49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, možno ak by sa legislatívna zmena robila pre jeden konkrétny prípad, tak by som možno aj prijal váš argument, ale tá legislatívna zmena, ktorá sa zavádza, bude platiť pre ďalších, iks ďalších reštrukturalizácií. Pre iks ďalších reštrukturalizácií, kde, ktoré nebude ani náznakom možno povedať, že išlo o nejakú podvodnú reštrukturalizáciu, alebo že tam boli nejaké pochybenia, alebo niečo podobné. A v tom prípade ja si nemyslím, že je správne riešenie také, aby sme dávali možnosť v rámci reštrukturalizácie, aby ten podnikateľ nemohol naplniť účel reštrukturalizácie. To znamená, aby s tým podnikom ďalej mohol podnikať a dosahovať zisk.
Čiže ten váš návrh je v tomto veľmi nebezpečný, že síce rieši kauzu Váhostav, možno teraz podľa vašich predstáv, ale by mal veľmi negatívny dopad na iks ďalších reštrukturalizácií v budúcnosti, pretože tá legislatívna zmena sa nerobí pre jeden prípad, ale robí sa do budúcnosti ako určitá systémová zmena. Áno, na základe skúseností z jedného prípadu, ale pre iks ďalších. To znamená, že nedá sa, alebo ja si myslím, že nie je dobré, ak by sme takýto model a možnosť predaja v zásade celého podniku alebo prevedenia akcií celého podniku v rámci reštrukturalizácie urobili generálne pre všetky ďalšie reštrukturalizácie.
A pokiaľ ide o faktické pripomienky pána poslanca Viskupiča a pána poslanca Kadúca, ja som rád, pán poslanec Viskupič, že ste povedali, že kedy inokedy ste to mali dať ako v druhom čítaní, veď ste opozícia. No ale my ako koalícia alebo väčšinová strana v parlamente máme presne tie isté práva. Takisto vy ste nás tlačili do toho, aby sme vám to dali už pomaly v prvom čítaní alebo už len pri skrátenom legislatívnom konaní, ale vy to môžete až v druhom čítaní. My to takisto môžeme až v druhom čítaní. A prečo nie na výbore? No vy ste takisto... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, takto na záver po tých niekoľkých dňoch, dlhých dňoch rokovaní o tejto jednej veci, už môžeme len sumarizovať, a preto len bodovo popíšem situáciu, v akej sa nachádzame a akou sme prešli.
Najprv sme sa stretli s tým, že všetky návrhy, s ktorými prichádzala dávno predtým opozícia, boli označované za smiešne, nezmyselné a nerealizovateľné, nekvalifikované. Robil tak premiér Fico, robili tak jednotliví ministri. My, konkrétne SDKÚ – DS, pred dvoma týždňami na tlačovke sme predstavili, akým spôsobom je možné riešiť, ako jedným z možných spôsobov riešiť túto kauzu, kde sme hovorili práve o tom, že štát odkúpi pohľadávku, potom si ju započíta a vyplatí dodávateľov. Práve pán minister, keď som to prednášal v tejto sále, všemožne, neverbálne alebo verbálne, hovoril o tom, že to je nezmysel, to sa nedá. Ale vláda siahla práve po tomto riešení. Čo iné ide teraz vláda spraviť? Ponúkla a ide realizovať odkúpenie pohľadávky od malých veriteľov, akurát jeden veľký kaťafalš samozrejme tam spravila, že to ide odkúpiť za 50 % hodnoty tejto pohľadávky a ešte k tomu dostane aj akcie Váhostavu.
Takže to, čo mohla urobiť a mala urobiť, keď sa rozhodla do tohto vstúpiť a ponúknuť a zaplatiť veriteľom 100 %, nespravila. A prvý výsledok tohto návrhu alebo tohto riešenia je, že obrala živnostníkov, veriteľov o 50 % ich hodnoty. To je prvá vec.
Druhá vec, nebezpečie tohto návrhu. Keby to išla realizovať vláda, ktorá má na pamäti predovšetkým dobro krajiny, záujem občanov a nie dobro a záujem svojich sponzorov, ktorí ju financujú alebo ktorí sú cez ňu pricucnutí na štátny rozpočet, mohli by sme povedať, že áno, dá sa to aj takto riešiť. A ja by som to povedal, pretože aj náš návrh z hľadiska praktického výkonu je možný, aj táto cesta. Je to najrýchlejšia cesta ako poskytnúť veriteľom peniaze. Všetky ostatné sú zložitejšie a dlhšie trvajúce. Nuž, ale vieme, že táto vláda bude to, čo teraz dostane do rúk, vykonávať v záujme občanov tejto krajiny? Získa do rúk stopercentnú pohľadávku voči Váhostavu. A teraz má dve možnosti. Buď bude túto pohľadávku vymáhať, samozrejme prostredníctvom postupného započítavania voči prácam, ktoré bude Váhostav vykonávať ako dodávateľ pre štát a jeho inštitúcie. A teraz vláda vymôže 100 % tejto pohľadávky? Bude to ľahké a bude to môcť urobiť, pretože ten objem objednávky je obrovský oproti pohľadávke. Keď tak urobí, len potvrdí, že okradla živnostníkov a podnikateľov o 50 % hodnoty majetku. Keď tak neurobí a keď sa zastaví pri 50 %, pri tej cene, ktorú vyplatí živnostníkom, tak zase okradne verejné financie, pretože poskytne úľavu, zľavu, odpustenie dlhov vo výške 50 % firme Váhostav, čo je absolútne proti všetkým pravidlám a čo je naozaj neoprávnená štátna pomoc. Ako teda vláda bude postupovať?
Myslím si, že našou úlohou bude veľmi dôsledne tento proces kontrolovať. A to by sme si mali, a to by mal byť jeden z odkazov, že toto touto schôdzou a odhlasovaním tohto zákona nekončí, že my budeme musieť veľmi dôsledne kontrolovať každý krok vlády v tejto oblasti. Ako bude prebiehať nakladanie s touto získanou pohľadávkou? Pretože tá ilúzia o tom, že títo veritelia sa stanú akcionármi Váhostavu, je nereálna Deväťdesiatdeväť percent akcionárov, keď nie 100 %, pardon, nie akcionárov, veriteľov, keď nie 100 %, samozrejme, že zvolí možnosť odpredaja tejto pohľadávky. Nikto z nich, sú to obyčajní, bežní ľudia, nebude mať záujem stať sa nejakým symbolickým akcionárom Váhostavu a vykonávať tam nejakým spôsobom nevykonateľné akcionárske práva. Takže vláda bude disponovať obrovskou pohľadávkou oproti dnešnému stavu voči Váhostavu. Ďalej bude disponovať 49 % akcií Váhostavu. Čo s nimi spraví? – sa pýtam. Nechá si ich? Bude to teda vlastne znárodnenie Váhostavu v objeme 49 percent? Alebo ich sprivatizuje, presunie na niekoho, dá niekomu do správy? Alebo nájde inú, iné označenie transakcie, ktorou sa zmení zloženie akcionárov Váhostavu? Nebude to opäť len taký presun, o ktorom čvirikajú vrabce, že sa deje v pozadí podnikov, na ktoré má SMER a jeho predstavitelia vplyv?
Potom ďalšia otázka, ktorá je nezodpovedaná. Akým spôsobom tieto akcie, ktoré majú podľa plánu vlády, ktorý bol, ktorý nám bol včera predstavený, prejsť na jednotlivých veriteľov, pokiaľ by mali záujem prijať vlastne túto ponuku? Bude to darovacou zmluvou? Dnes tie akcie patria konkrétnym akcionárom, sú ich vlastníctvom. A teraz sa majú stať vlastníctvom niekoho iného. Čo ten akcionár daruje Ďurovi Mrkvičkovi a Ferovi Hrdličkovi tieto akcie v nejako objeme? Alebo to bude kapitalizácia pohľadávky? No keby to bola kapitalizácia pohľadávky, tak zaniká pohľadávka, pretože sa zmení na akciu, a už neni žiadna pohľadávka. To znamená, tu je, pán premiér prišiel s nejakým strašne sexi riešením, ktoré neni absolútne dovysvetlené, a neni ani domyslené, pravdepodobne, a podľa mňa je tu obrovský otáznik, že či to nie je len opäť jarmočný, teatrálny trik na ohúrenie verejnosti, a pritom vôbec s ničím takým sa nepočíta.
Ďalší bod. V celej tejto, počas celej tejto schôdze riešime len následky stavu, do ktorého sa vôbec táto spoločnosť nemusela dostať, do ktorého sa nemusela dostať krajina, keby vláda nebola nečinná a keby sa dlho neprizerala a nezatvárala si oči napriek signálom, ktoré dostávala, že sa tu deje niečo, čo sa diať nemá, a že treba zakročiť. A ani pri tomto riešení sa neriešia ďalšie riziká, ktoré v súvislosti s reštrukturalizáciou existujú. A tým rizikom je, že máme v reštrukturalizácii spoločnosti s nejasným majetkovým pozadím, zahraničné spoločnosti s nejasnými a pochybnými vykazovanými pohľadávkami, ktoré si nárokujú na veľký podiel z reštrukturalizácie. Napriek mojim opakovaným výzvam neevidujem žiadnu aktivitu v tomto smere a ani včera sme sa nedozvedeli žiadnu zmenu, že by nejakým spôsobom sa urýchlene konalo, aby v prípade, že sa tieto podozrenia potvrdia, aby tie peniaze týmto pochybným spoločnostiam neboli poskytnuté. Aby tieto spoločnosti si nevytiahli tieto peniaze z Váhostavu na svoje zahraničné účty. A ja teda kladiem takú domnienku, predkladám a kladiem otázku a vyslovujem isté podozrenie: nie je toto úmysel, ktorý svedčí o tom, že tých 49 % akcií má potichu cez, nejakým oblúkom prejsť už k dopredu známej osobe a že sa ich Široký a jeho rodina vzdala na odplatu, ktorá má práve byť vyriešená tým, že do schránkovým firiem, ktoré podľa podozrení, ktoré reálne sú komunikované a verejne známe, sú vlastne firmami pána Širokého alebo sú s ním spojené a takto vlastne to má byť zaplatené za tých 49 % akcií, ktoré niekto už dopredu má získať a všetko, čo sa dnes hovorí, je len divadlo? Vyslovujem takéto podozrenie, pretože tá logika hovorí o tom, že by to tak kľudne mohlo byť.
Ďalším bodom sú finančné riziká, ktoré privádza to riešenie, ktoré vláda zvolila. Už sme tu viackrát hovorili, že záručná banka nie je vhodný nástroj na to, aby ona bola nositeľom niečoho takého. Viackrát tu už bolo spomínané, že člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to spochybnil. Ja sa domnievam, že aj medzinárodné inštitúcie s tým budú mať veľký problém, že prísne určené finančné prostriedky na tento účel zrazu vláda rozšíri do úplne bezbrehých rozmerov, aby mohla s nimi nakladať tak, ako sama uzná za vhodné. A že to bude Slovenskej republike spôsobovať veľký problém. Domnievam sa, že keď mala byť zvolená nejaká inštitúcia, ktorá by takúto transakciu vykonávala, omnoho lepšou inštitúciou je Konsolidačná banka, ktorá aj historicky vždycky plnila takúto funkciu, že riešila problematické úvery, ktoré na ňu boli presúvané a ktorých sa bolo treba nejakým spôsobom zbaviť.
K tomu, čo som spomínal, že je veľmi pozorne treba sledovať, čo bude ďalej vláda robiť a čo sa bude okolo tejto operácie, ktorú pán Fico mimo zmeny zákonov, pretože to je ad hoc riešenie na Váhostav, rozbehol. Chcem ešte dodať, že vyzývam, teraz sa obzerám a nevidím tu predsedov príslušných výborov, ale dávam im na zváženia a vyzývam ich z tohto miesta, hospodársky výbor a finančný výbor, aby využili možnosť poslaneckého prieskumu a aby išli na poslanecký prieskum ešte pred záverom reštrukturalizácie a aby sa aj oni dobre pozreli na to, aké vlastne firmy sú v tej reštrukturalizácii, a aby si vyžiadali všetky možné podklady a preskúmali, kam vlastne majú ísť peniaze z reštrukturalizácie.
Keďže moje výzvy k tomu, aby vláda konala prostredníctvom svojich inštitúcií, ktoré sú zapojené v tomto procese, zatiaľ, sa zdá, sú bez odozvy, rozhodol som sa, že oslovím ďalšiu inštanciu, ktorá má dohliadať na zákonnosť v tejto republike. Chcem osloviť generálneho prokurátora Slovenskej republiky, keďže sa Generálna prokuratúra stala účastníkom reštrukturalizačného konania, vstúpila do reštrukturalizácie, aby ona konala v rámci zákonných možností. Prečítam teraz výzvu voči generálnemu prokurátorovi a ponúkam mojim kolegom, všetkým, až sa s tým stotožnia, aby sa pridali k tejto výzve a aby sme túto výzvu podali spoločne na Generálnu prokuratúru. Je to žiadosť o podanie podnetu generálnym prokurátorom na súd na vydanie predbežného opatrenia v kauze Váhostav-SK, akciová spoločnosť.
"Vážený pán generálny prokurátor, obraciam sa na vás, ako na najvyššieho predstaviteľa inštitúcie, ktorá má za úlohu ochranu a kontrolu zákonnosti. V prípade Váhostav-SK, a. s., podľa dostupných informácií je medzi veriteľmi spoločnosti Váhostav-SK, a. s., zastúpených niekoľko spoločností so sídlom v zahraničí s nejasným majetkovým pozadím, s podozreniami na neprípustné prepojenia s akcionármi spoločnosti Váhostav-SK a títo si uplatňujú pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania, ktoré tak isto vzbudzujú podozrenia z toho, či sa jedná o reálne pohľadávky alebo len o fiktívne.
Bez dôsledného prešetrenia týchto informácií nie je možné vyvrátiť alebo potvrdiť tieto podozrenia. Po schválení reštrukturalizačného plánu, k čomu dôjde už 30. apríla 2015, tieto zahraničné spoločnosti budú inkasovať v zmysle reštrukturalizačného plánu miliónové sumy, ktoré budú odoslané na ich účty do zahraničia. Ak sa aj následne zistí, že vykazované pohľadávky boli fiktívne a prípadne tieto spoločnosti boli medzi veriteľmi neoprávnene, bude už neskoro. Je preto nevyhnutné získať dostatok času na prešetrenie uvedených podozrení.
Vzhľadom na horeuvedené hroziace nebezpečenstvo odlivu týchto finančných prostriedkov do zahraničných schránkových firiem a následnú nemožnosť úhrady reálnych záväzkov Váhostavu-SK, a. s., vás týmto žiadam, aby ste zo svojej pozície generálneho prokurátora podali podnet na súd pre vydanie predbežného opatrenia v kauze Váhostav-SK, a. s., keďže súd aj bez návrhu, to jest úradnej moci ex offo môže nariadiť v reštrukturalizačnom konaní predbežné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka podľa § 203 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Týmto podnetom na vydanie predbežného opatrenia súdom vás žiadam požadovať, aby súd v zmysle § 76 ods. 1 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok nariadil zloženie peňažnej sumy do úschovy na súde, ktoré sa vzťahujú k zahraničným veriteľom, a to až do ukončenia prešetrenia oprávnenosti a zákonitosti reštrukturalizačného konania.
Vážený pán generálny prokurátor, som presvedčený, že v záujme zachovania zákonnosti po zrelej úvahe vyhoviete mojej žiadosti, aby sa predišlo veľkým škodám a prípadnému dokonaniu trestných činov, ku ktorým podľa medializovaných informácií a podozrení môže dôjsť v procese reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav-SK, a. s.
Za kladné vyhovenie tejto žiadosti vopred ďakujem."
Pozývam k tomu, aby podporili tento list nielen poslanci opozície ale aj poslanci SMER-u, pretože malo by nám ísť všetkým o zákonnosť. Malo by nám ísť všetkým o to, aby sme zabránili možnému, možnému, dokonaniu trestných činov. A to, že tie podozrenia tu reálne existujú, je viac než zjavné.
Takže, vážené dámy, vážení páni, vážení poslanci, ja navštívim alebo oslovím aj poslanecký klub SMER-u s ponukou na to, aby ste pripojili svoje podpisy k tejto žiadosti, a veľmi som zvedavý na vašu reakciu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Dovoľte malý exkurz do minulosti. V rokoch 2001 – 2002 prišli pri krachu Hydrostavu o prácu tisíce zamestnancov a živnostníci nedostali ani korunu. Vtedy sa dve pravicové vlády Mikuláša Dzurindu o nich nestarali, či prežijú. Ale v roku 2005 reagovali zákonom. Zákon o reštrukturalizácii bol prijatý v roku 2005 výlučne hlasmi vtedajšej pravice, pravicovej koalície Mikuláša Dzurindu.
Ďalšiu novelizáciu zákona prijala Národná rada za vlády Ivety Radičovej, kde sa v dôvodovej správe uvádza, "hlavným cieľom novelizácie tohto zákona je posilniť postavenie zabezpečených veriteľov". Zabezpečeným veriteľom podľa dikcie zákona sú iba banky, teda nie drobní veritelia, čiže živnostníci a malí podnikatelia, ktorí sa tak dostávajú v porovnaní s bankami do nerovnoprávneho postavenia. Bolo to pravicové riešenie ako vystrihnuté z čítanky o divokom kapitalizme, nech sa veľkí nasýtia a malým nech zdochne koza.
Na zodpovedných vládnych postoch vtedy stál podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, minister vnútra Daniel Lipšic a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Zaujímavé je, že dnes práve títo poslanci v parlamente obviňujú vládu Roberta Fica za stav, ktorý sami spôsobili. Myslím legislatívny stav. Ostatné netreba už ďalej hovoriť.

Ďakujem pekne za slovo. Ľudo, bol si posledný v rozprave. A ja som si otvoril jeden web a čítam: 16.50, opoziční poslanci Miškov a Kollár vystúpili s tým, že avizujú, že ECB nám neschválila použitie z bankového odvodu. Ja som veľmi zvedavý, aký to bude mať dopad, ak to má nejaký dopad. Lebo ak tu bude mať dopad, ukazujú sa dve veci. Prvá, že peniaze nebudete mať zohnať odkiaľ, alebo ak zoženiete, bude to mať nepochybne dopad na verejné financie potom. To je vec prvá. A druhá, že ste urobili chybu, načo som vám hovoril, že ak to treba robiť takto rýchlo, môže sa stať chyba. Môže sa stať chyba. Tuto to máte, tuto to máte. Ja som fakt zvedavý, aký to bude mať dopad. Fakt som zvedavý.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, ja by som veľmi rád podporil aj veľmi slušne poprosil všetky poslankyne, poslancov, hlavne tých, ktorí sú zo strany SMER, aby podpísali tú výzvu na Generálnu prokuratúru, lebo my sme skutočne pred už, práve dnes sú to, 14 dní je to, čo sme apelovali aj na vládu, aby sa obránili na Generálnu prokuratúru o predbežné opatrenie hlavne kvôli tým peniazom, ktoré dnes ešte vo Váhostave sú, aby neodišli do zahraničia. Že to nie je žiadna márna obava, dokladujem nedávny prípad, kedy naozaj sme zistili, že tých 0,5 mld., ktoré sme poslali Lemikonu, bolo tiež zbytočných a sú niekde v nedohľadne. Takže skúsme tomu predísť tým, že sa poslanci Národnej rady obrátia na Generálnu prokuratúru, aby predbežným opatrením, skôr, ako tá reštrukturalizácia začne, boli ochránené peniaze, ktoré potom môžu byť použité na výplatu jednotlivých živnostníkov, jednotlivých malých podnikateľov.
A druhá taká poznámka na záver, že som veľmi prekvapený, že v tom všetkom virvare a v tom všetkom bojovnom zápale, ktoré nám vláda predvádza, ani jedno slovo sa neocitlo v ich či už pozmeňovacom návrhu alebo v tom, čo predložila vláda samotná, že práve tento typ pomoci zo strany štátu, v tomto prípade akcionárom Váhostavu, nie je podmienený tým, že skutočne rozkryje svoju akcionársku štruktúru. Lebo je vrcholne smiešne tváriť sa, že konečným príjemcom je nejaký Curro Jimenéz a podobné mená, ktoré môžte prečítať v bulvárnej tlači. Jednoducho povinnosťou tejto vlády bolo v tejto súvislosti, keď už robíme takto, veľký benefit voči veľkopodnikateľovi Širokému a ďalším, rozkryť akcionársku štruktúru. A je poriadna hanba, že to nikoho nenapadlo.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Pozorne som si vás vypočula, pán poslanec Kaník, a nadobudla som dojem, že ste znalec tých veriteľov Váhostavu. A preto mám na vás jednu zásadnú otázku. Ktorá z tých firiem v Novom Zélande, kde-kade, ktorá z nich rokovala s predsedom našej vlády Robertom Ficom na tom rokovaní na vláde? Ktorá z nich, z týchto schránkových firiem bola tá, ktorá s nim rokovala? Buďte taký láskavý a zodpovedzte mi túto otázku. Som veľmi zvedavá.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegom za všetky faktické poznámky.
Pani Gabániová, poviem tak, že dobre a rýchlo prečítané, viac sa k tomu doložiť nedá, lebo nič iné v tom nevieme nájsť.
Myslím si, že to závažné, čo tu zaznelo, je to, čo povedal Miro Kadúc. A naozaj ukazuje sa, že to riešenie, ktoré vláda zvolila, nám privodí obrovské problémy. Až je to pravda, že ECB s tým má vážny problém, tak sa ukazuje, že je všetko zlé, čo bolo pripravené.
Nuž a, pani Vášáryová, na to sa treba spýtať tuto znalcov, ktorí tam sedeli, a pána premiéra Fica, že kto sú tie schránkové firmy a kto za nimi sú. Ja som už povedal vo svojich vystúpeniach, že to, že sú obchádzané a ofukované a nič im nehrozí, že to skôr nasvedčuje tomu, že majú spoločné vrecko s pánom Širokým a s pánom Ficom a so všetkými, ktorí sú do tejto kauzy namočení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, predkladám procedurálny návrh, aby vláda okamžite stiahla predmetný prerokovaný návrh z parlamentu.
Odôvodnenie: Európska centrálna banka má oprávnenie, právomoc vydávať stanoviská k návrhom zákonov, pokiaľ tieto zákony obsahujú pravidlá platné pre finančné inštitúcie a podstatne ovplyvňujú stabilitu finančného sektora a finančných trhov. Táto právomoc Európskej centrálnej banky je daná na základe čl. 127 a 282 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Ja to stanovisko mám v rukách, a preto chcem poprosiť, v tomto stanovisku sa uvádza, že Európska centrálna banka neodporúča používať prostriedky z výnosu fondu osobitného odvodu bánk na iné účely ako na ozdravenie, budúce zlyhanie bánk na Slovensku. Preto vás chcem poprosiť, aby ste pred hlasovaním dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naozaj vystúpim veľmi, veľmi krátko a budem sa snažiť byť čo najviac faktický, ale prihováram sa aj všetkým tým, ktorí sledujú diskusiu o bode, ktorý prerokovávame už niekoľko dní. A prihováram sa aj tým všetkým, ktorí možno boli postihnutí reštrukturalizáciou Váhostavu a ktorých situáciu sa tu dnes snažíme riešiť. A jediné, čo im chcem odkázať, pretože pravdepodobne nemohli sledovať začiatok rokovania Národnej rady dnes o deviatej, že kolegovia z opozície, ktorí tak urputne a pomaly so slzou v oku sa tu snažia vyvodiť dojem, že im záleží na osude tých, ktorí reštrukturalizáciou boli postihnutí, sa dnes vykašľali na to, aby prišli do práce. A skoro tretina poslancov opozície dnes do práce neprišla a nebude sa ani môcť vyjadriť k samotnej problematike, ktorá tu je.
Takže, kolegovia z opozície, keď už chcete riešiť veci a záleží vám na tom, aby sa pomohlo tým, ktorí majú nejaký problém, tak treba prísť do práce, aby ste vôbec mohli o veciach hlasovať. (Potlesk.)
Ešte raz opakujem, skoro tretina opozície dnes neprišla do práce a má iné priority ako veci, ktoré sa tu prerokovávajú. Aby som bol spravodlivý, zo strany koalície, to znamená z klubu SMER, chýbajú štyria poslanci.
Ďakujem, len to som vám chcel povedať. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja len kvôli korektnosti a zápisu dopĺňam aj iné skutočnosti. A myslím, že mám právo ich povedať. Ja tu sedím naozaj poctivo. Ja sa vám ináč na tie záchodové papiere, ktoré vy voláte prezenčka, nepodpisujem už asi dva roky. Môj podpis má cenu. Ja sa na záchodové papiere nepodpisujem. Na papiere, kde vedia docupkať vaše poslankyne, ráno docupkajú, podpíšu sa a vonku ich už čaká auto, ktoré ich vezie do Kežmarku. Niekedy je z toho ťažko. Ja som na to nie raz, nie dvakrát upozorňoval. A keď chcete hrať hru o dochádzke, pán predseda, kľudne si ju môžeme zahrať. V piatok sme skončili skôr, lebo ste tu neboli. Vaši boli na icečkách, boli už na ceste domov. Proste je toho viac. Ja som nie raz, nie dvakrát upozorňoval na vašu dochádzku a naozaj je zúfalá. Vaša dochádzka je zúfala. To len kvôli korektnosti a zápisu uvádzam.