53.schôdza

94.

Ďakujem, pán podpredseda. Tento návrh zákona alebo novela tohto zákona má veľmi praktický zámer, aj praktický charakter, je veľmi útleho rozsahu, ale významná svojím dopadom, v prípade, že by bol akceptovaný. Mnohokrát tu debatujeme o tom, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, ako znížiť odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry a toto je nástroj, ako to urobiť jednoducho a logicky.

Prečo je tomu tak? Existenciou inštitútu minimálnej mzdy je vlastne stanovená dolná príjmová hranica pre pracujúcu populáciu, ktorá je v zamestnaneckom pomere. Je preto úplne logické a odôvodnené, aby táto minimálna príjmová hranica bola všeobecného charakteru a naopak je neodôvodnené, aby pre skupinu samostatne zárobkovo činných osôb, to znamená živnostníkov, bola stanovená vyššia príjmová hranica, ako je minimálna príjmová hranica pre zamestnancov. Spôsobuje to živnostníkom, samozrejme, vyššie odvody, vyššie náklady, a pritom živnostník ako taký je mnohokrát v horšom postavení ako zamestnanec. Znáša riziká, všetky, nemá istotu príjmu, musí prekonávať väčšie problémy a napriek tomu bez toho, že by za to získaval nejakú protihodnotu, s nastavením súčasného systému má vyššie náklady úplne nelogicky a neopodstatnene.

Predloženým návrhom sa tento rozpor odstraňuje a zosúlaďuje sa tak, aby všetky ekonomicky činné osoby platili z rovnakej príjmovej hranice pre určenie sumy minimálnych povinných odvodov, ktoré sa musia platiť do sociálneho, aj zdravotného systému a to tak, že touto spoločnou minimálnou hranicou sa určí výška sumy mesačnej minimálnej mzdy. Navrhovanou zmenou zároveň dôjde k zníženiu odvodového zaťaženia v podnikateľskom sektore, čo bude mať, samozrejme, pozitívny dopad na hospodársky rast, aj na rast zamestnanosti a tvorbu pracovných miest Slovenskej republiky. Týmto navrhovaným opatrením, keď si to prepočítate oproti súčasnému stavu, by došlo k tomu, že živnostníci ušetria mesačne 20 euro. Nie je to nejaká extrémne vysoká čiastka, ale myslím si, že pre drobného, malého živnostníka, ktorý každodenne zápasí o svoje príjmy a mnohokrát naozaj je v horšej situácii ako zamestnanec, je aj toto pomocná ruka, ktorú treba podať a určite to nebude mať nejaký negatívny dopad na príjmy fondov a štátneho rozpočtu ako také.

Takže vážené dámy, vážení páni, prosím vás o podporu tohto logicky vystavaného návrhu zákona a o podporu a pomoc živnostníkom, ktorí úplne neopodstatnene znášajú vyššie náklady, ako by museli.

Ďakujem za pozornosť.

98.

Ďakujem, pán podpredseda. Budem sa snažiť byť ešte stručnejší pri zdôvodňovaní tohto návrhu zákona. Pripomeniem, že tento návrh zákona je súčasťou balíka zákonov, ktorý už v tejto Národnej rade bol prerokovávaný pred niekoľkými mesiacmi a ktorý pracovne je označený ako malá rómska reforma a ktorý má za cieľ odstrániť tie najkritickejšie a najvypuklejšie prejavy negatívneho nastavenia sociálneho systému, ktorý vedie k negatívnemu správaniu. Motivuje k negatívnym druhom a typom správania v rôznych oblastiach života. Včera sme sa už zaoberali zákonom o odstraňovaní alebo zamedzení rozširovaniu čiernych stavieb. Dnes je to zase otázka príjmov, ktoré sa zabezpečujú prostredníctvom sociálnych dávok naviazaných na počet detí v rodine.

Uvedený návrh zákona, novela tohto zákona je zameraná na to, aby sme podporili pracujúce rodiny a, samozrejme, aj príjmovú, príjmy týchto pracujúcich rodín a vytvorili príjmový rozdiel a diferenciu medzi rodinami, kde aspoň jeden z rodičov pracuje a medzi rodinami, kde tak nikto nerobí dlhodobo a systematicky a zabezpečuje si svoje príjmy len cez sociálny systém predovšetkým v naviazaní na počet detí v rodine. Čiže predmetom tohto návrhu zákona je zvýšenie rodičovského príspevku pre pracujúce rodiny na 230 eur mesačne a zároveň zníženie rodičovského príspevku pre rodiny, ktoré nesplnia, môžeme to kľudne nazvať pracovný test, kde ani jeden z rodičov dlhodobo nepracuje, na 65 % tejto sumy. Tým sa vytvorí motivačný rozdiel a bude, vznikne tak dobrý príklad pre všetkých, všetky rodiny, kde, žiaľbohu, je masový jav demotivácia k získavaniu príjmu prostredníctvom práce. Vznikne, naopak, pozitívna motivácia, že tie rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, hoc aj v nízko platenom zamestnaní alebo aj v dočasnom zamestnaní, alebo v kombinácii s aktivačnými prácami, tak tie rodiny získajú vyššiu podporu, ako tie, ktoré tak nerobia.

Tým kritériom je, že za posledné štyri roky aspoň jeden z rodičov odpracoval aspoň 270 dní v sumáre. To znamená v súčte, nie v jednom rade, takže sú to aj dočasné zamestnania, prerušované zamestnania, ale je to dôkaz toho, že daná rodina má záujem pracovať, má záujem získavať si svoj príjem prostredníctvom práce.

Toľko k samotnému obsahu zákona. Je navrhnutý v súlade s ústavou, so zákonmi Slovenskej republiky a určite by mal pozitívny dopad na štátny rozpočet, aj na správanie a štýl života vo vylúčených komunitách, predovšetkým v rómskych osadách.

Ďakujem vám za pozornosť a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

102.

Ďakujem, pán podpredseda. Takže ďalší z balíku zákonov z tzv. pracovne nazvanej malej rómskej reformy, ktorý sa zasa zameriava na priestupkovú imunitu, ktorá je realitou pre sociálne odkázané osoby, ktorá im umožňuje beztrestne páchať malú trestnú činnosť, čo neznamená, keď je tam slovo malá, že je nie nebezpečná a že je to úplne v poriadku.

Tá imunita spočíva v tom, že priestupky sú trestané s finančnými sankciami a keďže poberateľ sociálnych dávok je nemajetný, nie je možné uloženú pokutu nejakým spôsobom vymôcť, alebo teda zaplatiť. Najprv zaplatiť a keď nie je zaplatená, tak vymôcť. Stáva sa tým pádom nerealizovateľnou. Tohto sú si, samozrejme, páchatelia týchto skutkov vedomí a tým pádom spoločnosť jasne posiela odkaz všetkým, že kľudne môžete páchať túto malú kriminalitu, nič sa vám nestane. Je to chorý stav, nezdravý stav, spôsobuje to pokrivenie všetkých noriem, ktoré by mali zabezpečiť spravodlivý štát a slušný a bezpečný život pre slušných občanov a naopak, je vodou na mlyn tým, ktorí sa tak správať nechcú a tým, ktorí narúšajú v rôznych oblastiach spolunažívanie ľudí, poškodzujú majetok, spôsobujú výtržnosti, alebo iným spôsobom sa dopúšťajú priestupkov.

Cieľom tejto novely zákona je zmeniť tento stav, ktorý naozaj sa rozmáha a zasahuje aj maloleté obyvateľstvo a preto je zameraná aj na upravenie zodpovednosti maloletých páchateľov za spáchanie priestupkov tak, aby túto zodpovednosť za maloleté dieťa prebral rodič alebo iný zákonný zástupca. Opatrenie rieši prípady, keď často maloleté priestupkovo nezodpovedné deti páchajú priestupky, a to aj na popud rodičov, či iných členov, či už rodiny alebo starších osôb s vedomím, že tieto priestupky nebudú postihované. Tieto maloleté osoby sú takýmto spôsobom zneužívané, čo je naozaj ďalší amorálny stav, ktorý by sme nemali tolerovať a nemali by sme sa pasívne na toto prizerať.

Výrazný pomer priestupkov páchaných maloletými potvrdzujú aj štatistiky vedené v jednotlivých regiónoch, a to najmä na východnom Slovensku, pričom tento pomer nebezpečne rastie v prospech maloletých páchateľov, čo len potvrdzuje potrebu napraviť a odstrániť tento stav.

Návrh zákona tiež rieši situáciu, ktorá pri spôsobení škody na majetku pri ukladaní sankcie náhrady tejto škody v prípade, ak priestupca nemá prostriedky, necháva páchateľa nepostihnuteľného. Preto navrhujeme, aby náhradnou sankciou po nesplnení povinnosti nahradiť škodu bola povinnosť vykonať verejnoprospešné práce v rámci malých obecných prác. To znamená, finančná sankcia v prípade nemajetného páchateľa sa nahradí jeho schopnosťou pracovať. Využije sa existujúce ustanovenie zákona o možnosti odpracovať si trest za priestupok a tým pádom aj uplatniť trest, ktorý sa inak uplatniť nedá.
Dopĺňa sa ďalší dôvod možnosti vykonať rozhodnutie výkonom verejnoprospešných prác v rámci malých obecných prác, ktorými sú nedostatočné majetkové pomery páchateľa. Upravuje sa aj situácia, ktorá môže nastať vtedy, ak si priestupca napriek tomu nesplní povinnosť vykonať tieto verejnoprospešné práce, a to tak, že sa stanovuje povinnosť správnemu orgánu uložiť náhradnú lehotu na ich vykonanie, ktorá však musí začať plynúť najneskôr do 60 dní od uplynutia pôvodnej lehoty, pričom výška sankcie sa dvojnásobne zvýši. Ak priestupca opätovne ignoruje uloženú náhradnú lehotu pre výkon verejnoprospešných prác, správny orgán je povinný uložiť druhú náhradnú lehotu, ktorá začína opäť plynúť do 60 dní od uplynutia prvej náhradnej lehoty, pričom ale výška sankcie sa opäť zvýši.

V prípade, ak páchateľ ani po uložení v druhej náhradnej lehote nesplní povinnosť vykonať verejnoprospešné práce, dopúšťa sa tým trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý už môže byť podľa Trestného zákona potrestaný odňatím slobody na 1 až 5 rokov. Táto navrhovaná právna úprava má motivovať páchateľov priestupkov k tomu, aby namiesto vyhýbaniu sa plnenia povinností, ktoré im vyplávajú zo sankcií, sa im podrobili, pretože v opačnom prípade by im hrozil trest odňatia slobody.

Chcem pripomenúť, že už existujúca právna úprava počíta s tým, že je možné trest odpracovať. Je v zákone tak isto stanovená aj hodinová sadzba za takto prácu, sú to 3 eurá. Problémom tejto právnej úpravy je, že samotný páchateľ si musí navrhnúť dobrovoľne odpracovanie z vlastného rozhodnutia takejto sankcie. A keďže máme reálnu situáciu, že páchateľ, nemajetný páchateľ, sociálne odkázaný vie, žiadna pokuta sa od neho vymáhať nedá, je absolútne neopodstatnené, aby sme mohli očakávať - a prax to potvrdzuje, že sa tak nedeje - aby sám sebe uložil dobrovoľne povinnosť odpracovať si, keďže mu žiadna iná sankcia nehrozí.

Takže samozrejme, dobrovoľne si nikto takúto sankciu nenavrhuje, pretože žiadna iná sankcia sa uplatniť nedá a tým pádom máme reálnu priestupkovú imunitu, ktorá tu platí. Veľmi jednoduchými legislatívnymi alebo zmenami formulácie týchto textov, ktoré tu navrhujeme, sa dosahuje to, že táto sankcia sa bude ukladať, nie sa bude čakať, že uvedomelý páchateľ si sám bude ukladať, ale sa bude ukladať aj so všetkými postupmi, ktoré sa k tomu viažu, aby to nebolo formálne a takáto sankcia potom bude realizovateľná a vymáhateľná.

Tak isto v prípade maloletého páchateľa a nemajetného rodiča, na ktorého prechádza zodpovednosť za páchanie priestupku maloletého páchateľa, potom ten výkon tohto trestu bude pokračovať obdobne. To znamená rodič, ktorý je zodpovedný za spáchanie priestupku, pokiaľ sankciu nebude vedieť uhradiť, tak ju bude musieť odpracovať tak, ako keby ten priestupok spáchal sám a bude to mať opäť rovnaký efekt na zabránenie takýchto, takýchto činov.

Z praxe vám len chcem ešte osvetliť a pripomenúť, že týmto nástrojom by sme pomohli aj učiteľom na základných školách predovšetkým v problémových oblastiach, kde neprispôsobivé obyvateľstvo, ľudia z osád a najmä teda maloletí žiaci mnohokrát veľmi negatívne narúšajú učebný proces, napádajú spolužiakov, ba dokonca samotných učiteľov. Všetko toto, čo dneska na školách prebieha a stretáva sa to len s pokrčením ramien alebo s nejakým bezmocným zápolením zo strany učiteľov, je priestupkom. Napĺňa to všetky znaky priestupku a je možné za to ukladať sankcie, keby to neboli maloletí páchatelia. Ale keďže sú to maloletí páchatelia, podľa súčasnej právnej úpravy sa nedá robiť nič.

Akonáhle prijmeme túto zmenu, ktorú navrhujem, že zodpovednosť za tieto činy sa prenáša na rodičov, tak rodič je za toto správanie svojho potomka - syna, dcéry - potrestaný a či už finančnou sankciou alebo odpracovaním musí znášať následky a je vysoko pravdepodobné, že urobí všetko pre to, aby v rámci rodinného prostredia a výchovy sa snažil o to, aby jeho potomok, dcéra takéto správanie ďalej nevykonávali a aby sa ho nedopúšťali. Takže je to veľká pomoc aj pre učiteľov a nápravu naozaj dnes veľmi ťažko zvládnuteľného stavu.

Posledná poznámka k často sa opakovanej výhrade, že ústava neumožňuje, nedovoľuje nútenú prácu. Nie je to pravdivý argument, pretože naša ústava má priamo vo svojom príslušnom článku zakotvenú výnimku, ktorá sa vzťahuje na malé obecné služby a preto priamo v tomto zákone hovoríme o verejnoprospešných prácach v rámci malých obecných prác. To znamená, sme absolútne v súlade s ústavou, je to vykonateľné, v súlade s ústavou a veľmi, veľmi by to pomohlo napraviť súčasný neblahý stav, ktorý nie je, žiaľbohu, konštantný, ale rozrastajúci sa, čo je veľmi nebezpečné.

Ďakujem za pozornosť, vážené dámy, vážení páni, a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

103.

Ďakujem pekne. Navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj určil za spravodajcu pána poslanca Jozefa Bobíka, má slovo a prednesie spravodajskú správu.

104.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o priestupkoch, tlač 1603. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona, že sa návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

106.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, je pekné židovské príslovie o tom, že kto zachráni jednoho, ani keby zachránil ľudstvo. Ja týmto návrhom nezachraňujem ani jednoho a už vôbec nie ľudstvo, ale pokúsim sa v súlade so zdravým rozumom a prirodzeným právom zaviesť rovnosť medzi istú skupinu ľudí, ktorí sa starajú o, presne vzaté, budúcnosť krajiny. Ja nie som z tých, ktorý si myslí, že lineárny rast počtu obyvateľov je jedinou cestou k spáse, ale zároveň sa domnievam, že dobre opatrené deti sú prosto zase v súlade so zdravým rozumom budúcnosťou krajiny.

Možno to, čo predkladám, nie je veľká vec. Suma, ktorú si iste rád prialo vyčísliť ministerstvo zdravotníctva príslušného ministerstvom financií v príslušnej sekcii je niečo medzi 250-tis. a 300-tis. eur na rok, čo je teda, aby som to tak povedal, proti sláve božej suma nevysoká.
A tak sa niekto pýta, no čo s takýmito prkotinami sem vôbec chodí? Chodím sem s tým preto, lebo sa domnievam, že je to spravodlivé a že aj keď sa odstráni nie veľký počet ľudí sa týkajúci akt nespravodlivý, že to má svoj zmysel. O čo je teda môj návrh?

Spolu s kolegyňou Nicholsonovou predkladáme návrh, aby sa tí, ktorí, a to zdôrazňujem, prevezmú z bedier štátu, to je spoločnosti, t. j. každého z nás, starostlivosť o dieťa, ktoré z akýchsi príčin jeho biologickí rodičia nechajú na krku spoločnosti, t. j. nám, že by takýto náhradný rodič, ktorý sa v dobrej vôli a nesúc ten kríž ďalšie dlhé roky, pretože vieme, že výchova dieťa nie je nejaká jednorazová a paradoxne ani lacná záležitosť, že by tento rodič nemal byť ničím znevýhodňovaný proti biologickému rodičovi, ktorý sa stará o vlastné dieťa. Samozrejme, to je to optimum, ale nedeje sa tak vždy. O to väčšiu úctu si v mojich očiach zasluhujú rodičia, ktorý tento kríž prevezmú za nás. A ak teda je súčasný právny stav taký, že na pokrytie základných štartovných potrieb takéhoto malého človiečika dostane biologická rodina pri prvom až treťom dieťati 826 či 829 eur, tak sa mi zdá neférové, aby tí, ktorí bez toho, aby boli biologickí rodičia, prevezmú takúto starostlivosť, dostávali menej. Netvrdím, že máme robiť ohňostroj na ich počesť, hoci tú úctu si zaslúžia. Zaslúžia si ju aspoň tak, ako biologickí rodičia, ktorí sa o svoje dieťa prirodzene starajú a nevidím preto dôvod na finančnú diskrimináciu možno pár stovák ľudí ročne, ktorí za nás ten kríž nesú.

A preto moja, naša novela zákona hovorí o tom, že príspevok, ktorý dostávajú biologickí rodičia pri narodení dieťaťa, by mal byť rovnaký i pre tých, ktorí sa o toto dieťa začínajú takmer hneď po pôrode starať. Jednoducho domnievam sa, že každý v tejto sále, aj keď nás je, bratru, 10 alebo 12, pri uvážení tohto návrhu chápe, že tak, ako skoro všetko, čo som predkladal, nie je nijak stranícky návrh, ani konzervatívny, ani liberálny, ani ľavicový, ale vyplýva z prirodzeného zdravého rozumu a práva. Preto ak vznikne pri vlaňajšom počte takýchto prípadov štátu istý náklad, menovite by to v roku 2013 podľa uzavretých štatistík znamenalo 251 700 eur, tak sa domnievam, že náprava nespravodlivosti a skrivodlivosti voči obetavým, tým, ktorí za nás riešia vážny problém, by mohla nájsť podporu krížom cez snemovňu, aj keď si uvedomujem, že predkladatelia sú možno zo zlého košiara. Ale tí rodičia, ani tie deti zo zlého košiara nie sú, tak sa domnievam, že by to, že spoločnosť spravodlivo vyrovná podporu svojich budúcich občanov, by mohla táto spoločnosť uhradiť. Podávame tam návrh, z čoho by sa to mohlo uhrádzať a nebudem hovoriť ani o obchvate bratislavskom, ani o žiadnych balíčkoch a bezplatných železniciach pre toho, či onoho. Jednoducho, ak spoločnosť nemá 251 700 eur, aby dorovnala zdravý rozum a spravodlivosť, tak si tá spoločnosť nič zvláštneho nezaslúži.

Ďakujem za pozornosť.

108.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1605. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V rámci priestoru vlastnej úvahy k tomuto návrhu zákona by som chcela povedať toľko, aj keď pán predkladateľ označil tento návrh za legislatívnu drobnosť, považujem tento návrh nielen za vysoko humánny, ale priam naliehavý, pretože je perspektívou spravodlivosti pre všetkých tých, ktorí mali tú odvahu a prijali do svojej starostlivosti dieťa a toto by sme mali oceniť a ako boli vyčíslené tie finančné prostriedky, sú zrnkom v piesku. Preto sa prihováram a sama aj s mojimi kolegami takýto návrh podporím.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1622 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Pán predseda, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

110.

Vážená snemovňa, ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Nebudem už hovoriť takmer nič, len toľko, že chcem poďakovať Monike Gibalovej za to, že podčiarkla presne to, čo som aj ja celým týmto mienil. Je to drobný akt uznania ľuďom, ktorí si zasluhujú oveľa viac a oveľa väčší kus našej úcty, ako tí, ktorí často na rozdiel od biologických rodičov ten kríž preberajú dobrovoľne z vlastnej čistej vôle a naša spoločnosť a my ostatní, dá Boh, že sa staráme o svoje biologické deti, by sme mali pred týmito ľuďmi sňať klobúk. Ďakujem Monike Gibalovej za slová uznania týmto ľuďom, ktoré naznačila a ja sa k nim pridávam. Ďakujem.

112.

Vážená pani predsedajúca, drahé kolegyne, kolegovia, mne je dosť ľúto, že vyšiel takýto čas na predstavenie tohto návrhu zákona a na rozdiel od pána poslanca Osuského, ktorý ten predchádzajúci označil niečo v tom duchu, že nie je to možno až také významné, si myslím, že toto je téma a problém naozaj veľmi významný o to viac, že sa o ňom nerozpráva a že vlastne ani väčšina ľudí nemá predstavu, aký je to veľký problém.

Ide o to, že chceme zmeniť Trestný zákon, ustanovenia Trestného zákona v tom zmysle, aby trestné činy, ktoré považujeme za nesmierne závažné, za oveľa častejšie, ako sme ochotní si pripustiť a oveľa latentnejšie, ako tiež si vieme predstaviť, aby sa dostávali na svetlo Božie, aby sa o nich hovorilo, najmä preto, nie z nejakej krvilačnosti, nie preto, že chceme trestať páchateľov, ktorí v rôznej miere možno môžu za svoje skutky, ale že chceme ochrániť, pomôcť obetiam a ochrániť ďalšie obete pred tým, aby sa im stalo to, čo sa stáva často a o čom sa veľmi málo hovorí.

Ide nám predovšetkým o trestné činy sexuálneho zneužívania, najmä detí. Náš Trestný zákon je postavený trochu nešikovne na to, aby sme to dokázali jedným odstavcom, alebo jedným ustanovením napraviť a zmeniť, ale napriek tomu si myslím, že musíme o tom rozprávať a keď som konzultovala a komunikovala s kolegami právnikmi, ale aj s pánom ministrom spravodlivosti, ktorý sám nie je úplne odporcom takejto úpravy, ale vidím, že v našej spoločnosti a v našej justícii a v našich justičných profesionáloch stále nenachádza akoby svoje miesto a odozvu, to, čo sa už roky, desaťročia snažíme v Európe presadiť, a to rozvoj alebo rozkvet, alebo presadenie restoratívnej justície na rozdiel od doteraz stále platnej a do úvahy branej retributívnej justície. To znamená, že nie trest pre páchateľa má byť zmyslom justície, ale pomoc obetiam a odčinenie nespravodlivosti, odškodnenie ich krívd.

Vo svete existuje hnutie, ktoré rozpráva o tejto problematike, volá sa to, no neviem, ako by som to po slovensky povedala, zastavme ticho, alebo prerušme to ticho, "stop the silence" možno je zrozumiteľnejšie, ktoré robí veľké akcie, aktivity po celom svete a má už aj nejaké výsledky. Pred rokom a niečo sme mali aj na pôde tohto parlamentu vyslanca tohto hnutia, bol to škótsky aktivista, ktorý sám ako dieťa bol obeťou sexuálneho zneužívania a sám na svojom príklade veľmi zrozumiteľne a presvedčivo hovoril o tom, ako sa deti neopovážia povedať o tom, čo sa im deje. Ako sa k tomu odhodlajú niektoré, nie všetky, až potom, keď dospejú. Ale v našich podmienkach napríklad je to už neskoro, pretože ten trestný čin je už premlčaný, už sa k nemu nikto nevracia a čo je najhoršie, nielenže im sa nepomôže, ale nebránime tým páchateľom v tom, aby naďalej páchali trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, napríklad trestné činy sexuálneho zneužívania, ale aj obchodovania s deťmi a ďalšie, zneužívanie detí na detskú pornografiu a tak ďalej a tak podobne.

Čiže chceli by sme týmto návrhom zákona docieliť dva ciele. Po prvé, aby sa premlčacia doba zrušila u týchto najzávažnejších trestných činov, čiže zrušiť premlčanie trestného stíhania aj výkonu trestu závažných trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, najmä u detí. Patria tam najmä trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania i týrania blízkej a zverenej osoby a výroby detskej pornografie, ale zároveň, a čo sa mi zdá možno nemenej dôležité, sprísniť trest zákazu činnosti tak, že bude zahŕňať predovšetkým, predovšetkým priamy a pravidelný kontakt s deťmi.

Ja nie som fanúšik nejakých srdceryvných prejavov a zalamovania rúk a šušotania poza chrbát a rozprávania o pikantných skutkoch sexuálneho zneužívania detí, ktorého sa dopúšťajú a dopúšťajú, žiaľ, ľudia, ktorí si práve preto, že majú takýto neblahý sklon k sebe, vyberajú povolania, kde majú ľahší prístup, to poviem, k svojim obetiam. Učitelia, vychovávatelia, aj duchovné osoby, nehovorím, že sa to nestáva, ale nie je podstatné a primárne hľadať túto pikantnosť za tými vecami. Treba hľadať spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa ďalšie a ďalšie obete obeťami stávali.

Takže v našom návrhu, ako som povedala, navrhujeme, aby sa nepremlčiavalo nielen trestné stíhanie, ale aj výkon trestu. Viaceré členské štáty Európskej únie prijali už vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania priaznivejšiu právnu úpravu, než aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa aj vďaka tým pohybom a tomu hnutiu, ktorý som spomínala na začiatku, sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu, akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.

Takže je mi ľúto, že neoslovím viacerých kolegov s touto témou tak, aby si uvedomili vlastne, že čo to je, že to nie je, nie je to ani preto, že chceme hovoriť o zaujímavých veciach, nie je to otázka ani politická, je to otázka na zamyslenie a na to aj, aby sme zmenili nielen Trestný zákon, aby sme zmenili naše myslenie, aby sme rozmýšľali o skutkoch, takých závažných trestných činoch z hľadiska obete, v záujme obete a v snahe jej pomôcť.

Ja vám ďakujem za pozornosť.

114.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.

Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.