58.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja by som chcela na úvod pochváliť pána ministra aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny za ich dvojročné snaženie. A keď som si pozrela ten viac ako 20-stranový pozmeňujúci návrh, ktorý sem prichádza, tak musím povedať, že pri určitých veciach som veľmi vítala takúto zmenu. Budem reagovať však na dve veci, ktoré si myslím, že treba upraviť inak, a preto dovoľte hneď v úvode, aby som dala pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 7.
Odôvodnenie uvediem neskôr.
Bod dva môjho pozmeňujúceho návrhu znie: V čl. I sa za bod 34 vkladajú nové body 35 a 36, ktoré znejú:
"35. § 93 ods. 1 znie:
"(1) Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom."."
"35 (pozn. red.: správne má byť – "bod 36"). § 93 ods. 2 znie:
"(2) Aj matka dieťaťa môže do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedela o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, zaprieť na súde otcovstvo."."
Aby sme možno pochopili o čo sa jedná, na úvod by som si dovolila prečítať § 35 z aktuálneho znenia zákon o rodine. Toto ustanovenie hovorí o tom, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Tu chcem upriamiť pozornosť na to, že zákon o rodine vždy uprednostňuje dohodu rodičov, avšak vieme veľmi dobre, že niekedy dohoda rodičov nenastane. V takomto prípade na návrh hociktorého z nich môže rozhodnúť súd.
Teraz, keď sa rodičia nedohodli o určitých veciach, napríklad aj o presťahovaní alebo odsťahovaní dieťaťa z jedného okresu do druhého, tak vždy mohli podať návrh na súd a súd túto vec posudzoval ad jedna z hľadiska toho, či sa jedná o podstatnú vec a potom samozrejme meritórne o veci rozhodol. Avšak novelou tohto konkrétneho ustanovenia sa má dostať do zákona o rodine ustanovenie, kde sa hovorí, že podstatnou vecou, a tým sa rozširuje ten § 35, že podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností je aj odsťahovanie maloletého dieťaťa z okresu, v ktorom má maloleté dieťa bydlisko, do iného okresu v Slovenskej republike, ak toto odsťahovanie podstatne sťaží rodičovi styk s maloletým dieťaťom. Za podstatné sťaženie styku podľa predchádzajúcej vety sa nepovažuje odsťahovanie maloletého dieťaťa do okresu susediaceho s okresom, v ktorom má dieťa bydlisko, pričom okresom sa rozumie aj územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a územie mesta Košice. Tak ako uvádzam vo svojej dôvodovej správe, kde žiadam vypustiť v čl. I bod 7, ktorý hovorí o tomto ustanovení, apelujem na ústavou garantované právo slobodného pohybu a pobytu.
Vieme veľmi dobre, že sloboda pohybu a pobytu môže byť obmedzená len zákonom. A ja nepochybujem o tom, že vládny návrh zákona sa usiluje o legitímny cieľ, to znamená zabezpečenie dieťaťa v styku s rodičom. Avšak som toho názoru, že predpokladá použiť na to neprimerané prostriedky, a preto si myslím, že súčasná právna úprava je plne, plne postačujúca. Keď sa pozrieme na mapu Slovenska a pozrieme si vzdialenosti v rámci aj tých nesusediacich okresov, napríklad Bratislava – Dunajská Streda alebo Pezinok – Galanta, sú to možno 15-, 20-kilometrové rozdiely. Ja nie som toho názoru, že toto, 20-kilometrová vzdialenosť, by podstatne sťažilo a zhoršilo tomu rodičovi udržiavať naďalej styk s tým dieťaťom.
Taktiež apelujem na to, že obávam sa, že toto ustanovenie sa môže veľmi ľahko zneužívať. Je to veľmi silný nástroj v rukách nevraživých rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť a vybavujú si účty cez dieťa. Bude to neprimeraná záťaž na súdy, súdy nie sú pripravené v súčasnej dobe na to, aby promptne rozhodovali o týchto veciach. Obávam sa, že sa budú húfne vydávať predbežné opatrenia, budú sa ľudia odvolávať a medzitým, aj keď padne nejaké rozhodnutie, tak ten rodič, ktorý bude zaviazaný zostať v tom danom okrese a nebude môcť si zmeniť svoje bydlisko, bude mať veľmi sťaženú aj svoju existenciu. Určite nemusím hovoriť o tom, že ak napríklad dôjde k rozvodu, dieťa je zverené matke a ona býva v podnájme, platí úver a nemá možno prácu dostatočne finančne ohodnotenú na to, aby ten úver riadne splácala, a bude sa musieť vysťahovať z toho bytu, napríklad odsťahovať sa k svojim rodičov z Bratislavy do Prešova, tak ten druhý rodič môže toto ustanovenie vyslovene zneužiť na to, aby tá matka finančne, materiálne, ale aj inak mohla zabezpečiť vhodný vývoj a vhodnú starostlivosť o to dieťa.
Takže určite sa neprikláňam k tomu, aby sa takéto nové ustanovenie dostalo do zákona o rodine. Myslím si, že sudcovia, ktorí rozhodujú vo veciach rodinných, sú dostatočne kvalifikovaní na to, aby vedeli posúdiť, že v danom konkrétnom prípade, čo je podstatná vec a čo podstatná vec nie je. A práve vládou navrhovanou novelou by sa dostalo do zákona, že každé takéto sťahovanie by sa podstatnou vecou stalo.
Toto možno veľmi stručne k bodu 1.
Pokiaľ ide o bod 2, tak jedná sa o možno komplikovanejší problém. Máme nález Ústavného súdu, kde Ústavný súd vyriekol, že súčasné platné znenie zapretia otcovstva nie je v súlade s ústavou ani s dohovormi. A preto vítam legislatívny návrh vlády, konkrétne v bode, musím to nájsť, pardon, 34 § 86, keď sa jedná o zapretie otcovstva v prípade manžela. Momentálne manžel môže zaprieť otcovstvo do šiestich mesiacov odo dňa, a to si pomôžem zákonom, pri určení otcovstva manželom, do šiestich mesiacov, to znamená, že do polroka po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, za predpokladu, že je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Veľmi správne vládny návrh zákona teraz hovorí, a to bude tá novela, o ktorej budeme hlasovať, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. To znamená, že tá lehota zo šiestich mesiacov sa vládnym návrhom predlžuje na 3 roky, a čo je veľmi dôležité, vymedzenie tej lehoty sa viaže nie na dátum ukončenia manželstva, ale na vedomostnú zložku, kedy sa ten manžel dozvedel o skutočnostiach, ktoré mu dávajú dôvodnú pochybnosť o tom, že naozaj je otcom toho narodeného dieťaťa. Takže túto novelu v tejto časti rozhodne podporujem.
Ale pýtam sa ďalej. U nás sa otcovstvo neurčuje len domnienkou manžela matky, ale určuje sa aj domnienkou súhlasného vyhlásenia rodičov na matrike a taktiež rozhodnutím na súde. Pokiaľ ide o rozhodnutie na súde, nebudem sa k tomu nejak vyjadrovať, pretože tam je to jasné, preukazuje sa v súčasnosti rôznymi dôkaznými, dôkazné možnosti existujú, teraz je veľmi ľahké zistiť naozaj cez DNA testy, kto je otcom dieťaťa, kto nie je otcom dieťaťa. Problém je ale pri určení otcovstva, keď ide o súhlasné vyhlásenie rodičov. Súčasne platné znenie hovorí, § 93: "Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa." A tu vidím disproporciu. O čo je horší otec, ktorý takto sa priznal k otcovstvu, ako otec, ktorému bolo otcovstvo určené na základe svojho osobného statusu, že je teda manželom? Manžel má trojročnú lehotu na zapretie odo dňa, od momentu, keď sa mohol dozvedieť o tom, že nie je otcom. Avšak otec, ktorý v dobrej viere, že partnerka je mu verná, že v čase počatia dieťaťa mali intímny pomer a prizná sa preto na matrike k otcovstvu, takéto obdobné právo už nemá. Toto právo on podľa súčasne platného zákona môže využiť len do troch rokov odo dňa, keď bol ochotný ísť na tú matriku a podpísal sa, že je otcom dieťaťa, ale nemal žiadnu vedomosť.
Takže ja vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby sa obdobne upravilo aj právo otca, ktorý takto dobrovoľne na matrike podpísal, že je otcom dieťaťa. Keďže som bola informovaná v čase pripravovania pozmeňujúceho návrhu, že tu padne pozmeňujúci návrh aj v prípade zapretia otcovstva manžela matky a dôjde k skráteniu lehoty na jeden rok, teraz som sa dozvedela, že takýto pozmeňujúci návrh nebude podaný, tak ja už z prezieravosti vo svojom návrhu som tiež podávala návrh, kde je lehota stanovená na jeden rok, aj keď osobne si myslím, že lehota by mala byť rovnako dlhá. Navrhla som to už, ale, žiaľ, na ročnú lehotu, už to momentálne neviem zmeniť, ale určite by som prosila o vašu podporu.
Pán predseda, môžte trošku povedať, že aby boli tichšie? Ruší ma to. Ďakujem.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme ešte vydržali a do jedenástej naozaj zachovali pokoj v rokovacej sále, aby poslankyňa, mohla pani poslankyňa v kľude vystúpiť.
V prípade ešte, pani poslankyňa, že ste nepredniesli pozmeňujúci návrh a chceli by ste ho ešte zmeniť, ak by sme prerušili vaše vystúpenie, mohli by ste pokračovať o štrnástej a upravený si predložiť. Ale to už nechávam na vás, nech sa páči. Síce jedenásť tridsať pokračujeme po hlasovaní. Beriem späť. Nedá sa to spraviť.
Pani poslankyňa, pokračujte v rozprave, nech sa páči.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Dostala som, pán predseda, ďakujem veľmi pekne za ponuku, ale dostala som informáciu, že táto časť môjho pozmeňujúceho návrhu vraj nebude podporená väčšinou, takže asi by to, asi by to bolo zbytočné (vyslovené s pobavením, reakcie z pléna). Tak dostali sa ku mne také informácie. Ale myslím si, že mali by sme naozaj zachovať aj v prípade takto určených otcov určitú proporcionalitu. Koniec koncov poukazuje na to v ďalšom uznesení Ústavný súd, keďže síce nerozhodli vo veci samej, ale poukázali na to, že v tomto prípade naozaj nie sú primerane chránené práva toho otca. Vítam, samozrejme, že vždy máme mať na zreteli, tak ako je to novým čl. V navrhnuté, najlepšie záujmy dieťaťa. Ale, ale rozhodne nesmieme opomenúť aj to, že všetky tieto práva a povinnosti musia byť proporcionálne upravené.
Ďakujem. Skončila som.