53.schôdza

127.

Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

Dávam slovo jedinému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Viskupičovi.

128.

Ďakujem. Chcel by som sa stručne vyjadriť k návrhu zákona, ktorý sa dostáva do tohto pléna opakovane. Tentokrát sme zvolili cestu nie ako na minulej schôdzi, kde bolo len tak ľudovo zrušenie gastrolístkov, ale toto by sme mohli ľudovo nazvať zdobrovoľnenie používania gastrolístkov.

Možno stručne k histórii tohto návrhu. Toto plénum je takpovediac atakované týmto návrhom zákona opakovane a je jedno, či vládne ľavica alebo pravica, ako sa ľudovo hovorí, bol tu z dielne OBYČAJNÝCH ĽUDÍ v tom čase aj za vlády Ivety Radičovej, minulú schôdzu sme sa bavili o zrušení tejto veľmi prečudesnej ceniny alebo veľmi prečudesného štátom posväteného biznisu, ak si požičiam označenie jedného z poslaneckých kolegov, takzvané podnikateľské nebo, kde štát vynucuje svojím legislatívnym nastavením to, že ľudia miesto toho, aby dostávali takú ceninu, ktorú vydáva Centrálna európska banka a volá sa euro, dostávajú iný finančný možno prostriedok alebo ceninu a majú ju míňať na svoje, na stravovanie alebo na zabezpečenie svojich teda fyzických potrieb a teda má byť určená nejaká stravná jednotka týmto.

Vyjadrujú sa k tomu v zásade poslanci opozície. Chcem sa poďakovať aj pani spravodajkyni, že minimálne klub KDH je naklonený toto podporiť a myslím si, že by sme už konečne mohli toto podnikateľské nebo niektorým subjektom na Slovensku zrušiť a teda jedna z ciest je, ak nechceme byť úplne najtvrdší, ale mohli by sme stanoviť nejakú fázu prechodu, a to je zdobrovoľnenie používania gastrolístkov, to znamená, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú, alebo umožníme im dohodu, že zamestnanec si môže vybrať, či bude jeho stravná jednotka riešená cez vyplácanie v hotovosti, alebo bude trvať na tom, že bude dostávať gastrolístky, aby toto mohol urobiť. Je to z určitého uhla pohľadu aj rozšírenie miery slobody. Z druhej strany si myslím, že by nám veľmi rýchlo štatisticky z toho vypadlo, že ľudia by sa prikláňali k možnosti používať peniaze a štát by teda potom mohol prikročiť alebo toto ctené plénum k zrušeniu podľa mňa veľmi umelého zásahu a vybudovania, alebo vsunutia medzi spotrebiteľa a organizovanie jeho stravovania to, že tu zopár firiem cez neúmerné percentá sťahujú z hodnoty peňazí percentá za to, že organizujú vytláčanie nejakých gastrolístkov a máme sa tváriť, že ľudia tieto gastrolístky míňajú iba a len na zabezpečenie svojho stravovania.

Toto je, tieto dva základné momenty, na ktoré by sme si mali odpovedať, či je tomu tak, že to míňajú iba na stravu a všetci tu, neklamme si do rukáva, všetci tu dobre vieme, že to tak nie je. Ja mám osobnú skúsenosť, že za gastrolístok sa dá kúpiť od cigariet cez alkohol úplne všetko, závisí len a len od predajcu a jeho nastavenej politiky, možno zatraktívneniu toho, že ten gastrolístok vedia použiť v rôznych zariadeniach, aj predajcov a akéhokoľvek tovaru až do tých extrémov, že sa za gastrolístky v podstate nakupujú cigarety alebo alkohol a toto je jeden nedobrý stav a druhý, že nútime ľudí a aj zamestnávateľov, aj zamestnancov do používania niečoho, čo používať nemôžu.

Štát má celú obrovskú plejádu možností, ako nastaviť stravovanie, ak zostaneme na tejto úrovni debaty. Môže to byť čistá kolónka vo výplatných páskach, kde teda štát bude vyžadovať, že ten zamestnávateľ má povinnosť vyčleniť určitú sumu na stravovanie a, ale tá koncová rovina bude taká, že zamestnanec dostane k svojej výplate presne určený obnos peňazí ako doteraz, ako keby sanujú gastrolístky a presne si odčíta, čo ten zamestnávateľ, ak štát chce dbať na túto stravovaciu politiku, si odčíta vo výplatnej páske, koľko dostáva od zamestnávateľa. Nepotrebujeme, naozaj nepotrebujeme do tohto vsúvať moment používania ceniny, ktorá len a len zabezpečuje v podstate z môjho pohľadu aj devalváciu tej meny, pretože aj zamestnávateľ, aj zamestnanec prídu a dokonca teda aj zúčastnená reštaurácia, ktorá nakoniec tieto stravné lístky musí zobrať, prichádzajú o hodnotu tých peňazí, alebo tých finančných prostriedkov, pretože samozrejme, že tento biznis je organizovaný na provízie jednotlivých suplujúcich subjektov. Čiže možnože zamestnávateľom by zostali percentuálne vyššie prostriedky na to, aby dokonca vedel zvýšiť túto stravnú jednotku a nemusela by sa strácať alebo odčerpávať do firiem, ktorí tento biznis organizujú.

Zachytil som, keďže nie celkom je táto debata politická, že aj poslanci, ktorí sú v tejto debate veľmi dôležití, pretože od nich závisí, či sa nám to podarí alebo nepodarí presadiť, že vnímajú presne tento istý problém, ale ich riešenie ako keby štátom nastaviť tú percentuálnu rovinu, respektíve ju znížiť a teda, že tým znížením percentuálnej roviny za organizáciu tohto biznisu by bolo, alebo by sme sa tohto problému zbavili, ja si myslím, ak to troška pejoratívnejšie označím, že firma, ktorá vytláča nejaké veľmi ľúbivé farebné papieriky, by nemala mať ani jedno promile, nieto ešte percento z organizácie tohto biznisu a kľudne sa spoľahnime na našu menu, čiže euro a nechajme ľuďom, ak sa v tomto prípade dobrovoľne rozhodnú, že chcú dostávať k svojmu platu stravné jednotky v eurách, tak aby si to mohli so svojimi zamestnávateľmi dohodnúť.

Myslím si, že toto je dobrá cesta. Nič v zásade neohrozuje a ak by sme v tejto miere zmenili predmetné ustanovenie zákonov, tak dostali by sme v priebehu relevantného času odpoveď, že či to, že sa tu štát rozhodol podporovať a z môjho pohľadu umelo podporovať emitentov týchto gastrolístkov, je už prekonaný krok a konečne túto tému uzavrime jej vyriešením, a to je, že týchto emitentov zrušíme, alebo v tomto prípade zdobrovoľníme.

Preto vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona, i keď teraz hovorím do, nemôžem povedať, že poloprázdneho, ale do takmer prázdneho pléna, keďže k hlasovaniu o tomto návrhu zákona príde v utorok, skúsme sa zamyslieť a povedať si, že ľudia by mohli mať tie odčerpané finančné prostriedky za provízie emitentov na lepšie využitie a uvoľnili by sme ruky aj zamestnávateľom, aj zamestnancom. Neviem, čo sa dá ešte z tohto miesta viac urobiť, ako opakovane a opakovane tento návrh zákona predkladať. Dúfam, že raz príde k tomu zlomu a keď inokedy nie, tak je to jedna z tých tém, ktorá by sa mohla dostať na prvých sto dní budúcej vlády, ak sa nám to podarí po tom marci a vyriešime to teda až potom.

Ďakujem za pozornosť.

129.

Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, prosím vás, haló, pán poslanec, že prosím vás, ako navrhovateľ si sadnite na svoje miesto. Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pardon, ešte pred tým faktická poznámka.

Dávam možnosť teda pánovi poslancovi Jurzycovi, nech sa páči, áno, príliš rýchla som bola, pardon.

130.

Ďakujem pekne. Výborný návrh, samozrejme, podporím. Doplním drobučký argument, že gastrolístky motivujú ľudí prejesť peniaze, ktoré, alebo prejesť prostriedky, ktoré by inak mohli minúť na vzdelanie, kultúru a šport.

131.

S reakciou pán poslanec Viskupič.

132.

Ďakujem. Ja som sa nesústredil úplne na vymenovanie všetkých tých dôvodov, prečo by podľa mňa turbo kompromisný návrh alebo vyššiu mieru kompromisu pri tejto téme ako zdobrovoľnenie používania gastrolístkov si veľmi predstaviť neviem. A keďže to skúšame opakovane, tak myslím, že tu je relevantný návrh zákona, ktorý neznesie kritiku nekomplexnosti, nesystémovosti, umelého zásahu. Proste je to tak kompromisný návrh, ktorý je pre všetky zúčastnené subjekty takpovediac "win" alebo "víťazný" a je v ich prospech okrem toho, ktorý z tohto stravovacieho alebo potravinového cyklu odčerpávajú, umelo odčerpávajú finančné prostriedky cez to, že keďže z toho majú postavený biznis plán, tak si sťahujú percentá na to, aby vôbec mohli na trhu fungovať. A ja si myslím, že trh takto celkom fungovať nemá a zrušenie tohto podnikateľského neba nejakej desiatke firiem by skôr to podnikateľské prostredie u nás narovnal. A moja osobná skúsenosť s gastrolístkami, keďže som bol dlhodobo v úlohe zamestnávateľa, je taká, že si to ľudia pýtajú a rôzne obchádzajú i tak aj v tejto. Čiže keď to bude menšia firma, tak sa dohodnú s tým zamestnávateľom teraz a dostanú proste tú hotovosť, pretože je to pre nich presne na účely, ktoré oni vedia rozhodnúť lepšie, ako to, že im dávame tieto umelé, krásne vyfarbené papieriky, ktoré stoja príliš veľa peňazí na to, aby nám zostali v systéme stravovania.

133.

Ďakujem pekne. Páni poslanci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a o záverečné slovo požiadal navrhovateľ.

Nech sa páči.

134.

Ďakujem veľmi pekne za rozpravu, plodnú. Každopádne iba zjednodušene k tomuto. Mal by na Slovensku po 26 rokoch konečne skončiť socializmus, kedy z ľudí robíme úplne nesvojprávne indivíduá, kedy ľuďom hovoríme, že nemôžu sa sami rozhodnúť a platiť normálnou európskou menou, ale musíme im dávať papieriky a iba na základe tých papierikov sa môžu stravovať.

Prepáčte, páni z opozície, či pardon, dnes z vlády, lebo takto ste vtedy argumentovali, keď ste boli v opozícii, argumentovať tým, že vlastne ľudia potom nebudú chodiť do reštaurácií a ľudia nebudú hladní, tak je hlúpe. Ľudia hladní a hlad budú cítiť rovnako, či budú mať v peňaženke eurá alebo stravné lístky. Tak nechajme konečne, aby sa ľudia rozhodovali sami, slobodne a papieriky, úplne zbytočné papieriky im z tej peňaženky vyhoďme. Mnoho ľudí dnes všetko platí už kartou. Núti takéhoto človeka, aby popri karte mal aj peňaženku, v ktorej bude nosiť papieriky. Slovenský výmysel nazvaný stravné lístky je naozaj detinské a úplne z toho kričí, kričí biznis pre kamarátov, ktorým ste tento biznis svojho času vymysleli a robíte všetko pre to, aby naďalej bol udržiavaný. Treba ho zrušiť, treba nabrať na to odvahu, netreba sa nechať klamať možno svojím vedením, ktoré je nejakým spôsobom spriaznené s vedením týchto stravovacích spoločností. Stravné lístky treba zrušiť a ľuďom dať presne tie isté peniaze.

Áno, takýto návrh na úplné zrušenie sme predkladali na minulej schôdzi. Keďže nenašiel podporu, teraz ponúkame v podstate obdobu, ktorú sme tu predkladali pred tromi rokmi ešte za vlády Ivety Radičovej a návrh, ktorý, bohužiaľ, neprešiel o jeden, jeden jediný opozičný hlas. Myslím si, že kolega Hrušovský nestihol hlasovať vtedy. Čiže už, ak by ten návrh pred tromi rokmi prešiel, už by dnes platil. Bohužiaľ, sa to tak nestalo. Predkladáme tento návrh znova, aby sa ten zamestnanec, ktorý sa slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku rozhodne, že namiesto stravných lístkov chce mať peniaze, aby sa mu to umožnilo. A ten zamestnávateľ, ktorý povie, že slobodne sa rozhodne, že nie, on radšej namiesto tvrdej meny v eurách chce mať papieriky s názvom stravné lístky, tak bude mať naďalej papieriky s názvom stravné lístky.
Čiže nikoho k ničomu nenútime. Dávame úplne slobodnú vôľu. Nič násilím nerušíme. Ten, kto bude mať pocit, že stravný lístok je pre neho väčšia istota ako euro, bude mať naďalej stravný lístok. Ten, kto bude chcieť mať namiesto stravného lístku peniaze, tak bude mať peniaze. Čistý, normálny, jednoduchý návrh v súlade so zdravým rozumom.

Zdravím návštevu hore na balkóne a ďakujem pekne za rozpravu.

135.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 1615. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1632.

Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby predniesol návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1615.)

136.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, aj panie na balkóne si dovolím pozdraviť, lebo vás nemá kto pozdraviť, tak aj vám zatlieskam. (Potlesk rečníka.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

137.

Pozdravujeme návštevu, aj keď nevieme teda, odkiaľ prichádzate. Ste vítaní. (Reakcia z pléna.) Výborne, takže pozdravujeme vidiecky parlament. (Potlesk.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR

138.

Poviem pravdu, že už som nečakal, že budem predstavovať tento návrh zákona, už som bol mentálne trochu inde, predsa len je piatok, ale ešte teda dovoľte uviesť, predkladám ho sám, ale raz tento zákon bude predkladať, verím, že hviezdna formácia, hviezdna formácia predkladateľov, lebo podľa mňa je to veľmi kľúčový zákon na chápanie toho, že čo vlastne, a nechcem filozofovať, predsa len je piatok, ale ešte neni večer piatok, alebo až večer po desiatej.

Čo vlastne je demokracia, čo je parlament, čo s čím súvisí, respektíve nesúvisí? Samotný návrh zákona hovorí o tom, je to schované, nieže schované, ale cez niečo to musíte uchopiť, je to v zákone o verejnom obstarávaní a hovorí sa, že pokiaľ obstarávateľ, ktorý dodáva službu alebo tovar tomuto štátu prostredníctvom nejakej jeho organizácie alebo orgánu, alebo spoločnosti, tak musí strpieť ešte jednu okolnosť v prípade, že tá hodnota tej zákazky je vyššia ako 100 mil. eur, a to je to, že vlastne musí prejsť táto zmluva cez parlament. Pokúsim sa byť naozaj čo najjednoduchší a tak, aby som to teda stihol do tej, do tej druhej prípadne. Ak je nejaká hodnota zákazky nad 100 mil. eur okrem všetkých tých procesov, ktoré sú už definované teraz, tak by sa doplnila ďalšia podmienka, a tou ďalšou podmienkou je to, že by musela prejsť táto zmluva parlamentom. Ale nie schvaľovaním, ale parlament by prijal uznesenie k tejto, k tomuto kontraktu, že je vo verejnom záujme, dovolím si to zopakovať, že je vo verejnom záujme. Čiže parlament by neposudzoval, či dodávka zvodidiel vyhovuje technickej norme, ani by tu tá diskusia o tom nemusela byť, parlament by len posudzoval a hlasoval o tom a prijímal, respektíve neprijímal uznesenie, či je alebo nie je takýto kontrakt vo verejnom záujme. V prípade, že parlament odsúhlasí, že je vo verejnom záujme, tak zmluva nadobúda účinnosť deň po takomto hlasovaní. A ja to budem hovoriť pre ľudí, však tuto v zásade nie je pre koho hovoriť, tak úboho málo nás tu je, že ľudia chráňte si aj majetok, chráňte si aj svoju krajinu, lebo táto krajina už naozaj nemá nič. Po 1989 sme dopadli, ako sme dopadli. Bratislava vyzerá ako Mogadišo a tento prípad, príklad mi dovoľte uviesť. My chodíme dlhé roky na jedno miesto do Chorvátska a vždycky, keď sa vraciame, tak žena mi vždycky v tom aute zaspí a zobudí sa už, ak sme na Slovensku, lebo sa zobudí, že aha, už sme na Slovensku, presne, lebo ten tankodrom, tie cesty, presne vie, kedy sme už doma.

Naozaj táto krajina, tejto krajine už dokopy nepatrí nič, iba dlhy, hej, že my v zásade, iste, krajiny zvyknú disponovať nejakým bohatstvom, potom sa aj generuje nejaké bohatstvo. My sme v zásade už v procese, že teraz už zaväzujeme, my už predávame, tento štát už predáva budúce predpokladané výnosy, keby som to takto možno povedal. Čiže čo, že my už sme sa dostali do polohy, že už v zásade neni pomaly čo predať, ale my už rozmýšľame, že ako to, čo z budúcich výnosov by teoreticky táto krajina mohla dostať, ako už na to vytvoriť nejaké zmluvné záväzky, že už aj tie sú fixované. To sa mne vždycky smiali, že ja som bol taký investičák, že ja som už budúce predpokladané výnosy investoval, čo nie vždy je dobré, ale z pohľadu štátu určite to nie je takto dobré.

Čiže naozaj sme prešli cez viaceré vývojové etapy a sme niekde tam, že tomuto štátu v zásade dokopy nič nepatrí a to, čo by mu, to, čo by v budúcnosti mohli byť z neho príjmy, tak už aj o to je bitka. A jeden zo spôsobov, ako, nehovorím, že tomu zabrániť, ale ako vytvoriť mechanizmy, že tie procesy sa dostanú pod vyššiu spoločenskú kontrolu, je aj to, že prijmeme taký paragraf, že veľké zmluvy, ja ich zjednodušene nazvem veľké zmluvy, tu sú definované sumou 100 mil., ale 100 mil. je len číslovka. Ja by som skôr hovoril o filozofii. Ak je číslovka, prípadne v druhom čítaní ju kľudne môžeme zmeniť smerom hore alebo dole.
Poďme hovoriť o tej filozofii. Čiže filozoficky chceme proste ľuďom dať väčší pocit dôvery v to, že sa rozhoduje správne a že niektoré rozhodnutia majú vyššiu legitimitu, lebo povedzme si pravdu, v dnešnom nastavení, dneska večer Počiatek, minister pán Počiatek podpíše v jeho kancelárii zmluvu, ktorá zaviaže moje deti, také už sú dávno podpísané, ale podpíše zmluvu, kde už dokonca mojich vnukov bude zaväzovať. Viete. A to je, tak je to v súčasnosti platné. Tá spoločenská kontrola je nad tým minimálna, tam len, informácie len presiaknu a potom sa tu bude rozčuľovať kolega z jedného klubu alebo z druhého klubu, že aké to bolo predražené. Ale už je dávno, ako sa hovorí zjednodušene, vymaľované, to znamená, ten zmluvný vzťah už nastal, len sa o ňom dozvieme.

Čiže naozaj dneska platí to, že minister, a to už je jedno ktorý, ale ten Počiatek mi je fakt na rane, zaviaže tento štát, že na tridsať rokov dopredu. Teraz aktuálne rozhodujú o bratislavskom obchvate, ktorý vytvorí záväzok, záväzky pre tento štát po dobu tridsiatich rokov. Viete, ktovie, čo bude za tridsať rokov. Počiatek, myslím, že ešte deväť mesiacov bude minister, potom nikto nevie, čo bude, ale záväzkový vzťah, je teda strašná vôľa a chuť podpísať na tridsať rokov. To znamená, to už sa chytí mojich detí určite. Preto hovorím, že moje deti už sú zaviazané, ale aspoň mi dovoľte rozporovať to, že nechcem, aby sa tu, niekto vytvoril také vzťahy, že aj moje vnučky a vnukov zaviaže.

Preto filozoficky tých možností veľa nie je a jedna z tých možností je, že dáte legitimitu tomu rozhodnutiu aj cez parlament. To znamená, že parlament vyjadrí takýto zmluvný vzťah a postoj k takémuto zmluvnému vzťahu, že je vo verejnom záujme. Tu sme už skloňovali nie raz, čo je, čo nie je vo verejnom záujme, ale my budeme hovoriť, že kľudne, poslanci, viete, prísne vzaté z pohľadu schvaľovania je to len prepotvrdenie tej vládnej moci, hej, lebo keď minister ako predstaviteľ exekutívy vlády chce podpis a podpíše ten kontrakt a pošle ho do parlamentu, tak len on v zásade, tá vládna väčšina len prepotvrdí tú vôľu, hej?
Čiže zmyslom, my len môžeme povedať, že to zbytočne zaťaží časovo. Nie. Určite to zvýši legitimitu toho veľkého a zásadného rozhodnutia a druhá vec, čo si od toho sľubujem, že to zvýši transparentnosť toho konania a tú verejnú kontrolu, lebo si niekto možno rozmyslí, že čo pošle do toho parlamentu. Viete, lebo naozaj, už keď je vymaľované, už keď je podpísané, potom sa tu len niekto, teda, že čo sme všetko podpísali, je iné, ako keď budete musieť poslať do parlamentu zmluvu, ktorá, z ktorej trčia uši, somárske, viete. Čiže môžeme veriť vo vnútornú cenzúru tých ľudí, ktorí sa budú na tom podieľať, že nepošlú nám už niečo tak brutálne, že to bude rozporovať každý, každý, kto sa na to pozrie.

Ja si dovolím tvrdiť, že tento návrh je veľmi dobrý. Ja si myslím, že tento návrh raz budú predkladať hviezdni predstavitelia. Škoda, že to nevyšlo na tentokrát, nevyzeralo, nechýbalo veľa a, ale viete, čo je ľahšie, jak sa vzdať? Hej? Nič neni ľahšie, jak sa ráno zobudiť a povedať: vzdávam sa. Naozaj ponúkam v tejto chvíli možnosť aj pre ľudí, že zvýšime tú transparentnosť, tú kontrolu toho, že čo, čo sa vlastne dá podľa platných pravidiel aj takým spôsobom, že to rozhodnutie príde aj do parlamentu. A viete, to neni, že som si to zmyslel.

Mňa zaujalo, vlastne aj takým, by som povedal, že popudom na predloženie tohto návrhu bola aj tá skutočnosť, že som sa dočítal v novinách, že v Dánsku parlament schválil investíciu podmorského tunelu do Nemecka. A ináč mimochodom teraz, ale nebudem tie čísla hovoriť presne. Ak bratislavský obchvat má stať 4,5 mld., tak podmorský tunel, ktorý spojí Dánsko s Nemeckom, bude stáť, myslím, 5,5 mld. Čiže o niečo viac, ako nás bude stáť obchvat, ale podľa mňa by sme sa mohli zhodnúť na tom, že stavať podmorský tunel, tunel pod morom je, čo sa týka náročnosti, radovo asi niekde inde, ako, ako stavať na rovine obchvat, bratislavský. A mňa to inšpirovalo. Čiže ak dánsky parlament, že dánsky parlament vyjadril súhlas s touto investíciou.

Čiže viete, my nevymýšľame koleso. Hovoríme o tom, čo, čo asi niekde majú nejakými spôsobmi uchopené a nejakým spôsobom to riešia, keď sa parlament k tomu vyjadruje. A ja si myslím, že my, my potrebujeme dať väčšiu legitimitu niektorým rozhodnutiam, aby neprebiehali v šere a v tmavých kanceláriách, aby sme ich aspoň takýmto spôsobom vytiahli, nechcem povedať, že na svetlo božie, to by bolo, že, že nejak moc konfesne vnímané, ale na oči verejnosti. Hej? Aby sa zvýšila tá transparentnosť, lebo ak sem príde nejaká zmluva, že bola uzavretá zmluva na 150 mil., ja neviem na čo, to môže byť XY, neviem pre koho, ale plnenie sa vyžaduje od štátu, teda od nás, hej, teda od občanov a tak proste tu o tej zmluve budeme môcť hovoriť a môže sa stať teoreticky, že poslanci povedia, že táto zmluva nie je vo verejnom záujme, keby bola nejaká poriadna diskusia. Hej? A objavia sa nejaké skutočnosti naozaj závažného charakteru a povie sa, že áno, poslanci si myslia, alebo neprijmú to uznesenie, že je vo verejnom záujme.
A ak dovolíte, pani predsedajúca, ja ešte by som k tomu chcel niečo povedať, už to asi nestihneme, tak, ak dovolíte, by som poprosil, že by sme prerušili, je štrnásta hodina a ja by som dokončil... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

139.

Ešte otázka, že či nenecháme priestor spravodajcovi a vy budete akoby, preruší sa bod v rozprave.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
140.

Aha, dobre, tak potom, čiže ukončím moje úvodné slovo s tým, že tento návrh je podľa mňa dobrý a dôležitý a ešte raz prečo, to poviem potom v rozprave.

Ďakujem.