105.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, nie prvýkrát sa stretávame pri debate o tomto návrhu zákona. A ja si dovolím na začiatok taký aktualizačný moment, ktorým chcem poukázať na to, že často sa stáva v spoločnosti, že vidíme reálny problém, ktorý existuje, ktorý nikto nespochybňuje, že je, ale z nejakých zvláštnych, mnohokrát, ťažko povedať, že z racionálnych dôvodov sa ten problém obchádza, alebo sa tvári väčšinová spoločnosť alebo politický establishment, že to vlastne ani nie je, ako keby dúfal, že sa vyrieši sám.
Pred pár dňami, ešte tento týždeň, sme venovali veľkú pozornosť a veľmi rozsiahlu debatu otázke problému imigrantov a neúmerného prílivu imigrantov do Európy. Tiež je to problém, ktorý reálne existuje, a kým nenadobudol extrémne veľké rozmery, tak by táto debata nevznikla, nikto by sa tým nechcel zaoberať. A ten, kto by sa chcel zaoberať a hovoriť o tom, že niektoré krajiny k tomu pristupujú laxne, že napríklad južná hranica je nechránená, že napríklad azylové konanie v mnohých krajinách je formálne a tým pádom aj tí ľudia, ktorí azyl nemajú dostať, ho dostávajú, by bol považovaný za nejakého čudáka v lepšom prípade, v horšom by bol obvinený z nejakých nekalých, zlých, xenofóbnych alebo iných úmyslov.
Vieme dobre, že na Slovensku máme tak isto problém, ktorý dlhé roky nevieme riešiť, alebo vedeli by sme, keby sme k tomu riešeniu boli ochotní pristúpiť. To nie sú riešenia, ktoré treba, ku ktorým treba zvolávať nejakých nositeľov Nobelových cien. Ale jednoducho racionálnym spôsobom je tu problém, zdroj problému je známy, motívy k tomuto problému sú známe, nástroje na jeho odstránenie neexistujú, tak treba odstrániť všetky tie veci, ktoré takýto problém prinášajú. Ale tu narážame na to, že okrem tej skupiny obyvateľstva, ktorá je bezprostredne ohrozená takýmto typom problému, tí ostatní sa tvária, že ale to nás nepáli, nechajme to radšej tak. Tvárme sa, že to nie je, lebo, nebodaj, budeme obvinení z toho, že máme nejaké predsudky, že sme orientovaní voči nejakej konkrétnej menšine a že nás vedú nie ušľachtilé zámery odstrániť existujúci problém, ale nejaká snaha získať lacné, populistické alebo inak neférovo získané politické body. Ale to je veľmi podobný prístup.
A ja preto hovorím: nerobme to! Pozrime sa na veci tak, je tu problém, keď máme nástroj na jeho riešenie, tak ho odstráňme, aby sa ten problém nezväčšoval. Keby napríklad, znova sa vrátim k tej téme, ktorá sa tu predebatovávala, keby už dávno sme mali hranice Európskej únie, schengenského priestoru po všetkých stránkach dokonale chránené, keby azylová procedúra bola vo všetkých krajinách braná vážne a keby nebola úplne len formálnou bránou na lavínový príliv ekonomických imigrantov, tak by vlastne ani problém, ktorý dnes musíme ako omnoho väčší, pálčivejší a nebezpečnejší problém riešiť, ani nevznikol.
Tak nerobme toto isté v našej vlastnej krajine, vo vnútri Slovenska tým, že obchádzame riešenie problému čiernych stavieb, ktoré vznikajú na cudzích pozemkoch. Vieme dobre, že tento problém sa bytostne a pálčivo týka tých regiónov, kde existujú rozsiahle rómske osady, ktoré sa nekontrolovateľne rozširujú, pretože si žiadajú svoj životný priestor, a pretože máme mäkkú legislatívu v tomto smere, neexistuje žiaden nástroj, ktorý by zamedzil vzniku nových čiernych stavieb. Opäť je to veľmi podobné, ako keď nemáme zabezpečenú schengenskú hranicu a tým pádom môžu prichádzať ďalší, ďalší, ďalší migranti, a kým ju nezabezpečíme, tak prichádzať budú. A môžeme diskutovať o tom, koľko budeme chcieť. Tu je to isté, kým neaplikujeme do zákona nástroj, ktorý znemožní čo len dokončiť čiernu stavbu na cudzom pozemku, tak tie čierne stavby budú pribúdať. Môžme o tom rozprávať, koľko chceme, môžme hľadať nástroje na začleňovanie ťažko prispôsobivých komunít do spoločnosti, môžeme do toho investovať akékoľvek miliónové zdroje, či z vlastných zdrojov alebo z európskych zdrojov, nič sa na tom nezmení.
Preto prichádzam s týmto návrhom zákona a preto opäť apelujem na všetkých, že toto nie je nič iné, len jednoduché a racionálne riešenie, ktoré zamedzí rozširovaniu čiernych stavieb, ako je riešenie dobre strážiť hranicu krajiny alebo hranicu Európskej únie pred nelegálnymi ľuďmi, ktorí túto hranicu chcú prekročiť nelegálnym spôsobom. Ani na prvom, ani na druhom spôsobe nie je nič zlé. Je to správne riešenie, ktoré ochraňuje záujmy spoločnosti, v ktorej žijeme a v ktorej našou úlohou je ju chrániť, prijímať zákony, ktoré takúto spoločnosť ochraňujú.
Takže k samotnému meritu zákona, ktorý tu predkladám.
Je to návrh, ktorý po jeho prijatí, alebo novela, ktoré po jej akceptovaní by spôsobila, že by nové stavby, čierne stavby vznikajúce na čiernych pozemkoch týkajúce sa síce najmä budovania čiernych stavieb v okolí rozrastajúcich sa rómskych osád, ale nielen, týkajú sa každej čiernej stavby na cudzom pozemku, aj načierno postaveného bilbordu alebo megabordu, aj načierno postavenej haciendy na cudzom pozemku, jednoducho nemohli vzniknúť, pretože by neboli ani dokončené.
Prečo by tomu tak bolo? Preto, lebo podľa návrhu tohto zákona vlastník pozemku, ktorý upozorní príslušný úrad, stavebný úrad o tom, že na jeho pozemku vzniká bez jeho súhlasu nejaká stavba a on žiada, aby táto stavba bola odstránená, podľa tohto zákona by stavebný úrad do 30-tich dní musel vydať v prvom kroku rozhodnutie o odstránení stavby. A pokiaľ by túto stavbu neodstránil zhotoviteľ stavby v príslušnej lehote, odstránil by ju na náklady tohto stavebníka úrad z moci úradnej a následne by náklady na odstránenie tejto stavby vymáhal od zhotoviteľa stavby. Keďže úmyselne sú tam dané veľmi krátke, ale primerané lehoty, aby tá stavba ani nemohla sa rozvinúť do podoby náročného stavebného diela, ale naozaj v zárodku aby mohla byť zastavená a odstránená, zrušená, čo by po aplikácii tohto zákona spôsobilo, že by ani takéto stavby bez súhlasu vlastníkov pozemkov nevznikali. Pretože všetkým vlastníkom by bolo jasné, že je to márne vynakladanie námahy, a tým pádom by sa vytvoril priestor na to, aby sme mohli riešiť, legalizovať alebo nejakým spôsobom zabezpečovať a odstraňovať, prípadne legalizovať čierne stavby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Ak tak neurobíme, budú nám vznikať nové a nové čierne stavby a ten problém bude narastať, až nám prerastie cez hlavu, pokiaľ nám už neprerástol.
Takže toľko veľmi stručne, veľmi jasne k uvedeniu zákona. A stručne zosumarizujem to, čo som sa pokúsil jednoduchým slovníkom vysvetliť.
Novelou tohto zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie stavby, s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom, vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej stavby či objektu. Cieľom navrhnutej novely je zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. Na prípadnú argumentáciu, že cez prvé čítanie prešla novela, veľká novela stavebného zákona, len podotýkam, že zďaleka tento problém nerieši. Alebo ho rieši kvázi spôsobom, ktorý opäť len dlhé roky sa bude vliecť, až sa zistí, že vlastne len nevýrazným spôsobom sťažil alebo skomplikoval vznik čiernych stavieb a vôbec sa nejak špecificky nezaoberá tým najpálčivejším, a to je, vznikom čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, kde dochádza nielen k vzniku čiernej stavby, ale dochádza de facto aj zaberaniu cudzieho majetku, de facto odcudzovaniu cudzieho majetku a obmedzovaniu vlastníckeho práva tých, ktorí tento pozemok vlastnia, a tým pádom aj k narušeniu základných ústavných práv, ktoré občania tejto republiky majú.
Takže, vážené dámy, vážení páni, toľko k zdôvodneniu predkladanej novely a prosím o podporu tohto racionálneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
