53.schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci verím, že mi svojou autoritou zabezpečíte poriadok v sále, alebo potom vystúpim po hlasovaní, nechám to na vás. (Ruch v sále.)





Číž, Miroslav, podpredseda NR SR

Vážené kolegyne, kolegovia poprosím vás o poriadok v sále, aby pán poslanec Hlina mohol vystúpiť bez rušenia. Ďakujem vám za pochopenie. Máte slovo, pán poslanec.




Hlina, Alojz, poslanec NR SR

Ďakujem. Koniec koncov je aj pre vás toto, akú autoritu požívate.

Poviem vám tri mená, sú to mená: Bill Gates, Mark Zuckerberg a Steve Jobs. Poznáte ich? Ešte raz, sú to mená Zuckerberg, Jobs a Gates. (Reakcie z pléna.) Dobre, poviem vám ďalšie mená. Sú to mená: Ellison, Ellen,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)




Číž, Miroslav, podpredseda NR SR

Pán poslanec, ak budete viesť dialógovo rozpravu, tak nemôžem celkovo zabezpečiť poriadok v sále, buď teda budete prednášať, alebo chcete komunikovať (Potlesk a smiech v sále.) Tak to celkom nepôjde. Voľte, prosím, nejakú formu, budem sa jej držať.




Hlina, Alojz, poslanec NR SR

Pán podpredseda, podarila sa vám neskutočná vec, ste spojili SaS so stranou SMER. Tlieskajú spoločne, tak ako zahlasovali proti 10-percentnej dépeháčke, poviem tie mená ešte raz, dobre. Sú to proste géniovia tejto doby, a to Ellen, Ellison, Dale, Dorsey, Eck (Poznáte ich?) Spotify, Twitter, Oracle. Viete, čo mali spoločné? Ani jeden z nich neskončil vysokú školu, vážení. Predkladáte návrh zákona, ktorý hovorí, že členom nejakej komisie má byť niekto, kto má skončenú vysokú školu. Takže títo páni, ktorých som menoval, by sa na našom zaprdenom, pardon za výraz, Slovensku nemohli stať členmi takejto komisie, aj keby ich ergo niekto nominoval. Nechávam na zváženie toto hranie sa na vzdelanie, vážení. Ale to tu ešte nepredložili, pri návrhu pre SIS, kde vlastne poslanec, ktorý je zvolený, môže sa stať členom toho kontrolného výboru len vtedy, ak má skončenú vysokú školu. To bude novela zákona o SIS. Niekto hovoril, že je to kvôli Hlinovi, lebo ja ju nemám. Ja priznávam, že ja ju nemám, hej, čiže si predstavte, teraz máte jeden cenzus s tým, že sa nemôže stať členom tejto komisie, lebo nemá skončenú vysokú školu, niekto, ale ani poslanec. To, že my máme negramotných starostov, a vadilo to Ústavnému súdu, tak to už nevadí v tom prípade, keď niekto prejde voľbami parlamentnými, prejde sem. Ale už mu nie je dopriate, hoci voliči o ňom rozhodli, lebo nemá skončenú vysokú školu, byť členom kontrolného výboru na SIS. Vážení, toto vaše hranie sa na vysokú školu berie so sebou trošku problém. Naozaj stávajú sa tam čoraz častejšie negramotní, nechcem byť ešte expresívnejší, ľudia, lebo sa podarilo v tej komunite vykreovať toho človeka starostami. S tým neviete nič robiť. A tu sa idete hrať na vzdelanie?

Ja tak som mal možno začať moje vystúpenie, že som v konflikte záujmov, áno. Ja by som nemohol byť členom tejto komisie. Je mi to hrozne ľúto, tak ako by som nemohol, ak prijmete ten zákon, ak by som náhodou som sa tu ešte ocitol, byť členom ani tej inej komisie pre SIS. To som mal povedať na začiatku? Alebo som si mal urobiť vysokú školu? Vážení, také skončené vysoké školy, aké máte niektorí, by som si spravil aj tri. A ja som to zachytil niekde, pani Nicholsonová. A v zásade to sú moje slová. Keď ona vie, kto všetko už má skončenú vysokú školu, tak ju uráža mať tiež skončenú vysokú školu. A priznám sa, niečo podobné obchádza aj mňa, lebo tu vzdelanie už dávno stratilo zmysel. Tu je vaše hranie sa na vzdelanie s tým, že nezoberú človeka do roboty, ide na vysokú školu, prosím vás. Presne tak ste dopadli. Tu už študuje každý všetko. Tu už je inžinierka aj posledná upratovačka, aj posledný človek v reštaurácii McDonald´s. Čiže toto hranie sa na vzdelanie vám neberiem. Toto rozporujem. Podľa mňa to nie je správne.

A ešte chcem upozorniť na jednu skutočnosť a teraz neviem, pán predsedajúci, či to urobím po hlasovaní, hej, niekto mi povedal, že zdržiavam, rozumiete tomu, tu kolegovia zo strany SMER majú milión vecí na vybavenie, ja tu zdržiavam hlasovanie, potom to nestihnú odhlasovať, budem považovaný zase za zlého, čiže ja fakt nestojím o pozornosť, nemá to význam, pokojne počkám na to po hlasovaní, nechám to. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)




Pellegrini, Peter, predseda NR SR

Ako si želáte, pán poslanec, pokojne ešte vystúpte a môžeme ešte aj faktické vybaviť.




Hlina, Alojz, poslanec NR SR

Dobre. A nebudete mi tak vyčítať, že som vás niekde zdržal od nejakej práce pre voliča.




Pellegrini, Peter, predseda NR SR

Záleží na tom, či budete hovoriť 15 minút alebo 5 minút.




Hlina, Alojz, poslanec NR SR

Možno ani päť minút nebudem hovoriť.




Pellegrini, Peter, predseda NR SR

Nech sa páči.




Hlina, Alojz, poslanec NR SR

Druhá skutočnosť, na ktorú chcem upozorniť. Čiže prvé sme si definovali, ani Gates, ani Zuckerberg, ani Steve Jobs by u nás v komisii nemohli byť. Lúmeni jedni nevedeli skončiť ani jednu vysokú školu, tak im treba. Vy máte však vysokú školu jednu skončenú, či dve skončené máte vysoké školy? (Reakcia z pléna.) Jednu ju máte, dobre. Neviem, či máte docentúru, lebo neviem strácam tu už prehľad, lebo tu už je každý všetko neviem čo a už človek nevie, ako sa to ani číta. Toto namietam.

A druhá skutočnosť. To hovorí ináč o tom charaktere, čo sme, kto sme. Vytvoríme štátnu komisiu nejakú na to volebné. A viete, čo je tam definované, že tam je 1,5-násobný plat priemerného platu v národnom hospodárstve. Ungefähr 1 200 eur mesačne budú brať tí ľudia. Nároky celej tej komisie len na tých 14 členov sú niekde na úrovni viac ako milión eur za volebné obdobie. A majú kontrolovať dvoje volieb, majú kontrolovať iba voľby do parlamentu a do europarlamentu. Viete, keby bola korektnosť v tom prístupe, tak poviem, áno, ja budem posledný v tomto parlamente, kto by povedal, že niekto teda by to robil zadarmo, lebo, vážení, zadarmo, to je najdrahšie. To som posledný, kto by to povedal. Nehovorím to. Ale zase na druhej strane mi povedzte, prečo má niekto štyri roky brať 1 200 eur mesačne, keď primárnym cieľom tam je definované, čo vlastne tá komisia robí. A robí to iba z pohľadu dvoje volieb. Tak poďme povedať, je to 6 mesiacov pred tými voľbami a tri mesiace po nich, nejaké dobehy, korektné voči tým ľudom. Viete, my tu vytvárame ďalšiu nejakú komisiu, to presne dopadne ako ÚPN. Hentí chudáci nemajú na toner do kopírky, ale máte tam správnu radu, neviem dozornú radu, právnikov zo strany SMER, čo ani nevedia, čo bolo v roku 1968, či vtedy bol hokej alebo tanky, im sa to pletie. Ale 1 200 alebo 1 500 eur mesačne berú a presne takto nejakým spôsobom sa vykreuje ďalší orgán, ktorý, áno, ja to pripúšťam a nebudem tu rozporovať, má čo robiť, ale v tom danom momente, nie celé volebné obdobie.

A viete, keby ste chceli byť trošku korektní voči ľudom, tak poviete, strany majú veľké príspevky na svoju činnosť, tak nech v tom medziobdobí si uhrádzajú tých svojich delegátov prípadne zo svojich. A to ja viem, že tu som si nepomohol, hovorím to aj kvôli ľudom, lebo to je vecou toho prístupu. To znamená vytvoríme pre 14 ľudí veľmi dobrý zaujímavý flek s 1 200 eurami v čistom mesačne po dobu štyroch rokov, aj sa im to ráta do dôchodkového zabezpečenia. Čiže si aj pomôžu tým v dôchodku. Proste mi to príde nekorektné, prepáčte, mali ste povedať, že to bude odvtedy dovtedy, resp. kde všade, tak prispievajú na činnosť tejto komisie aj strany, ktoré nominujú kandidátov, lebo to všetko sa to týka len parlamentných strán.

Viete, tu už zaznelo všeličo, toto som považoval za potrebné povedať, dve skutočnosti namietam, namietam skutočnosť, že členom tej komisie sa nemôže stať niekto, kto nemá skončenú vysokú školu, a namietam to, že je to proste takto nastavené v dnešnej dobe tak, že vytvárate ďalší orgán, kde nehovorím, že sú len tí členovia, plus to má nejaký úrad, ten úrad zas bude niečo troviť a tu budú zase len ďalšie a ďalšie peniaze na zaťaženie nášho rozpočtu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.


Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý s faktickou je pán podpredseda Číž.

Pán poslanec, ja by som tak chcel vážne ani sa vás nejako nedotknúť, ale možno nie je dobré podceňovať tie vysoké školy, lebo možno keby ste teda ju absolvovali, vedeli by ste, že zákon o voľbách sme tu schválili. Toto je štatút, ktorý vykonáva ten zákon. Otázku vysokoškolského vzdelania uvádza zákon o voľbách, čiže musí to byť v štatúte. Čiže tu a teraz o tom hovoriť je pravdepodobne nezmyselné.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, zasa sme si tu mali možnosť vypočuť vaše krásne vystúpenie, pri ktorom ste teraz jasne všetkým dokázali, že máte komplex z toho, že nemáte absolvovanú vysokú školu. Keď máte taký problém voči vysokoškolsky vzdelaným poslancom, tak zrušte svojho asistenta Kaššáka, ktorý učí na Právnickej fakulte na Paneurópskej, ktorá prišla o akreditáciu, lebo tam robili pánbohvie čo. Tak ho zrušte. Keď máte vy problém s tým, že niekde sa na odborné postavenie vyžaduje v rámci určitej komisie absolvovanie vysokej školy, tak ako sa to vyžaduje aj v x iných prípadoch, tak proste si tú školu urobte a potom kandidujte. To, že vy nepoznáte rozdiel medzi gradualitou a graviditou, je váš problém, ale neodsudzujte všetkých poslancov. Jednoducho jasne ste dokázali svojím vystúpením, že máte komplex menejcennosti a komplex z toho, že nemáte absolvovanú vysokú školu.

Chcel som povedať, že Slovensko, keďže sme jeho poslanci, nie je zaprdené, ale po vystúpení predrečníka to beriem späť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, myslím si, vystihol jednu vec, ktorá naozaj už je dnes prekonaná. Všeobecná podmienka vysokoškolského vzdelania ako podmienka na vykonávanie určitej činnosti mala zmysel, keď vysokoškolské vzdelanie bolo elitnou vstupenkou, ktorú malo možno 10 % populácie, ako sme to mali zhruba do konca osemdesiatych rokov. Dnes však Slovensko rovnako ako skoro všetky vyspelé štáty začína mať oveľa výraznejší počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním. To je vo väčšine pozitívum, aj keď pri kvalite niektorých našich vysokých škôl, tie pozitíva sa najviac strácajú. Ale pokiaľ viac našich ľudí bude mať kvalitné vysokoškolské vzdelanie, tak to je len pozitívum. Len to zároveň znamená, že naozaj všeobecná podmienka vysokoškolského vzdelania ako garancie nejakej elitnosti takých ľudí sa už takmer úplne stratila. Takže naozaj používať túto podmienku na, povedal by som, rozlišovanie ľudí je nezmyselné. Naozaj tie argumenty môžu byť, ak ide nejakú odbornú činnosť vo väzbe na konkrétne vzdelanie. Takže ak niekto chce vykonávať, povedzme, činnosť v bankovej rade, tak by mal mať vzdelanie a prax, ktorá s tým súvisí. To isté sa týka napríklad Ústavného súdu, ako vieme. Ale všeobecná podmienka absolvovania všeobecnej vysokej školy, kde to môže byť čokoľvek, od jadrovej fyziky po sociálnu prácu, a to nejako rozlišuje tých ľudí, ktorí ten diplom majú a nemajú, už naozaj v dnešnej dobe žiadny zmysel nemá. Takže v tomto, pán kolega Hlina, aj keď to expresívnejšie povedal, má nepochybne pravdu. A dovoľte mi na záver skončiť len vtipom, ktorý dnes, bohužiaľ, na Slovensku je až príliš často pravdivý, o tom, ako sa rozprávajú dvaja inžinieri, pričom jeden hovorí, že: „Keď viem, aký som ja inžinier, bojím sa ísť k lekárovi.“

Ďakujem veľmi pekne.

Kolega naozaj, ktorý teda vystúpil, profesor na UK, učiteľ mimoriadne hodnotne netrafil, lebo priznám sa, viem, čo je gravidita, lebo som to študoval, dokonca to bol predmet inseminácia. Aj som to robil na trojku síce, ale mal som to. Čiže netrafil. Nežiadam ospravedlnenie, je mi to úplne jedno, len hovorím, že viem, čo je gravidita, prísne vzaté, celkom dobre.

A, pán Číž, ja neviem, či tento štatút bol prílohou toho zákona, ktorý sme schvaľovali. Ja však len jedno viem určite, že keď pán Kaliňák, ako to on zvykne robiť, nechá oberať opozíciu zhnité jablká, aby mohol povedať, ako on urobil v konsenze celý zákon, tak ja som sa myslím zúčastnil dvoch tých komisií a namietal som veľa vecí, z ktorých ani jedna nebola vyslyšaná. Čiže, viete, ja som robil, čo som mohol robiť. To nie je to, že ja som sa teraz otočil, teraz namietam aj tu. Teraz pri tejto príležitosti nenamietam.

A, prísne vzaté, ja som tam vtedy ten štatút nevidel. Čiže neviem, kde bola možnosť sa s tým oboznámiť skôr. Teraz som ho videl, teraz som si ho prečítal, pričom proste ma zarazilo to, že je nevyhnutné na Slovensku, aby ste na to, aby ste boli členom nejakej štátnej komisie mali absolvovanú vysokú školu. Mi to proste príde.

Dobre to povedal pán kolega Beblavý, časy sa menia, ja viem, pán Číž, že u vás sa menenia, ja viem, že vy keď mňa vidíte, tak sa vám pretočí žlčník. Ale, prosím vás, tie veci sa majú ináč, menia sa v čase a v priestore, svet sa vyvíja, je to progres, je to dynamika, pripusťte to. Pripusťte to, že už ináč sa aj komunikuje, ináč sa veci javia, ako sa javia vám už dlhodobo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dúfam, že ste všetci dostali, našli na svojich stoloch čokoládové vajíčka, ktoré som vám ráno rozdal. Chcem vás upozorniť len na jednu vec, tým vajíčkam, ktoré som vám dal na vaše stoly, zajtra uplynie dátum minimálnej trvanlivosti. Podľa zákonov, ktoré platia v Slovenskej republike, by kvôli tomu zajtra mali byť tie čokoládové vajíčka zlikvidované obchodmi ako biologický odpad v kafilérii.

Slovensko je dnes takmer jedinou krajnou v Európskej únii, ktorá má stanovené takéto prísne pravidlá nakladania s použiteľnými potravinami. Spôsobuje to obrovské sociálne, ekonomické i ekologické škody.

Slovenské obchody museli vlani zlikvidovať vyše 50-tisíc ton potravín, ktoré boli stále dobré, zdravotne úplne neškodné, kvalitné, výživné a mali jedinú smolu, že im uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. Išlo o tovary ako múka, cestoviny, bonbóny, keksy, cukríky či nápoje zdraviu úplne neškodné.
V našom predloženom návrhu navrhujeme, aby stále dobré a zdraviu neškodné trvanlivé potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti mohli obchody bezplatne venovať na charitu namiesto toho, aby ich museli povinne likvidovať. Náš návrh teda nesleduje zisky, ale sociálne a ekologické ciele, pomoc chudobným potravinami zadarmo a zníženie objemu odpadu na Slovensku o desiatky tisíc ton ročne.

Inšpiráciou nám bol aj zákon, ktorý nedávno prijali vo Francúzsku, ktorý dokonca ukladá obchodníkom povinnosť, nielen možnosť takéto potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti venovať na charitu.

Nie je dôvod myslieť si, že napríklad balík ryže alebo také čokoládové vajíčko, ktoré ma rok a 364 dní od výroby, sa môže pokojne predávať a o deň neskôr po roku a 365 dňoch musí byť zlikvidované ako biologický odpad namiesto toho, aby poslúžilo chudobným a charite.

Využitie desiatok tisíc ton stále dobrých a kvalitných a neškodných potravín na charitatívne účely by teda bolo sociálnym a ekologickým počinom pomerne veľkého rozsahu a ja vás ako predkladateľ si dovolím preto požiadať o jeho podporu.
Ako predkladateľ nechcem hovoriť dlhšie, aby ste mali potom možnosť reagovať, a preto končím svoje vystúpenie a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.

Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, chcel by som len dodať pár slov aj s možnosťou reagovať na mňa faktickými poznámkami. Z Banskej Bystrice je to do Spišskej Novej Vsi, minule som to meral, cez Donovaly asi 160 kilometrov, autom to prejdete za dve hodiny. A teraz si predstavte, že na celej tejto ceste z Banskej Bystrice do Spišskej Novej Vsi cez Donovaly stoja v rade za sebou plne naložené kamióny, normálne veľké tiráky. Dohromady by ich tak bolo desaťtisíc. Predstavte si, že tieto veľké tiráky, týchto desaťtisíc kamiónov, ktoré tvoria rad od Banskej Bystrice až do Spišskej Novej Vsi, sú úplne plné, doplna naložené potravinami. A teraz si predstavte, že všetky tieto potraviny z týchto desaťtisíc kamiónov zoberiete a spálite v spaľovni, vyhodíte na skládku a zlikvidujete v kafilérii, približne toľko potravín na Slovensku totiž končí v domovom odpade.

Podľa štúdie neziskovej organizácie Priatelia Zeme vyprodukuje priemerná slovenská domácnosť približne 30 až 50 kilogramov odpadu z potravín ročne na osobu. A veľká časť týchto potravín, ktoré dnes končia v odpadkoch, je pritom stále dobrá, stále kvalitná, stále by sa dala zjesť a je úplne zdraviu neškodná.

Keby sme tieto potraviny namiesto ich vyhadzovania do odpadu rozdali ľuďom, urobíme obrovský sociálny a ekologický skok. Tak by sme nakŕmili desiatky tisíc chudobných a prírodu by sme odľahčili o tisícky ton odpadu. Lenže na Slovensku to nejde. Prečo to na Slovensku nejde? Za posledných 20 rokov všetci doterajší úradníci, ktorí boli zodpovední za túto oblasť, či boli nominovaní ľavicou alebo pravicou, to je úplne jedno, vždy rozhodli, že Slovensko musí byť výnimkou v Európskej únii. Na rozdiel od takmer všetkých krajín Európskej únie sa preto na Slovensku trvanlivé potraviny, hoci sú stále dobré a stále zdravotne neškodné, musia likvidovať ako biologický odpad v momente, keď v obchode prejde deň ich minimálnej trvanlivosti. Obchody na Slovensku tak musia každý rok zlikvidovať kvalitné a bezpečné potraviny za takmer jednu miliardu korún, teda vyše 30 miliónov eur. To je 30 miliónov eur sociálneho balíčka, ktorý by sme mohli okamžite využiť na nasýtenie pre tých, ktorí to najviac potrebujú. A by nás to nestálo vôbec nič, ani cent zo štátneho rozpočtu. Kvalifikovaný odhad hovorí, že len tie najväčšie obchodné siete na Slovensku museli v roku 2014 zlikvidovať zhruba 50-tisíc ton potravín po dobe minimálnej trvanlivosti, je to 50-tisíc ton len za rok 2014.

Hovoríme o potravinách, aké som si názorne priniesol, aby som vám ich ukázal, a sú predo mnou tu v tejto krabici (Ukázanie rukou pred rečnícky pult.), o potravinách, ktoré sú úplne trvanlivé, absolútne zdraviu nezávadné, o potravinách, o ktorých aj Štátna veterinárna a potravinová správa hovorí, že sú úplne v poriadku, pokiaľ boli dodržané podmienky ich skladovania a nebol porušený obal, v ktorom sa skladujú. Priniesol som vám túto názornú memotechnickú pomôcku. Všetky potraviny v tejto krabici sú jeden deň až jeden týždeň po dobe minimálnej trvanlivosti. Ktorúkoľvek z nich som ochotný teraz pred vami otvoriť a zjesť, aby som vám preukázal, že viem, o čom hovorím, a že sa nemusíme obávať žiadnych zdravotných rizík. A medzičasom som sa dohodol so Štefanom Kuffom, že si odnesie túto krabicu potravín a vezme ju do svojho hospicu, resp. hospicu svojho brata, kde padnú na úžitok ľuďom, ktorí t o naozaj potrebujú.
Takto by sme sa mali správať k potravinám, ktoré sú stále dobré napriek tomu, že im uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. Ide o potraviny ako napríklad konzervy, cestoviny, káva, cukrovinky, ryža, nápoje. Zákon je dnes neúprosný, obchody musia každú takúto potravinu vrátane dvojlitrovej fľaše stolovej vody, na ktorej sa naozaj nemá čo pokaziť, po uplynutí minimálne trvanlivosti likvidovať ako biologický odpad. Je to nonsens.

Preto spolu so svojimi kolegami zo SKOK-u predkladáme do parlamentu návrh zákona, v ktorom navrhujeme, aby obchody mohli takéto potraviny rozdať po dátume minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely. Nenavrhujeme ich predaj, ktorý je tiež bežný v mnohých krajinách Európskej únie, navrhujeme len ich využitie na dobročinné účely. Chceme tým pomôcť tisícom sociálne odkázaných ľudí, pre ktorých budú potraviny zadarmo výraznou pomocou. Chceme tým pomôcť životnému prostrediu, pretože menej odpadu znamená zároveň menej ekologickej záťaže pre prírodu.

Parlamentný inštitút vypracoval v minulom roku štúdiu, podľa ktorej žiadna ďalšia európska krajina okrem Slovenskej republiky a Cypru nemá takto prísne a nezmyselné zákony, naopak, väčšina krajín umožňuje využitie potravín po uplynutí minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely.

A kolegom, ktorí sedia v ľavej časti spektra, by som chcel dať do pozornosti, že práve ich partneri vo francúzskej vláde pred niekoľkými týždňami schválili zákon, ktorým dávajú obchodom dokonca povinnosť darovať takéto potraviny na charitu. My tu zatiaľ hovoríme len o možnosti ako o prvom kroku.

Proti plytvaniu potravinami bojuje väčšina európskych krajín a aj celá Európska únia. V rámci kampane Stop Food Waste sa Európska komisia snaží ovplyvniť zákaznícke správanie tak, aby domácnosti obmedzili množstvo vyhodených potravín. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že v priebehu niekoľkých mesiacov príde návrh smernice Európskeho parlamentu, ktorý stanoví, že niektorým potravinám, pri ktorých to naozaj nemá zmysel, bude úplne zrušený dátum minimálnej trvanlivosti, pretože tá hermeticky uzavretá fľaša stolovej vody sa naozaj nemá prečo pokaziť a je nezmyselné, aby bola likvidovaná.
Zdôrazňujem na tomto mieste, že kým potraviny po dátume spotreby sú považované za škodlivé pre zdravie a ich konzumácia je riziková, potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sú pri dodržaní podmienok balenia a skladovania bezpečné na konzumáciu.

V tomto smere je najrozumnejšie riadiť sa pokynmi orgánu, ktorý je na to ten jediný správny a najpovolanejší, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Štátna veterinárna a potravinová správa v informačnom letáku na svojej vlastnej internetovej stránke jasne definuje rozdiel medzi obidvoma skupinami potravín. Podľa definície Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je potravina ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni dátumom o minimálnej trvanlivosti za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie a balenie nie je poškodené, napriek tomu, že by táto potravina mohla stratiť svoju chuť a textúru.
Vzhľadom na absentujúce skúsenosti v tejto oblasti na Slovensku, pretože na rozdiel od Českej republiky, Estónska, Fínska, Francúzska, Holandska, Chorvátska, Nemecka, Rakúska, Slovinska či Švédska nemáme na Slovensku skúsenosť, že by sa takéto potraviny mohli venovať na charitu, naozaj, nesnažíme sa navrhnúť umožnenie predaja takýchto potravín, ale náš návrh má výlučne sociálne ekologický rozmer, navrhujeme využitie takýchto potravín na dobročinné účely, nie ich predaj.

Zároveň ošetrujeme zodpovednosť za takéto potraviny tým, že to využitie na charitatívne účely musí byť na základe darovacej zmluvy, v ktorej sa daný obchod zaväzuje, že ku dňu darovania garantuje a preberá zodpovednosť za kvalitu potravín, ktoré na charitu odovzdáva.

Ctené kolegyne, ctení kolegovia, ďakujem, že ste ma vypočuli, chcem vás poprosiť, aby sme nezostali naozaj pápežskejší ako pápež, aby sme nezostali 100 rokov za opicami. Sociálne a ekologicky sa naozaj dá konať aj bez toho, aby to stálo veľa peňazí. Niekedy je to veľmi, veľmi jednoduché. Niekedy stačí len chcieť. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu nášho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.