53.schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

94.
Vážené pani poslankyne, alebo vážená pani poslankyňa, aby som bol presnejší, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu s veľmi konkrétnymi otázkami a pripomienkami na ministra, teda, samozrejme, do diskusie aj s ostatnými kolegami, ale predkladám, že tak ako pri iných veciach to bude najmä minister, kto bude reagovať.
Z môjho pohľadu sú v tom, čo sa v tomto zákone rieši, dôležité dve témy a chcem na úvod zdôrazniť, že pri dani z príjmov by sme mohli riešiť veľmi veľa zásadných tém, a predpokladám, že aj v najbližších ôsmich mesiacoch bude o tom politická diskusia predvolebná, kam ktorá politická strana, ktorý politik chce ten systém ťahať. Ale to ja dneska nechcem robiť, dnes sa chcem, naopak, venovať tomu, čo tu je, a klásť k tomu určité otázky a poznámky.
Prvá tá zásadná otázka, ktorá tu je, sa týka snahy zatraktívniť obchodovanie s cennými papiermi na burzách, alebo teda na regulovaných trhoch. K tomu sa tu dopĺňajú nielen daňové zvýhodnenia, ku ktorým sa ešte vrátim, ale sa k tomu dopĺňa aj oslobodenie od zdravotného poistenia takýchto dividendových príjmov.
Tu chcem zdôrazniť, že je téma, ktorú podľa mňa by sme mali minimálne v horizonte toho ďalšieho volebného obdobia k nej nájsť, samozrejme, možno aj odlišné politické stanovisko, ale ak existuje téma, kde by sa podľa mňa dalo nájsť spoločné, tak je to táto téma, a to vysvetlím prečo.
Platenie zdravotných odvodov z dividend je niečo, čo je extrémne systémové na papieri, ale veľmi komplikované a nie vždy až taký efekt prinášajúce v praxi. Systémovo na papieri je to preto, že ak zdravotné poistenie je v podstate iná forma dane z príjmu občana financovanie zdravotníctva, čo tak reálne je, tak nie je dôvod, aby sa neplatil aj z takéhoto typu príjmu. V praxi je to komplikované práve preto, že zdravotné poisťovne, poistenie má veľa špecifík, a v praxi táto snaha zavedená, treba povedať, predchádzajúcim parlamentom, predchádzajúcou vládou naráža na prekážky.
Ja len stručne zhrniem, len za, myslím, že sú to 4 roky, za ktoré sme mali dvoch ministrov financií, teda Ivana Mikloša a pána Kažimíra, sa najprv zdravotné odvody na dividendové príjmy zaviedli, vo výške 10 % za Radičovej vlády, potom sa zvýšili na 14 % za vlády Roberta Fica, potom sa zároveň zásadne, a to bol vlastne najväčší, čo sa zásadne zvýšil maximálny vymeriavací základ na tieto príjmy, z ktorých sa platia dividendy, teda z ktorých sa platí zdravotné poistenie, potom sa ten základ zase znížil pozmeňujúcim návrhom poslanca SMER-u pred nejakým časom a teraz sa navrhuje z toho vynechať takéto príjmy z kapitálov, teda z akcií kótovaných na burze, aby som to povedal ľudovo, aby som to nehovoril komplikovane.
Toľko zmien v priebehu štyroch rokov spojených zároveň, pokiaľ viem, pán minister opäť môže zareagovať neskôr, s pomerne nízkymi príjmami z tohto zdroja znamenajú, že máme, je otázka, do akej miery celý tento inštitút je zmysluplný. A to hovorím nie teoreticky a z hľadiska papiera, kde sa na tom zhodli aj ľavicová, aj pravicová vláda pôvodne, ale z hľadiska praktického uplatnenia jeho efektov.
Dnes pán minister navrhuje do tohto systému vyraziť pomerne veľkú dieru, aj nespravodlivosť, musím povedať, v prospech v podstate veľkých, lebo to znamená, že veľké firmy kótované na burze, z ich dividend sa nebude platiť zdravotné poistenie, malé firmy z malých dividend zdravotné poistenie platiť bude, aspoň podľa dôvodovej správy, som rád, keď to bude vysvetlené. (Reakcia ministra.) No ja viem, fyzické osoby tie dividendy majú, no však... (Reakcia ministra.) Áno, ale tie zisky sa platia z tých firiem samotných a tie firmy tým budú, samozrejme, zvýhodnené. Koniec koncov to je možno aj úmysel deklarovaný, podporiť kótovanie na burze, len v podstate podporuje sa to tým, že sa vytvára diera pre určitú skupinu firiem.
Ja čo tu chcem otvoriť ale, a to je, teda ten môj prvý bod je, že myslím, že nastal čas, a, naozaj, keďže toto je vec, kde, či to považujeme za pozitívum, alebo negatívum, majú či už maslo na hlave, lebo vládli, v ruke, obe vlády, lebo obe vlády, teda jedna zaviedla a druhá to zásadne rozšírila. Tak ak je niekde priestor na, nechcem povedať, že apolitickú, ale povedzmeže viac odbornú, ako čisto politickú diskusiu, tak je to podľa mňa téma zodvodňovania dividend a do akej miery je, resp. do akej miery.

Takže to možno, pán minister, sme v prvom čítaní, nemusíme debatovať o technike. Zaujímal by ma váš názor, naozaj pozerajúc sa dopredu. Ako, dúfam, budete súhlasiť, ja som tiež v tom vystúpení v tejto časti zvolil relatívne mimo-, povedal by som, mimokonfliktný postoj v snahe skôr otvoriť naozaj debatu. Tak verím, že aj vy v tej reakcii ju, to podporíte.
Druhá vec, kde musím byť trošku kritickejší, hoci tiež rozumiem dobrému úmyslu, je v podstate oslobodenie na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jeden rok od dane. V tejto súvislosti sa mi otvárajú dve otázky. Jedna je opäť, jedna sa vzťahuje k III. pilieru, lebo ministerstvo všetky tieto kroky komunikovalo, akože vytvára určitý IV. pilier, že vlastne vytvára daňové zvýhodnenia pre nákup takýchto cenných papierov aj tým odvodovým zvýhodnením, aj tým daňovým zvýhodnením. A moja otázka je, pán minister, že či považujete za správne vytvárať IV. pilier, keď nemáme veľmi, by som povedal, že veľmi dobre fungujúci III. pilier, ktorý neprináša ani to zhodnotenie a, naopak, má pomerne vysoké náklady pre sporiteľov, to je ten dobrovoľný. A keď aj, samozrejme, pri II. pilieri, verím, že sa zhodneme, že by bolo potrebné tiež možno uzavrieť tú politickú vojnu a skôr sa dlhodobo ústretovo dohodnúť na pravidlách, ktoré prinesú sporiteľom čo najväčšie prostriedky.
Či v takej chvíli prísť osem mesiacov pred voľbami do parlamentu v podstate so IV. pilierom, ako ste to aj vy komunikovali, alebo minimálne vaši zástupcovia, či to je úplne systematický prístup k riešeniu dlhodobých úspor a penzií, akokoľvek ten úmysel môže byť dobrý.
A s touto podporou sa mi spája ešte jedna otázka, a to je otázka, môžeme ju nazvať aj Tkáčova otázka, lebo ako ste možno niektorí kolegovia zachytili, viem, že pán minister financií, to predpokladám, že určite, predseda predstavenstva J&T banky pán Tkáč reagoval na moje pochybnosti o tom, že táto banka má 43 % svojho úverového portfólia na Cypre v schránkových firmách. Reagoval tým, že účelom tohto kroku je optimalizovať daňové povinnosti slovenských a českých daňových subjektov, ktoré teda s bankou obchodujú. A v tej súvislosti, ale to už dneska riešiť nechcem, to rieši kontrola finančnej správy v tejto chvíli, aspoň dúfam, ale on v tej chvíli, on v tejto situácii povedal, že práve slovenský právny režim zdaňovania kapitálových ziskov je v porovnaní s ostatnými krajinami, nielen s Cyprom, ale aj s niektorými susediacimi, nevýhodný pre investorov a že aj to je dôvod, prečo teda oni či už legálne, alebo možno aj nelegálne, to je naozaj určitá kontrola, pomáhajú klientom optimalizovať dane cez Cyprus, práve dane z kapitálových ziskov.
Preto sa chcem, pán minister, spýtať, rovnako ako pri tých zdravotných odvodoch, že či vy sa stotožňujete s týmto pohľadom, že náš režim zdaňovania kapitálových ziskov nie je konkurencieschopný a vhodný, alebo či teda si myslíte, že je správny. A potom je otázka, že či je správne opäť z neho vytvárať dieru len pre cenné papiere, ktoré sú kótované na burze dlhšie ako rok. Lebo pokiaľ ja viem, jediná ďalšia takáto významná existujúca diera je pri nehnuteľnostiach, ale tam je, ak sa nemýlim, päťročný test, z hlavy tu teraz hovorím, a je to niečo, čo sa naozaj týka každého občana. To znamená, že je to skôr určitá ochrana bežných ľudí pred dôsledkami zvyšovania hodnôt nehnuteľností mimo ich kontrolu. Nie je to nejaký nástroj pomoci investorom. Takže či v tejto situácii vy považujete za vhodné riešiť to opäť tým, že sa konkrétne pomôže jednej skupine, nebudeme riešiť celkovú konkurencieschopnosť nášho daňového režimu zdaňovania kapitálových ziskov.
Takže toľko otázky z mojej strany. Uvedomujem si, že sú možno viac odborné, ako politické v tejto chvíli, ale napriek tomu by ma veľmi zaujímala na ne vaša odpoveď.

Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Predloženým návrhom zákona sa reaguje na zaradenie nových subjektov do sektora verejnej správy. Zároveň dochádza k úpravám rozpočtového procesu so zohľadnením platnej európskej legislatívy.
Predloženým návrhom zákona sa navrhuje najmä v rozpočtovom procese vypustiť východiská rozpočtu verejnej správy ako samostatného materiálu predkladaného na rokovanie vlády. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa bude vychádzať z Programu stability schváleného vládou Slovenskej republiky.
V ďalšom navrhujeme uložiť povinnosť správcom kapitol, aby ministerstvu financií na jeho žiadosť predkladali návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy.
V ďalšom v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy navrhujeme predkladať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka namiesto samostatnej správy o plnení rozpočtu verejnej správy.
V čl. 2 zákona sa navrhuje spresniť poskytovanie údajov rozpočtu obcami a vyššími územnými celkami do systému RIS.
Vo výboroch Národnej rady boli schválené aj ďalšie dva pozmeňujúce návrhy. Jednak ide o ustanovenie Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky samostatnou kapitolou štátneho rozpočtu z dôvodu zmeny legislatívy a postavenia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré bolo stanovené ústavným zákonom.
A v ďalšom ešte pozmeňovací návrh, ktorý rieši v rozpočtových pravidlách územnej samosprávy spresnenie spôsobu ukladania pokút obciam a vyšším územným celkom podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Takže toľko na úvod tohto čítania.

98.
Ďakujem, vážený pán predseda. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1497), vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1709 zo 6. mája 2015 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:
Za prvé odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 431 zo dňa 9. júna 2015 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 606 zo dňa 9. júna 2015. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1497), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 441 zo 16. júna 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril za prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh na prijatie Vyhlásenia k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia.
Ale ešte predtým by som rád poďakoval všetkým, ktorí sa na tomto texte podieľali, vrátane kolegov zo SMER-u, vrátane kolegov z opozičných, všetkých opozičných poslaneckých klubov, ako aj odborníkov z Kancelárie Národnej rady, z ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Vyhlásenie je výsledkom konsenzu naprieč politickým spektrom. Dovoľte mi ho prečítať.
"Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia.
Národná rada Slovenskej republiky
A. vyjadruje hlboké znepokojenie a ľútosť nad tragickou situáciou migrantov v oblasti Stredozemného mora, ktorí prichádzajú do Európskej únie;
B. ostro odsudzuje zneužívanie témy migrácie na rozdúchavanie násilia, rasizmu a xenofóbie;
C. zdôrazňuje potrebu solidarity s členskými štátmi Európskej únie pri riešení súčasných migračných tlakov a zároveň potrebu zodpovednosti za prijímanie opatrení na ochranu spoločných vonkajších hraníc Európskej únie;
D. deklaruje pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení tejto humanitárnej krízy, ale trvá na dobrovoľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov v presídľovacích a premiestňovacích programoch v súlade s vyhlásením prijatým na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 23. apríla 2015 v rámci možností a kapacít jednotlivých členských štátov;
E. odmieta zavedenie povinných kvót ako nesystémového riešenia v súvislosti s presídľovaním alebo premiestňovaním migrantov, ako aj akékoľvek spochybnenia základného piliera schengenského systému, ktorým je princíp voľného pohybu osôb;
F. konštatuje, že pri identifikácii opatrení je potrebné dbať na geografickú vyváženosť, ako aj reflektovať potenciálne bezpečnostné riziká a zohľadňovať kultúrne, historické a sociálno-ekonomické špecifiká jednotlivých členských štátov;
G. pripomína dôležitosť zohľadnenia a dôsledného využívania existujúcich mechanizmov na riadne zabezpečenie ochrany vonkajších hraníc Európskej únie;
H. podčiarkuje potrebu posilnenia politiky návratov a readmisií s cieľom odradiť ďalších nelegálnych migrantov;
I. vyzýva inštitúcie Európskej únie na komplexné, systémové a udržateľné riešenie vzniknutej situácie v oblasti Stredozemného mora s dôrazom na elimináciu príčin migračných tokov v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu, vrátane odstraňovania chudoby, boja proti prevádzačstvu či obchodovania s ľuďmi."
Toľko k zneniu navrhovaného vyhlásenia.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky, na úvod mi dovoľte, aby som v mene vlády Slovenskej republiky privítal iniciatívu v podobe návrhu uznesenia, o ktorom budete v nasledujúcich minútach a hodinách rokovať. Verím, že táto téma je téma, kde celé slovenské politické spektrum, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú politické strany, nájde zhodu a výsledkom tejto zhody bude schválené uznesenie, tak ako bolo predložené pánom spravodajcom, pretože toto uznesenie zodpovedá záujmom Slovenskej republiky.
Dámy a páni, keďže ako predseda vlády Slovenskej republiky sa zúčastňujem pravidelných aj mimoriadnych zasadnutí Európskej rady, dovoľte mi, aby som vás informoval priamo na tomto mieste o najaktuálnejšom vývoji, ako aj o rizikách, ktoré sú spojené pre Slovenskú republiku, ale aj pre ďalšie štáty v strede Európy, z návrhov, ktoré predkladá tak Európska rada, ako ich predkladá aj Európska komisia.
Migrácia, vážené dámy a páni, bude jednou z hlavných tém rokovania Európskej rady, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa vo štvrtok a v piatok. Je to však zároveň aj jedna z hlavných tém aktuálnej európskej verejnej a mediálnej debaty, tú slovenskú nevynímajúc. My sme mali včera mimoriadny summit eurozóny, na ktorom sme rokovali o Grécku, a musím potvrdiť, že možno ešte častejšie medzi premiérmi a prezidentmi zaznievala diskusia na tému, ako sa postavíme k aktuálnym návrhom Európskej rady a k návrhom Európskej komisie.
Táto debata je však ťažko vnímateľná ako vecná alebo racionálna. Väčšina argumentov z obidvoch strán, ktoré zaznievajú, sa opiera skôr o emócie, ako o reálne fakty. Triezve a odborné hodnotenie stavu a dôsledkov jednotlivých navrhovaných riešení je pritom pre stabilizáciu tejto situácie nevyhnutné. A chcem vás požiadať, vážené dámy a páni, aby sme k takémuto triezvemu a odbornému hodnoteniu pristúpili aj dnes na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcel by som využiť tento priestor, vážené dámy a páni, aby som odmietol akékoľvek formy násilia, ktoré boli predstavené skupinami extrémistov a neonacistov v sobotu počas demonštrácií v Bratislave. Musíme všetko pre to urobiť, aby extrémisti, neonacionalisti, neofašisti sa nepokúšali vytĺkať politický kapitál z tejto mimoriadne citlivej témy.
Chcem pred vami ako najvyšší predstaviteľ exekutívnej moci na Slovensku oceniť postoj, zásah policajtov proti demonštrantom. Tento zásah preukázal, že naša polícia je profesionálne pripravená zvládať podobné krízové javy. A možno aj preto dnes došlo k rozhodnutiu, že spoločne s podpredsedom vlády a ministrom vnútra sme pristúpili k poďakovaniu a morálnemu ohodnoteniu najmä tých, ktorí riadili túto vážnu operáciu, ale aj súčasne všetkým ostatným, takmer tisíc policajtom, ktorí sa aktívne na zásahu zúčastnili.
Uvedomme si, že bolo niekoľko súčasných podujatí v Bratislave. Museli sme zabezpečovať kľudný priebeh dôležitej medzinárodnej konferencie GLOBSEC. V Bratislave prebiehali rôzne športové podujatia, ale Bratislava bola aj mestom, v ktorom sa snažili ľudia počas víkendu oddychovať. To, že nedošlo k veľkým škodám, že nedošlo k väčším úrazom, útokom proti ľuďom, to všetko spôsobil profesionálny, dobre riadený zásah slovenskej polície. Ešte raz tento zásah chcem oceniť. (Potlesk.)
Máme zo soboty aj mnohé ponaučenia a myslím si, že stojí za úvahu a možno budete o tom hovoriť aj dnes v diskusii k návrhu uznesenia, či nemáme uvažovať do budúcnosti o príslušných legislatívnych zmenách, ktoré by umožnili v prípade, že budeme disponovať informáciami potvrdzujúcimi, že podobné demonštrácie majú predovšetkým viesť k vytĺkaniu politického kapitálu, ale najmä k násiliu, poškodzovaniu majetku alebo k ohrozovaniu života a zdravia, nezaviesť také ustanovenia do príslušných právnych predpisov, ktoré by umožnili predovšetkým samosprávam, ktoré povoľujú podobné zhromaždenia, napríklad úplne zakázať zhromaždenie podobného typu. Máme niektoré ustanovenia v zákonoch. Sú však vágneho charakteru. Je predovšetkým na vás, či sa zhodnete, pretože musí ísť o legislatívnu zmenu, či zájdeme ďalej a budeme mať preventívne mechanizmy, ktoré udalostiam, ktoré sa udiali v sobotu, zabránia.
Vláda Slovenskej republiky je v tomto duchu pripravená spolupracovať s celou Národnou radou, pretože takéto zásahy, ktoré sú legitímnymi zásahmi do práv garantovaných ústavou a Európskym dohovorom, by si mali vyžadovať širšiu politickú dohodu, ako len aktuálnu väčšinu, ktorá dnes je v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, neustále sa zvyšujúce migračné toky do Európy a pokračujúce tragédie utečencov v Stredozemnom mori, ktorí sa snažia preplaviť z Afriky na európsku pevninu, sú dôsledkom katastrofálnej situácie predovšetkým v Sýrii, v Iraku a v Eritrei. V dôsledku vojny v Sýrii, ktorá sa rozšírila do Iraku, vznikla utečenecká kríza v rozsahu viac ako 14 miliónov ľudí. Nehovoriac o viac ako 220 tisícoch obetí vrátane civilistov, žien a detí. Sýrska utečenecká kríza je považovaná za najrozsiahlejšiu od konca druhej svetovej vojny. V súčasnosti je registrovaných iba v susedných krajinách Sýrie vyše 4 milióny utečencov. Reálne čísla sú však podstatne vyššie. Ich počet stúpa v priemere o viac ako 110-tisíc mesačne a uvedený vývoj je časovanou bombou ešte hlbšej destabilizácie situácie na Blízkom východe.
Najobvyklejšia trasa migrantov vedie zo Sýrie a Iraku do Líbye a ďalej cez Stredozemné more do Talianska a Grécka. Ja teraz nechcem rozoberať, čo sa stalo v Iraku, čo sa stalo v Líbyi. Môžme však dnes konštatovať, že Líbya v podstate ako štát neexistuje. V Líbyi máme niekoľko vlád, dochádza tam pravidelne k rôznym útokom teroristického charakteru, k vraždeniu, znásilňovaniu a k ďalším hrubým porušovaniam ľudských práv. To isté môžme hovoriť o Iraku, ktorý ako štátny celok prakticky neexistuje. Ale nie je úlohou Národnej rady Slovenskej republiky rozoberať, čo sa stalo v týchto krajinách, skôr reagovať na návrhy, ktoré prichádzajú z medzinárodnej úrovne.
Pokiaľ ide o krajiny, ktoré som teraz spomenul, teda Taliansko a Grécko, sú to práve tie krajiny, ktoré sú dôsledkami migrácie postihnuté najviac. Zároveň sa od nich očakáva, že budú situáciu zvládať. Ak im však nepomôžeme, situácia je dlhodobo neudržateľná. Pomoc ostatných členských krajín Európskej únie vrátane tých, ktorých sa migrácia týka len okrajovo, je preto nevyhnutná. Ak nie z iného ako pragmatického pohľadu pomôcť v tejto situácii juhu Európy je v našom vlastnom záujme.
Nechcem rozoberať na dnešnom rokovaní Národnej rady tragédie, ktoré sa odohrávajú v Stredozemnom mori, ani bližšie popisovať, ako sa organizuje prevoz migrantov zo severu Afriky do spomínaných krajín. Na Európskej rade nám boli prezentované dôkazy, ktoré potvrdili, že často sa na lode nakladajú ľudia v počte, ktorý prevyšuje troj-, štvor-, niekedy päťnásobok kapacity danej lode. Hovorí sa, že jeden prepravný lístok stojí 3- až 5-tisíc amerických dolárov. Hovorí sa často, že posádka pred tým, ako loď vypluje, opustí loď, loď nastaví iba kurz a bez akejkoľvek posádky sa pustí smerom na Taliansko alebo na Grécko. Ťažko odhadnúť, koľko migrantov zomrelo počas týchto plavieb v Stredozemnom mori.
Ak však hovoríme o efektívnej a udržateľnej pomoci, musíme hovoriť o podstatne komplexnejšom riešení, ako o kvótach, ktoré situáciu žiadnym spôsobom systémovo nevyriešia. Aj preto vláda Slovenskej republiky je stotožnená s návrhom uznesenia, ktoré bolo predložené na dnešné rokovanie, a určite by sme privítali, pokiaľ by toto uznesenie získalo širšiu politickú podporu.
Naopak, kvóty spôsobia, že celý problém sa k nám vráti ako bumerang s ešte väčšou intenzitou. Dokonca podpredseda vlády a minister vnútra často expresívne hovorí, že ako keby išlo o pozvánku pre ľudí, ktorí prevádzajú migrantov, že nech sa páči, poďme do Európy, veď Európa je pripravená prijímať ďalšie a ďalšie vlny týchto utečencov. Prerozdelenie migrantov nevyrieši primárnu potrebu, ktorou je zastavenie či výrazné zmiernenie samotných migračných tokov a ciest.
Slovensko preto privítalo rokovania a výsledky mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 23. apríla 2015, ktoré zvolal jej predseda Donald Tusk ku katastrofálnym počtom utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy. Prijaté vyhlásenie reflektovalo potrebu prijatia okamžitých opatrení, aby sa predišlo ďalšiemu umieraniu na mori. Zároveň však stanovilo prioritné kroky Európskej únii v boji proti nelegálnej migrácii z dlhodobého hľadiska. Vyhlásenie hovorí o zvážení možnosti núdzových premiestnení z najviac postihnutých štátov na dobrovoľnom základe. Opakujem ešte raz. Toto je jediný platný záver, ktorý momentálne máme k dispozícii z Európskej rady, na dobrovoľnom základe a o zriadení prvého dobrovoľného pilotného presídľovacieho programu.
Návrhy, ktoré však po zasadnutí Európskej rady predložila Európska komisia s cieľom zaviesť povinný systém prerozdeľovania utečencov, idú zjavne nad rámec tohto vyhlásenia, ktoré sme prijali na summite v Bruseli. Komisia hovorí o premiestnení celkom 40-tisíc utečencov z Talianska a Grécka a presídlení 20-tisíc osôb z najviac postihnutých štátov Afriky. Vzniká aj veľký konflikt medzi politickým postavením Európskej rady a Európskej komisie. Je otázka, či môže Európska komisia po tom, čo najvýznamnejší orgán Európskej únie Európska rada politicky rozhodla o dobrovoľnom základe navrhovať právne predpisy, ktoré zakladajú povinné kvóty. Práve tento rozpor spôsobuje veľké tenzie v rámci celej Európskej únie.
Vážené dámy a páni, podľa názoru vlády Slovenskej republiky zavedenie povinných kvót nie je správnym riešením migračných tlakov. Nepomáha riešiť migráciu ako takú a vôbec sa nezaoberá jej príčinami.
My sme boli nielen vyrušení tým, že Európska komisia predložila návrh príslušného právneho predpisu, ktorý zavádza povinné kvóty. Ešte viac nás vyrušilo, keď sme včera obdržali, vážené dámy a páni, návrh záverov Európskej rady. Európska rada, ako som vás informoval, bude opätovne zasadať vo štvrtok a v piatok v Bruseli. Európska rada, aby napravila nesúlad medzi postojom Európskej rady a Európskej komisie, navrhuje, aby v politických záveroch Európskej rady boli priamo zakotvené povinné kvóty. V podstate ako keby sme prebrali text právneho predpisu Európskej komisie a tento text zaradili do politických záverov Európskej rady.
Nebudem špekulovať, pod akými tlakmi kto zariadil, že tieto ustanovenia sú súčasťou návrhov záverov Európskej rady. Avšak nezmeškali sme ani minútu a hneď včera sme ako predsedajúca krajina v rámci V4 zorganizovali koordinačné telefonáty s premiérmi Českej republiky, Maďarska, dnes ma ešte čaká aj telefonát s poľskou premiérkou. Naším cieľom je dosiahnuť spoločnú deklaráciu krajín V4, na základe ktorej odmietneme povinné kvóty a dohodneme sa na spoločnom postupe vo štvrtok a v piatok na zasadnutí Európskej rady.
Dámy a páni, aby som pripomenul, v prípade záverov Európskej rady sa vyžaduje jednomyseľnosť. Je preto potrebný súhlas všetkých 28 zúčastnených premiérov a prezidentov, ktorí zastupujú členské štáty Európskej únie. Preto môžem povedať, že ak V4-ka, ktorá sa dohodla na spoločnom postupe, a verím, že tento text deklarácie budeme môcť ešte dnes prezentovať aj slovenskej verejnosti, môže zablokovať text, ktorý hovorí o povinných kvótach v záveroch Európskej rady. Ak by sa nám to aj podarilo, nemôžeme však zabrániť Komisii, aby ďalej pokračovala vo svojej práci, pokiaľ ide o prípravu návrhu právneho predpisu. A v tomto návrhu, ako som už niekoľkokrát uviedol, sú povinné kvóty zavedené. V prípade tohto právneho predpisu sa však vyžaduje už iba kvalifikovaná väčšina. A je otázne, či krajiny, ktoré nesúhlasia s povinnými kvótami, sú schopné vytvoriť tzv. blokačnú alebo blokujúcu menšinu, ktorá by zabránila, aby tento právny predpis nadobudol platnosť a bol záväzný pre všetky členské štáty Európskej únie.
Dámy a páni, chcem jednoducho povedať, ak dôjde k situácii, že sa nám podarí vyradiť z textu návrhov záverov Európskej rady v štvrtok a piatok texty o povinných kvótach, a napriek tomu Komisia príjme právny predpis, ktorý povinné kvóty zavedie, je našou povinnosťou uvažovať, ako sa postavíme k takémuto rozhodnutiu Európskej komisie, s ktorou, samozrejme, súhlasiť nebudeme.
Za vládu Slovenskej republiky a za aktuálnu väčšinu, ktorá v Národnej rade Slovenskej republiky momentálne je, chcem oznámiť, že budeme zvažovať aj možnosť vyhlásenia referenda cez uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by aj na tomto vznikla širšia politická dohoda, je to možno cesta, ako sa vyhnúť dôsledkom rozhodnutia Európskej komisie, s ktorým vláda Slovenskej republiky súhlasiť jednoducho nemôže.
Rovnako by som privítal, dámy a páni, pretože ide o spoločný záujem celého Slovenska a celej Národnej rady, aby ste dnes využili príslušné ustanovenia ústavného zákona a záväzným stanoviskom zaviazali vládu Slovenskej republiky, ako má vystupovať v prípade rokovania Európskej rady, ako sa má správať aj v prípade právnych aktov Európskej únie, do ktorých určite bude patriť aj akt Európskej komisie. Na tento účel, ako som informovaný, sa pripravuje návrh, ktorý by mohol byť doplnkom k návrhu uznesenia. Vyžaduje sa, myslím, podpis jednej pätiny poslancov Národnej rady. V takomto prípade pôjde o stanovisko, ktorým bude vláda Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom Slovenskej republiky viazaná.
Ešte raz teda, vláda Slovenskej republiky je proti zavedeniu povinných kvót a v tomto duchu bude vystupovať na rokovaniach Európskej rady.
Sme zástancami princípu dobrovoľnosti, pokiaľ ide o rozhodnutie na strane členského štátu, či a v akej miere sa zapojí do presídľovania alebo premiestnenia v nadväznosti na svoje prijímacie kapacity a možnosti. Opakujem, na základe do-bro-voľ-nos-ti. Rovnako je potrebné hovoriť aj o dobrovoľnosti na strane samotných migrantov, ktorí by nemali byť nútení presídliť sa do iných krajín proti svojej vôli. Je zrejmé, že migranti predovšetkým smerujú do vyspelých štátov Európskej únie a je málo pravdepodobné, že by migranti mali dlhodobý záujem zostať dobrovoľne na území niektorých iných členských štátov, ako sú tie najvyspelejšie, napríklad Nemecko alebo Francúzsko.
Podľa názoru vlády Slovenskej republiky by Európska komisia mala začať aktívny dialóg s jednotlivými členskými štátmi s cieľom identifikovať ich kapacitné možnosti. Nemala by však na nich vyvíjať tlak, aby sa zaviazali povinne k plneniu opatrení, ktoré vzhľadom na ich vnútroštátne podmienky nie sú schopné splniť. Nie je totiž jasné, ako by sa dalo zabrániť sekundárnym pohybom premiestnených osôb v rámci schengenského priestoru, kde neexistujú žiadne prekážky. Alebo pôjdeme do stanovenia prekážok, ktoré v podstate budú znamenať koniec schengenského priestoru? Riešenia prostredníctvom narušenia princípu voľného pohybu osôb, ktorý patrí medzi štyri základné slobody Európskej únie, považujeme totiž za neprijateľné.
Tieto skutočnosti budem opakovane akcentovať a aktívne vysvetľovať aj na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady. Slovensko si k problematike migrácie želá otvorenú a racionálnu debatu. Chceme realistické a udržateľné riešenie, nie liečiť otvorenú ranu akousi náplasťou. Európska komisia pri svojich návrhoch, podľa názoru vlády Slovenskej republiky, nedostatočne reflektuje bezpečnostné riziká.
Hlásime sa k princípu solidarity, ktorá sa však nemá zúžiť len na to, že budeme bez rozmyslu a širšej racionálnej debaty v rámci Európskej únie automaticky povinne prijímať utečencov. Sme však pripravení prejavovať solidaritu a poskytovať podporu migráciou najviac postihnutým krajinám Európskej únie. Práve v tejto súvislosti by sme privítali konkrétne a konštruktívnejšie návrhy zo strany Európskej komisie.
Zároveň pomáhame pri zlepšovaní podmienok vo viacerých rozvojových krajinách a krízových oblastiach a poskytujeme humanitárnu pomoc aj utečencom zo Sýrie. Ako jediná krajina schengenského priestoru realizujeme humanitárny transfer osôb, ktoré sa ocitli v bezprostrednom ohrození života a potrebujú urýchlene opustiť krajinu svojho pobytu, pričom väčšinou ide o matky s deťmi. Ide o trilaterálnu spoluprácu s viacerými medzinárodnými organizáciami. Tento významný prejav humanity a solidarity realizuje Slovensko dobrovoľne už šesť rokov. Vláda Slovenskej republiky už v roku 2013 rozhodla o navýšení kapacít zo 100 na 150 osôb, čo umožňuje poskytnúť dočasnú ochranu ročne až 300 utečencom.
Táto pomoc je veľmi pozitívne hodnotená aj zo strany medzinárodného spoločenstva. Predstavuje totiž alternatívu k trvalým presídleniam utečencov a dáva šancu na záchranu života utečencom, ktorí sa náhle ocitnú v bezprostrednom ohrození, avšak ešte nemajú pripravené všetky náležitosti na trvalé presídlenie do cieľovej krajiny.
Súčasné migračné výzvy je potrebné riešiť spoločným úsilím na úrovni Európskej únie. Slovenská republika preto podporuje posilnenie činnosti agentúry FRONTEX, ide o európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, a Európskeho podporného úradu pre azyl. Posilnenie v oblasti finančnej, materiálnej, ale aj personálnej.
Na úrovni Európskej únie sme podporili zriadenie operácie EUNAVFOR Med na posilnenie boja s organizovaným zločinom a prevádzačstvom a obchodovaním s ľuďmi po celej migračnej trase a vo všetkých formách v južnom a centrálnom Stredomorí. Počas rokovaní neustále zdôrazňujeme, že táto operácia predstavuje iba jednu zo širšej komplexnej odpovede Európskej únie na riešenie nielen príznakov, ale najmä príčin nelegálnej migrácie. Preto sme podporili a do budúcnosti podporíme ďalšie rozpracovanie dlhodobých a systémových opatrení, ktoré budú zamerané práve na riešenie primárnych príčin migrácie, predovšetkým stále rastúcej nestability siahajúcej od územia Iraku až po Líbyu.
V kontexte spolupráce s tretími krajinami osobitne zdôrazňujeme potrebu posilnenia politiky návratov a dobrovoľných readmisií v spolupráci s týmito krajinami. Návratová politika Európskej únie má byť predovšetkým trvalo udržateľná.
Za absolútnu prioritu pri riešení súčasnej situácie však považujeme opatrenia, ktoré urýchlene zamedzia nekontrolovaným masovým prílevom migrantov z Ázie a Afriky do Európy a s tým spojeným stratám na životoch. Trvácne a efektívne riešenie otázky nelegálnej migrácie by malo byť založené najmä na aktivitách v tretích krajinách. Musíme sa zamerať na hlavné príčiny v krajinách tranzitu, ako aj pôvodu. Tu chce byť Slovenská republika mimoriadne aktívna. Ak sme schopní mať vojenskú jednotku v Afganistane, myslím si, že Slovenská republika by mohla na dobrovoľnom princípe ponúknuť spoluprácu aj v tejto oblasti. Vytvorme v krajinách, odkadiaľ migranti najviac odchádzajú do Európy, bezpečné zóny. Zóny, kde nebudú ohrozovaní na živote, na zdraví, kde im budú poskytnuté základné životné potreby.
Jednoducho, opakujem, Slovenská republika je presvedčená, že musíme riešiť problém na mieste, kde vzniká, a neriešiť ho tým, že budeme povinne prijímať kvóty utečencov, ktoré nám stanoví Európska komisia. (Potlesk.)
Dámy a páni, na záver chcem povedať, za kľúčový preto považujeme ďalší rozvoj regionálnej a medzinárodnej spolupráce, rozvojovej a humanitárnej pomoci Európskej únie, prevencií konfliktov a krízovému manažmentu, ale najmä racionálny a realistický dialóg, vnútroeurópsky dialóg k tejto téme založený na objektívnom poznaní faktov a bez skresľujúcich emócií, ktoré udržateľné riešenie skôr odďaľujú, ako približujú.
Ešte raz ďakujem za vašu iniciatívu prijať uznesenie Národnej rady, pokiaľ bude doplnené o záväzné stanovisko pre vládu Slovenskej republiky, toto, samozrejme, prijímame, budeme v plnej miere rešpektovať a uplatňovať v aktívnej exekutívnej politike na pôde Európskej únie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán premiér, v prvom rade oceňujem, že ste konečne odsúdili násilie a extrémizmus, lebo tá prvá reakcia, bohužiaľ, znela, ako keby extrémizmus a násilie boli v poriadku, len pri tom netreba nič rozbíjať. Som veľmi rád, že ste aj z pozície čela exekutívy v tomto štáte povedali, že to je neprijateľné, a dúfam, že v tejto rétorike aj spolu s Národnou radou, ktorá to má uvedené vo svojom uznesení, budeme všetci spolu pokračovať. To je prvá vec.
Druhá vec. Som presvedčený o tom, že ak máme zasahovať do základných politických práv, medzi ktorými je aj právo združovať sa, tak najprv musíme mať analýzu toho, či v plnej miere a stopercentne využívame súčasné zákonné možnosti. V prípade, že je to tak a že vieme rozoznať v tom dave, kto podnecuje násilie, rasovú neznášanlivosť alebo inú neznášanlivosť, a stále nám to nestačí, potom zase sa treba najprv zamyslieť na tom, či nesprísnime tie samotné čiastkové zákony a až potom ako posledné možné riešenie je zvažovanie zásahu do základného práva.
Posledná vec. Aké sú teda naše konkrétne návrhy na riešenie tu v Európe? Lebo vy ste hovorili, čo treba spraviť na druhej strane, ale my tu teraz už máme 40-, 80-, možno 100-tisíc ľudí, ktorým treba, tým Grékom a Talianom, nejako pomôcť. A ak nemáme byť tlačení do kvót, tak potom koľko našich ľudí tam pôjde pomôcť priamo do toho azylového procesu? Koľko peňazí do toho dáme? Akým spôsobom pomôžeme tomu, aby sme ten buffer, ten problémový buffer ľudí, ktorý teraz máme, vyriešili a dostali sa do nejakého štandardného procesu?
Ďakujem za odpoveď, ak budete mať čas.

8.
Čas je neobmedzený, zjavne. Ja by som najskôr ocenil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Technici, poprosím vás, dve minúty na faktickú poznámku.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
... ocenil, ja som to spomínal už na výbore, že či by nemala Národná rada prijať stanovisko záväzné pre vládu podľa ústavného zákona. A takisto, čo sa mi zdá, je správny návrh, možnože by sme v ňom mali byť aktívnejší na úrovni aj Európskej rady, to je zriadenie tých bezpečných zón v severnej Afrike, lebo to je téma, ktorá zatiaľ nezaznela. My sme o nej síce na výbore rokovali pred niekoľkými týždňami, ale to by mohol byť slovenský, pomerne aktívny príspevok. Lebo len povedať nie, nie je najlepšia stratégia pre získavanie spojencov.
Čo chcem povedať stručne.
Po prvé. Čo nebolo odlíšené z vašej strany, pán predseda vlády, boli ekonomickí migranti a azylanti, čo je veľký rozdiel. My by sme mali povedať nie ekonomickej migrácii, lebo to vytvára pull efekt, ale, samozrejme, máme v nejakej rozumnej miere povinnosť pomôcť azylantom, ktorí utekajú nie z plezíru, ale kvôli tomu, že sú prenasledovaní vo svojich krajinách.
Právny nástroj nebude prijímať Európska komisia, ale Rada a Európsky parlament, a to je výsledok Lisabonskej zmluvy, kedy prešli otázky migračné a azylové do kvalifikovanej väčšiny. Čiže to bude nástroj, ktorý prijme nie Európska komisia, tá ho môže navrhovať, ale Rada ministrov a Európsky parlament. A v tomto sa zdá, že nebolo úplne premyslené ten presun kompetencií v Lisabonskej zmluve schvaľovať.
Posledná poznámka. Bol by som veľmi opatrný zásahom do zhromažďovacieho práva. Už dnes je možné zakázať zhromaždenia podľa zákona za istých okolností. Je to naše základné právo a právo zhromažďovať sa majú aj extrémisti. Čo nemajú právo, je konať násilne a tam je to úlohou polície chrániť majetok, životy a zdravie ľudí . A polícia, aby som to povedal verejne, zásah v sobotu zvládla. Ale nezahrávajme sa so zásahom do ústavných slobôd našich ľudí.

Ďakujem pekne. No, ja nebudem hovoriť o veciach, v ktorých s pánom premiérom súhlasím. Bolo toho pomerne dosť. Ja sa potom k tomu vyjadrím v rozprave. Ja by som len dve poznámky si dovolil povedať k tomu, čo bolo povedané alebo čo povedané nebolo.
Prvá poznámka je. Pripájam sa k tomu, čo povedali moji dvaja kolegovia, veľmi opatrný by som bol v legislatívnych iniciatívach, ktoré by nejakým spôsobom sprísňovali zhromažďovanie ľudí na Slovensku. Ja som dokonca zachytil vo vašom vystúpení, že už ste nehovorili len o extrémistoch, ale aj o ľuďoch, ktorí chcú vytĺkať politický kapitál. No, to je veľmi nebezpečné zakazovať niekomu, kto chce urobiť nejaké zhromaždenie, a povedať, že to zhromaždenie nemôže byť urobené, lebo on by chcel vytĺkať len politický kapitál. Aj na jeseň, keď boli veľké protesty proti rozkrádaniu zdravotníctva, tak sme boli obviňovaní z toho, že chceme vytĺkať len politický kapitál. To je prvá poznámka.
Ale druhá poznámka, ktorú chcem povedať, a ja som to viac-menej už naznačil na výbore ministrovi vnútra pánovi Kaliňákovi a ktorú, musím povedať, je, že si myslím, že za nárast nenávisti a za to násilie, ktorého svedkami sme boli aj v sobotu, si nesie svoj diel zodpovednosti aj vládna strana SMER. (Reakcie z pléna.)
Pán predseda vlády Fico aj pán minister vnútra niekoľkokrát, niekoľkokrát odmietli kvóty, niekoľkokrát to urobili verejne, ale všetci smerácki poslanci v Európskom parlamente za povinné kvóty zahlasovali. Všetci štyria. Do nohy. A oni si naďalej aj za týmto svojím hlasovaním stoja. Europoslankyňa za SMER verejne hovorí o ministrovi vnútra z jej vlastnej strany, že sa zaňho a za jeho postoje v súvislosti s imigrantami a utečencami hanbí.
Pán premiér, a to má byť akože čo? (Reakcia z pléna: "Demokracia. Demokracia.") Ja viem, že vy ste sa snažili to nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja k téme sa vyjadrím v rozprave, ale teraz len dva postrehy by som v zásade chcel povedať.
A prvý je, že ste to zase pretaktizovali, pán premiér. Viete, stačilo tak málo. My sme tu minulý týždeň jednali o leteckej zmluve s Jordánskym hášimovským kráľovstvom a bol to vyhradený bod na čas. My sme mohli minulý týždeň o tomto rozprávať a vyfučali by sme toľko plynu z gúm, že by tá sobota vyzerala úplne ináč. Zase ste to pretaktizovali a už neviem koľkýkrát? A prosím vás pekne, to je prvá vec.
A druhá vec. Ja som to tiež postrehol, ja si prípadne pozriem prepis. Vy ste naozaj v reči povedali, že rozmýšľať o tom, že zakážeme zhromaždenia, ktoré by chceli vytĺkať politický kapitál. A priznám sa, som nepostrehol, či ste tam dali zlučovaciu spojku a potom tie ďalšie, alebo to bola jedna z podmienok, kedy by ho bolo možné zakázať. Verím, že v tomto prípade to bolo, ale vy ste v zásade profesionál, neviem, či vám hovorilo podvedomie, alebo vám to tam prepašovali. To je kľúčový okamžik.
Pokiaľ budeme zakazovať verejné zhromaždenia preto, lebo niekto na nich bude chcieť vytĺkať politický kapitál, ja som skončil. (Povedané so smiechom.) Ja, ja už... (Reakcie z pléna.) Ale nielen ja. (Smiech v sále.) Ale, viete, či si to človek uvedomuje? Či ste si to teda, beriem, že to vám ušlo. To je naozaj bezprecedentná vec. Toto povedať je na úrovni, nechcem sa dotknúť žijúcich politikov, poviem o tých, čo už to majú za sebou, na úrovni Brežneva, na úrovni diktátorov. Naozaj, nehnevajte sa. Verím, že toto vám len ušlo.