51. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne. Je tu také nejaké, už aj napäté, aj skôr by som povedal, začína sa podobať šoubiznisu.
Tak aj ja poviem. Začnem jednou veselou vecou. Ja som dneska tri veci ukradol. Jedna je pero, ktoré hentam ležalo, keď som potreboval niečo podpísať. A zisťujem, že to je kádehácke pero, čiže to vlastne nie je krádež. (Smiech v sále.) Na stoosemdesiat trojke sme mali dneska modlenie a tam bolo na stole smerácke pero, tak to som tiež šlohol. Tu ho mám. A druhé pero, keď som tajne hlasoval, tak som si tiež zobral pero. To je teda odtiaľto. Tam som sa priznal. Takže tri perá v ruke. (Reakcie z pléna.) Oľutujem aj to, v poriadku, dobre.
Moja interpelácia. Ešte mám všeličo inšie vo vačku, ale to radšej nepoviem. Teraz už vážnu vec. Ide o vzdelávanie nepočujúcich detí v Slovenskej republike. Ja som o tom pánu ministrovi hovoril, ústne teda a teraz to aj prečítam tuná a odovzdám písomne.
Vzdelávanie najmä úplne nepočujúcich je stálym problémom. Jeho charakteristickým rysom bola snaha za každú cenu naučiť úplne nepočujúce dieťa rozprávať a tak ho integrovať do majoritnej spoločnosti. Bolo obdobie, keď sa pochopil nezmysel tohto snaženia a vo vzdelávaní sa kládol dôraz na posunkovú reč ako prirodzený komunikačný prostriedok nepočujúcich a ňou sa nepočujúce deti aj vzdelávali. Neskôr sa začalo tzv. obdobie oralizmu, ktoré, žiaľ, v rôznych podobách trvá, ktoré je až dodnes, a tým sa napáchali veľké školy na intelekte a osobnostnom vývoji nepočujúcich detí.
Aj vývoj vo svete v oblasti vzdelávania nepočujúcich je stále poznačený bojom nepočujúcich za ich právo vzdelávať sa v ich posunkovej reči. Hovorí o tom aj nedávna petícia Svetovej federácie nepočujúcich, ktorá sa obracia na všetky štáty sveta s výzvou o uznanie posunkovej reči ako materinskej reči nepočujúcich a práva ňou sa aj vzdelávať. Aj Bruselská deklarácia z 19. novembra 2010, ktorú podpísala Národná organizácia nepočujúcich Európskej únie, vyzýva k uznaniu posunkovej reči členskými štátmi Európskej únie a zavedenie bilingválneho vzdelávania nepočujúcich. Posunková reč teda musí prestať byť posudzovaná iba ako pomocný prostriedok orálneho vzdelávania, ktoré sa už dávno ukázalo ako nezmyselné a neefektívne.
Situácia v oblasti vzdelávania nepočujúcich detí u nás sa za posledné roky zhoršila. Po prijatí nového školského možno konštatovať nepochopenie problému zo strany kompetentných. Prejavom tohto nepochopenia je aj rušenie špeciálnych škôl pre nepočujúcich a integrácia týchto detí do škôl normálneho typu, kde pre nepočujúce dieťa nie sú vytvorené adekvátne podmienky pre vzdelávanie. O nutnosti vytvárania takýchto adekvátnych podmienok hovorí aj dokument OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.
Hoci u nás platí zákon Národnej rady č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich, doteraz tento zákon nemá vykonávacie predpisy a nezohľadnil sa ani v školskom novom zákone v akceptovateľnej podobe. Školská reforma sa teda robí v oblasti špeciálneho školstva v rozpore s týmto zákonom. Je preto aktuálne, aby sa uvedený zákon začal rešpektovať v plnom rozsahu a aby po pätnástich rokoch jeho nerešpektovania bol novelizovaný a s jasnými vykonávacími predpismi uvedený do systému vzdelávania nepočujúcich detí.
Prijatím zákona o posunkovej reči nepočujúcich v roku 1995 bola Slovenská republika treťou krajinou na svete, kde existuje takýto zákon v samostatnej podobe. To bol aj dôvod, prečo v tom istom roku, keď slovenský svet nepočujúcich a nedoslýchavých prezentoval tento zákon na Svetovom kongrese nepočujúcich vo Viedni, vzbudil zákon veľkú pozornosť a obdiv. Je preto poľutovaniahodné jeho nerešpektovanie v systéme vzdelávania nepočujúcich detí počas pätnástich rokov. Jeho ďalšie odďaľovanie by sa mohlo považovať za nezodpovedné.
Tento zákon by mal zabezpečovať právo na informácie nepočujúcich a ich integráciu do spoločnosti. A teda by sa mohla navrhnúť, ja taký návrh mám, ale viem, že keď ho sám podám, tak neprejde vôbec, ale mal by byť takýto nejaký poslanecký nadstranícky zákon, ktorým by sa novelizoval zákon 149/1995, ktorý by ustanovil posunkovú reč za prostriedok dorozumievania a vzdelávania nepočujúcich osôb, a táto reč by potom bola rovnocenným jazykom, aký používa majoritná komunita počujúcich.
Ďakujem. A interpelácia bola na pána ministra školstva Draxlera. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. S mojou interpeláciou sa obraciam na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra vo veci e-kolkov.
Slovenská pošta, a. s., ukončila v novembri minulého roku distribúciu papierových kolkových známok. Platenie sa nahradilo, citujem, "novým elektronickým platobným systémom E-KOLOK". Jeho cieľom bolo, samozrejme aj je, zvýšenie komfortu občanov a firiem, ako aj zjednodušenie a sprehľadnenie celého systému. Prešlo niekoľko mesiacov a neraz sa stáva podľa odozvy občanov, že prístroj, teda samoobslužný terminál, ktorý má vydávať potvrdenie o zaplatení poplatku, a bez neho nie je možné podať, samozrejme, príslušnú žiadosť, je nefunkčný. A to nielen na bežnom úrade, ale dokonca aj na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na Drieňovej ulici, kde sa dávajú žiadosti na registráciu občianskych združení, alebo na okresnej prokuratúre, kde je špecializované pracovisko na vydávanie výpisu z registra. Potom nezostáva nič iné, ako vyhľadať najbližšiu poštu a tam si zakúpiť ešte zostatkový kolok, ak ho tam ešte majú.
Zaujímavé je tiež, že keď človek potrebuje výpis z registra trestov, na spomenutej okresnej prokuratúre k tomu stačí kolok v hodnote 4 eurá, keď to ale vybavuje prostredníctvom pošty, stojí to o dve eurá viac.
Na základe vyššie uvedeného sa preto obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si požiadať o vysvetlenie nasledujúcich otázok:
Prvá. Ako hodnotíte nový systém platenia správnych poplatkov?
Druhá otázka. Aké pozitíva a negatíva sa prejavili za obdobie od zavedenia tohto systému?
A tretia otázka. Aké máte vysvetlenia na skutočnosť, že na tak dôležitých úradoch, ako je spomenuté Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky či Okresná prokuratúra v Bratislave, dlhodobo tieto terminály nefungujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorá sa konala dňa 14. mája 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 101 hlasovacích lístkov, teda na tajnom hlasovaní bolo prítomných 101 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky dvaja poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Z 99 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo desať neplatných.
Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Soni Pőtheovej za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky hlasovalo:
za 79 poslancov, proti bolo 8 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci.
Na schválenie návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky zvolila Soňu Pőtheovú za predsedníčku Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy, páni, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 14. mája 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 103 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 103 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 103 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 100 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
za Milana Hargaša hlasovalo za 77, proti 9, 14 sa zdržali hlasovania,
za Jána Hijja hlasovalo za 76, 9 hlasovalo proti, 15 sa zdržalo hlasovania,
za Antona Nováka 20 hlasovalo za, 47 proti, 33 sa zdržali hlasovania.
Na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na člena Regulačnej rady zvolení Milan Hargaš, Ján Hijj.
Overovatelia poverili svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú predkladáme s kolegom Brixim.
V podstate cieľom našej novely, ktorú predkladáme, je v podstate zakotviť do súčasného § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa novú zákazovú normu, podľa ktorej nesmú výrobca, dovozca, dodávateľ, predávajúci upraviť výrobok tak, že v dôsledku jeho používania, plynutím času alebo iným vonkajším zásahom dôjde mimo obvyklého opotrebenia k cielenému zníženiu kvality, použiteľnosti alebo skráteniu životnosti výrobku. Ide o takzvané plánované zastarávanie. V tejto súvislosti sa rovnako zakazuje výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi a predávajúcemu do výrobku vložiť súčasť, ktorá povedie alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť.
Týmto návrhom chceme postihnúť praktiky evidované už aktuálne v niektorých členských štátoch Európskej únie, hlavne vo Francúzsku, v Nemecku a v Českej republike a založené na zakomponovaní takzvaných kazítok do výrobkov, ktoré majú spôsobiť, že výrobok po istom čase alebo inom zásahu, napríklad softvérom, stratí vlastnosti a stane sa vadným spravidla v čase krátko po uplynutí záručnej doby. Z obavy pred takýmto úmyselným cieleným konaním navrhujeme už teraz, aby bolo možné na takéto konanie reagovať, sankcionovať výrobcu, dovozcu, dodávateľa, predávajúceho na administratívnej báze.
Samozrejme, v súčasnosti slovenská právna úprava takúto normu neobsahuje. V súčasnosti slovenská právna úprava nemohla na to reagovať, ani to nemohli kontrolovať, nakoľko nemali na základe čoho to kontrolovať, na základe akých dôvodov a hlavne neboli na to ani nie sú ešte upravené technické normy.
Čo sa ale týka tohto, samozrejme, prichádzame s preventívnym ustanovením, ktoré vychádza, samozrejme, z určitých okolností. Začnem teda v krátkosti s krátkym historickým exkurzom.
Plánované zastarávanie alebo takzvané kazítka nie sú výmyslom 21. storočia, ale v určitých formách už existujú vyše sto rokov. Spomeniem žiarovkový kartel Phoebus z roku 1924, ktorý je ako jedným z prvých príkladov toho, ako výrobcovia zámerne skracovali životnosť svojich produktov. Vtedy poprední výrobcovia žiaroviek, medzi nich patrili napríklad spoločnosť Philips, Osram, General Electric Company a Compagnie des Lampes, sa dohodli všetci, že skrátia životnosť svojich výrobkov z 2 500 na 1 000 hodín. Čiže životnosť žiaroviek vtedy sa, bola dohodnutá najväčšími výrobcami, že sa skráti z 2 500 na 1 000 hodín.
Kartel dokázateľne existoval až do roku 1942, kedy americká vláda General Electric a ďalších zažalovala kvôli nekalej súťaži. Čiže dostalo sa to do roviny nekalej súťaže a, samozrejme, boli potrestaní.
V roku 1932 publikoval Američan Bernard London pozoruhodný spis nazvaný Koniec hospodárskej krízy pomocou plánovaného zastarávania. London sa v ňom zasadzoval o to, aby trvanlivosť všetkých výrobkov, od automobilov, cez obuv až po budovy, bola určená vopred a aby občania boli pod vysokými pokutami nútení tento tovar po jeho uplynutí trvanlivosti odovzdať späť k likvidácii. Kúpou nového výrobku sa tak má zaručiť kolobeh výroby a udržania pracovných miest.
Aj keď v danom čase ten návrh nebol prijatý, koncept plánovaného zastarávania sa po vojne stal znova základom boomu svetovej ekonomiky, založenej na rýchlej spotrebe. Spoľahlivé výrobky s dlhou životnosťou začali postupne nahradzovať šmejdami na krátke alebo dokonca jediné použitie, pričom výrobcovia naprieč viacerými odvetviami zistili, že najviac zarobia na modeli "čím je horšia kvalita výrobku, tým sú nižšie náklady, vyšší predaj a, samozrejme, vyššie tržby".
V roku 1954 rozšíril americký priemyslový, alebo začal zverejňovať americký priemyslový inžinier Brooks Stevens koncept plánovaného zastarávania, pričom ho rozšíril o novú takzvanú morálnu dimenziu, ktorá spočívala v tom, že zákazníkov je nutné motivovať k tomu, aby sami v podstate prestali používať ešte funkčné výrobky, teda ich niekde odložili a kupovali si nové výrobky, samozrejme pod taktikou neustále meniaceho sa dizajnu. Stevensova v podstate dodnes platná marketingová stratégia bola v duchu, v podstate nalomiť zákazníka alebo ho naviesť na túhu alebo teda pocit, že musí vlastniť vždy niečo novšie a samozrejme vždy o trošku skôr, ako by to bolo potrebné. Toto bol, dá sa povedať, začiatok, ktorý v podstate, alebo ako to funguje v svetovej ekonomike až doteraz, no ale tým to všetko, samozrejme, nekončí.
V roku 2000, trošku posunieme sa ďalej, v roku 2000 televízna stanica, jedna z najväčších televíznych staníc CDF v Nemecku, samozrejme neskôr aj CT Magazine, rakúsky, nachytali a primäli k tomu, aby sa firma Canon priznala k tomu, že montuje do svojich tlačiarní takzvané počítadlá, ktoré po určitom čase alebo teda po dosiahnutí vytlačenia 15-tisíc strán proste zabránia ďalej používaniu daného toneru alebo danej tlačiarne. Samozrejme, v rámci tohto museli nejakým spôsobom sa vyhnúť potom hromadnej žalobe a v podstate bolo uvedené, že daný problém sa akože odstránil. Samozrejme, neodstránil sa. Prídem ešte ďalej k tomu. Začala sa ďalej objavovať v Canonoch MPS 40 chybová hláška B 200. V príručke, ktorá bola dodávaná k týmto tlačiarňam, bolo pri chybe uvedenej B 200 napísané jediné: "navštívte servis". Samozrejme, v podstate, keď sa ľudia na to dotazovali, objavovalo sa, aj sa v podstate, bola odosielaná správa z firmy podľa webových zdrojov, že ide o nejakú základnú poruchu alebo nejakú nešpecifikovanú hardvérovú poruchu, ale začalo sa to zrazu objavovať aj pri tlačiarňach Canon MG 5250, aj pri ďalších.
V roku 2003, v roku 2003 nastal ďalší posun, konkrétne, v podstate dá sa povedať, že bol to jeden z najväčších mediálnych škandálov v tomto zmysle, o ktorý sa postarala spoločnosť Apple. Kalifornský gigant svoje MP3 prehrávače iPady zostrojil tak, aby nebolo možné vymeniť batériu a ich životnosť najviac, teda naviac v MP3 prehrávači alebo teda iPade palo outu umele obmedzil softvérovo teda na 18 mesiacov. V roku 2003 nasledovala v Spojených štátoch amerických hromadná žaloba, ktorá vyvrcholila mimosúdnym vyrovnaním, a Apple musel sľúbiť, že batérie bezplatne vymení a zároveň predĺži záruku z 18 mesiacov na dva roky.
V podstate, čo je dôležité spomenúť, že na predmetný problém reagovali už aj poprední dizajnéri, napríklad priemyslový inžinier Darren Blum, ktorý sa v denníku Wall Street Journal vyjadril, že v podstate navrhuje sa dizajn budúcich skládok a že samozrejme, čo sa týka plánovaného zastarávania, tak to mu napomáha.
Taktiež objavila sa nemecká, v roku 2014 objavila sa nemecká štúdia Geplante Obsoleszenz, ktorá rámuje dokonca ten jav plánovaného zastarávania do konkrétnych čísiel, citujem: "Za šmejdy, ktoré kvôli zlej kvalite a krátkej životnosti náhle končia na skládke, podľa tejto štúdie Nemci zaplatili 101 mld. eur, teda 7 % celkových výdajov nemeckých domácností. Vyjadrené ešte inak, kúpou nekvalitného, predčasne vyhodeného a samozrejme plánovane zastarávaného tovaru vyprodukoval každý Nemec 120 kg." Samozrejme, túto správu potvrdil, alebo teda citoval túto štúdiu časopis Týden.
Ďalej by som chcel spomenúť plánované podoby, alebo ako tie podoby toho plánovaného zastarávania vyzerajú. V podstate okrem toho, že kovové súčiastky sa vymieňajú za umelohmotné, alebo sa vyrábajú batérie takým spôsobom, že umelo je skrátená ich životnosť, teda softvérovo, a nedajú sa vymeniť v niektorých zariadeniach, alebo objavujú sa formy, ktoré súvisia s tým, že dátové karty sú nastavené iba na určitý počet prepísaní bez toho, že by bol o tom informovaný spotrebiteľ, a potom, samozrejme, prestanú fungovať, alebo sa objavuje u niektorých typov kávovarov počítadlo, ktoré pri určitom počte pripravených káv zablokuje celý kávovar alebo kávomat, tak to sú jedny z podôb, ktoré sa objavujú pri použití takzvaných kazítok. Taktiež sa objavujú kazítka typu, že určitá súčiastka sa dá, teda plánovane k tepelnému zdroju, kde sa predpokladá, že pri materiáli, z ktorého je tá súčiastka vyrobená, že je povedzme z umeliny alebo z plastu, odíde skôr ako železná súčiastka.
V podstate čo je dôležité uviesť, čo je dôležité uviesť, je aj, že na predmetný problém zareagovali vo Francúzskej republike, kde viacerí poslanci Národnej rady sú v skupine priateľstva s Francúzskom a všetci vedia teda, čo sú tam, že Francúzi sú v mnohých veciach stále ešte popredu pred Slovenskou republikou, kde Francúzi na tieto kazítka zareagovali právnou úpravou, ktorá samozrejme dáva pokutu takýmto výrobcom alebo predajcom, ktorí montujú kazítka, ktoré umelo skracujú životnosť, im ukladá pokuty do 300-tisíc eur a dokonca dali to, ako to povedal aj pán minister Kažimír na hodine otázok, dokonca, dokonca dali to do roviny trestno-právnej, kde môže takýto výrobca alebo teda jeho zamestnanec dostať až dva roky väzenia.
Čo ale chcem povedať, aj Európska únia sa chystá zareagovať na daný problém. Zámerné znižovanie životnosti výrobkov ako takých teda vníma už aj Európska komisia ako problém. Podľa nej negatívne dopady na spotrebiteľa, životné prostredie a férovú súťaž sú zjavné. V podstate z toho dôvodu sú už niektoré európske legislatívne prostriedky, ktoré majú podobné praktiky potlačiť, napríklad smernica o ekodizajne, ktorá obsahuje požiadavky na dlhšiu životnosť výrobkov, a tie sú zároveň obsiahnuté aj v pravidlách pre elektrické a elektronické odpady. V podstate taktiež legislatíva Európskej únie zároveň dáva spotrebiteľom právo najmenej na polročnú lehotu k uplatneniu, samozrejme, chýb tovarov. Zároveň však obsahuje ustanovenie, že pokiaľ je preukázané, že došlo u výrobku k zámernému obmedzeniu jeho životnosti a spotrebiteľ nie je o tomto fakte informovaný, tak to môže byť považované za neférovú obchodnú prax. Úrady a súdy niektorých členských štátov Európskej únie dokonca už tieto pravidlá začali vynucovať, uviedla to konkrétne Česká televízia.
V rámci globálneho hodnotenia európskej legislatívy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa sa pripravujú v roku 2016 dve smernice, ktoré budú sa teda dotýkať podľa, citujem, Eduarda Holiciusa, ktorý má v kabinete českej komisárky pre spravedlnosť, ochranu spotrebiteľov a rovných príležitostí Věry Jourovej na starosti spotrebiteľskú politiku, pripravujú sa dve smernice, smernica o neférových obchodných praktikách a smernica o spotrebiteľskom obchode a zárukách, ktoré sú plánované na rok 2016. Čiže aj Európska únia samozrejme na tento problém reflektuje a samozrejme Francúzi boli prví, ktorí tento problém už aj riešia.
Znova by som chcel ešte spomenúť jeden príklad, konkrétne, na čo poukázala agentúra Reuters. Agentúra Reuters natočila video, reportáž, ktorá je ešte aj doteraz na YouTube, ktorá poukazuje na skutočnosť, že v severnej Kalifornii majú na hasičskej stanici žiarovku, ktorá svieti bez prestávky už od roku 1901. Je to v mestečku Livermore, ktoré sa môže popýšiť žiarovkou, ktorá stále svieti. A vec je tá, že je neustále monitorovaná kamerou, čím sa to priamo na webe preukazuje, že v určitom momente táto žiarovka bola vyrobená ešte v období pred kartelovou dohodou, ktorú som spomenul, na začiatku toho žiarovkového kartelu Phoebus v roku 1924, a je dôkazom toho, že niektoré výrobky dokážu fungovať dlhodobo aj bez takýchto kazítok.
V rámci internetu a rôznych diskusií mnohí občania poukázali na to, že mnoho výrobkov, ktoré boli vyrobené v minulosti, boli to či už výrobky Tesla alebo Tatramat, fungovali aj 10 alebo 15 rokov, v súčasnosti mnohé výrobky sú nefunkčné už po dvoch, troch rokoch, alebo niekedy skôr. V podstate pri niektorých reportážach, ktoré sa objavili nielen na internete, ale už aj v našich televíziách, konkrétne v televízii Markíza, bolo jasne preukázané softvérové kazítko na toneroch, kedy priamo redaktor za asistencie odborníka na IT technológie prelepil softvérové kazítko pri toneri, ktorý už údajne nemal byť použiteľný, a začala tlačiareň normálne ďalej tlačiť.
Sú množstvá iných prípadov. Samozrejme, môže argument typu, že čím viac sa, teda čím skôr sa pokazí výrobok, tým viac výrobkov sa vyrobí, viac sa bude podporovať trh a samozrejme viac ľudí sa zamestná, ale nie je to celkom na mieste, lebo v podstate aj pri iných kvalitných výrobkoch, ktoré majú mnohé firmy aj teraz v súčasnosti a nie sú až tak drahé, tak jednoducho ich prosperita, tých firiem, ide ďalej a zamestnávajú viac a viac ľudí. Určite v podstate vieme si to porovnať pri niektorých kvalitných výrobkoch z Nemecka, keď to porovnávame s niektorými výrobkami, ktoré obsahujú kazítka, z Číny napríklad.
Čo chcem spomenúť a čo je dôležité spomenúť ešte, je, že naše ustanovenia majú mať preventívny charakter, teda ako vo Francúzsku. To znamená, že majú reagovať do budúcnosti, keď sa niečo takéto objaví a preukáže a dokáže. V podstate v súčasnosti už aj niektoré iné naše právne normy tieto preventívne ustanovenia majú, je to napríklad aj Trestný zákon, ktorý obsahuje niektoré trestné činy, ktoré v podstate sa teraz v tomto momente nemôžu stať, ale v budúcnosti sa môžu stať, je to napríklad trestný čin vojnovej zrady, kedy v podstate tento trestný čin je možné spáchať iba za vojnového stavu, a, samozrejme, je to preventívne ustanovenie.
Čo sa týka našej právnej úpravy, tak samozrejme prerokovávali sme ju aj so Slovenskou obchodnou inšpekciou, s ministerstvom hospodárstva, kde do budúcnosti sa na otázky, akým spôsobom sa to preukazovať, máme na to riešenie: jednoducho, tak ako je to aj pri iných vadných výrobkoch, bude sa to má preukazovať samozrejme znaleckými posudkami. Ten znalecký posudok si buď dá urobiť priamo Slovenská obchodná inšpekcia, alebo priamo spotrebiteľ. Je to využívané už aj teraz vo viacerých prípadoch v zahraničí, ktorými samozrejme reagujú spotrebitelia cez hromadné žaloby, tak ako to bolo v Spojených štátoch amerických, na niektoré teda výrobky, ktoré obsahujú takéto súčasti s názvom teda kazítka alebo súčiastkami, ktoré pomáhajú k tzv. plánovanému zastarávaniu.
V podstate čo by som ešte na záver uviedol, po Francúzsku a Slovenskej republike, kde sme my zareagovali na francúzsku úpravu, už sa touto myšlienkou, okrem samozrejme Európskej únie, zaoberajú aj v Českej republike, kde viaceré médiá na to poukázali, na tento problém. A tak ako mi to bolo aj dnes potvrdené zo strany jedného nášho europoslanca a tak ako som uviedol, tie navrhované smernice aj Európska únia plánuje na toto do budúcnosti zareagovať.
Čo je pre mňa dôležité, aj pre kolegu Brixiho, povedať je to, že my a poslanci za stranu SMER v prvom rade snažíme sa hájiť záujmy spotrebiteľov. Pre nás je dôležité, aby občan-spotrebiteľ mal výrobok, ktorý si kúpi, aby mal ten výrobok dostatočnú kvalitu a slúžil hlavne na to, na čo je určený, a aby skončil svoju životnosť na základe objektívnych príčin, nie na základe nejakého plánovaného zastarnutia alebo dokonca softvérovej úpravy, že nejaký výrobok má vypovedať svoju funkčnosť v nejakom čase alebo pri napočítaní nejakého počtu hodín alebo pri napočítaní nejakého počtu prepisov.
Toľko v krátkosti k uvedeniu tohto návrhu zákona. Na záver, je v súlade podľa nášho názoru tento návrh s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. A na základe tejto úpravy, keď sa prijme, bude môcť aj Slovenská obchodná inšpekcia, aj súdy už postihovať tzv. kazítka, ktoré napomáhajú plánovanému zastarávaniu do budúcnosti, i keď zatiaľ v súčasnosti nebola na to právna úprava. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1521).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrh zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci. Znova tu máme zákon o ochrane spotrebiteľa a v podstate už včera, keď sme rokovali o zákone o poskytovaní príspevkov pre bývalých športovcov, téma ochrany spotrebiteľa, hlavne ochrany tých najzraniteľnejších spotrebiteľov na finančnom trhu rezonovala.
V tejto téme mi nedá, aby som sa nejako nevrátila aj pri tomto zákone, predloženom zákone o ochrane spotrebiteľa, pretože nedá mi, aby som nereagovala na tie nepravdivé, zlomyseľné útoky zo strany pána poslanca Martvoňa, dnes predkladateľa, k tomu, že som doteraz nepodporila žiaden spotrebiteľský zákon a rovnako žiaden spotrebiteľský zákon som ani nepredložila. Ja som si dnes dala námahu a asistent mi spočítal, koľko zákonov som doteraz predkladala a aký pomer z týchto predložených zákonov, či už noviel alebo pozmeňujúcich návrhov, tvoria práve zákony, ktoré boli určené na ochranu práv spotrebiteľa. Ja nechcem naozaj vyznieť teraz, že som vzťahovačná a že tu riešim nejaké osobné dotknutie, osobné dojmy alebo pocity, nejakú frustráciu, ale naozaj myslím si, že žiadneho vládneho poslanca, ani vás, pán Martvoň, neodôvodňuje a neoprávňuje nič, aj keď ste vládny poslanec, takto dehonestovať česť a úsilie, snahu iného poslanca. Ja si naozaj od vás toto vyprosím a hneď v úvode chcem povedať, že budem od vás žiadať ospravedlnenie za včerajšie neodôvodnené klamlivé útoky na moju adresu.
Predložila som 96 pozmeňujúcich zákonov a noviel, spolu s inými predkladateľmi, a len 20 zákonov sa týkalo, alebo teda pozmeňujúcich návrhov sa týkalo čisto spotrebiteľskej problematiky. Tak ak ste si vy dovolili klamlivo včera uviesť, že som nepredložila žiaden spotrebiteľský zákon, žiadam vás na základe týchto faktických exaktných údajov, aby ste skorigovali tieto informácie aj správanie, svoj postoj voči mne.
A teraz poďme k zákonu. Ja nebudem pri zákone o ochrane spotrebiteľa reagovať len na tzv. kazítka alebo čipy krátkej životnosti výrobkov. Znova sa vrátim hneď v úvode k tomu a poviem to hneď v prvom čítaní, že do druhého čítania opakovane pripravím pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý nebude reagovať len na úpravu parciálnych vecí, ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa, tzv. kazítok, ale budem znova predkladať úpravu, ktorá z poznania praxe reálnej, reálnych skúseností spotrebiteľov bude predstavovať systémovú ochranu spotrebiteľa. Vy o týchto potrebách úpravy zákona dobre dlhodobo viete a ja som v podstate rada, že opäť mám pri prerokovaní tohto zákona pod záštitou alebo pod takou obálkou tzv. kazítiek, že mám znova príležitosť poukázať na nekomplexnú, nedôslednú a neprecíznu prípravu zákona o ochrane spotrebiteľa.
Uvádzali ste tu pri týchto kazítkach vlastne vzory Francúzska, nechali ste sa nimi inšpirovať. A mňa by teda zaujímalo, že ak je problém s vymožiteľnosťou práva a Slovensko má problém s uplatnením a využívaním mimosúdnych inštitútov, prečo si vzor Francúzska neberieme aj pri využívaní mimosúdnych inštitútov na Slovensku? Podľa mojich informácií napríklad Francúzsko je krajinou, kde povinne, ak spotrebiteľ sa dožaduje svojich oprávnených nárokov na súde, má právo, má dokonca povinnosť predávajúci sa zúčastniť mimosúdneho konania. Otázkou, ktorú už opakovane predkladám pri prerokovaní tohto zákona, aj dnes ostáva, prečo takéto mimosúdne inštitúty neuplatňujeme aj v Slovenskej republike? Zdôrazňujem to len preto, že Francúzsko nám tu bolo dávané za vzor práve pri legislatívnej úprave a odstránení problému tzv. kazítok.
V zákone sa uvádza, kto bude vyvodzovať zodpovednosť a dôsledky za implantovanie takýchto kazítok, takýchto čipov do jednotlivých výrobkov, avšak zo znenia zákona ani z dôvodovej správy som sa nedozvedela, akým spôsobom budú tieto kazítka a tieto čipy odhaľované. Kto ich bude odhaľovať? Chýbajú mi analógie, chýbajú mi nejaké moduly postupu, podľa ktorých, ja neviem, ako môže laik, spotrebiteľ takéto kazítko odhaliť. Či mu stačia jeho alebo či disponuje takými odbornými, takou kvalifikáciou, takou dispozíciou, odbornou spôsobilosťou, aby vedel takéto kazítko odhaliť. Kto teda bude tieto kazítka odhaľovať? Lebo už teraz napríklad, nemám potvrdené tieto informácie, ale pracovníci rôznych priemyselných fabrík alebo subjektov, ma informovali o tom, že sú svedkami toho, ako mnohé čínske súčiastky sú prelepované značkami CE bez toho, aby prešli riadnym normalizačným procesom. Samozrejme v obavách o možnú stratu zamestnania, sa obávajú takéto informácie podať a zverejniť.
Takže základná otázka, ktorá súvisí s týmto zákonom, ktorý predkladáte, aby nebol naozaj iba populistický, tak ako sa ukázal byť napríklad vo veľkej miere práve zákon o šmejdoch, tzv. zákon o podomovom predaji, ak nemá byť tento zákon populistický a len nejakou marketingovou náplasťou, zaujíma ma, akým spôsobom ste pri predložení tohto zákona domysleli, kto bude a ako tieto kazítka a tieto čipy krátkej životnosti jednotlivých výrobkov odhaľovať.
Kolegovia viacerí, ktorí sa chystajú vystúpiť, sú nervózni, takže ja nechcem v tejto rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásila, nejak veľmi zdržiavať a upozorňovať na ďaleko pálčivejší problém, ktorý v ochrane spotrebiteľa dodnes nie je zodpovedaný, ale aspoň takto rámcovo ho uvediem pri tomto mojom prvom vystúpení. A je to problém finančnej úžery. Vy ste včera na moju adresu a vôbec na adresu vami predkladaných zákonov uviedli, že sa vám podarilo účinne s finančnou úžerou a ochranou spotrebiteľov na nebankovom trhu, na bankovom trhu zakročiť. Na základe tohto vášho tvrdenia, ak je teda správne, ak je pravdivé, mi potom ale, prosím vás pekne, vysvetlite, ako to je možné, že doteraz Sociálnou poisťovňou sú z dôchodkov dôchodcov, tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, zrážané poplatky v prospech vymáhačských skupín a v prospech exekútorov. Ako to je možné, že do dnešného dňa napriek prijatej, ako vy uvádzate, účinnej legislatíve, my evidujeme v Sociálnej poisťovni nie že stovky, ale desaťtisíce takto poškodzovaných dôchodcov? Ja mám dôvodné a vážne podozrenie na to, že v skupine týchto dôchodcov sa nachádza veľké množstvo tých, ktorí ani nevedia, za čo platia, ktorí platia. A sú im zrážané z dôchodkov také splátky a poplatky v prospech exekútorov, ktoré v podstate ani nemusia byť dôvodné a ktoré ani nekorelujú s novo upravenou legislatívou. Ja mám vážne podozrenie, pretože do našej spotrebiteľskej praxe alebo aj do poslaneckej agendy sa mi nahrnulo niekoľko prípadov, kde stále ako mám možnosť vidieť, a väčšinou sa to týka dôchodcov, ak požiadali o pôžičky, tieto pôžičky cez poplatky exekútorom a zveličené odmeny pre exekútorov niekoľkonásobne preplácajú. A takýto stav spôsobuje naozaj nočnú moru a vážne psychické traumy mnohým ľuďom.
Ja netvrdím, pre objektivitu musím naozaj priznať, a to som aj minule takto vystúpila, netvrdím, že počet takýchto poškodení sa neeliminoval. To naozaj, aby som bola korektná a objektívna, myslím si, že celoplošný zásah, aký-taký, aká-taká výstraha voči tým, ktorí nekalo postupovali na finančnom trhu, tá eliminácia tu je. To naozaj pre objektivitu som povinná uviesť. Ale aj keby sme dnes mali desať, dvadsať prípadov ľudí, ktorí pri pôžičke tisíc eur sú nútení vymáhačským spoločnostiam, exekútorom na základe rozhodcovských súdov uhrádzať 15-tisíc eur, nehnevajte sa na mňa, nechcite po mne, aby som za takéto zákony ja zahlasovala. Ja za takéto zákony nikdy hlasovať nebudem. Nech sa to týka piatich ľudí a možno len jedného. A ja ho aj konkrétne spomeniem, pán Mihálik, ktorý na bankovom trhu bol tak vážne poškodený, že už nevie čo má robiť pre svoju spásu a záchranu. Dobre vie o tom ministerstvo financií, dobre vie o tom NBS-ka, a tento muž napriek tomu, že bol poškodený odcudzením peňazí, a veľkej čiastky, takmer 90-tisíc eur, napriek tomu, že bol nájdený páchateľ a políciou označený, napriek tomu tento spotrebiteľ na bankovom trhu, napriek tej zdôrazňovanej výbornej legislatívnej a inštitucionálnej ochrane, dnes nie je odškodnený. Tento človek prišiel o 90-tisíc eur a využil všetky právne dostupné možnosti na to, aby sa voči svojmu poškodeniu bránil, a niet mu pomoci. Obrátil sa na všetky dostupné inštitúcie. A poprosil ma dnes, aby som v mene jeho vystúpila a prosila vás o pomoc, na koho sa má obrátiť. Máme určeného poškodeného, máme určeného páchateľa a napriek tomu, že došlo k takémuto poškodeniu spotrebiteľa v objeme 90-tisíc eur, napriek tomu, že tieto veci boli dané na vyšetrovanie Policajnému zboru, napriek tomu, že prebehlo rokovanie na najvyššej úrovni Národnej banky Slovenska, tento spotrebiteľ na tomto "chránenom, finančnom trhu" ostáva neodškodnený.
Ako mám za takéto zákony a vaše proklamácie, deklarácie hlasovať? Ako sa mám s nimi stotožniť, keď reálny život, nie teória, legislatívna teória, ale reálny život, reálna skúsenosť, dopady na konkrétnych ľudí svedčia o inom? Nechcite odo mňa, pán Martvoň, aby som za takéto nedokonalé zákony, nekomplexné zákony, zákony, ktoré nejakým spôsobom nepomáhajú ľuďom do dôsledkov, aby som za takéto zákony ja hlasovala. Tak si od vás vyprosím na budúce, aby ste ma urážali, ponižovali a na mňa útočili, práve preto, že nie som ochotná za takéto nedôsledné zákony, ktoré nemajú ani žiadnu spätnú väzbu v praxi, aby som za ne hlasovala.
S finančnou úžerou teda, ako som sa mala možnosť presvedčiť, ja viem, že to znepokojuje aj samého riaditeľa Sociálnej poisťovne, je potrebné urobiť poriadok. My nemôžme žiť v krajine, kde vládne sociálna vláda a máme tu 30, pardon, 45-tisíc dôchodcov, ktorým sú zrážané v prospech exekútorov poplatky. S týmto treba naozaj niečo robiť. Je nás tu dosť poslancov, právnikov, advokátov, ktorí vedia veci vyhodnotiť, vedia ich posúdiť. A myslím si, že je tu jednoznačná a jasná objednávka na to, aby sme týmto spotrebiteľom, týmto zraniteľným spotrebiteľom konečne pomohli.
V tomto duchu ja budem pripravovať pozmeňujúci návrh, kde sa opätovne budeme, okrem kazítok, šmejdov a neviem čoho, zaoberať aj tým, ako upraviť a znížiť odmeny pre exekútorov tak, aby ľudia, ktorí dnes sú na tabletkách, ktorí musia chodiť za psychológmi, prežívajú vážne psychické traumy, vážnu finančnú tieseň, aby sme týmto ľuďom dokázali pomôcť. Majú zo života hotové peklo. Niekoľkokrát opakovane s týmto problémom vystupoval pán Hlina a ja som veľmi rada, že s touto témou vystúpil, pretože má svojrázne metódy, spôsob toho, ako upozorniť na takéto problémy. Ale vidíte, nestačilo to. Napriek všetkým týmto formálnym, prijatým, legislatívnym opatreniam naďalej tento problém pretrváva. A to som ja naozaj nevedela, že okrem piatich prípadov, ktoré som len takto zbežne spomenula, konkrétnych spotrebiteľov, štyroch z nich, tvoria, predstavujú práve dôchodcovia, že máme stále 45-tisíc dôchodcov, ktorým sú zrážané z ich už i tak biednych dôchodkov zrážky v prospech exekútorov. Ja naozaj v tejto oblasti očakávam proaktívny, proaktívny záujem a zásah vlády aj celého parlamentu. Možno ja som ochotná poskytnúť sama svoju pomoc, pomoc nášho združenia, možno aj politického klubu v prospech toho, aby sa z toho počtu 45-tisíc dôchodcov očistil stav naozaj na takých, ktorým sú zrážané z ich dôchodkov oprávnené platby a poplatky v prospech vymáhačských skupín a v prospech exekútorov.
Viete, ja napríklad pre takto, ako vy nastavíte spotrebiteľskú legislatívu, nemôžem hlasovať aj z iného dôvodu. Nedávno tu bol zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a neviem, či ste si uvedomili, alebo nie, ten problém, na ktorý som upozornila. Európska legislatíva umožnila, dala dispozíciu každej, každej krajine na to, členskej krajine, na to, aby si upravila rozhodcovské konania tak a vôbec alternatívne riešenie sporov, obzvlášť vo finančnom sektore, tak, že dáva možnosť viazania, uzavretia rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy na moment vzniku sporu. Teda na moment, kedy sa reálne očakáva, že spotrebiteľ, ktorý sa dostane do sporu s nebankovou alebo bankovou inštitúciou, je už omnoho obozretnejší, je bdelejší na to, aby vstupoval do zmluvného vzťahu o vysporiadaní tohto sporu práve s tou spoločnosťou a s tým subjektom, v ktorého dôveru stratil. Tento zákon ste takto znova neupravili. Takže pod zásterkou toho, ako veľmi ideme pomáhať spotrebiteľom úpravou a posilnením inštitútu spotrebiteľského rozhodcovského konania, nerešpektujeme ani možnosti, sprísnené možnosti, ktoré nám dáva Európska legislatíva, tak aby som naozaj ja nadobudla presvedčenie o tom, že v tom zákone máme všetko upravené tak, aby sme v maximálnej miere chránili slovenského spotrebiteľa. Pretože ten je obzvlášť na finančnom trhu slabo chránený, ako som mala možnosť uviesť, viď prípad pána Mihálika, ktorému bolo odcudzených tých 90-tisíc a do dnešného dňa, napriek tomu, že bol určený páchateľ, nie je odškodnený.
Za takýto zákon ja naozaj, aj keď navonok vyznieva ľúbivo a tvári sa byť prospotrebiteľský, tvári sa byť zákonom, ktorý posilňuje ochranu práv spotrebiteľa, nemôžem zahlasovať, pretože zo skúseností a z praxe dobre vieme, že práve rozhodcovské inštitúty a vôbec rozhodcovské doložky boli mnohými súdmi dôvodom, pre ktorý bola zrušená, bola určená neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, a my ich veselo naďalej inštitucionálne a legislatívne podporujeme. A to tak, že ani dispozíciu európskej legislatívy nevyužijeme na to, aby sme vznik takejto zmluvy o rozhodcovskom konaní viazali na moment vzniku sporu.
Ja by som o zákone o ochrane spotrebiteľa vedela samozrejme dlho hovoriť. Pretože v podstate opakovane som predkladala návrhy do zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré súviseli aj s precizovaním pojmov, vyhranením, vymedzením, presným vymedzením pojmov priemerný spotrebiteľ, zraniteľný spotrebiteľ, pretože napriek tomu, že jednotlivé inštitúty tohto zákona uvádzajú a pracujú s pojmom zraniteľný spotrebiteľ, my ho nemáme v základných pojmoch vymedzený. Nemáme vymedzený pojem, čo je to zraniteľný spotrebiteľ, čo je priemerný spotrebiteľ. Tak neviem, v akom rozsahu a v akom obsahu môžeme s týmito pojmami vôbec pracovať.
Rovnako tak sme upozornili nielen na potrebu inštitucionalizácie mimosúdneho riešenia ako toho, čo má predchádzať súdnemu sporu. Pretože mnohí spotrebitelia práve preto, že tieto spory sú príznačné a známe ako nízkopredmetové spory, nie sú motivovaní ísť s nimi na súdy. Pretože pre nich to predstavuje veľkú finančnú aj časovú záťaž. Okrem potreby inštitucionalizácie mimosúdneho riešenia som upozorňovala aj na potrebu zavedenia účinného opravného prostriedku, ktorý umožní spotrebiteľom vyvážiť práva a povinnosti na trhu vo vzťahu k predajcom.
Dnes je zákon o ochrane spotrebiteľa, tomu vôbec nevenujete v tomto zákone, opakovane, aj napriek tomu, že ho predkladáte, žiadnu pozornosť. Dnes je zákon o ochrane spotrebiteľa definovaný tak a statusovaný tak, že ak sa rozhodne predajca alebo poskytovateľ služieb svojvoľne na základe vyjadrenia určenej osoby, bez zdôvodnenia, odmietnuť, zamietnuť reklamáciu, tak spotrebiteľom nezostáva nič iné, iba ísť na súd. Nemá žiaden opravný prostriedok. A ten opravný prostriedok môžme navrhnúť aj zadefinovať rôznymi spôsobmi. Existuje niekoľko variant. My sme jeden navrhovali naposledy, aby to nebol predávajúci alebo poskytovať služieb, ktorý rozhodne o tom, akej určenej osobe alebo autorizovanej osobe, akreditovanej osobe dá ten-ktorý výrobok, vadný výrobok, posúdiť. Ale aby to bol spotrebiteľ, aby sa aspoň takýmto spôsobom vyvážilo jeho právo na ochranu svojich oprávnených nárokov.
Napriek tomu, že som tento zákon predkladala a napriek tomu, že som k tejto téme a k týmto konkrétnym dielčím návrhom nezaznamenala žiadne pádne a vecné argumenty, vy si dovolíte, pán poslanec Martvoň, povedať, že som v ochrane spotrebiteľa nič nenavrhovala? No samozrejme, že keď to budete bilancovať z pohľadu vládnou stranou schválených zákonov, tak tá bilancia vyzerá naozaj tak, že som tu nič nepresadila, možno dva, tri zákony, za čo som vám nesmierne vďačná. Naozaj som vám vďačná, že pri tom všetkom úsilí je tu ochota zo strany poslancov vládnej strany, ktorí veciam rozumejú, tieto snahy podporiť.
Ale povedať, že, bez tejto vecnej, pádnej protiargumentácie, že tu neboli predkladané systémové návrhy, účinné návrhy, ktoré sú preklopením praxe, potrieb praxe, je jednoducho nepravdivé a lživé tvrdenie z vašej strany. A ja sa voči takýmto vašim postojom a prístupom, takýmto lživým tvrdeniam na moju adresu sa budem vždy ohradzovať.
Predložím, v duchu týchto výhrad alebo pripomienok predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh v druhom čítaní a budem očakávať, že aj po tom mojom vystúpení, aj po týchto vašich výhradách, že nič nebolo presadené, nič nebolo predložené, budete k doplňujúcemu a pozmeňujúcemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pristupovať korektne a seriózne. Tak, ako sa na služných, korektných a zrelých poslancov a ľudí, mužov, patrí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Tak, pani poslankyňa Mezenská, zareagujem najskôr k tomu, čo bolo k veci, teda k návrhu zákona, že kto bude odhaľovať tie kazítka a ako sa budú odhaľovať. No bude to presne rovnaké, ako v súčasnosti sa odhaľujú vady výrobkov a tovarov ako takých, čiže cez znalecké posudky. To sa deje aj teraz, v súčasnosti pri dokazovaní vád výrobkov.
No a to, čo nebolo k veci, ale chcem zareagovať. Pani Mezenská, ja som neklamal. Pozrite si 13. máj 2015 moje vystúpenie od 18.50 do 18.55, prepis je už na webe. Tam občania budú vidieť, kto tu klamal. Jasne tam bolo povedané, že ja som vám vyčítal, že ste nepodporili ani jeden môj návrh s kolegom Brixim a poslancov SMER-u a vládny SMER, čo predložil a čo bolo v prospech spotrebiteľov. Áno, vy rozprávate o spotrebiteľoch, ochrane, ale nič pre nich nerobíte z pohľadu toho, že by ste aspoň niečo, čo sa vám môže zdať dobré, podporili. Nepodporili ste nič. Toto som vám vyčítal.
Zároveň som vám vyčítal, že jedna vec je prísť s nejakým návrhom zákona, ale druhá vec je prísť s návrhom zákona, ktorý pomôže spotrebiteľom, ktorý samozrejme, ten návrh, aj prejde a bude dobre urobený. Čiže ja som vám vyčítal, že nieže ste neprišli so žiadnym návrhom a že ste nepredložili, ja som vám vyčítal, že ste nepresadila žiaden návrh zákona na ochranu spotrebiteľov. Čiže keď niekto nič nepresadí, tak im nejako, tým spotrebiteľom, nepomohol. My s kolegom Brixim a so stranou SMER sme prišli s viacerými návrhmi a to som vám vyčítal, že ste ani jeden z nich proste nepodporila.
To, čo ste povedali, že zákon o šmejdoch je populistický. No tak to si vyprosujem. Zvlášť keď z tohto zákona čerpala aj Česká republika, zvlášť keď je to na webe, nás pochválila priamo v reportáži Česká televízia a režisérka filmu Šmejdi, ktorá na to poukázala.
To, čo ste spomínali, že naše zákony sú neefektívne. Znova, je to na webe, sú to už konkrétne fakty, štatistiky. Po účinnosti zákonov, ktoré prijala strana SMER, sa znížil počet exekúcií o 111-tisíc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení, ja som chudák, ja tu čakám na celkom iný zákon a teraz musím diskutovať k tomuto. Ale nedá mi, nedá mi to celkom. Viete, ja si myslím, že základ všetkého je to, že všetko: rast, rast, rast. Nakupovať, míňať, konzumovať, točiť peniaze. Čím väčší HDP obrat, čím väčší obrat, tým väčšie HDP, čím viac nehôd, čím viac súdov, čím viac právnych týchto, míňanie peňazí, bum, rastie HD, hurá, výborne sa máme. Čiže to je prvá chorá vec. A všetko sa vymieňa, nič sa neopravuje, no. Počítač, televízor, chladnička, práčka, mraznička. Nefunguje, bum, zbohom. Kúpite lacnejší, keď tam, proste si kúpite novú, ako keď maličký integráč do toho strčíte, no.
Mobily, každé dva roky si musím nový mobil, hoci mám päť dobrých, ešte fungujú, vnuci ich nechcú, a pritom ma prinúti ten systém, že za 10 centov dostanem nový mobil, krásny, dotykový, neviem aký, dobre. Tlačiareň, kúpim si tlačiareň za 35 euro, ale už jeho farba za chvíľu stojí 27 euro, taká čo, neviem koľko, no.
Čiže tento systém, treba sa spotrebiteľov zastať, ale treba povedať, že tento systém, ktorý tu je, producent, konzument a spotreba, spotreba je chorý. A či bude kaziť, no samozrejme kazítka treba zrušiť a neviem čo. Ja, Brixi, Martvoň je ako Don Quijote a Sancho Panza v tomto smere, výborne, ale systém je chorý. Kráľ je nahý.
Ďakujem.