51. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dnes prerokúvame zákon o azyle a jeho zmenách. V zásade je to jednoduchá novela zákona, ktorá predovšetkým hovorí o úpravách a vylepšeniach našej azylovej procedúry vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré sú bez sprievodu, a akým spôsobom budeme im poskytovať sociálnoprávnu ochranu.
V tejto súvislosti mi ale nedá vyjadriť sa aj k ďalším okolnostiam, ktoré v poslednej dobe sú veľmi aktuálne, a to je vlastne téma migrácie a téma zavádzania určitých povolených kvót pre jednotlivé štáty. Len aby sme si toto sami uvedomili. Za posledné roky v tejto oblasti nebol predložený nebezpečnejší návrh ako ten, ktorý vznikol prednedávnom na pôde Európskeho parlamentu a teraz na pôde Komisie. To so solidaritou nemá nič spoločné. Nemá to nič spoločné s ochranou obetí, ktoré zahynuli na mori. Je to jedna gigantická chyba, ktorú v horizonte desiatich rokov ťažkým spôsobom oľutujeme, pretože práveže ak doteraz sa utopilo 1 700 ľudí na mori, po vyhlásení, že prijmeme migrantov, sa ich utopí desaťkrát viac.
Proste toto sú neuvážené kroky veľmi pokryteckej snahy o nejakú formu solidarity, pretože keby to tak bolo, že predsa nemôžeme robiť rozdiely ani v národnosti, ani v etniku, ani v ničom, tak by sme potom nechápali rozhodnutie Nemecka nevpustiť, politické rozhodnutie Nemecka, Holandska a ďalších krajín, nevpustiť Bulharsko a Rumunsko do schengenského priestoru, pretože sa obávali bulharských a rumunských Rómov. Potom by som nechápal, prečo niektoré krajiny zavádzajú pracovné obmedzenia pre Slovákov a na druhej strane chcú mať 40-tisíc migrantov. To sú všetko veci, ktoré sa dejú pod veľmi divným rúškom politickej solidarity s obeťami na mori. Každému z nás musí byť tejto tragédie ľúto, ale my musíme urobiť, aby sa tá tragédia nestávala, a nie naopak, že naším rozhodnutím pozveme všetkých, aby pricestovali do Európy, a tým pádom dáme opätovne dôvod všetkým prevádzačom, aby ešte horšie člny používali na prevoz týchto utečencov a ešte viac ľudí vystavovali riziku smrti na mori. To je presne opačný, opačný efekt bude mať táto úprava. A musíme si to uvedomiť a určite náš parlament o tom bude bližšie rokovať, predpokladám v nejakom osobitnom bode v najbližšom období. Len aby sme vedeli, o akej téme hovoríme a aká nebezpečná je.
Základom je, aby si všetky štáty plnili domácu úlohu v oblasti ochrany vlastných hraníc, tak ako si ju plní Slovensko, pretože zlyhávajú aj niektorí naši susedia. Tie čísla nechcem porovnávať. A mali by sme proste urobiť riadnu readmisiu a mali by sme mať presne stanovené pravidlá, aby sme dokázali rýchlo a jasne identifikovať tých, ktorí sú prenasledovaní a ktorým musíme poskytnúť pomoc, tak ako kedysi nám poskytovali pomoc, keď naši spoluobčania odchádzali z Československa do západnej Európy, keď utekali pred komunizmom. Ale ekonomická migrácia nebola povolená nikdy. A my tých ľudí vystavíme ešte omnoho väčšiemu nebezpečenstvu smrti. No ale to len tak na okraj.
V tejto časti tejto tlače parlamentnej vlastne len aplikujeme európsku smernicu a mierne vylepšujeme jednotlivé podmienky pre tých, ktorí sú v ohrozených skupinách.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi teda predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1407, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1626 z 12. marca 2015 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1407, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
K bodu II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 578 z 30. apríla 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 170 z 23. apríla 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č.183 z 30. apríla 2015 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 a ž 12 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
K bodu IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1407, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, už som chcel protestovať, že pán minister tu nie je, ale vidím, že je tuná, takže verím, že jedným uchom bude počúvať, lebo aj o to mi troška ide.
Ja vyzerám tiež asi ako truhlík, ktorý sa do všetkého mieša, od sexuálnej výchovy, cez rodinné tieto až po medzinárodné vzťahy, takže tých truhlíkov je tu viacej. Ale toto je téma, ku ktorej naozaj by bolo treba raz poriadnu debatu a, bohužiaľ, tento parlament sa takýmto poriadnym debatám bráni. Niekoľkokrát sme mali rôzne zahraničné témy, ktoré s týmto súvisia, aj napríklad o prenasledovaní kresťanov, ale aj situácia na Ukrajine a kdekade všeličo. Ale tie zahraničné témy parlament odsúva a podľa mňa neplodne sa o nich hovorí vo výboroch a neprejde to ďalej. Ale to je už iná téma. Viete, že veľmi dôležité zahraničné témy som, existujú napríklad aj v Rakúsku alebo teraz v Švédsku. Včera som videl na internete, že na rakúskych prechodoch už nebude len človek jeden pajko, ktorý ukazuje, že je zelená, ale už tam budú dva páry mužov alebo pár žien, že aby aj homosexuáli mohli prejsť cez prechod. Pozrite si, je to tam. Švédsko napríklad má ďalšiu veľkú zbraň proti ruským ponorkám, že napísalo taký signál pre ne, že: ak si gay, nemôžeš vstúpiť na naše územie. Takže to je ďalšia veľmi. No, proste tak, proste zas tieto krajiny žijú takýmito dôležitými témami. No ale to som troška odskočil.
Čiže veľmi sa prihováram zato, aby sa tuná hovorilo aj napríklad o tejto téme. Teším sa, že pán minister to otvoril tuná. A tým, že hovoril aj o tom, že, o tých kvótach, ktoré sú tu vo vzduchu, tak by som bol veľmi rád, keby sa o tomto tu seriózne porozprával. Tu nejde koalícia a opozícia, keď sem príde veľa ľudí, tak sa to týka všetkých. Aj keď som neni toho názoru, že by sem nemal prísť nikto.
No, teraz je taká situácia, je to druhé čítanie. Mal by som povedať pár slov a prípadne nejaký návrh, ale situácia sa odvtedy veľmi zmenila. Od prvého čítania, keď to prebehlo veľmi rýchlo, sa situácia veľmi zmenila. Takisto aj keď tu mal pán Lajčák, minister, pred pár dňami správu o Európskej únii, našom členstve, o predsedníctve, o pláne na tento rok, tak tam mal o legálnej imigrácii štyri riadky a o nelegálnej dva riadky, no, koniec. Čiže vôbec sa to, nemohol to on ako vedieť dopredu, že takáto situácia teraz sa v Európe objaví. Ale že to, že táto situácia sa objavila, neni priestor, kde o nej hovoriť, tak dovoľte pár poznámok k tomu, ktoré budú smerovať k tomu, čo hovoril aj pán minister, aj k tomu, aká je terajšia situácia, čo by sa s ňou malo robiť.
Tak o demografickej kríze asi netreba nikde hovoriť, všetci o nej vieme. Prudký pokles detí, seniori dlho žijú, každý rok o tri mesiace je viac, žijú, tretinu života prežijú ešte aktívne mnohí v penzii. Včera tu bol pán Marcinčin, poradca tejto vlády, na konferencii. Povedal takú štatistiku, že tie trendy seniorské a trendy rodenia detí sú také, že za desať rokov budeme hľadať ľudí na prácu a za dvadsať rokov nám tu bude 100-tisíc ľudí chýbať na prácu. Teraz chýbajú, už teraz vidíme, kvalifikovaní aj vysokokvalifikovaní ľudia, ktorí proste utekajú radšej von, a, a teda bez kvalifikácie sa ťažko zamestná, bude len s lopatou pobehovať. No ale to, že riešenie, už iné štáty to pochopili, je aj v imigrácii čestných a kvalifikovaných ľudí, to Európa už dávno vie, aj keď v mnohom to prestrelila a teraz si nevie s tým rady. Za desať, pätnásť rokov tu bude 30 % tých seniorov 65 plus a už teraz je 80 plus 6,5 % a 97 plus je moja svokra, takže neviem, koľko je celkove takých percent, ale tiež už aj takých dosť. Dobre.
Čiže ide o implementáciu transpozície smernice Európskeho parlamentu, čiže tam obyčajne sa tu už prestáva o tom diskutovať. Vieme, že tam už teraz skoro nič nemôžme zmeniť. Zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky krajiny žiadateľov, to je pekný cieľ, však vlastne tuná ide, jak ste už, pán minister, hovorili, iba o to, aby deti nešli do azylových zariadení so svojimi otcami a matkami, ale možná tiež s otcami, matkami, to neviem, do zelenej, sociálnej, právnej ochrany a kurately, no, to je tiež, to je pozitívne a humánne a tak ďalej. Ale to, že tá situácia sa teraz naozaj zmenila a je podstatne iná, to vidíme na tom, čo denne sem prinášajú noviny, televízie a tak ďalej.
My s Talianmi sme kamaráti, ja som tam dlho žil, aj tá mentalita je podobná, srdečná, južanská, kresťanské korene, dlhoročná spolupráca. Ale jak si oni v tomto žijú a ako si žijeme my, no? My si v tomto smere žijeme relatívne vo vatičke, ďaleko sme od mora, no ale oni to sú, to je stály nával a to už je pätnásť rokov, čo to sledujem, stály nával imigrantov z juhu. Teraz sa to veľmi zvýšilo. Tie štatistiky sú známe, ten papier, kde ich mám, som si zabudol na mieste, ale to neni podstatné. Tých mŕtvych je príliš veľa, tí ľudia sa všetci valia. Iste sú medzi nimi aj čestní, ktorých prenasledovali za svoje náboženstvo, vieru, presvedčenie, strieľali. A ešte sú s nimi aj mnohí ekonomickí imigranti, iste sú medzi nimi aj mnohí, ktorí to tu mienia rozbíjať rôznym spôsobom. Nechcem povedať, že zakuklení teroristi, ale ťažko to rozlíšiť takto. Ale proste sa to valí a niečo samozrejme treba s tým robiť. Tak Európska únia teraz dáva rôzne návrhy, ja sa k tomu ešte vrátim.
Nedávno som v televízii si všimol, že teda, my, ale to už vieme dávno, že tie štatistiky azylové sú nízke, no pár ročne, ktorým dáme. Ale i tých žiadostí je relatívne menej ako po iných štátoch, dá sa povedať stovky, myslím päťsto ich bolo a desať ročne. Ale to, nepozeral som tú reláciu, len som o nej počul. Čiže my sa vyhovárame, že však tí ľudia aj tak idú ďalej, že nechcú tuná zostať a tak ďalej, ale sú i takí, ktorí by tu chceli ostať, mnohí sa pekne zaintegrovali, Vietnamci, Číňania. Vidíme, že vlastne prečo nie, no. Myslím, že nám až toľko starostí nerobia, ako sme si pôvodne mysleli. No tá opatrnosť azylovej politiky je na mieste, ale teraz naozaj je situácia v Európe iná, a my na to nejako musíme reagovať.
Ja som sám osobne, lebo jedna z príčin je to prenasledovanie za náboženstvo v týchto krajinách, tí ľudia, ide im o život, ich strieľajú, režú, vidíte. Čiže jedna príležitosť je podebatovať na túto situáciu. Opakovane sem som dával návrhy na uznesenie, na debaty, nikdy nič neprešlo, ani vo výbore, ani tu. Takže v tomto smere sa tomu nevyhneme, aby sme o tejto téme aj tu my hovorili. A to je jedna z príčin, že to teraz tak naraz narástlo, lebo tam naozaj vidíte v televízii, čo sa všetko v tomto smere robí.
No mali sme rok dobrovoľníctva a medzigeneračnej spolupráce a solidarity a teraz je rok rozvojovej pomoci. To je Európou vyhlásený rok. My v rozvojovej pomoci nemáme nejaké veľké výsledky. Myslím, že 0,7 % alebo koľko to ide z HDP. Sľúbili sme viacej. Čiže tuná je teraz šanca aj z tohto balíka niečo pre ľudí, ktorí takto trpia, naozaj im ide o holý život, dať. Ja pripomínam tú univerzitu svätej Alžbety, ktorá teda má tých prostriedkov pomenej, a nie štátnych, ale má 63 projektov v Afrike, kde sa snaží pomáhať, možno niekde pár ľuďmi, pár ošetrovateľmi, ale, ale robí niečo. A iste aj toto by sa mohlo, tieto nevládne organizácie do rozvojovej pomoci ako zahrnúť. Ale že proste my sme už krajina, ktorá je na určitej vysokej úrovni, v OECD, v OECD vôbec nie sme poslední, a teda je načase aj dávať druhým. A toto je tiež, čo je situácia teraz k tomu ako možná.
Napríklad dávať azyl dokázateľne prenasledovaným kresťanom, alebo ľuďom za náboženské presvedčenie by v podstate sa naozaj mohlo. A ja aj navrhujem taký návrh, že zaangažovať do toho cirkvi. Je 1 500 farností v dedinkách, keby sa povedalo, nech každý farár zoberie do svojej dediny jednu rodinu, poviem, že kresťanskú, no. To ako by ste, že tých tam, tých ľudí by sa viacej presvedčilo v dzedzinách. No a dobre a nech im tam, tam vyčlenia nejaký priestor, nech si tam žijú s nimi spolu a nech a sa zaintegrujú a tak ďalej. To by nebola žiadna veľká starostlivosť. Tí ľudia na tej dedine by to pochopili a tí ľudia z vonku prichádzajúci by to tiež ocenili, že sa im takáto možnosť na nový život dáva. Čiže toto neni zlý návrh. Ja budem aj v cirkvi za to lobovať.
Lebo chcem ešte túto poznámku, už sa blížim ku koncu, povedať, že za totality od nás ušlo 400-tisíc ľudí, pokiaľ sa ja pamätám na tú štatistiku, no. Čiže keby nás Západ vtedy vracal domov, tak viete, jak by to dopadlo. Tých ľudí by zavierali, tak či tak ich, aj keď ich nechytili, ich odsudzovali. A vtedy sme sa tešili, že túto spolupatričnosť a solidaritu Západ voči nám prejavoval. No 400-tisíc ľudí to bolo, ktorí ostali, mnohí sa vrátili, mnohí tam zostali. Teraz je asi 400-tisíc vonku, pokiaľ tiež viem, ktorí pracujú vonku, ktorí odtiaľto odišli. Tiež sa mnohí už nevrátia. Niektorí sa vrátia, snáď. Neni sú to voľajaké vysokokvalifikované miesta, často naozaj pracujú tak, ale vyrobia si a potom sa snáď vrátia. Lenže tiež keby ich neakceptovali, jak sa už niekde stáva, napríklad v Anglicku, tak sa divíme, prečo a jako a európske smernice a európska solidarita a tak ďalej. No, čiže nedivme sa, alebo keď aj od nás niekto žiada, aby sa niečo takéto aj tuná zmenilo.
Teraz Únia sa snaží pomerne neskoro, lebo tá situácia už pätnásť rokov takto tam beží, ja sa pamätám dobre, od roku 2000, 2005, čo Afričanov tam došlo, no, tie obrovské vlny.
Únia teraz skonštatovala nasledovné: že za dva roky predpokladá legálne presídlenie z tretích krajín 20-tisíc ľudí. Legálne. Doteraz toto všetko je v podstate nelegálne. Číže otvoriť sa im nejakým spôsobom. Minister mal pravdu, že keď sa otvoríme, dôjde ich omnoho, omnoho viacej. Ale teda aj navrhuje bojovať proti pašerákom, ničiť im lode. A niečo robí zase veľmi, veľmi neskoro. Spolupráca s Úradom pre Vysokého komisára OSN utečencov, je taký návrh, ktorý má aj na to prostriedky, má na to aj metódy snáď. Vyčlenila 50 mil. euroúnia na tieto projekty, aj na, na tie rôzne záchrany. A pokiaľ viem, ten kľúč, a ten je, zaujímavé k nej aj snáď niečo povedať, že kľúč na prijímanie bude veľkosť populácie, HDP, výška, počet doterajších žiadateľov o azyl a ďalej stav nezamestnanosti v tej krajine. Takto to je, neviem, kde my v tomto smere padneme, ale, ale nebude už to také jednoduché povedať, že nechceme nikoho. No určite to takéto jednoduché nebude, ak si to pán minister myslí, no. Tých 1770 ľudí, čo len v 2015. zomrelo, sa utopilo na holodiach, je trocha veľa. A tá nová komisárka Federica Mogherini má iný drive, ako mala minule pani Ashton, ktorá skôr nekonala, ako konala, ale to už sem celkom nepatrí.
Posledná poznámka, že samozrejme prijať skúsenosti už krajín, ktoré s týmto majú roky. To je najmä Veľká Británia, Francúzsko, kde je tých ľudí už tak veľa. Ale je to určitá daň ich za kolónie a daň politiky v minulosti, v podstate si nevedia rady. Sú štatistiky, že v roku 2050 bude vo Francúzku platiť šaría. No a samozrejme aj skúsenosti krajín, kde to je troška lepšie, ale už aj Nemci majú s tým veľa problémov, už aj naši Rakušáci majú s tým veľa problémov tiež, Taliani, o nich ani nehovorím.
Je zaujímavé, že to všetko prichádza z Líbye, a teda vlastne ten, kto zapríčiňuje, že tam je takáto destabilizácia, úplné bezvládie, že sa tam dejú tieto veci, tak ten by mal tiež s tým pomôcť. A to sa týka tentokrát Ameriky, lebo to náhle odstránenie diktátora, ktorý bol zlý, ale nenahradiť ničím iným, bola veľká chyba. A takéto chyby sa diali pri rôznych revolúciách, takzvaných arabských, oranžových, Irak, a neviem kde, už ja do toho dávam aj Afganistan, ktorý tiež dobre neskončí.
Takže, pán minister, prepáčte, že som v čase, keď bolo treba dať pozmeňujúce návrhy, na európsku smernicu sa aj tak asi nedajú dať, tak som troška zaviedol debatu na všeobecnú, ale očakávam naozaj, že takýto bod v parlamente príde a že si seriózne v obidvoch stranách porozmýšľame, že čo môže aj Slovensko v tomto smere urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážený pán poslanec, mňa zaujalo na vašom vystúpení najmä teda to, čomu ste sa venovali aj najobsažnejšie, a to je, to sú tí azylanti. Je bezpochyby jasné, že je to vážny problém. Ide o konkrétnych ľudí, o množstvo konkrétnych ľudí, ľudských bytostí, preto to riešenie naozaj musí byť ľudské, citlivé, ale zároveň aj racionálne. Ja príliš nedôverujem riešeniam, takým zjednodušeným, zľahčeným, ako sú napríklad kvóty. Európska byrokracia ich má v niektorých prípadoch rada, ale málokedy zaberajú ako také zjednodušené riešenie.
Podobne si myslím, že nie sú potrebné nejaké zarputilé stanoviská, extrémne na jednu alebo na druhú stranu. To znamená jedno extrémne stanovisko – žiadni imigranti, a druhé extrémne – všetkých bez rozdielu alebo na základe nejakých kvót, akoby to boli nejaké kusy. Súvisí to, samozrejme, s tou otázkou, ktorú si tiež rozobral, otázka demografie. Naozaj je potrebné jednak podpora rodiny v našich, v našich podmienkach, v našej krajine, ale zároveň aj vzdelávanie a výchova, aby títo, tieto deti, mladí ľudia, ktorí dorastajú, boli vedení k flexibilite a k schopnosti sa kvalifikovať, pretože naozaj inak by mali problém, aj keby bol nedostatok pracovných miest kvalifikovaných.
Treba sa pozrieť teda na dôvod imigrácie. Je potrebná naozaj aj tá solidarita. Spomínal si kresťanov miestnych s tými povedzme irackými alebo sýrskymi. A takisto integrácia. Ale tu chcem povedať, že aby sme nezabudli na to, že my naozaj máme, bohužiaľ, problém aj s integráciou tu miestnej menšiny rómskej, hľadáme rôzne spôsoby a nezvládame to. To znamená, mám silné pochybnosti, či by sme zvládli úspešne integráciu veľkého množstva nejakých imigrantov z iných podmienok. Takže treba si to naozaj racionálne zvážiť a nájsť ľudské a citlivé rozumné riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, môžem ťa ubezpečiť, že pán minister ťa absolútne nepočúval. Absolútne ho nezaujímalo, čo si rozprával. Dával to dostatočne jasne najavo. Jeho vôbec nezaujíma, čo sa tu rozpráva. Sem-tam, keď to niečo mierne štipne, tak sa postaví, začne urážať napravo, naľavo, ty máš u neho azyl, hej, ty už u neho si mimo množiny. To je systém práce. Garantujem ti, že minister nemá ani "dunst" o tom, o čom si teraz rozprával.

Dovolím si predniesť aj svoj postoj ako taký malý vklad. V podstate sa budem len opakovať už v tých postojoch, ktoré, ktorými som sa, ktorými som reagovala na problematiku azylovej politiky. Myslím si, že nebude správnym riešením výlučné sústredenie sa na riešenie a tvorbu azylovej politiky, pokiaľ nebudú z úrovne diplomacie tých-ktorých krajín, tých-ktorých vlád uskutočňované kroky a opatrenia vedúce k stabilizácii pomerov tej-ktorej krajiny. A teraz mám na mysli nielen politické, občianske, ale aj samozrejme ekonomické a sociálne hľadiská. Jednoducho je potrebné vyvíjať z úrovne diplomacie každej jednej krajiny, európskej krajiny, také posolstvá, také opatrenia, učiniť také opatrenia, ktoré primäjú tú-ktorú vládu tej-ktorej problémovej krajiny, v ktorej dochádza k týmto hromadným migráciám, aby stabilizovala a garantovala ľuďom ako ľudské, demokratické, politické, občianske, tak aj sociálne a ekonomické práva.
A čo sa týka vášho príspevku, pán poslanec Mikloško, nemyslím si, že možno sa spoliehať iba na misie rôznych mimovládnych a náboženských organizácií. Naozaj je veľmi dôležité, aby v tejto situácii hromadných migrácií, ku ktorým dochádza, boli plne angažované aj verejnoprávne zložky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. K pánovi Vašečkovi, páči sa mi to, že ľudské a racionálne. Slováci by mohli, aj majú k tomuto snáď vzťah. A Taliani k tomu veľký majú. Proste tú solidaritu, ľudskú a racionálnu, prejavujú napriek aj rôznym zákonom vždycky. A upozorňujem, že vlastne to schytávajú už 20 rokov chudobné, južné časti, ktoré sú naozaj podstatne chudobnejšie ako celý Sever, a proste berú tých ľudí a ubytovávajú ich a starajú sa o nich oni. Je tam veľký systém na toto vypracovaný.
Upozorňujem, že samozrejme, že imigrácia hrozí pre nás takisto každý deň. Ukrajina, keby tam začalo niečo veľké, keď dôjde na hranice desaťtisíc ľudí, tak ich nezachráni ani sto schengenských nejakých týchto, no. Čiže na to sme, môžeme aj my byť pripravení, iste, že aj sme, ale neni to také jednoduché, čo by sme vtedy robili.
Ja, čo sa týka pána Hlinu, tentokrát som sledoval jedným okom stále ministra a bol by som vyprával, keby ma nepočúval. Mám dojem, že ma počúval. Čiže nesmieme vidieť vždycky len to zlé. Tak teda ja nechcel som nejako ovplyvniť tento zákon, ani nemôžem, ale som chcel do toho placu troška hodiť pár myšlienok. Veľmi dobrá myšlienka je to, že naozaj tuná treba sedieť za stolom, diplomaticky rokovať a tak ďalej, stále, nie nejako radikálne povedať, že nie. To sa nedá vôbec ani v tomto smere.
Iste pán minister číta šifry, z Talianska ich je veľa, ja som ich tiež veľa písal. A tie hovoria, aká je skutočná situácia a teda vieme dobre omnoho viac, jak je v novinách, ako my všetci, že čo sa tam vlastne deje a čo nás neminie. Čiže v tomto smere tá diplomacia pracuje, aj keď sa o nej v podstate nevie. Ale upozorňujem, že teda existujú rôzne správy z veľvyslanectiev, ktoré upozorňujú, aká bude situácia, čo nás neminie veľmi jasne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Som v Rade Európypráve v komisii , ktorá má na starosti migráciu. K tejto veci by som povedal, že tá komisia zasadá veľmi často, rieši problém, prijíma vyhlásenia, ale nenachádza žiadne riešenia. Ja to hovorím veľmi otvorene. Všetci si uvedomujú, že to je vážna vec, ale nájsť riešenie v tak rozsiahlej migrácii, ktorá sa deje, nevie.
A ja chcem v tejto súvislosti ale čosi iné povedať, aj istým spôsobom sa opýtať pána ministra. Viete, výbor pre európske záležitosti rokoval práve o týchto otázkach a po rozprave prijal stanovisko, ktoré je záväzné aj pre vládu a premiéra, čo sa týka kvót. To znamená, ten jeden z návrhov, ktoré chcela prijať Európska únia, je kvótovanie, aby každá krajina mala isté kvóty. Musím povedať, že výbor bol proti tomu, a som trošku prekvapený a zarazený, že slovenskí poslanci, aj vládni, v europarlamente hlasovali za kvóty. Ja viem, že existuje slobodný mandát poslanca a europoslanca, ale myslím si, že toto asi nie je ten najšťastnejší argument v tejto chvíli, pretože to je všeobecne slovenská politika, ktorú sme prijali, a očakával by som, že aj slovenskí poslanci budú reprezentovať, aspoň väčšinovo, tento náš záujem.
Ďakujem.