102.
Vážení kolegovia, vážený pán minister, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa v mene Kresťanskodemokratického hnutia vyslovil k tomuto veľmi dôležitému a dlho očakávanému zákonu, tzv. stavebnému zákonu, ktorý skutočne je najvyšší čas, že je predkladaný v tejto snemovni. Je pravda, ako pán minister tu povedal, že tento zákon platil od roku 1976, čo je skutočne rarita hádam v našej legislatívnej praxi a je najvyšší čas, aby sa aj zmenil.
Ja nebudem možno až taký kritický, ako možno pán minister očakáva, pretože my sme začali za našej krátkej vlády na ministerstve dopravy tento proces a tie prvé kontakty s tými rôznymi dotknutými subjektmi, či už odbornou verejnosťou alebo všeobecnou verejnosťou, potom stavebníkmi, samozrejme s tým stavebným priemyslom, samotnými firmami a podobne. Každý chce do určitej miery, alebo chcel si tak trochu utrhnúť viac toho koláča a nebolo jednoduché to vyvážiť, všetky tie záujmy, pretože, áno, takýto zákon by mal predovšetkým nejak vybalancovať všetko toto, čo je okolo, či už je to pohľad samotných stavebníkov, ktorí sú hádam najdôležitejší v tomto celom koncepte, ale potom aj verejnú správu, ktorá by mala mať nad dohľadom, aby všetko, v podstate celý ten proces, schvaľovacie hlavne procesy boli stanovené regulárne.
Na druhej strane opäť je tu treba, aby sme brali do úvahy záujmy dotknutých subjektov, čo tiež nie je jednoduché a ja som ani nebol prekvapený, že v rámci mimorezortného pripomienkového konania bolo viac než tisíc pripomienok. Ja som sa snažil do určitej miery svojho času to nejakým spôsobom prechádzať a vážne, boli tam rôzne pripomienky od tých najradikálnejších po v podstate také povedzme, by som povedal, detaily.
Ale čo je dôležité, že tento zákon je tu, keďže už od roku 1990, len od roku 1990 do roku 2013 bol novelizovaný 33-krát. Nečudujme sa potom v podstate ľuďom, ktorí fungujú v stavebnom priemysle, že už absolútne v tom nemali prehľad a že mnohé veci sa už nedali v podstate riadiť a dokonca ani nevedeli, ako pristupovať k tým jednotlivým problémom, ktoré sa dotýkali týchto stavebných konaní, resp. či sa to dotýkalo povedzme, dotýkalo nepovolených stavieb alebo iných problémov, ktoré sa v súvislosti s rezortom výstavby, ktoré boli teda v súvislosti s rezortom výstavby.
Možno by som tu viac, alebo budem brať do úvahy pri svojom vystúpení niektoré pripomienky, ktoré tu predkladali, či už zástupcovia právnikov, ktorí sa venovali tejto oblasti prostredníctvom Via Iuris. Tak isto potom zástupcovia ZMOS-u, čiže jednotlivé mestá, obcí, ktorých sa tento zákon dotýka veľmi vážne, ale aj v podstate samotných povedzme firiem, ktoré sa podieľajú na tejto stavebnej činnosti.
Takže dovoľte mi, aby som teraz prešiel trochu detailnejšie k niektorým pripomienkam, resp. k týmto ustanoveniam, ktoré či už sú nie celkom jasné alebo do určitej miery, kde vidím nejaký konflikt. Čo sa týka územno-plánovacej dokumentácie, už pán minister tu povedal, že vlastne okrem tej koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorá vytvára celú takú tu ambrelu nad tým celým a je to taký prvý možno najdôležitejší územno-plánovací dokument, si myslím, že potom okrem neho je o to veľmi významný samotný územný plán obce. Medzi tým je ešte určitý územný plán regiónu, ktoré majú na starosti, aj s jeho prípravou sa zaoberajú vyššie územné celky, ale pre nás, ale ja to tak vnímam, je najdôležitejší územný plán obce, ktorý stanovuje prakticky celý ten komplex všetkých opatrení tak, aby všetka stavebná činnosť bola riadená týmto územným plánom obce.
Ja si myslím, že je dobré, že je povinnosť, aby každá jedna obec mala svoj územný plán. Aj keď som sa stretol aj s poznámkami niektorých starostov, že či to je vôbec potrebné, či je to až také dôležité, aby ten územný plán obce mali. Predovšetkým sa to dotýkalo tých skôr menších obcí. Ja si myslím, že aj pre tie najmenšie obce je treba, aby takýto územný plán mali, aby sa vedeli ním riadiť.
Čo je ale možno ešte dôležitejšie, je ten vzťah medzi jednotlivými územno-plánovacími dokumentáciami. Teda, keď si zoberiem ten kurz, resp. koncepciu územného rozvoja Slovenska, potom územný plán regiónov, čo súvisí s VÚC-kou a následne s územným plánom obce, aby tam bol v podstate, aby tá komunikácia tam bola jasná, aby bolo jasne vidieť tie vzťahy. A na niektoré tie podrobnosti poukazovali predovšetkým niektorí starostovia, ktorým povedzme vadilo, že napríklad v § 30 ods. 3, písm. c) je umiestnenie dopravnej infraštruktúry. Dotýka sa to predovšetkým povedzme výstavby diaľnic, rýchlostných ciest, železníc a podobne, ktoré do určitej miery ovplyvňujú, alebo intervenuje do toho tak isto cez územný plán regiónu vyšší územný celok a prakticky do určitej miery obce prostredníctvom územného plánu už do toho nemôžu nejak výrazne zasiahnuť. Musia ho v podstate už akceptovať, takéto rozhodnutie povedzme vyššieho územného celku, čo si myslím, že nie je to celkom fér a bolo by dobré, aby sme tam hľadali nejaký lepší prienik tak, aby vlastne aj tí starostovia, resp. primátori mohli vstupovať do toho procesu a ovplyvňovať tak isto potom proces výstavby, aj dopravnej infraštruktúry.
Rád by som sa tiež dotkol § 30 ods. 4, ktorý súvisí s návrhom tzv. funkčného využitia územia, urbanistická a týka sa to tej urbanistickej koncentrácie marginalizovaných skupín obyvateľstva, kde má obec za povinnosť vymedziť určité obytné územie. Nie je teraz jasné, za akých podmienok. Týka sa to samozrejme zákona o vyvlastňovaní, ktorý teraz sme pred krátkou dobou prechádzali. Samozrejme, že v mene tzv. verejného záujmu, ale tu je otázka, do akej miery je ten verejný záujem skutočne nad tým súkromným záujmom v prípade, že v obci ideme vyhradiť takéto územie pre tie marginalizované skupiny obyvateľstva. Naviac ešte potom v § 142 ods. 2, ktorý sa dotýka tiež toho ustanovenia, je teda v ods. 2, je ustanovenie, že vláda ustanoví zoznam obcí, na ktorých území je urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín.
Jednoducho vláda rozhodne o tom, že kde sa má vymedziť, ktorá obec má vymedziť nejaké to územie pre tie marginalizované skupiny. Ja si myslím, že tam bude treba to určite lepšie doriešiť, pretože samozrejme prax ukáže. Ja si myslím, že prax ukáže skôr ten, že dostaneme signál, spätnú väzbu, že starostovia, ak už budú v podstate nejakým spôsobom dotknutí takýmto nariadením vlády, budú mať možno vo viacerých obciach vážne problémy s týmto ustanovením.
Tak isto reagujem na niektoré podnety od starostov, resp. iných skupín, ktoré sa dotýkajú tzv. zastavovacieho plánu. Predovšetkým malé obce, starostovia, respektíve aj poslanci miestnych zastupiteľstiev hovorili, že načo im je nejaký zastavovací plán ešte, keď je, v podstate ten územný plán obce by mal byť dostačujúcim na to, aby jednoducho im postačoval, aby vedeli si kontrolovať a dohliadať vlastne nad stavebnou činnosťou obcí a že to je zbytočná samozrejme zas byrokratická prekážka, ktorá bude možnože aj odčerpávať finančné zdroje obcí. Lebo opäť niekto sa tomu musí venovať. Niekto to musí pripraviť a je otázne, že či skutočne nebude treba možnože v prípade malých obcí toto ustanovenie odstrániť, alebo teda ho nebrať do úvahy.
Teraz sa veľmi stručne chcem dotknúť takéhoto vážneho problému, ktorý sa dotýka tzv. čiernych stavieb a ich odstraňovaní. Hovorí o tom § 81. Ja celkom s tým súhlasím, ako je pripravené toto ustanovenie. Určite je treba, aby sme s tými čiernymi stavbami urobili nejaký poriadok a samozrejme systémovo. Čo sa týka ale, určite, je treba, aby tú čiernu stavbu, nepovolenú stavbu odstránil ten stavebník, resp. majiteľ toho pozemku, na ktorom tá čierna stavba je, ak teda nie je jasný ten stavebník, na vlastné náklady. Trochu teda neviem celkom posúdiť a skôr je ako kritické, že prečo neskôr zo strany mnohých subjektov, prečo v rámci prechodného ustanovenia sa potom to dodatočné povolenie stavby, ktoré je v § 144, že ten stavebník môže podať žiadosť do 30. 6. 2019. To znamená, že ešte má relatívne dlhú dobu na to, aby si pripravil v podstate tú dokumentáciu na dodatočné povolenie stavby a zas dotknuté orgány majú na to možnosť reagovať, myslím, že do polovice roku 2014, čo si myslím, že sú zbytočné dlhé doby, keďže my skutočne potrebujeme v mnohých prípadoch tie čierne stavby odstrániť veľmi promptne a tu sa v podstate celý ten proces dosť výrazne posúva.
Ešte veľmi krátko k tzv. verejnej správe, to sú vlastne všetky tie dotknuté subjekty v rámci verejnej správy, či už štátnej správy alebo orgány teda štátnej správy, čo je ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja alebo orgány územnej samosprávy, čo je zas vyšší územný celok alebo obec. Tu len veľmi stručne. Opäť som dostal množstvo podnetov zo strany starostov, aj tuto vidím pár našich kolegov, ktorí hovoria o tom, že tých kompetencií prostredníctvom tohto zákona ohromne pribúda. Otázka je, že kto na to bude dávať finančné zdroje. Či obce budú mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli utiahnuť všetky tie kompetencie a samozrejme povinnosti, ktoré z toho vyplývajú.
A ja teraz sa pokúsim prečítať, čo teda očakáva, čo sa očakáva od obce na úseku výstavby. Budem citovať z tohto predmetného návrhu zákona:
"a) sleduje všetku stavebnú činnosť v obci a dbá o to, aby sa investičná výstavba v obci rozvíjala v súlade so zámermi územného plánovania,
b) dozerá na stavebno-technický stav stavieb v obci,
c) kontroluje, či stavby a ich zmeny, terénne úpravy a stavebné úpravy sa uskutočňujú podľa tohto zákona a to na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia alebo na základe územného súhlasu alebo stavebného súhlasu,
d) prejednáva zistené nedostatky so stavebníkmi a s vlastníkmi stavieb a pozemkov,
e) je oprávnená vyzvať stavebníka a vlastníka stavby, vlastníka pozemku, zhotoviteľa stavby, prerušiť stavebné práce alebo terénne úpravy, ak zistí, že stavba alebo úpravy pozemkov sa uskutočňujú bez rozhodnutí alebo súhlasov bezodkladne upovedomiť štátny stavebný dohľad."
A okrem toho, samozrejme, sú ešte aj ďalšie, ktoré vyplývajú z iných ustanovení. No ja si neviem predstaviť, ak by tá obec a taká maličká obec mala toto všetko v náplni, že by tak ten starosta, alebo ja neviem, koľko ešte môže mať úradníkov taká tá malá obec, možno ešte jednu nejakú účtovníčku, ako vedia zvládnuť, aj keď, samozrejme, hovoríme už teraz o niektorých spoločných stavebných úradoch, ale obec má tie kompetencie a má tie povinnosti, tak jednoducho ako to zvládne, ak na to nedostane, ak nedostane vyšší objem finančných prostriedkov, aby si mohol, v podstate sa aj personálne zabezpečiť, samozrejme aj prostredníctvom kvalifikovaných osôb. Takže toto určite bude jedno z vážnych problémov, ktoré tak isto očakávame, že tá spätná väzba bude, bude skôr negatívna a určite tie obce zrejme budú mať s týmto dosť veľa problémov.
Ďalšia ešte taká výhrada, ktorá opäť bola obyčajne o tej miestnej samospráve, teda obcí a miest, to je stavebný úrad v sídle kraja, je to § 89, kde kompetencie v územnom konaní, resp. takto ešte, v tomto, už som tu vlastne o tom hovoril, že kompetencie v územnom konaní pri dopravnej infraštruktúre vlastne bude mať stavebný úrad v sídle kraja. No a potom sa vraciam k tomu, čo som povedal predtým, tie spoločné úradovne v sídle stavebného obvodu, opäť prakticky tie stavebné obvody sú určené. Ja si myslím, že by bolo lepšie, ak by to bolo dohodnuté po, alebo teda bolo rozhodnuté po dohode možno s jednotlivými obcami a aby v podstate tie obvody boli skôr tak vybrané v rámci takýchto prirodzených, možno aj geografických členení, aby to nebolo v podstate len nejakým úradníckym, stanovené úradníckym rozhodnutím.
Vážené dámy, páni kolegovia, ja som sa pokúsil vybrať z tohto návrhu len také, také tie najdôležitejšie body, tie najdôležitejšie ustanovenia, ktoré si myslím, že sú tak trochu otázne, že tam zrejme na nich bude ešte treba popracovať. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Sám sa ešte idem stretnúť s mnohými či už zástupcami obcí, ale zároveň aj s ostatnými týmito skupinami, či sa to dotýka v podstate tých nevládnych inštitúcií, ktoré sa venujú povedzme aj tejto činnosti, predovšetkým možnože v súvislosti práve so životným prostredím, ochranou životného prostredia, prípadne, čo sa týka vôbec životnej úrovne obyvateľov, čo stavebná činnosť niekedy komplikuje, resp. niekedy spôsobuje určité problémy v jednotlivých obciach a mestách, ale tak isto so samotnými stavebníkmi, ktorých by sme tiež mali počúvať, pretože do určitej miery je to, je to, ide nám o rozvoj bývania, ide nám o rozvoj v podstate aj podnikania, pretože veľa stavieb je tzv. tých priemyselných na podnikateľské účely. Samozrejme hovoríme o dopravnej infraštruktúre, opäť sú tu určité záujmy a koniec koncov na tej druhej strane sú aj tiež samotní vykonávatelia tých stavebných prác, sú stavebné firmy.
Ešte raz opakujem, nie je to jednoduché zosúladiť všetky tie záujmy, vybalansovať tento celkový priestor tak, aby každý bol spokojný. Ale ja verím, že v priebehu obdobia, keď sa ten zákon dostane do druhého čítania, že jednak možno aj na základe týchto pripomienok ministerstvo ešte zohľadní niektoré tie problémy, resp. pripomienky a na druhej strane bude priestor teda upraviť tento, tento návrh zákona v druhom čítaní pozmeňovacími návrhmi.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že pri druhom čítaní celý ten návrh zákona posunieme kvalitatívne viac dopredu.