51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda, za ústretovosť. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, tento návrh zákona som už predkladal v rámci pozmeňovacieho návrhu ku zákonu Občianskemu súdnemu poriadku. Keďže pán minister Borec vtedy skonštatoval, že teda nevedel o ňom dopredu, ale pozrel sa na to, povedal, že ho skúsi zahrnúť do pripravovanej novely zákona Občianskeho súdneho poriadku, ktorá bola na minulej schôdzi, len zrejme sa na to trošku pozabudlo. A keďže som to zistil až tiež neskôr, tak som si dovolil opätovne predložiť presne tento istý návrh.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť praktické skúsenosti s uplatňovaním § 147a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v praxi a odstrániť niektoré jeho nedostatky, ktoré spôsobujú ťažkosti v uplatňovaní nároku na náhradu pri odročení pojednávania.
Návrhom zákona sa z uvedeného dôvodu teda dopĺňa ustanovenie § 147 v ods. 1 a 2, a to tak, aby nárok na náhradu pri odročení pojednávania mohol uplatniť účastník konania, ktorý nie je zastúpený advokátom, ktorý sa na pojednávanie dostaví a advokát zastupujúci druhého účastníka, teda protistranu, sa na pojednávanie nedostaví, a to nárok vo výške 100 eur alebo advokát zastupujúci účastníka, ktorý sa na pojednávanie dostaví a druhý účastník konania, protistrana, bez právneho zastúpenia na pojednávanie nedostaví, a to vo výške 15 eur.
Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy a nevyvolá žiadne sociálne vplyvy, ani na podnikateľskú sféru, ani na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Keďže pán minister Borec deklaroval, že s týmto návrhom nemá problém, tak predpokladám, že by zákon mohol prejsť do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. mája 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 142 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 142 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný a 141 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
za Henrietu Crkoňovú hlasovalo za 5 poslancov, proti 77, 59 sa zdržalo hlasovania.
za Karola Mitríka 82 hlasovalo za, proti hlasovalo 43, 16 sa zdržalo hlasovania.
za Maroša Žilinku 54 hlasovalo za, 65 proti, zdržalo sa 22 poslancov.
Na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zvolený Karol Mitrík.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Konštatujem, že Národná rada zvolila Karola Mitríka za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na funkčné obdobie sedem rokov, ktoré začína plynúť od 21. mája 2015.

Prerušujem rokovanie tejto schôdze a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O 14.00 hodine budeme pokračovať termínovaným bodom eurofondy, po ich skončení potom pristúpime k rokovaniu o návrhu pána poslanca Kadúca, návrhu rokovacieho poriadku. Ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol správu o implementácii štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 až 2013. V zásade správu ste obdržali a pre úspornosť času nebudem opakovať to, čo je v správe. Sústredím sa na tie veci, ktoré dokresľujú túto správu.
Problematika európskych štrukturálnych a investičných fondov, ďalej len EŠIF, o ktorej budeme dnes v pléne Národnej rady rokovať, je bezpochyby zložitou záležitosťou, ktorá sa prelína horizontálne cez všetky zložky tak ústrednej štátnej správy, verejnej samosprávy, ako aj privátneho sektora, nevynímajúc fakt, že priamo úmerne prechádza jednotlivými programovými obdobiami od roku 2004. Je dôležité zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky od svojho nástupu venuje problematike eurofondov mimoriadnu pozornosť ako na národnej úrovni, tak aj, na národnej úrovni napríklad formou pravidelných rokovaní ministrov zodpovedných za jednotlivé operačné programy, ale aj na európskej úrovni v rámci negociácie s jednotlivými regionálnymi riaditeľstvami zodpovednými za riadenie procesov v rámci Únie nevynímajúc rokovania s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie. Výsledkom proaktívneho prístupu vlády Slovenskej republiky a pri M plus trojke zdôrazňujem, že osobitne predsedu vlády Slovenskej republiky, v roku 2013 bola Európskym parlamentom schválená zmena všeobecného nariadenia 1083/2006, ktorá nám výrazne pomohla a umožnila nám dočerpať ohrozené finančné prostriedky vo výške cca 600 mil. eur o rok neskôr, to znamená, získali sme rok času.
Tu treba podotknúť, že pri nastavovaní systému implementácie fondov v programovom období dve sedem až dve trinásť sme primárne vychádzali už z existujúceho systému v rokoch 2004 až 2006. Chcem zdôrazniť skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky aj naďalej aktívne komunikuje s Európskou komisiou, a to v rámci takzvanej akčnej skupiny pre lepšiu implementáciu Task Force, ktorej cieľom je navrhnúť a zavádzať dodatočné opatrenia na urýchlenie čerpania takzvané nástroje flexibility, ako napríklad fázovanie, reverzné fázovanie projektov, desaťpercentná flexibilita medzi prioritnými osami v rámci jednotlivých operačných programov a najmä finančné nástroje, ktoré sú v slovenských pomeroch Jessica a Jeremie. V rámci tejto akčnej skupiny, ktorú tvorí osem členských štátov, ktorých tá akcelerácia čerpania ku koncu programového obdobia nebola na potrebnej úrovni, je Slovenská republika hodnotená a zaradená medzi lídrov tejto skupiny a sme považovaní za ťahúňa v tejto oblasti, aj zavádzania flexibility, ale aj zavádzania nových nástrojov, ktoré súvisia s dočerpaním Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov Európskej únie a najmä súvisia s tým, že veľa nástrojov sme zaviedli sami a ostatné krajiny sa od nás a od nášho akčného prístupu naozaj poučili a je to oceňované aj najvyššími predstaviteľmi Európskej komisie. Preto sa nedá povedať, čo je v podtexte tejto, tejto správy a v podtexte toho, čo bolo schválené, že nedá sa povedať to, že vláda nekoná a že opozícia má nejaké iné zázračné riešenia. Naopak si myslím, že za to posledné obdobie môžeme ohodnotiť vo všetkých fázach implementačného procesu eurofondov konanie vlády Slovenskej republiky za úspešné a vláda robí maximum pre to, aby došlo k naplneniu záväzku v roku 2007 až 2013.
Dovoľte mi, aby som išiel k štruktúre toho, čo je správa, to znamená stav zverejňovania výziev na predkladanie žiadostí. Tento stav je dokumentovaný na grafe, sekundu, áno, tento stav je zachytený na tomto grafe, ktorý predkladám. Čiže stav zverejňovania výziev, v zásade platí, že základným predpokladom úspešnej implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v iniciačnej fáze každého programového obdobia je vyhlásenie výziev. Pri vyhlasovaní výziev je početnosť značne odlišná v závislosti od konkrétneho obdobia. Predkladám tento graf s tým, že počas 21 mesiacov medzi 1. 7. 2010 až 31. 3. 2012 bolo vyhlásené minimum výziev, čo je dokumentované tým modrým stĺpčekom na predloženom grafe a čo značne oneskorilo proces kontrahovania finančných prostriedkov. Tento výrazný pokles počtu výziev narušil významným spôsobom kontinuitu implementačných procesov a je preukázateľné, že zachovanie tempa výziev aj v tomto uvedenom období, ktoré je definované tým modrým stĺpčekom na grafe, by bolo viedlo k podstatne vyššej miere kontrahovania a poskytlo tak prijímateľom dlhší čas na realizáciu projektov a nemuselo sa v podstate všetko nasunúť do tohto záverečného obdobia, ako je to v súčasnosti.
Celkovo za obdobie od 1. 1. 2007 do 30. 4. 2015, pretože aj táto správa hodnotí obdobie oprávnenosti v programovom období 2007 až 2013 od 1. 1. 2007 do 04/2015, čiže za toto obdobie bolo vyhlásených 657 výziev v celkovej výške 14,22 mld. eur. To si myslím, že je, to je aj v tej správe, ktorú ste dostali. Z tohto počtu bolo realizovaných 576 výziev v sume 12,59 mld. eur a východisko, výzva pre vysvetlenie je vlastne východiskový a metodický a odborný podklad zo strany riadiaceho orgánu, na základe ktorého žiadateľ o nenávratný finančný prostriedok vypracováva a predkladá žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Pre doplnenie tohto grafu uvádzam, že ten prvý stĺpček od roku 2007 do roku 2010 predstavuje 314 výziev, ako základný predpoklad na ďalšie kontrahovanie a implementáciu. Modrý stĺpček predstavuje 57 výziev a posledný, ten tehlovej farby stĺpček alebo škoricovej predstavuje 205 výziev. Čiže tých 576 výziev bolo v takomto zložení uplatňovaných.
Ďalej sa budem venovať kontrahovaniu. To je už druhý bod v tej prezentácii tej správy. Tento graf dokumentuje to, čo je v správe uvedené, a to sú priemerné mesačné prírastky kontrahovania v eurách. V grafe je to zrejmé. Chcem k tomu podotknúť len to, že pri zmene vlády v roku 2012 bola miera kontrahovania na úrovni cca 65 % záväzku národného strategického referenčného rámca, pričom kľúčovou úlohou nastupujúcej vlády bolo zvýšiť kontrahovanie na úroveň 100 % výšky záväzku. Kontrahovanie je veľmi dôležitá súčasť úspešnej implementácie projektov. Samozrejme, predchádzajú mu tie výzvy, ktoré som dokumentoval pred chvíľou, ale bez kontrahovania, to znamená bez toho, že by Slovensko povedalo, že vieme, čo chceme, sa nedá realizovať žiadny projekt. Úloha úspešného dokontrahovania na 100 % bola splnená v rekordne krátkom čase, a to v máji 2014 a v máji 2014 dosiahla miera kontrahovania úroveň 100,23 % záväzku NSRR. To znamená, že za 26 mesiacov - od apríla 2012 do mája 2014 - sa podarilo vláde Slovenskej republiky a jednotlivým riadiacim orgánom zvýšiť kontrahovanie z úrovne 65 % a prekročiť na úroveň 100, resp. vyššiu ako 100 %, čím sme zadefinovali základný predpoklad úspešného pokračovania.
Chcem zdôrazniť to, že dnes má Slovenská republika kontrahovanie na úrovni 107,12 %, tabuľka je tiež uvedená v správe, ktorú ste obdržali a chcem zdôrazniť aj to, že zazmluvnením prostriedkov z európskych fondov si Slovenská republika alebo vláda Slovenskej republiky splnila pre čerpanie základný nástroj a splnila si aj svoju úlohu pre implementáciu jednotlivých projektov a v ďalšom budem hovoriť, ako sa darí napĺňať vlastnú implementáciu.
V tejto fáze, keď sme zakontrahovaní na 107 %, resp. vo fáze z mája 2014, keď už bolo prekročené kontrahovanie na 100 % alebo sumy 100 %, v tejto finálnej fáze končiaceho sa programového obdobia je preto nevyhnutné, aby prijímatelia naplno využili možnosť čerpania eurofondov a nedá mi pri tomto grafe spomenúť aj to, že v rokoch 2010 a 2011 implementácie Slovenská republika nevyužila lepšie príležitosť zazmluvniť väčší objem alokácie. V zásade často sa nám dáva za príklad v čerpaní Litva, Lotyšsko a Estónsko. Áno, sú výborní ale fakt, že v tom čerpaní sú ďaleko pred nami, blížia sa k 100 percentám dnes, ale fakt, že v tej krivke čerpania je treba sa pozrieť na aj krivku kontrahovania, kde presne v rokoch 2010 - 2011 gradovalo kontrahovanie u týchto štátov, ktoré následne boli úspešné, alebo sú úspešné v čerpaní. Naopak, na Slovensku došlo k takémuto poklesu, ako definujeme v tom grafe v kontrahovaní. To znamená, chová sa to, ako rozbehnutý vlak. Keď ten vlak ide svojou rýchlosťou a pribrzdí sa, sa ťažko, ťažko rozbieha a to postihlo aj nás v začiatkoch volebného obdobia súčasnej vlády Slovenskej republiky.
Čiže ak by sme chceli takú dynamiku v čerpaní, akú majú Litva, Lotyšsko, Estónsko, nemali sme dopustiť taký útlm v kontrahovaní, ako bol v tých rokoch, kedy kontrahovanie vlastne malo maximálne gradovať, lebo v tom roku 2010 už naozaj musíme vedieť, čo chceme všetky krajiny a nesmieme prerušiť tú kontinuitu a tam má dôjsť k takému výraznému nárastu, aby nedošlo potom, aby došlo potom ku kontinuálnemu čerpaniu.
Prejdem teraz k 4. kapitole, to je čerpanie záväzku NSRR. Čerpanie záväzku NSRR vychádza tak isto z určitých predpokladov. V podstate len to čerpanie záväzku ostatné veci, ktoré tu prezentujem, či už v správe, ale aj v týchto grafoch, sú založené na faktoch z ITMS z ministerstva financií. Čiže toto sú fakty, ktoré sú nepopierateľné. Fakt, že v tejto kapitole, čo sa týka čerpania, je ten odhad založený na určitých prognózach, ktoré sú definované buď historickými údajmi alebo z období z minulých rokov. Čiže čerpanie k tomu grafu, ku ktorému prídem, je dôležité si premietnuť tento graf, kde je čerpanie národno strategického referenčného rámca za prvé 4 mesiace posledných rokov, v zásade platí, že v programovom období 2007 až 2013 ku koncu apríla 2015 predstavuje stav čerpania na úrovni riadiacich orgánov vrátane predfinancovania zálohových platieb uhradených prijímateľovi sumu 8,1 mld. eur, čo predstavuje 70 % záväzku a čo znamená, že 30 % záväzku v tomto nasledujúcom období je potrebné dočerpať.
Znamená to ale tiež to, že do konca programového obdobia má Slovenská republika ešte k dispozícii 3,4 mld. eur. Ak zoberieme len čisté čerpanie bez tých, bez toho predfinancovania, je táto disponibilná suma 3,7 mld. eur. Z hľadiska finančného čerpania, samozrejme, platí táto suma 8,1 mld. eur. V tomto grafe chcem dokumentovať zrýchlenie, tempo čerpania v roku 2015, kde sú zelenými stĺpčekmi označené, označená výška čerpania za prvé 4 mesiace roku 2013 a prvé 4 mesiace roku 2014 s tým, že 2013 a 2014 boli historicky najúspešnejšie roky v čerpaní. Takže podľa týchto posledných a najúspešnejších rokov bolo čerpanie také, aké je tu definované s tým, že zase vidno tú gradáciu čerpania za rovnaké obdobie, to znamená január až apríl 2015, kde toto čerpanie narástlo o 50 %.
Ak by sme dodržali túto krivku 50-percentného nárastu čerpania, sa dostaneme na úroveň niekde 2,2 - 2,3 mld. eur v roku 2015 a samozrejme, zobrali sme do úvahy ešte jeden historický fakt, ktorý je definovaný v ďalšom grafe, a to je vlastne aj ten, ktorý ste obdržali v správe. Tento graf nadväzuje na predchádzajúci slajd a ukazuje predpoklad zrýchlenia čerpania do konca obdobia 2007 až 2013. Tu je treba zdôrazniť, že koniec obdobia oprávnenosti je síce 31. 12. 2015, ale v praxi to znamená, že do tohto dátumu je nutné výdavky vyfakturovať a uhradiť dodávateľovi. Čerpanie, ktoré je sledované a vykazované na úrovni ministerstva financií, však môže byť realizované aj v roku 2016.
Čerpanie v jednotlivých rokoch vždy výrazne rastie a kumuluje ku koncu príslušného roku. Dá sa to zhodnotiť aj tak, že ku koncu obdobia oprávnenosti, to znamená, ku koncu každého roku v programovom období čerpanie vzrastá, z tých historických údajov, ktoré som ukazoval v predchádzajúcom grafe, výrazne. To znamená, posledný kvartál naozaj narastá výrazné čerpanie v každom roku, a to je zvýraznené ešte aj tým, že ku koncu programového obdobia čerpanie narastá ešte oveľa vyššie ako v bežných rokoch. Znamená to aj to, že si pre porovnanie si to uvedomia ako určitý efekt daňového priznania. Vieme všetci dobre, že daňové priznania sa podávajú do konca marca v príslušnom roku a viete veľmi dobre, že daňové úrady sú posledné 2-3 dni pred uplynutím konca marca v príslušnom roku úplne zahltené a nevládzu a toto je obdobný prípad, že jednoducho sa to všetko sústredí do záveru roku a prijímatelia vzhľadom na časový tlak sa výrazne vždy sústredia na zrealizovanie všetkých aktivít projektov a do konca roku 2015 a fakturáciu si spravidla nechávajú na rok 2016, na prvý kvartál roku 2016 a vlastne tiež určité, určité úkony si tiež presúvajú na rok 2016, aby sa sústredili na vlastné, na vlastné aktivity projektu a tým pádom nám predpokladáme, že výrazne narastie čerpanie v poslednom štvrťroku 2016, v prvom štvrťroku 2016.
Funguje to tak, že prijímatelia a riadiace orgány sa sústredia na následnú administráciu žiadostí o platbu a vlastné žiadosti o platbu si nechajú až na začiatok roku 2016, pričom posledný termín predloženia žiadosti o platbu pre prijímateľov je marec 2016. Znamená to, že hociktorý prijímateľ, ktorý môže byť štátny subjekt, privátny subjekt alebo subjekt samosprávy, musí predložiť podľa smerníc Európskej únie žiadosť o platbu do konca marca 2016 na príslušný riadiaci orgán. Riadiaci orgán musí posúdiť oprávnenosť tejto žiadosti v priebehu apríla 2016 a do konca apríla 2016 musí predložiť súhrnnú žiadosť o platbu za riadiaci orgán, kde sú stovky prijímateľov na certifikačný orgán, ktorým je ministerstvo financií a ministerstvo financií schvaľuje tieto žiadosti na národnej úrovni do konca mája 2016 a to je moment, kedy budeme vedieť aj zo všetkých údajov a zo súhrnných žiadostí o platbu, ako vlastne Slovensko dopadlo a som presvedčený, že tam bude záväzok roku 2007 - 2013 vyčerpaný na nulu s tým, že samozrejme ministerstvo financií ešte má do konca roku 2016, resp. až do marca 2017 priebežne realizovať platby na Európsku komisiu a do konca marca 2017 podať dokumenty, ktoré smerujú k ukončovaniu programového obdobia.
Ďalší graf tu dokumentuje, že naozaj v období, v predchádzajúcom programovom období, naozaj v poslednom roku čerpania došlo k významnému nárastu a k významnej gradácii v čerpaní.
Posledné, čoho sa chcem ešte dotknúť v tomto úvode, je prezentácia pozastavených platieb z celkovej alokácie. Pozastavené platby z celkovej alokácie sú zhruba v takejto štruktúre, kde je evidentné, že pozastavené platby predstavujú pomerne významné, ale tiež stále veľký koláč z tohto, tento graf vlastne len v inom systéme zdokumentuje. To znamená, že zhruba 5,57 % sú neuhradené platby z Európskej komisie. To znamená tie, ktoré sú na Európskej komisii Slovenskom deklarované ako oprávnené, ale sú pozastavené z dôvodu nedoriešenia uvoľnenia platieb jednotlivých operačných programov, ktoré sú dokumentované v správe a posledné sú rizikové výdavky, ktoré sú zase len certifikované na ministerstve financií a pripravené na odoslanie do Bruselu. Táto suma je pomerne vysoká, tiež to máte v tej správe, ale je to 851 mil., sú tie neuhradené, ktoré sú na úrovni európskej, na Európskej komisii a na Slovensku je 729 mil., ktoré čakajú na to, aby sa odoslali. Čiže aj tuto deklarujeme to, že keď sa uvoľnia operačné programy, tak dôjde k výraznému nárastu v čerpaní.
Tu sú korekcie, je to citlivá téma, 244 mil., samozrejme, v diskusii sa jej zrejme budeme venovať viac a chcem zdôrazniť ešte to, že v jedenástich operačných programoch je v súčasnosti v procese uhrádzania platieb zo strany Európskej komisie 6 operačných programov a u piatich sú stále ešte platby zablokované a snažíme sa o čo najskoršie uvoľnenie týchto platieb. Korekcie, zase len sa veľa hovorí o korekciách, ale v prípade nedodržiavania určitých podmienok, ktoré sú definované v pravidlách Európskej únie, vznikajú korekcie. Tieto korekcie môžu byť opätovne použité a môžu sa korekcie vnímať ako zvýšenie investičných príležitostí príslušného štátu. V tej tabuľke predchádzajúcej je definované, že 244 mil. boli zatiaľ korekcie. Je to 2,13 %, tieto korekcie.
Podotýkam, že v podstate žiadna z krajín Európskej únie neurobila pravidlá, alebo nečerpala v zmysle pravidiel bez korekcií. Sú známe zo štatistík Európskej únie, to sú verejne prístupné zdroje, ktoré hovoria o tom, že a ktoré aj dokumentujem, že korekcie má každý členský štát, ja neviem, napríklad za rok 2013 má Británia 4,7 % korekcií, Holandsko má 6,7 % a Slovensko má viac ako 3 %. V zásade v tom grafe, ktorý som prezentoval pred chvíľou, je definované to, čo stále hovorím, že korekcie, ku korekciám dochádza rovnomerne počas celej dĺžky programového obdobia, pričom ich výška závisí najmä od objemu čerpania alokovaných zdrojov a zdôrazňuje, že je nezávislá od politického cyklu. Ten graf to jednoznačne dokumentuje v tom, že napríklad v lehotách vo verejnom obstarávaní, za ktoré sme zaplatili najvyššiu pokutu naozaj za obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 3. 2012, bolo z celkového počtu 176 chybných verejných obstarávaní, čiže za pomerné krátke obdobie bolo 176 chybných verejných obstarávaní, čo predstavuje 54 % z celkového počtu, ale za 1/4 programového obdobia a verejné obstarávanie za tých 63 mesiacov, keď chceme takéto členenie, bolo postihnuté týmito chybnými lehotami v 150 prípadoch. To znamená, za podstatne dlhšie obdobie naozaj bolo dosiahnutých veľa chýb, ale korekcie sú problém celoplošný a rovnomerne zapríčinený.
Dámy a páni, toľko k tej prezentácii. Viacej v rozprave a v diskusii k tejto téme s tým, že ako som povedal v úvode, vláda Slovenskej republiky si je vedomá napätosti týchto termínov ku koncu programového obdobia. Vláda Slovenskej republiky v jednotlivých operačných programoch urobí maximum. Považujeme správu eurofondov za úspešnú a pevne verím, že to, čo bolo úspešné doposiaľ, bude úspešné aj v nastávajúcom období a budeme vedieť skonštatovať a budeme môcť konštatovať, že v apríli 2016, že boli sme v čerpaní eurofondov úspešní a že táto významná pomoc pre Slovensko bola naplnená v maximálnej možnej miere.
Pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som.

4.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o stave implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 - 2013. Správu o stave implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 - 2013 rozhodnutím č. 1564 z 18. mája 2015 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet s termínom ihneď. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil výbor pre financie a rozpočet.
Určenú správu prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 419 zo dňa 19. mája 2015. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie. Zo strany výboru, ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský na svojej schôdzi konanej dňa 19. mája 2015 schválil uvedenú správu o výsledku prerokovania správy svojím uznesením č. 420. Určil ma za spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie k tejto správe tvorí prílohu tejto správy.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážení páni ministri, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženému bodu programu. Najprv, ako došlo vôbec k tomu, že na tejto schôdzi máme tento bod programu? Stav čerpania eurofondov na Slovensku v programovom období 2007 - 2013.
Dámy a páni, je všeobecne známe, že v čerpaní eurofondov Slovensko patrí ku post komunistickým krajinám na chvoste celej Európskej únie. V samotnej správe, ktorú predložil pán minister Vážny, sa hovorí o tom, že na Slovensku z realizovaných investícií, ktoré sa robia na Slovensku, 82 % sa realizuje z eurofondov. To znamená, platí sa z eurofondov. Sú krajiny v Európskej únii, hlavne tie veľké krajiny, kde financovanie z eurofondov tvorí len doplnok ku financovaniu investičných programov. Na Slovensku je to 82 %. To znamená, pre Slovensko je kľúčové, ako sa darí čerpať eurofondy. Každé jedno euro, ktoré sa Slovensku nepodarí vyčerpať z eurofondov a keď má byť príslušný projekt zmysluplne robený a potrebný pre Slovensko, potrebný pre rozvoj regiónov, musíme realizovať zo štátneho rozpočtu a náš štátny rozpočet, naše zdroje sú obmedzené. Slovensko nie je tak veľká krajina, ani nemáme tak veľké napríklad nerastné bohatstvo, aby sme si mohli povedať, že nebudeme niečo realizovať z eurofondov a urobíme to zo štátneho rozpočtu. Každé jedno euro nám chýba z eurofondov.
A teraz mi dovoľte povedať zásadné politické stanovisko k tomu, v akom stave sú eurofondy a kto za to nesie zodpovednosť. Za stav čerpania alebo skôr nečerpania eurofondov na Slovensku môže v plnej miere prvá a druhá vláda Roberta Fica a osobne premiér Robert Fico. Ďalej v rozprave to vysvetlím, čo ma k tomu oprávňuje to povedať. Okrem iného hneď to, že vláda Roberta Fica začala ôsmy rok vládnutia na Slovensku z tohto programového obdobia. Od roku 2006 vláda Roberta Fica začala ôsmy rok vládnutia.
K procesnej otázke. Členovia finančného výboru po určitých obrovských obavách z toho, že sa Slovensku nepodarí vyčerpať eurofondy, na podnet kolegu Kollára sme predniesli na výbore pre financie a rozpočet určité návrhy opatrení, riešení po diskusii. Toto bolo na výbore pre financie odmietnuté. Keďže sme boli odmietnutí, následne znova opoziční poslanci na podnet Jozefa Kollára začali sa zbierať podpisy pod mimoriadnu schôdzu k čerpaniu eurofondov na Slovensku. Šesťdesiatdva podpisov od opozičných poslancov pod mimoriadnu schôdzu, 62 poslancov opozičných sa podpísalo pod zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, pretože to považujú za obrovský a vážny problém toto nečerpanie, ktoré hrozí. Ak by niektorí poslanci SMER-u nevedeli, o akých číslach hovoríme, tak náš odhad potom, keď skončí programové obdobie a bude certifikované nielen na Slovensku, ale aj Európskou komisiou, tak náš odhad je a odhad odborníkov je na úrovni 1,5 až 2 mld. eur. Preto 62 poslancov dalo podpisy pod mimoriadnu schôdzu.
Samozrejme, poslanci SMER-u sa o tom dozvedeli a predseda parlamentu pán Pellegrini nás predbehol a zaradil takýto bod programu na túto schôdzu Národnej rady. Takže, dalo by sa povedať, že sme dosiahli, čo sme chceli, ale určite, ak aby sme predkladali správu na mimoriadnu schôdzu my, opoziční poslanci, tak by sme tam priniesli aj určité opatrenia a riešenia, ako by sa dalo vytvoriť väčší tlak na to aj za pomoci opozície, aj za pomoci napríklad opozičných poslancov finančného výboru, ktorí by vytvorili monitorovací výbor na mesačnej báze alebo ešte na týždennej báze a aby sa Slovensku podarilo čo najviac vyčerpať ešte v tomto roku.
Toto bolo odmietnuté, toto sme chceli navrhovať. Aké je vaše riešenie, pán minister? Ja som si našiel v lavici uznesenie, že Národná rada berie na vedomie správu, ktorú ste predložili. A čo ďalej?
Teraz sa vrátim k tomu, prečo som si dovolil povedať, že plnú politickú zodpovednosť nesie Robert Fico ako predseda prvej a druhej vlády. Keď vláda Roberta Fica nastúpila v roku 2006, tak jedno z prvých opatrení, ktoré robila v prvom roku, bolo to, že Národný strategický referenčný rámec, ktorý bol pripravený predchádzajúcou vládou celý prekopala, celý prekopala, lebo zistila okrem iného to, že eurofondy sú vo väčšine v rukách ministrov za SNS. No a to nešlo, aby len ministri za SNS rozdeľovali eurofondy, aj ministri za SMER chceli mať eurofondy. Tak sa vytvorili nové operačné programy a urobilo sa ich 11, pomerne dosť veľa na takú malú krajinu. A takto sa eurofondy rozdelili medzi SNS a SMER.
Dámy a páni, aj z tohto dôvodu, že tento Národný strategický referenčný rámec musel byť odobrený Európskou komisiou, Bruselom, sme v roku 2007 nevyčerpali ani jedno euro z eurofondov. To bol začiatok, to bol začiatok tohto programového obdobia, pán minister. To ste vo svojom vystúpení, ani vo svojej správe nepovedali. To bol začiatok.
A ďalej, ako ste nastavili eurofondy? A ako ste nastavili eurofondy, aj verejné obstarávanie? Nuž tak, aby tam bolo čím viacej byrokracie, administratívy, formalít, aby tí, čo rozhodujú o jednotlivých žiadostiach od najvyššej úrovne po najnižšiu, od ministra po posledného úradníka, čo o tom rozhoduje, aby mal obrovský priestor na to, určité žiadosti zamietať a niektoré správne žiadosti schvaľovať. Zaviedli ste obrovskú korupciu do eurofondov, tak ste nastavili projekty a rozdelili ste si to medzi SNS a medzi SMER.
Za prvej vašej vlády po celej republike behali agentúry za SNS a agentúry za SMER. Ak starosta alebo primátor alebo ďalší žiadatelia chceli príspevok z európskych fondov, museli ísť alebo cez agentúru za SMER a príslušné, ktorý bol naviazaný na príslušné operačné programy a ministra alebo cez agentúry za SNS. Hovorí vám niečo kauza agentúry STAR.eu, za ktorú sme odvolávali pána Richtera? Áno, vyvodzovali sme politickú zodpovednosť pánovi ministrovi Richterovi za to, že ako generálny tajomník strany SMER odporúčal starostom a primátorom na východe Slovenska firmu STAR.eu a, čuduj sa svete, firma STAR.eu vyhrala 60 zo 60 zúčastnených projektov. To je tá korupcia a klientelizmus, ktorý, ktorý ste takto nastavili do eurofondov. Preto sa nám nedarí čerpať eurofondy, lebo ten, kto je poctivý a urobí seriózny projekt, ktorý by mohol pomôcť tej príslušnej oblasti alebo regiónu, tak ten bez toho, aby sa správal takto korupčne, nedostane takýto príspevok.
A potom sú úspešní takí, ktorí musia vyhrať, aj keby verejné obstarávanie bolo zlomené cez koleno, alebo zmanipulované. A na Slovensku sa to ešte vie vybaviť, na Slovensku sa to vie vybaviť. A potom sa čudujete, že Európska komisia a Brusel si jednoduchým klikom na internete zistí, že príslušná lavička na obci alebo príslušný sústruh, alebo mohol by som ďalej pokračovať, stojí polovicu v tom príslušnom období a nie dvakrát toľko, ako to prejde v projekte, ktorý je schválený na Slovensku aj riadiacim orgánom, aj certifikačným orgánom. Odrazu bruselskí úradníci musia zistiť, že a prečo to stojí dvakrát toľko? No ale keď žiadatelia musia okrem toho, že nakúpia alebo realizujú ten projekt, ešte v tom projekte nabaliť tú korupciu, ktorú musia odovzdať či priamo alebo nepriamo, alebo agentúra, tak samozrejme, že je ten projekt nafúknutý. Preto máme také problémy s čerpaním, pán minister. Predražené verejné obstarávania.
Vo svojom vystúpení, ale aj vo svojej správe neustále sa odvolávate na kontrahovanie, na zazmluvnenosť. A ono to tak dobre aj vyzerá v tej správe, viete, keď tam máte kontrahovanie za všetky operačné programy na 104 %. Super. Bežný človek, ktorý sedí pri televíznej obrazovke, povie, veď zazmluvnené to máme na 104 %, tak čo sa čo báť? Prečo tá opozícia, prečo ten Zajac hovorí, že nevyčerpáme eurofondy, keď zazmluvnenosť na 104 %? Stosedem, pardon, mám inú tabuľku. Stosedem, dobre som si pamätal. Sú operačné programy, kde máte zazmluvnenosť na 114 %. Operačný program Doprava, keď ho dobre vidím.
Nuž, dámy a páni, táto zazmluvnenosť je na úrovni riadiaceho orgánu. Inak povedané pre niektorých kolegov, ktorí tomu nerozumejú, príklad poviem. Pán minister dopravy, ministerstvo dopravy si zazmluvnil u NDS-ky, že určitý úsek diaľnice sa bude realizovať alebo rekonštruovať. No a čo? Už to je realizované? Už je zrealizované verejné obstarávanie? Už je tam vôbec niekedy stavebné povolenie? Je ukončená súťaž? Stihneme to realizovať? Prejde to cez certifikačný orgán ministerstvo financií? Bude to schválené Bruselom? Až vtedy, keď to bude schválené Bruselom, môžme hovoriť o čerpaní. Ďalej ešte budem hovoriť aj o čerpaní, ktoré definujete na úrovni 70 %. Zase, na akej úrovni je to čerpanie, pán minister? Na úrovni riadiaceho orgánu. Nie je to na úrovni Európskej komisie, ani certifikačného orgánu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Hovoríte o 70-percentnom čerpaní, ale ministerstvo financií, pokiaľ viem, hovorí o 65-percentnom čerpaní. No áno, mám také materiály, vládne materiály, pán minister, nemusíte hovoriť, že nie. A aké je čerpanie na úrovni Európskej komisie?
Dámy a páni, ja vám ukážem, aké je čerpanie na úrovni Európskej komisie aj v porovnaní s postkomunistickými krajinami. S tými krajinami, s ktorými sme mali podobnú históriu, veď predsa s Českom sme boli jeden štát, Poľsko je susedná krajina. Problémy s prechodom na parlamentnú demokraciu z komunistického režimu tu mali aj tieto krajiny, Pobaltské krajiny, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko.
Dámy a páni, mám údaj, je pravda, že z júla 2014, ale z Európskej komisie a urobil som takýto graf.
Dámy a páni, Slovensko, čerpanie eurofondov na úrovni 53 %. Na prvých miestach je Estónsko 77, Litva 74, Lotyšsko 70, Česká republika pre vašu informáciu 64 %, Maďarsko 62, Slovinsko 62, Bulharsko 54, Slovensko 53, za nami je Rumunsko 37.
Pán minister, sme na chvoste v týchto postkomunistických krajinách v čerpaní. A to je už po certifikácii Európskej komisie, nie toto, čo si tu namaľujeme, nie kontrahovanie na úrovni riadiaceho orgánu, o ktorom pán minister hovorí a minimálne 10, 15-krát ste to povedali vo svojom vystúpení, kontrahovanie, zazmluvnenosť máme to na 107 %. Ale čo z toho, keď tie projekty nie sú pripravené, keď nie sú ukončené verejné obstarávania, keď neni to certifikované ministerstvom financií a už vôbec nie, neni to zrealizované a certifikované a potvrdené, schválené Európskou komisiou?
Čiže to, s čím sa chválite, je len obyčajná chiméra. Ja by som si prial, aby to bolo reálne, ale veľmi dobre viete, že to nie je reálne, že nám maľujete tu nejaké čísla a chválite sa s tým, koľko sa vám podarilo zazmluvniť. Dokonca ste ukazovali aj tabuľku o tom, že koľko sa podarilo zazmluvniť prvej vláde Roberta Fica, potom tam bol taký malý modrý stĺpček vlády Ivety Radičovej a väčší stĺpček druhej vlády Roberta Fica.
Pán minister, ale vy ste vôbec v tej svojej tabuľke neukázali, že za aké obdobie tieto vlády toto zazmluvnili. Už to, že hlavne používate to zazmluvnenie ako hlavný "message", nie je v poriadku podľa môjho názoru, ale to, že nejaké časové obdobie, ktorá vláda koľko vládla a následne k tomu za to obdobie, aké, koľko zazmluvnila, to ste tam ignorovali. Veď, veď povedzte to. Prvá vláda Roberta Fica vládla štyri roky. Druhá vláda začala štvrtý rok svojho vládnutia, už druhý mesiac beží. Vláda Ivety Radičovej, ste povedali, 21 mesiacov vládla, z toho posledných pár mesiacov mala len kúriť a svietiť, ale dobre, aj tak som bol rád, že ste sa opravili, lebo na výbore pre, európskom výbore ste povedali, že sme 23 mesiacov vládli, no to už nevychádza ani, ani matematicky.
Takže zazmluvnenosť nie je to najpodstatnejšie. Čerpanie na úrovni Európskej komisie, schválené to je to, čoho sa aj my obávame. Pretože aj vy vo svojom vystúpení, aj v správe hovoríte, ani do marca 2016 nebude definitívny účet toho, koľko sa nám podarilo vyčerpať. Dokonca ste povedali, že ešte dlho potom to nebude jasné, pretože časť prostriedkov presuniete, fázujete niečo, niečo použijete na finančné nástroje Jessica, Jeremie a celé to hráte tak dostratena, aby ako keby ani nikdy nemal prísť ten záverečný účet za to, že prvé programové obdobie 2007 - 2013 kedy bude ukončené. No príde raz ten záverečný účet, pán minister. Vy hráte na to, že už vtedy nebudete vo vláde a že to proste hodíte na 21 mesiacov - vládu Ivety Radičovej. K tomu sa ešte vrátim, ešte vám vysvetlím, ako sme pracovali my oproti vám.
Dovoľte mi, aby som v tejto chvíli sa venoval trochu podrobnejšie operačnému programu Doprava. On je najväčší operačný program, doprava je najväčší operačný program, cez 3 mld., môžem nájsť tú tabuľku, aby som, 3,16, ďakujem, pán minister, je najväčší a dá sa povedať, že je to operačný program, ktorý celý má v rukách vláda, zjednodušene povedané. Sú operačné programy, vy sám o tom rád hovoríte, hospodársky rast a konkurencieschopnosť, kde tí jednotliví žiadatelia sú súkromní podnikatelia, je ich hrozne veľa a vláda nemá vplyv na to, ako si niektorý súkromný podnikateľ dokáže obstarať, alebo neobstarať to, čo chce z eurofondov. Čiastočne sa s tým dá súhlasiť, vždycky je to riadiaci orgán, ktorý keď vidí takéto problémy, má ich, má ich koordinovať, ale operačný program Doprava má celý v rukách vláda, s tým asi súhlasíte.
Dámy a páni, ako sa správala prvá vláda Roberta Fica, ale už aj druhá vláda Roberta Fica nám už chytá tieto maniere, a to znamená namiesto toho, že ste mali operačný program Doprava, od ktorého všetci občania na Slovensku očakávajú, že tu budeme budovať infraštruktúru, že sa budú budovať diaľnice, rýchlostné cesty, rekonštruovať alebo stavať železnice, naozaj máme regióny, veľmi zaostalé regióny, čo sa týka napr. hospodárskeho rastu, nezamestnanosti, to znamená nízky hospodársky rast, vysoká nezamestnanosť, východné Slovensko, juh Slovenska, ale aj sever. Tam všade nám chýba infraštruktúra.
Ja som raz na jednej konferencii mal prednášku, ktorú som si naštudoval od viacerých odborníkov, kde bol vplyv rozvoja cestnej infraštruktúry na podporu hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Veľmi úzko to súvisí. Dostupnosť diaľnic rýchlostných ciest veľmi úzko súvisí s tým, či nejaký investor sa rozhodne v danom regióne pôsobiť, alebo nie. A preto, ak by sme urobili anketu po Slovensku, čo ľudia očakávajú od eurofondov, verte tomu, pán minister, že by hovorili v prvom rade, že chcú diaľnice, rýchlostné cesty, rekonštruovať cesty prvej triedy, rekonštruovať železnice a možno až tak by nasledovali rekonštrukcie škôl, centier miest a ďalšie veci, ktoré sú potrebné pre rozvoj, ale táto infraštruktúra je veľmi dôležitá.
Čo ste robili vy v prvej vláde Roberta Fica, vy, aj ako minister dopravy? Postavili ste sa pred verejnosť spolu s premiérom Robertom Ficom v roku, tuším, 2007 a povedali ste: v roku 2010 bude diaľnica v Košiciach. Silné slová, silné vyhlásenie, po nesplnení takto silného sľubu všade vo svete by takíto politici skončili v politike. Ak v roku 2007 ste dali sľub, že v roku 2010 bude diaľnica v Košiciach, pre objektivitu bez tunelov, ste to povedali, som natoľko objektívny, vládli ste do roku 2010, diaľnica v Košiciach ani v roku 2015 nie je.
A keď sa ma občas novinári pýtajú, ja odpovedám, pri nečinnosti tejto vlády, tejto druhej vlády Roberta Fica, ani sa neodvážim odhadovať, kedy to bude, pretože ešte pred dvoma rokmi aj pán minister hovoril, že v roku 2018, teraz 2019, 2020. Pri nečinnosti aj tejto vlády ani v roku 2020. Ale vy ste povedali, že v roku 2010 a boli ste vo vláde, mali ste všetky nástroje a vymysleli ste PPP projekt, PPP prvý balík a tretí balík. Druhý balík pri Nitre ste aj realizovali, 30 rokov budeme platiť 125 mil. ročne. Ale ten prvý a tretí balík pre tých, čo to nevedia, malo sa jednať o úseky diaľnice D1, tej desaťročia očakávanej z Bratislavy do Košíc, chýbajúce úseky, prvý balík medzi Žilinou a Prešovom, 6 úsekov, dnes stavaných ako 6 úsekov a tretí balík, to je ten tunelový obchvat Žiliny, to znamená Hričovské Podhradie, Lietavská Lúčka až pod Dubnú Skalu aj s tunelom Višňové. Vy ste namiesto toho, aby ste efektívne čerpali eurofondy, ste pripravovali a aj podpísali tieto dva balíky PPP projektov.
Pán minister, zásadná otázka, my sme, teda najprv poviem áno, po nástupe vlády Ivety Radičovej firmy neboli schopné priniesť financovanie týchto balíkov a tie zmluvy vlastne boli samé ukončené a vláda Ivety Radičovej v nich nepokračovala, našťastie nepokračovala, to vám poviem prečo a začala tieto úseky budovať z eurofondov. A úseky, ktoré sa stavajú z eurofondov, ktoré mali byť v prvom balíku PPP projektu, pre vašu informáciu reálne vysúťažené úseky sú v celkovej hodnote dnes 712 mil. eur medzi Žilinou a Prešovom bez obchvatu Prešova, Prešov - Západ, Prešov - Juh a bez úseku Turany Hubová, ktorý nie je dodnes ešte ani rozhodnuté ani o variante. Máme rok 2015, nie je rozhodnuté ani o variante, Prešov - Západ, Prešov - Juh, nie je vypísaná ani súťaž. Čiže bez týchto úsekov. Tie ďalšie, päť, úseky 712 miliónov. Úseky na D1, ktoré vy ste podpísali ako PPP 3 Hričovské Podhradie, Lietavská Lúčka až pod Dubnú Skalu, sú dnes vysúťažené za 837 mil. eur.
Dámy a páni, a tá zásadná otázka znie, ak by sme nezačali tieto úseky stavať z eurofondov, a vy v nich pokračujete, vy pokračujete, že tieto úseky staviate z eurofondov a financujete z eurofondov, aby som bol presný, čo by sme za tých 700 pri Žiline, obchvate, ja viem, že fázujete tie projekty, takže v tomto programovom období sa možno prestavia 200 mil. tam, zhruba odhad, plus 700 mil., ktoré budú v tomto programovom období, lebo tieto úseky dokončíte, čo by ste za 900 mil. eur dnes realizovali v operačnom programe Doprava? Toto som sa tu tri roky nedozvedel, pán minister. (Reakcia navrhovateľa.) Čo? Nemáte pripravené úseky ani dneska ďalších rýchlostných ciest a diaľnic. Čo by ste realizovali skoro za miliardu? Niekoľkokrát som sa to tu pýtal, sedia tu poslanci, ktorí boli v Národnej diaľničnej spoločnosti, chodia tu ministri, štátni tajomníci, ja som sa to nedozvedel, čo by ste dneska robili? Čo by ste realizovali za tú miliardu? To by nám prepadlo?
Pán minister, reálne odpovedajte. Tri roky ste vo vláde a dneska viete, čo robíte?
Alebo, dámy a páni, viete, čo robí vláda? Dneska zúfalo hľadajú rôzne menšie projekty, ktoré by mohli realizovať z operačného programu Doprava, aby bol vôbec vyčerpaný. Ale ak by sa nerealizovali tieto úseky z eurofondov, čo by ste za 900 mil. urobili? Nemáte pripravené, vládnete ôsmy rok, premiér Robert Fico, keď chodil pred voľbami v roku 2012 do televíznych diskusií, nič nehovoril, len o R2. Prečo ju nestaviate, tú R2? Či to len pred voľbami, takto oblbujete ľudí? Efektívne čerpanie eurofondov, jedno veľké šťastie pre Slovensko, že tie PPP projekty neboli realizované. Oni by rozvrátili naše verejné financie na 30 rokov. My by sme skončili ako Grécko a eurofondy by boli prepadli, pretože menšie projekty, ktoré dneska robíte z operačného programu Doprava, nehnevajte sa, výmena zvodidiel? Tí, čo jazdíte po diaľniciach, rýchlostných cestách v dnešných dňoch, tak to vidíte, na celom Slovensku sa menia zvodidlá v hodnote 80 mil. eur z operačného programu Doprava. Toto je riešenie namiesto stavania diaľnic, rýchlostných ciest, rekonštrukcií ciest prvej triedy, vymieňajú sa zvodidlá. Majú už ukončenú, tie zvodidlá, životnosť? Alebo je tam kritická nehodovosť? Myslíte si, že toto vám Európska komisia schváli? Vážne si myslíte, že toto vám Európska komisia schváli? Toto budú korekcie, jak bič, toto je len vaše zbožné prianie, že teraz rýchle poďme vymieňať zvodidlá, veď firmy budú mať robotu a vy miniete eurofondy.
A sú ďalšie projekty, ktoré teraz z tohto operačného programu menšie realizujete, aby ste vyčerpali dopravný informačný systém, 17 miliónov, tuším, 17 miliónov dopravný informačný systém.
A poviem tretí ešte príklad. Keď za našej vlády sa realizoval projekt eliminácie bezpečnostných rizík na cestách I. triedy, boli sme aj po nástupe druhej vlády Roberta Fica veľmi kritizovaní pánom ministrom dopravy, že čo my sme to realizovali a že či to Brusel, či to obhájime v Bruseli, neobhájime v Bruseli. Ja si myslím, že to obhájime v Bruseli, lebo naše cesty I. triedy sú v katastrálnom stave. Zvýšenie bezpečnosti alebo eliminácia bezpečnostných rizík na týchto cestách bola efektívnym spôsobom využitia eurofondov. Niekoľko sto kilometrov ciest na východe, môžem povedať, to si číslo pamätám, 300 km ciest sa zrekonštruovalo v priebehu niekoľko mesiacov, dokonca aj po nástupe vašej vlády sa druhý balík dokončil, našťastie, ale ďalšie balíky v Bystrici, v Trenčíne, v Žiline ste zastavili, pán minister to zastavil.
Teraz, keď nevedia, ako minúť operačný program Doprava, teraz idete aj vy do týchto projektov. Ale my máme pol roka do času, keď sa to môže ešte zrealizovať a vyfakturovať, lebo len to, čo sa zrealizuje a vyfakturuje vo všetkých operačných programoch, až na určité presuny finančných nástrojov, ktoré ste spomínali, ale len to, čo na Slovensku zrealizujeme a vyfakturujeme do 31. decembra, len to bude z tohto programového obdobia možné preplatiť z eurofondov. Ale vy chcete na rekonštrukciu týchto ciest minúť, z môjho pohľadu minúť 120 miliónov. Sto dvadsať miliónov. Toto je efektívne narábanie s európskymi prostriedkami? To sa vám, keď to teda chcete takto a máte to v pláne, máte to v správe o operačnom programe Doprava, to znamená vy to chcete rekonštruovať draho, ale toto je podľa, presne podľa vašej filozofie. Budeme to rekonštruovať draho, napr. rekonštrukciu týchto ciest, alebo ten dopravný informačný systém, 17 miliónov, však to ide z eurofondov, načo efektivitu? Nuž efektivitu potrebujeme na to, aby sme z tých eurofondov postavili čím viacej diaľnic, čím viacej ciest, čím viacej opravili škôl a centier miest a nie, aby sme to hlavne minuli.
Vaša vláda, alebo vaše vlády, vlády Roberta Fica nemajú radi kontrolu, nemajú radi transparentnosť. Aj dnešný deň je toho svedkom, keď ste tri roky hovorili, alebo Robert Fico hovoril tri roky, že ak opozícia ponúkne kandidáta, ktorý spĺňa odborné a morálne kritériá a opozícia sa zjednotí, takže tento post patrí opozícii a SMER takého kandidáta zvolí. Dneska ste si zvolili svojho kandidáta. Vy nemáte radi transparentnosť, aj preto som hovoril o tej korupcii, ktorú ste zaviedli už za prvej vlády, ten celý systém, ktorý ste zaviedli pri čerpaní eurofondov. Áno, naša vláda zaviedla povinnosť zverejňovať zmluvy na centrálnom registri, inak nebudú platiť. Toto je antikorupčný a transparentný prvok, systémový prvok v slovenskej politike.
A ešte, keď hovorím o operačnom programe Doprava, musím spomenúť rekonštrukciu železničných tratí. Najprv spomeniem tri projekty, rekonštrukcie železničných tratí Nové Mesto nad Váhom, Púchov, Trenčianska Teplá, Ilava, Beluša a Žilina Teplička, všetky tri vyšetruje OLAF. V materiáli, vo vládnom materiáli operačného programu Doprava sa píše, že po vyšetrovaní nám hrozia aplikované systémové korekcie v prípade deviatich projektov, v indikatívnej celkovej výške 84 mil. eur. A nedá mi, aby som nespomenul prípad rekonštrukcie železničnej trate Zlatovce - Trenčianska teplá, ktorý bol vypísaný ešte za vášho ministrovania, pán Vážny. Výberové, teda verejné obstarávanie ukončil minister Počiatek alebo za ministra Počiatka a bolo rozhodnuté o tom, že nie prvý v poradí, firma Skanska s ponúkanou cenou 200 miliónov, ale firma TSS GRADE vo výške 243 miliónov. To znamená, o 43 miliónov vyššia ponuka bola víťazná. Samozrejme ten, kto prehral v takej zákazke, sa logicky obrátil na ÚVO. ÚVO rozhodlo, že mala byť Skanska zaradená do súťaže, dokonca v decembri Najvyšší súd rozhodol o tom, že firma Skanska bola neoprávnene vylúčená a mala byť zaradená do súťaže. Nuž ale dva a pol roka sa už stavia na tejto stavbe. Táto stavba už by sa mala blížiť k záveru. Aj firma Skanska sa obrátila na Európsku komisiu OLAF, oni to vyšetrovali, jednoznačne, keď druhému v poradí o 43 mil. drahšiemu dáte zákazku, tak to zaváňa korupciou a dopadlo to tak, že ministerstvo potom, keď vedelo, že hrozí nepreplatenie zo strany Európskej komisie cez vyšetrovanie OLAF, stiahlo z financovania z operačného programu Doprava tento projekt.
Dámy a páni, z 243 mil., ktoré boli podpísané, malo byť zhruba 200 mil. preplatených z európskych fondov z operačného programu Doprava. Takto to zaplatia občania Slovenskej republiky celé. Pre jedno chybné rozhodnutie. Pre jedno chybné rozhodnutie! (Reakcie z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, nevykrikujte, pán poslanec, nechajte prednášajúceho. Nech sa páči.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Takto.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Požiadal o slovo pán minister, takže naozaj zodpovie vám hneď po.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Takto vaša vláda, takto vaša vláda sa správa ku eurofondom. Vás nezaujíma transparentná súťaž, efektívne využívanie eurofondov na to, aby tie eurofondy slúžili na rozvoj tejto krajiny, na rozvoj najzaostalejších regiónov Slovenska, vás zaujíma, čo z toho budete mať. Aký kšeft z toho budete mať. Toto vás zaujíma a preto sú aj takto manipulované verejné obstarávania.
Ešte jeden príklad poviem. Tú D1 som spomínal. Úsek Hubová - Ivachnová. Ministerstvo pod ministrom Jánom Počiatkom dva a pol roka ukončovala túto súťaž, ktorá začala ešte za nás a rozhodlo o tom, dva a pol roka im trvalo, aby rozhodli o tom, že dajú štvrtému v poradí, predstavte si, firme Váhostav, štvrtému v poradí, firme Váhostav spolu s OHL-kou, áno. Ale myslím si, že Váhostav je tam líder toho konzorcia. To je už umenie, na to potrebujete aj čas, aby ste dali štvrtému v poradí vyhrať. A už sú tam problémy, už sa tam bude meniť trasovanie, už sú tam problémy v tuneli, to sa môže, samozrejme, na stavbe stať, ale akonáhle bude meniť sa trasovanie, ja sa obávam, či toto tak isto obhájime pred Európskou komisiou. Či tam znova nedôjde ku korekciám. Možno keby sa rozhodlo skôr a keby sa to urobilo tak, ako všade vo svete sa to normálne robí, že víťazom je ten, kto ponúkne, splní primerané kritéria, ponúkne primeranú kvalitu a dá najnižšiu cenu. Takto všade vo svete sa narába s verejnými financiami. Na Slovensku nie. Na Slovensku štvrtému v poradí.
A je mi veľmi smutno, že aj ten prvý prípad, ktorý som spomínal, rekonštrukcia železničnej trate Trenčianska Teplá - Zlatovce za 243 miliónov. Skúste si to, kolegovia, prehodiť na slovenské koruny. To je obrovská investičná akcia. Vyhrala firma, alebo pán minister dal vyhrať firme TSS GRADE, ktorá následne prešla reštrukturalizáciou, ktorá nevyplatila, nevyplatila drobných živnostníkov a podnikateľov. Znova zopakujem. Za mnou bol rómsky podnikateľ, ktorý roky kládol železničné koľaje aj pre firmu TSS GRADE a ten mi plakal v kancelárii, čo má robiť, keď mu vyplatia 15 % z jeho pohľadávok. Takže takej firme sa dá zákazka, ktorá následne prejde reštrukturalizáciou a čuduj sa svete, tú firmu kúpi človek blízky J&T.
Druhý prípad, ktorý som už spomínal, firma Váhostav. To isté. Reštrukturalizácia. Veď sme to tu mali pred mesiacom. Takýmto firmám sa zadáva na Slovensku. Takýmto firmám sa darí za tejto vlády. Preto sa nám nedarí čerpať eurofondy. Preto nám Európska komisia po kontrole takýchto súťaží neprepláca a máme zastavené, máme zastavených päť alebo sedem operačných programov už viac ako pol roka. Momentálne päť, bolo ich sedem, čiastočne sa, čiastočne sa podarilo odblokovať dva a päť sú zablokované. Preto máme zadržané platby v objeme, aj vy ste to tu povedali, 990 miliónov. Skoro miliarda.
Dámy a páni, máme zadržané platby za jednu miliardu eur. Pán minister, financií teraz som myslel, no jedna miliarda eur nám v hotovosti chýba. Určite nám chýba. Ďalšie sú korekcie. Vy ste to tu tak banalizovali, no korekcie nejaké sú a iné krajiny, spomínali ste Francúzsko, Anglicko, že majú teda vyššie percento korekcií, pán minister, ale nie je jedno, keď má korekcie vo výške 300 mil. Anglicko alebo Francúzsko a keď to má Slovensko. To je veľký rozdiel. U nich to robí, mohli by sme sa baviť s finančníkmi koľko, aké promile zo štátneho rozpočtu. Ale u nás 300 mil. korekcií obrovsky chýba. A korekcie je synonymum korupcie, na ktorú nám prišla Európska komisia pri kontrole eurofondov. A to len to, na čo nám prišla.
Preto ja som povedal, že vy ste hneď na úvod, odkedy ste nastúpili, zaviedli také opatrenia, aby korupcia bola čo najvyššia v eurofondoch. Takže 300 mil., áno, 244 je zo strany Európskej komisie, 47 zo spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, čiže 300 mil. sú korekcie, to je za tú korupciu, na ktorú nám prišli doteraz a sám dobre viete, že tým, že napríklad fázujete projekty. Áno, aj my sme išli do tunela Višňové s tým, že sme vedeli, že z tohto programového obdobia sa zrealizuje časť a druhé sa zrealizuje z druhého, lebo sa to fyzicky tak, takáto veľká zákazka nedala. Ale všetky fázovania pri aj menších projektoch, ktoré sa nestihnú v tomto volebnom období a časť z nich budeme robiť v druhom programovom období, nám bude zase v tom druhom programovom období chýbať.
Čiže tie projekty, ktoré sa dali a bola šanca zrealizovať v tomto, mala by byť snaha nás všetkých, aby sme to zrealizovali z tohto prvého programového obdobia. Lebo to, čo si necháme na druhé, nám zase bude chýbať v druhom. Alebo počítate s tým, že ani v druhom nevyčerpáme? Finančné nástroje, presuny, spomínali ste na európskom výbore 200 mil., že v septembri ste pripravení presunúť do Štátneho fondu rozvoja bývania a že to sa bude môcť použiť až do marca 2017, tuším, že tak ste to povedali. Ale aj naliať 200 mil. do Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý má sám o sebe rozpočet 130, myslím, miliónov dnes rozpočtovaných. Keď tam odrazu dáte ďalších 200 mil., ako sa to efektívne využije? Veď odrazu nepostavíme trikrát toľko nájomných bytov. Ako efektívne to použijeme? Štátny fond rozvoja bývania je dobrý nástroj na podporu nájomného bývania, na podporu rekonštrukcie panelákov, áno. Ale tiež, ak hovoríme o efektívnom využívaní, nemôžme si myslieť, že keď tam nalejeme 200 mil., veď to nie je ako výherný automat, že koľko hodíte, toľko vypadne. Ani pri výhernom automate to tak nie je. Skôr viacej hodíte, ako vypadne.
Takže sú to len nástroje, ktorými chcete určité finančné objemy presunúť, aby, aby to prípadné čerpanie ste mali lepšie čísla. Podľa vášho vystúpenia vás ani tak tie čísla netrápia, lebo do marca 2016 vlastne ani tu nebudeme vedieť, koľko sa čerpá, vyčerpá a vám je už všetko jedno po voľbách v roku 2016. Po nás potopa. Takto pracujete.
Preto mi na záver dovoľte ešte povedať, ešte raz, som aj ja, aj moji kolegovia v opozícii veľmi sklamaní, že za takú závažnú záležitosť, ako je nečerpanie eurofondov v objemoch 1 až 2 mld. eur, ktoré hrozia Slovensku, neprišiel túto správu predniesť a nepredstúpil pred Národnú radu premiér Robert Fico, ktorý je plne politicky zodpovedný za to, že už ôsmy rok na Slovensku vládne programové obdobie 2007 až 2013, bolo to obdobie, keď vládla prvá vláda Roberta Fica a druhá, ministri niektorí majú iné pozície, ako mali v druhej, ale premiér Robert Fico je ten, kto bol premiérom aj za prvej vlády, aj za druhej. Mal túto zodpovednosť si prísť predniesť pred Národnú radu a ja som rád, že tu sedia aj ministri, ja predpokladám, že aj vystúpia, ale tú politickú zodpovednosť mal predniesť Robert Fico. SMER na čele s Robertom Ficom nemá rád transparentnosť, nemá rád kontrolu, toto dneska ukázal aj tým, že si zvolil svojho predsedu NKÚ a NKÚ veľmi úzko súvisí aj s čerpaním a nečerpaním a s korupciou pri eurofondoch, toto všetci veľmi dobre vieme.
Preto niektorí kolegovia hovorili, že ste dali tento bod programu preto, aby sa prekrylo NKÚ, ale ja hovorím, že to je správne, že to vyšlo na jeden deň, lebo to NKÚ veľmi súvisí s tým, ako sa čerpajú eurofondy na Slovensku. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím poznámku k čerpaniu, respektíve k nečerpaniu eurofondov z trochu iného súdka, ak dovolíte. Keď to veľmi zjednodušíme, máme tu niekoľko možných variantov. Prvým tým optimálnym a ideálnym je to, že časť eurofondov sa nepochybne vyčerpalo a vyčerpá tým správnym a najlepším možným spôsobom, teda zmysluplne a pozitívne. Vieme aj to, že časť eurofondov z rôznych príčin nevyčerpáme. Vieme aj to, aj keď možno nevieme vždy presne ukázať prstom na vinníkov, že časť z nich sa vytuneluje, alebo, povedané ľudovejšie, rozkradne, ale na čo sa často zabúda, je to, že časť sa vyčerpá aj nezmyselne a čo je ešte horšie, škodlivo. A nemyslím tým len stránku ekonomickú, čiže neadekvátne čerpanie finančných prostriedkov, ale aj stránku sociálnu, ekologickú alebo krajinnoekologickú.
Položme si otázku. Koľko objektov a zariadení poškodzujúcich slovenskú prírodu a krajinu sme vybudovali s použitím, prispením, alebo zneužitím eurofondov? Som rád, že je tu pán minister životného prostredia, aj keď momentálne vybehol, lebo celé je to aj o fungovaní a nefungovaní jeho rezortu, ktorý má ochranu krajiny vo svojej kompetencii.
Takže, keď už hovoríme o eurofondoch, nie je problém len ich nečerpanie, či pochybné čerpanie, ale aj nezmyselné a škodlivé projekty, ktoré sa z nich financujú. Očakávam od vlády, ale aj od Európskej komisie, že sa na túto problematiku pozrie aj cez túto prizmu a navrhne skutočne účinné mechanizmy, ako tomuto problému zabrániť.
Ďakujem.

Vypočul som si obidve, aj úvodné slovo, aj tvoje a podľa mňa, keď si uvádzal niektoré údaje alebo čísla, si sa ale zle pýtal, lebo v úvodnom slove sme sa dozvedeli, že eurofondy a ich čerpanie sa správa ako rozbehnutý vlak a ty si hovoril o politickej zodpovednosti Roberta Fica. Tvoj predrečník pán podpredseda vlády Vážny hovoril, že za zlé čerpanie, keďže sa to správa ako vlak, môžu tí, čo vládli v 2010 a 2011. No a ja by som sa teda v tomto chcel opýtať, že kto z toho urobil vlak? Kto z toho, ten nástroj mohol byť športové Ferrari. Proste nie 11 operačných programov, nie byrokracia, nie to, že to budú mať pod rukami politici a teda vtedy bývalí členovia vládnej koalície SMER, HZDS, SNS, ale budeme mať reálny, efektívny, dobre využiteľný nástroj na používanie peňazí vo verejných investíciách. To bola prvá vec, kto z toho teda urobil vlak, ktorý sa dá tak spomaliť, že osemročný mandát vlády, ktorý ten scenár, ten národný referenčný rámec chystali, schválili a celé to takto zadefinovali? Čiže ja s tebou súhlasím, plná priama zodpovednosť vlády a môžu sa vyhovárať, ako chcú.
A druhá otázka, alebo druhá taká poznámka je, že k tým korekciám, neporovnávajme objemy Anglicko, Francúzsko a my. Povedzme si to, čo si hovoril na začiatku a dokonca aj podpredseda vlády, že my máme 82 %, čiže my, keď budeme hovoriť o korekciách, tak u nás je korekcia pokuta. Pretože to musí zatiahnuť štátny rozpočet a TSS GRADE vieme, že má 130 mil. preinvestovaných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Naozaj sa to až zle počúva. Milión euro už nie je peniaz, to už je 5 korún. Tu už je sto miliónov, od sto miliónov človek zdvihne hlavu. Ja naozaj žasnem, to je proste, že čo sa človek nedozvie, že 240, 200 mil., 40 viac, o 40 viac, však to je 1,2 mld. starých korún, to bolo, dostali viac, ako mal dostať ten druhý. TSS GRADE potom áno, vieme, že to potom zreštrukturalizoval tak Váhostav, že ja neviem, čo ešte sa ľudia tejto krajiny potrebujú dozvedieť, aby povedali, že dosť. Ja naozaj nechápem. Že či by, keď nájdu, ja neviem, keď nájdu smeráka vo svoje chladničke, tak vtedy povedia, že už dosť? Že naozaj tu v prítmí, v šere kancelárií sa rozhoduje o budúcnostiach našich detí.
To znamená, ak nám už nezáleží na našej, alebo máme pocit, že my to už ustojíme, nejako dožijeme, tak naozaj, v šere týchto kancelárií sa rozhoduje o budúcnostiach našich detí, našich vnúčat, lebo ich záväzky, ich záväzky budú prenasledovať naše deti. Záväzky, ktoré Počiatek teraz podpíše, tak budú prenasledovať naše deti. Naše deti sa budú musieť na to vyskladať. O to menej dajú do školstva. O to menej dajú do zdravotníctva. Na to, aby TSS GRADE dostalo miliardu navyše? Ja normálne žasnem. Čo ešte sa ľudia potrebujú dozvedieť, aby ich to prestalo baviť? Tí, čo to vytunelujú, tí, čo to vykradnú, vyháňajú deti z Mičurina, ja už naozaj, oni už naozaj, strácajú sa akékoľvek zábrany, akékoľvek zábrany tam, kde 60 rokov deti chodili, tak tí, čo vytunelovali, povedali, my teraz tie detiská vyženieme z toho bazénu, nebudú nám tu pišťať popod okná a my sa budeme pozerať na ten výhľad. Proste to je to, že naozaj, aké prahy, aké rubikony ešte ľudia tejto krajiny potrebujú? Naozaj nájsť smeráka vo svoje chladničke? To už je to posledné, čo zobudí týchto ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)