53.schôdza

S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem obidvom kolegom za ich slová. Ja naozaj si myslím, že situácia je vážna a teda súhlasím s tým, Maňo, čo si povedal, bola by to len veľmi silná symbolika, keby sme tie dve číslice začínajúce sedmičkou takýmto spôsobom chápali. My máme naozaj historický dlh a naozaj sme si toto ešte nestrávili a nevyriešili dôsledne. Tu stále sú rezíduá toho, že veď možno to až také zlé nebolo. Bolo to horšie. My o tom nevieme nič dohromady len to, čo čítame, a myslím si, že ak by sme sa mohli vrátiť v čase, tak by sme boli zhrození z toho, čo sa tu dialo.
A práve preto, Martin, ďakujem aj tebe, určite je to tak, len vznikla priaznivá situácia, aby sa tie rezíduá prejavili. Preto som hovoril o lakmusovom papieriku, ktorý využil tú situáciu, ktorá mu bola nápomocná a sfarbil sa prudko dohneda kvôli tomu, že to tu prežíva. A ja sa toho bojím, a preto je potrebné o tom rozprávať nahlas a úplne otvorene, pretože ak to nepovieme my tu, tak ja sa spytujem, kto a kde?
Ďakujem.

V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

18.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem predlžovať túto diskusiu, napokon veľa už bolo povedané za stranu SMER, a to hlavné pánom premiérom, pánom ministrom vnútra. Ja sám som sa vyjadroval aj s kolegami – či už v televízii, alebo aj v iných médiách, takže nechcem opakovať všetky tie argumenty a predlžovať diskusiu, čiže aj keď túto tému sledujem posledné mesiace veľmi intenzívne a mám na srdci toho veľa a by som aj chcel hovoriť možno nejakú hodinku aj dlhšie, ale je pravdou, že nerád by som tu zdržoval čas a opakoval argumenty, ktoré už aj do veľkej miery odzneli.
V tejto fáze chcem naozaj oceniť ten spoločný prístup, ktorý teda nebýva až takým zvykom v tomto parlamente, niečo, čo na Slovensku by mohlo vydláždiť novú cestu, akúsi snahu o kompromis alebo konsenzus v istých otázkach zahraničnej politiky, ktorá by sa mohla vrátiť na pôdu parlamentu. No a aby sme ten konsenzus, ktorý sme vyjadrili tým uznesením spoločným, aby sme mu dali ešte väčšiu váhu, tak by som chcel nadviazať na príspevky či už pána premiéra, alebo aj kolegov, ktoré odzneli v rozprave, a dovoľujem si doplniť navrhované uznesenie o bod 2 v znení:
"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie stanovisko Slovenskej republiky k problematike migrácie zaradenej do programu Európskej rady, ktorá sa uskutoční v dňoch 25. a 26. júna 2015, ako je uvedené vo Vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia."
Čiže ide o schválenie záväzného mandátu pre predsedu vlády na rokovanie Európskej rady, to znamená proces, ktorý pravidelne robievame na európskom výbore, zaväzujeme vládu, zaväzujeme premiéra a týmto spôsobom by sme spoločné vyhlásenie celej Národnej rady chápali ako mandát pre premiéra na Európsku radu v otázke kvót.
Čiže toto je môj návrh, aby sme ešte posilnili váhu nášho spoločného vyhlásenia, ktoré má nielen ten politický rozmer, ktorý malo aj doteraz, ale tým pádom získa aj veľmi silný diplomatický rozmer z hľadiska vyjednávania pána premiéra na Európskej rade. Čiže toľko z tej technickej stránky, toľko je môj formálny návrh a ja už len veľmi stručne nadviažem na diskusiu, ktorá tu bola, ako som avizoval, nebudem hovoriť dlho, aby som nepredlžoval diskusiu, len niektoré veci by som naozaj chcel zdôrazniť.
Nemusím asi špeciálne zdôrazňovať to, že som progresívny ľavičiar, to znamená, že sa hlásim k hodnotám tolerancie, otvorenosti a hnusí sa mi rasizmus. Hnusí sa mi xenofóbia, hnusí sa mi fašizmus a veľmi ma mrzí aj to, čo sa udialo v sobotu, a to som rád, že sme sa zhodli opäť naprieč politickým spektrom, že neonacizmus, fašizmus a všetky formy zneužívania tejto háklivej témy na vytĺkanie politického kapitálu zo strany neonacistov, fašistov a extrémistov sú niečím odsúdeniahodným, a som rád, že sme to veľmi ostro odsúdili aj v uznesení Národnej rady. Mrzí ma aj to, že tam na tom pochode boli aj ľudia, ktorí sa nechali pomýliť a zneužiť fašistami na to, aby si fašisti robili svoju politiku na tejto téme, politiku násilia, netolerancie a extrémizmu, a aj preto som rád, že môžme vyjadriť náš postoj ako všetci a že tu nezaznievajú naozaj hlasy, ktoré by podporovali neonacistický pochod.
Na druhej strane bez ohľadu na to, ako veľmi si vážim iné kultúry, ako veľmi si vážim iné náboženstvá, ako veľmi si vážim iné etniká, ako veľmi si vážim a mám priateľov medzi Afričanmi, Ázijčanmi, Američanmi, bez ohľadu na toto všetko si myslím, že kvóty sú jeden bohapustý nezmysel. Ale toto vôbec na Slovensku nemôže stáť otázka, že si musíme vybrať jeden z dvoch extrémov. Na jednej strane máme extrém kvóty, radikálne riešenie, ktoré ide úplne proti vôli jednotlivých regiónov, od zeleného stola, administratívny extrémizmus. Na druhej strane máme pouličný extrémizmus, to znamená ľudí, ktorí nenávidia všetko, čo je iné ako oni, v zásade všetko, čo trošičku rozmýšľa, fašisti, neonacisti, ktorí by najradšej naozaj obesili nás tu všetkých, to je to naj asi humánnejšie, čo dokázalo z nich vyjsť, najradšej by zničili všetky iné kultúry, všetky iné rasy, všetko iné, to je niečo, čo treba veľmi, veľmi jasne pomenovať a bojovať proti tomu čo najtvrdšie.
Nemusíme si vyberať medzi týmito dvoma extrémami. Slovensko nechce kvóty, drvivá väčšina Slovenska nechce kvóty a zároveň nechce fašizmus a odmieta fašizmus. Toto nie sú naše voľby. Toto sú dva extrémy. A ak tu chce niekto teraz vytvárať ilúziu, že keď si proti kvótam, tak si ako fašisti, alebo keď nie si proti kvótam, tak zase patríš do druhého extrému, nemusíme si vyberať, nemusíme robiť túto voľbu.
Naša voľba je, že budeme na jednej strane sa snažiť na dobrovoľnom princípe pomáhať ľuďom, ktorí si zaslúžia pomoc, a preto sme vyjadrili aj v uznesení, ako veľmi nám je ľúto, aké utrpenie zažívajú migranti v Stredozemnom mori, všetci migranti, aj tí ilegálni, aj tí ekonomickí, ale vieme pomôcť na základe azylového práva iba tým, ktorí spĺňajú podmienky na azyl, a nechceme vstupovať do prirodzeného procesu, ktorý je nastavený. A ten prirodzený proces funguje tak, že tí ľudia dôjdu na hranicu Európskej únie do štátu, to znamená Grécko, Taliansko, Malta, ktorý je ako ich prvý na ich ceste, tam požiadajú o azyl, ak sa im to nepodarí požiadať v ich cieľových krajinách, to znamená vo Francúzsku, Nemecku, a keď ten azyl dostanú, tak veľmi často plynú práve do cieľových krajín, kde majú svoje komunity, náboženskú infraštruktúru alebo sociálnoekonomické podmienky také, aké si predstavujú. To je, takto to väčšinou funguje. Takto to väčšinou funguje a, žiaľ, častokrát to funguje aj s prispením rôznych zločineckých skupín, ktoré vlastne len obchodujú s ľuďmi.
Teraz tento proces je vlastne alebo tento problém, ktorý tu nastal, je vlastne horúcim zemiakom, ktorý si teraz prehadzujú tie krajiny vstupné, Taliansko, Grécko, Malta, s krajinami cieľovými, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko, tými najbohatšími štátmi. Tento problém, konkrétne problém Afričanov a Ázijčanov sa netýka, keby sme išli prirodzeným vývojom, Slovenska, pretože títo ľudia nechcú ísť na Slovensko. Nechcú ísť na Slovensko, nechcú ísť do Čiech, nechcú ísť do Poľska, do Maďarska, do Estónska, Litvy ani Lotyšska.
A teraz Európska komisia prišla s umelým návrhom, ktorý má týchto ľudí prerozdeliť akože spravodlivo medzi celú Európsku úniu. Tu je ten pes zakopaný. A teraz, keby to bola len formalita, že teraz zoberme 700 – 800 ľudí, ktorých nám pridelili na kvóty, dáme ich do našich azylových táborov a potom oni o dva dni aj tak odídu do Nemecka, kam vlastne reálne chcú ísť, keby to takto bolo, tak tu nie je takýto humbuk. Problém je, že Európska únia si chce postrážiť, aby tu tí ľudia ostali, aby ostali na Slovensku. Aby tu boli nútene internovaní. A tu začína byť problém. S týmto ja mám problém. Za prvé, je to proti ľudským právam, proti slobode a slobodnej vôli týchto ľudí, ktorí tu nechcú byť, oni tu majú byť nútene internovaní v mene humanizmu a solidarity. Fantastické! Toto je prvá vec, ktorú Európska komisia nijakým spôsobom nedomyslela.
Druhá vec, hovorí sa veľa o solidarite s utečencami, s migrantmi, s Afričanmi, a pritom sa zabúda na to, že my vlastne ideme solidarizovať systémom kvót s najväčšími a najbohatšími štátmi Európskej únie. S tými cieľovými štátmi. S Nemeckom, Francúzskom, lebo tam by skončili tí utečenci. Toto je zneužívanie témy, to je manipulácia, že z nás robia tých nesolidárnych. My chceme pomáhať utečencom, chceme pomáhať Afričanom, ale my v tejto fáze máme pomáhať Nemcom, Francúzom, Holanďanom, Belgičanom. Toto je veľká falošnosť, keď niekto z nás robí tých xenofóbov a zo seba robí chrumkavých humanistov, pritom títo chrumkavučkí humanisti v prvom rade nesú zodpovednosť za tie tragédie, ktoré sa mnohým týmto Afričanom dejú. Kto rozmlátil Líbyu? Kto rozmlátil Irak? Kto rozmlátil alebo pomáhal rozmlátiť Sýriu, kto rozmlátil Afganistan? Kto za tieto vlny migračné môže? Slovensko?
Nie. Spojené štáty americké a západné veľmoci, ktoré tieto vojny spískali. V prípade Iraku vojna, ktorá bola medzinárodným zločinom, porušením medzinárodného práva. V prípade Líbye sa odstránil absolútne nezmyselne síce diktátor, ktorý nám nemusel byť nijakým spôsobom sympatický, ale bol v stabilnej krajine, ktorá bola nárazníkovou zónou pred vlnami migrantov. Dneska nesú západné veľmoci následky svojich činov. V indickej filozofii sa tomu hovorí karma. A túto svoju karmu by radi prerozdelili spravodlivo medzi krajiny, ktoré tento problém nezapríčinili. To je prvá vec, s ktorou mám vážny problém.
Druhá vec, historická. Po stáročia kolonializmu alebo minimálne skoro dvoch stáročiach kolonializmu, otrokárstva, ktoré zneužívali mnohé západné veľmoci na to, aby vybudovali svoje národné bohatstvo, po tom, čo rumplovali Afriku, dneska je Afrika zúboženým kontinentom. Tí ľudia unikajú z tej krajiny nie preto, že by to robili z plezíru, alebo z tých krajín afrických, ale preto mnohokrát, že vidia ako jedinú šancu, ako prežiť. Samozrejme, sú tam špekulanti, sú tam podvodníci a je tam aj obchod s ľuďmi, ale mnohí ľudia veľmi reálne majú nulovú perspektívu v Afrike aj kvôli tomu, čo Západ narobil s Afrikou po stáročia. Vojny, krviprelievanie, hladomory, to tá história je jedna vec. Ale zoberte si, čo ešte dneska robia, a to už bolo spomínané, nadnárodné korporácie pochádzajúce zo Západu, keď ťažia rôzne nerastné bohatstvo v Afrike, keď napríklad ťažia koltan v Kongu, to je, to ani nie je naozaj vykorisťovanie, ten pojem by som ani nepoužíval, to je čisté otročenie. Však tých ľudí zabíjajú, znásilňujú, nechávajú ich spávať postojačky a podobne. O tom treba veľa čítať, o tom treba sa veľa dozvedieť, aby sme zistili, aká tam je falošnosť. Na jednej strane vám títo ľudia z týchto... (Výkriky z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán kolega, budete taký láskavý, prosím, tak ako naozaj..., toto už je tak flagrantný spôsob porušovania...

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Pán Brocka, ja sa s vami nebudem baviť týmto spôsobom, pretože... (Výkriky z pléna.) Pán Brocka... (Reakcia z pléna.) Dobre, budem svoje slovo sa snažiť dodržať, dokončím myšlienku, keď ma nebudete prerušovať, a poprosím vás, pán kolega, správajte sa ako slušný človek a nehučte po mne. Dobre, pán Brocka, máte svoj vek a správať sa takýmto spôsobom ako v škôlke, to je naozaj niečo neuveriteľné! (Reakcia z pléna.)
Áno, poúčam staršieho človeka, pretože sa správa ako dieťa. Nemáte po mne čo ziapať! Dobre.
Ďalšia vec. Dokončím túto myšlienku. To, čo robia nadnárodné korporácie v Kongu, je naozaj odsúdeniahodné a musíme si uvedomiť, že Západ nesie veľkú časť zodpovednosti za to, čo sa deje v Afrike.
A teraz na žiadosť pána Brocku, ktorý má určite dôležitejšie veci, čo má povedať, a budem veľmi strážiť jeho čas, poviem iba posledné slová.
Som veľmi rád, že táto deklarácia hovorí, že ideme po príčinách problémov. To znamená, že chceme pomáhať Afrike, chceme pomáhať, aby sme ju dostali z chudoby, aby sme tam už viac neviedli vojny. A naznačuje, že by sme mali bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, že by sme mali bojovať proti obchodovaniu so zbraňami, že by sme mali pomáhať Afrike sociálne a ekonomicky, že by sme mali sa snažiť Afriku integrovať aj do svetového obchodu, pretože ju vylučujeme tým, povedzme Európska únia, že vylučuje poľnohospodárske výrobky, v ktorých je Afrika najlepšia, z liberalizačných režimov, čiže je tam viacero štrukturálnych problémov, ktoré musíme vedieť riešiť.
Ja aj poviem na záver iba jednu vec a pomôžem si autorom, ktorý nie je z mojej tradície politického myslenia, ale z tradície, ktorú predstavuje kresťanská pravica, s pápežom Františkom, ktorý povedal v najnovšej encyklike, kde pramenia problémy, odkiaľ to celé ide. A použijem jeho slová, nebudem hovoriť žiadne slová z ľavicovej terminológie, jeho slová. Štrukturálne zvrhlý ekonomický systém, kde bohatí vykorisťujú chudobných. Tu je základný problém, o ktorom dneska hovoríme, a to nehovorím ja, to hovorí pápež František. Ak tento problém nevyriešime, budeme tu mať nové vlny utečencov, nové vlny imigrantov a Európa bude utopená týmito vlnami. Môžeme riešiť následky donekonečna. Ale kým nevyriešime príčiny, nevyriešili sme nič.
Toľko som chcel povedať, ďakujem za pozornosť aj pánovi Brockovi. Vďaka. (Potlesk.)

Faktické poznámky páni poslanci Poliačik, Lipšic, Šebej, Vaľová, Droba, Hlina, Jurzyca, Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Poliačik.

20.
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán kolega, najprv technická otázka a dúfam, že mi na ňu potom odpoviete: Ten úvod, to je samostatné uznesenie, alebo rozširujeme uznesenie, ktoré bolo navrhnuté? To poprosím odpoveď.
A druhá vec, ono už súčasný systém založený na Dublinskom dohovore núti v zásade migrantov ísť tam, kam nechcú. A tak celý ten dublinský systém je nastavený. Práve preto existuje niečo ako prinávrátenie do krajiny, kde bolo prvýkrát požiadané o azyl, a presne kvôli tomu Maďari teraz vlastne sa rozhodli jednostranne odstúpiť od dublinského systému, že tí utečenci, azylanti, migranti, jedno, ako si ich nazveme, oni chcú ísť niekam inam než do tej krajiny, kde o ten azyl požiadali. Práve na základe toho ich vraciame potom naspäť.
A ak hovoríte, že kvóty sú proti ľudským právam, lebo nútia ľudí byť niekde, kde byť nechcú, že oni chceli ísť do inej krajiny a my ich prinútime ísť niekam inam, tak ale na tomto je založený celý dublinský systém, tak potom ho zrušme celý. V rámci solidarity a v rámci prerozdelenia zodpovednosti vnútri schengenského priestoru my už dnes máme medzinárodnoprávne záväzky, na základe ktorých sa majú presídľovať azylanti z miest, kde ich je príliš veľa, do miest, kde ich je menej. A tak isto v rámci dublinského systému predsa keď niekto požiada o azyl u nás a potom odíde do Nemecka alebo do Holandska, alebo do Británie, tak v momente, keď ho chytia, tak ho budú, aj keď by sme mu udelili ten azyl, tak ho vrátia sem. No a to neporušuje ľudské práva podľa tej istej logiky? Porušuje? Tak zrušíme dublinský systém? (Reakcia z pléna.) No a potom všetci skončia v tej Británii. (Reakcia navrhovateľa.)

Predpokladám, že ste skončili, pán poslanec.
Pán poslanec Lipšic.

22.
Nadviažem, ten príklad, čo ste spomínali, pán kolega. Pán poslanec Poliačik má pravdu, že niekto požiada o azyl v Taliansku a potom ide niekam ďalej, to neplatí, platia dublinské pravidlá. Už niekoľko rokov platia, verte mi, ja som chodil na rady ministrov každý mesiac, čiže vyznám sa v tomto asi trochu viac ako vy, a ten systém znamená vlastne, že sa tí migranti alebo azylanti v takom prípade posúvajú ďalej, naspäť do tej krajiny, kde požiadali o azyl. Vy ste spomenuli príklad, že niekto požiada v Taliansku o azyl a ide do Nemecka. (Reakcia navrhovateľa.) Takže, prosím? (Reakcia navrhovateľa.) Ale sa vrátia naspäť, podľa pravidiel platných v Európskej únii. Ešte raz, sa musia vrátiť naspäť. Áno. Čiže v princípe tá motivácia vôbec niekam tým pádom ísť je nižšia.
Ale k inej veci som chcel. Dve poznámky. Podľa mňa ste celú diskusiu zideologizovali. Čo mi je teda ľúto, ak teda máte záujem o veľký konsenzus v parlamente. Po prvé, ja si myslím, že vyjadrenie k sobote, prvé vyjadrenie na sociálnej sieti bolo nešťastné. Proste on tam neodsúdil násilie, to mu nevadilo, len tvrdil, že pán Kotleba vykopáva otvorené dvere, čím ako chcel povedať, že jediné, čo ho na tom mrzí, je, že teda prebral jeho tému. A to si myslím, že potom, samozrejme, sa zbadal o dva dni, že treba aj násilie a neonacistov odsúdiť, ale tá prvá reakcia, to vy dobre viete, podľa mňa asi adekvátna nebola.
Tretia poznámka, môžme diskutovať, že čo kde bolo zapríčinené, vlna migrantov bola veľká dávno predtým, ako padla Líbya, musím povedať, už je niekoľko rokov pomerne vysoká. Nedávno som bol s jedným pánom, ktorý slúžil na československých námorných lodiach, mi rozprával, ako sa vykladali československé tanky medzi obilím nelegálne v rôznych afrických krajinách. Čiže bol by som, áno, všetci majú asi nejakú mieru viny na situácii v Afrike, ale že by my a bývalé Československo bolo úplne bez viny, to by som si taký istý nebol.

Pán poslanec Šebej.

24.
Ďakujem pekne. Predrečníci už upozornili na vec, ku ktorej som chcel hovoriť. No tak európska norma zvaná Dublin 3 hovorí, a to vy viete veľmi dobre, pán kolega, že naozaj v podstate azylovú procedúru musí utečenec podstúpiť v krajine Európskej únie, do ktorej vstúpil ako prvej, a teda teoreticky je to tak, že keď odíde niekde inde, bude vrátený do tej krajiny, do ktorej vstúpil. To sa v danej chvíli Slovenska nijako netýka, jedine, že by k nám prišli utečenci cez ukrajinskú hranicu. No ale to je aj dôvod, prečo Maďari urobili v danej chvíli taký zúfalý krok, že odstúpili od toho dublinského, Dublin 3 teda dohovoru, čo je ale naprostý nezmysel, lebo to sa jednoducho nedá. To sa proste, to je v európskom práve vylúčené, ale je to nezmyselný krok, ale urobili to. Ale nie k tomu som chcel.
Ja som strašne rád, že sa SMER dištancuje od náckov a fašistov a, bez akejkoľvek irónie, proste som rád, že jednoducho aj takýto hlas zaznel. Obávam sa, že ale s istým časovým posunom, a potom by som sa ale rád spýtal, keďže spoluorganizátormi toho nezmyslu sobotňajšieho bola aj akási skupina Vzdor, ktorá chce rehabilitovať Jozefa Tisa, čo sú čistí náckovia, ako sa teda ocitol medzi nominantami do Správnej rady Ústavu pamäti národa Roman Michelko, ktorý má presne tú istú agendu. Chvalabohu to nie je, bolo stiahnuté z rokovania vlády, ale to je len taká ironická poznámka, že niekedy proste sú duševné pochody v tomto smere vládnych predstaviteľov pre mňa dosť záhadou.