51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, čiastočne je v tom pán minister nevinne, lebo zastupuje pána ministra hospodárstva, čiže nepredpokladám, že by on robil dôvodovú správu alebo že by si ju nejak hlbšie prečítal, a teda hlbšie sa ňou zaoberal. Pravdou však je, že ju prečítal a nezačudoval sa nad tým. Čiže preto, pán minister, aj preto mi dovoľte uviesť niektoré skutočnosti.
Ja o vás viem, že vy ste čítali už aj viac ako iba tie noviny, čo máte pred sebou, to vidno aj na vašej slovnej zásobe, čiže určite ste čítali aj Hlavu XXII, hej? Tam sú také tajomstvá, že jak to ten Yossarian robil, neviem, či dobre vyslovujem, aby ma tu niekto neopravil, že kúpil za dva centy, predal za cent a ešte zarobil. No, mne niekedy naozaj aj naša ekonomika tak pripadá. Poviem prečo.
V dôvodovej správe; ja teraz verím, že sa niekto nad tým zamyslí. V dôvodovej správe je napísané, že návrhom tohto zákona je umožniť previesť majetok z vlastníctva štátu na iné osoby a sleduje sa tým ušetrenie finančných prostriedkov. Ale to, že na aké osoby to môžete previesť, sú vo vlastníctve štátu. (Zasmiatie sa rečníka.) Prípadne vám to odcitujem. Dobre? Čiže "návrhom zákona sa umožní prevod majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Správca majetku štátu ušetrí takto finančné prostriedky, nakoľko náklady na servis, údržbu, odborné prehliadky zariadení, ktoré sú súčasťou tohto majetku, bude znášať nový vlastník. Nový vlastník musí byť subjektom hospodárskej mobilizácie a musí byť vo vlastníctve štátu."
To ste prečítali, pán minister.
Je to také, ja som sa nikdy teda nepasoval, poviem, ani som teda to neštudoval, len mi to prípadne niekto vysvetlite, že v čom je čaro tohto príbehu, lebo tomu nerozumiem. Čiže umožníte previesť niečo, stále je to ten istý gazda, ale ušetríme. Čiže to mi naozaj príde na takú miernu Hlavu XXII. A to, niekedy mám pocit, že sme v zásade tu aj takto nastavení, a teraz sa prípadne, to neberte osobne, možno to čiastočne súvisí aj s tým, že ako si niektoré veci vysvetľujeme. A teraz tá vaša, je to také aktuálne, lebo vaša teória o bohatstve štátu je, vaša teória o bohatstve štátu hovorí, že keď zaplatíte dlhy súkromných, keď zaplatíte dlhy súkromnej firmy z verejných zdrojov, tak vlastne bohatstvo štátu sa nezmení, lebo vlastne štát zaplatí, to, čo kúpil, dá živnostníkom, v zásade sme všetci bohatí. To je také, tá lolkovčina, bolkovčina. Su boháč alebo nejsu boháč? Viete, to je naozaj proste asi v tom, že keď vy zahrniete do bohatstva štátu aj vily na Karibiku, aj na Bahamách, tak potom sme asi – prísne vzato – niekde na úrovni Bruneju, hej? To môže byť, a to ani ropu nemáme.
Čiže naozaj, ja nechcem byť, že chytám za slovíčka, ale bola tu už jedna dôvodová správa, kde ste odvolávali podpredsedu parlamentu za to, že chcel ceny nižšie, ako boli v štátnej expertíze, a pritom vieme, že štátna expertíza vie byť aj zdrapom papiera, vie byť aj podvodníckym materiálom, čo v jednom prípade dokonca polícia uznala, hej? A pritom tu niekto do dôvodovky to dal, jak keby to bol starý zákon. Čiže my sme videli túto absurdnú dôvodovku a teraz máme ďalšiu absurdnú dôvodovku, že ušetríte tak, že... Ja neviem, ako ušetríte. Priznám sa, je to pre mňa tajomstvo. Možno sa to dá. Neviem. Ale už len z toho textu vyplýva, že je to dosť absurdné, pán minister. Čiže ja neviem, kto tú dôvodovku robil, nechcem sa nikoho dotknúť, vy ste s tým nič nemali, ale ste to prečítali.
A už k tomu samotnému návrhu zákona. Vždycky sa bojím, keď ide niekde o vlastníctvo štátu a že prečo sa menia niektoré ustanovenia. Prečo nie? Sme v prvom čítaní, čiže hovorím takou voľnejšou úvahou. Ak ste považovali za potrebné meniť základné paragrafy, to znamená § 2, kde vlastne sa definuje, a posúvať, že čo vlastne je tá mobilizácia, tak som mierne, ale však nechám si to prípadne vysvetliť, teraz neviem od koho, lebo minister Pavlis, v ktorého rezorte, sa nám tu za chvíľku vráti.
Viete, my sme tu jak resocializačný ústav, hej, že parlament je v zásade ľahká basa alebo čo to je? Viete, to sú, jak niekde je to otvorené, také akože chodia, cez deň chodia okopávať a večer môžu ísť domov. Čiže parlament sa stáva ľahkou basou, hej? Čiže áno, že načapali ste niekoho, kopnete ho vejš, hej? Čiže tu upratovač príde ku nám. Podľa mňa je to také zvláštne. Ale možno minimálne identifikujeme hranicu, prah citlivosti SMER-u, že kedy oni to vyhodnocujú ako problém. Všimnite si, že keď mali toho Ramba z Prievidze, tak Rambo z Prievidze zrazu zistil, že nepotrebuje ani mandát, hej, nejak zurvalo nebojoval. Čiže existujú páky v SMER-e na to, ako niekoho presvedčiť, že až tak ten mandát nepotrebuje. Ale vidíte, že aká je blahosklonnosť, blahosklonnosť vedenia SMER-u pre niektoré, by som povedal, činnosti, hej? Čiže činnosť typu, že sa už na to nedá pozerať, hej, že sa to už nedá ustáť politicky, spoločensky, proste, že niekto chce mať tak upratané a verí iba rodine, no tak to dal upratať rodine, vôbec nie je, by som povedal, niečím, čo by morálne SMER vyhodnocoval ako problém, hej? Čiže pán Pavlis sa nám tu vráti. Neviem, či kolega Poliačik vravel, že nejaká dychovka či ho privíta, hej? Keď by bola nejaká dychovka, to by som sa prípadne šiel pozrieť, že ako ho privíta dychovka v našom resocializačnom ústave pre ľahkých delikventov. To niekedy takto, to asi možno aj dopadneme.
No ale to chcem tým povedať, že nechápem, prečo sa menia tie základné ustanovenia, napríklad § 2, kde sa posúva v odseku 2 na odsek 3 to, prečo je vlastne nevyhnutná hospodárska mobilizácia. Hospodárska mobilizácia je, ja vám to znova odcitujem. Nevyhnutná je preto, v tom starom zákone bolo, že aby boli zabezpečené "potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva", hej? To bolo v odseku 2 § 2. Teraz sa to dostáva z § 2 na odsek 3. Čo by prísne vzaté nemuselo až takú tragédiu znamenať, len mi to príde významovo, že sa to celé posúva, lebo tu v odseku 2 je, že hospodárska mobilizácia v prvom rade ako keby slúži na zaistenie ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, hej? Čiže nie je to za účelom zabezpečenia podmienok na prežitie obyvateľstva, ale je to na zabezpečenie bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, aj v kontexte našeho suseda v Ukrajine je možno celkom zaujímavé sa týmto veciam venovať, ktorým by sme sa normálne nevenovali, tak tento posun významový ma trošku zaujíma. Ja ho nepreceňujem, hej, ale ak niekto, zákonodarca navrhol meniť tieto základné parametre, by ma prípadne zaujímalo, že prečo? Prečo sa posúvajú tie dôležitosti? Tiež by ma prípadne zaujímalo, že ak je určenou osobou pre potreby hospodárskej mobilizácie niekto, a môže ním byť aj podnikateľ, tak doteraz mali povinnosti, to je, myslím, áno, devätnástka, mali povinnosti aj trebárs také, čo je ináč zaujímavé, to ľudí chcem upozorniť, že vy máte pri tejto hospodárskej mobilizácii veľké povinnosti. Musíte robiť aj plnenia, keď vás niekto k tomu vyzve. Ale určená osoba, aj podnikateľ, ktorý sa stane určenou osobou na základe niekoho výzvy, vieme, kde žijeme, čiže tak ten už nemusí, ho zbavujete, týmto návrhom zákona zbavujete povinnosti, ktorú prenechávate na iného, na inú osobu, iného podnikateľa, ktorý nie je určenou osobou alebo fyzickou osobou, hej? Fyzická osoba musí pomaly hlásiť, koľko má kráv v maštali, a keď asi príde na to, tak ju musí aj odovzdať.
Ale tu je zaujímavé, znova opakujem, pán minister prišiel o niečo neskôr, sme v prvom čítaní, čiže to len nepredpokladám, že mi to vy vysvetlíte. Ale niekto by mi to mohol vysvetliť, že prečo, ak doteraz bolo v tom zákone, že tá určená osoba mala povinnosť podriadiť sa vecnému plneniu na základe príkazu obvodného úradu, túto povinnosť teraz mu škrtáte, ale zostáva, pri ostatných zostáva, pri neurčenej osobe. To znamená pri každom, hej? Ale pri tej určenej nie. Zjednodušene, keď to trošku len skúsim namodelovať, však niekto bude mať to šťastie v tomto prípade, že sa stane určenou osobou ako podnikateľ, ako firma, tak nemusí plniť vecné plnenie, ale v prípade, že nebudete mať to šťastie a nestanete sa určenou osobou, tak budete mať tú povinnosť plniť vecné plnenie. Ja veľmi rád vypočujem si to, lebo je to také. Ja som sa nikdy nevenoval hospodárskej mobilizácii, ale len laickým okom na to pozerám, lebo to znamená, že vždycky je, keď niečo meníte, mali by sme pristupovať k tomu analyticky, že prečo sa to mení. Čiže ma zaujíma, prečo sa teraz táto povinnosť tých určených objektov vypúšťa, keď tam doteraz bola, hej? A to je už možno tá prvá časť, tá možno skôr filozoficky, že prečo posúvate zmysel hospodárskej mobilizácie, ak doteraz mal tú česť byť na druhom mieste, kde prvý odsek definoval, že čo vlastne je, a druhý odsek definoval, prečo vlastne je, tak teraz vlastne definujete to až v treťom odseku, že to má slúžiť na to, aby ľudia mali čo prípadne jesť a piť, hej? Ale teraz druhým odsekom sa stáva iná dôležitosť, a to je bezpečnostné záujmy štátu, čo ergo v našej krajine môže znamenať aj bezpečnostné záujmy prípadne SMER-u alebo vašich ľudí, aby... V tejto krajine jeden nikdy nevie, čo sa môže stať a ako sa môže stať. A dokonca to bude mať oporu v zákone.
Toto som si dovolil k tomuto návrhu uviesť, ale teda skončím s tým, čím som to začal, že prípadne noste dôvodové správy, za ktoré teda by sme sa nemuseli hanbiť. Naozaj, lebo raz si to niekto zoberie, prečíta a povie: Pre Kristove rany, to kto to tam písal, kto ho tam poslal, o čom tam tí poslanci rozprávali? Naozaj, nenoste, prosím vás, správy, že ušetríte tým, že to ten istý vlastník presunie na inú osobu, ktorá je tiež vlastníkom, a ušetrí. Aby sme nedopadli jak v tej Hlave XXII.
Ďakujem veľmi pekne.

Alojz, v tej Hlave XXII Yossarian nie je ten obchodník. Ten sa volá Milo. Ale je dobré to spomenúť, lebo on tam zastupuje takú ako vnútornú štruktúru v armáde, ktorá sa volá syndikát, a vďaka tomu, že tento syndikát podniká na tom, že je vojna, tak on dokonca nakoniec dokáže spraviť to, že on výmenou za niektoré tovary, ktoré dá nepriateľovi, za neho zbombarduje svoju vlastnú základňu. To je tá absurdita a možno že je to dobrý obraz, že keď nám vznikne syndikát vo vnútri niečoho, čo sa tvári, ako že nás má ochraňovať a má konať v našom záujme, tak nám nakoniec začne výmenou za nejaké dobroty od nepriateľa bombardovať vlastné základne.
Ale k tej tvojej otázke na začiatku. No možnože sa z rúk štátu do rúk firiem vlastnených štátom prevádzajú veci preto, lebo firmy vlastnené štátom sa dajú ľahšie a menej pod radarom privatizovať ako samotný štátny majetok. By bol môj tip. Ale rovnako, ako ty hovoríš, ja tomu tiež moc nerozumiem. Nechám si vysvetliť.

Ja rovnako chcem podporiť argumentáciu aj to, s čím vystúpil pán poslanec Hlina, lebo keď som si čítala dôvodovú správu k tomuto zákonu o hospodárskej mobilizácii, neboli mi mnohé argumenty zrejmé, neboli objasnené určite, jednoznačne. To znamená, že tie otázky, ktoré položil pán poslanec Hlina, to sú otázky, s ktorými by som, ak by nevystúpil on, určite vystúpila aj ja. Naozaj naoko to vyzerá ako formálne predložený zákon, ale mám rovnako obavu o to, že tento zákon pojednáva o zabezpečení podmienok pre zabezpečenie tých základných obranných aj životných funkcií nášho obyvateľstva. A ja by som sa možno ani toho neobávala, že tu ide o nejaký netransparentný prevod správy zariadení hospodárskej mobilizácie zo štátu na nejaké súkromné subjekty, pretože prečítala som si, čo sú subjekty hospodárskej mobilizácie. Vo väčšine prípadov to sú vlastne subjekty, ktoré majú verejnoprávny rozmer. Skôr sa obávam toho, že ak sa vlastne takto bude decentralizovať a distribuovať správa a údržba technických zariadení na jednotlivých regionálnych článkoch alebo na tých nižšieúrovňových verejnoprávnych článkoch, či touto decentralizáciou nebudeme nejakým spôsobom ohrozovaní. Takže rovnako ma zaujíma, prečo, ak doteraz ten správca majetku technických zariadení bol určený, prečo teraz sa takýmto spôsobom jeho výkon, jeho pôsobnosť a zodpovednosť decentralizuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov po prerokovaní vo výboroch predkladám v druhom čítaní.
Hlavným cieľom zákona je predísť vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a na majetok občanov. Povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov, v ktorých sa nachádzajú nebezpečné látky, sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečila prevencia a minimalizovali sa následky závažnej havárie. Upravujú sa aj ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám. Návrh tiež stanovuje prísnejšie normy inšpekcií v podnikoch. Toľko také úvodné slovo.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1525 z 12. marca 2015 pridelila vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1422, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 586 z 30. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 339 z 22. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Taktiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti svojím uznesením č. 413 z 28. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 185 z 30. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O všetkých bodoch spoločnej správy č. 1 až 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1422, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 347 z 5. mája 2015. V citovanom uznesení výboru ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, tá hodina mi bude chýbať, lebo som si nepozrel spoločnú správu, že sa to takto prehodilo, ale nepredpokladám, že ste menili § 14, 15 nejak bazálne. Možno ste len nejaké tvrdky opravovali.
Čiže čo chcem povedať. Je mi trošku ľúto, že tu stojím ja. Tu mali stáť nejakí, keby tu aj boli, aj nejakí, aj tu sú nejakí environmentalisti, proste nejakí ľudia, ktorým záleží na životnom prostredí, lebo tento zákon je veľmi dôležitý pre tieto skutočnosti. Ja sa pokúsim, pokúsim, nehovorím, že sa mi to podarí, pán minister, nemusíte tu, nuž vydržte, no však raz za čas sem prídete, musíte to chvíľku vydržať. Pokúsim sa povedať, že ako pristupujeme k zákonom. (Reakcia ministra.) Tak pozrite sa, môžte sa vzdať funkcie ministra a nemusíte, takže to je celkom jednoduché. Prípadne na zváženie.
Ako pristupujeme k transpozíciám? To chcem tu a na tomto zákone sa to pokúsim teda zdokumentovať, dobre, že ja som, neberte to teda osobne, pán minister, ministrom životného prostredia je ťažbár, to je tak, tak je to, nie? (Obrátenie sa na ministra.) Keď ste predkladali návrh zákona o ochrane prírody, tak na mieste spravodajcu sedel lesník, to sú proste ako naozaj veci, ktoré sú čarovné. Ale nehovorím to zbytočne. Hovorím to preto, lebo to je tá poloha, z ktorej vychádzame pri tvorbe, hej, alebo pri, a teraz v tomto prípade pri transpozícii. To je čarovná formulka, ktorá každú diskusiu tuná zabije, lebo sa povie, je to transpozícia, tým pádom je vymaľované. Keď je to transpozícia, tak sa netreba pýtať, treba len hlasovať.
A teraz sa pokúsim naozaj len na článku 15 transpozície zadokumentovať, že ako si ju vieme nejakým spôsobom prekrútiť alebo vysvetliť po svojom a obrátiť na svoj obraz. Ja som si tu dal, neviem, jak to vy voláte, tabuľka zhody. Ja sa to pokúsim pre ľudí povedať, aby to teda sa dalo pochopiť, lebo naozaj je to ťažké. Čiže je nejaká smernica, ktorá hovorí, že čo by tie členské krajiny mali prijať, a tam sú, že čo je rozsah, čo je nevyhnutné prijať, čo je na dobrovoľnosti, a potom to takto, tie články sa dajú vedľa seba a porovnáva sa, že hej, toto tá Európska komisia chcela v tej smernici a takto sa s tým ten zákonodarca vysporiadal. Niekde je to doslovné, niekde to vystihuje tú podstatu, s niečím sa nemusí vysporiadať, pokiaľ je to na dobrovoľnosti, čiže to je ten princíp, ako sa transponuje. A tam, tam to umožňuje tú kreativitu našich zákonodarcov, ktorá je niekedy čarovná.
Viete, tu pani Zvolenská ešte, chúďa, došla, ale ona nevedela ani s čím poriadne, že útrpne tiež tu prišla s tým, že teda je to transpozícia, pracovné zdravotné služby, všetci musíme mať pracovné zdravotné, všetci. Nehovorím, že pilčíci, nehovorím, že pilčíci by nemali byť poučení, ale všetky sekretárky na úradoch, poštári musia si platiť pracovnú zdravotnú službu, lebo je to o peniažkoch. Vôbec to tak nie je, jak to bolo predstavené, že to Komisia chcela. Vôbec to tak nie je, ale takto to bolo ľuďom predstavené. Pokúšali sme sa robiť, čo sa dalo. Teraz sme zase v niečom obdobnom.
Tento zákon je dôležitý zákon. To je zákon, ktorý hovorí, že keď niekde vznikne niečo, čo s niečím robí, s nebezpečnými látkami, tak by sa malo k tomu pristupovať zodpovedne, hej, že to nie sú, neviem, že niekto tam, ja neviem, robí skrine, no ale keď niekto robí s nejakými chemikáliami, definuje sa to cez vyhlášky. A hovorí sa, a Európska komisia to naozaj chcela, teraz vám na textácii tých článkov to ukážem. Chcela, aby do týchto procesov, že či tam bude tá fabrika, ak sa má stavať, resp. ak tam už stojí, že musí prijať nejaké opatrenia aj vyplývajúce z tohto zákona a aká je tá miera involvovania verejnosti, dotknutej verejnosti a posudzovania, hej? A všimnite si to tu, ja vám to možno len takto vizuálne, však ja to skrátim, aby som pána ministra nenudil, len vizuálne vám to skúsim možno takto predstaviť, že keď Európska komisia vo vyhláške, teda v tej smernici od nás chcela, aby sme involvovali odbornú verejnosť. Ona, to je v článku 15, v akom rozsahu. Dobre, tak tuná je nejaký rozsah, ten rozsah má 4 strany. (Rečník nadvihol zväzok dokumentov.) To je vlastne v tomto pravom stĺpčeku, je to naozaj na štyroch stranách, nejak takto, a naše ministerstvo poctivo odpovedá, že s všetkým týmto sa vysporiadali v osobitných predpisoch.
Európska komisia chcela pri posudzovaní nových projektov, ktoré by mohli spôsobiť haváriu, chcela, aby tam bolo, naozaj zabezpečia, aby teda dotknutá verejnosť bola oprávnená predložiť príslušné svoje pripomienky, stanoviská, naozaj ten rozsah tej verejnosti a možnosti sa k tomu vyjadriť bol široký. My sme sa s tým vysporiadali, s celým článkom 15 sa ministerstvo vysporiadalo tak, že povedali, že je to určené v osobitných predpisoch a menovalo ich. EIA, hej, to je tá, správny poriadok, stavebný poriadok. Čiže ministerstvo sa s tou transpozíciou vysporiadalo tak, že už to máme v existujúcich. Dobre, ja teda nie som expert na EIA, ale ak z EIA vyšlo, že môžte urobiť cestu na Chopok, tak potom je niekde chyba, hej? Ak môžete, viete, že svište musia ísť nabok, lebo ide niekto na Pagere hore na Chopok, nech sa páči, ak je toto podľa EIA. (Reakcia navrhovateľa.)
Pán minister, ja viem, čo viem, a všetko vedieť nemusím. Ja pristupujem (reakcia navrhovateľa), pristupujem kriticky k týmto návrhom (reakcia navrhovateľa), kde, dobre, tak čo, mám to zbaliť? Vy tvrdíte, že tomu nerozumiem, a vy tomu rozumiete? (Reakcia navrhovateľa, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán minister, pán poslanec, nekomunikujte, pán minister, môžete vystúpiť potom v rozprave.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ináč to by bolo, keby minister životného prostredia rozumel tomu viac ako poslanec, ktorý neni ani vo výbore. Čiže s tým by som sa plus-mínus, s tým by som sa stotožnil. (Reakcia navrhovateľa.)
Pani predsedajúca, ináč to by stálo za upozornenie. Viete, lebo už minule pán minister hovoril, že neviem čítať, teraz som truhlík, viete, to je včera tu, včera tu, že vypchávky, viete, to je..., ale to je vaším znakom, nie mojím znakom, to je vaším znakom slabosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, poprosím vás, nekomentujte vyjadrenia pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No. Ja hovorím o tom, zjednodušene, že v smernici, ktorou pán minister transponuje, sú ustanovenia o involvovaní verejnosti na piatich stranách a do nášho zákona, do tohto zákona, ktorý idete schvaľovať, sa dostali len odvolávky na existujúce zákony. Keď je niekto komfortný s existujúcimi zákonmi, to znamená, že ak mal nový zákon ambíciu v sebe ochrániť ľudí pred možným rizikom havárie a definuje ako a definuje, že čo by tá verejnosť mala robiť, tak nášmu ministerstvu aj vám poslancom, ktorí zahlasujete, úplne stačia existujúce zákony, ktoré o informovaní verejnosti už hovoria doteraz. Čiže nepotrebovali z tej smernice, ktorá definuje presne, že v akom rozsahu čo má, čomu, nepotrebovali preniesť nič do tela tohto zákona. Lebo paragraf, ktorý hovorí o verejnosti má, je paragraf, myslím, pätnástka a dokopy nehovorí nič. Hovorí o takých veciach, ktoré napríklad ani v transkripte, neviem, či hovorí, že môžte ustanovenie, ktoré bude pre vás úplne čarovné, že látka, ktorá by mohla byť predmetom obchodného tajomstva, tak vy môžte ju nezverejniť. To znamená, že ak niekto aj hovoril, že verejnosť má byť informovaná o tom, čo tam robia, s čím tam robia a či mi to rozožerie alebo nerozožerie pľúca, tak vy to môžte vyhlásiť za predmet obchodného tajomstva a nezverejníte to, čo v našom, znova, v tomto lumpen štáte bude podľa mňa pravidlom. Že sa to stane pravidlom.
Ja neviem, kde tá transpozícia hovorí o ochrane toho, kde vy ste to tam, to je tiež také zaujímavé, to ustanovenie, že to vyhlásite za obchodné tajomstvo. Prísne vzaté, môžte vyhlásiť pomaly hociktorú látku za obchodné tajomstvo. A nemusíte ju zverejniť, nie? Filo povie, že čo tam, to už keď pukali merače, keď sa meralo, tak teraz tiež bude taká látka, čo to je obchodné tajomstvo chránené.
To som tým chcel povedať, že toto je prístup nášho ministerstva životného prostredia v práci s verejnosťou, že takto sa s tým vysporiadalo, pán minister, to som chcel tým povedať. A ešte vám poviem, keď tomu tak nerozumiem, ja som sa nikdy nepasoval, ja som poľnohospodár, ja som jednoduchý chlapec, tu je géniov toľko, že ja; ja o tom viem. Ja len si sem-tam, keď mám čas večer, keď mám ťažké spanie, si pozriem a potom sa čudujem, že ako je to možné. Keď vám transpozícia povedala, že máte sa, máte pri územnoplánovacích informáciách, pri územnoplánovacom konaní majú sa zohľadňovať skutočnosti pri, v dotyku, alebo že by to mohlo byť citlivé na životné prostredie, ale preto aby ste, aby som, ja vám to zacitujem, dobre? Lebo to tak bude aj dokumentovať, že čo, o čom tu hovorím. (Zhľadúvanie rečníka v dokumentoch.)
Bude to hovoriť o tom, že áno, transpozícia hovorila, že fabrika, ktorá by mohla byť potencionálnou hrozbou, by sa v zásade nemala umiestňovať do prostredia, kde to môže byť citlivé, samozrejme, s osobitnými útvarmi, neviem čo, ale z pohľadu životného prostredia, hej, že v nejakom citlivom kontakte s prírodou. A to bolo formulácia, že kde to môže byť. Ale naše ministerstvo životného prostredia sa znova vysporiadalo s tým v zmysle najlepšej vôle chrániť životné prostredie, že teda by nemali byť zjednodušené, nemalo by to byť umiestňované tam, kde sú územia chránené osobitným zákonom.
To znamená, Európska komisia hovorila o území, ktoré je citlivé, a verím, že sa zhodneme, že viacej citlivého územia na možnú hrozbu, o miere citlivosti môžeme rozprávať. Naše ministerstvo sa s tým vysporiadalo, že iba keď je to chránené osobitným zákonom. Čo je osobitným chráneným, áno, čiže asi v TANAP-e nepostavíte spaľovňu, i keď v Liptovskom Hrádku to ste skúsili. Viete, to je, niekto to vyskúšal, že spraviť nejakú, ja neviem už ani..., niekto to vyskúšal, hej? Čiže znova, to je ten filozofický prístup, hej? Čiže Európska komisia chcela, aby ste, aby veľmi zodpovedne pri územnoplánovacej informácii niekto rozhodoval z pohľadu, že je tam kontakt s prírodou, je to prírodné nejaké územie, je rozdiel Ostravsko, my také Ostravsko teda v zásade nemáme, ale je rozdiel jeden typ územia. Iné je, že máte tam nejaký hájik alebo nejaké prírodné útvary, ktoré ergo ešte nie sú chránené podľa osobitných zákonov, ale vy ste sa s tým vysporiadali veľmi kulantne, iba keby tam bolo. Čiže v TANAP-e, v NAPANT-e a neviem kde asi nie, no však to by už asi tiež, to by už možno aj na Slovensku niekoho prekvapilo, keby ste postavili spaľovňu v TANAP-e, ale jeden nikdy nevie, čo sa môže v tejto krajine stať.
To som si dovoľoval za potrebné teda ako človek, ktorý je truhlík a ktorý ničomu nerozumie, pre návrhy, pre tento zákon povedať. A verím teda, a neverím, lebo minister tu tiež hovoril, že mi to vysvetlí, nevysvetlil, teraz tiež len asi použije spŕšku urážok, že čo som, kto som a neviem čo. Naozaj tí, ktorí to počúvali, hovorím o filozofickom prístupe k zákonu. Niekto povedal päť strán, ako by ste mali s verejnosťou pracovať. Naši to šupli do jedného riadku, odvolávky na jeden zákon. To je celé.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len som chcel pôvodne reagovať faktickou poznámkou, ale člen vlády nemá možnosť reagovať na poslanca faktickou poznámkou, tak si dovolím, len tri vety som chcel povedať.
Pán poslanec, keby ste sledovali dianie v Národnej rade počas týchto troch rokov, tak isto viete, že od 1. januára tohto roka platí nový zákon o EIA a nový zákon o EIA, ktorý sme prijali v minulom roku, dáva také právomoci verejnosti, aké tu nikdy historicky neboli. Verejnosť vie vstúpiť do akéhokoľvek stavebného konania. Podľa Aarhuského dohovoru sa vie vyjadrovať ku každej závažnej a významnej stavbe, ktorá sa bude uskutočňovať alebo má v pláne sa uskutočňovať na území Slovenska a vyžaduje si veľké posudzovanie, tzv. veľkú EIA. Preto ja som mu nechcel vstupovať do tohto, len keď sa k niečomu vyjadrujem, tak mal by som poznať aj súvislosti, lebo potom naozaj, ale nehnevajte sa, pôsobím ako truhlík. Vyjadrujem sa ku všetkému a o ničom neviem nič. Čiže keby ste vedeli o tom, že táto EIA platí, teda ten zákon o EIA platí od 1. januára 2015, tak by ste vedeli, že je tak silne koncipovaný tento zákon, že akékoľvek odvolávky na tento zákon verejnosti postačujú na to, aby sa vedeli vyjadrovať ku akémukoľvek konaniu, ktoré sa na území Slovenska deje, pretože s týmto zákonom súhlasili aj veľké autority aj z vášho bývalého poslaneckého klubu, ktorí tu zastávajú názory životného prostredia, vedú tu túto diskusiu s nami dlhodobo a nikto s tým nemal žiaden problém, a dokonca ani tretí sektor. Preto si myslím, že máme nastavený zákon o EIA dosť silne v prospech verejnosti, a preto sme sa odvolávali na tento zákon, lebo je platný a je to bežné pri legislatívnom postupe, ktorý používame na Slovensku aj v Európe, že pokiaľ vám v danej krajine platí nejaký zákon, tak sa naňho odvoláte, pretože nepotrebujete v tom zákone, ktorý práve prerokúvate, riešiť paragrafy, lebo potom zbytočne meníte a komplikujete legislatívu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odsúhlasením Dohody o účasti Chorvátskej republiky v Európskom hospodárskom priestore a troch súvisiacich dohôd sa Chorvátska republika stáva zmluvnou stranou dohody a protokolom sa začleňuje do nórskeho finančného mechanizmu. Podľa aktu o pristúpení Chorvátskej republiky a za podmienok v ňom stanovených sa Chorvátsko zaväzuje pristúpiť k Dohode o Európskom hospodárskom priestore v súlade s čl. 128 tejto dohody, ktorý stanovuje nutnosť ratifikácie, resp. schválenia dohody všetkými zmluvnými stranami. Dohoda je zmiešanou úniovou zmluvou, a preto je potrebný jej podpis zo strany jednotlivých členských štátov Európskej únie, ako aj ratifikovanie v národných parlamentoch. S výhradou ratifikácie bola dohoda za Slovenskú republiku podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli 5. novembra 2014 počas zasadnutia stálych výborov zástupcov COREPER II.
Dohoda je bilaterálnou medzinárodnou prezidentskou zmluvou a medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, pred ratifikáciou ktorej sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a na jej vykonanie nie je potrebný zákon. Dohoda nemá vplyv na verejné financie, životné prostredie, na zamestnanosť a ani na zvýšenie regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia v Slovenskej republike a je v súlade so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem, skončil som.