionári Váhostavu. No právne sa to oveľa ťažšie robí, aby to nebolo retroaktívne. Jednoducho proces reštrukturalizácie sa začal podľa zákona, ktorý bol prijatý za vášho ministra spravodlivosti za KDH v roku 2005. Jednoducho taký je fakt. Čo povieme tým, čo neboli vyplatení alebo čo už boli poškodení v reštrukturalizácii pri Doprastave a inde? No povieme im to, čo im každý môže povedať: „Poďakujte sa za takýto zákon KDH, ktorého minister toto v roku 2005 prijal, pričom v roku 2011 to pani Žitňanská novelizovala tak, že boli posilnené banky.“ My prichádzame s riešením, ktoré tu predkladá minister Borec, ktoré sa dá uplatniť v tomto stave, bude platiť pro futuro. A, samozrejme, dokáže vyriešiť ten problém, ktorý sa tu objavil. Ale to, ako vy to navrhujete, pán poslanec Zajac, aby zodpovedali za to akcionári, už pri začatom reštrukturalizačnom konaní by išlo retroaktívne to vami navrhované riešenie a už by to týmto živnostníkom nepomohlo.
Ja chápem, že je problém pre opozíciu, že strana SMER prišla s nejakým riešením a našla riešenie, ako pomôcť živnostníkom. Ja začínam už pomaly sa iba čudovať, že už aj toto vám vadí, že chceme pomôcť tým živnostníkom, aby získali viac ako tých 15 %. Ale miesto toho, aby ste to ocenili, tak nás tu kritizujete, že zase ideme ľuďom brať ďalšie peniaze. Pritom premiér to jasne vysvetlil, z akého fondu tie peniaze pôjdu.

Pán kolega Martvoň, ja neviem, či poznáte to riešenie, ktoré pán premiér Fico ešte len ba tlačovke oznámil, či ste ho už videli, čo videl pán minister.
Nie je problém v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, problém je v ľuďoch. A to som sa snažil vo svojom vystúpení povedať. Problém je v tom, že oligarchovia a mecenáši blízki strane SMER si to dokázali u tejto vlády vybaviť, že nekonala, minimálne, že nekonala, pán Výboh v Doprastave, pán Široký vo Váhostave, oni chceli ošmeknúť živnostníkov, podnikateľov a využiť ten zákon, ktorý v zásade majú všetky štáty Európskej únie, zákon o konkurze a reštrukturalizácii v určitej podobe. Ten sám osebe nie je zlý, lebo firma sa môže dostať do stavu insolventnosti, ale nie vtedy keď štát tu pravidelne platí 100 %. Toto bol scenár, ktorý už sledujeme na Slovensku tri roky, odkedy ste nastúpili vládnuť. Odvtedy začali tieto firmy neplatiť živnostníkom, lebo vedeli, že zo strany vlády nepríde žiadna odozva, že vláda neurobí nič, žiadne opatrenia, že minister Počiatek, v ktorého rezorte to je, nič preto nevykonal. Veď on má NDS-ku, ktorá ich pravidelne vypláca, má článok v zmluve, na základe ktorého môže ísť až po tých subdodávateľov. Ale nič neurobili, len potichučky pozerali, prešla reštrukturalizáciou firma TSS GRADE, Doprastav. A mal prejsť takto aj Váhostav, len našťastie sa zobudili ľudia, predsa už sa na to nemohli pozerať, ako sú podvádzaní, opozícia, médiá a boli ste prichytení ako tí zlodeji a teraz chaosíte, neviete, čo máte robiť, raz predkladáte návrh zákona, raz odvolávate Figeľa.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, kvôli procedurálnej čistote prednesiem dve uznesenia, resp. návrhy na uznesenie.
Ten prvý návrh. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 21. apríla 2015 k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490), znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť a do legislatívneho procesu predložiť návrhy zákonov a iných opatrení legislatívnej a nelegislatívnej povahy, ktoré upravia právne prostredie upravujúce problematiku reštrukturalizácie, zákazu činnosti vo verejnom obstarávaní pre spoločnosti v reštrukturalizácii, úpravu uplatnenia daní z pridanej hodnoty až po zaplatení faktúry, ako aj zákazu uzatvárania obchodných zmlúv so štátom pre osoby, ktoré sú užívateľmi konečných výhod v konkurze alebo reštrukturalizácii, vyšetrovanie nekalých praktík súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou a tak ďalej v zmysle príloh, ktoré máte všetci v laviciach v písomnej podobe (termín do 30. júna 2015).“
Teda to je kvôli procedurálnej čistote prednesený návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v spojení s uvedenými deviatimi bodmi, ktoré sú systémové a riešia stav veci do budúcna tak, aby sa už nikdy táto kauza nemohla opakovať.
Druhé uznesenie. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 21. apríla 2015 k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (opäť tá istá tlač, 1490), znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky pripraviť a do legislatívneho procesu predložiť návrh zákona, ktorý v problematike uspokojenia veriteľov spoločnosti Váhostav – SK, a. s., umožní ochrániť verejný záujem v procese použitia finančných prostriedkov z účtu štátnych finančných aktív, a to najmä a) zriadením záložného práva v prospech vlády Slovenskej republiky na všetky akcie spoločnosti Váhostav – SK, a. s., ako aj na všetky akcie všetkých právnických osôb a fyzických osôb vlastnícky prepojených so spoločnosťou Váhostav – SK, a. s., až po konečných užívateľov výhod, a to vo výške špeciálne stanovenej hodnoty, b) zriadením záložného práva v prospech vlády Slovenskej republiky na majetok všetkých právnických a fyzických osôb až po konečných užívateľov výhod vlastnícky prepojených so spoločnosťou Váhostav – SK, a. s., pričom vzťahuje sa na nich jurisdikcia Slovenskej republiky, a to na základe osobitného rozhodnutia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, c) zriadením špeciálneho ručenia celým vlastným majetkom nielen akcionárov spoločnosti Váhostav – SK, a. s., ale aj celým vlastným majetkom akcionárov a vlastníkov akcionárov spoločnosti Váhostav – SK, a. s., až po konečných užívateľov výhod, pokiaľ sa na nich vzťahuje jurisdikcia Slovenskej republiky, d) umožnením vláde Slovenskej republiky uplatniť voči vlastníkom spoločnosti Váhostav – SK, a. s., a to až po konečných užívateľov výhod, tzv. disclosure klauzulu alebo odkrytie všetkých informácií týkajúcich sa toho, aké aktíva vlastníci dlžníka vlastnia, aký majetok vrátane finančných transakcií predávajú iným osobám alebo prevádzajú na ktoré iné sumy a za aké cenu (termín do 30. júna 2015).“
Toto sú dva návrhy na dve uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ak budú prijaté (posledná veta), tak nezabránia uskutočniť a vykonať návrh vlády Slovenskej republiky, zjednodušene povedané, aby sa s verejnými zdrojmi zúčastnila vláda procesu reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav – SK, ale na strane druhej som presvedčený, keď´ už tomu nevieme zamedziť, že tieto opatrenia ak budú schválené, tak ochránia v maximálnej možnej miere verejný záujem Slovenskej republiky. A žiadam všetkých poslancov snemovne o podporu týchto dvoch návrhov uznesenia. Ďakujem pekne.