114.
Ďakujem pekne, pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, iste dosť nezvyčajne alebo téma nezvyčajná pre mňa, že nezvyknem sa k takýmto vysoko odborným témam vyjadrovať. Avšak to, o čom chcem rozprávať, úzko súvisí s oblasťou, ktorej sa venujem. Bola som oslovená ľuďmi, ktorí bojujú s hendikepom, ktorý majú. To znamená, jedná sa o bariérovosť, ktorá v našej spoločnosti ešte stále pretrváva.
Hovorí sa, že vyspelosť krajiny je posudzovaná aj podľa toho, ako dobre sa dokáže spoločnosť postarať o najslabší článok v spoločnosti a iste toto súvisí práve aj so stavebným zákonom, aj keď možnože okrajovo. Nie je to, samozrejme, nosná téma tohto zákona, viem, že sú tu väčšie, dôležitejšie veci z pohľadu tých, ktorí vykonávajú stavby, ale prosím vás, buďme možno, alebo dokážme prihliadať aj na potreby ľudí, ktorí si častokrát nevedia sami pomôcť, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých. A pokiaľ im dokážeme vytvoriť prostredie, kde sa budú schopní pohybovať sami, keď im doprajeme tú inklúziu, o ktorej sa veľmi veľa rozpráva, tak spoločnosť sa naozaj posunie podobným smerom, ako ide celá Európa.
V tomto prípade chcem povedať, že sme súčasťou Európskej únie, platí u nás Dohovor o právach zdravotne postihnutých a je našou povinnosťou, keďže ide o dohovor OSN, ktorý je akoby nadradený našim zákonom, aby sa, je našou povinnosťou dohliadať na to, aby tie princípy z dohovoru boli implementované práve aj v našej legislatíve, práve, obzvlášť vtedy, keď sa vytvára nový stavebný zákon.
Ustanovenia stavebného zákona majú priamy vplyv na sociálnu inklúziu, resp. exklúziu občanov so zdravotným postihnutím a seniorov. Stavebné prostredie s množstvom architektonických bariér neumožňuje naplniť ich základné ľudské práva. Títo občania často nemajú prístup tým pádom ani ku vzdelaniu, nemajú možnosť zamestnať sa na voľnom trhu práce, nemajú prístup ku službám poskytovaným verejnosti. Vo väčšine volebných obvodov nemajú dokonca možnosť prísť k voľbám. Tieto prístupy majú naozaj veľmi sťažené. Dnes tým, že sa naozaj, že stojíme pri vytváraní novej, úplne novej normy, máme šancu tento stav zmeniť. Aj keď si povieme, že možnože od roku 1994, už teda v starej legislatíve, ktorej platnosť ukončí schválením nového zákona, sme mali zásady a princípy bezbariérových stavieb, alebo bezbariérovosti, bohužiaľ, musím konštatovať, že aj keď tieto princípy v starom stavebnom zákone máme, neboli dostatočne dodržiavané.
Ako som spomínala, ratifikáciou dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, sme sa zaviazali, že prijmeme príslušné legislatívne opatrenia na zabezpečenie a kontrolu bezbariérovej prístupnosti prostredia a služieb dostupných, alebo poskytovaných verejnosti. Takisto sme sa zaviazali, že pri pritváraní noriem a usmernení budeme presadzovať univerzálne navrhovanie. Je to pojem, ktorý by sa už mal v našej legislatíve nachádzať. Bohužiaľ, ani v tomto novom zákone sa opäť nenachádza, aj keď jedná sa o pojem, ktorý je možnože širší ako bezbariérovosť, ale určite obsahuje väčšiu skupinu ľudí, ktorým by pomohlo, ak by sme naozaj v prístupe navrhovaním verejných budov uložili, začali používať práve univerzálne navrhovanie.
Tým chcem povedať, že nejedná sa len teda o osoby zdravotne postihnuté, jedná sa aj o seniorov, ktorí sa ťažšie pohybujú, jedná sa o mamičky s kočiarmi, jedná sa malé deti, je to naozaj široká skupina ľudí, ktoré by týmto mohli byť dotknuté pozitívne.
Predkladaný stavebný zákon však, bohužiaľ, nereflektuje tieto záväzky, lebo v ňom nie sú zakotvené žiadne účinné mechanizmy na kontrolu a dodržiavanie bezbariérovej prístupnosti stavieb a neboli v nej aplikované žiadne ustanovenia súvisiace s tvorbou bezbariérového prostredia v zmysle princípov univerzálneho navrhovania.
Takže zopakujem, že napriek tomu, že my sme tu mali platný zákon, kde už boli formulované v stavebnej legislatíve prvky bezbariérovosti, napriek tomu sa dodnes na Slovensku stavia mnoho bariérových stavieb a ľudia so zdravotnými limitmi dodnes nemôžu užívať fyzické prostredie miest a obcí na rovnakom základe s ostatnými.
Predkladaný stavebný zákon nezaznamenáva žiadny kvalitatívny posun voči dnes platnej stavebnej legislatíve v oblasti bezbariérového užívania stavieb a negatívne príklady postavených bariérových stavieb v ostatných rokoch nás utvrdzujú v presvedčení, že ani navrhované znenie stavebného zákona nezabezpečí v úvode spomínanú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím. Naopak, skôr zakonzervuje existujúcu segregáciu týchto ľudí na mnoho rokov.
Prijatá dohoda, ktorá bola teda, alebo ktorá vzišla, teraz neviem, či v pripomienkovom alebo v rozporovom konaní možno už so zástupcami Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím, že k projektovej dokumentácii bude priložené vyhlásenie projektanta o rešpektovaní podmienok riešenia bezbariérového užívania stavby, nemožno vôbec považovať za účinný kontrolný mechanizmus. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že aj v dnes platnom stavebnom zákone, aj vo vykonávacej vyhláške sú podrobné ustanovenia o bezbariérovom užívaní stavieb a napriek tomu ich projektanti často nesprávne aplikujú a v praxi sa vyskytuje množstvo chybných riešení aj napriek snahe projektantov realizovať stavby bezbariérovo. Dôvodom je i skutočnosť, že táto problematika je relatívne nová. Projektanti často nemajú požadované znalosti, nepoznajú vzájomné súvislosti a väčšina projektantov neabsolvovala žiadne kurzy o tvorbe bezbariérového prostredia. Profesionálne komory architektov a stavebných inžinierov dodnes nemajú vo svojich programoch ďalšie vzdelávania, žiadne kurzy o tvorbe bezbariérového prostredia. Preto si myslíme, že je nutné zamyslieť sa, či takéto vyhlásenia projektanta o rešpektovaní podmienok riešenia bezbariérového užívania stavby budú skutočne vierohodné.
Tu by som možnože poukázala na platný stav v Českej republike, kedy uvažovali tiež rôznym spôsobom, ale nakoniec výsledkom je, že dokladajú, projektanti dokladajú technický výkres s riešením bezbariérovosti, teda konkrétne detaily, ktorými riešia bezbariérovosť, musia byť v takej mierke, aby boli rozpoznateľné. Teda teraz neviem presne, neviem, bežne sa asi dávajú projekty v mierke 1:100, hej, tak tuná by bola tá mierka zväčšená 1:50 napríklad, kedy by bolo. Takže naozaj to vyhlásenie projektanta o rešpektovaní podmienok riešenia bezbariérového užívania stavby je podľa mňa veľmi slabou náplasťou na to, o čo sme v samotnom stavebnom zákone prišli, teda nie my, čo sme zdraví, ale o čo prišli ľudia, ktorí akú-takú nádej mohli mať práve v zlepšení legislatívy.
Vzhľadom na to, čo som povedala, lebo otvára to určite viac tém, ktoré nie je vhodné riešiť len cez stavebný zákon, ale načrtla som to, že neexistuje žiadny ani kontrolný mechanizmus, ktorý by kontroloval bezbariérovosť. Otázka je, nebolo by možno vhodné vytvoriť odbornú spôsobilosť, ktorá by takisto, ako máme, ja neviem, energetické certifikáty, možnože som to prehnala, ale proste na podobnej úrovni by školiace strediská vyškoľovali ľudí, ktorí budú kontrolovať projekty aj po stránke bezbariérovosti? Vieme predsa, že ak už bude vydané platné kolaudačné rozhodnutie, už sa proste nič nezmení, nič, nič, nedôjde k odstráneniu a často práve až keď sa samotná budova začne používať - stále hovorím najmä o budovách s verejným významom alebo pre verejnosť - až keď sa začne používať, sa mnohokrát až vtedy zistia nedostatky bezbariérovosti. Keď už bude vydané len kolaudačné rozhodnutie, už sa ťažko budú naprávať veci a pritom, ak by sa problémy začali riešiť od začiatku, to znamená už pri projekcii, pri samotnej projekcii, tie náklady na úpravu bezbariérovosti nie sú nijak zvýšené. Jednoducho, či urobíte projekt aj so stavebným riešením, to znamená, investícia by bola rovnaká, či je projekt s bezbariérovosťou, alebo bez bezbariérovosti. Častokrát sa v dnešnej dobe stáva, že získavajú sa projekty na debariérizáciu takým spôsobom, že upravíme vchod do budovy, ale nikoho už nezaujíma, že ten človek, ktorý sa dostane možno nájazdom do samotnej budovy, nemá absolútne žiaden prístup na iné poschodia, alebo na nejakú medziúroveň, ja neviem, zabudnú sa doplniť madlá, zabudnú sa rozšíriť vchody, dvere, vchodové dvere do, na WC, na toalety, takže naozaj, tak ako máme dnes nastavený aj tento systém, stavebný zákon a rovnako, ako bude to veľmi, teda pardon, bude to veľmi podobné aj v novom zákone, že žiadna kvalitatívna zmena k lepšiemu tam nie je jasná.
Preto by som, pán minister, chcela na vás veľmi apelovať, aby ste sa zamysleli nad pripomienkami, ktoré naozaj združenie, aj Národná rada občanom zdravotnej postihnutým, ale aj asociácia pripomienky vzniesli a aby ste prehodnotili postoj k nim. Som o tom presvedčená, že skutočne vyhlásenie projektanta o rešpektovaní podmienok riešenia bezbariérového užívania stavby je veľmi málo. Je to naozaj minimalistický model, ktorý nijakým spôsobom neochráni ľudí od toho, aby prestali byť izolovaní a cítili sa nedobre v našej spoločnosti.
Takže také tri základné okruhy: zmeniť vyhlásenie projektanta, zamerať sa na, alebo uvažovať o riešení spôsobu kontroly, poprípade sankcií, ktoré by bolo nutné splniť na to, aby tá bezbariérovosť bola skutočne naplnená a tretia oblasť, ktorá skutočne bude veľmi ťažko riešená v samotnom stavebnom zákone, zamyslieť sa nad možnosťou vzdelávania odborníkov práve na bezbariérovosť. Takže okrem všetkých pripomienok, ktoré budete počuť z úst ostatných kolegov, ktoré budú zamerané skutočne na stavebné a projektantské činnosti, ja vás žiadam o pomoc pri riešení jednej skupiny ľudí, alebo viac drobných skupín ľudí, ktorí možno nemajú taký silný hlas, ale bez toho, aby sme im pomohli, sa nedostane zadosť ich inklúzii do našej spoločnosti.
Ďakujem pekne.
