4. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadrila k niektorým častiam z prerokovávaného vládneho návrhu zákona.
Predkladaná novela rieši rad problémov vo financovaní škôl a školských zariadení, ktoré sa vyskytli za posledné obdobie. Zároveň rieši problematiku niektorých častí miestnej štátnej správy na úseku školstva a sankcií, ktoré majú zamedziť porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov subjektmi, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní.
Úvodom by som chcela v prvom rade vyzdvihnúť adresné určenie finančných prostriedkov pridelené zriaďovateľovi materskej školy, ktoré možno použiť na aktivity súvisiace s výchovou a vzdelávaním detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Zákon presne stanovuje, že tieto peniaze sú určené len na odmeňovanie zamestnancov materskej školy pracujúcimi s deťmi, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, vybavenie ich tried či didaktickou technikou alebo učebnými pomôckami, kompenzačnými pomôckami alebo na úhradu nákladov za spotrebný materiál použitý pri výchove a vzdelávaní detí.
Je potešiteľné, že sa zároveň vytvoria dobré podmienky pre zriaďovateľov materských škôl aj pre výchovu a vzdelávanie detí zo znevýhodneného sociálneho prostredia.
Úpravou zberu údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam na financovanie ich originálnych kompetencií sa správne navrhuje zohľadňovanie veku detí, žiakov a poslucháčov v týchto školách a školských zariadeniach. Zavádza sa princíp rovnosti v poskytovaní finančných prostriedkov zo strany štátu na dieťa materskej školy...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, počúvajme sa navzájom, počúvajte pani poslankyňu. Ďakujem.

Obrimčáková, Bibiána, poslankyňa NR SR
... alebo školského zariadenia, žiaka základnej umeleckej školy a poslucháča jazykovej školy. Touto zmenou zbieraných údajov sa navrhuje odstrániť alebo zamedziť viacnásobné vykazovanie toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa za účelom získania finančných prostriedkov. Správne sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ v jednej škole alebo jeden zriaďovateľ v jednom školskom zariadení. Zákon zároveň nastavuje proces, ako obec na svojom území usmerní školy a školské zariadenia pri postupe vykazovania žiaka, poslucháča alebo dieťaťa, ak navštevujú viac škôl a školských zariadení toho istého druhu. V budúcnosti sa tento proces ešte viac sprehľadní a zjednoduší zavedením centrálneho registra, ktorý bude slúžiť aj na uvedený účel a zároveň aj na kontrolu správnosti vykazovaných detí, žiakov alebo poslucháčov.
K článku II by som chcela poznamenať, že Štátna školská inšpekcia má svoju nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní kontroly kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na školách a v školských zariadeniach. Spresnenie požiadaviek na spracovanie výstupných správ spolu s mechanizmom menovania a odvolania hlavného školského inšpektora z funkcie a stanovením dĺžky jeho funkčného obdobia prispeje ku kvalitatívnejšiemu výkonu inšpekčnej činnosti a zamedzí sa tak možným nedorozumeniam. Výstupné správy sú pre riaditeľov škôl a školských zariadení nielen kritickým odrazom ich práce, ale aj impulzom pre nové myšlienky v ich riadení a konaní ako vzdelávaní a vytváraní dobrej klímy v pedagogických kolektívoch. Z uvedených dôvodov túto zmenu možno považovať za veľký prínos pre skvalitňovanie vzdelávacieho procesu na našich školách a školských zariadeniach.
Jednoznačne by som chcela podporiť novú kompetenciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorá prispeje ku skvalitneniu stredného odborného školstva, ktoré je v súčasnej dobe stredobodom záujmu celej spoločnosti. Povinnosť vydávať a zverejňovať na svojom webovom sídle normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia z pohľadu, že každý odbor vzdelávania má špecifické požiadavky, ktoré vymedzujú povinný rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania, výrazne skvalitní výchovno-vzdelávací proces na týchto školách. Zároveň sa tým zjednotia požiadavky na vytvorenie kvalitných materiálno-technických, didaktických, a tým, samozrejme, aj personálnych podmienok na týchto školách bez rozdielu ich zriaďovateľa. Nie je preto zvláštne, že tieto podmienky bude kontrolovať Štátna školská inšpekcia, ktorá za nesplnenie týchto povinností bude vyvodzovať príslušné závery.
Proces zaraďovania a vyraďovania škôl a školských zariadení do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky mal v minulosti svoje úskalia v nepresnosti niektorých ustanovení uvedených v zákone. Jedným z týchto problémov bolo, že pri konaní vo veci zaradenia do siete ministerstvo konalo podľa správneho poriadku. Z tohto dôvodu, z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania, sa konkrétne pomenúva, kto je účastníkom konania vzhľadom na nejednoznačné výklady pôvodného textu tohto ustanovenia v nadväznosti na zákon o správnom konaní.
Ďalej sa navrhuje termín začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania na 1. september okrem zariadení školského stravovania a až na výnimky, ktorých termín začatia činnosti určí ministerstvo z dôvodu prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl a školských zariadení.
Elokované pracoviská škôl vznikali v iných priestoroch, ako sú priestory škôl a školských zariadení. V súčasnosti nie sú na ne kladené žiadne požiadavky z hľadiska bezpečnosti práce, hygienických požiadaviek a požiarnej ochrany a tiež nie sú určené požiadavky na ich materiálno-technickú vybavenosť, avšak poskytujú výchovu a vzdelávanie rovnako ako školy a školské zariadenia, na ktoré sa tieto požiadavky kladú. Z uvedených dôvodov je správne, aby sa tieto požiadavky v plnej miere vzťahovali aj na tieto elokované pracoviská. (Hlasy v sále.) Áno, ja už končím. Myslím, že je naozaj dobré a zastávam ten názor, aby navrhované zmeny v tomto zákone, ktoré umožňujú efektívnejšie kontrolovať či už vznik škôl a školských zariadení, prípadne ich elokovaných pracovísk s tzv. populárnymi študijnými odbormi, ktorých absolventi po ukončení štúdia sa väčšinou ocitli na úradoch práce, ale aj financovania škôl a školských zariadení, boli naozaj podporené, aby sa odbúral strach a obavy z toho, čo sme si v tejto rozsiahlej debate a rozprave dnešnej vypočuli. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť stručný a na niektoré otázky, ktoré odzneli v rozprave, aj odpovedať.
Pán poslanec Osuský vie veľmi dobre, že sme ako poslanci mestského zastupiteľstva pracovali v rôznych radách. Aj ja som pracoval v rade centra voľného času a viem, že toto centrum voľného času najviac trápia iné veci ako tieto, ktoré ste vy z vašej strany tuto pertraktovali, osobitne počet hodín, ktorý nerovnoprávne majú uskutočňovať pri výchove detí v tomto prostredí. Veľmi často sa práve s týmto problémom pracovníci centier voľného času na nás obracali.
Iste veľmi dobre viete, že v Bratislave v každej miestnej časti pracuje kvalitné centrum voľného času, ktoré vôbec nemá problémy s návrhom tejto novely zákona. A ja som bol aj v centre voľného času včera zhodou okolností v Petržalke. Poznám centrá voľného času, napríklad na Štefánikovej ulici v Bratislave Starom Meste, vôbec nemajú s týmto problémy, lebo robia kvalitnú prácu a vedia, že tie zdroje, ktoré budú alokované cez Magistrát mesta Bratislavy, lebo je ich zriaďovateľ, aj dostanú.
V tripartite, to opakujem, keď sa tento zákon predkladal, kde sú zástupcovia odborov, zástupcovia ZMOS-u a najmä zamestnávateľov, vrátane RÚZ-ky, ktorá veľmi často nesúhlasí s Asociáciou zamestnávateľov s mnohými našimi návrhmi, jednomyseľne tento návrh zákona, aj v súvislosti s centrami voľného času, podporili, bol prijatý, pretože aj podľa nich, aj podľa tých ľudí, ktorí to hodnotili, stransparentňuje finančné prostriedky a budeme tak vedieť, kam tie prostriedky idú.
Aby som bol konkrétny. Tu sa hovorilo, kam tie prostriedky by mali ísť. Nuž tak budú k dispozícii predovšetkým, vážené dámy, vážení páni, a každý jeden si to bude môcť vyriešiť.
Za mnou bol napríklad z cirkevného centra voľného času z Myjavy alebo z Brestovca bývalý pán senior a pýtal sa ma, ako to bude fungovať, kde má 300 detí. Musím povedať, že cirkevné centrá voľného času robia kvalitnú robotu. A najmä čo sa týka toho vzájomného, by som povedal, kontaktu rodičov, žiakov, študentov a samotného centra, je vynikajúci. Nuž tak rodičia majú právo sa obrátiť na miesto trvalého bydliska svojich detí a tie peniaze môžu kontrolovať, aby tá obec, respektíve mesto a v tomto prípade mesto Myjava poslalo ich...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, ja poprosím, keby ste diskusiu medzi sebou navzájom robili mimo sály. Ďakujem.

Čaplovič, Dušan, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
... priamo na toto, v tomto prípade neštátne cirkevné centrum voľného času. A tie veci budú cez internet, cez informačné systémy kontrolovateľné. Aj občania budú vedieť, koľko vlastne peňazí išlo a koľko sa peňazí dostalo do centra voľného času.
Ak sa tu hovorilo o Bánovciach, nuž tak treba vysvetliť, že to boli zlé nápočty. Pán poslanec, mali ste veľmi zlé nápočty, pretože suma 59 eur vyjadruje hodnotu jednotkového koeficientu, ktorý sa používa na financovanie všetkých škôl a školských zariadení so sídlom na území mesta Bánovce nad Bebravou v roku 2012. To znamená, že ak chceme vedieť, koľko dáva mesto na dieťa materskej školy vo veku do troch rokov, nad tri roky, tak sumu 59 eur je potrebné vynásobiť hodnotou koeficientu, čo je uvedené v prílohe č. 3 nariadenia vlády. Keby ste si ju preštudovali, tak to tam nájdete, pod číslom 668/2004. A z uvedeného vyplýva, že mesto prispieva na dieťa napríklad v materskej škole vo veku do troch rokov vo výške 3 599 eur a na dieťa vo veku nad tri roky vo výške 1 829 eur. Takže treba s týmito číslami narábať veľmi seriózne a treba si tieto čísla napočítať. Napríklad Malacky majú na jedno dieťa tento priemer 357 eur, čo je slušná čiastka.
Pán Poliačik sa pýtal, či sme dali nejaký pokyn, aby sme zastavili zber údajov v centrách voľného času. Po prvé nie je to pravda. Zberáme aj naďalej tieto údaje a budú si môcť dokonca tieto údaje zbierať aj obce. A bude to vzájomne previazané. Ten register riešime v školskom zákone. A viete, keď sa mnohí nezainteresovaní pýtali na Rezortný informačný systém a vrátane toho aj tento register, tak by sa mali opýtať predovšetkým za poldruharočného pôsobenia môjho predchodcu a ľudí na Ústave informácií a prognóz školstva, kam sa dostali prostriedky, ktoré sa tam uvoľňovali, pretože my robíme teraz, a nebudem vás o tom informovať, lebo sme dali urobiť kompletný audit informatizácie na našom rezorte vrátane RIS, z čoho, žiaľ, sa už minulo 12 miliónov eur, opakujem, 12 miliónov eur. A ja za tieto peniaze, keď som nastúpil na rezort, nemám ani logo, ktoré mali z nástenkového tendra, nemám ani logo. Celý systém je stále mŕtvy a nefunkčný, lebo sa nič v tejto oblasti nerobilo a ľudia, ktorí okolo toho behali vrátane BB skupiny, tak, samozrejme, niekde tie prostriedky použili. Bol tam pán... (Potlesk.) Budete o tom informovaný po skončení celého tohto auditu.
Samozrejme, chcel by som znovu zopakovať, že patrím k tým, ktorí chcú, naopak, podporovať, aby naše deti, aby naši rodičia a rodičia týchto detí mali skutočne zodpovedné čerpanie týchto zdrojov, aby tieto deti do týchto centier voľného času chodili.
A naviac, viete, že aj v oblasti športu podnikám významné opatrenia, že peniaze, ktoré sú na rezorte, pôjdu predovšetkým do žiackeho, školského a regionálneho športu, aby sa predovšetkým venovali tieto zdroje tým, ktorí to najviac potrebujú.
Čiže v tom, komplexne, ako hovorím a môžem znovu zopakovať, som presvedčený, že tu nebol a nie je ani žiaden na mňa tlak. To bolo moje rozhodnutie osobné ako bývalého predsedu výboru a súčasne na základe mojich poznatkov, aby sme tieto zmeny urobili. A som presvedčený, že od 1. januára, keď nadobudne svoju účinnosť aj tento zákon, budete vidieť, že tento systém dobre funguje a že tí, ktorí robia kvalitnú prácu, budú môcť si svoju kvalitnú prácu aj naďalej plniť v prospech detí a v prospech toho, aby boli spokojní ich rodičia.
Napokon odkazujem tým, ktorí mi poslali tento leták, dávame vám týmto zákonom a touto novelou dve lopty a zabudnite na drogy, budete mať zákon, ktorý vás bude ochraňovať, a nie ako doteraz okrádať. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ctené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, ak dovolíte, len veľmi krátkych pár poznámok k rozprave, ktorá bola práve ukončená.
Chcem povedať, že v rozprave vystúpilo deväť poslancov. Traja z nich podali procedurálny návrh buď nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Ale to, čo chcem povedať v tejto chvíli, je pár vecných poznámok k rozprave.
Tu zaznelo, že bolo len niekoľko desiatok pochybení v uplynulom období. Ja si dovolím citovať z inšpekčnej správy v štátnej škôlke, školskej inšpekcie, zámerne je to za roky 2010 a 2011. To znamená obdobie, keď funkciu vykonával minister Jurzyca. A môžem citovať: „Kontrola prebehla v 2 142 záujmových útvaroch, v 246 z nich sa nemohla vykonať z dôvodov, v čase inšpekcie nebola činnosť realizovaná podľa rozvrhov týždennej činnosti, niekde bola ukončená, ale v rozvrhoch naďalej vedená ako pravidelne sa konajúca,“ čiže nehovoríme o niekoľkých pochybeniach, hovoríme o stovkách pochybení, ak budeme hovoriť o evidovaní činnosti a tu ak sa kolegovia dovolávali evidovania činností, tak musím ďalej citovať z tej správy, „v 428 triednych knihách nebola evidovaná účasť, niekde aj dlhodobo, zaevidovaná bola aj účasť neprítomných členov alebo tých, ktorí dlhší čas útvary nenavštevovali niektorí členovia sa zúčastnili na činnosti ZÚ prvýkrát v čase hospitácie, v troch záujmových útvaroch boli prítomní len žiaci, ktorí neboli vôbec uvedení v triednej knihe.“ To znamená, hovoríme o jednoznačných faktických podvodoch, ktoré zistila školská inšpekcia.
Ak budeme hovoriť o tom, ako to je v niektorých útvaroch, ja môžem spomenúť Centrum voľného času Giraltovce. Zo 102 kontrolovaných útvarov 62 tam nerealizovalo svoju činnosť.
Alebo môžeme hovoriť o tom, čo sa tu hovorilo o jazdeckej činnosti. To, čo sa tu povedalo, absolútne nie je pravda. V správe sa hovorí, že školská inšpekcia zistila, že v tomto útvare bolo prihlásených 260 členov, ale podľa jazdeckého areálu v školskom roku 2010/2011 vôbec nerealizovali svoju činnosť. Je to veľmi zaujímavé čítanie.
Ale, samozrejme, sú aj s pozitívnymi príkladmi napríklad Centrum voľného času Detva, Hlinická 3 Bratislava, Vyšný Hrušov a niektoré ďalšie, ktoré vykonávajú svoju činnosť vzorne. To znamená, nedá sa paušalizovať, ale v každom prípade predložený návrh zákona smeruje k tomu, aby centrá voľného času skvalitnili svoju činnosť.
A sa tu hovorilo o Združení miest a obcí ako tom, ktoré bude alebo chce byť víťazom tohto návrhu zákona. Ja poviem, Združenie miest a obcí nie je zločinecká organizácia a zastupuje takisto starostov obcí a miest, ktoré majú dobré centrá voľného času, zastupuje starostov obcí a miest, ktoré nemajú centrá voľného času, ale zastupuje aj starostov obcí a miest, ktoré majú zlé centrá voľného času alebo vykonávajú podvody. A treba povedať, že tých, ktorí to robia poctivo, to rozčuľuje, a preto je tento návrh zákona postavený tak, ako je postavený. A myslím, že vyhrá ZMOS v tomto prípade, tak vyhrá aj spoločnosť, aj centrá voľného času. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako bolo konštatované, v bode č. 6 predkladám do prvého čítania Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Zámerom predkladanej novely je posilnenie nástrojov koordinácie odborného vzdelávania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávania a prípravu požiadavkám trhu práce, zvýšiť počet absolventov stredných odborných škôl, samozrejme, systémovými krokmi od základných škôl až po stredné školy, zvýšiť záujem základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium v študijných odboroch a učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet absolventov. Zároveň je zámerom návrhu zákona reagovať aj na riešenie situácie v prípade nadbytočných študijných odborov, o absolventov ktorých trh práce nemá záujem.
Návrh zákona ustanovuje nový mechanizmus určovania počtu tried prvých ročníkov stredných škôl financovaných normatívnym financovaním z rozpočtovej kapitoly rezortu školstva pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Tento počet bude určovať samosprávny kraj vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré bude vychádzať z regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách, samozrejme, aj obohatený o komplexné analýzy a prognózy o vývoji na trhu práce v tom-ktorom regióne. Zároveň sa ustanovuje kompetencia Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky v odôvodnených prípadoch, ak si to vyžaduje verejný záujem, rozhodnúť o navýšení počtu tried určeného samosprávnym krajom vo všeobecne záväznom nariadení, a to na návrh zriaďovateľa súkromnej alebo cirkevnej školy.
Zrušuje sa kompetencia stavovských a profesijných organizácií vytvárať plány potrieb trhu práce, pričom táto pôsobnosť sa presúva na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý požiadavku trhu práce bude vytvárať v rámci tvorby analýz a prognóz potrieb trhu práce. Stavovské a profesijné organizácie budú na tvorbe týchto analýz a prognóz spolupracovať.
Návrhom zákona sa zavádzajú nové predpoklady pre prijatie žiaka do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu gymnázia, do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho štúdia a do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania.
Mení sa možnosť prijať žiaka na štúdium študijného odboru bez prijímacej skúšky.
Predložený návrh zákona (Ruch v sále.), milá pani poslankyňa Gibalová, bol spracovaný v spolupráci so všetkými subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, teda so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov, zriaďovateľov stredných škôl, ako aj vecne príslušných rezortných ministerstiev.
Návrh zákona prešiel tripartitou, ktorý podporili všetci, asociácie zamestnávateľov a, samozrejme, aj ďalší účastníci tripartity, či to boli odborári, či to bol ZMOS a či to boli ďalší prítomní zástupcovia, ktorí mohli o tomto zákone a budúcnosti tohto zákona rozhodnúť a odporučiť ho na rokovanie jednak vlády a následne parlamentu.
Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani na ďalšie verejné financie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za vašu pozornosť a dovoľujem si vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 121), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 22 z 23. júla 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 114 zo 4. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi dnes už druhýkrát vystúpiť, opäť k mimoriadne závažnej veci. V každom prípade pána ministra nemožno zatiaľ obviniť, že by nám predkladal nejaké nepodstatné drobnosti.
Takže dovoľte mi vyjadriť sa k tomuto návrhu novely zákona a konkrétne k jednému a z môjho pohľadu jeho najdôležitejšiemu, ale, bohužiaľ, negatívnemu aspektu a to je návrh, podľa ktorého vyšší územný celok bude všeobecne záväzným nariadením po prerokovaní v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie určovať triedy, ktoré sa budú otvárať v danom kraji, a to teda aj pre verejné školy, aj pre cirkevné, aj pre súkromné.
Tento návrh je z môjho pohľadu, akokoľvek znie na prvé počutie dobre, v skutočnosti ani nie veľmi domyslený. A je aj pomerne nebezpečný. A pokúsim sa to vysvetliť v tejto rozprave.
Problém je, že ten návrh je postavený na jednom nereálnom očakávaní, možno až, dá sa povedať, hlúpom a na jednom nebezpečnom očakávaní, resp. pilieri mocenskom.
Pokiaľ ide o to nereálne očakávanie, ten návrh vychádza z predpokladu, že je možné a vhodné odhadnúť, kde bude trh práce o 5 až 10 rokov, a na základe toho zmeniť sieť stredných škôl podľa odborov, teda prispôsobiť odbory trhu práce. To znie naozaj veľmi dobre. Ale nie je to v skutočnosti veľmi zmysluplné hneď z troch dôvodov.
Ten prvý dôvod je, že je úplne nereálne vedieť, kde bude trh práce o 5 až 10 rokov. To nehovorím ako nejakú teóriu. Keď som sa pripravoval na diskusiu o tomto zákone, naštudoval som si najlepšiu svetovú prax v tomto smere, o ktorú sa pokúša americký štatistický úrad, ktorý venuje milióny dolárov, aby produkoval takéto desaťročné prognózy, kam pôjde trh práce Spojených štátov v najbližších desiatich rokoch. Keďže je to americký štatistický úrad, robí aj evalvácie. Potom ako realita sa to porovnáva s ich predikciami spred desiatich rokov. A pred rokom publikovali vlastne hodnotenie teda, ako to trafili pri tom svojom odhade, ktorý robili pred desiatimi rokmi. Zistili, že to netrafili takmer vôbec. Vo veľmi malom počte odborov boli schopní odhadnúť, kam sa trh práce v Amerike vyvinie. A v mnohých odboroch sa líšili, teraz nehovorím o 2 %, 5 % ani 10 %, ale desiatkach percent.
Len dva malé príklady. Na pozitívnej strane v ťažbe ropy pacuje dnes v Amerike takmer dvojnásobok ľudí, ako si to mysleli pred desiatimi rokmi. Naopak, v odevnom a pletiarenskom priemysle je to o 60 až 65 % menej ľudí, ako si to mysleli pred desiatimi rokmi. To je, prosím pekne, v situácii, kde jeden z najlepšie fungujúcich štatistických úradov na svete venoval milióny dolárov v snahe to predvídať. Ale som si istý, že úradníci na našich VÚC-kach to budú vedieť robiť o to lepšie a že oni sa mýliť nebudú.
Druhý ale problém je v tom, že bez ohľadu na to je nerelevantné sa pozerať na 5 až 10 rokov dopredu z dvoch dôvodov. Vzdelávací systém musí o dieťati premýšľať so štyridsaťročným horizontom, pretože, keď ja raz vypustím osemnásťročné dieťa alebo devätnásťročné dieťa zo školy, tak potrebujem, aby malo zručnosti a schopnosti byť na trhu práce úspešné do veku 62 rokov, v budúcnosti ešte aj dlhšie. To znamená to, že ak ho dneska zamestnám, je pomerne nanič, ak o 5 rokov o miesto príde.
A tretí dôvod, a to s tými dvoma súvisí, je, že je to nerelevantné aj preto, lebo dieťa s kvalitným vzdelaním sa vie uplatniť a prispôsobiť rôznym odborovým štruktúram a dieťa s nekvalitným vzdelaním aj malá zmena trhu práce odfúkne. Inými slovami, u ľudí, ktorí sú dobre vzdelaní, majú dobré zručnosti, keď sa aj niečo zmení a musia ísť robiť namiesto odboru odbor x alebo y, sa tomu oveľa ľahšie prispôsobia. Ľudia, ktorí vedia robiť len nejakú veľmi úzku vymedzenú činnosť a majú nekvalitné vzdelanie zo školy, stačí, aby sa máličko zmenil zamestnávateľ, zavrela sa fabrika, znížila sa zamestnanosť, aj keby sa mali posunúť len o pol odvetvia ďalej, už toho nemusia byť schopní.
Z tohto dôvodu chcem povedať a k tomu sa na záver vrátim, že kľúčom je budovať kvalitný školský systém, nie systém, ktorý je schopný povedať, že o desať rokov potrebujeme 284 tkáčov a 374 oceliarov, pretože taký systém na svete neexistuje, aj keď pán minister ho tu chce vytvoriť. Ale to je, prečo je to nie veľmi domyslené.
Ale prečo je to nebezpečné. Lebo koniec koncov ja osobne si úprimne myslím, že vláda má právo na nedomyslené kroky, pokiaľ niečo neohrozujú. Má na to mandát. A len preto, že sa to mne nepáči, ak by to ničomu neškodilo, by som pokojne povedal, že spravte si to podľa svojho, potom uvidíme, čo sa stane. Problém však tohto návrhu je, že on je aj v skutočnosti veľmi nebezpečný. V čom spočíva tá nebezpečnosť? Máme pred sebou demografickú zmenu, sme v jej strede a tá demografická zmena zapríčiňuje, že počet detí, ktoré chodia na stredné školy bude počas najbližších 8 rokov asi o 20 % nižšie oproti dlhodobému priemeru. To znamená, že buď budeme živiť o 20 % väčšiu sieť, než potrebujeme, alebo sa tá sieť bude nejakým spôsobom optimalizovať. Ešte aj z minulosti sme zdedili z tej siete určité nadstavy, ktoré tiež by bolo vhodné riešiť, čo aj pán minister zdôrazňuje, myslím, že na tom sa zhodneme. To znamená, nehovoríme teda o nejakej teórii, hovoríme o tom, že sa budú zatvárať triedy a školy v tejto krajine, a to pomerne rozsiahlym spôsobom. Otázka je, ako sa budú zatvárať. Podľa tohto návrhu župy kontrolované dnes v siedmich prípadoch z ôsmich stranou SMER o tom rozhodnú a ministerstvo kontrolované stranou SMER to potvrdí alebo nepotvrdí. Otázka je, podľa akých kritérií sa budú rozhodovať tieto župy a podľa akých kritérií to potom ministerstvo potvrdí alebo nepotvrdí. Toto rozhodovanie spočíva v dvoch krokoch. Jeden krok je určenie celkového množstva. To znamená, o koľko tried v danej oblasti si kraj povie, že v tom kraji chce alebo nechce mať. Tam, ako som spomenul, je pomerne v skutočnosti ťažké prísť na to, koľko toho trh práce potrebuje, a malo by väčší zmysel ísť po kvalite. Ale to je len prvý krok. Druhý krok, a ten je oveľa nebezpečnejší a podstatnejší, je, samozrejme, že je potrebné sa rozhodnúť, kto z tej hry pôjde von. To znamená, že povieme si, koľko miest, alebo kraj si povie, koľko miest chce, ale potom aj kraj povie, ak tých miest je menej, ako je dnes reálna kapacita, koho z tej siete vylúči.
A tu dochádzame k zásadnému problému tohto návrhu, ktorým je kombinácia zásadného konfliktu záujmov vyšších územnosprávnych celkov s nedostatočným zázemím. Čo konkrétne tu mám na mysli? Vyššie územné celky zriaďujú drvivú väčšinu stredných škôl. Potom ďalšia výraznejšia kapacita sú cirkevné stredné školy a určitá kapacita, najmenšia, sú súkromné stredné školy. Keď sa vyšší územný celok bude rozhodovať, že potrebuje zavrieť alebo chce zavrieť x tried v nejakej oblasti, a bude sa rozhodovať medzi svojimi a cudzími, tak chcem vidieť ten vyšší územný celok, ktorý bude primárne zatvárať svoje triedy. Ten konflikt záujmov je tam takmer neudržateľný. Aj ten vnútorný tlak tam bude takmer neudržateľný. Čo to zhoršuje, to je fakt, že v tom zákone a pri jeho uplatnení absolútne chýbajú objektívne kritériá na to, ako sa to má diať, to rozhodovanie, kto pôjde z kola von, keď už niekto z kola von v danom odbore ísť musí. V tejto situácii, keď si, povedzme, VÚC povie, že potrebuje menej stavbárov a chce zatvoriť triedy na stavebných odborných školách, bude mať stavebné učilište alebo odbornú školu už pravda dneska verejnú, súkromnú, cirkevnú, no tipnime si, ktorú asi zvrie, keď už bude musieť niektorú zavrieť.
A to je ten problém tohto zákona, že namiesto toho, aby sme jednak išli po kvalite, a nie po odboroch, dávame právomoc bez kritérií tým, ktorí sú z definície v konflikte záujmov. Chcem zdôrazniť, že to nie je kritika vyšších územných celkov. Tie nie sú v tom konflikte záujmov preto, že by boli nejaké zlé, naopak, čím viac sa o tú doterajšiu svoju sieť starali, čím viac o nej uvažujú, čím viac na nej pracujú, o to úprimnejšie sú určite presvedčené, že to je to najlepšie, a o to viac sú nabrúsené na tú súkromno-cirkevnú sieť. To znamená, že ten konflikt záujmov naozaj prirodzene vyplýva práve z toho ich zásadného zástoja v školstve. A tak ako by ste asi nežiadali niekoho, koho dcéra súťaží v nejakej súťaži, aby on hodnotil a porovnával ju s ďalšími dvoma súťažiacimi a potom rozhodol, kto najkrajšie krasokorčuľoval, tak asi ťažko môžeme žiadať vyšší územný celok, aby rozhodol, ktorá trieda je najlepšia, ktorá trieda je najhoršia, ak jedna je jeho a tá druhá jeho nie je. To je základný problém, na ktorý ministerstvo žiadnu odpoveď zatiaľ neponúklo.
Myslím si, že je aj lepšia alternatíva. A to je naozaj alternatíva ísť po kvalite a ísť cestou objektívnych kritérií. Dnes už nie sme v situácii ako pred 12 rokmi, keď sme nemali dáta. Dnes máme Monitor 9, dnes máme maturitu vďaka, treba povedať, všetkým vládam, ktoré tu boli za posledných 10 rokov alebo 12 rokov. Vieme zmerať nielen výsledky stredných škôl, ale často vieme zmerať aj pridanú hodnotu tých škôl. To znamená, nebudeme diskriminovať tie školy, ktoré majú slabších študentov, ale potom z nich niečo urobia. Máme Štátnu školskú inšpekciu, ktorá má svoje určité muchy, ale napriek tomu produkuje veľa cenných zistení. Ale máme koniec koncov aj štatistiky o uplatnení na trhu práce, ale aj o uplatnení na vysokých školách. Každý z týchto údajov má svoje chybičky a voči každému z nich sa dá namietať, ale myslím si, že spolu ponúkajú oveľa silnejšiu schopnosť hodnotiť, ktorá škola má zostať v hre a ktorá škola v hre zostať nemá, ktorú triedu treba zavrieť a ktorú triedu treba rozšíriť, ako rozhodovanie vyšších územných celkom v tom, ako som už povedal, neriešiteľnom konflikte záujmov. Preto si dovolím vysloviť zásadný nesúhlas s prístupom ministerstva a apelovať na vás všetkých, aby sme buď tento zákon neschválili alebo ho v druhom čítaní zmenili týmto smerom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne, Miro, za to, čo si popísal ako najvážnejší problém tohto zákona.
A ja sa dotknem tej časti, v ktorej sme v absolútnej zhode, teda tej o objektívnych kritériách. Pokiaľ naozaj zodpovedný politik aj na župe, a ja v tomto by som nerozlišoval župy na 7 + 1, ja naozaj si myslím, že tie majú pomerne blízko k ľuďom, takže aj iných žúp sa to týka, chce rozhodnúť tak, aby mu bolo rozumieť, tak to musí oprieť o objektívne kritériá. V tomto, pán minister, by som sa prihováral za to, aby tieto objektívne kritériá boli posilnené v tomto zákone, aby nevznikali ani mýty, ani proste nejaké lokálne zápasy o školy, ale aby sme tieto objektívne kritériá mohli zobrať do úvahy a aby sme im dali nejaký taký punc, ktorý by bol podľa možnosti pre celý štát rovnaký.
Ja to pripodobňujem k jednému problému, ktorý tu už bol a s ktorým sme zápasili a týkal sa osemročných gymnázií, ten zápas zďaleka nie je dohraný, kde sa paušálne stanovilo, že to bude 5 % bez ohľadu na to, ako výkonne v tom-ktorom kraji naozaj sú žiaci v týchto gymnáziách, resp. aké znalosti majú. Toto bolo krajne nespravodlivo vnímané rodičmi. A tvrdím jednu vec, a dávam ju do pozornosti, že keby existovalo objektívne kritérium, na základe ktorého by sa vstupovalo na osemročné gymnáziá, a toto kritérium môže byť aj pohyblivé, môže byť aj rok od roka pohyblivé, ale také, že bude spravodlivé pre všetkých, tak nie je problém s tým, aby sa urobila tá sieť optimálna. Ale pokiaľ to kritérium je subjektívne, resp. pokiaľ to kritérium zostane zo zákona takým štýlom, že 5 % bude toho všade, tak sa dostaneme do stavu, že logicky sa drvivá väčšina, a to pomerne oprávnene, bude cítiť ukrivdená, lebo nerozumie, prečo ich deti nie sú na osemročných gymnáziách. Tento istý problém nastane aj pri tomto zákone, pokiaľ neposilníme váhu týchto objektívnych kritérií. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, hovorili ste v úvode svojho vystúpenia, že je nereálne predpokladať, aká bude presná potreba v tej-ktorej profesii. Samozrejme, nikto nehovoril o presných počtoch, ako ste to pred chvíľočkou vy prezentovali. Ide o analýzu a prognózu potrieb trhu práce. Predošlé desaťročia nám ukázali, že živelnosť vo vzdelávaní a rovnako aj profesijnej príprave znamená obrovské straty, a to nielen finančné pre štát, ale aj pre samotného konkrétneho človeka. Niekto štyri roky niečo študuje a následne je zaradený medzi nezamestnaných. Nehovoríme o tom, že to bude priamo nariadené. Ale štát môže určiť určitý indikátor, ktorým smerom sa bude vzdelávanie vyvíjať. Veď k tomuto v podstate vyzývajú aj odporúčania Európskej rady, rovnako aj Európskeho parlamentu. Predpokladá sa určitá predikcia cieleného vzdelávania. Poviem konkrétny príklad. Ak v súčasnosti na jedného administrátora potrebujeme 1 500 zváračov, nie je úlohou aj štátu, aby sa týmto zaoberala a aby cielene v určitých oblastiach vzdelávania profesijnej prípravy pôsobila? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beblavý, mňa zaujala vaša poznámka, vraj tento návrh má hlúpe očakávania. No čo je hlúpejšie? Predvídať niečo v horizonte 40 rokov alebo 5 až 10 rokov. No podľa môjho názoru, keď niekto tvrdí, že dokáže predvídať 40 rokov dopredu, tak no neviem...
Môj názor je taký, že tento návrh zákona je potrebný z toho dôvodu, že nám zanikajú rôzne profesie.
A plne súhlasím s tým, čo bolo už predtým povedané ministerstvom školstva v médiách, že treba flexibilne, efektívne a rýchlo reagovať na požiadavky trhu. Sme príliš malá krajina na to, aby sme si prognózovali 40-ročný vývoj s tým, že budeme robiť vzdelávanie iba v určitých oblastiach a budeme mať plno profesií, na ktoré nebudeme vedieť zohnať ľudí na Slovensku. Potom aj, samozrejme, tá ekonomika alebo tí investori sa budú posúvať tam, kde je kvalifikovaná pracovná sila. Čiže ja som toho názoru, že, tak ako je to nastavené, je to dobré.
Čo sa týka VÚC-ok, že v podstate ide tam o nejaký konflikt záujmov. No ja vychádzam z toho, že VÚC-ky ako také sú nezávislé inštitúcie, ktoré v podstate odborne posudzujú potrebu odborných škôl, a nie podľa nejakej účelovosti, či je alebo nie je VÚC-karská. Podľa môjho názoru, keď treba zrušiť školu, tak aj VÚC-ka nemá problém zrušiť svoju školu a keď treba zriadiť školu, tak zriadi školu aj svoju, ale nemôže to byť o tom, že VÚC-ka bude rozhodovať o kritériách. A váš argument je taký, že bude účelovo a neobjektívne rozhodovať potom tam, kde sa škola zruší alebo nezruší. Čiže ja vychádzam z toho, že na tých VÚC-kach sú odborníci, ktorí to odborne posudzujú už aj teraz, kde potreba tej školy je a kde tá potreba nie je. Toľko z mojej strany.

Ďakujem, Miro, za ten úvod, sme si vymenili teraz garde, ty si povedal veci, ktoré som mal pripravené ja, ale nadviažem na presne ten fakt, že nám chýba hľadanie kľúčových kompetencií u žiakov na výstupe. Namiesto toho, aby sme ich pripravovali na konkrétne pracovné pozície a konkrétne pracovné miesta a snažili sa nejakým spôsobom predikovať, ako bude vyzerať pracovný trh o 5 až 10 rokov, mali by sme jednoducho pracovať na tom, aby deti zo škôl vychádzali s kľúčovými kompetenciami, ktoré im umožnia byť jednoducho flexibilnými, to znamená, aby sa naučili dobre a rýchlo učiť, aby mysleli v kontexte, aby rozmýšľali kriticky, aby nemali problémy s vytváraním si tzv. maintenance, teda rozumových máp, aby vedeli jednotlivé fakty, ktoré sa v škole naučia, spájať do logických súvislostí. A tieto veci ak sa naučia, tak potom je úplne jedno ako o 5 až 10 rokov bude vyzerať pracovný trh, pretože to, akým spôsobom budú pripravení naň, ich predurčí na oveľa rýchlejšie prispôsobenie sa akejkoľvek pracovnej pozícii, na ktorú by sa potrebovali dostať. Preto sociálne inžinierstvo jednoducho nefunguje. A čo treba urobiť? To je zavedenie slobody a flexibility do vzdelávania detí, aby boli v podstate pripravené na akýkoľvek trh práce, nielen na ten, ktorý im naprognózujú údajní odborníci z vyšších územných celkov.