Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, takto na záver po tých niekoľkých dňoch, dlhých dňoch rokovaní o tejto jednej veci, už môžeme len sumarizovať, a preto len bodovo popíšem situáciu, v akej sa nachádzame a akou sme prešli.
Najprv sme sa stretli s tým, že všetky návrhy, s ktorými prichádzala dávno predtým opozícia, boli označované za smiešne, nezmyselné a nerealizovateľné, nekvalifikované. Robil tak premiér Fico, robili tak jednotliví ministri. My, konkrétne SDKÚ – DS, pred dvoma týždňami na tlačovke sme predstavili, akým spôsobom je možné riešiť, ako jedným z možných spôsobov riešiť túto kauzu, kde sme hovorili práve o tom, že štát odkúpi pohľadávku, potom si ju započíta a vyplatí dodávateľov. Práve pán minister, keď som to prednášal v tejto sále, všemožne, neverbálne alebo verbálne, hovoril o tom, že to je nezmysel, to sa nedá. Ale vláda siahla práve po tomto riešení. Čo iné ide teraz vláda spraviť? Ponúkla a ide realizovať odkúpenie pohľadávky od malých veriteľov, akurát jeden veľký kaťafalš samozrejme tam spravila, že to ide odkúpiť za 50 % hodnoty tejto pohľadávky a ešte k tomu dostane aj akcie Váhostavu.
Takže to, čo mohla urobiť a mala urobiť, keď sa rozhodla do tohto vstúpiť a ponúknuť a zaplatiť veriteľom 100 %, nespravila. A prvý výsledok tohto návrhu alebo tohto riešenia je, že obrala živnostníkov, veriteľov o 50 % ich hodnoty. To je prvá vec.
Druhá vec, nebezpečie tohto návrhu. Keby to išla realizovať vláda, ktorá má na pamäti predovšetkým dobro krajiny, záujem občanov a nie dobro a záujem svojich sponzorov, ktorí ju financujú alebo ktorí sú cez ňu pricucnutí na štátny rozpočet, mohli by sme povedať, že áno, dá sa to aj takto riešiť. A ja by som to povedal, pretože aj náš návrh z hľadiska praktického výkonu je možný, aj táto cesta. Je to najrýchlejšia cesta ako poskytnúť veriteľom peniaze. Všetky ostatné sú zložitejšie a dlhšie trvajúce. Nuž, ale vieme, že táto vláda bude to, čo teraz dostane do rúk, vykonávať v záujme občanov tejto krajiny? Získa do rúk stopercentnú pohľadávku voči Váhostavu. A teraz má dve možnosti. Buď bude túto pohľadávku vymáhať, samozrejme prostredníctvom postupného započítavania voči prácam, ktoré bude Váhostav vykonávať ako dodávateľ pre štát a jeho inštitúcie. A teraz vláda vymôže 100 % tejto pohľadávky? Bude to ľahké a bude to môcť urobiť, pretože ten objem objednávky je obrovský oproti pohľadávke. Keď tak urobí, len potvrdí, že okradla živnostníkov a podnikateľov o 50 % hodnoty majetku. Keď tak neurobí a keď sa zastaví pri 50 %, pri tej cene, ktorú vyplatí živnostníkom, tak zase okradne verejné financie, pretože poskytne úľavu, zľavu, odpustenie dlhov vo výške 50 % firme Váhostav, čo je absolútne proti všetkým pravidlám a čo je naozaj neoprávnená štátna pomoc. Ako teda vláda bude postupovať?
Myslím si, že našou úlohou bude veľmi dôsledne tento proces kontrolovať. A to by sme si mali, a to by mal byť jeden z odkazov, že toto touto schôdzou a odhlasovaním tohto zákona nekončí, že my budeme musieť veľmi dôsledne kontrolovať každý krok vlády v tejto oblasti. Ako bude prebiehať nakladanie s touto získanou pohľadávkou? Pretože tá ilúzia o tom, že títo veritelia sa stanú akcionármi Váhostavu, je nereálna Deväťdesiatdeväť percent akcionárov, keď nie 100 %, pardon, nie akcionárov, veriteľov, keď nie 100 %, samozrejme, že zvolí možnosť odpredaja tejto pohľadávky. Nikto z nich, sú to obyčajní, bežní ľudia, nebude mať záujem stať sa nejakým symbolickým akcionárom Váhostavu a vykonávať tam nejakým spôsobom nevykonateľné akcionárske práva. Takže vláda bude disponovať obrovskou pohľadávkou oproti dnešnému stavu voči Váhostavu. Ďalej bude disponovať 49 % akcií Váhostavu. Čo s nimi spraví? – sa pýtam. Nechá si ich? Bude to teda vlastne znárodnenie Váhostavu v objeme 49 percent? Alebo ich sprivatizuje, presunie na niekoho, dá niekomu do správy? Alebo nájde inú, iné označenie transakcie, ktorou sa zmení zloženie akcionárov Váhostavu? Nebude to opäť len taký presun, o ktorom čvirikajú vrabce, že sa deje v pozadí podnikov, na ktoré má SMER a jeho predstavitelia vplyv?
Potom ďalšia otázka, ktorá je nezodpovedaná. Akým spôsobom tieto akcie, ktoré majú podľa plánu vlády, ktorý bol, ktorý nám bol včera predstavený, prejsť na jednotlivých veriteľov, pokiaľ by mali záujem prijať vlastne túto ponuku? Bude to darovacou zmluvou? Dnes tie akcie patria konkrétnym akcionárom, sú ich vlastníctvom. A teraz sa majú stať vlastníctvom niekoho iného. Čo ten akcionár daruje Ďurovi Mrkvičkovi a Ferovi Hrdličkovi tieto akcie v nejako objeme? Alebo to bude kapitalizácia pohľadávky? No keby to bola kapitalizácia pohľadávky, tak zaniká pohľadávka, pretože sa zmení na akciu, a už neni žiadna pohľadávka. To znamená, tu je, pán premiér prišiel s nejakým strašne sexi riešením, ktoré neni absolútne dovysvetlené, a neni ani domyslené, pravdepodobne, a podľa mňa je tu obrovský otáznik, že či to nie je len opäť jarmočný, teatrálny trik na ohúrenie verejnosti, a pritom vôbec s ničím takým sa nepočíta.
Ďalší bod. V celej tejto, počas celej tejto schôdze riešime len následky stavu, do ktorého sa vôbec táto spoločnosť nemusela dostať, do ktorého sa nemusela dostať krajina, keby vláda nebola nečinná a keby sa dlho neprizerala a nezatvárala si oči napriek signálom, ktoré dostávala, že sa tu deje niečo, čo sa diať nemá, a že treba zakročiť. A ani pri tomto riešení sa neriešia ďalšie riziká, ktoré v súvislosti s reštrukturalizáciou existujú. A tým rizikom je, že máme v reštrukturalizácii spoločnosti s nejasným majetkovým pozadím, zahraničné spoločnosti s nejasnými a pochybnými vykazovanými pohľadávkami, ktoré si nárokujú na veľký podiel z reštrukturalizácie. Napriek mojim opakovaným výzvam neevidujem žiadnu aktivitu v tomto smere a ani včera sme sa nedozvedeli žiadnu zmenu, že by nejakým spôsobom sa urýchlene konalo, aby v prípade, že sa tieto podozrenia potvrdia, aby tie peniaze týmto pochybným spoločnostiam neboli poskytnuté. Aby tieto spoločnosti si nevytiahli tieto peniaze z Váhostavu na svoje zahraničné účty. A ja teda kladiem takú domnienku, predkladám a kladiem otázku a vyslovujem isté podozrenie: nie je toto úmysel, ktorý svedčí o tom, že tých 49 % akcií má potichu cez, nejakým oblúkom prejsť už k dopredu známej osobe a že sa ich Široký a jeho rodina vzdala na odplatu, ktorá má práve byť vyriešená tým, že do schránkovým firiem, ktoré podľa podozrení, ktoré reálne sú komunikované a verejne známe, sú vlastne firmami pána Širokého alebo sú s ním spojené a takto vlastne to má byť zaplatené za tých 49 % akcií, ktoré niekto už dopredu má získať a všetko, čo sa dnes hovorí, je len divadlo? Vyslovujem takéto podozrenie, pretože tá logika hovorí o tom, že by to tak kľudne mohlo byť.
Ďalším bodom sú finančné riziká, ktoré privádza to riešenie, ktoré vláda zvolila. Už sme tu viackrát hovorili, že záručná banka nie je vhodný nástroj na to, aby ona bola nositeľom niečoho takého. Viackrát tu už bolo spomínané, že člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to spochybnil. Ja sa domnievam, že aj medzinárodné inštitúcie s tým budú mať veľký problém, že prísne určené finančné prostriedky na tento účel zrazu vláda rozšíri do úplne bezbrehých rozmerov, aby mohla s nimi nakladať tak, ako sama uzná za vhodné. A že to bude Slovenskej republike spôsobovať veľký problém. Domnievam sa, že keď mala byť zvolená nejaká inštitúcia, ktorá by takúto transakciu vykonávala, omnoho lepšou inštitúciou je Konsolidačná banka, ktorá aj historicky vždycky plnila takúto funkciu, že riešila problematické úvery, ktoré na ňu boli presúvané a ktorých sa bolo treba nejakým spôsobom zbaviť.
K tomu, čo som spomínal, že je veľmi pozorne treba sledovať, čo bude ďalej vláda robiť a čo sa bude okolo tejto operácie, ktorú pán Fico mimo zmeny zákonov, pretože to je ad hoc riešenie na Váhostav, rozbehol. Chcem ešte dodať, že vyzývam, teraz sa obzerám a nevidím tu predsedov príslušných výborov, ale dávam im na zváženia a vyzývam ich z tohto miesta, hospodársky výbor a finančný výbor, aby využili možnosť poslaneckého prieskumu a aby išli na poslanecký prieskum ešte pred záverom reštrukturalizácie a aby sa aj oni dobre pozreli na to, aké vlastne firmy sú v tej reštrukturalizácii, a aby si vyžiadali všetky možné podklady a preskúmali, kam vlastne majú ísť peniaze z reštrukturalizácie.
Keďže moje výzvy k tomu, aby vláda konala prostredníctvom svojich inštitúcií, ktoré sú zapojené v tomto procese, zatiaľ, sa zdá, sú bez odozvy, rozhodol som sa, že oslovím ďalšiu inštanciu, ktorá má dohliadať na zákonnosť v tejto republike. Chcem osloviť generálneho prokurátora Slovenskej republiky, keďže sa Generálna prokuratúra stala účastníkom reštrukturalizačného konania, vstúpila do reštrukturalizácie, aby ona konala v rámci zákonných možností. Prečítam teraz výzvu voči generálnemu prokurátorovi a ponúkam mojim kolegom, všetkým, až sa s tým stotožnia, aby sa pridali k tejto výzve a aby sme túto výzvu podali spoločne na Generálnu prokuratúru. Je to žiadosť o podanie podnetu generálnym prokurátorom na súd na vydanie predbežného opatrenia v kauze Váhostav-SK, akciová spoločnosť.
"Vážený pán generálny prokurátor, obraciam sa na vás, ako na najvyššieho predstaviteľa inštitúcie, ktorá má za úlohu ochranu a kontrolu zákonnosti. V prípade Váhostav-SK, a. s., podľa dostupných informácií je medzi veriteľmi spoločnosti Váhostav-SK, a. s., zastúpených niekoľko spoločností so sídlom v zahraničí s nejasným majetkovým pozadím, s podozreniami na neprípustné prepojenia s akcionármi spoločnosti Váhostav-SK a títo si uplatňujú pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania, ktoré tak isto vzbudzujú podozrenia z toho, či sa jedná o reálne pohľadávky alebo len o fiktívne.
Bez dôsledného prešetrenia týchto informácií nie je možné vyvrátiť alebo potvrdiť tieto podozrenia. Po schválení reštrukturalizačného plánu, k čomu dôjde už 30. apríla 2015, tieto zahraničné spoločnosti budú inkasovať v zmysle reštrukturalizačného plánu miliónové sumy, ktoré budú odoslané na ich účty do zahraničia. Ak sa aj následne zistí, že vykazované pohľadávky boli fiktívne a prípadne tieto spoločnosti boli medzi veriteľmi neoprávnene, bude už neskoro. Je preto nevyhnutné získať dostatok času na prešetrenie uvedených podozrení.
Vzhľadom na horeuvedené hroziace nebezpečenstvo odlivu týchto finančných prostriedkov do zahraničných schránkových firiem a následnú nemožnosť úhrady reálnych záväzkov Váhostavu-SK, a. s., vás týmto žiadam, aby ste zo svojej pozície generálneho prokurátora podali podnet na súd pre vydanie predbežného opatrenia v kauze Váhostav-SK, a. s., keďže súd aj bez návrhu, to jest úradnej moci ex offo môže nariadiť v reštrukturalizačnom konaní predbežné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka podľa § 203 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Týmto podnetom na vydanie predbežného opatrenia súdom vás žiadam požadovať, aby súd v zmysle § 76 ods. 1 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok nariadil zloženie peňažnej sumy do úschovy na súde, ktoré sa vzťahujú k zahraničným veriteľom, a to až do ukončenia prešetrenia oprávnenosti a zákonitosti reštrukturalizačného konania.
Vážený pán generálny prokurátor, som presvedčený, že v záujme zachovania zákonnosti po zrelej úvahe vyhoviete mojej žiadosti, aby sa predišlo veľkým škodám a prípadnému dokonaniu trestných činov, ku ktorým podľa medializovaných informácií a podozrení môže dôjsť v procese reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav-SK, a. s.
Za kladné vyhovenie tejto žiadosti vopred ďakujem."
Pozývam k tomu, aby podporili tento list nielen poslanci opozície ale aj poslanci SMER-u, pretože malo by nám ísť všetkým o zákonnosť. Malo by nám ísť všetkým o to, aby sme zabránili možnému, možnému, dokonaniu trestných činov. A to, že tie podozrenia tu reálne existujú, je viac než zjavné.
Takže, vážené dámy, vážení páni, vážení poslanci, ja navštívim alebo oslovím aj poslanecký klub SMER-u s ponukou na to, aby ste pripojili svoje podpisy k tejto žiadosti, a veľmi som zvedavý na vašu reakciu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
