51. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov po prerokovaní vo výboroch predkladám v druhom čítaní.
Hlavným cieľom zákona je predísť vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a na majetok občanov. Povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov, v ktorých sa nachádzajú nebezpečné látky, sú navrhnuté tak, aby sa zabezpečila prevencia a minimalizovali sa následky závažnej havárie. Upravujú sa aj ustanovenia týkajúce sa prístupu verejnosti k informáciám. Návrh tiež stanovuje prísnejšie normy inšpekcií v podnikoch. Toľko také úvodné slovo.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1525 z 12. marca 2015 pridelila vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1422, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 586 z 30. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 339 z 22. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Taktiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti svojím uznesením č. 413 z 28. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 185 z 30. apríla 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O všetkých bodoch spoločnej správy č. 1 až 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1422, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 347 z 5. mája 2015. V citovanom uznesení výboru ma gestorský výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som písomne dostal prihlášku od Alojza Hlinu. Takže, pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
V rámci oznámenia o tejto zmene som nevnímal žiadnu reakciu, takže beriem to ako všeobecný súhlas, že využijeme čas na rokovanie, kým sa vráti minister financií z Prezidentského paláca. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, tá hodina mi bude chýbať, lebo som si nepozrel spoločnú správu, že sa to takto prehodilo, ale nepredpokladám, že ste menili § 14, 15 nejak bazálne. Možno ste len nejaké tvrdky opravovali.
Čiže čo chcem povedať. Je mi trošku ľúto, že tu stojím ja. Tu mali stáť nejakí, keby tu aj boli, aj nejakí, aj tu sú nejakí environmentalisti, proste nejakí ľudia, ktorým záleží na životnom prostredí, lebo tento zákon je veľmi dôležitý pre tieto skutočnosti. Ja sa pokúsim, pokúsim, nehovorím, že sa mi to podarí, pán minister, nemusíte tu, nuž vydržte, no však raz za čas sem prídete, musíte to chvíľku vydržať. Pokúsim sa povedať, že ako pristupujeme k zákonom. (Reakcia ministra.) Tak pozrite sa, môžte sa vzdať funkcie ministra a nemusíte, takže to je celkom jednoduché. Prípadne na zváženie.
Ako pristupujeme k transpozíciám? To chcem tu a na tomto zákone sa to pokúsim teda zdokumentovať, dobre, že ja som, neberte to teda osobne, pán minister, ministrom životného prostredia je ťažbár, to je tak, tak je to, nie? (Obrátenie sa na ministra.) Keď ste predkladali návrh zákona o ochrane prírody, tak na mieste spravodajcu sedel lesník, to sú proste ako naozaj veci, ktoré sú čarovné. Ale nehovorím to zbytočne. Hovorím to preto, lebo to je tá poloha, z ktorej vychádzame pri tvorbe, hej, alebo pri, a teraz v tomto prípade pri transpozícii. To je čarovná formulka, ktorá každú diskusiu tuná zabije, lebo sa povie, je to transpozícia, tým pádom je vymaľované. Keď je to transpozícia, tak sa netreba pýtať, treba len hlasovať.
A teraz sa pokúsim naozaj len na článku 15 transpozície zadokumentovať, že ako si ju vieme nejakým spôsobom prekrútiť alebo vysvetliť po svojom a obrátiť na svoj obraz. Ja som si tu dal, neviem, jak to vy voláte, tabuľka zhody. Ja sa to pokúsim pre ľudí povedať, aby to teda sa dalo pochopiť, lebo naozaj je to ťažké. Čiže je nejaká smernica, ktorá hovorí, že čo by tie členské krajiny mali prijať, a tam sú, že čo je rozsah, čo je nevyhnutné prijať, čo je na dobrovoľnosti, a potom to takto, tie články sa dajú vedľa seba a porovnáva sa, že hej, toto tá Európska komisia chcela v tej smernici a takto sa s tým ten zákonodarca vysporiadal. Niekde je to doslovné, niekde to vystihuje tú podstatu, s niečím sa nemusí vysporiadať, pokiaľ je to na dobrovoľnosti, čiže to je ten princíp, ako sa transponuje. A tam, tam to umožňuje tú kreativitu našich zákonodarcov, ktorá je niekedy čarovná.
Viete, tu pani Zvolenská ešte, chúďa, došla, ale ona nevedela ani s čím poriadne, že útrpne tiež tu prišla s tým, že teda je to transpozícia, pracovné zdravotné služby, všetci musíme mať pracovné zdravotné, všetci. Nehovorím, že pilčíci, nehovorím, že pilčíci by nemali byť poučení, ale všetky sekretárky na úradoch, poštári musia si platiť pracovnú zdravotnú službu, lebo je to o peniažkoch. Vôbec to tak nie je, jak to bolo predstavené, že to Komisia chcela. Vôbec to tak nie je, ale takto to bolo ľuďom predstavené. Pokúšali sme sa robiť, čo sa dalo. Teraz sme zase v niečom obdobnom.
Tento zákon je dôležitý zákon. To je zákon, ktorý hovorí, že keď niekde vznikne niečo, čo s niečím robí, s nebezpečnými látkami, tak by sa malo k tomu pristupovať zodpovedne, hej, že to nie sú, neviem, že niekto tam, ja neviem, robí skrine, no ale keď niekto robí s nejakými chemikáliami, definuje sa to cez vyhlášky. A hovorí sa, a Európska komisia to naozaj chcela, teraz vám na textácii tých článkov to ukážem. Chcela, aby do týchto procesov, že či tam bude tá fabrika, ak sa má stavať, resp. ak tam už stojí, že musí prijať nejaké opatrenia aj vyplývajúce z tohto zákona a aká je tá miera involvovania verejnosti, dotknutej verejnosti a posudzovania, hej? A všimnite si to tu, ja vám to možno len takto vizuálne, však ja to skrátim, aby som pána ministra nenudil, len vizuálne vám to skúsim možno takto predstaviť, že keď Európska komisia vo vyhláške, teda v tej smernici od nás chcela, aby sme involvovali odbornú verejnosť. Ona, to je v článku 15, v akom rozsahu. Dobre, tak tuná je nejaký rozsah, ten rozsah má 4 strany. (Rečník nadvihol zväzok dokumentov.) To je vlastne v tomto pravom stĺpčeku, je to naozaj na štyroch stranách, nejak takto, a naše ministerstvo poctivo odpovedá, že s všetkým týmto sa vysporiadali v osobitných predpisoch.
Európska komisia chcela pri posudzovaní nových projektov, ktoré by mohli spôsobiť haváriu, chcela, aby tam bolo, naozaj zabezpečia, aby teda dotknutá verejnosť bola oprávnená predložiť príslušné svoje pripomienky, stanoviská, naozaj ten rozsah tej verejnosti a možnosti sa k tomu vyjadriť bol široký. My sme sa s tým vysporiadali, s celým článkom 15 sa ministerstvo vysporiadalo tak, že povedali, že je to určené v osobitných predpisoch a menovalo ich. EIA, hej, to je tá, správny poriadok, stavebný poriadok. Čiže ministerstvo sa s tou transpozíciou vysporiadalo tak, že už to máme v existujúcich. Dobre, ja teda nie som expert na EIA, ale ak z EIA vyšlo, že môžte urobiť cestu na Chopok, tak potom je niekde chyba, hej? Ak môžete, viete, že svište musia ísť nabok, lebo ide niekto na Pagere hore na Chopok, nech sa páči, ak je toto podľa EIA. (Reakcia navrhovateľa.)
Pán minister, ja viem, čo viem, a všetko vedieť nemusím. Ja pristupujem (reakcia navrhovateľa), pristupujem kriticky k týmto návrhom (reakcia navrhovateľa), kde, dobre, tak čo, mám to zbaliť? Vy tvrdíte, že tomu nerozumiem, a vy tomu rozumiete? (Reakcia navrhovateľa, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, pán minister, pán poslanec, nekomunikujte, pán minister, môžete vystúpiť potom v rozprave.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ináč to by bolo, keby minister životného prostredia rozumel tomu viac ako poslanec, ktorý neni ani vo výbore. Čiže s tým by som sa plus-mínus, s tým by som sa stotožnil. (Reakcia navrhovateľa.)
Pani predsedajúca, ináč to by stálo za upozornenie. Viete, lebo už minule pán minister hovoril, že neviem čítať, teraz som truhlík, viete, to je včera tu, včera tu, že vypchávky, viete, to je..., ale to je vaším znakom, nie mojím znakom, to je vaším znakom slabosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, poprosím vás, nekomentujte vyjadrenia pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No. Ja hovorím o tom, zjednodušene, že v smernici, ktorou pán minister transponuje, sú ustanovenia o involvovaní verejnosti na piatich stranách a do nášho zákona, do tohto zákona, ktorý idete schvaľovať, sa dostali len odvolávky na existujúce zákony. Keď je niekto komfortný s existujúcimi zákonmi, to znamená, že ak mal nový zákon ambíciu v sebe ochrániť ľudí pred možným rizikom havárie a definuje ako a definuje, že čo by tá verejnosť mala robiť, tak nášmu ministerstvu aj vám poslancom, ktorí zahlasujete, úplne stačia existujúce zákony, ktoré o informovaní verejnosti už hovoria doteraz. Čiže nepotrebovali z tej smernice, ktorá definuje presne, že v akom rozsahu čo má, čomu, nepotrebovali preniesť nič do tela tohto zákona. Lebo paragraf, ktorý hovorí o verejnosti má, je paragraf, myslím, pätnástka a dokopy nehovorí nič. Hovorí o takých veciach, ktoré napríklad ani v transkripte, neviem, či hovorí, že môžte ustanovenie, ktoré bude pre vás úplne čarovné, že látka, ktorá by mohla byť predmetom obchodného tajomstva, tak vy môžte ju nezverejniť. To znamená, že ak niekto aj hovoril, že verejnosť má byť informovaná o tom, čo tam robia, s čím tam robia a či mi to rozožerie alebo nerozožerie pľúca, tak vy to môžte vyhlásiť za predmet obchodného tajomstva a nezverejníte to, čo v našom, znova, v tomto lumpen štáte bude podľa mňa pravidlom. Že sa to stane pravidlom.
Ja neviem, kde tá transpozícia hovorí o ochrane toho, kde vy ste to tam, to je tiež také zaujímavé, to ustanovenie, že to vyhlásite za obchodné tajomstvo. Prísne vzaté, môžte vyhlásiť pomaly hociktorú látku za obchodné tajomstvo. A nemusíte ju zverejniť, nie? Filo povie, že čo tam, to už keď pukali merače, keď sa meralo, tak teraz tiež bude taká látka, čo to je obchodné tajomstvo chránené.
To som tým chcel povedať, že toto je prístup nášho ministerstva životného prostredia v práci s verejnosťou, že takto sa s tým vysporiadalo, pán minister, to som chcel tým povedať. A ešte vám poviem, keď tomu tak nerozumiem, ja som sa nikdy nepasoval, ja som poľnohospodár, ja som jednoduchý chlapec, tu je géniov toľko, že ja; ja o tom viem. Ja len si sem-tam, keď mám čas večer, keď mám ťažké spanie, si pozriem a potom sa čudujem, že ako je to možné. Keď vám transpozícia povedala, že máte sa, máte pri územnoplánovacích informáciách, pri územnoplánovacom konaní majú sa zohľadňovať skutočnosti pri, v dotyku, alebo že by to mohlo byť citlivé na životné prostredie, ale preto aby ste, aby som, ja vám to zacitujem, dobre? Lebo to tak bude aj dokumentovať, že čo, o čom tu hovorím. (Zhľadúvanie rečníka v dokumentoch.)
Bude to hovoriť o tom, že áno, transpozícia hovorila, že fabrika, ktorá by mohla byť potencionálnou hrozbou, by sa v zásade nemala umiestňovať do prostredia, kde to môže byť citlivé, samozrejme, s osobitnými útvarmi, neviem čo, ale z pohľadu životného prostredia, hej, že v nejakom citlivom kontakte s prírodou. A to bolo formulácia, že kde to môže byť. Ale naše ministerstvo životného prostredia sa znova vysporiadalo s tým v zmysle najlepšej vôle chrániť životné prostredie, že teda by nemali byť zjednodušené, nemalo by to byť umiestňované tam, kde sú územia chránené osobitným zákonom.
To znamená, Európska komisia hovorila o území, ktoré je citlivé, a verím, že sa zhodneme, že viacej citlivého územia na možnú hrozbu, o miere citlivosti môžeme rozprávať. Naše ministerstvo sa s tým vysporiadalo, že iba keď je to chránené osobitným zákonom. Čo je osobitným chráneným, áno, čiže asi v TANAP-e nepostavíte spaľovňu, i keď v Liptovskom Hrádku to ste skúsili. Viete, to je, niekto to vyskúšal, že spraviť nejakú, ja neviem už ani..., niekto to vyskúšal, hej? Čiže znova, to je ten filozofický prístup, hej? Čiže Európska komisia chcela, aby ste, aby veľmi zodpovedne pri územnoplánovacej informácii niekto rozhodoval z pohľadu, že je tam kontakt s prírodou, je to prírodné nejaké územie, je rozdiel Ostravsko, my také Ostravsko teda v zásade nemáme, ale je rozdiel jeden typ územia. Iné je, že máte tam nejaký hájik alebo nejaké prírodné útvary, ktoré ergo ešte nie sú chránené podľa osobitných zákonov, ale vy ste sa s tým vysporiadali veľmi kulantne, iba keby tam bolo. Čiže v TANAP-e, v NAPANT-e a neviem kde asi nie, no však to by už asi tiež, to by už možno aj na Slovensku niekoho prekvapilo, keby ste postavili spaľovňu v TANAP-e, ale jeden nikdy nevie, čo sa môže v tejto krajine stať.
To som si dovoľoval za potrebné teda ako človek, ktorý je truhlík a ktorý ničomu nerozumie, pre návrhy, pre tento zákon povedať. A verím teda, a neverím, lebo minister tu tiež hovoril, že mi to vysvetlí, nevysvetlil, teraz tiež len asi použije spŕšku urážok, že čo som, kto som a neviem čo. Naozaj tí, ktorí to počúvali, hovorím o filozofickom prístupe k zákonu. Niekto povedal päť strán, ako by ste mali s verejnosťou pracovať. Naši to šupli do jedného riadku, odvolávky na jeden zákon. To je celé.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa nehlási nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len som chcel pôvodne reagovať faktickou poznámkou, ale člen vlády nemá možnosť reagovať na poslanca faktickou poznámkou, tak si dovolím, len tri vety som chcel povedať.
Pán poslanec, keby ste sledovali dianie v Národnej rade počas týchto troch rokov, tak isto viete, že od 1. januára tohto roka platí nový zákon o EIA a nový zákon o EIA, ktorý sme prijali v minulom roku, dáva také právomoci verejnosti, aké tu nikdy historicky neboli. Verejnosť vie vstúpiť do akéhokoľvek stavebného konania. Podľa Aarhuského dohovoru sa vie vyjadrovať ku každej závažnej a významnej stavbe, ktorá sa bude uskutočňovať alebo má v pláne sa uskutočňovať na území Slovenska a vyžaduje si veľké posudzovanie, tzv. veľkú EIA. Preto ja som mu nechcel vstupovať do tohto, len keď sa k niečomu vyjadrujem, tak mal by som poznať aj súvislosti, lebo potom naozaj, ale nehnevajte sa, pôsobím ako truhlík. Vyjadrujem sa ku všetkému a o ničom neviem nič. Čiže keby ste vedeli o tom, že táto EIA platí, teda ten zákon o EIA platí od 1. januára 2015, tak by ste vedeli, že je tak silne koncipovaný tento zákon, že akékoľvek odvolávky na tento zákon verejnosti postačujú na to, aby sa vedeli vyjadrovať ku akémukoľvek konaniu, ktoré sa na území Slovenska deje, pretože s týmto zákonom súhlasili aj veľké autority aj z vášho bývalého poslaneckého klubu, ktorí tu zastávajú názory životného prostredia, vedú tu túto diskusiu s nami dlhodobo a nikto s tým nemal žiaden problém, a dokonca ani tretí sektor. Preto si myslím, že máme nastavený zákon o EIA dosť silne v prospech verejnosti, a preto sme sa odvolávali na tento zákon, lebo je platný a je to bežné pri legislatívnom postupe, ktorý používame na Slovensku aj v Európe, že pokiaľ vám v danej krajine platí nejaký zákon, tak sa naňho odvoláte, pretože nepotrebujete v tom zákone, ktorý práve prerokúvate, riešiť paragrafy, lebo potom zbytočne meníte a komplikujete legislatívu.
Ďakujem pekne.