49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj ja to budem teraz stále opakovať, vážení členovia najvyššieho zákonodarného zboru. Ja som v tejto rozprave už vystúpila, ale chcem ešte raz, pretože potrebujem si objasniť niektoré veci. Ja som si včera večer aj dnes ráno opakovane prečítala aj časti návrhu zákona, aj pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, a ja si chcem uzrejmiť, že či niektorým veciam naozaj dobre rozumiem.
Vychádzam a vychádzam z toho, že predpokladám, že môj návrh, aby sme sa s tým pozmeňovákom vrátili do ústavnoprávneho výboru a sme si ho rozobrali, nebude akceptovaný, tak ja si dovolím položiť niektoré otázky alebo sa pýtať, že či niektoré veci dobre chápem. A možno aj, možno aj okomentujem niektoré, niektoré ustanovenia tohto návrhu zákona, respektíve pozmeňovacieho návrhu, pričom sa budem venovať predovšetkým nie celému Obchodnému zákonníku, proste čas ukáže a budeme mať čas sa vracať podľa mňa ešte k tým ustanoveniam, ktoré budú účinné od pol roku 2015 a od 1. januára 2016, ja myslím, že teraz naozaj treba sa koncentrovať na tie reštrukturalizácie.
Snáď najskôr, než prídem k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, musím aj ja, aj keď moji predrečníci to povedali, vrátiť sa k článku, ktorý novelizuje tú právnu úpravu osobitného odvodu. Musím, aj keď to tu dvakrát odznelo, ja to musím tretíkrát povedať, pretože to je dôležité, a chcem, aby si aj kolegovia uvedomili, aký vážny je to zásah.
Čo robíme? Robíme to, že pôvodný návrh, ktorý prišiel do parlamentu, povedal, že štátne aktíva, ktoré sa vytvárajú z osobitného odvodu bánk, možno okrem účelového použitia na prekonanie krízy bánk a likvidity garančného fondu použiť aj na vklad, respektíve posilnenie vlastných zdrojov právnických osôb na účel podpory podnikateľského prostredia. Ja viem, že v kontexte tejto operácie, ktorej sa to má týkať, Váhostav, to znelo možno mierne ironicky, ale aspoň tu bol zadefinovaný nejaký účel. Široko, s možným veľmi širokým výkladom, ale aspoň nejaký účel. To, čo robíme dnes, hovoríme len to, že tieto štátne aktíva sa môžu použiť aj na posilnenie vlastných zdrojov v 100-percentnej štátnej organizácii. V poriadku, ale s tým, že ktorá to bude, spôsob použitia a účel použitia povie vláda nariadením. Dvakrát to tu padlo, musím to povedať tretíkrát.
Tento parlament sa vzdáva kontroly nad pol miliardou eur štátnych aktív, dámy a páni. Pán minister financií povedal, že dnes máme vyzbieraných zhruba pol miliardy. Dobre si pamätám to číslo? Tento parlament sa vzdáva kontroly nad pol miliardou štátnych aktív a s dôverou zveruje tieto štátne aktíva vláde Slovenskej republiky. A môžu byť použité na akýkoľvek účel. Vláda v nariadení povie, čisto teoreticky, celá pol miliarda na úplne iný účel, ako je prekonanie krízy bánk. Je to všeobecná právna úprava, ktorú tento najvyšší zákonodarný zbor prijme, čiže kým nepríde iný najvyšší zákonodarný zbor a nezmení túto právnu úpravu, tak táto alebo akákoľvek iná vláda má dnes podľa vyjadrení ministra financií po nadobudnutí účinnosti tejto právnej úpravy možnosť disponovať s 500 miliardou (pozn. red.: správne má byť – "pol miliardou") štátnych aktív. Cítim potrebu to tu povedať, aj keď to už odznelo.
A teraz k právnej úprave reštrukturalizácií. Toto nebude súvislý prejav, pretože chcem hovoriť k jednotlivým paragrafom a naozaj, naozaj sa možno pýtať. Dvomi bodmi sa dotknem ustanovení, ktoré sa netýkajú prebiehajúcich reštrukturalizácií, a mám otázku.
V návrhu vládneho, teda v tom pôvodnom návrhu vládneho zákona sa v bode 4 v čl. 8, to znamená, v zákone o konkurze a reštrukturalizácií oproti dnešnému stavu znižuje sankcia pre oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre niektoré typy obchodných spoločností. Pretože dnešný právny stav je nastavený na to, že pokiaľ ten, kto má dať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak neurobí včas, ten niekto to sú štatutárne orgány, prípadne likvidátor alebo štatutárne orgány, likvidátor, dlžník ako taký, ale za nich konajúce osoby. Dnes je to nastavené tak, ak si dobre pamätám, nemám zákon pred sebou, na dvojnásobnú výšku základného imania danej obchodnej spoločnosti, maximálne však dvojnásobok minimálnej hodnoty základného imania stanoveného zákonom, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným nejaké číslo a v prípade akciovej spoločnosti 25-tisíc, dnes, krát dva. Táto nová právna úprava znižuje túto sankciu, ale paušalizuje ju, za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, na polovicu základného imania akciovej spoločnosti, ak to dobre čítam. Čo znamená isté zvýšenie pre eseročky, ale z môjho pohľadu absolútne neodôvodnené zníženie pre akciové spoločnosti.
Inými slovami, ak trpíme tým, že sanujeme obchodné spoločnosti neskoro, tak nevidím dôvod, aby sme šetrili tých, ktorí tieto povinnosti za tieto spoločnosti neplnia. Ešte stále sa bojíme odkryť ten firemný závoj a začať sa rozprávať aj o ručení spoločníkov, majoritných spoločníkov pre prípad neriešenia situácie úpadku vo forme osobného ručenia, ale máme v nejakej forme zadefinovanú zodpovednosť tých, ktorí vedú tú spoločnosť, to znamená štatutárne orgány. Niečo máme v Obchodnom zákonníku, sa dopĺňa, a niečo máme práve v podobe tohto ustanovenia v zákone o konkurze a meníme to v zásade tretíkrát v poradí. Mňa by zaujímala otázka, prečo pre eseročky možno zvýšenie, prečo pre akciové spoločnosti zníženie? Či niečo ukázala prax. Ale nevidím dôvod. Zaujíma ma to, pretože má to súvis s tým, s čím sa dlhé roky boríme.
Druhá poznámka, evidujem, že podmienkou na schválenie reštrukturalizačného plánu do budúcnosti bude musieť byť to, že ten reštrukturalizačný plán zahrnie aj buď že vlastník alebo nejaká tretia osoba dá nové vlastné zdroje do spoločnosti, alebo že ten reštrukturalizačný plán bude zakomponovávať konverziu pohľadávky na akcie. Čiže to, o čom tu celú dobu hovoríme. Toto ale bude platiť do budúcnosti. Toto už neplatí ako obligatórna podmienka pre Váhostav. Ja som rada, že do budúcnosti to platiť bude. Visí pre mňa ale otáznik, keď sa aj pre prebiehajúce reštrukturalizácie otvára možnosť doplniť reštrukturalizačný plán, prečo sa nevyvíja tlak aj na Váhostav aby tú podmienku, s ktorou budeme do budúcna pracovať ako štandardom, nenaplniť aj pri reštrukturalizácii Váhostavu? Jasné, že to závisí od toho, že či pán Široký bude súhlasiť, alebo nie.
A teraz, teraz k dvom otázkam, a síce k téme zabezpečení verzus nezabezpečení veritelia, a potom sa vrátim ešte k téme správcu.
Rozhodli ste sa, že nechcete ísť do toho, aby ste do právnej úpravy zakomponovali minimálnu výšku splatenia nezabezpečených pohľadávok ako podmienku schválenia plánu. Podľa mojej mienky je to škoda. A mohli by sme sa rozprávať, čo je tá optimálna výška. Je to škoda preto, pretože jediné, čo je naozaj záväzné, čo vyjde z reštrukturalizácie, je reštrukturalizačný plán. Namiesto toho máme konštrukt paragrafu 155a a na to nadväzujúcich ustanovení, ktoré zároveň sa menia v tom pozmeňovacom návrhu, pretože ten § 155a sa navrhuje riešiť inak. Ja sa omlúvam pre všetkých, toto som chcela si riešiť na ústavnoprávnom výbore, len nemám šancu, tak budem čakať odpoveď.
Aby ste rozumeli, 155a je ten paragraf, o ktorý sa opiera aj vláda, keď hovorí, že veritelia, nezabezpečení veritelia z budúcich ziskov reštrukturalizovaných spoločností dostanú alebo môžu dostať vyplatených až 100 % ich pohľadávok. To je vlastne, opiera sa vlastne o § 155a a nasledujúce na to nadväzujúce ustanovenia. V tomto § 155a sa vlastne hovorí, že dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, kým nie je uspokojená pohľadávka. A zároveň sa tu hovorí, že tu máme na tieto účely pôvodnú pohľadávku do výšky 50 % v polohe, že nezaniká, a vo zvyšnej časti sa má zato, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov.
Ja si normálne modelujem situácie, aby sme tomu rozumeli. Budeme mať reštrukturalizačný plán, v reštrukturalizačnom pláne, hovorme to povedzme na príklade Váhostavu, v reštrukturalizačnom pláne Váhostavu dnes majú priznané tí veritelia, nezabezpečení, 15-percentné uspokojenie pohľadávok, po tom, čo včera teda banky postili trošku žilou, tak pravdepodobne budú tam mať priznané niečo, 18 %, niečo pod 20 %, hej. Budú mať 18 percent. Ten plán je rozložený na päť rokov, čiže týchto 18 % pohľadávok podľa plánu im proste Váhostav bude každý rok posielať. Keď má 10-tisíc pohľadávku ten nezabezpečený veriteľ, tak z toho bude, ja neviem, 1800 eur mu priznané v pláne, to znamená, každý rok dostane, ja neviem, 350 eur na účet. Podľa plánu, hej, aby sme hovorili reálne. Ďalej tu hovoríme, že pán Široký si nebude môcť vyplácať zisk, kým im nedá 100 percent. Pán Moravčík povedal, že najbližších 5 rokov výnos určite nebude, čo bude potom, nevieme, to je ďaleká doba.
A moja otázka je, keď teda ten Váhostav nebude mať zisk, alebo akákoľvek iná reštrukturalizovaná firma nebude mať zisk, čo to vlastne pre mňa znamená? Znamená to pre mňa, lebo mám tu dve kategórie pohľadávok, že do tých 50 %, čiže tých, ja neviem, 32 % si budem asi môcť vymáhať od toho Váhostavu po piatich rokoch do tých 50 percent. Ale vôbec netuším, nedokážem sa v tom vyznať, že či si budem môcť vymáhať aj tých zvyšných 50 %, ktoré sú iným majetkovým právom, alebo či o to iné majetkové právo sa budem musieť najskôr obrátiť na súd so žalobou. Nevyznám sa v tom úplne jasne, respektíve moja otázka smeruje k tomu, že či to správne chápem, že do tých 50 % mám exekučný titul a môžem ísť rovno na exekúciu, po piatich rokoch, presne tak, po piatich rokoch mám do výšky 50 % exekučný titul, respektíve sa budem môcť prihlásiť v konkurze, keď by na to prišlo. Pán minister hovorí, že áno. A ten zvyšok čo? To budem žalovať? Ako? (Reakcia ministra.) Pozerala som si 159a, nie je mi úplne zrejmé ako, pretože vnímam 159a ako riešenie pre situáciu, ak spoločnosť vytvára zisk v priebehu tých piatich rokov, ale nemám v tom úplne jasno.
Ja si myslím, že, pýtam sa to naschvál, lebo si myslím, že tým živnostníkom, ktorí sa budú rozhodovať, že čo majú robiť, by v tom jasno malo byť. Ja tu vidím dokonca aj jemný potenciál pre celkom zaujímavé súdne spory, ale dobre.
A potom najmä pokiaľ ide o ten zvyšok do 100 percent. A potom je tu ešte ďalší variant, a síce, že bude ponúknuté počas plnenia reštrukturalizačného plánu, čiže počas tých piatich rokov, to je § 161a, že sa dlžník alebo preberajúca osoba dohodne s veriteľom z plánu počas plnenia plánu na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi na účel ich výmeny za pohľadávku. Táto pohľadávka má pre tieto účely hodnotu 100 %, odpočítajúc tých 18 %, ak to zjednoduším, ale predpokladám, a to je tiež moja otázka, ten výmenný kurz, môže byť iný. Čiže nemusí byť 100 %, hej? Dobre. Považujem za dôležité sama pre seba sa v tom zorientovať, pretože dostávam otázky.
Chcem tým povedať možno aj toľko, že tá právna úprava obsahuje právne konštrukty, ktoré nie sú úplne typické, a dostávame sa, dostávame sa do vlastne situácie, kedy prestáva platiť nejaké to čisté riešenie, že to, čo je priznané v pláne, tak to platí, to je záväzné, to musí dlžník vyplatiť, a všetky ostatné, všetky ostatné záväzky zanikajú.
Ja opakujem, ja som bola prívrženec a stále som prívrženec toho, aby časti, alebo minimálna výška splatenia nezabezpečených pohľadávok musela byť stanovená zákonom a teda musela byť garantovaná plánom, ale som zároveň rada aj pre riešenie, že vieme, čo sa stane, a keď bude splnený reštrukturalizačný plán, že s akým čistým stolom ide vlastne ten reštrukturalizovaný podnik do svojej budúcnosti. Myslím si, že to je dôležité aj pre nich, pretože pri dnešnom nastavení mám pocit, že sú motivovaní tí dlžníci hľadať iné cesty po reštrukturalizácii a nie cestu priznávania zisku. Rovno to opakujem preto, že keď začnú priznávať zisk, tak majú riziko, že musia platiť ďalej. Čiže to prostredie, ako sa nastavuje, nie je veľmi motivačné pre čistotu toho prostredia do budúcnosti pre majiteľov firiem reštrukturalizovaných podnikov. Navyše majú tam dve kategórie pohľadávok, ktoré si tí veritelia môžu po splnení reštrukturalizačného plánu voči ním uplatňovať, keď to mám zjednodušiť Nepovažujem to za šťastné.
K téme, odbočím, a poviem niečo k téme zabezpečení verzus nezabezpečení veritelia. A poviem to preto, pretože som bola v tejto rozprave za posledný týždeň niekoľkokrát citovaná kolegami aj zo strany SMER, čo za hrozné sme to urobili v tom zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Tak raz pre vždy chcem vysvetliť, že celý zákon o konkurze a reštrukturalizácii je postavený na tom, že garantuje zabezpečeným veriteľom uspokojenie do úrovne ich zabezpečenia. Do úrovne ich zabezpečenia. Žiadne 100 %, tieto mýty neplatia. Ale preferuje alebo bonifikuje to, že keď je niekto obozretný a zabezpečí si svoju pohľadávku, tak do úrovne zabezpečenia má garantované aj v konkurze, aj v reštrukturalizácii svoje uspokojenie. Keď má blbé zabezpečenie na 26 %, viď Slovenská sporiteľňa, tak ten zákon jej garantuje 26 percent. Keď do úrovne 100 %, tak má garantované 100 percent.
A ja vám poviem, prečo to bolo v roku 2005, keď sa ten zákon schvaľoval, takýmto spôsobom nastavené. Bolo to nastavené kvôli tomu, pretože náš podnikateľský sektor je financovaný jednoducho z úverov. A to nastavenie smerovalo k tomu, aby sa znížilo riziko a premietlo sa to do zníženia úrokov. Vážení, aj sa tak stalo, že to malo normálne svoj ekonomický účel. Môžeme sa dnes rozprávať o tom, že či to banky využili, zneužili, či nie je dnes ekonomické prostredie nastavené inak, a môžeme, alebo nemôžeme na to siahnuť.
Keďže ste ma toľkokrát citovali, tak vám poviem aj to, čo sme také hrozné v roku 2001 (pozn. red.: správne má byť – "v roku 2011") pre zabezpečených veriteľov urobili, lebo tie dve zmeny, ktoré v čase boli urobené pre zabezpečených veriteľov, sa týkali len dvoch vecí. A síce, tá prvá vec, že sa im dala k dispozícii, oprávnenie, respektíve dala sa povinnosť (reakcia z pléna), 2011, dala sa povinnosť (reakcia z pléna)... Ako? 2011. Dala sa povinnosť reštrukturalizovanému subjektu, to znamená tomu dlžníkovi, aby pustil toho veriteľa, ktorý má zabezpečené svoje pohľadávky, aby ich pustil k tomu majetku, aby si ho mohol oho-dno-tiť, pretože v rámci reštrukturalizačného posudku sa mu má priznať toľko, koľko ukáže znalecký posudok na to jeho zabezpečenie. Pretože tam to nepredávame dražbou. Podnik bude ďalej fungovať. Plus môžu byť tie jednotlivé, tá štruktúra aj zabezpečených veriteľov môže byť rozdelená do viacerých skupín. Nemusia tvoriť jednu skupinu zabezpečených veriteľov, ale aj podľa jednotlivých pohľadávok môžu byť rozdelení do viacerých skupín. To je všetko. Nemôžu oni prevalcovať v zmysle zákona len tak nezabezpečených veriteľov, pretože nezabezpečení veritelia hlasujú sami. Ani nemajú právo, opakujem, na 100-percentné uspokojenie, čo je mýtus, ktorý sa tu začína šíriť, ale majú právo na uspokojenie z výšky svojho zabezpečenia.
Inak preto nemôžem akceptovať aj v prípade Váhostavu niektoré vyjadrenia, ktoré tvrdia, že pokiaľ to bude trvať o deň dlhšie, tá reštrukturalizácia, tak tie banky odmietnu Váhostavu už financovať. Ja mám nad týmto výrokom jeden obrovský otáznik. Lebo keďže vieme, že, myslím okrem Tatrabanky, ktorá svoju pohľadávku predala, ktorá mala 100-percentné zabezpečenie, ani jedna z tých bánk nemá 100-percentné zabezpečenie. Čiže každá z tých bánk by v konkurze obišla horšie ako v tejto reštrukturalizácii a navyše platí, že keď by došlo na lámanie chleba v tom konkurze, tak aj to 26-percentné zabezpečenie by v reáli asi znamenalo ešte menej. Takže aj tým bankám v tejto reštrukturalizácii podľa ide pomerne o dosť. Minimálne o renomé, lebo asi to už niekde majú v opravných položkách, ale minimálne o renomé, akým spôsobom sa o svoje pohľadávky starajú.
To len na margo. Cítila som potrebu do toho vstúpiť, aby sme sa k tomu nemuseli nijak vracať. A opakujem, všetko toto, čo som povedala, keď je to taká tragédia, tak prečo to nemeníte? Ani v novele z vlády, ani v pozmeňováku nijako sa do tohto nevstupuje. Takže to asi taká tragédia nie je. Ani do jedného, ani do druhého. Vylepšuje sa pozícia nezabezpečených veriteľov oproti zabezpečeným. Vylepšuje sa im tým, že nie je možné, aby v reštrukturalizačnom pláne boli najskôr uspokojení zabezpečení a až potom nezabezpečení. Súhlasím, je to fér, že to tam dávate. Ale aj v rámci diskusií, keď teda sme v druhom čítaní a už hovoríme o zákone, tak si myslím, že hovorme férovo.
Správca, ešte jedna téma. A tiež sa k nej vrátim kvôli tomu, pretože to bolo toľko citované, aká je to tragédia, ako je vyberaný správca. Ja neviem, či je dnes vyberaný dobre alebo zle. Po desiatich rokoch, neviem to vyhodnotiť. Viem jedno, že keď sa nastavovala právna úprava v roku 2005, tak bola nastavovaná po tom, čo predchádzajúca právna úprava zákona o konkurze a vyrovnaní, vyrovnanie sa používalo minimálne najmä v konkurze kvôli reštrukturalizácii bánk, ktorá v tom čase prebehla, výrazne posilnila pri nominácii správcu veriteľov. A viem, že to bola právna úprava, ktorá sa výrazne zneužívala a viedla až k tým niektorým škandálnym prípadom. V reštrukturalizácii máme ju nastavenú tak, že než subjekt vstúpi do reštrukturalizácie, musí byť urobený reštrukturalizačný posudok, ktorý si objedná ten dlžník, aby vôbec dokladoval súdu, že je spôsobilý reštrukturalizácie. Tak môžeme si povedať, že ten posudok má urobiť náhodne vybraný správca. Kľudne, ale neviem, že či veritelia sú v tomto štádiu tá správna adresa. A áno, môžeme si povedať, že či má potom ten správca, ktorý pokračuje v reštrukturalizačnom, ktorý spracoval ten reštrukturalizačný posudok, či má ďalej byť správcom tej reštrukturalizácie. My sme povedali v 2001, že áno, lebo je to ten človek, ktorý má ten podnik už naštudovaný, takže je, logicky, že aj kvôli nákladom, aj kvôli rýchlosti konania nech pokračuje. Možno je to zlé. Fajn, dáme tam náhodný výber. Kľudne, ja som za. Bála by som sa tam dať bez ďalšieho veriteľov, pretože prevalcovali by práve tí veľkí veritelia a nie tí drobní veritelia. Ale okej, dajme to tam, keď si myslíte.
Priznám sa, že sme sa spoliehali na dohľad, pretože správca má pomerne prísne nastavené povinnosti podľa zákona o správcoch. A spoliehali sme sa, že dohľadom sa to dá ustáť. Ak máte pocit, že nie, dajme tam náhodný výber pre výber správcu. Nech sa páči. Podotýkam ale, po tom, čo ste tu týždeň hovorili, aká to je tragédia, tak dnešná právna úprava správcu, nemeníte, spôsob výberu reštrukturalizačného správcu. Nemeníte ho. Jedine, čo tu viem si prečítať v tom pozmeňujúcom návrhu, je to, že aj počas reštrukturalizácie sa správca môže vzdať aj z ľubovoľných iných dôvodov, než tie, ktoré sú dnes predpísané v právnej úprave. A keď sa teda správca vzdá, tak toho ďalšieho súd ustanoví náhodným výberom. Neviem. Tak potom by som povedala, tak dajme ten náhodný výber na začiatok, nie až keď sa správca vzdá, ktorý sa aj teda nemusí vôbec vzdať. Takže trošku v tejto časti mi pripadá, priznám sa, tá právna úprava trošičku nezmyselná. A chýba mi tu niečo z toho, čo ste vlastne celú dobu hovorili, že treba zmeniť. Aj v jednej oblasti, aj v druhej oblasti.
Ja sa veľmi ospravedlňujem, na začiatku môjho vystúpenia som bola pre väčšinu prítomných a väčšinu na balkóne asi absolútne nezrozumiteľná. Bola som absolútne nezrozumiteľná, kladúc otázky vo vzťahu k dikcii zákona, ako to vlastne tie pohľadávky, ako to vlastne s tými pohľadávkami, ktoré zostanú veriteľom po uspokojení časti pohľadávok z reštrukturalizačného plánu, bude. Mala som tie otázky, pretože mám pochybnosti, že či ten zákon dobre čítam. A rada by som naozaj jasné právne vysvetlenie, v akej pozícii je ten veriteľ, ktorý po splnení reštrukturalizačného plánu, v akej pozícii to ešte vnímam, v akej pozícii je, v tom mám jasno, v akej pozícii je do tej výšky 50 % pôvodnej pohľadávky, ale nemám jasno v tom, v akej pozícii je v tej výške od 50 do 100 svojej zistenej pohľadávky, ale v rámci reštrukturalizačného plánu neuspokojenej pohľadávky.
Aj keď sú to možno otázky, ktoré sa javia ako nezmyselné, pretože pravdepodobne na uspokojenie tých častí pohľadávok v máloktorom reštrukturalizovanom podniku niekedy dôjde, ale má to zmysel pre nastavovanie prostredia, pre to, ako sa tí reštrukturalizovaní dlžníci budú do budúcnosti správať, keď sme im už umožnili prežiť. To sú moje otázky. Opakujem, chcela som ich položiť na ústavnoprávnom výbore. Tam by asi bola lepšia pôda na to. Nemám ten priestor, tak ich kladiem tu, a verím, a teraz neviem, koho sa to vlastne pýtam, či sa to pýtam pána ministra, alebo či sa to pýtam kolegov, ktorí predložili pozmeňujúci návrh.
Ďakujem pekne.

Počkajte, viem, že nič neviem, to bol taký slávny výrok. A je treba oceniť, že bývalá ministerka spravodlivosti, osoba, ktorá učí obchodné právo dlhé roky, priznala, že má problém s určitým výkladom. Minister podľa reči tela tiež. On tiež nevie presne. Jediný, kto tu vie, je kolega, ktorý pôjde po mne. On vie všetko. Ale teraz mi povedzte, ako ten živnostník z Michaloviec v tých montérkach, ktorý išiel s hiltkou, vŕtačkou, niekde robiť a nezaplatili mu, ako sa on má v tom vyznať? Premiér Fico raz povedal, že je tu 60 podnikateľov nejakých vplyvných. A ja verím, ja som už dneska aj načal, ja verím, že medzi nimi sú ľudia, ktorí majú zdravý rozum a ktorí nedovolia kvôli končiacemu podnikateľskému príbehu rozviedčíka Širokého urobiť cintorín. Normálne cintorín. Ktorí zavolajú premiérovi a povedia: Robo, neblázni! Kmotrík, zavolajte premiérovi, a povedzte, že nech neblbnú, nech to stiahnu, nech nezostane cintorín. Tu môže zostať jeden malý pomníček. Viete, samovrahov pochovávajú do rohu cintorína. Kto chce, nech sa ide pokloniť príbehu podnikania Širokého. Ale nerobte cintorín! Vy ste doniesli do parlamentu cintorín a idete zaň zahlasovať. Presne o tom to celé je. A tu ste mali naozaj fundované vystúpenie, že tu sú pochybnosti o tom celom.
A neviem, či stihnem. Som rád, že pani kolegyňa akcentovala aj tú skutočnosť, že rozväzujeme ruky vláde, našej zodpovednej socialistickej vláde, nad pol miliardou teraz, výhľadovo nad miliardou. V zásade ich môže použiť v zmysle najlepších tradícií SMER-u, na nechty pre fitnesku, na nejakú tu sekretárku novú. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ťažko sa mi vystupuje po vysoko zmysluplnom a odbornom vystúpení predrečníka, ale pokúsim sa.
Pani poslankyňa Žitňanská, vy ste povedali alebo teda priznali ste, že však vy ste nič neurobili v tom roku 2011 také prolomatické. Vy ste tam zakotvili, že veriteľ získa uspokojenie do výšky svojho zabezpečenia pohľadávky.
Vy sama dobre viete, že banky majú iné možnosti a majú vždy lepšie možnosti zabezpečiť si svoje pohľadávky voči nejakej akciovej alebo voči nejakej spoločnosti, keďže Váhostav niečo od bánk potreboval, tak mali tie banky úplne iné možnosti zabezpečiť si tie pohľadávky voči tomu Váhostavu, ako bežný živnostník. Bežný živnostník mnohokrát ani s tým hlavným dodávateľom nepríde do kontaktu, tak ako to robí Eurobuilding, ale robil to aj Váhostav, ide cez subdodávateľov, a tí živnostníci sú subdodávatelia až v nejakom druhom, treťom alebo štvrtom rade. A ten živnostník si nemá ako voči tomu Váhostavu, keď je subdodávateľom v druhom alebo až v treťom rade, zabezpečiť tú pohľadávku, lebo nemá také možnosti ako banka. Čiže vy ste dobre vedeli, čo tým dosiahnete, a že tým nahráte, čo v podstate my aj tvrdíme, dáte do výhodnejšieho postavenia banky.
To, čo ste spomínali, že by mala byť stanovená, tuším, ste to tak spomenuli, že minimálna výška zaplatenia a teda minimálna výška splatenia nezabezpečených pohľadávok v zákone, myslím si, že to je zaujímavá myšlienka, dá sa o tom diskutovať. Ja osobne, dokonca ja som to povedal na ústavnoprávnom výbore, som toho názoru, že inštitút reštrukturalizácie je na slovenské pomery zbytočný, ale to je môj ojedinelý názor.
A to, čo ste spomínali ohľadom toho osobitného odvodu z toho osobitného fondu. Áno, ide to z peňazí bánk, lenže tu treba povedať to, že ten fond sa nedal na iné veci použiť, iba na záchranu bánk a banky majú povinnosť prispievať doňho stálou sumou. Čiže či tam budú peniaze v tom fonde alebo nie, musia stále prispievať. A čo je dôležité, je to, že týmto práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len k jednému. Nie, pozícia zabezpečených veriteľov je ustabilizovaná od roku 2005 v tej otázke, že sa uspokojujú v princípe do úrovne ich zabezpečenia. Ja som sa snažila vysvetliť prečo. A ja vám kľudne poviem: okej, akože zmeňme to. Napíšte nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý dá do jednej roviny zabezpečených aj nezabezpečených veriteľov. Však kľudne to urobte. Čo to spraví s úrokmi z úverov, neviem, ale však skúste to.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Ja by som začal tým, kde pani poslankyňa Žitňanská v princípe skončila. Samozrejme, že aj v konkurze sa zabezpečení veritelia uspokojujú zo svojej zábezpeky. Čiže to by sme nič, nič nevyriešili. Ale čím začala, je ten bankový odvod. A nechcem mať vyhlásenie silné, musím o tom chvíľku popremýšľať, ale zveriť vláde kompetenciu rozhodovať o pol miliarde verejných financií podľa svojej ľubovôle bez rozhodovania parlamentu, môže narážať na ústavné limity, keďže rozpočty verejných financií schvaľuje tento parlament. A vy v tomto zákone vlastne hovoríte, že vláda o tom bankovom odvode bude rozhodovať nariadením podľa svojej úvahy, proste. To je hlavný bod tohto ustanovenia, na ktoré nikto nereagoval z, ani z vlády, ani z vládnej koalície, teda z vládnej strany v parlamente. To znamená, že v princípe parlament hovorí: Držíme vám palce pri rozhodovaní o tom, na čo to použijete, spánombohom, a snáď to bude na dobré veci. Týmto sa parlament podľa mojej mienky vzdáva svojej základnej kompetencie. Nechcem ísť do histórie, ale prvotná kompetencia parlamentu bola schvaľovať rozpočet, výdavky a príjmy. My dnes hovoríme, že časť z toho bude schvaľovať vlastne vláda. To považujem za veľmi, veľmi nebezpečný precedens.
Ja by som sa vrátil k tomu riešeniu vlády. Ono koniec koncov časť opozície navrhovala už dávnejšie, že vlastne štát by do toho mal vstúpiť a že štát by mal vyvlastniť – teda vyvlastniť? – kúpiť pohľadávky malých veriteľov. Chvalabohu, že zostal v tomto zmysle SMER nakoniec sám a že aj si kolegovia z opozície niektorí uvedomili, že to bola riadna hlúposť, pretože štát sme my všetci. A riešenie, ktoré navrhuje v druhom čítaní minister spravodlivosti a teda vládna, vládna väčšina, je, že 50, pardon, približne 50 % pohľadávok malých živnostníkov zaplatia daňoví poplatníci. A nie je nič inšpirujúce, že to pôjde cez odvod, ktorý navrhujete, jeho použitie rozšíriť.
Ja som si pripravil, aby to bolo možno pre, pre všetkých zrozumiteľnejšie, ako by mohol znieť pozmeňujúci návrh, ktorý nepodám, aby bolo zrejmé, že to, z čoho ide vláda vykúpiť pohľadávky malých živnostníkov, sú verejné financie.
On by znel tak, že ten zákon o osobitnom odvode, zákon č. 384/2011 Z. z. by sa doplnil tak, že v § 4 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová (teda načo by mohol byť osobitný odvod využitý): "na zvýšenie miezd učiteľov a zdravotných sestier v Slovenskej republike". Toto by sme mohli dneska schváliť, že tých, dajme tomu, približne 50 mil. eur, o ktoré v tejto situácii ide, tých 50 % pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ktoré dáte na vyriešenie záväzkov Juraja Širokého a Váhostavu, by sa mohli dať na zvýšenie platov učiteľov a zdravotných sestier. Nemohli by ste to? Nie? Nie? (Reakcia z pléna.) Lebo tie peniaze, v tom, ako on odvedie, majú takú malú nálepku, z druhej strany tam je napísané "len pre Juraja Širokého", hej? Je to tak? (Reakcie z pléna.) Nemajú, čo? Ja si tiež myslím, že nemajú. Ja si tiež myslím, že nemajú. (Reakcie z pléna.) A preto, preto chcem, chcem to zdôrazniť práve preto, aby bolo každému nad slnko jasné, že nejde o nejaký odvod zlých bankárov, ktorí sa na to poskladajú. Nie, ľudia, nie, na to sa poskladajú ľudia, lebo tie peniaze z bankového odvodu, z dépeháčky, z dane z príjmu, z monopolnej dane sú peniazmi ľudí v tejto krajine. Aj toto sú peniaze ľudí. A my, vy rozhodnete, na aký účel pôjdu. A tak, ako môžu ísť na platenie záväzkov Juraja Širokého, lebo na to pôjdu zjavne, tak môžu ísť na akýkoľvek iný, a podľa mňa oveľa bohumilejší cieľ, ako je platenie záväzkov Juraja Širokého.
Čiže toľko v úvode k bankovému odvodu. K tým dvom alternatívam, ktoré sú vo vašom pozmeňovacom návrhu a v našom pozmeňovacom návrhu. To znamená, vo vašom 50 % živnostníci od daňových poplatníkov, v našom 100 % živnostníci od Váhostavu. K tomu sa vyjadrím potom, po pokračovaní rozpravy poobede, pán predseda.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vzhľadom na skutočnosť, že ide o neplánovanú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády vo svojich pracovných povinnostiach a programoch s hodinou otázok nepočítali, a preto je účasť ministrov nižšia ako obyčajne, za čo sa v mene vlády ospravedlňujem.
Dovoľte mi teda, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: Podpredseda vlády a minister vnútra Róbert Kaliňák, pracovné povinnosti na Slovensku, zastupuje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Ďalej podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zahraničná pracovná cesta, ale nemal položené otázky, takže ho nezastupuje nikto. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zahraničná pracovná cesta, nie sú položené otázky. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, konferencia tu v Bratislave, ale nemal položené otázky. Minister životného prostredia Peter Žiga, nie sú otázky. Minister kultúry Marek Maďarič, pracovná cesta na Slovensku, ale nie sú otázky. Minister obrany Martin Glváč, nie sú otázky. A minister hospodárstva Pavol Pavlis (vyslovené so začudovaním)? Toho neospravedlňujem.
Všetko, pán predseda, ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, dámy a páni, kauza Váhostavu rezonuje v médiách a spoločnosti posledné dva týždne. V úvode chcem zvýrazniť, že je len jednou časťou mozaiky z celej skupiny problémov, ktoré sa objavili v procese reštrukturalizácie niektorých podnikov. Tiež chcem zvýrazniť, že vláda Slovenskej republiky nie je priamou súčasťou procesu reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav, ale vzhľadom na vzniknutú situáciu vláda v rámci svojich kompetencií navrhla riešenia.
V rámci tohto procesu bola zostavená špeciálna skupina expertov, ktorí analyzovali štruktúru veriteľov. Preverovali, či ide o živnostníkov v právnom slova zmysle, o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré v mnohých prípadoch predstavovala iba jedna osoba, alebo ide o malé a stredné podniky v podobe akciových spoločností. Experti venovali pozornosť postaveniu schránkových firiem ako veriteľov v reštrukturalizácii viacerých podnikov a rovnako boli hodnotené aj dopady zákona o reštrukturalizácii, ktorý je z dielne druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Tento zákon jednoznačne zvýhodňuje postavenie bánk v porovnaní s ostatnými veriteľmi, ale má aj množstvo ďalších úskalí, na ktoré treba reagovať novelizáciou.
Najpodstatnejšie však je, že ako to vlastne celé vzniklo. Zobrali sme štruktúru pohľadávok malého veriteľa, napríklad živnostníka alebo malej firmy, a pozreli sme sa, kde a akým spôsobom vznikla jeho pohľadávka. Štandardným spôsobom bolo, že malý subdodávateľ v podobe živnostníka, s. r. o. alebo malej akciovej spoločnosti podpisoval ako subdodávateľ zmluvu s veľkou spoločnosťou, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní, a určité obdobie za svoju prácu nedostával zaplatené vôbec, alebo len čiastočne.
Došli sme k záveru, že podstatná časť pohľadávok, ktoré neboli zaplatené, vznikla vďaka trom zákazkám, ktoré podpísal pán Figeľ v rokoch 2010 až 2012. Tejto zodpovednosti sa pán Figeľ ako vtedajší minister dopravy nemôže zbaviť. Opakujem, podstatný objem pohľadávok, o ktorých dnes hovoríme, vznikol uzatváraním zmlúv medzi subdodávateľmi a veľkou spoločnosťou pri zákazkách, ktoré pridelil cez Národnú diaľničnú spoločnosť alebo iné podriadené organizácie vtedajší podpredseda vlády a minister dopravy. Na jednej strane chcel presvedčiť verejnosť, že diaľnice sa dajú stavať lacno, a vytvárali tlak na stavebné spoločnosti, aby podpisovali zmluvy, ktoré často boli o 60 % lacnejšie, ako ukazovala štátna expertíza. Ak raz niečo stojí 100 mil., tak to nemôžeme postaviť za 40 mil., a preto začali vznikať problémy, ktoré sa ukázali vo vzťahoch medzi subdodávateľmi a dodávateľmi. Rovnako sme povedali a stojíme si za svojím názorom, že pokiaľ ide o správanie sa manažérov príslušných spoločností, vidíme jasné znaky trestného konania, predovšetkým podvodu a tiež znaky poškodzovania veriteľa.
Podporujeme vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči manažérom spoločnosti, ktorí úmyselne podpisovali rôzne obchodné zmluvy, pričom vedeli, že ich spoločnosti nebudú schopné pri cenách, ktoré dohodli, platiť svojim subdodávateľom. Došlo tiež k začatiu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľov. Všetky podklady získané v rámci analýzy reštrukturalizácie podnikov boli odovzdané špeciálnemu prokurátorovi. Nemôžeme zasahovať do trestného konania a rešpektujeme rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o začatí trestných konaní vo veci pre poškodzovanie veriteľa v značnom rozsahu.
Opätovne však pripomínam, že v prípade Váhostavu ide o obchodnoprávny vzťah medzi subdodávateľmi a akciovou spoločnosťou, ktorá je dnes v reštrukturalizácii. Ide o vzťah, ktorý vznikol v minulosti na základe obchodného práva.
Keďže naša analýza ukázala, že ide o veľký objem poškodených veriteľov, živnostníkov a malých spoločností, vláda Slovenskej republiky začala uvedenú situáciu riešiť. Očakávali sme, že rokovanie v Národnej rade bude prebiehať a pokračovať vo vecnej diskusii s cieľom nájsť riešenia pre poškodených v procese reštrukturalizácie. Žiaľ, diskusia sa vyvinula inak. Namiesto konštruktívnych návrhov opozícia použila rétoriku úplne odlišnú od podstaty problému. Pre vládu Slovenskej republiky je v danej situácii podstatne dôležitejšie rokovať a hľadať riešenia ako počúvať urážky zo strany opozície. Lebo nič iné opozícia nepredviedla, nedala žiadne relevantné návrhy ako tento problém riešiť.
Dámy a páni, chcel by som oceniť rokovania a poďakovať predstaviteľom z praxe za to, že prijali pozvanie na pracovné stretnutia na Úrade vlády a rokovali za účelom prijatia najvhodnejšieho riešenia. Tak ako sme avizovali, bolo pre nás veľmi dôležité využiť každú jednu hodinu na nájdenie efektívnych riešení, pokiaľ ide o ťažkosti, ktoré so sebou prináša reštrukturalizácia niektorých firiem. Ide najmä o ťažkosti v podobe obrovských dopadov na malé a stredné firmy, na živnostníkov, o ktorých sa v poslednom čase veľmi veľa hovorí. Chceli sme prísť do Národnej rady s návrhmi, ktoré budú vychádzať nielen z našich skúseností a poznatkov, ale predovšetkým zo skúseností zástupcov praxe.
Dámy a páni, na stretnutí predstaviteľov živnostníkov, bánk a spoločnosti Váhostav sme diskutovali o nasledovných témach: po prvé, aktuálny stav reštrukturalizácie Váhostavu, po druhé, čo urobiť do budúcnosti, aby sa podobné situácie, keď sú malé firmy poškodzované veľkými, neopakovali. Pardon (minister si odkašľal). Je tu jeden všeobecný základ, na ktorom sa zhodneme s predstaviteľmi z praxe. Musí definitívne skončiť politika nereálne lacných diaľnic a verejných zákaziek. Definovali sme, kde problém vznikol, a sme presvedčení, že jednoducho nie je možné, aby išla firma do súťaže a ponúkala 40 alebo 50 % reálnych obstarávacích nákladov. To bol základ celého problému, ktorý teraz riešime a ktorého dôsledkom je nezaplatenie malým firmám za vykonanú prácu.
Pokiaľ ide o aktuálnu reštrukturalizáciu, pripravili sme zmeny zákona, ktoré musia zabrániť podobným prípadom v budúcnosti. Chceme, aby boli v Národnej rade schválené zákony, ktoré nebudú len ad hoc reagovať na firmy v reštrukturalizácii, ale aj na budúce potreby praxe. Na včerajšom rokovaní na Úrade vlády sme s predstaviteľmi živnostníkov, zástupcami veriteľov, ako aj s predstaviteľmi bánk a spoločnosti Váhostav, podpísali memorandum. Vláda, veritelia, dlžník aj banky sa dohodli. Prostredníctvom novelizácie zákonov vláda ponúka veriteľom riešenie, v rámci ktorého môžu počas reštrukturalizácie získať okamžite 15 a viac percent zo svojich pohľadávok. Zvyšná časť ich pohľadávky nebude premlčaná, ale bude mať formu majetkového práva. Zo spoločného memoranda tiež vyplýva, že banky ako zabezpečení veritelia sú pripravení znížiť mieru svojho uspokojenia zo 100 na 85 percent. Zvyšných 15 % banky ponúkajú nezabezpečeným veriteľom. Chceme oceniť tento ústretový krok zo strany bánk.
V zákone bude riešené aj to, že správca sa v reštrukturalizácii bude môcť vzdať svojej funkcie, čo dnes nie je možné, a budeme výrazne eliminovať vplyv dlžníka na výber správcu. Ekonomickú zodpovednosť za stav, ktorý vznikol, musí prevziať aj samotná spoločnosť Váhostav. Váhostav sa nad rámec podmienok reštrukturalizácie vzdá 49 % akcií v prospech nezabezpečených veriteľov. Akcie nebudú ničím zaťažené a budú použité pomerne podľa výšky pohľadávky, výlučne pre nezabezpečených veriteľov, ktorí majú priamy obchodný styk s Váhostavom.
Výsledkom stretnutia je aj druhý variant riešenia. Ak veriteľ nevyužije spomínané možnosti uspokojenia svojich pohľadávok voči Váhostavu, vláda opätovne nezabezpečeným veriteľom ponúka odkúpenie celej ich pohľadávky, vrátane pomernej časti akcií Váhostavu, ktoré na veriteľa prejdú. Pohľadávku vláda odkúpi za 50 % nominálnej hodnoty do konca roku 2015. Štát si následne bude svoju pohľadávku vymáhať priamo od Váhostavu. Na základe zákona, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade, bude vláda zmocnená, aby svojím nariadením rozhodla, aký objem časti finančných aktív, ktoré zhromaždili banky platením osobitného odvodu, sa použije na uspokojenie nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Musíme počkať na rozhodnutie veriteľov, či schvália reštrukturalizačný plán, a tiež na rozhodnutie súdu, ktorý potvrdí zoznam nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Následne musíme nariadením vlády schváliť objem prostriedkov a subjekt, ktorý bude poverený operáciu vykonať. Vláda dá následne ponuku, ktorú nezabezpečení veritelia z obchodného styku budú môcť využiť, ale aj odmietnuť. Trváme na tom, že dopad na verejný dlh nebude žiadny, pretože riešenie je skonštruované z hľadiska štátnych finančných aktív, do ktorých stále prispievajú banky cez osobitný odvod.
Ďalej by som chcel zdôrazniť, že v Národnej rade sú predložené návrhy novelizácie zákonov, ktoré výrazne eliminujú využívanie reštrukturalizácie na úkor veriteľa. Je to významný krok. Ak totiž v procese reštrukturalizácie podniku získa veriteľ menej ako 50 % svojej pohľadávky, tak zostatok do výšky 50 % dlžnej sumy bude považovaný za právoplatnú pohľadávku a zvyšných 50 % dlhu si bude môcť uplatňovať z budúcich ziskov spoločnosti, a to bez premlčacej doby.
Na rokovanie Národnej rady sme predložili tiež pomerne rozsiahlu novelizáciu Obchodného zákonníka a ďalších súvisiacich predpisov. Novelizáciou reagujeme na problémy, ktoré boli odhalené v procese reštrukturalizácie, aj požiadavky praxe. Úprava Obchodného zákonníka zlepšuje postavenie tzv. nezabezpečených veriteľov, teda tých, ktorí na rozdiel od bánk nemali možnosť si zabezpečiť pohľadávky vo vzťahu k veľkým firmám, ktoré sa dnes nachádzajú v reštrukturalizácii.
Pripomínam, dámy a páni, že zákon o reštrukturalizácii je z dielne pravicovej vlády. Bol prijatý v roku 2005. Autorom bol predovšetkým pán poslanec Lipšic, intenzívne sa v návrhu zákona angažovala aj pani poslankyňa Žitňanská. Odstraňujeme nedostatky tohto zákona, posilňujeme postavenie tzv. nezabezpečených veriteľov, dávame im korektnú ponuku. Opakujem, na túto korektnú ponuku použijeme peniaze z mimoriadneho odvodu bánk do štátnych finančných aktív.
Myslím si, že sme opäť preukázali, že vláda vie s chladnou hlavou prijať problém, ktorý vznikol, a aj naň primerane reagovať. Žiadne návrhy z dielne science fiction, žiadne právne nezmysly, ktoré tu počúvame, pretože ľahko sa hovorí niekomu, kto nemá žiadnu zodpovednosť. My vieme, kde sú možnosti, čo môžeme urobiť, a to sme aj urobili.
Verím, že novelizácie príslušných zákonov tu na pôde Národnej rady čo najskôr schválite, budú predložené pánovi prezidentovi na podpis a zverejnené v Zbierke zákonov tak, aby ich ustanovenia nadobudli platnosť už 30. apríla 2015, keď sa bude konať schôdza veriteľov Váhostavu.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za to, že si nám ozrejmil situáciu okolo Váhostavu (smiech v sále), ako aj kroky, ktoré prijala vláda, aby sa zmiernili dopady na nezaistených veriteľov Váhostavu, aj kroky, ktoré sa prijmú na to, aby už reštrukturalizácie mohli prebiehať podľa iných pravidiel.
Chcem sa ale spýtať, myslíte si, že by v takejto krízovej situácii pre podnikateľov stávajúcich diaľnice, k takej situácii by došlo, keby vtedajší minister dopravy pán Figeľ reagoval na varovania a upozornenia expertov, ktorí sa zaoberajú výstavbou diaľnic, ktorí upozorňovali na to, že situácia a ceny, do ktorých tlačí, sú nereálne?
Ďakujem.

Poviem len toľko, že mali tú možnosť, boli viackrát upozorňovaní odbornou verejnosťou aj mnou, že tieto ceny sú nereálne a spôsobia veľké zemetrasenie v stavebnom sektore. Za seba môžem povedať to, že som na to viackrát upozorňoval aj v médiách, aj v blogoch.
A, žiaľ, tento scenár, ktorý som predstavoval, sa napĺňa. Znížené parametre stavby cez žltý FIDIC a čo je horšie, celý strapec poškodených veriteľov, ktorí strácajú chuť podnikať na Slovensku. Pevne verím, že tento návrh zákona, ktorý je a ktorý bude ešte vyskúšaný praxou a bude môcť byť v praxi ešte upravený, ale v tejto podobe, že zaúčinkuje, zafunguje a zdvihne apetít drobných živnostníkov, podnikateľov, aby na Slovensku podnikali, a zároveň zamedzí nekalým praktikám tých, ktorí tie nekalé praktiky spôsobili zo strany vyšších dodávateľov, ktorí takéto verejné zákazky vyhrali.
Tiež je tu novelizácia alebo nový zákon o verejnom obstarávaní, v ktorom je v intenciách smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní definovaná skutočnosť, že ak to investor, v tomto prípade Národná diaľničná spoločnosť, zadefinuje v súťažných podkladoch, tak môže tiecť tok peňazí priamo od investora, to znamená, v tomto prípade od Národnej diaľničnej spoločnosti, subdodávateľom tej stavby za podmienok, ktoré budú definované v súťažných podkladoch a samozrejme zakomponované aj v zmluve s vyšším dodávateľom. Čiže tento režim tu od 1. 1. 2016 bude fungovať tiež, okrem tých nástrojov, ktoré sme sa snažili pripraviť touto novelizáciou viacerých zákonov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, myslím si, že na vašu otázku, keďže je veľmi stručná a veľmi populisticky postavená, budem musieť odpovedať zdĺhavejšie a pokúsim sa o nejakú takú komplexnejšiu analýzu toho, ako to podľa mňa je.
Určite sa zhodneme, že pre celý stavebný sektor je najdôležitejší dostatok zákazok, kde vedia dlhodobo dosahovať primeranú mieru zisku. Štát, bohužiaľ, v tomto prípade nevie nahradiť dopyt, celkový dopyt, pretože je veľmi dôležitý aj súkromný sektor. A keď si pozriete štatistiky, investície zo strany štátu v pomere k súkromnému historicky sú menšie, menšie v pomere k súkromnému sektoru. Čiže štát nevie v plnej miere nahradiť dopyt súkromného sektora. Bolo by to super, keby vedel, ale máme limitované možnosti štátneho rozpočtu. Preto tie možnosti vyplývajú v tento moment, a v tom sa zhodnem aj s vami, najmä v možnostiach čerpania eurofondových zdrojov. Všetci určite veľmi dobre chápete, že práve eurofondové zdroje, ktoré máme k dispozícii, sú najvhodnejšou formou financovania. Ale tiež sú obmedzené, bohužiaľ.
No a teraz, keď hovoríte o tom, že sme akože nič nerobili, tak ja vám trošku pripomeniem čo ste nerobili vy. Keďže aj vašou doktrínou bolo, že treba využívať eurofondy, tak by sa dalo očakávať, že to aj využijete, tú šancu.
No ale keď sa pozrieme na tvrdé dáta, tak to je absolútne katastrofa, čo vy ste dosiahli s eurofondami. Chabá zazmluvnenosť, úplne mizerné čerpanie. Schvaľovanie veľkých projektov, to vám nešlo vôbec, pretože na to, aby eurofondy bolo možné použiť alebo boli použiteľné, musí to najprv schváliť Komisia. To znamená, že musíte ten projekt obhájiť v Bruseli. To za vás sa takmer vôbec nedialo. Inými slovami, ste stavali viac-menej akoby na sekeru.
A to napríklad sa ukázalo v úplne plnej nahote pri projekte Filiálka, kde ste vehementne sa pustili do projektu, kde ste nemali ešte ani štúdiu realizovateľnosti urobenú, čo je prazáklad toho, aby ste to vôbec mohli obhajovať v Bruseli. Na a tá štúdia nakoniec dopadla tak, že ten projekt nebol obhájiteľný. Vy už ste tento projekt súťažili, a keby sa to nezastavilo, tak sa zazmluvní 400-miliónový projekt, ktorý by Brusel nepreplatil. Kde by sa tých 400 miliónov vzalo? – sa pýtam. Čiže zdedili sme po vás katastrofálny stav v čerpaní eurofondov a s veľa nášľapnými mínami. Navyše ten celý operačný program, ktorý je mienený na investície do dopravnej infraštruktúry, takzvaný Operačný program Doprava bol zablokovaný. Bol zablokovaný, čiže sa ani nepreplácali tie platby, nebol použiteľný, nebol aktívny v tej dobe. Kvôli vám. Nás to stále enormnú námahu a podarilo sa nám ho nakoniec celý odblokovať.
Výrazným spôsob sa zlepšila aj komunikácia so samotnou Komisiou, ktorú vy ste mali na tak úbohej úrovni, že ste sa viac-menej s nimi ani nebavili asi.
Pre pripomenutie: za vás kontrahovanie 790 mil., za nás 1,6 mld., a to už len preto, že je limit, cez ktorý sme sa nevedeli dostať. A teraz budeme zazmluvňovať nový operačný program, čiže to budú oveľa väčšie sumy.
Čerpanie: 513 mil., za nás už teraz 1,2 mld. a len v tomto roku to bude ďalšia miliarda, ktorá natečie do sektoru.
Počty kilometrov diaľnic: vy 56, my 100, teraz tri súťaže na ďalších 28 km. Za vás 390 mil., za nás s týmito ďalšími súťažami 2,15 miliardy. Železnice – 9 km 90 mil. za vás, za nás 26 a 371 miliónov.
Čiže vyliečiť krízou rozbitý stavebný sektor je možné jedine tým, že aspoň štát čiastočne bude stimulovať dostatkom investičných prostriedkov, ktoré budú do toho sektoru prúdiť, čo vy ste vôbec nerobili. Mohli ste využiť geniálnu šancu týchto eurofondových, eurofondového potenciálu a hovorím vám tu tvrdé dáta, ako to dopadlo.
Takže čo sme my urobili, to som tiež už vymenoval. Zásadným spôsobom sme zaktívnili investície eurofondové do systému a prejavilo sa to v tom, že koľko peňazí tečie do stavebného sektora, čo stavebný sektor oceňuje. Chodím pravidelne na konferencie, kde konštatujú, že situácia sa výrazným spôsobom zlepšila. Keď za vašej éry išlo do systému zhruba radovo 650 mil., za nás je to už v roku 2013 skoro 900 mil., v roku 2014 1,1 mld. a v roku 2015 to bude až 1,7 mld., čo pôjde do tohto sektoru. Nehovoriac kontinuálne v roku 2016, kde pôjdu všetky tie projekty, ktoré sú napríklad fázované, budú plynulo financované aj z nového operačného programu.
Takže aby som zhrnul túto pasáž, poskytli sme my takto reálnu perspektívu pre stavebný sektor na ďalších päť rokov dopredu, čo je určite základ pre stabilizáciu tohto sektora. Pravý opak s tým, čo ste urobili vy.
Čo sa týka napríklad zazmluvnenosti diaľnic, dnes vzhľadom na to, že kde vy ste ani nesnívali o inštrumente, ktorý sa volá fázovanie, dnes sme schopní nadkontrahovať projekty, aby sme poskytli práve istotu aj tým stavebných firmách, že budú mať v budúcnosti čo robiť, už aj z budúceho programového obdobia. A dnes už v podstate alokácia v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra na diaľnice a rýchlostné cesty je vyalokovaná. Keď sa dosúťažia tieto tri súťaže, ktoré už sú v procese súťaženia, tak už nezvýšia na diaľnice z eurofondov žiadne ďalšie peniaze. Čiže my sme si svoju úlohu využiť celý potenciál, ktorý máme, ktorý je dominantne v eurofondových zdrojoch, sme využili.
Chápem, že dnes celá tá diskusia okolo Váhostavu je pre vás veľmi nepríjemná, lebo si spomíname na veľmi lacný marketing. Pán Přidal, platidlo vami vystavené (minister ho ukazuje plénu), veľmi "kvalitné", to sú tie ušetrené peniaze, ktoré by ste dnes mohli teda rozdávať niekomu. Čiže na lacnom marketingu ste si postavili celý koncept a ignorovali ste všetky signály od odborníkov z trhu, dokonca aj od vlastných ľudí, ktorí sa aj dnes hlásia k tomu, že vás na to upozorňovali.
Čítal som si teraz naposledy rozhovor s vaším kľúčovým stratégom na ministerstve dopravy pánom Kovalčíkom, ktorý konštatoval, aké sú podľa neho primerané cenové úrovne oproti predpokladaným hodnotám zákazok. Taktiež hovoril, že ste vedeli o tom probléme, že takto vysúťažené ceny budú obrovským problémom, a snažili ste sa na to aj podľa neho hľadať riešenia, ktoré ste nenašli. Samozrejme, že potom ste našli akože rýchle riešenia, keď ste odišli do opozície. Tie pamflety dvojstranové a podobné veci.
Faktom zostáva, že keď dneska sa pozrieme na všetky diaľničné úseky, čo boli za vás vysúťažené, všetky sú stratové.
Môžete hovoriť o tom, že sa nedalo s tým nič urobiť, pretože trh vygeneroval také ceny, čo v princípe je pravda. Až na to, že uvediem vám konkrétny príklad Dubná Skala – Turany a toľko skloňovaný Váhostav a konkrétne dve položky: jedna položka sa volá Ostatné výkopové a súvisiace zemné práce v metroch kubických – 3,2 mil., celková cena podľa expertízy 44,5 mil; druhá položka Práce na spodnej stavbe diaľnic, okrem visutých ciest, ulíc, chodníkov a nekrytých parkovísk, 346-tisíc metrov štvorcových v celkovom objeme 15 miliónov.
Čiže dokopy tieto dve položky v expertíze mali sumu 60 mil. eur. Váhostav vám ponúkol cenu 13 mil. za tieto dve položky kumulatívne, 60 mil. na 13 miliónov.
A ako to dopadlo, keďže dneska už máme dáta aj z Váhostavu? Tak, že zazmluvnila NDS-ka, vaša NDS-ka v tej dobe, dodávku tejto položky, tých ostatných výkopových a súvisiacich zemných prác za 10,3 mil. a Váhostav si ju na trhu zazmluvnil za 26,2 mil. To znamená, že len na tejto jednej položky bola strata 16. mil. eur. Čo je zjavné, že vtedy, keď sa podpisovala tá zmluva, všetci vedeli, že bežná cena jednotková nie je 3,24 eura, ale radovo 8 eur. A tak to nakoniec aj dopadlo. Váhostav si zazmluvnil túto položku za 8,20 eura v tej dobe. Čiže zjavne tiež asi sa nesnažil si ju zazmluvňovať predraženú.
A toto bolo vidieť od začiatku. A toto boli presne aj dôvody, prečo sa aj vaši ľudia pýtali, že čo s týmto budeme robiť, ako budeme postupovať. Toto spôsobilo, keď si zoberieme, že Váhostav dnes tvrdí, že na Dubnej Skale – Turany je stratových 27,5 mil., tak toto samo osebe skoro tvorí polovičku tej straty. Táto jedna položka.
Upozorňovali sme vás na to my, upozorňovala vás na to odborná verejnosť v tej dobe, vaši vlastní ľudia, tieto signály ste úplne ignorovali. Nič ste neurobili s tým. Teraz po bitke, samozrejme, generáli. Všetci. Ale ten prazáklad toho problému vznikol tu, že tie straty, ktoré mali firmy vo všetkých tých zákazkách, sa ťahali od tej doby, keď ste tie zmluvy podpísali. Ale, ako opäť pripomínam, politický marketing, ušetrené. A teraz to vyzerá tak, že sme vlastne v konečnom dôsledku naozaj nič neušetrili.
Takže na vašu otázku, kto čo robil a nerobil, si myslím, že je jasná odpoveď. Snažili sme sa využiť všetky možnosti finančné, ktoré sú na to, aby sme poskytli stavebnému sektoru nádej na stabilizáciu, čo sa nám aj podarilo, využili sme všetky eurofondové zdroje napriek tomu, že sme zdedili po vás v katastrofálnom stave Operačný program Doprava, zablokovaný v tej dobe, nepoužiteľný. Dokonca sa nám podarilo, po vás sme nenašli ani čiarku o novom operačnom programe, ten bol schválený ako jeden z prvých v rámci celej Únie a môžeme ho už dnes používať. Čo aj využívame. A povedal som, že toto poskytuje práve najväčšiu perspektívu firmám, aby sa z toho marazmu, do ktorého ste ich dostali, sa aj vysekali.
Skončil som. (Potlesk.)