53.schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, no nejdem sa ja, samozrejme, s vami púšťať do nejakej právnej dišputy, ale chcem zdôrazniť ešte to, čo som povedal. Týmto zákonom sa vytvára určitý priestor. A aj súkromný investor, však sami súkromní investori sem prichádzajú, vytvára možné nové pracovné miesto. A nevytvorenie pracovného miesta je podľa mňa národohospodárska škoda. Viete, vy žijete tu v Bratislave, choďte povedať aj do okresu, z ktorého ja pochádzam, a žijem v Rimavskej Sobote, že: „Mohli ste mať pracovné miesta, no ale, viete, podľa môjho názoru toto je protiústavné, takže ich nebudete mať.“ No, nechcem otvorene tu povedať, čo by vám v tom našom okrese na to povedali. Takže, každé pracovné miesto, ešte raz opakujem, vytvorené je dobrá vec a treba toto podporiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mám skutočne iba takú faktickú poznámku, čo mi v priebehu vášho vystúpenia napadla. Mne sa to tak javí, že všetci z vládnej strany vedia, o čo ide, a opozícia nevie, o čo ide, pretože jedna skupina poslancov má vedomosti o všetkom a tá druhá skupina ich nemá absolútne o ničom. Zároveň sa tu argumentuje, veď to bolo v médiách. Nemyslím si, že toto je úplne správne. A naozaj sa mi javí význam opozície v tejto chvíli úplne bezvýznamný, pretože tak či tak táto vláda alebo väčšina týchto poslancov si odsúhlasí, čo bude treba. Čiže to je prvá faktická poznámka.

Druhá poznámka. Tento zákon sa javí celkom no komplikovaný. Sú to síce tri strany, ale pán minister zvládol za dva dni teda pomerne solídne dielo, čo nebýva zvykom. Mne to tak nejako zaváňa tým, že možnože to nie je zákon ani z dielne aktuálneho pána ministra, so všetkou úctou teraz, ale že ide o niečo úplne iné. Napadajú mi v tejto chvíli nejaké väčšie investície, napríklad R7, D4 aj keď viem, že tam môžeme ísť podľa stavebného zákona. Ja neviem, aké sú tam interné problémy, pán Kolesík, možno vy to viete. Ja budem veľmi rád, keď vystúpi niekto a povie mi, na čo tu je tento zákon, ktorý zase nehovorí nič iné, iba to, akým spôsobom budeme vo väčšom rozsahu mať možnosť vyvlastňovať. Je to podľa mňa veľká škoda. A ja by som osobne veľmi rád zahlasoval za ten zákon, ale keďže neviem, o čo ide, a tie potenciálne riziká sú nie malé, ale celkom veľké, no budem veľmi zdržanlivý pri tomto zákone. A hovorím ešte raz, je to škoda, je to škoda.

Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ako povedal kolega Lipšic, jedná sa tu o zásah do súkromného vlastníctva chráneného ústavou. My, chvalabohu, máme už dnes ústavu, ktorá umožňuje chrániť ho. Jedna z takých rozhodujúcich križovatiek na ceste do pekiel po „Víťaznom februári“ bola neúcta k súkromnému vlastníctvu. Práve toto doviedlo našu krajinu z prvej desiatky najvyspelejších krajín sveta do úrovne čiernej diery, čo sme o sebe mohli v roku 1989 kriticky povedať. A ak teraz predkladáme v skrátenom legislatívnom konaní zákon, o pozadí ktorého vie nepochybne bystrý chlapík kolega Muňko všeličo, pričom vy ostatní aspoň veríte, že je to dobré, tak my o tom vieme málo. Je to taký zvláštny spôsob nakladania s volenými zástupcami ľudu, že to niektorí vedia a niektorí nevedia. Opäť to vo mne vyvoláva takú historickú analógiu s pamätným citátom Klementa Gottwalda: „Straně věřte, soudruzi!“ A to by bolo treba brať kedykoľvek, keď sa popravoval Clementis, i keď sa rozháňali kláštory. Proste bolo vtedy treba veriť. Nevieme síce presne, či ozaj to bolo dobré, ale veriť tomu bolo treba. No nie je celkom tá pravá cesta nakladať v demokratickom parlamente s poslancami pod heslom: „Straně věřte, soudruzi.“

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, budem sa snažiť zostať v odbornej rovine a dovoľte, aby som vám pripomenul v podstate dva návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktoré boli za pani Radičovej vlády prijaté a schválené týmto parlamentom, bolo to 3. 11. 2010, teda bol predložený zákon o RTVS, kde išlo o zlúčenie STV a Slovenského rozhlasu, kde podľa môjho názoru doteraz nebolo odôvodnené, aké škody tam hospodárske alebo na ľudských právach hrozili Slovenskej republike, a taktiež to bolo v roku 2011 o stavebnom sporení. Jednoducho každá vláda v podstate si ten návrh na skrátené legislatívne konanie snaží nejakým spôsobom zdôvodniť. A myslím si, že tento návrh, ktorý tu je, je oveľa lepšie zdôvodnený a má určite väčší dopad na práve to, čo sa týka dôvodu skráteného legislatívneho konania, ako ten návrh, ktorý bol o zlúčení STV a Slovenského rozhlasu v roku 2010, čo predložila vtedy vaša vláda.

Čo ale chcem uviesť? Áno, ústava hovorí, za akých podmienok je ten verejný záujem, ale je tam aj uvedené, že je to za primeranú náhradu. Primeraná náhrada je tu judikatúrne už obsiahnutá, akým spôsobom a čo je primeranou náhradou.

A dovolím si upozorniť, že toto nie je úplne celkom nový zákon v tom zmysle, že by prišiel úplne nový zákon, toto je novela už existujúceho zákona z roku 1999, kde sa dopĺňajú niektoré ustanovenia. Čiže jednoducho aj legislatíva ministerstva hospodárstva už reagovala aj na judikáty, ktoré predtým súviseli s tým, čo ste aj vy povedali ohľadom, povedzme, tých diaľnic alebo nejakých iných zákonov.

Ale to, čo tým chcem povedať, je, že tento zákon upravuje jasný postup, ako to vyvlastňovať, dopĺňa to, pričom ak bude niečo protiústavné, samozrejme, Ústavný súd potom rozhodne, ak bude nejaký návrh, a myslím si, že ministerstvo a Národná rada bude na to vedieť zareagovať, ale ja si nemyslím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Podmienky vyvlastnenia sú tu okrem toho, že to musí byť zákonná forma, ešte ďalšie kľúčové dve. A to sú verejný záujem a primeraná náhrada. To sú dve osobitné podmienky. Ja som sa bavil o verejnom záujme, ktorý tu absolútne zjavne absentuje.

Pri diaľniciach išlo o úplne iný príbeh, príbeh núteného obmedzenia vlastníckeho práva pred vyvlastnením. A v tomto parlamente sme vás vtedy upozorňovali, je to úplne jasné protiústavné, napriek tomu proste hlasovali sme o tom, išli sme s tým ďalej.

Tu to je ako cez kopirák, znovu na to upozorňujeme, v princípe argument nie je žiaden, okrem toho, že verejný záujem je čokoľvek, čo je pekné, dobré a bohumilé, ale to nie je pravda, lebo, ešte raz, áno, už dneska sa umožňuje, a podľa mňa je to zlé a teraz sa to rozširuje, vyvlastnenie na súkromnú investíciu. Ale ten princíp platí taký, že potom nikoho vlastnícke právo v tejto krajine nie je chránené, lebo keď na niekoho pozemku môžeme zamestnať pár ľudí a príde tam nejaký drobný investor, môžeme to vyvlastňovať, lebo to je verejný záujem. Ale to je ten princíp, ktorý je podľa mňa postavený na hlavu a chorý.

A prichádzate do parlamentu s tým, že: „Však je to nejaká investícia, verte nám, bude to dobré.“ Tak to mi príde úplne choré. Parlament má verejné schôdze a má rokovať o verejne zrejmých dôvodoch. Cisár Caligula kedysi, sa to teda písalo, vylepoval edikty vysoko na stĺpy, aby to ľudia nevedeli prečítať. Ale nie sme teraz v tej dobe, aby sme rokovali v princípe o skrátenom konaní o zákone, o dôvodoch ktorého sa dohadujeme, lebo ich nie je možné verejne pomenovať, ktovie, čo to je, ale s tým, že: „Sme dobrá vláda, sociálna, tak verte nám, že to bude dobré.“ Naša ústava vyžaduje viac.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážený pán nový minister, prajem veľa šťastia. A pekne ste sa uviedli. To sa mi páčilo. Fakt to bolo milé, pekné gesto. To oceňujem.

A teraz už poďme takto na úvod povedať, my naozaj trpíme totálnou stratou dôvery. A má to svoje logické dôvody, prečo ňou trpíme, viete. Ja, prísne vzaté, naozaj už málokomu z vás verím, nie ani osobne, ale politicky, hej, že aj ako dobre javiaci sa, niečo donesiete. Tak proste skončí sa to, ako to povedal ten Černomyrdin, nijako ináč. A priznám sa, aj ja na toto nazerám aj z tohto uhla pohľadu, čoho by ste vy teoreticky boli schopní, že vy by ste teoreticky boli schopní aj toho, že to vyvlastníte. Tu sa všetci tak tajomne tvárite. Kto to je, nevieme to. A teraz budeme vedieť, však pre tieto potreby, áno, hej, to je proste zreteľ. Potom to teda nevyjde. Ale už je tam hodený háčik. A zrazu tam bude Krtkoland. Viete to ten Rattaj ho chce robiť nejaký teraz. Toho, priznám, sa bojím, hej. Ja som si nemal čas pozrieť úplne ten zákon, nejakú reverznú poistku na to, aby to takto nedopadlo, hej. To by som hneď potom chcel ísť.

A teraz aj kolega dobre povedal, že my už nerobíme teda precedens absolútny v tom, že my ideme upraviť možnosť vykúpiť súkromné vo verejnom záujme pre súkromného investora, lebo to už v zásade máme. Ja presne si nepamätám, cez čo sa to definuje, čiže my nelámeme teraz úplne koleso, hej, cizelujeme nejaké tie ustanovenia dávate tam tých 250 hektárov. Čiže my sme už precedens urobili. Ja neviem, kedy to tu bolo. Ja si to tak matne pamätám, to bolo niečo s investíciami spojené, že už vtedy sme to urobili dobre. Vtedy sme už pripustili, že je možné vo verejnom záujme vyvlastniť to aj pre súkromnú investíciu.

No, prísne vzaté, v tejto krajine sa už verejným záujmom stáva všeličo. Včera tu bol pán Počiatek. Tu sedel ako vy, kukal nezaujato. A on doniesol zákon, v ktorom povedal, že je verejným záujmom vykúpiť to. No vidíte, mne stále nejde na jazyk ten slovný zvrat urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľstva, ktorá pokiaľ sa vytvorí niekde, tak zahrnie sa do územného plánu obce, je vo verejnom záujme pod ňou vykúpiť pozemky, hej, aj súkromných vlastníkov, hocikoho (Hlasy z pléna.), vyvlastniť.

Hovoríme o tom, že verejným záujmom pre potreby je R1, D1, D4, R7, všetko možné, to je v poriadku, už sme zlomili koleso s tým, že za určitých okolností je to možné aj v prospech súkromníka, ale tu zavádzame novú vec, že teda keď obsadíte nejaké územie, vytýčite si ho ako pionieri niekde pred 200 rokmi v Amerike kolíkmi a maringotkami, dohodnete sa s poslancami, že vám to šupnú do územného plánu, tak získate titul na vyvlastnenie. To je podľa mňa tiež hodné na zamyslenie s tým, že čo všetko už v tejto krajine môže byť verejným záujmom.

Ja som, prísne vzato, konformnejší s tým, čo sa tu množí, ako s tým včerajším, poviem vám pravdu, hej, naozaj ak máme hovoriť o tom, že sme v nejakom užšom výbere na takýto typ investície. A to sú veľkí páni, ktorí keď majú peniaze, tak vedia, že majú peniaze, a vedia, ako hlboko sa vie ten, kto ich chce, pred nimi skloniť a čo všetko a kedy je to už moc. Čiže už keď sme ten precedens urobili, už by som sa toho až tak nebál, lebo ten precedens sme už urobili aj v prospech súkromnej investície, hej, čiže už teda to je. Tak potom to zrušme. Ale, hovorím, to asi je namieste pri tom prvom čítaní, bojím sa toho, čoho vy ste schopní.

Ja nebudem komentovať tú investíciu. A to, čo si ja o tom myslím, vôbec nie je podstatné, hej, podstatné je, a ja sa budem naozaj úprimne tešiť, úprimne sa budem tešiť, keď sa to podarí, naozaj ja to nepotrebujem, čím horšie, tým lepšie, vôbec nie, ale pripusťme, že môže nastať aj tá situácia, nie, a ako sú nastavené tie poistky v celom tom systéme, lebo ak to má byť MH Development, to nie je žiadna Matka Tereza, veď to bolo z MH Developmentu, čo si to auto, niečo s tým autom. Tam sú iní zbojníci tiež. Viete, čiže v niečom MH Development sa mi spája s Malchárkom, to nie je liga svätých. Čiže nechcem sa nikoho dotknúť, neviem, kto je tam teraz, hej. Ale ak budú mať na ruke nejakých vyvlastnených viac ako 250 hektárov voľných, viete, to tu bude páliť, to viete, ako pálilo 60 hektárov v Ivanke.

Viete, pán minister, to som tu už niekomu z vašich hovoril, keby ste prišli do Hongkongu alebo do Chicaga na neviem koľké poschodie k niekomu, kto má peniaze, a povedali by ste, máte 60 hektárov pri Bratislave, pri letisku, kde letisko dovidieť, viadukt na diaľnicu je hneď tam , môže tam robiť ľahkú stavbu, montážne haly, ten červený koberec, tak ako dali dneska prezidentovi, by vám možno aj dali, lebo by ste prišli s niečím, o čom stojí za to rozprávať sa. Viete, čo ste urobili vy, viete, čo urobili vaši v tomto? Vykšeftovali to, hej. Čiže zobrali možnosť štátu prísť s niečím, s takýmto rozvojovým typom územia. Zobrali ho. Majú to nejakí, no sused pána premiéra, ale náhoda je pes, tomu by ste neverili, to sa proste stáva, ja to nepreceňujem, len to teda refrešujem, je to tak, akurát tých 60 hektárov v Ivanke sa zmocnil sused pána premiéra. Ten sused ide tam robiť nejaké parkovisko (No však čo by sme mu nedopriali?), ale ja si myslím, že tam kľudne mohla byť veľká investícia na 60 hektárov. Čiže toho sa bojím, že, to čo ste mohli mať, púšťate.

Teraz vzhľadom na to, že precedens už bol urobený, nie som až tak bojazlivý, len sa bojím toho, že by to skutočne mohlo byť ono, lebo tam sú tí ľudia, ktorí sem niečo donesú, keď do tých vyvlastnených 250 hektárov pustíte Krtkoland. Viete, proste to vieme, oni majú iný svet, hej. Čiže ak ma presvedčíte v prvom čítaní, že tie mechanizmy, tie parametre toho, aby sa to nezneužilo, sú naozaj silné, tak ja budem zvažovať tú podporu, lebo, prísne vzaté, ja som viazaný aj tým, čo povedal kolega z nášho klubu, že nebudeme to podporovať, ale vyzerá to tak, že do prvého čítania to prejde. A ja sa budem snažiť teda potom si vypýtať zelenú kartu, lebo ja naozaj by som sa tešil tomu, že sem oni prídu, ale nech sú to oni, nech tam zase nenabehne nejaká partia lúmenov, ktorí žijú len z toho, že vedia, a teraz ma napadá expresívny výraz, vybabrať s týmto štátom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. I ako neprávnik sa domnievam, že nikde inde by nemala byť interpretácia slova jasnejšia ako v zákone. Tu narážame na to, ako sa teraz reinterpretuje verejný záujem. Bežný človek si pod slovom verejný záujem skutočne môže predstaviť tú diaľnicu, to by šlo. Ale ak na jednej strane tej rovnice je súkromný investor, všetka česť, že tam je, tak už je to protirečenie v prídavnom mene verejný, contradictio in adiecto, pretože jeho záujem je raz taký, potom inaký.

Pokiaľ ide o tie zmeny záujmov verejných, pred 32 rokmi sa vyvlastnili pozemky v oblasti nemocnice na Rázsochách. Môj primár tam bol poklepkávať základný kameň. Tie pozemky vyvlastnili vlastníkom, ktorí tam mali záhrady, ktoré boli súčasťou ich života. A dnes vieme, ako to dopadlo s tými pozemkami a celým podnikom, ale bol to socialistický verejný záujem.

Viete, tá interpretácia verejného záujmu, ak sa zákonne nevymedzí, je veľmi sporná.

Predstavte si, že by v bytovom komplexe Bonaparte sa rozhodol investor urobiť dom opatrovateľskej starostlivosti. Je tam slnečno, je to pekne uložené, pracovali by tam množstvá sestričiek, ošetrovateliek, kuchárok, asistentov a tak ďalej a tak ďalej, rozhodne by tam bolo zamestnaných veľa ľudí a dávalo by to prácu väčšiemu počtu ľudí, ako je to v prípade bytu pána premiéra. Je teda verejným záujmom zmeniť bytový komplex Bonaparte na dom opatrovateľskej starostlivosti?. Áno, je to z vášho pohľadu poskytnutia pracovných miest ľuďom nepochybne verejným záujmom, dokonca ešte aj s humánnym pozadím, starostlivosťou o starých bezvládnych postihnutých. To znamená, ak nezadefinujeme verejný záujem, kde je jeho hranica? Je pred komplexom Bonaparte? To už by nebol verejný záujem?

Ďakujem aj môjmu predrečníkovi, lebo on to vystihol presne. Áno, už je umožnené, to má pravdu pán kolega Hlina, vyvlastňovať to za účelom súkromnoprávnych aktivít, tak sa to nikdy neskončí. Ja už som upozorňoval na to aj v minulosti, keď sa to zavádzalo, že je to problém. A teraz sa to rozširuje, je to proste šikmá plocha, ktorá sa rozširuje ďalej a ďalej a ďalej a nikde sa to nemá kde skončiť.

Tu sa už umožňuje, aby nielen pri významnej investícii, ale aj pri jej príprave sa mohlo vyvlastňovať, tak, že proste obchodná spoločnosť so 100-percentným vlastníctvom štátu na účely realizácie strategického parku začne vyvlastňovať pozemky. A teraz, už to tu bolo spomínané, pán Martvoň hovoril, koľko je u nás brownfieldov, aj keď mne sa zdá, že brownfield je niečo iné, ale to nie je podstatné. Ale môže podľa tohto teraz vláda, povedať, rozhodnúť, že polovicu vhodného územia na strategické parky vyvlastní na celom území Slovenska. A potom rozpošle všetkým veľkým korporáciám na svete listy s tým, že: „Pozrite sa, máme tu pripravené územia, pozemkovo vysporiadané, príďte k nám?“?“ Podľa tohto zákona to môže urobiť. To môže urobiť, totiž ten zákon je veľmi všeobecný, samozrejme, a musí byť všeobecný. Vláda môže rozhodnúť, lebo rozhodne, čo je vo verejnom záujme, čo je, samozrejme, nonsens, to je vec ústavná. A tak vyvlastní polovicu územia Slovenska a rozpošle listy korporáciám s tým, že: „Kto tam chce prísť, nech tam príde, máme to pripravené.“ My schvaľujeme tento zákon v parlamente a vám necvakne, že je protiústavný, ak takáto kompetencia sa v zákone zavádza? Vám to necvakne? (Reakcia z pléna.) No je protiústavný.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel, vážený kolega, len doplniť a poznamenať, že prakticky tento návrh zákona, ktorý momentálne sa predkladá, dopĺňa ten zákon č. 175/1999 Z. z., ako je tu napísané. A ten sa vyslovene týka významných investícií. A spomínate si, že tam je to presne zadefinované, čo vlastne je tá významná investícia, že musí tam byť minimálne investícia nad 100 mil. eur investičných nákladov, minimálne 300 nových pracovných miest, a tie investície, vláda Slovenskej republiky ktoré určí a ktorých rozhodne, že sú skutočne vo verejnom záujme. Čiže, pán kolega Lipšic, prepáčte, vy ste poukázali na príklad, čo je môj rodinný dom, že niekto si tam chce spraviť nejakú dielňu. Nemôže to urobiť, pretože o tom vláda nerozhodne a môj rodinný dom nikdy nebude významnou investíciou. Takže nedá sa to takto proste v aspekte zovšeobecňovať a robiť nálady, o ktoré sa vy pokúšate. Ďakujem.