53.schôdza

116.

Ďakujem pekne. Bude to veľmi, veľmi stručné. Ja by som rada o tom diskutovala naozaj, ale chcem povedať, že proti tejto tichej epidémii a neviditeľnej častokrát sa dá niečo robiť, dá sa tomu pomôcť a ja sa teda o to budem usilovať aj v budúcnosti.

118.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, (rečník si odkašľal) pardon, dovoľte mi predniesť náš návrh zákona. Viacerí kolegovia z viacerých hnutí či strán sa podieľali na príprave, aj na presadzovaní tohto návrhu a v prvom rade mi dovoľte uviesť, že nejde o návrh zákona, ktorý rieši korupciu, ktorý rieši nezamestnanosť, alebo ktorý má spraviť zo Slovenska ekonomického tigra. To určite nie a treba povedať, že v tento opozičný piatok, keby som aj s takýmto návrhom prišiel, zrejme to nehovorím nikomu inému, ako je opozícia. Netvrdím, sú tu aj poslanci SMER-u, ale, bohužiaľ, je ich tu veľmi málo, veľmi málo.

Takže tento zákon ponúka alebo vytvára priestor, aby boli cyklisti o kúsok slobodnejší, aby dostali väčší priestor a necítili sa niekedy ako v policajnom štáte. Kto pozná Trnavu, tak určite pozná aj lokalitu Kamenný mlyn. Je to veľmi pekná oddychová zóna, keď sa vyberiete z centra mesta na bicykli do Kamenného mlyna a cez taký malý lesík, povedzme, že alej, dôjdete do Kamenného mlyna, rekreačnej oblasti, kde je dokonca koliba a kde je koliba, tam si viete dať zväčša aj pivo.
A keď ten cyklista príde pomerne unavený, minimálne ja aktuálne ako pasívny športovec, keďže som väčšinu v tejto, v tejto budove, by som si to pivo aj dal a budem nepochybne zadýchaný a chcem uhasiť ten smäd. Ale budem sa sám seba pýtať: keď si ho dám, poruším zákon, keď si ho nedám, zákon neporuším. Potom sa opýtam: keď si dám to jedno pivo, ale veď nebudem opitý a podľa niektorých výskumov opitý skutočne nebudete a treba povedať, že v tomto nie som nepochybne sám, že to jedno pivo nikomu, ale nikomu neublíži. Ale minimálne to, že je takéto konanie sankcionované, spôsobuje to, že ten človek ten kúsok slobody si proste neužije, to pivo si nedá, lebo sa bojí toho, že vonku bude stáť policajt a ten policajt sa ho opýta: "Pili ste?" "Pil." Dá mu fúkať? Nedá mu fúkať? Dá mu fúkať a on nafúka. Dostane pokutu. Je toto podľa niekoho spravodlivé, ak za jedno pivo môžte dostať sankciu? Spolu s kolegami som presvedčený, že určite nie. Určite nie je správne, ak za jedno pivo na bicykli dostanete pokutu.

Práve preto tu je tento návrh zákona a ja si myslím, že vysvetľovanie niektorých vecí najmä občanom Slovenska v tejto oblasti nie je nejaké extra potrebné. Ale predsa niektorí hovoria o bezpečnosti. No každý, kto kedy padol z bicykla, mi dá nepochybne za pravdu, že ten pád z bicykla je ďaleko, ale ďaleko bolestivejší, ako keď padnete bez bicykla. Dáte si veľký pozor na to, či sa vy na tom bicykli opijete alebo neopijete. Možno si odmyslíme tie zábery z televízie, ktoré ukazujú opitých cyklistov. Toto nie je bežná vzorka Slováka. Bežná vzorka cyklistu je naozaj zodpovedný cyklista, ktorý vie, čo si môže dovoliť, čo si nemôže dovoliť a predpokladám, že väčšina cyklistov mi dá za pravdu, že to jedno pivo je úplne v poriadku.

A druhá výtka bola tá, že keď povolíme jedno pivo, budú to dve, tri, štyri. Ono to súvisí aj s tou prvou, ktorú som hovoril, ale ja si dovolím s tým nesúhlasiť a to bezpečie, ktorým sa argumentuje, sme sa rozhodli v prvom kroku urobiť tak, že dovolíme to jedno pivko, dve pivká na cyklistickom chodníku. Nikde inde. Ale netajím sa tým, že tá ambícia je, aby to bolo mimo chodníka, aby to bolo kdekoľvek na bicykli. Okrem iného sa týmto celkom jednoznačne odstraňujú výkladové problémy s tým, či môže policajt pokutovať na cyklistickom chodníku alebo nemôže, pretože cyklistický chodník nie je definovaný v zákone o pozemných komunikáciách. Ja si myslím, že by sme mali dať priestor tomu, aby Slováci ukázali, že nie sú národ alkoholikov. Aby ukázali, že vedia sa správať zodpovedne a vedia na bicykli bicyklovať aj s tým jedným pivom bez toho, aby spôsobili akúkoľvek škodu. Verím tomu, že tento návrh zákona bude mať podporu, minimálne v kuloároch s tým nebol žiadny problém, tak dúfam, že sa to prejaví aj na hlasovaní.

Ďakujem pekne.

120.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1611. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

K tomuto by som chcel povedať toľko, vážený pán kolega Kadúc, že nepočul som teda, to sa dá merať len na promile, nie jedno alebo dve pivá. To vám môžem povedať z praxe mojej policajnej, že dosť nepresne to bolo interpretované, lebo 30-kilový človek, 60, 80-kilový človek si dá jedno alebo dve pivá a z hľadiska dôkazu na vstrebávanie sa alkoholu do krvi je to problematické. A viem z praxe, čo som robil dopravné nehody, čo dokážu, dokážu cyklisti. Na Slovensku povolíte jedno pivo do pol promile a hneď sa zabudnú a už je problém a taký cyklista rôzne také dosť vážne situácie kolízne vyvoláva a triezvy vodič potom na to dopláca.
Čiže aj nad tým sa treba zamyslieť, že nie je to také jednoduché, jak sa to prezentuje. Ale je to tak, dobre sa to počúva, že jedno pivo. Je účastník cestnej premávky? Je účastník cestnej premávky. Tak potom, keby sme povolili, aj čo sa týka motorového vozidla osobným autám, skôr zvládne to auto, si myslím, teda s tým jedným pivom, jak ten bicyklista. Tuto nad týmto sa treba aj zamýšľať. Nielen povedať jedno pivo, tak nech si dá nealkoholické pivo od smädu, keď tak zahasiť, ale nepropagujte tu alkohol v cestnej premávke. To je skutočne, to je len akože pre občanov, veď sa to dobre počúva, niektorých len, ale tých, ktorých sa to bezprostredne týka a mali s tým skúsenosti, nie je to také jednoduché. Tak toľko by som k tomu, nad tým sa treba ešte zamyslieť.

Ďalej, vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015. To je všetko.

Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto.

122.

Ja sa teším, že ste vystúpili, pán Kovačócy. No. V prvom rade my v tejto novele navrhujeme to, aby sa, bolo povolené to jedno, dve pivká iba na cestičke pre cyklistov. Sám dobre viete, že cestička pre cyklistov nie je dokonca ani definovaná v zákone. To je prvý aplikačný problém, my ho odstraňujeme. Minimálne chceme, aby sa to začalo na tých cestičkách, kde vieme štatisticky potom ukázať, že sa zásadne nič iné nedeje. My nechceme, ako mojím cieľom nie je ohrozovať vodičov a budem rád, keď mi dáte čísla z praxe, koľko sa stalo dopravných nehôd, že ich spôsobili opití cyklisti. Ja tvrdím, ja tvrdím, že tých zodpovedných cyklistov je drvivá väčšina, drvivá väčšina.

Ak sa bavíme o tom promile, len pre záznam hovoríme o promile, ak množstvo alkoholu v organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchaného vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti. Ja absolútne nemám žiadny problém sa baviť o týchto číslach, či je to málo alebo veľa, my sme to nastavili tak, aby to bola tá spodná hranica. Ak vy tvrdíte, že je to stále veľa, nech sa páči, ja som dokonca zachytil nejaký znalecký posudok, že je to v poriadku. Môžme. Ale prosím, skúsme spraviť taký odklon od "policajného štátu" a dajme ľuďom trošku viacej slobody. Načo ich ideme kriminalizovať alebo sankcionovať za niečo, čo podľa mňa je úplne, ale úplne zbytočné.

My sme tento návrh priniesli fakt, že ide leto a poviem to tak politicky. Mohla to byť aj pre vás kampaň počas toho leta. Mohla. Takže toľko na vysvetlenie a ja si naozaj myslím, opakujem, opakujem to, ale, ale tí cyklisti, drvivá väčšina z nich je zodpovedných, naozaj zodpovedných a to, že v médiách vidíme opitého cyklistu, ja, no vidíme aj opitého chodca. Ako tak, čo im zakážeme piť? No nezakážeme, lebo proste to patrí k tomu, no. Takže cyklista, ešte raz zopakujem, keď cyklista opitý padne, garantujem vám, to si zapamätá do konca života. A nemusí byť ani opitý.

Ďakujem pekne.

124.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi predložiť návrh zákona opäť týkajúci sa gastrolístkov, podľa mňa veľkého nezmyslu v našom právnom poriadku. A na to, aby som konečne presvedčil, ešte som si dal aj takúto červenú kravatu, tak verím, že kolegovia zo SMER-u tentokrát dajú tú jednotku a štvorku. To by bolo úplne úžasné. Pretože týmto (reakcia z pléna) jednotku a štvorku, dobre hovorím, čiže "prezentácia" a "za".

Týmto návrhom, nie je to ten istý návrh, je to iný návrh, my modifikujeme, alebo snažíme sa vychytať tie muchy, ktoré, na ktoré bolo poukazované pred pár mesiacmi a skrátka len uvediem, na čo sú nám dobré gastrolístky. Alebo prečo sú vlastne zbytočné? Úplne základná vec, že gastrolístok ako taký neposkytuje tú výhodu, alebo už neplní ten účel, na ktorý bol zavedený. Za gastrolístky dneska kúpite takmer všetko. Obmedzuje slobodu človeka v tom, čo môže s tým gastrolístkom urobiť. Dokonca mu gastrolístok môže prepadnúť, ak naňho zabudne. Čiže príde o peniaze a čo je podľa mňa najzásadnejšie, gastrolístky sú výhodný biznis. Okej, keď na tom niekto robí biznis, v poriadku, ale musí dávať pridanú hodnotu. Tá pridaná hodnota tu proste nie je. Niekto vytlačí gastrolístok a potom ho predá zamestnávateľovi s tým, že si zrazí do troch percent z ceny gastrolístka. To znamená, za sto eur kúpi zamestnávateľ gastrolístky, tri eurá tam nechá. To neni málo.

Následne, keď ten zamestnávateľ odovzdá lístok zamestnancovi, zamestnanec ide do reštauračného zariadenia a v reštauračnom zariadení použije gastrolístok. Reštauračné zariadenie okrem zvýšených administratívnych povinností, to pán Hlina určite pozná, aj minule teda hovoril, reštauračné zariadenie musí, alebo odvádza v priemere šesť až osem, povedzme 7 % z ceny gastrolístkov, ktoré, ktoré, ktoré odovzdáva, za ktoré dostáva späť peniaze. Čiže ergo 10 % z ceny tohto, s prepáčením, zdrapu papiera. Už to dokonca ani nemá pomaly tie ochranné prvky, ale to je v zásade jedno, to, ide o to, že 10 % z ceny hodnoty alebo z hodnoty gastrolístka je pri veľkých objemoch, ak má zamestnávateľ viac zamestnancov, pohybujeme sa v stovkách eur. A tieto peniaze sa dajú určite použiť úplne inak, minimálne na zvýšenie čistej mzdy zamestnanca a určite na zníženie cien za stravovacie jednotky. O tomto podľa mňa nie je vôbec pochýb.

A to, čo je iné v tomto návrhu ako, ako návrhu, keby sme chceli zrušiť gastrolístky, je hlavne to, že zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na tom, či zamestnanec chce gastráč alebo peniaze. Necháme to na slobodu zamestnanca, trúfnem si povedať, že väčšina ľudí si vyberie práve peniaze a nie gastrolístok a ten, kto si vyberie gastrolístok, podľa mňa iba preto, lebo podľahol tomu, čo bolo v médiách, že gastrolístky predsa len sú potrebné. Myslím si, že sú úplne zbytočné. Tu ale dávame, reagujeme na tie výtky, zamestnanec si môže vybrať, či chce gastráč alebo peniaze.

Verím, že tento návrh bude mať oporu a prejde hlasovaním minimálne v opozícii, a teda verím, že poslanci SMER-u zvážia podporu tohto návrhu dôslednejšie, ako tomu bolo naposledy.

Ďakujem pekne.

126.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, dámy a páni, v súlade s príslušným paragrafom rokovacieho poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k zákonu, ktorý bol práve uvedený pod tlačou 1614. Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1631 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Ešte si dovolím poznamenať, že ako členka klubu KDH mám poverenie od klubu oznámiť, že tento návrh zákona podporíme.

Vážená pani predsedajúca, skončila som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

128.

Ďakujem. Chcel by som sa stručne vyjadriť k návrhu zákona, ktorý sa dostáva do tohto pléna opakovane. Tentokrát sme zvolili cestu nie ako na minulej schôdzi, kde bolo len tak ľudovo zrušenie gastrolístkov, ale toto by sme mohli ľudovo nazvať zdobrovoľnenie používania gastrolístkov.

Možno stručne k histórii tohto návrhu. Toto plénum je takpovediac atakované týmto návrhom zákona opakovane a je jedno, či vládne ľavica alebo pravica, ako sa ľudovo hovorí, bol tu z dielne OBYČAJNÝCH ĽUDÍ v tom čase aj za vlády Ivety Radičovej, minulú schôdzu sme sa bavili o zrušení tejto veľmi prečudesnej ceniny alebo veľmi prečudesného štátom posväteného biznisu, ak si požičiam označenie jedného z poslaneckých kolegov, takzvané podnikateľské nebo, kde štát vynucuje svojím legislatívnym nastavením to, že ľudia miesto toho, aby dostávali takú ceninu, ktorú vydáva Centrálna európska banka a volá sa euro, dostávajú iný finančný možno prostriedok alebo ceninu a majú ju míňať na svoje, na stravovanie alebo na zabezpečenie svojich teda fyzických potrieb a teda má byť určená nejaká stravná jednotka týmto.

Vyjadrujú sa k tomu v zásade poslanci opozície. Chcem sa poďakovať aj pani spravodajkyni, že minimálne klub KDH je naklonený toto podporiť a myslím si, že by sme už konečne mohli toto podnikateľské nebo niektorým subjektom na Slovensku zrušiť a teda jedna z ciest je, ak nechceme byť úplne najtvrdší, ale mohli by sme stanoviť nejakú fázu prechodu, a to je zdobrovoľnenie používania gastrolístkov, to znamená, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú, alebo umožníme im dohodu, že zamestnanec si môže vybrať, či bude jeho stravná jednotka riešená cez vyplácanie v hotovosti, alebo bude trvať na tom, že bude dostávať gastrolístky, aby toto mohol urobiť. Je to z určitého uhla pohľadu aj rozšírenie miery slobody. Z druhej strany si myslím, že by nám veľmi rýchlo štatisticky z toho vypadlo, že ľudia by sa prikláňali k možnosti používať peniaze a štát by teda potom mohol prikročiť alebo toto ctené plénum k zrušeniu podľa mňa veľmi umelého zásahu a vybudovania, alebo vsunutia medzi spotrebiteľa a organizovanie jeho stravovania to, že tu zopár firiem cez neúmerné percentá sťahujú z hodnoty peňazí percentá za to, že organizujú vytláčanie nejakých gastrolístkov a máme sa tváriť, že ľudia tieto gastrolístky míňajú iba a len na zabezpečenie svojho stravovania.

Toto je, tieto dva základné momenty, na ktoré by sme si mali odpovedať, či je tomu tak, že to míňajú iba na stravu a všetci tu, neklamme si do rukáva, všetci tu dobre vieme, že to tak nie je. Ja mám osobnú skúsenosť, že za gastrolístok sa dá kúpiť od cigariet cez alkohol úplne všetko, závisí len a len od predajcu a jeho nastavenej politiky, možno zatraktívneniu toho, že ten gastrolístok vedia použiť v rôznych zariadeniach, aj predajcov a akéhokoľvek tovaru až do tých extrémov, že sa za gastrolístky v podstate nakupujú cigarety alebo alkohol a toto je jeden nedobrý stav a druhý, že nútime ľudí a aj zamestnávateľov, aj zamestnancov do používania niečoho, čo používať nemôžu.

Štát má celú obrovskú plejádu možností, ako nastaviť stravovanie, ak zostaneme na tejto úrovni debaty. Môže to byť čistá kolónka vo výplatných páskach, kde teda štát bude vyžadovať, že ten zamestnávateľ má povinnosť vyčleniť určitú sumu na stravovanie a, ale tá koncová rovina bude taká, že zamestnanec dostane k svojej výplate presne určený obnos peňazí ako doteraz, ako keby sanujú gastrolístky a presne si odčíta, čo ten zamestnávateľ, ak štát chce dbať na túto stravovaciu politiku, si odčíta vo výplatnej páske, koľko dostáva od zamestnávateľa. Nepotrebujeme, naozaj nepotrebujeme do tohto vsúvať moment používania ceniny, ktorá len a len zabezpečuje v podstate z môjho pohľadu aj devalváciu tej meny, pretože aj zamestnávateľ, aj zamestnanec prídu a dokonca teda aj zúčastnená reštaurácia, ktorá nakoniec tieto stravné lístky musí zobrať, prichádzajú o hodnotu tých peňazí, alebo tých finančných prostriedkov, pretože samozrejme, že tento biznis je organizovaný na provízie jednotlivých suplujúcich subjektov. Čiže možnože zamestnávateľom by zostali percentuálne vyššie prostriedky na to, aby dokonca vedel zvýšiť túto stravnú jednotku a nemusela by sa strácať alebo odčerpávať do firiem, ktorí tento biznis organizujú.

Zachytil som, keďže nie celkom je táto debata politická, že aj poslanci, ktorí sú v tejto debate veľmi dôležití, pretože od nich závisí, či sa nám to podarí alebo nepodarí presadiť, že vnímajú presne tento istý problém, ale ich riešenie ako keby štátom nastaviť tú percentuálnu rovinu, respektíve ju znížiť a teda, že tým znížením percentuálnej roviny za organizáciu tohto biznisu by bolo, alebo by sme sa tohto problému zbavili, ja si myslím, ak to troška pejoratívnejšie označím, že firma, ktorá vytláča nejaké veľmi ľúbivé farebné papieriky, by nemala mať ani jedno promile, nieto ešte percento z organizácie tohto biznisu a kľudne sa spoľahnime na našu menu, čiže euro a nechajme ľuďom, ak sa v tomto prípade dobrovoľne rozhodnú, že chcú dostávať k svojmu platu stravné jednotky v eurách, tak aby si to mohli so svojimi zamestnávateľmi dohodnúť.

Myslím si, že toto je dobrá cesta. Nič v zásade neohrozuje a ak by sme v tejto miere zmenili predmetné ustanovenie zákonov, tak dostali by sme v priebehu relevantného času odpoveď, že či to, že sa tu štát rozhodol podporovať a z môjho pohľadu umelo podporovať emitentov týchto gastrolístkov, je už prekonaný krok a konečne túto tému uzavrime jej vyriešením, a to je, že týchto emitentov zrušíme, alebo v tomto prípade zdobrovoľníme.

Preto vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona, i keď teraz hovorím do, nemôžem povedať, že poloprázdneho, ale do takmer prázdneho pléna, keďže k hlasovaniu o tomto návrhu zákona príde v utorok, skúsme sa zamyslieť a povedať si, že ľudia by mohli mať tie odčerpané finančné prostriedky za provízie emitentov na lepšie využitie a uvoľnili by sme ruky aj zamestnávateľom, aj zamestnancom. Neviem, čo sa dá ešte z tohto miesta viac urobiť, ako opakovane a opakovane tento návrh zákona predkladať. Dúfam, že raz príde k tomu zlomu a keď inokedy nie, tak je to jedna z tých tém, ktorá by sa mohla dostať na prvých sto dní budúcej vlády, ak sa nám to podarí po tom marci a vyriešime to teda až potom.

Ďakujem za pozornosť.

130.

Ďakujem pekne. Výborný návrh, samozrejme, podporím. Doplním drobučký argument, že gastrolístky motivujú ľudí prejesť peniaze, ktoré, alebo prejesť prostriedky, ktoré by inak mohli minúť na vzdelanie, kultúru a šport.

132.

Ďakujem. Ja som sa nesústredil úplne na vymenovanie všetkých tých dôvodov, prečo by podľa mňa turbo kompromisný návrh alebo vyššiu mieru kompromisu pri tejto téme ako zdobrovoľnenie používania gastrolístkov si veľmi predstaviť neviem. A keďže to skúšame opakovane, tak myslím, že tu je relevantný návrh zákona, ktorý neznesie kritiku nekomplexnosti, nesystémovosti, umelého zásahu. Proste je to tak kompromisný návrh, ktorý je pre všetky zúčastnené subjekty takpovediac "win" alebo "víťazný" a je v ich prospech okrem toho, ktorý z tohto stravovacieho alebo potravinového cyklu odčerpávajú, umelo odčerpávajú finančné prostriedky cez to, že keďže z toho majú postavený biznis plán, tak si sťahujú percentá na to, aby vôbec mohli na trhu fungovať. A ja si myslím, že trh takto celkom fungovať nemá a zrušenie tohto podnikateľského neba nejakej desiatke firiem by skôr to podnikateľské prostredie u nás narovnal. A moja osobná skúsenosť s gastrolístkami, keďže som bol dlhodobo v úlohe zamestnávateľa, je taká, že si to ľudia pýtajú a rôzne obchádzajú i tak aj v tejto. Čiže keď to bude menšia firma, tak sa dohodnú s tým zamestnávateľom teraz a dostanú proste tú hotovosť, pretože je to pre nich presne na účely, ktoré oni vedia rozhodnúť lepšie, ako to, že im dávame tieto umelé, krásne vyfarbené papieriky, ktoré stoja príliš veľa peňazí na to, aby nám zostali v systéme stravovania.

134.

Ďakujem veľmi pekne za rozpravu, plodnú. Každopádne iba zjednodušene k tomuto. Mal by na Slovensku po 26 rokoch konečne skončiť socializmus, kedy z ľudí robíme úplne nesvojprávne indivíduá, kedy ľuďom hovoríme, že nemôžu sa sami rozhodnúť a platiť normálnou európskou menou, ale musíme im dávať papieriky a iba na základe tých papierikov sa môžu stravovať.

Prepáčte, páni z opozície, či pardon, dnes z vlády, lebo takto ste vtedy argumentovali, keď ste boli v opozícii, argumentovať tým, že vlastne ľudia potom nebudú chodiť do reštaurácií a ľudia nebudú hladní, tak je hlúpe. Ľudia hladní a hlad budú cítiť rovnako, či budú mať v peňaženke eurá alebo stravné lístky. Tak nechajme konečne, aby sa ľudia rozhodovali sami, slobodne a papieriky, úplne zbytočné papieriky im z tej peňaženky vyhoďme. Mnoho ľudí dnes všetko platí už kartou. Núti takéhoto človeka, aby popri karte mal aj peňaženku, v ktorej bude nosiť papieriky. Slovenský výmysel nazvaný stravné lístky je naozaj detinské a úplne z toho kričí, kričí biznis pre kamarátov, ktorým ste tento biznis svojho času vymysleli a robíte všetko pre to, aby naďalej bol udržiavaný. Treba ho zrušiť, treba nabrať na to odvahu, netreba sa nechať klamať možno svojím vedením, ktoré je nejakým spôsobom spriaznené s vedením týchto stravovacích spoločností. Stravné lístky treba zrušiť a ľuďom dať presne tie isté peniaze.

Áno, takýto návrh na úplné zrušenie sme predkladali na minulej schôdzi. Keďže nenašiel podporu, teraz ponúkame v podstate obdobu, ktorú sme tu predkladali pred tromi rokmi ešte za vlády Ivety Radičovej a návrh, ktorý, bohužiaľ, neprešiel o jeden, jeden jediný opozičný hlas. Myslím si, že kolega Hrušovský nestihol hlasovať vtedy. Čiže už, ak by ten návrh pred tromi rokmi prešiel, už by dnes platil. Bohužiaľ, sa to tak nestalo. Predkladáme tento návrh znova, aby sa ten zamestnanec, ktorý sa slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku rozhodne, že namiesto stravných lístkov chce mať peniaze, aby sa mu to umožnilo. A ten zamestnávateľ, ktorý povie, že slobodne sa rozhodne, že nie, on radšej namiesto tvrdej meny v eurách chce mať papieriky s názvom stravné lístky, tak bude mať naďalej papieriky s názvom stravné lístky.
Čiže nikoho k ničomu nenútime. Dávame úplne slobodnú vôľu. Nič násilím nerušíme. Ten, kto bude mať pocit, že stravný lístok je pre neho väčšia istota ako euro, bude mať naďalej stravný lístok. Ten, kto bude chcieť mať namiesto stravného lístku peniaze, tak bude mať peniaze. Čistý, normálny, jednoduchý návrh v súlade so zdravým rozumom.

Zdravím návštevu hore na balkóne a ďakujem pekne za rozpravu.