53.schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obdobne ako v predchádzajúcom materiáli uvedený materiál predkladám ako šéf fondu v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Predkladaná ročná účtovná závierka je riadnou účtovnou závierkou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Bola zostavená za účtovné obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 podľa slovenských právnych predpisov, zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre Fond národného majetku Slovenskej republiky.
Účtovná závierka fondu tvorí súvahu fondu, výkaz o tvorbe a použití majetku fondu a výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu. Ročná účtovná závierka fondu za rok 2014 bola overená a jej správnosť, účtovnej závierky, potvrdená audítorom.
Tak ako v predchádzajúcom materiáli, tento materiál bol prerokovaný a schválený dozornou radou fondu dňa 9. 4. 2015 a následne bol prerokovaný vo vláde 21. 4. 2015, ktorá odporučila uvedený materiál predložiť na rokovanie a schválenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, toľko na úvod z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2014.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1569 z 21. mája 2015 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2014 na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore do 16. júna 2015. Bol pridelený tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 9. júna 2015 a uznesením č. 427 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 11. júna 2015 a uznesením č. 441 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2014 schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2014 bola schválená uznesením č. 451 zo 16. júna 2015. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Prednesiem návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. 6. 2015 k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2013 (pozn. red: správne má byť 2014)
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2014."
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2014.
Návrh účtovnej uzávierky bol odsúhlasený stanoviskom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 233 zo dňa 6. mája 2015. Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov s príslušnými opatreniami ministerstva financií.
Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2014 dosiahli výšku 6 899 728-tisíc, čo predstavuje plnenie 99,59% schváleného rozpočtu na rok 2014. Príjmy Sociálnej poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva boli vyššie o 194 271-tisíc euro oproti schválenému rozpočtu. Súčasťou príjmu Sociálnej poisťovne sú aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na krytie deficitu v dôchodkovom poistení za rok 2014, čo predstavovalo vo výške 900 895-tisíc euro. Zdroje Sociálnej poisťovne vrátane prevodu z prostriedkov z minulého roku v objeme boli 521 575-tisíc, v roku 2014 predstavovali 7 421 303-tisíc euro.
Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2014 dosiahli výšku 6 959 916-tisíc, čo predstavuje plnenie 100,93 % schváleného rozpočtu za rok 2014.
Výdavky základného starobného fondu a výdavky základného fondu invalidného spolu predstavovali objem 6 242 mil., čo predstavuje plnenie 89,69 % z celkových výdavkov. Vzniknutý deficit v základnom fonde starobného poistenia bol v priebehu roka vykrývaný predovšetkým z rezervného fondu solidarity a z prebytočných základných fondov. Hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2014 skončilo rozdielom v sume mínus 60 mil. vrátane prevodu prostriedkov z minulého roku. Celkový bilančný rozdiel Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2014 v sume 460 387-tisíc.
V roku 2014 vytvorila Sociálna poisťovňa správny fond v sume so 145 017-tisíc, výdavky správneho fondu boli 123 557-tisíc. Použitie správneho fondu predstavuje 1,78 % z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne. Hospodárenie Sociálnej poisťovni bolo aj v roku 2014 významnou mierou ovplyvnené druhým dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2014 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 437.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím o schválenie ročnej uzávierky Sociálnej poisťovne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby ako určenej spravodajkyni výboru pre sociálne veci predniesť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014 podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1569 z 21. mája 2015 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014 (tlač 1548) na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil výbor pre sociálne veci.
Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 426 z 9. júna 2015 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 179 z 15. júna 2015. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 7 421 303-tisíc eur, výdavky – náklady 6 959 916-tisíc eur, bilančný rozdiel 461 387-tisíc eur.
Gestorský výbor ma určil za spravodajkyňu a poveril ma predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto spoločnej správy. Táto spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č.180 z 15. júna 2015.
Dovoľte mi predniesť návrh na uznesenie z prílohy spoločnej správy, ktorú máte predloženú. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 30. júna 2015 k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2014 bol predložený v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) tretí bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky;
B. schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2014 s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 7 421 303-tisíc eur, výdavky – náklady 6 959 916-tisíc eur a bilančný rozdiel 461 387-tisíc eur."
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

46.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 85 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a na základe poverenia Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia č. 33 zo 16. mája 2013 predkladám ako predseda výboru informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2014.
Podľa uvedeného zákona vyplýva politickým stranám a politickým hnutiam povinnosť každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe oprávnenia Národnej rady Slovenskej republiky boli všetky politické strany upozornené, že im vyplýva povinnosť predložiť výročné správy za rok 2014 do 30. apríla 2015 v listinnej aj elektronickej podobe. Pre pomoc a uľahčenie práce politickej strany obdržali listom z 10. 2. 2015 aj príslušné náležitosti, ktoré obsahujú a chronologicky upozorňujú na všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, verejnom obstarávaní, o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o účtovníctve, o katastri nehnuteľností, o notároch a notárskej činnosti.
Výbor prerokoval uvedenú informáciu dňa 9. júna 2015, pričom o splnení a nesplnení náležitostí zo zákona pri predkladaní výročných správ politických strán a politických hnutí informovalo listom predsedu výboru Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 29. mája 2015. Výbor po prerokovaní súhlasil s vyplatením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu všetkým šiestim parlamentným stranám a dvom neparlamentným stranám, ktoré vo voľbách získali viac ako 3% hlasov.
Výbor konštatoval, že výročnú správu do 30. apríla 2015 predložilo zo 70 riadne registrovaných subjektov 52 subjektov. Po termíne ju predložil 1 subjekt, 17 subjektov správu nepredložilo a 34 strán bolo písomne požiadaných o odstránenie nedostatkov s termínom do 30. júna 2015. Ak nebudú odstránené nedostatky, následne požiadam podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií, aby začal správne konanie podľa § 31 ods. 2 písm. a) o politických stranách a politických hnutiach o uloženie pokuty do výšky 3 319 eur.
Na základe predchádzajúcich uznesení výboru Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie neefektívne správne konanie vo veci vymáhania finančných prostriedkov za uložené pokuty od roku 2000. Pre nemajetnosť strán exekúcia je nevymožiteľná, ale z verejných financií každý exekútor požiada o preplatenie faktúry do výšky 500 eur. Poznatky ukazujú, že niektoré neparlamentné strany, ako aj vylosovaní audítori neuzatvoria vždy zmluvu o vykonaní účtovnej závierky. Niektoré neparlamentné strany nemajú majetok, nemajú žiadne finančné prostriedky na uhradenie finančnej čiastky, nakoľko niekedy navrhnutá cena nezodpovedá potenciálne vynaloženej práci zo strany audítorov. V konečnom dôsledku zástupcovia politických strán zdôrazňujú, že ak nie je majetok, potom je ťažko niečo kontrolovať. Samostatné oddelenie správneho konania Ministerstva financií Slovenskej republiky predkladá každoročne Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet prehľad rozhodnutí o uložení pokút politickým stranám a politickým hnutiam v uplynulých troch rokoch. Z predloženej informácie už počas minulých rokov vyplynulo množstvo situácií, pri ktorých nie je predpoklad, že uložené pokuty budú vymožiteľné, nakoľko dotknuté politické strany a politické hnutia nevedú podvojné účtovníctvo, nemajú žiaden majetok ani finančné prostriedky.
Ďakujem za pozornosť.

49.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v tejto takej aj v zásade komornej atmosfére, lebo ste zrušili hlasovanie o 11.00 hod., hej, aby poslanci stihli prísť, však neni sa kam ponáhľať. Tu republika krváca a poslanci, skrátené legislatívne, počkajte, jak začať, rozmýšľam, že jak začať, lebo malo byť, toto malo byť skrátené, teda bolo skrátené. My sme skončili kedy, pán spravodajca? Minulý týždeň v stredu? V štvrtok večer, dneska je utorok. No viete, že ak by to malo byť, aby potom niekto nepovedal, že kvôli mne tých 5 dní, lebo, pán minister, viete, že ak to tak malo byť skrátené, ak sme vtedy neskončili tú rozpravu, ste mali sem prísť na druhý deň ráno a malo ste si to dokončiť, viete, no ale tak asi bolo pre vás väčšou prioritou ísť do Milána. Nie? Neviem, jak to tam presne, ten váš program, ale viete, ak je niečo v skrátenom, ak je niečo nevyhnutné vykonať, ak je niečo sa predstavuje, že je to tak, tak prosím vás, držte tomu aspoň fazónu, hej. No tak vy ste boli aspoň v tom Miláne, aspoň že ste neboli u nejakého kaderníka, ale viete, že naozaj tak mali sme skrátené, dostali ste to, zlomili ste to, všetko ste polámali na kolenách, nepresvedčili ste ma, že nemám vystúpiť, lebo to by bolo ideálne, že by som nevystúpil, vy by ste uzavreli rozpravu a už by ste to... Mali ste si to dokončiť. Štyri dni, zdá sa, päť dní, ja neviem, jak je to horúce s tým investorom. Viete a to je možno ten problém, že možno to až tak horúce s tým investorom nie je, hej, ale využijeme to ako zámienku. A ja len si splním svoju povinnosť.
Vážení občania, verte alebo neverte, ktorí prípadne sledujete, v krátkosti poviem, všetko čo sa dá, sa zlomí a ja pripúšťam, že za určitých okolností áno, obzvlášť, keď sme dedičmi uhorského práva, kde vlastne máte pôdu, a je tam 100 vlastníkov, že, nerozporujem až tak silno, že má existovať nejaký mechanizmus, ktorý umožní pri nejakej fakt veľkej veci proste konať takto invazívne. Nerozporujem to až tak, i keď je to fakt na veľkú diskusiu. Ale keby to tak bolo, a to je ten problém, že keby to tak bolo, lebo, vážení občania, minister doniesol do parlamentu návrh zákona, ktorý hovorí, že nad 250 hektárov vytvoria, zjednodušene, strategický park, vytvoria si záložné predkupné právo, môžu ho vyvlastniť. V prípade, že bude existovať nejaké osvedčenie, že to je významná investícia, veľmi zjednodušene, vláda rozhodne, že toto je ono, tak vtedy sa spustia tie mechanizmy. Ak aj potom tá investícia sa nerealizuje, ale konanie už začalo, tak v tom konaní sa pokračuje, dovyvlastňuje sa. Váš štátny tajomník povedal, že je to v poriadku, lebo že štát bude držať voľné územie a bude v zásade pripravené pre, pre nejakú ďalšiu investíciu. Nech sa páči, len to treba tým ľudom korektne povedať, že vy teraz idete vyvlastniť, a všetci tu tak si šuškáme, že bude to automobilka. Ono to vôbec nemusí byť žiadna automobilka, len poslúži ako zámienka, hej, že teda že kto by rozporoval nejakú automobilku. Však?
Všetci by sme teda boli radi, takže tá nekorektnosť je v tom, že nepoviete ľudom, že aj keby to nebola ona, tak v tom vyvlastňovacom konaní sa bude pokračovať, to územie môže zostať voľné a to je potom tá vec, ktorú ja som rozporoval a stále ju rozporujem, že využitie toho územia, resp. kedy môžte tie mechanizmy spustiť, to nemusí byť len tá automobilka. A to som chcel ľudom povedať, môžu to byť aj služby. Oni dokonca v tom návrhu zákona to uviedli, že tam služby môžu byť, aby nevznikal nejaký rozpor. Služby sú všeličo. Služba je aj zábavný park. Zábavný park sa poväčšine maskuje pod, pod zábavným parkom sa vie skrývať hocičo a môže to byť v zásade aj úplne niečo iné. Oni vám povedia, že tam budú kačičky, preliezky, pre detičky šmykľavky, autíčka, neviem čo, ale budú tam tri budovy plné nejakých iných automatov. Ak toto je významná investícia, keď táto vláda, pre ňu je toto významná investícia, ale to treba povedať, pán minister. Postavte sa a povedzte, lebo pán spravodajca, z neho to už vyšlo, on povedal, že on si myslí, že akvapark, on by nemal problém s akvaparkom, hej. Treba to povedať, treba to povedať, netreba schovávať sa za automobilku, treba povedať, že môže to byť aj všeličo iné. To znamená, že táto vláda vám predkladá návrh zákona, kde použije naozaj invazívne mechanizmy vyvlastňovania, proste zlomenie územného plánu, to znamená, aj keby tá obec nesúhlasila alebo nebolo to zahrnuté v územnom pláne, a bude to tam a just, všetko toto je tam zabezpečené pre niečo, čo nemáte v zásade definované, resp. máte to definované tak, ako to je, čiže môžu to byť aj služby. Služby sú všeličo, my sme navrhovali aj s kolegom, že to cizelujme, že keď služby, tak logistické služby, aby nevznikala nejaká pochybnosť, hej, že by to mohli byť nejaký suchozemský prístav a neviem čo.
Tento pozmeňovací návrh je tu predložený, bude sa o ňom hlasovať, nech sa páči, my sme si svoju povinnosť splnili, len to chcem ľudí upozorniť na túto hru ľudí zo SMER-u, že čo s vami hrajú. Oni vám budú možno tvrdiť, možno aj pán minister v záverečnej reči, že oni to cizelujú, že služby, že oni to tiež menia a upravujú. Upravujú to tak, že doplnili, že služby sú podľa čl. 57 zmluvy o pristúpení a ono to tak znie dôležito, že bohviečo tam je. A ono je tam v zásade to, že ten čl. 57 hovorí, že čo všetko sú služby, a v zásade len pomenováva, že služby sú všetko. Aj služby slobodných povolaní. Čiže zjednodušene, nieže to lepší, ale to ešte horší, lebo keby náhodou vznikla pochybnosť, že či tam môže byť nejaký zábavný park alebo nejaká služba z pohľadu slobodných povolaní, tak môže, lebo pozmeňovacím návrhom SMER-u je to proste cizelované. Takže taký je výsledok. SMER schváli v skrátenom legislatívnom konaní dneska o 17.00 hod. návrh zákona, ktorý umožní vyvlastniť, keď si niekto zmyslí, nejaké územie, umožní zlomiť územný plán, ak by tam nejaký bol, a nie je jasne definované, že načo. Môže to byť kľudne aj zábavný park, môže to byť všeličo. Môžu to byť vleky, môže to byť "Krtkoland". Viete, ak niekto chce postaviť akvapark, to som hovoril kolegovi, ak si niekto chce postaviť na Slovensku akvapark, tak doporučujem kúpte si pozemok a postavte si, to je ináč také prirodzené, viete, to je prirodzené. Nechcite od štátu, aby vám vyvlastnil pozemky, prípadne ešte vám postavil to a potom by ste vy blahosklonne povedali, no dobre zoberiem si ja ten akvapark pod seba, kúpim to od toho štátu.
Čiže považoval som za dôležité na to upozorniť, že prijatím tohto zákona sa v zásade môže stať to, že hocikde, kde je niekde nejaké, pre niekoho zaujímavá pôda, a povie, si že toto je ta pre mňa zaujímavá pôda, tak legislatívne je to všetko, už bude vysporiadané tak, že sa k tej pôde dostane a bez toho, aby bolo... Samozrejme, že musí mať kontakty vysoko, ale však tu kontakty, vieme, že, že vaši majú, čiže dostane sa k nej. Zákonnú prekážku v zásade nebude mať, a keď si niekto zmyslí, že si postaví pri Nitre nejaké zábavné centrum, nejaký, nejaký Krtkoland alebo neviem čo, tak si ho tam ergo postaví. Už v ceste nebude stáť nič. Možno tu bude niekto sa zbierať z nejakých politických škôd, ale to vy budete vedieť, nejak veľmi zručne vedieť odkomunikovať, predstavíte to ako neviem čo.
Považoval som si za potrebné na toto, na tieto skutočnosti upozorniť a občanom dám do pozornosti, nech veľmi dobre sledujú hlasovanie, že v akej konečnej a finálnej podobe prijme SMER tento návrh zákona.
Ďakujem.

51.
Ďakujem, pani predsedajúca, ďakujem za túto možnosť ešte sa vyjadriť na záver tejto diskusie a myslím, že diskusia ukázala to, že jedná sa o dôležitú záležitosť, dôležitú záležitosť pre ekonomiku Slovenska, ako aj pre, pre Slovensko ako krajinu.
Tá novela zákona, ktorú tu diskutujeme, vychádza z objektívnej potreby vytvárať väčšie priemyselné parky. My sme zdedili na Slovensku veľké množstvo malých priemyselných parkov, ktoré proste nepostačujú väčším investorom, ktorí sa hlásia a už sa aj hlásili o možnosť investícií na Slovensku. Máme tu konkrétne príklady, kedy sme museli v podstate zamietnuť alebo sme nemohli uskutočniť takúto investíciu v minulosti práve kvôli tomu, že sme takéto väčšie parky nad 250 hektárov nemali. Tu sme objektívne v zlom postavení voči krajinám, ktoré sú v našom regióne, či už je to Poľsko, Česká republika alebo Maďarsko, ktoré takéto parky majú. Takže je tu objektívna potreba takéto parky vytvárať. To, aby sa takéto parky mohli vytvárať, aby sme mohli relatívne pružne reagovať na potreby konkrétnych investorov, je práve cieľom tejto novely. Táto novela vlastne vytvára predpoklad legislatívny veľmi transparentný na to, ako spustiť vytvorenie takéhoto strategického parku, kde najprv musí byť známa investícia, musí byť potvrdenie vládou o tom, že sa jedná o strategickú investíciu a významnú investíciu, ktorá je veľmi jasne definovaná v zákone o významnej investícii, to znamená nad 100 mil. eur, vytvorenie viac než 300 nových pracovných miest. Tam žiadne otázniky nemôžu byť a až potom po schválení tejto významnej investície vládou môže začať proces tzv. sceľovania pozemkov, vytvárania proste toho priemyselného parku s tým, že najprv sa ponúknu tieto pozemky na odkup a tento odkup alebo výkup byť na základe znaleckého posudku, a až posledné, ako posledná forma možného sceľovania týchto pozemkov sa jedná aj o možnosť vyvlastňovania. Takže je tu veľmi jasný legislatívny rámec, legislatívny proces, ktorý je transparentný a ktorý takéto sceľovanie pozemkov umožňuje.
Ja už som povedal na začiatku tejto rozpravy pred niekoľkými dňami, možno týždňami, že ja, žiaľ, nemôžem tuná povedať, o konkrétne akého investora ide, ktorý v podstate spôsobuje to, že sa jedná o skrátené legislatívne konanie. Tento investor, veľký investor - a jedná sa o veľkú investíciu na Slovensku - to nechce, a preto nebudem týmto spôsobom vlastne aj znižovať šance Slovenska o to, aby sa, aby sa uchádzal o túto investíciu, ale jedná sa o niečo, čo je veľkou možnosťou pre Slovensko, a preto verím, že aj táto novela, ktorá umožňuje zrýchlenie vytvárania takéhoto parku, prispeje k tomu, aby sme mohli, mohli bojovať v konkurencii o túto investíciu.
Takže ešte raz ďakujem všetkým tým, ktorí prišli s konštruktívnymi návrhmi - niektoré sme adoptovali alebo teda akceptovali v novom znení -, a verím, že tento zákon, tento legislatívny akt podporí rozvoj Slovenska do budúcnosti.
Ďakujem.

53.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa umožní previesť majetok štátu určenému na účely hospodárskej mobilizácie zo správy správcu majetku štátu do vlastníctva iného subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý je v 100 % vlastníctve štátu, ale nie je správcom majetku štátu podľa zákona o hospodárskej mobilizácii ani zákona o správe majetku štátu.
Schválením navrhovaného postupu správca majetku štátu ušetrí každoročne finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, nakoľko náklady na servis, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení, ktoré sú súčasťou tohto majetku, bude znášať už nový vlastník z vlastných finančných zdrojov, pričom tento nový vlastník musí byť ale subjektom hospodárskej mobilizácie a musí byť v 100 % vlastníctve štátu. Okrem toho takto prevedený majetok musí aj naďalej slúžiť na účely hospodárskej mobilizácie. Ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie, sa návrhom zákona umožňuje v stave bezpečnosti vykonávať opatrenia hospodárskej mobilizácie, t. j. krízové plánovanie a môžu taktiež spracovávať krízový plán hospodárskej mobilizácie ako údajový dokument.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dovolím si vás týmto požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

55.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedkyňa Národnej rady, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácie a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a v znení zákona Národnej rady č. 204/2013 Z. z. (tlač 1472a), podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1482 z 24. marca 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujcúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 450 zo 16. júna 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, podávam svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a v znení zákona Národnej rady č. 204/2013 Z. z.
Spomenutý uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v bode 20 v uvádzacej vete sa vypúšťa čiarka a slová "v § 20 ods. 1 písm. b)".
2. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 20 ods. 1 písm. b) znie:
b) dodržiavať regulačné opatrenia spotreby elektriny a plynu, 36) spotreby tepla, 36h) spotreby vody, 36b) a spotreby ropy a ropných výrobkov 37)."
Doterajšie novelizačné body sa primerane prečíslujú.
K bodom 1 a 2. Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so spresnením navrhovaných ustanovení odkonzultovanú tak s predkladateľom, ako aj s legislatívou Národnej rady.
Ďakujem pekne.