51. schôdza

Ďakujem pekne.
Ďalšia do rozpravy prihlásená ústne je pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, ja vám hneď v úvode sľubujem, že môj príspevok v ústnej rozprave už nebude taký rozvláčny a rozsiahly ako včera, ako som uviedla vo faktickej poznámke. Bolo to len preto, že v zákone o ochrane spotrebiteľa vidím mnohé nedostatky a mnohé defekty, ktoré mi potvrdzuje reálna spätná väzba, kontakt s ľuďmi, a považujem za moje právo a rovnako aj za povinnosť, za záväzok voči spotrebiteľom, ktorí ma do parlamentu poslali, o tomto sa zmieňovať, o tomto hovoriť, na tieto defekty a nedostatky upozorňovať a, samozrejme, spolu s tým je mojím právom a mojou povinnosťou predkladať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, prípadne vyjadriť sa kriticky k niektorým predkladaným návrhom. Takže chcem poprosiť o väčšiu benevolenciu, o väčšiu toleranciu, väčšiu akceptáciu k otázkam, s ktorými, aj keď kriticky, možno nevhodne pre navrhovateľov, vystúpim.
Včera sa mi nepodarilo pre ten čas, v ktorom sme to prerokovali, v ktorom som vystúpila, bolo krátko pred skončením schôdze, zhrnúť to, aký je môj postoj k predkladanému návrhu, dnes som to sčasti vyjadrila vo svojich faktických poznámkach. Aj keď som sa viackrát zmieňovala o tom, že sa mi nepáči nekomplexný, nekompletný vstup do jednotlivých zákonov, týka sa to aj tohto zákona o ochrane spotrebiteľa, takéto útržkovité vstupy ja nepovažujem za prejav a dôkaz profesionálnej práce so zákonom. Vzhľadom na to, že v zákone o ochrane spotrebiteľa v samotnom systéme ochrany spotrebiteľa existuje množstvo nedostatkov, vítam to, že tento zákon znova na rokovaní schôdze je, a rovnako chcem zdôrazniť, že ja na rozdiel od mnohých opozičných poslancov, ktorí výrazne kriticky k tomuto návrhu zákona vystúpili, ja k tomuto konkrétnemu návrhu, čo sa týka kazítok alebo čipov krátkej plánovanej životnosti, nebudem vystupovať tak, že budem tento návrh zákona dehonestovať, ani ho zosmiešňovať. Nie som spôsobilá na to, aby som vedela vyhodnotiť, nakoľko tézy o tom, že takéto kazítka, takéto diely sú do výrobkov implantované, sú konšpiráciou alebo nie. Naozaj ja sa na toto necítim byť spôsobilá, aby som to vedela vyhodnotiť. Ale už aj vo faktických poznámkach som sa snažila načrtnúť riešenie, ako by sme to na báze exaktnej, na báze čo najväčšej snahy objektivizovať technický stav výrobkov, ako by sme to vedeli riešiť.
A znova sa vrátim k tomu, čo tu vlastne predkladám opakovane pri prerokovávaní zákona o ochrane spotrebiteľa, a to je ten systémový prvok, ktorý dodnes v zákone o ochrane spotrebiteľa v § 18, ktorý pojednáva o reklamačnom procese, o reklamáciách, nie je zadefinovaný. Je to opravný prostriedok, je to inštitút, prostredníctvom ktorého by sa mohol spotrebiteľ v prípade zamietnutej reklamácie predajcom, ktorá ale však nevychádza z nejakého faktického posúdenia stavu, nevychádza z nejakého riadne uskutočneného, vykonaného odborného posudku, keď takáto reklamácia býva na povrchnom princípe spotrebiteľovi zamietnutá, spotrebiteľ nemá možnosť sa voči takémuto vyjadreniu brániť. Až keď, tak len cestou, že podá podnet, podá návrh, žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu na súd. A neviem, či s týmto navrhovatelia legislatívci počítajú, alebo nie, je to demotivačné riešenie pre spotrebiteľov, ktorí v mnohých prípadoch možno nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby sa mohli obrátiť na komerčných advokátov. Sú poškodení na svojom spotrebiteľskom práve, nemajú ani kvalitný výrobok, ani peniaze zaň. Ocitajú sa možno v dlhodobom spotrebiteľskom spore, ktorým sú traumatizovaní, nie sú naozaj v realite motivovaní, aby išli na súd, aby si zháňali advokáta, ktorého poriadne a draho zaplatia, a aby boli pripravení na tú záťaž, ktorú každý jeden spor, súdny spor, či už finančnú, alebo časovú záťaž, prináša. Jednoducho medzi tou zamietnutou reklamáciou, voči ktorej sa nemôže spotrebiteľ brániť a mnohokrát je zamietnutá na neexaktnom a nie nezávislom základe, a medzi tým podaním na súd a obhajobou svojho práva cez súd existuje veľká priepasť. A túto priepasť je potrebné vyplniť. Vyplniť ju môžme tým, že zavedieme mimosúdne inštitúty, že budeme inštitucionalizovať mimosúdne riešenie a v rámci neho posunieme význam aj takých akreditovaných subjektov, autorizovaných subjektov, ktoré nám mnohé reklamačné spory a predmet reklamácií vedia na odbornej a nezávislej báze vyhodnotiť.
Ja neviem, čo nám bráni v tom, aby sme takéto inštitúty posilnili, aby sme kategorizovali jednotlivé subjekty, posudzovacie subjekty, ktoré sa tohto reklamačného procesu a zhodnotenia oprávnenosti reklamácie môžu zúčastniť. Dlhodobo sa dovolávam zavedenia takéhoto inštitútu a som presvedčená o tom, že kategorizácia jednotlivých subjektov, ktoré môžu vstupovať do posúdenia reklamácie spolu so zavedením inštitútu posúdenie vlastne a tá kategorizácia, to odstupňovanie jednotlivých subjektov nám dá, poskytne aj návod, ako môžme vlastne objektivizovať technický stav jednotlivých výrobkov. Predsa je iný, iný posudok nám dá učená osoba, nejaký opravár, autorizované stredisko k danému výrobku, autorizovaný servis, ktorý je možno v nejakom prepojení v obchodnom vzťahu s predajcom, a očakáva sa, že iné stanovisko obsahovo aj formálne na vyššej úrovni nám dá akreditovaná a autorizovaná osoba. A takýmto spôsobom môžme dať odpoveď, jednoznačnú odpoveď nielen spotrebiteľovi, ktorý sa potrebuje čo najlepšie v mimosúdnom procese domôcť svojich nárokov, a takýmto spôsobom môžme nájsť konkrétny praktický návod, riešenie, ako odhaľovať rôzne výrobné vady, či už sú úmyselné, alebo neúmyselné, s ktorými pracujú výrobcovia a ktoré sú potom prenášané následne aj na predajcov.
Poukazujúc na toto riešenie, chcem už opakovane avizovať, že budem sa usilovať predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ja budem veriť, že aj po tých prestrelkách, ktoré máme za sebou, sa dokážeme na vec pozrieť konštruktívne z nadhľadu a dokážeme si možnosti riešenia bez afektu, bez nejakých emócií, bez nejakých animozít prebrať v záujme toho, aby sme hľadali riešenia, aby sme naozaj posilňovali dôveru spotrebiteľov v nákupy jednotlivých výrobkov. V tomto prípade ide viac-menej o prístroje, zariadenia a možno domáce spotrebiče, bielu a čiernu elektroniku.
Nedá mi, aby som záverom ale opäť neupozornila na to, že spolu s týmto návrhom a bodom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu ho doplním aj o to, čo trápi nielen mňa, ale trápi, už ako som včera avizovala, 45-tisíc dôchodcov, ktorým sú zrážané nemalé sumy, nemalé zrážky v prospech exekučných úradov. A tento pozmeňujúci návrh bude súvisieť s tým, aby sa výška odmien pre exekútorov znížila a aby sa proaktívne zo strany štátu, vlády vykonali opatrenia, ktorými bude preverená táto široká skupina najzraniteľnejších obyvateľov, aby tak nemuseli byť traumatizovaní neopodstatnene tým, čo momentálne nevedia ovplyvniť a o čom ani nevedia. Neviem posúdiť, aká je štruktúra tejto skupiny. Neviem posúdiť ani to, nakoľko je týchto 45-tisíc dôchodkov informovaných o prijatej legislatívne, ktorá bola schválená práve za účelom eliminácie a zníženia úžery so zámerom posilnenia spotrebiteľa na finančnom trhu.
Rovnako tak sa budem snažiť pri príležitosti otvorenia tohto zákona o ochrane spotrebiteľa, snažiť sa presvedčiť pozmeňujúcim, doplňujúcim návrhom, že podnety zo spotrebiteľskej praxe ma vedú k povinnosti predložiť návrh na zavedenie povinnosti predkladania predexekučných výziev jednotlivým spotrebiteľom. Lebo práve takýmto systémovým opatrením, preventívnym opatrením vieme množstvo ľudí, ktorí dnes sa ocitajú v exekučných konaniach, myslím, že sa to ráta už ani nie na desaťtisíce alebo na stotisíce, myslím, že tých ľudí je jeden milión, takýmto spôsobom, že by boli, mali možnosť sa voči spusteným exekučných konaniam brániť ešte v predexekučnom konaní formou svojich podaných námietok na predexekučné výzvy, vedeli by sme takémuto nežiaducemu stavu, veľkému nárastu exekúcií zabrániť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. S reakciou na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mezenská, v podstate vítam vaše vystúpenie, bolo konštruktívne. Ja by som to mohol povedať, že vy ste rovnako na jednej lodi z pohľadu ochrany spotrebiteľov ako ja a kolega Brixi a niektorí, samozrejme, poslanci zo strany SMER, aj niektorí z opozície, ktorí podporujú spotrebiteľov. Samozrejme, konštruktívne nemáme problém sa pozrieť na tú vec, aj náš návrh vieme ešte upresniť, spresniť, to vždy sa robí v druhom čítaní. Teraz prvé čítanie je o tom, či tento návrh treba, alebo nie. My sme toho názoru s kolegom Brixim, že takýto návrh v našej právnej úprave treba, aby sme ochránili bežných občanov.
Ale tento návrh zákona má ešte jednu špecifickosť. Na tomto návrhu zákona sa krásne ukáže, že či ide niekomu o ochranu bežných ľudí a spotrebiteľa, tak ako to navrhujeme my s kolegom Brixim, lebo my cez tento návrh nehájime záujmy žiadnych nejakých veľkých korporácií, firiem, biznisu alebo podvodníkov, alebo nejakých skupín, ako sa tu objavujú niektoré poslanecké návrhy, ale hájime záujmy bežných ľudí, aby ten bežný človek mal aspoň tú záruku, že keď si kúpi ten výrobok, tak nie je umelo skrátená jeho životnosť len preto, že niekto ju chce umelo skrátiť, ale je to ponechané čisto iba na to, ako ten vyrobený výrobok vydrží. Čiže my a strana SMER, v tomto prípade ide nám o ľudí, týmto to dokazujeme.
A myslím si, tu sa jasne ukáže, kto z opozície háji záujmy korporácií veľkých, veľkých biznisov, veľkých firiem a kto iba rozpráva o tom, ako chce chrániť prírodu, ako chce chrániť spotrebiteľa, ako chce pomáhať bežným ľuďom, keď idú voľby, ale počas reálnych návrhov nič pre to neurobí. Tu sa to jasne ukáže, a preto si myslím, že čo je dôležité, je, že táto myšlienka je tu, chceme pomôcť bežným ľuďom a spotrebiteľom, a myslím, že na tom sa, pani Mezenská, s vami spolu zhodneme, že spotrebiteľom treba pomáhať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.
Ešte predtým mi dovoľte, aby som na balkóne privítal žiakov 4. ročníka Základnej školy svätého Jozefa z Nového Mesta nad Váhom spolu s pani učiteľkami. Dobrý deň. (Potlesk.)
Pán Poliačik, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem. Páni, chceli ste konštruktívne, tak poďme konštruktívne. Ten procedurálny návrh, aby to bolo stiahnuté, už podal., predpokladám, že kolega Viskupič ho dal. Ja dávam procedurálny návrh teda, ak neprejde tento návrh, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľom s tým, že treba zodpovedať niekoľko základných otázok.
Prvá otázka je: Potrebujeme vôbec novú zákonnú úpravu? To znamená, či európske normy na ochranu spotrebiteľa, súčasne platné normy na ochranu spotrebiteľa, podmienky na vracanie výrobkov, podmienky na reklamácie nie sú dostačujúce na to, aby pokryli všetky dokázateľne existujúce prípady. Dokázateľne existujúce prípady, to je prvá otázka.
Druhá otázka: Ako je to s tým Francúzskom. Máme tu Parlamentný inštitút, dajte požiadavku, tú zákonnú normu budete mať preloženú do týždňa. To nie je žiadny problém. Parlamentný inštitút sa môže spojiť s francúzskou stranou, už sa to stalo niekoľkokrát, tá komunikácia je pomerne živá, vyžiadajme si dôvodové správy, výcuc z diskusie, námietky ministerstva hospodárstva Francúzska a dôvody, prečo niektoré časti boli prijaté, niektoré nie. Príďte s niečím relevantnejším, ako je Le Monde, článoček. Vy tvrdíte jedno, ja tvrdím druhé. Rád sa s vami stavím, aký je reálny stav veci. Ja nemusím vedieť po francúzsky na to, aby som vedel, ako to vo Francúzsku vyzerá, to sa snáď zhodneme, že? Takže to je druhá vec.
Tretia vec: reálny dopad navrhovanej novely. Nielenže budeme rozprávať o tom, že či je preventívna, nepreventívna. Reálny dopad. To znamená, komunikácia s ministerstvom hospodárstva, komunikácia s ministerstvom financií, koľko ľudí kde na ŠOI-ke bude robiť čo, koľko to bude stáť, koľko to zaberie času, ako bude vyzerať technicky vybavenie takejto sťažnosti, ako bude technicky vyzerať posúdenie toho domnelého kazítka. Toto sú otázky, ktoré musíte zodpovedať pred tým, než sem prídete s prepracovaným návrhom, páni kolegovia. A nie že v druhom čítaní. Toto sú veci, ktoré by poctivý zákonodarca spravil, pán Martvoň. (Reakcia poslanca.) Áno, tie sú presne takto robené, tie sú presne takto robené. Presne takto robené. A boli urobené ešte lepšie, keď sme boli zástupcovia vládnej strany. Vy máte k dispozícii aparát celej vlády a vy tu s hanbou, s hanbou prídete s takouto blbosťou! No!
A nedivte sa potom, pán Martvoň, že ľudia spochybňujú vašu schopnosť vôbec podávať niečo z tohto ďalej na tých študentov, ktorými sa tu oháňate. (Reakcia poslanca.) Hm, nedivte sa tomu, no, nedivte sa tomu, keď dokážete v pripravenej reči, ktorou predkladáte zákon, spraviť toľko logických chýb, ako ste spravili.
Ja sa môžem za čokoľvek, čo som tu kedykoľvek povedal, postaviť. Kedykoľvek. Vy dokázateľne nepoznáte stav veci a robíte logické chyby. Prehrajte si svoj včerajší príhovor. Vy ste rozprávali o kazítkach v momente v roku 1924, tuším, pri tej kartelovej dohode, ktoré s tým nemá nič spoločné. Tak už si aspoň priznajte, že ste spravili chybu. A keď toto nedokážete, tak dokazujete iba jedinú jednu vec, že vám vôbec nejde o dobrú vec, že vám vôbec nejde o to, aby sa niečo zmenilo. Vám ide iba o to, aby ste si tu naháňali proste pre seba svoje vlastné bodíky. To, že tu idete s osobnými útokmi na polovicu parlamentu, to už sme si zvykli, že si ťukajú na čelo vaši vlastní kolegovia, keď vás vidia vo dverách, na to sme si zvykli. Ale že máme zaťažiť štátnu inštitúciu povinnosťami, zobrať im peniaze, zobrať im čas a zobrať im energiu, tak to už je nový level. A keď už to chcete spraviť, tak to spravte tak, že sa môžme oprieť o fakty, a nie o pol hodinu, ktorú ste strávili s vašimi asistentmi na Googli, sakra!
Nemôžte sem prísť ako zástupca novej generácie politikov, ako nová vlna SMER-u s tým, že ste si trištvrte hodinu pogúglili niečo na konšpiračných weboch, že ste si spravili fotky. Viete, ako vznikla celá agenda kazítok, ktoré sa predtým volali tuším kurnítka alebo tak nejak? Ako recesia. Recesia, ktorá začala na stránke Necyklopédie, kde pár ľudí prišlo a povedali, toto sa mi pokazilo, rozmontoval som to, dal som to dokopy, funguje to, ale, aha, ostali mi dva šroubíky. Tak vznikla celá táto agenda kazítok. A vy to dáte do zákona!
Samozrejme, že plánované zastarávanie je téma. Ale nie je v tom zmysle, čo z toho vy robíte, že niekto vkladá úmyselne do výrobkov softvérové alebo hardvérové súčasti, ktoré ich kazia. Plánové zastarávanie je teória efektívneho narábania s materiálmi a technológiami podľa toho, koľko výrobca predpokladá, že užívateľ tú vec bude užívať. A na jednej strane sú relevantné argumenty, ktoré hovoria o tom, že je to neudržateľné, ktoré hovoria o tom, že ten ekonomický model sa nedá dlhodobo ustáť. Na druhej strane sú ale argumenty, ktoré hovoria, že práve toto je udržateľné. Pretože ak by sme mali naozaj veci, ktoré reálne používame dvakrát, vyrábať také, žeby, teda veci, ktoré reálne používame dva roky, vyrábať tak, aby vydržali desať, tak ich aj tak ľudia budú vyhadzovať a tie materiály, ktoré tam budú investované, drahšie súčiastky, ktoré tam budú robené, durabilnejšie, teda proste také, ktoré vydržia dlhšie, tam budú zbytočné. O tomto sa rozprávajme a nerobme z toho naozaj už ako šou. Ale to ste vy začali tými štyrmi riadkami, ktoré ste bez hanby sem doniesli.
To, že na úrovni Európskej únie, to, že na úrovni francúzskeho parlamentu reálne na tom sedia ľudia, ktorí možno tomu rozumejú, ktorí dokážu posúdiť váhu toho, kde končí záujem normálny trhový, to znamená vyrobiť vec, ktorá sa dá za normálnu cenu normálne predať, a kde začína nejaká špekulácia, to je legitímna diskusia. Oddeľovanie, oddeľovanie... Napríklad štandardy pre USB porty, štandardy pre zásuvky, štandardy pre nabíjačky do počítačov, áno, to je legitímna diskusia. Prečo tri generácie toho istého počítača majú každý iný port na nabíjanie, to je legitímna diskusia. Ale to tu vy nemáte. Na to nemáte. Na to nemáte! Ale hľadať škriatkov, pomaly pôjdeme ešte do novín hľadať novinových škriatkov, čo kradnú písmenká, tak na to by vás bolo. Už naozaj si robíte prdel z tohto parlamentu celý jeden deň?!
Môj návrh je jediný. Ak neprejde návrh na to, aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto bodu, dávam návrh, aby bol vrátený na prepracovanie, aby chlapci, ktorí si tu z nás robia pol dňa prdel, sa mohli posadiť s niekým, kto im o tom povie, o čom to naozaj je, aby sa o tom mohli porozprávať a aby sem prišli s niečím, o čom sa dá hlasovať.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Brixi, Susko, Martvoň, Hlina, Galko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím si, že, pán kolega, nemusíme to robiť vôbec takýmto ani agresívnym, ani násilným spôsobom. Cieľom celej tejto iniciatívy, opakujem to po štvrtýkrát, bolo na pôde tohto parlamentu, ktorý je legitímnym miestom, aby sa tu tak stalo, otvoriť diskusiu o riadenej poruchovosti a riadenom znižovaní hodnoty výrobkov prostredníctvom súčiastok, ktoré do nich môžu byť inštalované. Nikto z nás tu teraz nevymyslel ani Ameriku, nikto z nás tu neprišiel ani s geniálnym riešením, sedíme tu pol dňa presne preto, lebo tento parlament na to má slúžiť. Má slúžiť na to, aby sme sa o tom pobavili. O tom, čo si myslíte vy, o tom, kde sme spravili chybu my, o tom, či je to kontradiktórne oproti tomu, čo bolo zadefinované vo Francúzsku, či ten výklad je v istých bodoch identický, či máme využiť Parlamentný inštitút na to, aby sme zistili, kde ten výklad je iný, a v konečnom dôsledku na to, aby sme prišli na konci dňa prvého čítania, druhého čítania, je jedno, bez ohľadu na to, ako sa to podporí, k nejakému záveru o tom, či takýto zákon má v slovenskom spotrebiteľskom prostredí zmysel, alebo nemá.
Nemusíme tu používať ani invektívy, ani sa osočovať, vážim si rovnako názor pána Hlinu, aj pána Poliačika, aj kdekoho, kto vôbec má záujem sa k tejto téme vyjadriť. Ale robme to, prosím, tak, aby sme navzájom na seba tu nenadávali. Ide tu, myslím si, teda dúfam, všetkým o dobrú vec a o to, aby sme sa pobavili aj o zákonoch, ktoré možno majú pro futuro charakter inovácií a môžu pomôcť slovenským občanom alebo slovenským spotrebiteľom a nemusia byť vôbec v dnešnej dobe, v dnešnom systéme a v dnešnom právnom poriadku ukotvené ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Susko, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, neviem, že či môžem súhlasiť s vami v tom, že táto téma bola alebo vznikla ako recesia, či téma ochrany spotrebiteľa je témou recesie. Nemyslím si. A dokazujú to, myslím si, aj tie skutočnosti, že o tejto téme, alebo téme, ktorá súvisí s týmto, diskutujú aj iné krajiny Európskej únie a snažia sa hľadať nejaký nástroj na riešenie.
Pokiaľ ide o celú túto rozpravu, tak ja by som chcel upriamiť pozornosť na aj rokovací poriadok, aj na ten legislatívny proces, že sme v prvom čítaní. V prvom čítaní by sme mali diskutovať o filozofii toho návrhu, jeho ciele, že či vôbec tento parlament, alebo Slovenská republika potrebuje takúto právnu úpravu, ktorá má riešiť ochranu spotrebiteľa, alebo ju nepotrebuje, a akým spôsobom. To konkrétne znenie právneho textu je už potom otázkou druhého čítania, či už výborov, alebo v pléne, kde sa dá vylepšiť, kde sa dá upraviť tak, aby to bolo možno legislatívne alebo právne najlepšie a najvykonateľnejšie.
Ja osobne si tiež myslím, že to konkrétne znenie nie je najdokonalejšie, ale viem si predstaviť vylepšenia typu toho, že tu musí byť úmyselné konanie, ktoré nemá za cieľ iný pozitívny vplyv na ten výrobok. Hovorím, teraz len parafrázujem, nehovorím ako paragrafové znenie, ale niečo v tomto zmysle. Ale na to máme dostatok času v druhom čítaní, aby sme to znenie upravili tak, aby sa aj procesne potom s tým cieľom, na ktorom, ak sa na ňom zhodneme, aby sa dal potom realizovať aj v praxi.
No tu je tá otázka vlastne, či v prvom čítaní tomu vôbec dáme šancu, aby sa o takomto niečom potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)