53.schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Galko, no, na to vám môžem povedať iba jedinú vec, že možno na to nie ste v SaS-ke zvyknutý, ale u nás v strane funguje demokracia. A z môjho pohľadu vyjadrujem svoju nespokojnosť s týmto názorom, nesúhlasím s nimi, povedal som viackrát, že sú mnohí odrezaní od reality a na Slovensku už zjavne dávno neboli. A keďže mám spor s pani poslankyňou Beňovou, no tak proste to je, to k demokracii patrí, že ľudia majú svoje názory a my ich za tie iné názory, ako máme my, netrestáme, neviem, ako sa to deje v iných politických stranách, ale my stále máme v názve sociálna demokracia a budeme si tie veci takto aj brať. Pestrosť názorov je skôr vítaná, ako vec, za ktorú by som ľudí trestal. A ja už som zvyknutý, že so mnou mnoho ľudí nesúhlasí, lebo veď teda toto samotné ministerstvo je vždy aspoň tak trošku kontroverzné.
Chcem dôležitú vec povedať, že, áno, odchádzajú z týchto krajín predovšetkým ľudia, ktorí ich majú budovať. Pán poslanec Blaha, to je veľká pravda, tí bohatší odchádzajú. Tí, ktorí by mali budovať tú prosperitu v afrických štátoch, odchádzajú do iných krajín. Sú to často vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí majú nejaký majetok, a ostáva tam naozaj len ten, ktorý sa už nedokáže poriadne o seba postarať. Tak potom veľmi ťažko sa tieto africké krajiny môžu kvalitne vybudovať.
Ochrana hraníc, jedna z najväčších operácií Talianska, myslím, že sa volá Mare Nostrum, vždy sa Taliani prezentovali, že tam mali 900 policajtov nasadených v námornej operácii. My máme 900 policajtov nasadených na našej východnej hranici iba 100-kilometrovej. To je ten základný rozdiel, ako sa stráži hranica a hranica. Sú to dve rozdielne veci. Aj od nás odchádzali tisícky ľudí do Rakúska pred tým, než sme spustili schengenskú hranicu. Dneska je to 10, 15, niekedy 30 ľudí, dokonca niekedy chodí ku nám viac z Rakúska, ako od nás do Rakúska.
Čo sa týka pána poslanca Hudackého, oni chodia trasy v Schengene, čiže nehrozí im nič. Im samotným kamiónom nehrozí, iba vtedy, keby tých prevádzačov, teda imigrantov mali v kamióne za hranicou Európskej únie. Ak idú z Talianska na Slovensko, no tak jednoducho nájdeme migrantov a vieme, že pochádzajú z Talianska, vrátime ich tam, kam patria, čiže to ten kamionista neriskuje sám osebe nič.
A minimálne ich tí neonacisti zneužili, pani poslankyňa Mezenská, keď nič iné, určite ich zneužili na svoje ciele, lebo zvolávateľmi boli neonacisti. To, že tam prišli aj normálni ľudia, je druhá vec, ale faktom zostáva, že potom tá časť radikálna sa oddelila a útočila vlastne na Bratislavčanov. Ale minimálne ich zneužili... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

No, už vás nebolo dobre počuť, ale ďakujeme pekne.
Dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi.

Ďakujem. Budem môcť dokončiť, pani predsedajúca, mám tak 15 minút. (Reakcia z pléna.) O sedemnástej má byť zaradený bod, druhé čítanie... (Reakcie z pléna.) Druhé čítanie k tomu zákonu o investíciách už bolo? (Reakcie z pléna.) O sedemnástej bude.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Necháme vás dorozprávať.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže môžem dokončiť, hej? Okej. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Nevystupujem dnes len z pozície poslanca Národnej rady, ale takisto z pozície rovnako ako pán Mikloško, aj keď to môže znieť divne, ale sme signatárom tej istej výzvy "Stredozemné more je aj naše more" a z tejto pozície aj v dlhodobej spolupráci s Ligou za ľudské práva sa snažím jednak ovplyvňovať svojich vlastných kolegov a z tej pozície som tiež pripomienkoval dané uznesenie, s ktorým vyjadrujem spokojnosť a nemám problém ho podporiť, si myslím, že rovnako ako kolegovia v SaS.
Najprv by som rád zareagoval na veci, ktoré tu odzneli, na niektoré reagovať nebudem, ale... Ale pán minister Kaliňák má talent tou svojou rétorikou, ako keby pretlačiť a charizmou pretlačiť tú tému tak, že sa zdá, ako keby tam neboli diery. Ale mimovládne organizácie dlhodobo kritizujú azylovú politiku Slovenska. Pretože tak ako azylová politika Európy v niektorých prípadoch je príliš otvorená a napríklad Grécko, Srbsko a Macedónsko boli vyhlásené za krajiny, ktoré nespĺňajú štandardy pre svoju azylovú politiku, a Európsky súd pre ľudské práva už v roku 2011 zakázal vracať žiadateľov o azyl naspäť do Grécka, lebo ich jednoducho nedokázali vybavovať. To nie je otázka posledných týždňov. Gréci jednoducho nezvládajú spravovanie vlastného štátu a v rámci toho aj azylovú politiku minimálne, minimálne od roku 2011, aj keď moje podozrenie je, že v roku 2011 sa im na to iba prišlo a bolo to jednoducho oveľa dlhšie.
Druhá vec je, že ak máme hovoriť o záväzkoch Slovenska, tak Slovensko v rámci azylovej politiky Európskej únie už dnes má záväzok v rámci prerozdeľovania imigrantov v Európe a presídľovania prichýliť tých, ktorí sú v krajinách, ktoré to nezvládajú. K tomuto sme sa už zaviazali a mali by sme v prvom rade, teda pred tým, než hovoríme o kvótach, ktoré sú nová vec, hovoriť o záväzkoch, ktoré sme mali doteraz platné. My jednoducho nemôžme ďalej fungovať na systéme azylovej politiky, za ktorú nás svojho času pochválil masový vrah Breivik. Keď si spomeniete, v akej súvislosti spomenul Slovensko v tom svojom traktáte, tak povedal,: "Slováci sú fajn, lebo sa uzatvárajú pred všetkými ostatnými." Ak budeme v tejto politike pokračovať, tak napätie naozaj bude iba rásť.
Čo teda máme robiť? Potrebujeme v prvom rade zaujať principiálne a zároveň rozumné stanovisko. Ja si myslím, že po týždňoch, kedy sme sa od toho vzďaľovali, sme sa, chvalabohu, začali k tomu približovať. Diskutujeme o tom, aké stanovisko by mala zaujať Slovenská republika k otázke kvót na prijímanie utečencov, no v prvom rade sa musíme správať ako medzinárodný aktér s jasným, principiálnym postojom, ktorý háji hodnoty ľudskej dôstojnosti nielen v domácom, ale aj medzinárodnom kontexte. Ako rozumná krajina si musíme byť vedomí aj limitov našich možností, že nemôžme zachrániť celý svet a musíme hľadať také riešenia, ktoré budú dlhodobo udržateľné a zároveň schopné efektívne pomáhať ľuďom, ktorí utekajú pred terorom a hrôzou.
Takže nachádzať strednú pozíciu zodpovedne je naozaj otázkou dneška. Nemôžme sa uzavrieť do tej ulity, v ktorej sme boli doteraz, zároveň sa musíme poučiť z príliš otvoreného postoja, ktorý sme mali možnosť sledovať v iných krajinách. Ono je veľmi ľahké poukazovať na to, ako my super tú hranicu strážime a iné krajiny to nezvládajú, ale povedzme si otvorene, Slovensko má na svoju schengenskú hranicu obrovské šťastie. Je krátka, je ťažko priestupná kvôli terénu a na druhej strane máme pomerne spolupracujúcu skupinu ľudí. Na Zakarpatskej Rusi sú stále mnohé komunity ľudí, ktorí sa cítia so Slovenskom mimoriadne spriaznení, a tým pádom spolupráca s ľuďmi na druhej strane hranice funguje a tí prevádzači jednoducho si častokrát už dnes vyberajú iné cesty kvôli tomu, že vedia, že cez tú hranicu proste s východným Slovenskom, je to ťažké, skôr pôjdu na oveľa dlhšiu a priestupnejšiu hranicu s Poľskom. Takže máme ju krátku, ťažko priestupnú a máme dobre spolupracujúcich ľudí na druhej strane, čo pre mnohých iných neplatí. A ja úplne súhlasím s tým, že musíme systémovo nastaviť ten systém inak, zároveň ale som nedostal ani od premiéra, ani od ministra vnútra odpoveď na otázku, čo ponúka Slovensko ako riešenie situácií vo vnútri Európskej únie. To nám nepovedali.
Pán premiér nám nepovedal, koľko ľudí pošleme do Talianska alebo do Grécka, ak tie azylové konania nemajú byť na Slovensku. Pán minister vnútra nám nepovedal, akým spôsobom posilníme stráženie hranice, či už to bude na mori, priamo tam pri vytváraní tých bezpečných zón. Bolo nám povedané, toto by sa malo stať, ale nebolo nám povedané, a myslím si, že je to trošku populistické, že čo to bude Slovensko stáť. Lebo ono to niečo stáť bude. My musíme tú solidaritu jednak s tými utečencami, aj s ostatnými krajinami Európskej únie nejakým spôsobom vyjadriť a zaplatiť za to, ono to niečo bude stáť. A toto by som rád počul aj od premiéra, aj od ministra vnútra tejto krajiny.
Jedná sa o krízu, ktorá zasahuje celý Schengen, a preto by sme mali pomôcť azylovým procesom krajinám, ktoré ho nezvládajú. V momentálnej situácii stojíme pred krízou, keď južná hranica Schengenu nezvláda nárast utečencov, ktorí vo zvýšenej miere utekajú pred vojnou v Sýrii či tyranským režimom v Eritrei. Musíme si uvedomiť, že tento problém sa týka aj nás, lebo pokiaľ južné krajiny nezvládajú spracovávať a efektívne posudzovať tieto žiadosti o azyl, tak to môže znamenať, že situácia jednotlivých žiadateľov nebude posúdená dostatočne a práve vtedy môže nastať nekontrolovaný posun migrantov po voľnom európskom priestore, čo sa týka aj Slovenska. Tu napríklad tiež mnohí žiadatelia o azyl, ktorí ho nedostali na Slovensku, z Čečenska, ho potom dostali v iných krajinách, ak sa im podarilo k tomu dostať. To znamená, že my sme v určitej fáze tak prísne ich posúdili, že sme podľa mňa porušovali aj európske právo, lebo ak im bol uznaný podľa tých istých pravidiel, podľa ktorých sa my máme riadiť, azyl niekde inde, tak tá pravda naozaj, ja to nerád hovorím, že pravda je v strede, ale tam niekde v strede musí byť, že sme jednoducho niektorých ľudí, ktorí naozaj trpeli, boli stíhaní a boli utečencami, posúdili ako takých, ktorí na azyl nemajú právo. A koniec koncov tých 15 udelených azylov, to jednoducho nemôže byť reálne číslo pri tom počte ľudí, ktorí nám sem chodia.
Takže uvoľniť trošku, tam budete, predpokladám, so mnou súhlasiť, že aj tá naša azylová politika potrebuje úpravu, aby sme pri tom, že budeme tvrdo dbať na to, že odlišujeme azylantov od ekonomických migrantov, keď už potrebujeme toto rozlíšenie, zároveň nepáchali krivdu na takých, ktorí na azyl naozaj právo majú, a nepýtali si častokrát napríklad zbytočné doklady, o ktorých vieme, že z krajiny, ktorá v zásade nefunguje, si ich nemajú ako získať.
Mali by sme sa prihlásiť k ochote chrániť ľudské práva a dôstojnosť, a globálne, a nemali by sme ísť cestou, ktorou ide Maďarsko alebo extrémna pravica. Keď som si písal ten prejav, tak toto bol len jazykový zvrat, po sobote je to prudká realita a po vyhlásení, po mnohých vyhláseniach Viktora Orbána o to viacej. Ja na druhej strane, ja na jednej strane ako vyhlásenia pána Orbána chápem, 60-tisíc je veľké číslo; 60-tisíc migrantov, ktorí prechádzajú cez maďarskú hranicu, si vyžaduje celkom určite nejaký spôsob riešenia, pretože rovnako ako migrácia južnou hranicou cez Taliansko a Grécko, takisto migrácia cez Maďarsko predstavuje dlhodobo pre Európu problém. Avšak jedna vec je hovoriť o pragmatických riešeniach a druhá vec je vytĺkať z toho politický kapitál poukazovaním a nálepkovaním migrantov nenáležitým spôsobom. Myslím si, že pri každej vete musíme spraviť toto, jej musí predchádzať, my chápeme, že tí ľudia na tom nie sú dobre, my chápeme, z akých podmienok prišli, a budeme robiť maximum pre to, aby sme im pomohli, a potom treba povedať, ako to budeme robiť.
Je obrovským omylom si myslieť, že aj keby od zajtra jeden jediný migrant neprišiel nový, tak my sa stále s výzvami, ktoré sa týkajú multikultúrnej spoločnosti v Európe, musíme vyrovnať. Máme tu druhé, tretie, štvrté generácie migrantov z minulosti. Máme tu v tej novej vlne celkom určite migrantov, ktorí azyl dostanú. A tým pádom popri tých silových riešeniach, tých silných, tvrdých riešeniach celkom určite musíme hovoriť aj o tých mäkkých. Musíme sa jeden od druhého učiť, ako vlastne tú integráciu ideálne zvládať, keď sa budeme potrebovať ísť pozrieť do Švédska, keď sa budeme potrebovať ísť pozrieť do Nórska, tak sa tam niečo naučíme, lebo realita multikultúrnej Európy je jediná možná. Migranti z Európy neodídu a jediný spôsob, ako predchádzať budúcim konfliktom, je začať tú situáciu zvládať lepšie, než to robíme dnes.
Úplne súhlasím s kolegami, že kvóty nie sú dobré riešenie, a to hlavne preto, že ony boli naozaj zle zapnutým prvým gombíkom. Odpútali pozornosť a diskusiu od toho, od čoho mala byť. Odpútali diskusiu od toho, že sme mali v prvom rade analyzovať situáciu na druhej strane vody, akým spôsobom sa sem tí ľudia dostávajú, čo budeme robiť na hranici, a mali sme v prvom rade sa opýtať členských krajín, akým spôsobom chcú pomôcť. Opäť to bola otázka, ktorú som dával premiérovi, čo ideme, ak odmietneme kvóty, s čím nemám problém, čo ponúkneme ako ich náhradu? Akým spôsobom Slovensko vyjadrí solidaritu jednak s tými utečencami a jednak s ostatnými krajinami Európskej únie? Na túto otázku som nedostal odpoveď.
Posledná vec. Popri téme imigrantov, z ktorých robí bezpečnostnú hrozbu v prvom rade to, že ich nepoznáme. Z nich nerobí bezpečnostnú hrozbu to, akí sú, pri jednotlivcoch to môže platiť a pri skupine to celkom určite neplatí. Tam najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre nás je, že nevieme, kto je kto. Na tom sa asi zhodneme. Ale popritom nám tu vyrástla obrovská bezpečnostná hrozba, a to je nová koalícia extrémistických a násilníckych strán, ktoré si doteraz nevedeli prísť na meno. To, že v sobotu stáli tí ľudia na jednom pódiu, ktorí tam stáli, znamená predznamenanie budúceho spoločného postupu síl, ktoré doteraz nikdy spoločne nepostupovali, čo znamená zároveň to, že to, čo v Maďarsku poznáme ako Jobbik, bude sa uchádzať o politickú podporu zrejme v nasledujúcich parlamentných voľbách. A kým utečenci sú bezpečnostnou hrozbou kvôli tomu, že ich nepoznáme, táto skupina ľudí je bezpečnostnou hrozbou zo svojej podstaty. To je skupina ľudí, ktorá chce zmeniť demokratický systém v našej krajine. Skupina ľudí, ktorá presadzuje násilné riešenia, a skupina ľudí, ktorá sa otvorene hlási k ideológiám a myšlienkam popierajúcim základné ľudské práva, šíriacim nenávisť a neznášanlivosť na základe rasy, etnicity, náboženského presvedčenia alebo sexuálnej orientácie, môžme si to menovať.
Ja som povedal, že to je najväčšia bezpečnostná hrozba na Slovensku, lebo platí ešte skôr, než akýkoľvek migrant prekročí hranice tohto štátu. A považujem za extrémne nebezpečné, ak sa v parlamente Slovenskej republiky nájde človek, ktorý ide zľahčovať konanie takýchto skupín a zároveň bude politickú reprezentáciu tohto štátu označovať za fašistickú. To je niečo, čo nesmieme prehliadať, akokoľvek marginálny by takýto názor bol.
Slováci sa vstupom do Európskej únie stali občanmi v zásade dvoch myšlienkových celkov. Ten jeden nadväzuje na slovenské dejiny. Je tisíc rokov podozrievavý voči čomukoľvek zvonku, pretože častokrát zvonku mnoho dobrého nedostal. Aj keď to dostal alebo prebral, tak to bolo skôr automatické, nebolo to chcené. Zároveň sme sa stali občanmi myšlienkového celku, ktorý aspoň vo svojich základoch chce stavať na tom, že hľadá spoločné dobro, hľadá spoločné hodnoty a niekde medzi nimi teraz balansujeme.
A ja som si to vytiahol v podobe citátov z dvoch hymien, slovenskej hymny a hymny Európskej únie. Obidve mám veľmi rád, ale každá hovorí o nejakom stave mysle. A bol by som veľmi rád, keby sme dokázali naozaj nachádzať zdravý stred medzi "veď sa ony stratia" a medzi tým, že "všetci ľudia budú bratia".
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami - páni poslanci Blaha, Blanár a Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Chcem vás len informovať, že po faktických poznámkach potom preruším rokovanie a vás budem informovať o ďalšom postupe.
Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Ja iba vecne k tomu zovšeobecňovaniu ohľadom toho prísneho azylu. Lebo tam to trošku, chýba tomu logika, ale naozaj budem veľmi vecný.
Na jednej strane hovoríte, že Slovensko je iba tranzitnou krajinou. To znamená, že tí azylanti, ktorí by dostali teoreticky azyl tu, aj tak chcú ísť niekam inam. Tak mi vysvetlite dôvod, prečo by Slovensko malo mať potrebu tým ľuďom nedávať azyl, keď aj tak vie, že títo ľudia sa poberú do Nemecka, do Francúzska? Čiže tam vám chýba tá logika. Buď je pravda jedna vec, že nechránime seba tým, že im nedávame azyl, ale Európsku úniu, to je prvá možnosť, alebo druhá možnosť, čo by bolo vlastne vo vzťahu k Európskej únii mimoriadne solidárne, alebo je tam možnosť tá, a to je naozaj reálny fakt, že mnohí tí ľudia sem chodia, ani nechcú požiadať o azyl tu, ale chcú oňho požiadať ďalej, čo najďalej na Západ, aby tam potom ďalej mohli legálne žiť.
Lebo vy ste obišli jednu základnú vec. On keď ten azyl dostane tu na Slovensku, on síce potom pôjde do toho Nemecka a Francúzska, ale oni ho tam môžu kedykoľvek nájsť a deportovať zase na Slovensku. Toto nie je taká, že voľná, si môže voľne behať po Európe. Tu je ten problém s tými kvótami. Keby bol ten problém s kvótami taký, že nám sem dajú do azylových táborov 700 ľudí a tí ľudia sa za dva dni poberú preč do Nemecka, do Holandska, tak s tým, preboha, nikto nemá problém. Toto nie je problém kvót. Problém s kvótami je ten, že tí ľudia tu budú nútene internovaní. O to sa chce Komisia postarať, že tu budú musieť byť alebo žiť nelegálne vo Francúzsku, v Holandsku a kedykoľvek byť deportovaní.
Toto je ten zásadný problém, kde ideme proti slobodnej vôli týchto ľudí a tvárime sa, že sme solidárni s nimi, s tými utečencami. Toto je práve právny problém, prečo odmietam veľmi silne kvóty.
A posledná vec. Súhlasím, na Slovensku treba viac tolerancie. Ale zhodnime sa na tom, že to, čo budovali v Holandsku 200 rokov, to, čo budovali v Rakúsku 20 rokov, tú multikulturálnu, otvorenú, tolerantnú spoločnosť, to tu nevybudujete za dva týždne. A keď to niekto robí, tak aby kontraproduktívne nalieval viac síl neonacistom - a to sme videli v sobotu, žiaľ.

Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Pán poslanec, prirodzene, že historický kontext treba brať do úvahy. Ten patrí ku každému národu. A ten určitým spôsobom nás formoval, a preto z tohto je potrebné aj vychádzať.
Ja som počúval vaše vystúpenie, ale bolo tam množstvo otázok. Vy kladiete otázky, ale vy ste toho veľmi nenavrhovali. Ja to chápem, lebo vy nemáte exekutívu, vy môžete práve klásť tie otázky. Ale toto je predovšetkým o zodpovednosti. A v tej rôznorodosti Európy je potrebné počúvať všetky názory. A myslím si, že ten názor, ktorý reprezentuje aj vláda Slovenskej republiky, práve odzrkadľuje to vnímanie aj slovenskej spoločnosti.
No a malý komentár k tomu, že máme šťastie, že máme len hranicu Schengenu 100-kilometrovú. Viete, ja si myslím, že tie pravidlá, ak sú dané, že tá schengenská hranica má byť nejako chránená, tak má byť chránená všade. Alebo potom sa tvárime, že ona má byť iba tu chránená lepšie a tam menej chránená. I keď beriem špecifiká do úvahy, napríklad to, že predsa len pri tom pobreží to môže byť komplikovanejšie, ale to je rovnako Schengen.
A naviac, pán poslanec, musíme brať do úvahy už súčasne existujúcu azylovú politiku, ktorá tu funguje. A to je fakt. Ona funguje aj u nás v našej krajine, funguje v Európskej únii, všetci sme sa na tom zhodli. A toto je potrebné rovnako zohľadniť, lebo v opačnom prípade prinášame nejaký precedens, ktorý môže spôsobiť niečo, čo ani si nevieme predstaviť.
Preto treba zodpovednosť, preto je potrebný triezvy prístup a myslím si, že vláda Slovenskej republiky, premiér, minister vnútra, rovnako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí veľmi zodpovedne pristupujú k tejto úlohe. Aj táto diskusia, ktorú tu dnes máme, svedčí o tom aj to, čo predniesol pán premiér, svedčí o tom, že je potrebné takto zodpovedne k tomu pristupovať. (Potlesk.)

Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No, Martin, rozhodne som rád, že si veľmi jasne povedal, že to, čo sa v sobotu vyvalilo na bratislavské ulice, bol fašizmus. Fašizmus latentnej, možno nie ešte v celkom vyhranenej podobe, ale tváriť sa, že to zatiaľ je iba akési no-no-no, veď nebude to také vážne, by bolo tragickým omylom, ktorý si nemôžme dovoliť, pretože my poznáme svoju históriu. To, že tam boli zrejme aj mnohí ľudia, ktorí nikdy fašistami neboli ani nebudú, je určite pravda. Ale veď ani v Krištáľovej noci, keď sa začali rozbíjať prvýkrát fašistami hlavy, nie všetci, čo zobrali papek do ruky, boli fašistami, len mali pocit, že v tej chvíli treba urobiť nejaký krok.
Preto ak nebudeme teraz robiť zásadné opatrenia a nepomenujeme veci pravým menom, a ty si pomenoval, a verím, že to tu musí zaznieť veľmi jasne, môže byť zle, pretože hnedý mor naozaj ešte nebol na zemeguli vyliečený.
A druhá vec. Tiež si dobre upozornil na finančný problém. Áno, dá sa súhlasiť so všetkými bodmi, ktoré máme vo vyhlásení, ktoré, som veľmi rád, že prijmeme. Ale by sa tam žiadalo ešte jedno písmeno, za tým íčkom ešte jéčko a by malo znieť: "Vážení občania, ono to bude nemálo stáť." Ono ochrana nórskej hranice, imigračná politika, všetko, čo potrebujeme v tejto súvislosti urobiť, vyžaduje veľké peniaze. Tie peniaze bude treba možno oddeliť od menej významných projektov a vložiť ich do tejto záležitosti, pretože je akútna. Takže, áno, musíme občanom veľmi jasne povedať, že všetky opatrenia, ktoré chceme urobiť ako istú protiváhu toho, že s kvótami máme problém, budú stáť veľa peňazí a blahobytné Slovensko, pretože patríme k blahobytnému kúsku zemegule, bude musieť sa na tom podieľať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Poliačik, nech sa páči.