53.schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Už nevystúpim potom ako predkladateľ, ale v rámci rozpravy by som chcel poďakovať za tento príspevok a doplniť to, že fakt je ten, že ja si myslím, že tlačový zákon v dostatočnej miere ošetruje aj dnes rovnaký prístup k informáciám. Ale žiaľ, keď vidíme, a preto som poukázal na aplikačnú prax, keď vidíme, že niektorí predstavitelia inštitúcií nerešpektujú ani súčasne platný tlačový zákon, tak preto som, aj preto som tento návrh predložil.
Po druhé, ten dôvod bol v tom, že fakt je ten, že chceli sme o tom aspoň diskutovať na kultúrnom výbore, aby sme si povedali, že kde sú tie hranice, kde ešte politik môže odmietať, alebo kde, keď už reprezentuje nejakú inštitúciu, tak podľa mňa musí podávať všetky informácie všetkým rovnako a nemôže si vyberať, že teda s niekým nesúhlasím alebo niekto ma kritizuje dlhodobejšie, tak jemu tie informácie nebudem dávať. No, lenže, keď sme nemohli diskutovať tam, tak tá naša skúsenosť je taká, že darmo by sme to navrhli ako samostatný bod diskusia o výklade tlačového zákona. No tak, ak to neprešlo na výbore, tak by to s veľkou pravdepodobnosťou neprešlo ani tu v pléne. A preto som predložil túto novelu, že som očakával, že týmto spôsobom budeme môcť o tom diskutovať aspoň tu, v pléne, v Národnej rade. Žiaľ, ale tá situácia je taká, že akoby nebolo s kým diskutovať. Lebo ak diskutujú, tak zase diskutujú len tí, ktorí máme rovnaký názor na to. A nediskutuje nikto, kto má iný názor. Ale hlasovaním, chcem pripomenúť, páni kolegovia, že hlasovaním týmto sa jednoznačne vyjadríte, že či podporujete stanovisko dajme tomu predsedu vlády k nerovnakým prístupom k jednotlivým médiám alebo nie. A týmto hlasovaním vás už tohto nikto nikdy nezbaví.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:13
Uvádzajúci uvádza bod 18:13
Pavol AbrhanRovnako sa zakazuje orgánu verejnej moci pri poskytovaní práva na informácie, tak ako je uvedené v ods. 1 predmetného paragrafu, ale najmä tak ako je uvedené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky inak obmedziť prístup k informáciám o svojej činnosti, a to, či už ide o vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru. Zákonodarca bol nútený k takémuto zákazu pristúpiť vzhľadom na aplikačnú prax, ktorá priniesla nejasný výklad doterajšieho § 3, nakoľko nastávali situácie, kedy orgán verejnej moci odmietol na základe kritického pohľadu či iného názoru na danú problematiku odpovedať na otázky niektorým slovenským periodikám.
Samozrejme, že som mal na pamäti prizmu všeobecne regulatívnej funkcie právneho predpisu, teda aplikácie na istý typ situácie pre, laicky povedané, kohokoľvek, kto sa v takejto situácie ocitne. Ide podľa mňa o podstatu demokratického štátu, keďže právo médií informovať je jednou z jeho esencií. Totižto pluralita názorov, miestami ostrý, nenásilný nesúhlas a spoločenská diskusia, ktorá s tým súvisí, reflektovaná vo voľbách, to je demokratický štát. Ak sa orgán verejnej moci ale stavia k určitým médiám tak, akoby boli jeho nepriateľmi, či dokonca im odmieta odpovedať, okrem hrubej neslušnosti k občanom štátu podkopáva i demokraciu ako takú.
Škoda totižto častokrát nie je len finančná čiastka, škoda môže a častokrát je i otázka kultúry a dobrého fungovania systému. Vtedy zákonodarca nesmie a nemôže mlčať a podľa mňa musí zasiahnuť. Preto predkladám tento návrh zákona a prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona má za cieľ špecifikovať povinnosť orgánov verejnej moci ním zriadeným rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám a právnickým osobám zriadeným zákonom, a to ustanovením zákazu akéhokoľvek rozlišovania medzi vydavateľmi periodickej tlače a tlačovými agentúrami na základe ich kritického pohľadu na činnosť orgánu verejnej moci, politickej orientácie, ktorá môže byť iná ako orgánu verejnej moci alebo iného politického názoru na konkrétny problém.
Rovnako sa zakazuje orgánu verejnej moci pri poskytovaní práva na informácie, tak ako je uvedené v ods. 1 predmetného paragrafu, ale najmä tak ako je uvedené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky inak obmedziť prístup k informáciám o svojej činnosti, a to, či už ide o vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru. Zákonodarca bol nútený k takémuto zákazu pristúpiť vzhľadom na aplikačnú prax, ktorá priniesla nejasný výklad doterajšieho § 3, nakoľko nastávali situácie, kedy orgán verejnej moci odmietol na základe kritického pohľadu či iného názoru na danú problematiku odpovedať na otázky niektorým slovenským periodikám.
Samozrejme, že som mal na pamäti prizmu všeobecne regulatívnej funkcie právneho predpisu, teda aplikácie na istý typ situácie pre, laicky povedané, kohokoľvek, kto sa v takejto situácie ocitne. Ide podľa mňa o podstatu demokratického štátu, keďže právo médií informovať je jednou z jeho esencií. Totižto pluralita názorov, miestami ostrý, nenásilný nesúhlas a spoločenská diskusia, ktorá s tým súvisí, reflektovaná vo voľbách, to je demokratický štát. Ak sa orgán verejnej moci ale stavia k určitým médiám tak, akoby boli jeho nepriateľmi, či dokonca im odmieta odpovedať, okrem hrubej neslušnosti k občanom štátu podkopáva i demokraciu ako takú.
Škoda totižto častokrát nie je len finančná čiastka, škoda môže a častokrát je i otázka kultúry a dobrého fungovania systému. Vtedy zákonodarca nesmie a nemôže mlčať a podľa mňa musí zasiahnuť. Preto predkladám tento návrh zákona a prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:16
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:16
Marián KvasničkaNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona aj z toho, čo povedal kolega Abrhan, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.6.2015 o 18:16 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona aj z toho, čo povedal kolega Abrhan, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.
Autorizovaný
18:18
Vystúpenie v rozprave 18:18
Martin Poliačik
99.
Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem dlho. Ja chcem povedať v zásade len jednu vec. Je smutné, keď musia prísť takéto návrhy do parlamentu, lebo existujú ľudia, ktorým nedochádza, že sa majú správať slušne, hej, že keď príde zákon, ktorý hovorí, že musíme dodržiavať zákon, tak už niečo nie je v poriadku. Jednak sa nám kopí nová legislatíva a jednak to vypovedá o tom, že niekde zlyhávajú tie brzdy a protiváhy v štáte, lebo...
99.
Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem dlho. Ja chcem povedať v zásade len jednu vec. Je smutné, keď musia prísť takéto návrhy do parlamentu, lebo existujú ľudia, ktorým nedochádza, že sa majú správať slušne, hej, že keď príde zákon, ktorý hovorí, že musíme dodržiavať zákon, tak už niečo nie je v poriadku. Jednak sa nám kopí nová legislatíva a jednak to vypovedá o tom, že niekde zlyhávajú tie brzdy a protiváhy v štáte, lebo existujú články moci, ktoré si myslia, že pre ne zákon neplatí. A ak by pre ne aj platil zákon, že si ho vyložia po svojom do poslednej čiarky a bodky, tak nad niečím takým ako morálka a základné pravidlá demokracie, už im nehovorí vôbec nič. A to je presne situácia, ktorá, predpokladám, stála pri vzniku tejto novely.
Keď sa pozrieme napríklad na vzťah súčasného amerického prezidenta a televízie Fox, tak to je naozaj mačka a pes. Fox kritizuje Obamu prakticky od kravaty po topánky, za každý jeden krok, ktorý spraví, ale keď sú tie každoročné stretnutia prezidenta s novinármi, tak sedia vpredu pri jednom z prvých stolov. Už len preto, že priateľov si treba držať blízko a nepriateľov ešte bližšie. Pre nášho premiéra, pre našu vládu toto neplatí. Náš premiér, naša vláda si povedali pred voľbami: bude dobré, keď si vytvoríme nejakých nepriateľov. A jednoducho si povedali, tak s týmito novinármi my sa rozprávať nebudeme. Vymyslené dôvody, hranie sa na urazenú babku len preto, že strategicky sme si povedali, že toto je tá slabšia skupina, ktorú môžme spolu s našimi voličmi vyhlásiť za spoločného nepriateľa. A som presvedčený o tom, že toto by malo byť v demokratickej spoločnosti neprijateľné. Lebo aj čitatelia každého média sú voliči, čitatelia každého média sú platcovia daní a čitatelia každého média majú právo na informácie. A vláda si nemôže povedať, že s týmito, ktorí nekladú nepríjemné otázky, sa rozprávať budeme, ale s tými, ktorých ich kladú, sa rozprávať nebudeme.
Ja som raz kritizoval jednu nemenovanú televíziu, že sa správa servilne voči súčasnej vláde, a si predstavte, pán moderátor si ma zavolal do relácie, aby mi vysvetlil, že to tak nie je, hej. Normálne ja som tam 30 minút, som sa pozeral, že ja som sa zle vyspal alebo toto je rozprávka, s kým sa ten človek vlastne háda. On sa išiel obhajovať pred poslancom Národnej rady, že oni sú objektívni. Ja som mu povedal, máte plné právo mať svojich favoritov, máte plné právo ich protežovať, máte plné právo niekoho pretláčať a robiť mu politickú agendu. Ten Fox to robí tiež. Ale to priznajte, povedzte, toto je náš favorit. To, že predseda SNS pán Danko v TA3, ježiš, už som to povedal, v tej nemenovanej televízii pomaly stanuje a čakám, kedy tam začne hlásiť počasie. Veď to je proste tak očividné, že je tlačený, že tam už sa ani inak nedá, ale poctivé by bolo, keby proste to televízia povedala: okej, je to náš favorit, budeme ho tlačiť, chceme ho mať v parlamente alebo niekto ho chce mať v parlamente. (Reakcia z pléna.) To už je jedno. Ja neviem, ja Dušanove preferencie vôbec nepoznám. Takže poctivé by bolo povedať, okej, za týchto kopeme. A poctivé zo strany verejného činiteľa je, každému odpovedať. Keď dá otázku, mám odpovedať, lebo on sa pýta v mene verejnosti. On je takisto zástupcom občanov.
Takže na jednej strane som smutný, že tu takáto novela musí byť, ale na druhej strane jej vyjadrujem teda plnú podporu a predpokladám, že aj v mene mojich kolegov, pretože keď už musí byť zákon, ktorý hovorí, že sa má dodržiavať zákon na to, aby niečo fungovalo, možnože to bude platiť iba dočasne, možnože to budeme musieť jedného dňa zrušiť, možno sa dohodneme, že sa budeme správať ako ľudia, a dovtedy sú aj takéto novely jednoducho potrebné.
Ďakujem.
=====
Vystúpenie v rozprave
25.6.2015 o 18:18 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
99.
Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem dlho. Ja chcem povedať v zásade len jednu vec. Je smutné, keď musia prísť takéto návrhy do parlamentu, lebo existujú ľudia, ktorým nedochádza, že sa majú správať slušne, hej, že keď príde zákon, ktorý hovorí, že musíme dodržiavať zákon, tak už niečo nie je v poriadku. Jednak sa nám kopí nová legislatíva a jednak to vypovedá o tom, že niekde zlyhávajú tie brzdy a protiváhy v štáte, lebo existujú články moci, ktoré si myslia, že pre ne zákon neplatí. A ak by pre ne aj platil zákon, že si ho vyložia po svojom do poslednej čiarky a bodky, tak nad niečím takým ako morálka a základné pravidlá demokracie, už im nehovorí vôbec nič. A to je presne situácia, ktorá, predpokladám, stála pri vzniku tejto novely.
Keď sa pozrieme napríklad na vzťah súčasného amerického prezidenta a televízie Fox, tak to je naozaj mačka a pes. Fox kritizuje Obamu prakticky od kravaty po topánky, za každý jeden krok, ktorý spraví, ale keď sú tie každoročné stretnutia prezidenta s novinármi, tak sedia vpredu pri jednom z prvých stolov. Už len preto, že priateľov si treba držať blízko a nepriateľov ešte bližšie. Pre nášho premiéra, pre našu vládu toto neplatí. Náš premiér, naša vláda si povedali pred voľbami: bude dobré, keď si vytvoríme nejakých nepriateľov. A jednoducho si povedali, tak s týmito novinármi my sa rozprávať nebudeme. Vymyslené dôvody, hranie sa na urazenú babku len preto, že strategicky sme si povedali, že toto je tá slabšia skupina, ktorú môžme spolu s našimi voličmi vyhlásiť za spoločného nepriateľa. A som presvedčený o tom, že toto by malo byť v demokratickej spoločnosti neprijateľné. Lebo aj čitatelia každého média sú voliči, čitatelia každého média sú platcovia daní a čitatelia každého média majú právo na informácie. A vláda si nemôže povedať, že s týmito, ktorí nekladú nepríjemné otázky, sa rozprávať budeme, ale s tými, ktorých ich kladú, sa rozprávať nebudeme.
Ja som raz kritizoval jednu nemenovanú televíziu, že sa správa servilne voči súčasnej vláde, a si predstavte, pán moderátor si ma zavolal do relácie, aby mi vysvetlil, že to tak nie je, hej. Normálne ja som tam 30 minút, som sa pozeral, že ja som sa zle vyspal alebo toto je rozprávka, s kým sa ten človek vlastne háda. On sa išiel obhajovať pred poslancom Národnej rady, že oni sú objektívni. Ja som mu povedal, máte plné právo mať svojich favoritov, máte plné právo ich protežovať, máte plné právo niekoho pretláčať a robiť mu politickú agendu. Ten Fox to robí tiež. Ale to priznajte, povedzte, toto je náš favorit. To, že predseda SNS pán Danko v TA3, ježiš, už som to povedal, v tej nemenovanej televízii pomaly stanuje a čakám, kedy tam začne hlásiť počasie. Veď to je proste tak očividné, že je tlačený, že tam už sa ani inak nedá, ale poctivé by bolo, keby proste to televízia povedala: okej, je to náš favorit, budeme ho tlačiť, chceme ho mať v parlamente alebo niekto ho chce mať v parlamente. (Reakcia z pléna.) To už je jedno. Ja neviem, ja Dušanove preferencie vôbec nepoznám. Takže poctivé by bolo povedať, okej, za týchto kopeme. A poctivé zo strany verejného činiteľa je, každému odpovedať. Keď dá otázku, mám odpovedať, lebo on sa pýta v mene verejnosti. On je takisto zástupcom občanov.
Takže na jednej strane som smutný, že tu takáto novela musí byť, ale na druhej strane jej vyjadrujem teda plnú podporu a predpokladám, že aj v mene mojich kolegov, pretože keď už musí byť zákon, ktorý hovorí, že sa má dodržiavať zákon na to, aby niečo fungovalo, možnože to bude platiť iba dočasne, možnože to budeme musieť jedného dňa zrušiť, možno sa dohodneme, že sa budeme správať ako ľudia, a dovtedy sú aj takéto novely jednoducho potrebné.
Ďakujem.
=====
Autorizovaný
18:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:23
Marián Kvasnička
101.
Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem za podporu, k tomu, že až takto to muselo dospieť do snahy legislatívne formulovať čosi, čo súvisí s neslušnosťou v komunikácii, s elementárnou demokratickou vlastnosťou. Možno, aby si vedel, že bola snaha, opakovaná dvakrát, snaha dostať tento problém tam, kam patrí, teda do výboru pre kultúru a médiá prednostne. A dvakrát táto snaha bola neúspešná. Dokonca aj pri konfrontácii s...
101.
Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem za podporu, k tomu, že až takto to muselo dospieť do snahy legislatívne formulovať čosi, čo súvisí s neslušnosťou v komunikácii, s elementárnou demokratickou vlastnosťou. Možno, aby si vedel, že bola snaha, opakovaná dvakrát, snaha dostať tento problém tam, kam patrí, teda do výboru pre kultúru a médiá prednostne. A dvakrát táto snaha bola neúspešná. Dokonca aj pri konfrontácii s ministrom Maďaričom ten výsledok sa nedostavil. Takže prišiel tento legislatívny návrh. Neviem, či je to neslušné zápasiť s molochom alebo s médiami, s ktorými sa tá vojna s touto siedmou veľmocou nedá vyhrať. Ja osobne by som odporúčal všetkým, ktorí s tým majú problém, ako to robím aj ja, že prepadnúť nezriadenej vášni k takému mediálnemu masochizmu. Dá sa to. Je to niekedy veľmi príjemné a je to lepší variant ako neslušnosť.
Ďakujem.
=====
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.6.2015 o 18:23 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
101.
Ďakujem veľmi pekne. Martin, ďakujem za podporu, k tomu, že až takto to muselo dospieť do snahy legislatívne formulovať čosi, čo súvisí s neslušnosťou v komunikácii, s elementárnou demokratickou vlastnosťou. Možno, aby si vedel, že bola snaha, opakovaná dvakrát, snaha dostať tento problém tam, kam patrí, teda do výboru pre kultúru a médiá prednostne. A dvakrát táto snaha bola neúspešná. Dokonca aj pri konfrontácii s ministrom Maďaričom ten výsledok sa nedostavil. Takže prišiel tento legislatívny návrh. Neviem, či je to neslušné zápasiť s molochom alebo s médiami, s ktorými sa tá vojna s touto siedmou veľmocou nedá vyhrať. Ja osobne by som odporúčal všetkým, ktorí s tým majú problém, ako to robím aj ja, že prepadnúť nezriadenej vášni k takému mediálnemu masochizmu. Dá sa to. Je to niekedy veľmi príjemné a je to lepší variant ako neslušnosť.
Ďakujem.
=====
Autorizovaný
18:25
Uvádzajúci uvádza bod 18:25
Pavol AbrhanPo druhé, ten dôvod bol v tom, že fakt je ten, že chceli sme o tom aspoň diskutovať na kultúrnom výbore, aby sme si povedali, že kde sú tie hranice, kde ešte politik môže odmietať, alebo kde, keď už reprezentuje nejakú inštitúciu, tak podľa mňa musí podávať všetky informácie všetkým rovnako a nemôže si vyberať, že teda s niekým nesúhlasím alebo niekto ma kritizuje dlhodobejšie, tak jemu tie informácie nebudem dávať. No, lenže, keď sme nemohli diskutovať tam, tak tá naša skúsenosť je taká, že darmo by sme to navrhli ako samostatný bod diskusia o výklade tlačového zákona. No tak, ak to neprešlo na výbore, tak by to s veľkou pravdepodobnosťou neprešlo ani tu v pléne. A preto som predložil túto novelu, že som očakával, že týmto spôsobom budeme môcť o tom diskutovať aspoň tu, v pléne, v Národnej rade. Žiaľ, ale tá situácia je taká, že akoby nebolo s kým diskutovať. Lebo ak diskutujú, tak zase diskutujú len tí, ktorí máme rovnaký názor na to. A nediskutuje nikto, kto má iný názor. Ale hlasovaním, chcem pripomenúť, páni kolegovia, že hlasovaním týmto sa jednoznačne vyjadríte, že či podporujete stanovisko dajme tomu predsedu vlády k nerovnakým prístupom k jednotlivým médiám alebo nie. A týmto hlasovaním vás už tohto nikto nikdy nezbaví.
Ďakujem pekne.
Už nevystúpim potom ako predkladateľ, ale v rámci rozpravy by som chcel poďakovať za tento príspevok a doplniť to, že fakt je ten, že ja si myslím, že tlačový zákon v dostatočnej miere ošetruje aj dnes rovnaký prístup k informáciám. Ale žiaľ, keď vidíme, a preto som poukázal na aplikačnú prax, keď vidíme, že niektorí predstavitelia inštitúcií nerešpektujú ani súčasne platný tlačový zákon, tak preto som, aj preto som tento návrh predložil.
Po druhé, ten dôvod bol v tom, že fakt je ten, že chceli sme o tom aspoň diskutovať na kultúrnom výbore, aby sme si povedali, že kde sú tie hranice, kde ešte politik môže odmietať, alebo kde, keď už reprezentuje nejakú inštitúciu, tak podľa mňa musí podávať všetky informácie všetkým rovnako a nemôže si vyberať, že teda s niekým nesúhlasím alebo niekto ma kritizuje dlhodobejšie, tak jemu tie informácie nebudem dávať. No, lenže, keď sme nemohli diskutovať tam, tak tá naša skúsenosť je taká, že darmo by sme to navrhli ako samostatný bod diskusia o výklade tlačového zákona. No tak, ak to neprešlo na výbore, tak by to s veľkou pravdepodobnosťou neprešlo ani tu v pléne. A preto som predložil túto novelu, že som očakával, že týmto spôsobom budeme môcť o tom diskutovať aspoň tu, v pléne, v Národnej rade. Žiaľ, ale tá situácia je taká, že akoby nebolo s kým diskutovať. Lebo ak diskutujú, tak zase diskutujú len tí, ktorí máme rovnaký názor na to. A nediskutuje nikto, kto má iný názor. Ale hlasovaním, chcem pripomenúť, páni kolegovia, že hlasovaním týmto sa jednoznačne vyjadríte, že či podporujete stanovisko dajme tomu predsedu vlády k nerovnakým prístupom k jednotlivým médiám alebo nie. A týmto hlasovaním vás už tohto nikto nikdy nezbaví.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:27
Uvádzajúci uvádza bod 18:27
Ľudovít Kaník
105.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, nie prvýkrát sa stretávame pri debate o tomto návrhu zákona. A ja si dovolím na začiatok taký aktualizačný moment, ktorým chcem poukázať na to, že často sa stáva v spoločnosti, že vidíme reálny problém, ktorý existuje, ktorý nikto nespochybňuje, že je, ale z nejakých zvláštnych, mnohokrát, ťažko povedať, že z racionálnych dôvodov sa ten problém obchádza, alebo...
105.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, nie prvýkrát sa stretávame pri debate o tomto návrhu zákona. A ja si dovolím na začiatok taký aktualizačný moment, ktorým chcem poukázať na to, že často sa stáva v spoločnosti, že vidíme reálny problém, ktorý existuje, ktorý nikto nespochybňuje, že je, ale z nejakých zvláštnych, mnohokrát, ťažko povedať, že z racionálnych dôvodov sa ten problém obchádza, alebo sa tvári väčšinová spoločnosť alebo politický establishment, že to vlastne ani nie je, ako keby dúfal, že sa vyrieši sám.
Pred pár dňami, ešte tento týždeň, sme venovali veľkú pozornosť a veľmi rozsiahlu debatu otázke problému imigrantov a neúmerného prílivu imigrantov do Európy. Tiež je to problém, ktorý reálne existuje, a kým nenadobudol extrémne veľké rozmery, tak by táto debata nevznikla, nikto by sa tým nechcel zaoberať. A ten, kto by sa chcel zaoberať a hovoriť o tom, že niektoré krajiny k tomu pristupujú laxne, že napríklad južná hranica je nechránená, že napríklad azylové konanie v mnohých krajinách je formálne a tým pádom aj tí ľudia, ktorí azyl nemajú dostať, ho dostávajú, by bol považovaný za nejakého čudáka v lepšom prípade, v horšom by bol obvinený z nejakých nekalých, zlých, xenofóbnych alebo iných úmyslov.
Vieme dobre, že na Slovensku máme tak isto problém, ktorý dlhé roky nevieme riešiť, alebo vedeli by sme, keby sme k tomu riešeniu boli ochotní pristúpiť. To nie sú riešenia, ktoré treba, ku ktorým treba zvolávať nejakých nositeľov Nobelových cien. Ale jednoducho racionálnym spôsobom je tu problém, zdroj problému je známy, motívy k tomuto problému sú známe, nástroje na jeho odstránenie neexistujú, tak treba odstrániť všetky tie veci, ktoré takýto problém prinášajú. Ale tu narážame na to, že okrem tej skupiny obyvateľstva, ktorá je bezprostredne ohrozená takýmto typom problému, tí ostatní sa tvária, že ale to nás nepáli, nechajme to radšej tak. Tvárme sa, že to nie je, lebo, nebodaj, budeme obvinení z toho, že máme nejaké predsudky, že sme orientovaní voči nejakej konkrétnej menšine a že nás vedú nie ušľachtilé zámery odstrániť existujúci problém, ale nejaká snaha získať lacné, populistické alebo inak neférovo získané politické body. Ale to je veľmi podobný prístup.
A ja preto hovorím: nerobme to! Pozrime sa na veci tak, je tu problém, keď máme nástroj na jeho riešenie, tak ho odstráňme, aby sa ten problém nezväčšoval. Keby napríklad, znova sa vrátim k tej téme, ktorá sa tu predebatovávala, keby už dávno sme mali hranice Európskej únie, schengenského priestoru po všetkých stránkach dokonale chránené, keby azylová procedúra bola vo všetkých krajinách braná vážne a keby nebola úplne len formálnou bránou na lavínový príliv ekonomických imigrantov, tak by vlastne ani problém, ktorý dnes musíme ako omnoho väčší, pálčivejší a nebezpečnejší problém riešiť, ani nevznikol.
Tak nerobme toto isté v našej vlastnej krajine, vo vnútri Slovenska tým, že obchádzame riešenie problému čiernych stavieb, ktoré vznikajú na cudzích pozemkoch. Vieme dobre, že tento problém sa bytostne a pálčivo týka tých regiónov, kde existujú rozsiahle rómske osady, ktoré sa nekontrolovateľne rozširujú, pretože si žiadajú svoj životný priestor, a pretože máme mäkkú legislatívu v tomto smere, neexistuje žiaden nástroj, ktorý by zamedzil vzniku nových čiernych stavieb. Opäť je to veľmi podobné, ako keď nemáme zabezpečenú schengenskú hranicu a tým pádom môžu prichádzať ďalší, ďalší, ďalší migranti, a kým ju nezabezpečíme, tak prichádzať budú. A môžeme diskutovať o tom, koľko budeme chcieť. Tu je to isté, kým neaplikujeme do zákona nástroj, ktorý znemožní čo len dokončiť čiernu stavbu na cudzom pozemku, tak tie čierne stavby budú pribúdať. Môžme o tom rozprávať, koľko chceme, môžme hľadať nástroje na začleňovanie ťažko prispôsobivých komunít do spoločnosti, môžeme do toho investovať akékoľvek miliónové zdroje, či z vlastných zdrojov alebo z európskych zdrojov, nič sa na tom nezmení.
Preto prichádzam s týmto návrhom zákona a preto opäť apelujem na všetkých, že toto nie je nič iné, len jednoduché a racionálne riešenie, ktoré zamedzí rozširovaniu čiernych stavieb, ako je riešenie dobre strážiť hranicu krajiny alebo hranicu Európskej únie pred nelegálnymi ľuďmi, ktorí túto hranicu chcú prekročiť nelegálnym spôsobom. Ani na prvom, ani na druhom spôsobe nie je nič zlé. Je to správne riešenie, ktoré ochraňuje záujmy spoločnosti, v ktorej žijeme a v ktorej našou úlohou je ju chrániť, prijímať zákony, ktoré takúto spoločnosť ochraňujú.
Takže k samotnému meritu zákona, ktorý tu predkladám.
Je to návrh, ktorý po jeho prijatí, alebo novela, ktoré po jej akceptovaní by spôsobila, že by nové stavby, čierne stavby vznikajúce na čiernych pozemkoch týkajúce sa síce najmä budovania čiernych stavieb v okolí rozrastajúcich sa rómskych osád, ale nielen, týkajú sa každej čiernej stavby na cudzom pozemku, aj načierno postaveného bilbordu alebo megabordu, aj načierno postavenej haciendy na cudzom pozemku, jednoducho nemohli vzniknúť, pretože by neboli ani dokončené.
Prečo by tomu tak bolo? Preto, lebo podľa návrhu tohto zákona vlastník pozemku, ktorý upozorní príslušný úrad, stavebný úrad o tom, že na jeho pozemku vzniká bez jeho súhlasu nejaká stavba a on žiada, aby táto stavba bola odstránená, podľa tohto zákona by stavebný úrad do 30-tich dní musel vydať v prvom kroku rozhodnutie o odstránení stavby. A pokiaľ by túto stavbu neodstránil zhotoviteľ stavby v príslušnej lehote, odstránil by ju na náklady tohto stavebníka úrad z moci úradnej a následne by náklady na odstránenie tejto stavby vymáhal od zhotoviteľa stavby. Keďže úmyselne sú tam dané veľmi krátke, ale primerané lehoty, aby tá stavba ani nemohla sa rozvinúť do podoby náročného stavebného diela, ale naozaj v zárodku aby mohla byť zastavená a odstránená, zrušená, čo by po aplikácii tohto zákona spôsobilo, že by ani takéto stavby bez súhlasu vlastníkov pozemkov nevznikali. Pretože všetkým vlastníkom by bolo jasné, že je to márne vynakladanie námahy, a tým pádom by sa vytvoril priestor na to, aby sme mohli riešiť, legalizovať alebo nejakým spôsobom zabezpečovať a odstraňovať, prípadne legalizovať čierne stavby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Ak tak neurobíme, budú nám vznikať nové a nové čierne stavby a ten problém bude narastať, až nám prerastie cez hlavu, pokiaľ nám už neprerástol.
Takže toľko veľmi stručne, veľmi jasne k uvedeniu zákona. A stručne zosumarizujem to, čo som sa pokúsil jednoduchým slovníkom vysvetliť.
Novelou tohto zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie stavby, s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom, vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej stavby či objektu. Cieľom navrhnutej novely je zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. Na prípadnú argumentáciu, že cez prvé čítanie prešla novela, veľká novela stavebného zákona, len podotýkam, že zďaleka tento problém nerieši. Alebo ho rieši kvázi spôsobom, ktorý opäť len dlhé roky sa bude vliecť, až sa zistí, že vlastne len nevýrazným spôsobom sťažil alebo skomplikoval vznik čiernych stavieb a vôbec sa nejak špecificky nezaoberá tým najpálčivejším, a to je, vznikom čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, kde dochádza nielen k vzniku čiernej stavby, ale dochádza de facto aj zaberaniu cudzieho majetku, de facto odcudzovaniu cudzieho majetku a obmedzovaniu vlastníckeho práva tých, ktorí tento pozemok vlastnia, a tým pádom aj k narušeniu základných ústavných práv, ktoré občania tejto republiky majú.
Takže, vážené dámy, vážení páni, toľko k zdôvodneniu predkladanej novely a prosím o podporu tohto racionálneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
25.6.2015 o 18:27 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
105.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, nie prvýkrát sa stretávame pri debate o tomto návrhu zákona. A ja si dovolím na začiatok taký aktualizačný moment, ktorým chcem poukázať na to, že často sa stáva v spoločnosti, že vidíme reálny problém, ktorý existuje, ktorý nikto nespochybňuje, že je, ale z nejakých zvláštnych, mnohokrát, ťažko povedať, že z racionálnych dôvodov sa ten problém obchádza, alebo sa tvári väčšinová spoločnosť alebo politický establishment, že to vlastne ani nie je, ako keby dúfal, že sa vyrieši sám.
Pred pár dňami, ešte tento týždeň, sme venovali veľkú pozornosť a veľmi rozsiahlu debatu otázke problému imigrantov a neúmerného prílivu imigrantov do Európy. Tiež je to problém, ktorý reálne existuje, a kým nenadobudol extrémne veľké rozmery, tak by táto debata nevznikla, nikto by sa tým nechcel zaoberať. A ten, kto by sa chcel zaoberať a hovoriť o tom, že niektoré krajiny k tomu pristupujú laxne, že napríklad južná hranica je nechránená, že napríklad azylové konanie v mnohých krajinách je formálne a tým pádom aj tí ľudia, ktorí azyl nemajú dostať, ho dostávajú, by bol považovaný za nejakého čudáka v lepšom prípade, v horšom by bol obvinený z nejakých nekalých, zlých, xenofóbnych alebo iných úmyslov.
Vieme dobre, že na Slovensku máme tak isto problém, ktorý dlhé roky nevieme riešiť, alebo vedeli by sme, keby sme k tomu riešeniu boli ochotní pristúpiť. To nie sú riešenia, ktoré treba, ku ktorým treba zvolávať nejakých nositeľov Nobelových cien. Ale jednoducho racionálnym spôsobom je tu problém, zdroj problému je známy, motívy k tomuto problému sú známe, nástroje na jeho odstránenie neexistujú, tak treba odstrániť všetky tie veci, ktoré takýto problém prinášajú. Ale tu narážame na to, že okrem tej skupiny obyvateľstva, ktorá je bezprostredne ohrozená takýmto typom problému, tí ostatní sa tvária, že ale to nás nepáli, nechajme to radšej tak. Tvárme sa, že to nie je, lebo, nebodaj, budeme obvinení z toho, že máme nejaké predsudky, že sme orientovaní voči nejakej konkrétnej menšine a že nás vedú nie ušľachtilé zámery odstrániť existujúci problém, ale nejaká snaha získať lacné, populistické alebo inak neférovo získané politické body. Ale to je veľmi podobný prístup.
A ja preto hovorím: nerobme to! Pozrime sa na veci tak, je tu problém, keď máme nástroj na jeho riešenie, tak ho odstráňme, aby sa ten problém nezväčšoval. Keby napríklad, znova sa vrátim k tej téme, ktorá sa tu predebatovávala, keby už dávno sme mali hranice Európskej únie, schengenského priestoru po všetkých stránkach dokonale chránené, keby azylová procedúra bola vo všetkých krajinách braná vážne a keby nebola úplne len formálnou bránou na lavínový príliv ekonomických imigrantov, tak by vlastne ani problém, ktorý dnes musíme ako omnoho väčší, pálčivejší a nebezpečnejší problém riešiť, ani nevznikol.
Tak nerobme toto isté v našej vlastnej krajine, vo vnútri Slovenska tým, že obchádzame riešenie problému čiernych stavieb, ktoré vznikajú na cudzích pozemkoch. Vieme dobre, že tento problém sa bytostne a pálčivo týka tých regiónov, kde existujú rozsiahle rómske osady, ktoré sa nekontrolovateľne rozširujú, pretože si žiadajú svoj životný priestor, a pretože máme mäkkú legislatívu v tomto smere, neexistuje žiaden nástroj, ktorý by zamedzil vzniku nových čiernych stavieb. Opäť je to veľmi podobné, ako keď nemáme zabezpečenú schengenskú hranicu a tým pádom môžu prichádzať ďalší, ďalší, ďalší migranti, a kým ju nezabezpečíme, tak prichádzať budú. A môžeme diskutovať o tom, koľko budeme chcieť. Tu je to isté, kým neaplikujeme do zákona nástroj, ktorý znemožní čo len dokončiť čiernu stavbu na cudzom pozemku, tak tie čierne stavby budú pribúdať. Môžme o tom rozprávať, koľko chceme, môžme hľadať nástroje na začleňovanie ťažko prispôsobivých komunít do spoločnosti, môžeme do toho investovať akékoľvek miliónové zdroje, či z vlastných zdrojov alebo z európskych zdrojov, nič sa na tom nezmení.
Preto prichádzam s týmto návrhom zákona a preto opäť apelujem na všetkých, že toto nie je nič iné, len jednoduché a racionálne riešenie, ktoré zamedzí rozširovaniu čiernych stavieb, ako je riešenie dobre strážiť hranicu krajiny alebo hranicu Európskej únie pred nelegálnymi ľuďmi, ktorí túto hranicu chcú prekročiť nelegálnym spôsobom. Ani na prvom, ani na druhom spôsobe nie je nič zlé. Je to správne riešenie, ktoré ochraňuje záujmy spoločnosti, v ktorej žijeme a v ktorej našou úlohou je ju chrániť, prijímať zákony, ktoré takúto spoločnosť ochraňujú.
Takže k samotnému meritu zákona, ktorý tu predkladám.
Je to návrh, ktorý po jeho prijatí, alebo novela, ktoré po jej akceptovaní by spôsobila, že by nové stavby, čierne stavby vznikajúce na čiernych pozemkoch týkajúce sa síce najmä budovania čiernych stavieb v okolí rozrastajúcich sa rómskych osád, ale nielen, týkajú sa každej čiernej stavby na cudzom pozemku, aj načierno postaveného bilbordu alebo megabordu, aj načierno postavenej haciendy na cudzom pozemku, jednoducho nemohli vzniknúť, pretože by neboli ani dokončené.
Prečo by tomu tak bolo? Preto, lebo podľa návrhu tohto zákona vlastník pozemku, ktorý upozorní príslušný úrad, stavebný úrad o tom, že na jeho pozemku vzniká bez jeho súhlasu nejaká stavba a on žiada, aby táto stavba bola odstránená, podľa tohto zákona by stavebný úrad do 30-tich dní musel vydať v prvom kroku rozhodnutie o odstránení stavby. A pokiaľ by túto stavbu neodstránil zhotoviteľ stavby v príslušnej lehote, odstránil by ju na náklady tohto stavebníka úrad z moci úradnej a následne by náklady na odstránenie tejto stavby vymáhal od zhotoviteľa stavby. Keďže úmyselne sú tam dané veľmi krátke, ale primerané lehoty, aby tá stavba ani nemohla sa rozvinúť do podoby náročného stavebného diela, ale naozaj v zárodku aby mohla byť zastavená a odstránená, zrušená, čo by po aplikácii tohto zákona spôsobilo, že by ani takéto stavby bez súhlasu vlastníkov pozemkov nevznikali. Pretože všetkým vlastníkom by bolo jasné, že je to márne vynakladanie námahy, a tým pádom by sa vytvoril priestor na to, aby sme mohli riešiť, legalizovať alebo nejakým spôsobom zabezpečovať a odstraňovať, prípadne legalizovať čierne stavby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Ak tak neurobíme, budú nám vznikať nové a nové čierne stavby a ten problém bude narastať, až nám prerastie cez hlavu, pokiaľ nám už neprerástol.
Takže toľko veľmi stručne, veľmi jasne k uvedeniu zákona. A stručne zosumarizujem to, čo som sa pokúsil jednoduchým slovníkom vysvetliť.
Novelou tohto zákona sa zavádza povinnosť odstrániť stavbu alebo akýkoľvek objekt zhotovený bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, bez písomného súhlasu majiteľa pozemku. Odstránenie stavby, s výnimkou inžinierskych stavieb definovaných stavebným zákonom, vykoná stavebný úrad na základe žiadosti vlastníka pozemku na náklady majiteľa alebo nájomcu zhotovenej stavby či objektu. Cieľom navrhnutej novely je zásadným spôsobom zamedziť rozširovaniu výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. Na prípadnú argumentáciu, že cez prvé čítanie prešla novela, veľká novela stavebného zákona, len podotýkam, že zďaleka tento problém nerieši. Alebo ho rieši kvázi spôsobom, ktorý opäť len dlhé roky sa bude vliecť, až sa zistí, že vlastne len nevýrazným spôsobom sťažil alebo skomplikoval vznik čiernych stavieb a vôbec sa nejak špecificky nezaoberá tým najpálčivejším, a to je, vznikom čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, kde dochádza nielen k vzniku čiernej stavby, ale dochádza de facto aj zaberaniu cudzieho majetku, de facto odcudzovaniu cudzieho majetku a obmedzovaniu vlastníckeho práva tých, ktorí tento pozemok vlastnia, a tým pádom aj k narušeniu základných ústavných práv, ktoré občania tejto republiky majú.
Takže, vážené dámy, vážení páni, toľko k zdôvodneniu predkladanej novely a prosím o podporu tohto racionálneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
18:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:39
Igor Hraško
107.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 1599. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby...
107.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 1599. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.6.2015 o 18:39 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
107.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 1599. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
18:41
Uvádzajúci uvádza bod 18:41
Ľudovít Kaník
109.
Ďakujem. Vážená Národná rada, týmto návrhom zákona sa vraciame k téme DPH. Ja som pôvodne navrhoval, aby sme zlúčili rozpravu s vládnym návrhom zákona o DPH. Mohli sme to vybaviť v jednom balíku, pretože sa to týka práve toho, čoho sa dotýka aj vládny návrh zákona, a to je zavedenie pravidla, že daň z pridanej hodnoty sa odvádza až vtedy, keď je zaplatená, keď je uhradená faktúra za tovar alebo službu, ku ktorému sa...
109.
Ďakujem. Vážená Národná rada, týmto návrhom zákona sa vraciame k téme DPH. Ja som pôvodne navrhoval, aby sme zlúčili rozpravu s vládnym návrhom zákona o DPH. Mohli sme to vybaviť v jednom balíku, pretože sa to týka práve toho, čoho sa dotýka aj vládny návrh zákona, a to je zavedenie pravidla, že daň z pridanej hodnoty sa odvádza až vtedy, keď je zaplatená, keď je uhradená faktúra za tovar alebo službu, ku ktorému sa táto daň vzťahuje.
Vládny návrh zákona zavádza, prichádza s touto zmenou, aj keď už veľmi dávno toto mohlo byť aplikované, kde ohraničuje túto možnosť na firmy s obratom do 75-tisíc, a predpokladá sa pozmeňovací návrh, ktorým sa zvýši táto hranica na 100-tisíc. Je to však málo. A je to málo preto, lebo nijakým spôsobom nie je obmedzené, alebo je obmedzené, ale nie na hranicu 100-tisíc z hľadiska smernice Európskej únie táto možnosť. Minister financií v rozprave, ktorá k tomuto zákonu o DPH, k vládnemu návrhu zákona bola, argumentoval pôvodne, prvotne tým, že smernica harmonizuje DPH, nemôžme teda vybočiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, kľud v sále, je vás tu pár, tak nechajte rečníkovi priestor. Ďakujem.
Nech sa páči.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
... s čím určite súhlasím. Avšak podľa príslušnej smernice každá krajina môže bez akýchkoľvek sprievodných procedúr zaviesť túto hranicu na, hranicu 500-tisíc euro obratu firmy za rok. Plán nášho ministerstva je zaviesť 100-tisíc, čo môžme nazvať prvým krokom, ale tak treba povedať, či budú aj druhé, aj tretie kroky. Pretože tu nejde len o to, že by to pomohlo výrazne malým a stredným podnikateľom, pretože takto mnohokrát financujú štát, ale sami nedostávajú zaplatené, ale predišlo by sa aj tunelovaniu štátneho rozpočtu, ktoré sa realizuje takým spôsobom, že väčšie firmy neuhrádzajú faktúry, ale vratky na DPH si plne uplatňujú. Veľmi dobre vieme, že takýto jav bol typický pre kauzu Váhostav. A nielen Váhostav, ale v stavebníctve pre mnohé ďalšie veľké firmy, ktoré predtým prešli reštrukturalizáciou. Neplatili faktúry, ale vratky na DPH si zo štátneho rozpočtu v rozsahu mnohých miliónov realizovali a vytiahli.
Nemyslím si, že by sme, alebo že by štát mal kryť takýto spôsob neférového podnikania, ktoré je, paradoxne, v súlade so zákonom. Ale je to tunelovanie štátneho rozpočtu. Akceptovanie tohto návrhu, alebo stanovenie tejto hranice na podstatne vyššiu úroveň by práve tomuto zabránilo, aby bol štátny rozpočet tunelovaný nepoctivými firmami s väčším obratom.
Takže, vážené dámy, vážení páni, v tomto návrhu novely zákona navrhujem, aby platiteľ dane mal povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty len za faktúry alebo sumy v inom doklade o predaji, ktoré mu boli uhradené. Ak mu boli tieto sumy uhradené len čiastočne, je povinný uhradiť DPH pomerne k výške uhradenej sumy. Cieľom tejto navrhovanej úpravy je predísť tomu, aby boli podnikatelia povinní platiť DPH za faktúry, ktoré im neboli uhradené, čo ich privádza do ťažkej, mnohokrát nezvládnuteľnej finančnej situácie. Zároveň sa navrhuje, aby výpočet nadmerného odpočtu bol taktiež viazaný na uhradené faktúry, alebo sumy z iných dokladov o kúpe, a tiež aby nebolo možné použiť neuhradené faktúry alebo sumy z iných dokladov o kúpe na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet DPH, čo v súčasnosti spôsobuje situáciu, že aj osoby, ktoré neuhradili faktúru, si uplatňujú nadmerný odpočet DPH a štát im uhrádza vysoké sumy. Daňový úrad takémuto platiteľovi, ktorý si uplatní nadmerný odpočet alebo zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním a zároveň neuhradí faktúry, tento nadmerný odpočet nevráti.
Navrhovanými zmenami sa predíde podvodnému konaniu, aj keď v súlade so zákonom, ktoré dnes prebieha, ktorého obeťami sa stávajú najmä malí a strední podnikatelia, ako sme videli pri kauze Váhostav, a zaťažovaniu podnikateľov neopodstatnenými finančnými výdavkami. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné rozpočty, môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, pretože podporí, ozdraví podnikateľské prostredie a tvorbu pracovných miest, zabezpečí sa odstránenie nespravodlivej finančnej záťaže podnikateľov a nemá priamy vplyv na životné prostredie. Zato má výrazný vplyv na, pozitívny výrazný vplyv na podnikateľské prostredie. Je v súlade s ústavou republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ja vás žiadam a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
=====
Uvádzajúci uvádza bod
25.6.2015 o 18:41 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
109.
Ďakujem. Vážená Národná rada, týmto návrhom zákona sa vraciame k téme DPH. Ja som pôvodne navrhoval, aby sme zlúčili rozpravu s vládnym návrhom zákona o DPH. Mohli sme to vybaviť v jednom balíku, pretože sa to týka práve toho, čoho sa dotýka aj vládny návrh zákona, a to je zavedenie pravidla, že daň z pridanej hodnoty sa odvádza až vtedy, keď je zaplatená, keď je uhradená faktúra za tovar alebo službu, ku ktorému sa táto daň vzťahuje.
Vládny návrh zákona zavádza, prichádza s touto zmenou, aj keď už veľmi dávno toto mohlo byť aplikované, kde ohraničuje túto možnosť na firmy s obratom do 75-tisíc, a predpokladá sa pozmeňovací návrh, ktorým sa zvýši táto hranica na 100-tisíc. Je to však málo. A je to málo preto, lebo nijakým spôsobom nie je obmedzené, alebo je obmedzené, ale nie na hranicu 100-tisíc z hľadiska smernice Európskej únie táto možnosť. Minister financií v rozprave, ktorá k tomuto zákonu o DPH, k vládnemu návrhu zákona bola, argumentoval pôvodne, prvotne tým, že smernica harmonizuje DPH, nemôžme teda vybočiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, kľud v sále, je vás tu pár, tak nechajte rečníkovi priestor. Ďakujem.
Nech sa páči.
Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
... s čím určite súhlasím. Avšak podľa príslušnej smernice každá krajina môže bez akýchkoľvek sprievodných procedúr zaviesť túto hranicu na, hranicu 500-tisíc euro obratu firmy za rok. Plán nášho ministerstva je zaviesť 100-tisíc, čo môžme nazvať prvým krokom, ale tak treba povedať, či budú aj druhé, aj tretie kroky. Pretože tu nejde len o to, že by to pomohlo výrazne malým a stredným podnikateľom, pretože takto mnohokrát financujú štát, ale sami nedostávajú zaplatené, ale predišlo by sa aj tunelovaniu štátneho rozpočtu, ktoré sa realizuje takým spôsobom, že väčšie firmy neuhrádzajú faktúry, ale vratky na DPH si plne uplatňujú. Veľmi dobre vieme, že takýto jav bol typický pre kauzu Váhostav. A nielen Váhostav, ale v stavebníctve pre mnohé ďalšie veľké firmy, ktoré predtým prešli reštrukturalizáciou. Neplatili faktúry, ale vratky na DPH si zo štátneho rozpočtu v rozsahu mnohých miliónov realizovali a vytiahli.
Nemyslím si, že by sme, alebo že by štát mal kryť takýto spôsob neférového podnikania, ktoré je, paradoxne, v súlade so zákonom. Ale je to tunelovanie štátneho rozpočtu. Akceptovanie tohto návrhu, alebo stanovenie tejto hranice na podstatne vyššiu úroveň by práve tomuto zabránilo, aby bol štátny rozpočet tunelovaný nepoctivými firmami s väčším obratom.
Takže, vážené dámy, vážení páni, v tomto návrhu novely zákona navrhujem, aby platiteľ dane mal povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty len za faktúry alebo sumy v inom doklade o predaji, ktoré mu boli uhradené. Ak mu boli tieto sumy uhradené len čiastočne, je povinný uhradiť DPH pomerne k výške uhradenej sumy. Cieľom tejto navrhovanej úpravy je predísť tomu, aby boli podnikatelia povinní platiť DPH za faktúry, ktoré im neboli uhradené, čo ich privádza do ťažkej, mnohokrát nezvládnuteľnej finančnej situácie. Zároveň sa navrhuje, aby výpočet nadmerného odpočtu bol taktiež viazaný na uhradené faktúry, alebo sumy z iných dokladov o kúpe, a tiež aby nebolo možné použiť neuhradené faktúry alebo sumy z iných dokladov o kúpe na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet DPH, čo v súčasnosti spôsobuje situáciu, že aj osoby, ktoré neuhradili faktúru, si uplatňujú nadmerný odpočet DPH a štát im uhrádza vysoké sumy. Daňový úrad takémuto platiteľovi, ktorý si uplatní nadmerný odpočet alebo zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním a zároveň neuhradí faktúry, tento nadmerný odpočet nevráti.
Navrhovanými zmenami sa predíde podvodnému konaniu, aj keď v súlade so zákonom, ktoré dnes prebieha, ktorého obeťami sa stávajú najmä malí a strední podnikatelia, ako sme videli pri kauze Váhostav, a zaťažovaniu podnikateľov neopodstatnenými finančnými výdavkami. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na verejné rozpočty, môže mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, pretože podporí, ozdraví podnikateľské prostredie a tvorbu pracovných miest, zabezpečí sa odstránenie nespravodlivej finančnej záťaže podnikateľov a nemá priamy vplyv na životné prostredie. Zato má výrazný vplyv na, pozitívny výrazný vplyv na podnikateľské prostredie. Je v súlade s ústavou republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ja vás žiadam a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
=====
Autorizovaný
18:47
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:47
Ivan MiklošPani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.6.2015 o 18:47 hod.
Dr. h. c. Ing.
Ivan Mikloš
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou tohoto návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ako spravodajca mám, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
18:49
Uvádzajúci uvádza bod 18:49
Juraj Miškov
113.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Dôvodom predloženia tohto návrhu je predstavenie radu opatrení, ktoré bez toho, aby zaťažovali štátny rozpočet, majú ambíciu priniesť ľuďom viac peňazí do ich peňaženiek. Toto sa však nemá zrealizovať žiadnymi dotáciami alebo kupovaním si voličov, či inými ľúbivými opatreniami, ktoré zaplatia zväčša tí, ktorí dané produkty alebo služby nevyužívajú....
113.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Dôvodom predloženia tohto návrhu je predstavenie radu opatrení, ktoré bez toho, aby zaťažovali štátny rozpočet, majú ambíciu priniesť ľuďom viac peňazí do ich peňaženiek. Toto sa však nemá zrealizovať žiadnymi dotáciami alebo kupovaním si voličov, či inými ľúbivými opatreniami, ktoré zaplatia zväčša tí, ktorí dané produkty alebo služby nevyužívajú. Tieto opatrenia spočívajú v tom, že štát zníži svoje výdavky, a má ich dosť, čo koniec koncov tvrdia aj samotní predstavitelia štátu, a rozdiel nechá občanom, aby sami rozhodli, ako s takto nadobudnutými peniazmi naložiť. O jednotlivým opatreniach na výdavkovej strane bude, predpokladám, v rozprave ešte hovoriť môj kolega Jozef Kollár, tak to nechám na neho.
Dámy a páni, Slovensko niekoľko rokov prechádzalo fázou transformácie, čo bolo obdobie, ktoré rozhodne nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, Slovensko zažilo v posledných rokoch vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Táto sa priamo a nepriamo dotkla všetkých jednotlivcov a rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske a iní nepriamo, napríklad pri vyšších cenách nákupov a služieb. Vláde sa zvyšovaním príjmov verejnej správy podarilo síce na jednej strane znížiť deficit verejných financií pod úroveň, ku ktorej nás viažu pravidlá eurozóny vo forme Paktu stability a rastu, ale na druhej strane majú občania kvôli konsolidácii verejných financií, ktorá prebehla takmer výhradne na príjmovej strane, hlbšie do vrecka. Takzvaná konsolidácia verejných financií v podaní vlády strany SMER – sociálna demokracia nebola ničím iným než zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov.
Áno, deficit verejných financií je možné znížiť aj takýmto spôsobom, ale vždy je to na úkor ľudí, rodín a podnikateľov, a to nie je správna cesta. Štát je dnes bohatší a ľudia sú chudobnejší. Dôsledkom je prehlbujúce sa sociálne napätie. Pracujúca slovenská chudoba je asi najvýstižnejšie pomenovanie toho, čo v iných krajinách chápu pod pojmom stredná vrstva. Sčasti je objektívne, že nedokážeme mať rovnaké výplaty, ako je to v Nemecku. Ale to je daň za 40 rokov socializmu. Na druhej strane treba povedať, že podiel miezd na hrubom domácom produkte je u nás druhý najnižší v eurozóne. Odvody pritom patria medzi najvyššie. Ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme nižšiu daň z pridanej hodnoty na potraviny, a preto nakupujú ľudia na Slovensku drahšie. My sme presvedčení, že životná úroveň na Slovensku sa dá zvýšiť aj skokom a bez zadlžovania. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom ich dôvera, vyjadrená vo voľbách, vráti. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom vráti priťahovanie opaskov v náročnejších obdobiach. Pretože, dámy a páni, priťahovanie opaskov nie je a ani nemôže byť nekonečný príbeh. Ak áno, tak sa, niekde sa stala chyba.
Problémy verejných financií sa dajú riešiť aj ináč než doteraz, s podstatne menším negatívnym dopadom na peňaženky slovenských domácností. My veríme, že ľudia si po siedmich rokoch krízy zaslúžia vydýchnuť. Na rozdiel od vlády totiž vidíme obrovský priestor na šetrenie vládnych výdavkov, ktoré by znížilo nápor na daňové, poplatkové a odvodové zaťaženie slovenských domácností. Stačí, ak si vláda konečne zametie pred vlastným prahom a prestane vymetať peňaženky daňových poplatníkov.
Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré na Slovensko v posledných rokoch vláda uvalila, citeľne zasiahlo najmä strednú triedu. Transfery jej zárobkov do verejného rozpočtu vzrástli, no na zlepšení kvality verejných služieb to slovenské domácnosti nijakým spôsobom nepocítili. Práve naopak, vláda sa začala k strednej vrstve správať ako k nepriateľovi, ktorého jedinou úlohou je byť poslušnou dojnou kravou verejného rozpočtu. Za nepriaznivú sociálnu situáciu a nechuť k veciam verejným tak môže do veľkej miery sám štát. Stredná trieda nie je len strojom na peniaze pre vládu, je chrbtovou kosťou každej ekonomiky, hospodárstva a nádejou v lepšiu budúcnosť každej krajiny. Likvidácia strednej triedy môže mať preto pre Slovensko fatálne následky. Postihne totiž široké vrstvy vzdelaných a kvalifikovaných ľudí pracujúcich v obchode, priemysle, službách, zdravotníctve, školstve alebo administratíve.
Redukcia strednej vrstvy sa však zákonite negatívne prejaví na fungovaní verejnej správy a stave spoločnosti ako takej. Sú to totiž práve vzdelaní a kvalifikovaní ľudia, ktorí najcitlivejšie vnímajú dianie v spoločnosti a dokážu včas pomenovať a riešiť problémy, ktorým čelí. Oveľa citlivejšie vnímajú korupciu a klientelizmus, keďže sú si vedomí negatívnych dôsledkov týchto prejavov na ich život. V dnešnom nepokojnom svete čeliacemu finančným a vojenským krízam je preto stredná trieda nevyhnutnou súčasťou úspešného riešenia problémov.
Predkladatelia tohto zákona a zároveň poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zastupujúci Slovenskú občiansku koalíciu považujú druhý balíček opatrení vlády Roberta Fica za nedostatočný, a preto predkladajú vlastný návrh s cieľom reálne a skokom zvýšiť životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Aj napriek doznievajúcej globálnej ekonomickej kríze občania Slovenska neustále počúvajú, ako ekonomika rastie, výber daní sa zlepšuje nad očakávania a žiadne ekonomické problémy nemáme. Nuž v takom prípade je jednoznačne na mieste, aby sa aj tlak na ľudí, ktorí sú zaťažení vysokými daňami a odvodmi, poľavil a mohli sa nadýchnuť väčšou sumou vo svojich peňaženkách. Preto je na mieste znížiť niektoré sadzby daní či odvodov. A tento návrh prezentuje zníženie sadzieb z pridanej hodnoty na potraviny, ale ako aj ďalšie návrhy, ktoré predstavíme, na elektrinu, teplú vodu, plyn či paliva na kúrenie pre domácnosti z dnešných 20 percent na 13 percent.
Väčšina európskych krajín vrátane našich susedov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na potraviny a na vybrané služby. Na Slovensku ale dodnes podlieha predaj potravín základnej 20-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Preto sú u nás potraviny drahšie ako v zahraničí. Tí, ktorí chodia nakupovať do zahraničia, to môžu potvrdiť na základe vlastnej skúsenosti. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá neuplatňuje na potraviny zníženú sadzbu dane, a to aj napriek tomu, že nám to legislatíva Európskej únie umožňuje a väčšina krajín túto možnosť rovnako aj využíva. Zníženú sadzbu na potraviny uplatňujú aj oveľa bohatšie krajiny, akým je napríklad Veľká Británia či Luxembursko, kde minimálna mzda atakuje hranicu 2-tisíc eur mesačne. Nejde teda v žiadnom prípade o nejaké chudobné krajiny. Okrem zmienených krajín nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty uplatňuje Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko a Rakúsko. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, a to nielen na potraviny, ale aj na energie pre domácnosti, páni, považujte to za podnet, preto považujeme za pilier akéhokoľvek skutočne sociálneho balíka. Nižšia daň ponechá eurá, o ktoré dnes prichádzame kvôli vysokej sadzbe dane, rodinám, domácnostiam, ľuďom.
Takže, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona, ktorý spoločne s mojimi kolegami predkladáme, a ďakujem za prípadnú podporu.
=====
Uvádzajúci uvádza bod
25.6.2015 o 18:49 hod.
PhDr.
Juraj Miškov
Videokanál poslanca
113.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Dôvodom predloženia tohto návrhu je predstavenie radu opatrení, ktoré bez toho, aby zaťažovali štátny rozpočet, majú ambíciu priniesť ľuďom viac peňazí do ich peňaženiek. Toto sa však nemá zrealizovať žiadnymi dotáciami alebo kupovaním si voličov, či inými ľúbivými opatreniami, ktoré zaplatia zväčša tí, ktorí dané produkty alebo služby nevyužívajú. Tieto opatrenia spočívajú v tom, že štát zníži svoje výdavky, a má ich dosť, čo koniec koncov tvrdia aj samotní predstavitelia štátu, a rozdiel nechá občanom, aby sami rozhodli, ako s takto nadobudnutými peniazmi naložiť. O jednotlivým opatreniach na výdavkovej strane bude, predpokladám, v rozprave ešte hovoriť môj kolega Jozef Kollár, tak to nechám na neho.
Dámy a páni, Slovensko niekoľko rokov prechádzalo fázou transformácie, čo bolo obdobie, ktoré rozhodne nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, Slovensko zažilo v posledných rokoch vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Táto sa priamo a nepriamo dotkla všetkých jednotlivcov a rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske a iní nepriamo, napríklad pri vyšších cenách nákupov a služieb. Vláde sa zvyšovaním príjmov verejnej správy podarilo síce na jednej strane znížiť deficit verejných financií pod úroveň, ku ktorej nás viažu pravidlá eurozóny vo forme Paktu stability a rastu, ale na druhej strane majú občania kvôli konsolidácii verejných financií, ktorá prebehla takmer výhradne na príjmovej strane, hlbšie do vrecka. Takzvaná konsolidácia verejných financií v podaní vlády strany SMER – sociálna demokracia nebola ničím iným než zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov.
Áno, deficit verejných financií je možné znížiť aj takýmto spôsobom, ale vždy je to na úkor ľudí, rodín a podnikateľov, a to nie je správna cesta. Štát je dnes bohatší a ľudia sú chudobnejší. Dôsledkom je prehlbujúce sa sociálne napätie. Pracujúca slovenská chudoba je asi najvýstižnejšie pomenovanie toho, čo v iných krajinách chápu pod pojmom stredná vrstva. Sčasti je objektívne, že nedokážeme mať rovnaké výplaty, ako je to v Nemecku. Ale to je daň za 40 rokov socializmu. Na druhej strane treba povedať, že podiel miezd na hrubom domácom produkte je u nás druhý najnižší v eurozóne. Odvody pritom patria medzi najvyššie. Ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme nižšiu daň z pridanej hodnoty na potraviny, a preto nakupujú ľudia na Slovensku drahšie. My sme presvedčení, že životná úroveň na Slovensku sa dá zvýšiť aj skokom a bez zadlžovania. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom ich dôvera, vyjadrená vo voľbách, vráti. Dobre spravovať štát znamená, že sa ľuďom vráti priťahovanie opaskov v náročnejších obdobiach. Pretože, dámy a páni, priťahovanie opaskov nie je a ani nemôže byť nekonečný príbeh. Ak áno, tak sa, niekde sa stala chyba.
Problémy verejných financií sa dajú riešiť aj ináč než doteraz, s podstatne menším negatívnym dopadom na peňaženky slovenských domácností. My veríme, že ľudia si po siedmich rokoch krízy zaslúžia vydýchnuť. Na rozdiel od vlády totiž vidíme obrovský priestor na šetrenie vládnych výdavkov, ktoré by znížilo nápor na daňové, poplatkové a odvodové zaťaženie slovenských domácností. Stačí, ak si vláda konečne zametie pred vlastným prahom a prestane vymetať peňaženky daňových poplatníkov.
Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré na Slovensko v posledných rokoch vláda uvalila, citeľne zasiahlo najmä strednú triedu. Transfery jej zárobkov do verejného rozpočtu vzrástli, no na zlepšení kvality verejných služieb to slovenské domácnosti nijakým spôsobom nepocítili. Práve naopak, vláda sa začala k strednej vrstve správať ako k nepriateľovi, ktorého jedinou úlohou je byť poslušnou dojnou kravou verejného rozpočtu. Za nepriaznivú sociálnu situáciu a nechuť k veciam verejným tak môže do veľkej miery sám štát. Stredná trieda nie je len strojom na peniaze pre vládu, je chrbtovou kosťou každej ekonomiky, hospodárstva a nádejou v lepšiu budúcnosť každej krajiny. Likvidácia strednej triedy môže mať preto pre Slovensko fatálne následky. Postihne totiž široké vrstvy vzdelaných a kvalifikovaných ľudí pracujúcich v obchode, priemysle, službách, zdravotníctve, školstve alebo administratíve.
Redukcia strednej vrstvy sa však zákonite negatívne prejaví na fungovaní verejnej správy a stave spoločnosti ako takej. Sú to totiž práve vzdelaní a kvalifikovaní ľudia, ktorí najcitlivejšie vnímajú dianie v spoločnosti a dokážu včas pomenovať a riešiť problémy, ktorým čelí. Oveľa citlivejšie vnímajú korupciu a klientelizmus, keďže sú si vedomí negatívnych dôsledkov týchto prejavov na ich život. V dnešnom nepokojnom svete čeliacemu finančným a vojenským krízam je preto stredná trieda nevyhnutnou súčasťou úspešného riešenia problémov.
Predkladatelia tohto zákona a zároveň poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zastupujúci Slovenskú občiansku koalíciu považujú druhý balíček opatrení vlády Roberta Fica za nedostatočný, a preto predkladajú vlastný návrh s cieľom reálne a skokom zvýšiť životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Aj napriek doznievajúcej globálnej ekonomickej kríze občania Slovenska neustále počúvajú, ako ekonomika rastie, výber daní sa zlepšuje nad očakávania a žiadne ekonomické problémy nemáme. Nuž v takom prípade je jednoznačne na mieste, aby sa aj tlak na ľudí, ktorí sú zaťažení vysokými daňami a odvodmi, poľavil a mohli sa nadýchnuť väčšou sumou vo svojich peňaženkách. Preto je na mieste znížiť niektoré sadzby daní či odvodov. A tento návrh prezentuje zníženie sadzieb z pridanej hodnoty na potraviny, ale ako aj ďalšie návrhy, ktoré predstavíme, na elektrinu, teplú vodu, plyn či paliva na kúrenie pre domácnosti z dnešných 20 percent na 13 percent.
Väčšina európskych krajín vrátane našich susedov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na potraviny a na vybrané služby. Na Slovensku ale dodnes podlieha predaj potravín základnej 20-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Preto sú u nás potraviny drahšie ako v zahraničí. Tí, ktorí chodia nakupovať do zahraničia, to môžu potvrdiť na základe vlastnej skúsenosti. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá neuplatňuje na potraviny zníženú sadzbu dane, a to aj napriek tomu, že nám to legislatíva Európskej únie umožňuje a väčšina krajín túto možnosť rovnako aj využíva. Zníženú sadzbu na potraviny uplatňujú aj oveľa bohatšie krajiny, akým je napríklad Veľká Británia či Luxembursko, kde minimálna mzda atakuje hranicu 2-tisíc eur mesačne. Nejde teda v žiadnom prípade o nejaké chudobné krajiny. Okrem zmienených krajín nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty uplatňuje Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko a Rakúsko. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH, a to nielen na potraviny, ale aj na energie pre domácnosti, páni, považujte to za podnet, preto považujeme za pilier akéhokoľvek skutočne sociálneho balíka. Nižšia daň ponechá eurá, o ktoré dnes prichádzame kvôli vysokej sadzbe dane, rodinám, domácnostiam, ľuďom.
Takže, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona, ktorý spoločne s mojimi kolegami predkladáme, a ďakujem za prípadnú podporu.
=====
Autorizovaný