53.schôdza

102.

Vážení kolegovia, vážený pán minister, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa v mene Kresťanskodemokratického hnutia vyslovil k tomuto veľmi dôležitému a dlho očakávanému zákonu, tzv. stavebnému zákonu, ktorý skutočne je najvyšší čas, že je predkladaný v tejto snemovni. Je pravda, ako pán minister tu povedal, že tento zákon platil od roku 1976, čo je skutočne rarita hádam v našej legislatívnej praxi a je najvyšší čas, aby sa aj zmenil.

Ja nebudem možno až taký kritický, ako možno pán minister očakáva, pretože my sme začali za našej krátkej vlády na ministerstve dopravy tento proces a tie prvé kontakty s tými rôznymi dotknutými subjektmi, či už odbornou verejnosťou alebo všeobecnou verejnosťou, potom stavebníkmi, samozrejme s tým stavebným priemyslom, samotnými firmami a podobne. Každý chce do určitej miery, alebo chcel si tak trochu utrhnúť viac toho koláča a nebolo jednoduché to vyvážiť, všetky tie záujmy, pretože, áno, takýto zákon by mal predovšetkým nejak vybalancovať všetko toto, čo je okolo, či už je to pohľad samotných stavebníkov, ktorí sú hádam najdôležitejší v tomto celom koncepte, ale potom aj verejnú správu, ktorá by mala mať nad dohľadom, aby všetko, v podstate celý ten proces, schvaľovacie hlavne procesy boli stanovené regulárne.

Na druhej strane opäť je tu treba, aby sme brali do úvahy záujmy dotknutých subjektov, čo tiež nie je jednoduché a ja som ani nebol prekvapený, že v rámci mimorezortného pripomienkového konania bolo viac než tisíc pripomienok. Ja som sa snažil do určitej miery svojho času to nejakým spôsobom prechádzať a vážne, boli tam rôzne pripomienky od tých najradikálnejších po v podstate také povedzme, by som povedal, detaily.

Ale čo je dôležité, že tento zákon je tu, keďže už od roku 1990, len od roku 1990 do roku 2013 bol novelizovaný 33-krát. Nečudujme sa potom v podstate ľuďom, ktorí fungujú v stavebnom priemysle, že už absolútne v tom nemali prehľad a že mnohé veci sa už nedali v podstate riadiť a dokonca ani nevedeli, ako pristupovať k tým jednotlivým problémom, ktoré sa dotýkali týchto stavebných konaní, resp. či sa to dotýkalo povedzme, dotýkalo nepovolených stavieb alebo iných problémov, ktoré sa v súvislosti s rezortom výstavby, ktoré boli teda v súvislosti s rezortom výstavby.

Možno by som tu viac, alebo budem brať do úvahy pri svojom vystúpení niektoré pripomienky, ktoré tu predkladali, či už zástupcovia právnikov, ktorí sa venovali tejto oblasti prostredníctvom Via Iuris. Tak isto potom zástupcovia ZMOS-u, čiže jednotlivé mestá, obcí, ktorých sa tento zákon dotýka veľmi vážne, ale aj v podstate samotných povedzme firiem, ktoré sa podieľajú na tejto stavebnej činnosti.

Takže dovoľte mi, aby som teraz prešiel trochu detailnejšie k niektorým pripomienkam, resp. k týmto ustanoveniam, ktoré či už sú nie celkom jasné alebo do určitej miery, kde vidím nejaký konflikt. Čo sa týka územno-plánovacej dokumentácie, už pán minister tu povedal, že vlastne okrem tej koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorá vytvára celú takú tu ambrelu nad tým celým a je to taký prvý možno najdôležitejší územno-plánovací dokument, si myslím, že potom okrem neho je o to veľmi významný samotný územný plán obce. Medzi tým je ešte určitý územný plán regiónu, ktoré majú na starosti, aj s jeho prípravou sa zaoberajú vyššie územné celky, ale pre nás, ale ja to tak vnímam, je najdôležitejší územný plán obce, ktorý stanovuje prakticky celý ten komplex všetkých opatrení tak, aby všetka stavebná činnosť bola riadená týmto územným plánom obce.

Ja si myslím, že je dobré, že je povinnosť, aby každá jedna obec mala svoj územný plán. Aj keď som sa stretol aj s poznámkami niektorých starostov, že či to je vôbec potrebné, či je to až také dôležité, aby ten územný plán obce mali. Predovšetkým sa to dotýkalo tých skôr menších obcí. Ja si myslím, že aj pre tie najmenšie obce je treba, aby takýto územný plán mali, aby sa vedeli ním riadiť.

Čo je ale možno ešte dôležitejšie, je ten vzťah medzi jednotlivými územno-plánovacími dokumentáciami. Teda, keď si zoberiem ten kurz, resp. koncepciu územného rozvoja Slovenska, potom územný plán regiónov, čo súvisí s VÚC-kou a následne s územným plánom obce, aby tam bol v podstate, aby tá komunikácia tam bola jasná, aby bolo jasne vidieť tie vzťahy. A na niektoré tie podrobnosti poukazovali predovšetkým niektorí starostovia, ktorým povedzme vadilo, že napríklad v § 30 ods. 3, písm. c) je umiestnenie dopravnej infraštruktúry. Dotýka sa to predovšetkým povedzme výstavby diaľnic, rýchlostných ciest, železníc a podobne, ktoré do určitej miery ovplyvňujú, alebo intervenuje do toho tak isto cez územný plán regiónu vyšší územný celok a prakticky do určitej miery obce prostredníctvom územného plánu už do toho nemôžu nejak výrazne zasiahnuť. Musia ho v podstate už akceptovať, takéto rozhodnutie povedzme vyššieho územného celku, čo si myslím, že nie je to celkom fér a bolo by dobré, aby sme tam hľadali nejaký lepší prienik tak, aby vlastne aj tí starostovia, resp. primátori mohli vstupovať do toho procesu a ovplyvňovať tak isto potom proces výstavby, aj dopravnej infraštruktúry.

Rád by som sa tiež dotkol § 30 ods. 4, ktorý súvisí s návrhom tzv. funkčného využitia územia, urbanistická a týka sa to tej urbanistickej koncentrácie marginalizovaných skupín obyvateľstva, kde má obec za povinnosť vymedziť určité obytné územie. Nie je teraz jasné, za akých podmienok. Týka sa to samozrejme zákona o vyvlastňovaní, ktorý teraz sme pred krátkou dobou prechádzali. Samozrejme, že v mene tzv. verejného záujmu, ale tu je otázka, do akej miery je ten verejný záujem skutočne nad tým súkromným záujmom v prípade, že v obci ideme vyhradiť takéto územie pre tie marginalizované skupiny obyvateľstva. Naviac ešte potom v § 142 ods. 2, ktorý sa dotýka tiež toho ustanovenia, je teda v ods. 2, je ustanovenie, že vláda ustanoví zoznam obcí, na ktorých území je urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín.

Jednoducho vláda rozhodne o tom, že kde sa má vymedziť, ktorá obec má vymedziť nejaké to územie pre tie marginalizované skupiny. Ja si myslím, že tam bude treba to určite lepšie doriešiť, pretože samozrejme prax ukáže. Ja si myslím, že prax ukáže skôr ten, že dostaneme signál, spätnú väzbu, že starostovia, ak už budú v podstate nejakým spôsobom dotknutí takýmto nariadením vlády, budú mať možno vo viacerých obciach vážne problémy s týmto ustanovením.

Tak isto reagujem na niektoré podnety od starostov, resp. iných skupín, ktoré sa dotýkajú tzv. zastavovacieho plánu. Predovšetkým malé obce, starostovia, respektíve aj poslanci miestnych zastupiteľstiev hovorili, že načo im je nejaký zastavovací plán ešte, keď je, v podstate ten územný plán obce by mal byť dostačujúcim na to, aby jednoducho im postačoval, aby vedeli si kontrolovať a dohliadať vlastne nad stavebnou činnosťou obcí a že to je zbytočná samozrejme zas byrokratická prekážka, ktorá bude možnože aj odčerpávať finančné zdroje obcí. Lebo opäť niekto sa tomu musí venovať. Niekto to musí pripraviť a je otázne, že či skutočne nebude treba možnože v prípade malých obcí toto ustanovenie odstrániť, alebo teda ho nebrať do úvahy.

Teraz sa veľmi stručne chcem dotknúť takéhoto vážneho problému, ktorý sa dotýka tzv. čiernych stavieb a ich odstraňovaní. Hovorí o tom § 81. Ja celkom s tým súhlasím, ako je pripravené toto ustanovenie. Určite je treba, aby sme s tými čiernymi stavbami urobili nejaký poriadok a samozrejme systémovo. Čo sa týka ale, určite, je treba, aby tú čiernu stavbu, nepovolenú stavbu odstránil ten stavebník, resp. majiteľ toho pozemku, na ktorom tá čierna stavba je, ak teda nie je jasný ten stavebník, na vlastné náklady. Trochu teda neviem celkom posúdiť a skôr je ako kritické, že prečo neskôr zo strany mnohých subjektov, prečo v rámci prechodného ustanovenia sa potom to dodatočné povolenie stavby, ktoré je v § 144, že ten stavebník môže podať žiadosť do 30. 6. 2019. To znamená, že ešte má relatívne dlhú dobu na to, aby si pripravil v podstate tú dokumentáciu na dodatočné povolenie stavby a zas dotknuté orgány majú na to možnosť reagovať, myslím, že do polovice roku 2014, čo si myslím, že sú zbytočné dlhé doby, keďže my skutočne potrebujeme v mnohých prípadoch tie čierne stavby odstrániť veľmi promptne a tu sa v podstate celý ten proces dosť výrazne posúva.

Ešte veľmi krátko k tzv. verejnej správe, to sú vlastne všetky tie dotknuté subjekty v rámci verejnej správy, či už štátnej správy alebo orgány teda štátnej správy, čo je ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja alebo orgány územnej samosprávy, čo je zas vyšší územný celok alebo obec. Tu len veľmi stručne. Opäť som dostal množstvo podnetov zo strany starostov, aj tuto vidím pár našich kolegov, ktorí hovoria o tom, že tých kompetencií prostredníctvom tohto zákona ohromne pribúda. Otázka je, že kto na to bude dávať finančné zdroje. Či obce budú mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli utiahnuť všetky tie kompetencie a samozrejme povinnosti, ktoré z toho vyplývajú.

A ja teraz sa pokúsim prečítať, čo teda očakáva, čo sa očakáva od obce na úseku výstavby. Budem citovať z tohto predmetného návrhu zákona:
"a) sleduje všetku stavebnú činnosť v obci a dbá o to, aby sa investičná výstavba v obci rozvíjala v súlade so zámermi územného plánovania,
b) dozerá na stavebno-technický stav stavieb v obci,
c) kontroluje, či stavby a ich zmeny, terénne úpravy a stavebné úpravy sa uskutočňujú podľa tohto zákona a to na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia alebo na základe územného súhlasu alebo stavebného súhlasu,
d) prejednáva zistené nedostatky so stavebníkmi a s vlastníkmi stavieb a pozemkov,
e) je oprávnená vyzvať stavebníka a vlastníka stavby, vlastníka pozemku, zhotoviteľa stavby, prerušiť stavebné práce alebo terénne úpravy, ak zistí, že stavba alebo úpravy pozemkov sa uskutočňujú bez rozhodnutí alebo súhlasov bezodkladne upovedomiť štátny stavebný dohľad."

A okrem toho, samozrejme, sú ešte aj ďalšie, ktoré vyplývajú z iných ustanovení. No ja si neviem predstaviť, ak by tá obec a taká maličká obec mala toto všetko v náplni, že by tak ten starosta, alebo ja neviem, koľko ešte môže mať úradníkov taká tá malá obec, možno ešte jednu nejakú účtovníčku, ako vedia zvládnuť, aj keď, samozrejme, hovoríme už teraz o niektorých spoločných stavebných úradoch, ale obec má tie kompetencie a má tie povinnosti, tak jednoducho ako to zvládne, ak na to nedostane, ak nedostane vyšší objem finančných prostriedkov, aby si mohol, v podstate sa aj personálne zabezpečiť, samozrejme aj prostredníctvom kvalifikovaných osôb. Takže toto určite bude jedno z vážnych problémov, ktoré tak isto očakávame, že tá spätná väzba bude, bude skôr negatívna a určite tie obce zrejme budú mať s týmto dosť veľa problémov.

Ďalšia ešte taká výhrada, ktorá opäť bola obyčajne o tej miestnej samospráve, teda obcí a miest, to je stavebný úrad v sídle kraja, je to § 89, kde kompetencie v územnom konaní, resp. takto ešte, v tomto, už som tu vlastne o tom hovoril, že kompetencie v územnom konaní pri dopravnej infraštruktúre vlastne bude mať stavebný úrad v sídle kraja. No a potom sa vraciam k tomu, čo som povedal predtým, tie spoločné úradovne v sídle stavebného obvodu, opäť prakticky tie stavebné obvody sú určené. Ja si myslím, že by bolo lepšie, ak by to bolo dohodnuté po, alebo teda bolo rozhodnuté po dohode možno s jednotlivými obcami a aby v podstate tie obvody boli skôr tak vybrané v rámci takýchto prirodzených, možno aj geografických členení, aby to nebolo v podstate len nejakým úradníckym, stanovené úradníckym rozhodnutím.
Vážené dámy, páni kolegovia, ja som sa pokúsil vybrať z tohto návrhu len také, také tie najdôležitejšie body, tie najdôležitejšie ustanovenia, ktoré si myslím, že sú tak trochu otázne, že tam zrejme na nich bude ešte treba popracovať. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Sám sa ešte idem stretnúť s mnohými či už zástupcami obcí, ale zároveň aj s ostatnými týmito skupinami, či sa to dotýka v podstate tých nevládnych inštitúcií, ktoré sa venujú povedzme aj tejto činnosti, predovšetkým možnože v súvislosti práve so životným prostredím, ochranou životného prostredia, prípadne, čo sa týka vôbec životnej úrovne obyvateľov, čo stavebná činnosť niekedy komplikuje, resp. niekedy spôsobuje určité problémy v jednotlivých obciach a mestách, ale tak isto so samotnými stavebníkmi, ktorých by sme tiež mali počúvať, pretože do určitej miery je to, je to, ide nám o rozvoj bývania, ide nám o rozvoj v podstate aj podnikania, pretože veľa stavieb je tzv. tých priemyselných na podnikateľské účely. Samozrejme hovoríme o dopravnej infraštruktúre, opäť sú tu určité záujmy a koniec koncov na tej druhej strane sú aj tiež samotní vykonávatelia tých stavebných prác, sú stavebné firmy.

Ešte raz opakujem, nie je to jednoduché zosúladiť všetky tie záujmy, vybalansovať tento celkový priestor tak, aby každý bol spokojný. Ale ja verím, že v priebehu obdobia, keď sa ten zákon dostane do druhého čítania, že jednak možno aj na základe týchto pripomienok ministerstvo ešte zohľadní niektoré tie problémy, resp. pripomienky a na druhej strane bude priestor teda upraviť tento, tento návrh zákona v druhom čítaní pozmeňovacími návrhmi.

Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že pri druhom čítaní celý ten návrh zákona posunieme kvalitatívne viac dopredu.

104.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja uznávam, že 40 rokov starý a x-krát novelizovaný zákon nie je asi to pravé orechové, najmä keď sa týka takej dôležitej oblasti, ako stavebný zákon. Ale zároveň chcem upozorniť, že to neznamená, že nový zákon musí byť automaticky lepší, ako ten dnešný. To by sme mali mať stále na pamäti, aby nás nemátal len ten samotný fakt, že 40 rokov tu niečo máme, treba to nutne za každú cenu a čo najskôr zmeniť.

My sme pred rokom a pol v kinosále Národnej rady organizovali odborný seminár, na ktorom sa zúčastnilo približne 150 účastníkov, účastníčok, čo je samo o sebe dosť unikátne a stáva sa to veľmi zriedka, ale to nie je ani to podstatné. Podstatné je, že to zloženie týchto účastníkov, účastníčok bolo naozaj reprezentatívne, keďže zastupovali stavovské organizácie, komory a ďalšie, zastupovali verejnú správu, najmä teda samosprávu, zastupovali relevantne mimovládky, akademickú obec, expertnú sféru a ďalšie relevantné oblasti vrátane stavebníkov, ktorí majú čo povedať do tejto problematiky.

Prečo to spomínam? Nielen preto, že išlo o unikátne podujatie, ale aj preto a najmä preto, že z analýzy tých vystúpení vyplynulo, že približne 90 až 95 % tých hodnotení, ktoré odzneli v tých vystúpeniach, boli kritické a naozaj vytýkali viac či menej zásadné veci tomu návrhu. Je fakt, že je to návrh starý jeden a pol roka, ktorý sa medzičasom zmenil a pevne verím, že mnohé problémové veci sa z neho podarilo odstrániť.

Na druhej strane sa obávam, že tá celková filozofia a množstvo tých problémov tam zostalo, takže bude o čom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

106.

Vážený pán kolega Hudacký, chcel by som z vášho vystúpenia zvýrazniť tú časť, keď ste hovorili o § 30 ods. 4, a to keď sa má vymedziť obytné územie pre skupiny obyvateľov, kde sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov. Podľa ďalšieho § 46 bude toto dôvodom aj na vyvlastnenie. Čiže tam, kde bude koncentrácia, ešte raz to zopakujem, urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov, tam bude podľa § 46 aj dôvodom na vyvlastnenie tohto územia.

Dámy a páni, viete, kto bude rozhodovať o tom, že kde je tá koncentrácia tohto obyvateľstva? Vláda. Podľa § 142 ods. 2 vláda ustanoví nariadením zoznam obcí, na ktorých území je urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľov.

Dámy a páni, ja som za to, aby sa rozšírilo územie tam, kde je to potrebné, ale myslím si, že o tom majú rozhodovať obyvatelia tohto územia, obyvatelia tej obce, volení zástupcovia občanov v tej obci, samospráva. To znamená, v územnom pláne, tam, kde je to potrebné, nech si to, takéto územie rozšíria. Ale nech to schvaľujú poslanci, nech sa môžu k tomu vyjadriť obyvatelia, na zhromaždeniach obyvateľov k územným plánom sú bežné takéto stretnutia obyvateľov, aby oni sa o tom vyjadrili a nie vláda. Vláda z Bratislavy rozhodne o tom, že v obci XY je takáto skupina obyvateľov a na základe toho sa bude musieť rozšíriť to územie a na základe toho sa bude vyvlastňovať? Veľmi dobre, že inštitút vyvlastňovania je veľmi citlivý a aj zneužiteľný. Takže nesúhlasím s tým, aby o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

108.

Ďakujem. No celkovo podľa mňa ten koncept vyvlastnenia môže narážať na ústavné limity. Totižto verejný záujem, ktorý predpokladá vyvlastnenie, je autonómny ústavný pojem. Čiže to je jedno, ako definujete verejný záujem v zákone, keď poviete, že to je záujem, ktorý má, ja neviem, TESCO alebo Lidl, to nie je verejný záujem, nech je v zákone akákoľvek definícia. A ja si myslím, že už aj dnes je problém a nehovorím, že to je problém tejto vlády, že sa umožní vyvlastnenie aj za účelom proste súkromnoprávneho projektu. Vyvlastnenie vo verejnom záujme nie je problematické za primeranú náhradu, samozrejme, čo je ďalšia podmienka, na diaľnice a mosty a elektrárne atď., ale na súkromnoprávnu investíciu alebo na riešenie bytovej otázky súkromných osôb ja si myslím, že to nespĺňa kritériá, ktoré ústava veľmi jednoznačne pri vyvlastňovaní definuje. A mňa by zaujímalo aj, ja chápem, že pán minister dopravy nie je, nie právnik, ale by ma zaujímalo, akými právnymi úvahami sa jeho ministerstvo spravovalo pri rozširovaní inštitútu vyvlastnenia aj na prípady, ktoré majú čisto súkromnoprávnu povahu? Ten cieľ môže byť pekný a fajn, aj budovanie veľkého športového relaxačného centra môže byť fajn, ale to nie je vo verejnom záujme.
Takže by som ocenil možno, už asi teraz alebo, alebo v priebehu výborov, keby sme dostali nejaké právne argumenty, ústavnoprávne argumenty vlády a ministerstva, akým spôsobom sa im zdá, že rozširovanie pojmu verejný záujem v zákonnom texte je súladné s našou ústavou a ochranou vlastníckeho práva?

110.

Ďakujem za slovo. Si tak ani nemyslím, pán minister, síce reagujem na predrečníka, aleže stavebný zákon, keď bol 33-krát novelizovaný, to hovoril aj predrečník, že to neni nejak veľmi veľakrát, lebo veľakrát je len návrh zákona, tak ako aj vy predkladáte tuná, už budeme dávať pozmeňujúce návrhy a vylepšovať.

Dovoľte mi, aby aj ja som možno tuná prispel nejakým tým názorom ako k tomu. Pán kolega, ktorý spomenul, že vysporiadanie sa s tými čiernymi stavbami čo najskôr a tak, no viete, ja tak, keď v duchu si tak premietnem mnohé čierne stavby, ktoré sú na východe Slovenska a severovýchode Slovenska, naozaj tam, a bývajú tam ľudia v týchto stavbách, ja si to ani neviem predstaviť.

Ja si dovolím povedať, hovorím to vám, pán minister, ale však aj predrečníkovi, a lebo to spomínal, ale to tak súvisí s oboma, tak ten rok 2019 mne sa bude zdať naopak oproti kolegovi, ktorý tu Janko spomínal, veľmi krátka lehota na to, aby mnohé stavby sa legalizovali. Viete, ja neviem si to ani reálne v praxi predstaviť, že by sme zbúrali niekomu dom, strechu nad hlavou, to by bolo čosi, čo by bolo úplne absurdné. Mňa by to veľmi mrzelo. Čo sa týka tých územných plánov, ktoré spomenul tuná kolega, tak som sa tiež nad tým zamyslel, je tu aj, však v podstate v tej dôvodovej správe je uvedená tá informácia, že z celkového počtu 2 891 obcí má doteraz územný plán 1 402, čo je necelých 50 %. Ale naopak, ja si myslím, že mnohé malé obce by už nemuseli mať práve ten zastavovací plán, hej? Mnohé malé obce majú naozaj obrovské problémy s financiami a vôbec už len tie územné plány, mať ich, aj keď je možné ako v zmysle aj návrhu zákona čerpať zdroje z európskych fondov, ale bude to prinášať veľmi veľa problémov. Ten § 81, to by bolo naozaj na veľmi dlhšiu dobu.

112.

Ďakujem pekne, pán predseda. Samozrejme ďakujem všetkým, ktorí mali nejakú konkrétnu reakciu. Čo sa týka kolegu Zajaca, síce tu nie je, ale je pravda, že rozhodnutie, kde sa bude, alebo v ktorej obci sa bude nejak rozširovať územie pre zástavbu pre marginalizované skupiny obyvateľov, no toto, toto určite by malo byť skôr v kompetencii samotných obcí a tam, kde teda je záujem a samozrejme aj potreba to rozširovať.

Čo sa týka kolegu Lipšica, no, ten inštitút vyvlastňovania, ja som o tom hovoril, že čo je verejný záujem, to je na tom posúdení, že čo skutočne je verejný záujem, či sa nebude skôr potom zneužívať určitým súkromným záujmom.

No a kolega Kuffa, asi sme sa celkom nedobre teda porozumeli, čo sa týka tých, odstraňovania čiernych stavieb. Ja som to tak naznačil teda, že čierne stavby sú problém. Ale potom som stále už hovoril len o konaní v súvislosti s nepovolenými stavbami, čo čierne stavby sú. A tie termíny, ktoré som hovoril, to je o dodatočnom povolení stavieb, že ten termín je do, teda do 30. 6. 2019, čo si myslím, že by bolo dobré, aby sme trošku urýchlili ten proces, aby tí, čo majú teda nepovolené stavby, majú vlastne tie čierne stavby, aby konali čo najrýchlejšie, aby ich legalizovali, o to tu ide. Aby sme dnes zbytočne nečakali, nedávali strašne veľa času, aby sme takýmto spôsobom vychádzali v ústrety, pretože oni toto už mali urobiť dávno.

Takže toľko k tomu, ďakujem.

116.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem upozorniť na to, že, a na to upozornila vlastne vo svojom vystúpení pani podpredsedníčka Jurinová, ja by som na ňu nadviazal, že stavebný zákon okrem toho, že musí riešiť v prvom rade tie veľké veci, systémové, od územného plánovania cez proces povoľovania stavieb, až po ten chronický problém - riešenie problematiky čiernych stavieb - tak nesmie zabúdať na tieto zdanlivo subtilné témy, ktoré sa niekedy týkajú naozaj len časti spoločnosti, ale o to výraznejšie a neraz až existencionálne, čo je presne prípad aj bezbariérovosti pre tých našich spoluobčanov, ktorí s bariérovosťou našich stavieb na každom kroku bojujú.

A tu sa vrátim aj k tým diskusiám, aj k tomu semináru, ktorý som už spomínal, také unisono konštatovanie, ktoré tam zaznievalo, bolo, že napriek tomu, že ten zákon, o ňom sa diskutuje dlho, že dokonca ministerstvo a vláda oželeli aj ten pôvodný termín, kedy mal byť predložený do vlády a Národnej rady, čo bolo prakticky pred dvoma rokmi a čo teda oceňujem, že vytvorili istý ďalší priestor na diskusiu, ale napriek tomu mám pocit a mám skúsenosť, že tá citlivosť na tie kritické pripomienky stále nebola dostatočná a týka sa to práve týchto subtílnejších tém. Jedna z nich tu odznela, ale tých tém je veľmi veľa. Takže príprava takéhoto fundamentálneho zákona vyžaduje okrem nesmierne komplexného prístupu aj obrovskú empatiu navrhovateľa. A tú som tu dostatočne pri príprave tohto zákona nepociťoval.

Ďakujem.

118.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela vyjadriť taký môj pocit, že hádam ani by sme už nemali v dnešnej fáze vývoja spoločnosti nejako zvláštne zdôvodňovať tú potrebu bezbariérovosti a rešpektovania bezbariérovosti pri príprave stavieb atď. a spomenula som si na zážitok alebo informáciu, ktorú som dostala niekedy koncom 70. rokov, keď mojej dobrej blízkej kolegyni sestra, kolegyne sestra emigrovala do Švédska a odtiaľ posielala správy typu, že oni dokonca nemôžu ani kúpiť, ani si postaviť dom, ktorý by nebol bezbariérový a ktorý by nespĺňal nejaké nároky takéto a to bolo, prosím, už skoro, ak dobre počítam, pred 40 rokmi, či aj viac. Takže by sme asi možno v našom myslení mali pripustiť tiež nejakú nie náklonnosť, ako samozrejmosť toho, že by takéto veci sme mali rešpektovať a stavať zákony aj podľa toho. Ďakujem.

120.

Ďakujem za slovo. Izolovanosť postihnutých ľudí môže byť naozaj neraz veľmi bolestivou. To, že mnohí možno architekti alebo projektanti neabsolvovali tie kurzy, no myslím si, že aj na Slovensku máme veľmi málo bezbariérových stavieb, ktoré slúžia pre verejné účely. Neviem si to celkom predstaviť. Však samozrejme, aj dnes, aj môžu byť aj domy bezbariérovo ako stavané, tam ja zas by som nejakú tú povinnosť tam nedával, ale tam, kde sú telesne postihnutí ľudia, tak je to veľmi, veľmi dôležité. To, aby taký dobrý kvalitný bezbariérový dom bol postavený, tak vždycky musí byť komunikácia medzi tým investorom, samotným zhotovovateľom stavby a samotným tým projektantom. Zavádzať tú povinnosť absolvovania tých kurzov, myslím si, že by nemusela byť, lebo keď tá aktívna komunikácia funguje medzi týmito troma zúčastnenými, dá sa to veľmi dobre, mnohé muchy a tie detaily vychytať. Ak tá komunikácia viazne, samozrejme aj pri samotnej realizácii tej stavby alebo už aj pri samotnom návrhu tej stavby môže to byť obrovský problém. Možno taký vozičkár potrebuje priestor mať teda otvory v tej budove minimálne od tých 90 centimetrov, aby prešla mobilná posteľ, tak tá minimálna hranica je kdesi možno okolo tých 110 centimetrov. A ak ten projektant o tom nevie, no tak navrhuje štandardné možno dvere a toto sú veľakrát mnohé chyby. Pritom nezabúda možno, aby vedľa schodišťa bola možno nejaká nábehová rampa alebo proste pre vozíčkarov a pre týchto imobilných, ale veľakrát možno sa práve sekne v tých detailoch, ktoré tam sú. Ale hovorím, myslím si, že tá komunikácia, ktorá je medzi zhotoviteľom, investorom a samotným projektantom, keď funguje, tak je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

122.

Ďakujem pekne. Štefan, mám pocit, že si vôbec nepočúval, čo som hovorila. Ja som nehovorila o žiadnej povinnosti vzdelávania. Hovorila som o tom, že hlavne verejné budovy by mali byť stavané určitým štandardom. To by mala byť úplná samozrejmosť v dnešnej dobe. Úplná samozrejmosť. To, že na západe sú ešte kus ďalej a tam naozaj ti nedajú stavebné povolenie, pokiaľ nemáš aj projekt na rodinný dom bezbariérový, tam sa možnože o niekoľko desiatok rokov dostaneme. Ale to minimum, aby sa ľudia mohli zapájať do spoločnosti, tí, ktorí sú schopní pracovať, aby mohli ísť samostatne pracovať. Veď to súvisí aj so šetrením, s efektívnym využívaním financií. Ak bude schopný sám pohybu po meste, nebude potrebovať osobného asistenta napríklad, hej, ale to už, to už sme zasa ďalej.

Takže nehovorila som o povinnosti vzdelávať sa architektov a o možnosti, ale hlavne o vytvorenie a naštartovanie systému, ktorý by vzdelával samotných architektov. Pretože často oni robia základné chyby, ktorými dôjde k tomu, že tá bezbariérovosť je len akože. Je na papieri a nie je akoby dokonalá. Nie sú tam použité všetky prvky bezbariérovosti, ktoré by mali byť. To je jedna vec.

Ďalšia vec. Dotkla som sa toto, toto nebolo spomínané vo vašich faktických, ale ak, ak som hovorila o kontrole a sankciách a spomenula som tam to kolaudačné konanie, fakt by bolo veľmi dobré sa zamyslieť nad nejakým dozorom, ktorý by, ktorý by vedel vyhodnotiť správne práve tú bezbariérovosť už pri stavbe. To znamená, že stavebný dohľad by mal byť vyškolený aj tak, aby vedel už postihnúť napríklad, či tá bezbariérovosť je naozaj všade, kde má byť. To som hovorila, že častokrát máme nájazdy a nemáme dostatočne široké zárubne pri vstupe na toalety. Jako tých vecí sa tam dá asi vytknúť viac, ale bolo by dobré, keby sme sa aspoň v nejakej minimálnej forme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)