53.schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
2.7.2015 o 17:32 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
100.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vystupujem k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní a svoj príspevok by som chcel rozdeliť na dve časti. V prvej časti by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Zajaca a v druhej časti by som chcel povedať niečo k samotnému návrhu zákona.
V tomto svojom príspevku by som sa chcel prihlásiť k myšlienke podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý povedal, že nie je proti tomu, aby sme uľavili primátorom a starostom z povinnosti obstarávať cez elektronické trhovisko, ale zároveň povedal, že celkom nerozumie posúvaniu spodného limitu, keďže z oficiálnych štatistík obchodovania na trhovisku vyplynulo, že až 56 % obchodov sa uskutočnilo pod hranicou tisíc eur. To znamená, že existuje veľa verejných obstarávateľov a to aj v samospráve, ktorí si tento nástroj verejného obstarávania dobrovoľne osvojili a používajú ho bez ohľadu na finančný limit.
Chcem k tomu tiež povedať, že aj po zvýšení hranice z tisíc na päťtisíc eur, nie je zakázané obstarávať cez elektronické trhovisko pod touto hranicou a, samozrejme, budem veľmi rád, keď budú na trhovisku pribúdať aj malé zákazky. A vyzývam, vyzývam k takémuto obchodovaniu aj všetkých poctivých a zodpovedných starostov, ktorí nechcú, aby na nich padal tieň podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní, ku ktorému ich nabádal dnes, žiaľ, ráno aj pán kolega a poslanec Zajac z KDH, keď povedal, citujem: "Áno, samospráva pôjde cez verejné obstarávanie, ale tých, ktorých pozvú do tohto verejného obstarávania, budú známi a budú poznať tieto firmy a tí budú medzi sebou súťažiť." Koniec citátu. Podpredseda Zajac sám seba usvedčil z politikárčenia v boji o hlasy starostov. Asi si myslí, že keď im poradí z pôdy Národnej rady správať sa klientelisticky a korupčne, budú voliť jeho hnutie. Vyzývam k celospoločenskému verejnému odporu proti takýmto praktikám, ktoré doporučuje KDH a v dnešnom vystúpení jeho podpredseda pán poslanec Zajac. Úspory verejných financií sú dôležitou každodennou témou a na trhovisku sa vyrátavajú z najvyššej a najnižšej ponuky predloženej v riadnej hospodárskej súťaži. Takúto úsporu nie je možné dosiahnuť pri papierovom verejnom obstarávaní, ku ktorému sa pán poslanec Zajac chce vrátiť dvíhaním takéhoto limitu. Takže toľko k tomuto dvíhaniu, dvíhaniu limitu.
Teraz k samotnému dôvodnému návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Treba povedať, že právo vždy reaguje len následne, až na nejaké spoločenské vzťahy, ktoré v spoločnosti vzniknú, či už sú to vzťahy pozitívne alebo sú to vzťahy negatívne. Problém so schránkovými firmami nie je problémom tejto vlády a tohto volebného obdobia, ale je to problém dlhodobý, ktorý evidujeme už viacero volebných období, a nevyriešila ho ani vláda Ivety Radičovej napriek záväzku a sľubu SDKÚ, ktorý dokonca mala SDKÚ uvedený vo svojom volebnom programe. Citujem: "Zabezpečíme, aby sa na obstarávaniach a zmluvných vzťahoch so štátom a so správami, samosprávami", pardon, "nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní."
Práve naopak, vláda Roberta Fica promptne reagovala na vzniknutú spoločenskú situáciu koncom minulého roka a okamžite reagovala na aktuálnu spoločenskú objednávku a predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý reagoval na túto vzniknutú situáciu vo vzťahu k vlastníkom takzvaných schránkových spoločností.
Následne Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré zaviazalo vládu pripraviť a predložiť návrh, ktorý má riešiť danú problematiku komplexnejšie, najmä vzhľadom ku konečnému užívateľovi výhod, nielen vlastníkovi takýchto firiem. V tomto uznesení sú v zásade štyri body, ktoré by navrhovaná úprava mala obsahovať, a to: vytvoriť verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečenie verejnej kontroly, zabezpečenie vymáhateľnosti a rozšírenie na narábanie s verejnými financiami plošne.
Ako povedal aj sám pán poslanec Beblavý, už v prvom čítaní tento návrh vyriešil tri z týchto štyroch bodov uznesenia. Teda zaviedol verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečil verejnú kontrolu a zabezpečil aj vymáhateľnosť v prípade nesplnenia týchto podmienok, ktoré zákon zavádza.
Zostala otvorená otázka rozšírenia na narábanie s verejnými prostriedkami vo všeobecnosti alebo plošne. A teraz by som niečo rád povedal k tejto otázke. V prvom rade je potrebné povedať, že v procese prípravy tohto návrhu nebolo jasné, v akej forme bude nakoniec schválená štvrtá smernica o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorá okrem iného zavádza povinnosť vytvoriť centrálny register konečných užívateľov výhod na celoeurópskej úrovni. V zásade plošne mal by sa ďalej vytvoriť zoznam nespolupracujúcich krajín a ďalšie. Čiže legislatívne upravovať niečo, čo mala smernica následne upravovať a následne by sme museli opätovne prispôsobovať náš právny poriadok tomuto systému, by práve bolo možné považovať za neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami.
Viem a je mi jasné, že budem hneď počuť protiargument, že štvrtá smernica je už schválená, to však v tomto momente nie je podstatné, pretože to nie je otázka len schválenia legislatívneho textu smernice, ale komplexného nastavenia celého procesu vytvorenia takéhoto celoeurópskeho registra konečných užívateľov výhod, čo ešte nie je vôbec jasné, ako bude fungovať. Okrem toho... A, samozrejme, aj ďalších inštitútov, ako je zoznam nespolupracujúcich krajín na celoeurópskej úrovni a podobne, ktorý s tým má byť úzko prepojený. Okrem toho treba povedať, že vláda sa musela rozhodnúť, či pripraví návrh, ktorý bude riešiť tento problém, povedzme, v úvodzovkách, na 75 %, ak prijmeme tvrdenia pána poslanca Beblavého, že sú vyriešené tri body zo štyroch, matematicky to tak vychádza, a následne pripravovať rozšírenie na verejné financie plošne, a to v reálnej dobe určenej v uznesení vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, teda tak, aby sme mali návrh na stole dnes v druhom čítaní, alebo sa bude venovať aj tomu štvrtému bodu hneď, čo by však znamenalo, že takýto návrh by sme tu nemali možno nasledujúce dva roky.
A prečo si to myslím? Jednoducho preto, že v prípade verejného obstarávania tu máme príslušný úrad, ktorý je na túto činnosť tak personálne, ako aj technicky a procesne vybavený, samozrejme, však len vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, keďže jeho kompetencie sú v zákone o verejnom obstarávaní jasne dané. Ak by sme to mali rozšíriť plošne, už by to nemohol robiť Úrad pre verejné obstarávanie, ale muselo by to byť zverené do pôsobnosti iného orgánu. Najpravdepodobnejšie, ako to vychádza z analýz, do pôsobnosti registrového súdu, čo by však predstavovalo ďaleko komplikovanejšiu a rozsiahlejšiu legislatívnu zmenu, mnoho právnych predpisov a nedalo by sa to vyriešiť len takouto v zásade krátkou novelou zákona o verejnom obstarávaní.
Pretože tu nejde len o jednoduché zadefinovanie a vytvorenie registra konečných užívateľov výhod, ako to tu mylne sa niektorí snažia naznačiť, ale ide o nastavenie celého procesu kontroly a sankčného procesu, ktorý je už dnes zavedený v zákone o verejnom obstarávaní, a Úrad pre verejné obstarávanie ho môže okamžite začať aplikovať, samozrejme, ale len vo vzťahu k procesom vo verejnom obstarávaní. To, že zavedieme, že do registra konečných užívateľov výhod začleníme aj iné inštitúcie pri nakladaní s verejnými financiami, nič nerieši, pretože Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie sankčne alebo kontrolne pôsobiť voči týmto organizáciám mimo verejného obstarávania. Teda ak príde k zisteniu porušenia týchto predpisov, tak môže Úrad pre verejné obstarávanie vo vzťahu k verejnému obstarávaniu toto riešiť a riešiť to až po zrušenie, respektíve vypovedanie zmluvy aj po jej uzatvorení. Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie na takýto sankčný proces vo vzťahu k nakladaniu s inými druhmi verejných financií ako vo vzťahu k verejnému obstarávaniu a teda nie je možné mu jednoducho doplniť plošnú pôsobnosť. To si vyžaduje ďaleko rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu, ako som už teraz spomínal.
A preto aj návrhy, ktoré tu podali a predložili kolegovia pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý a ďalší, sú len takou politickou deklaráciou, ale neriešia vôbec tento problém, pretože len samotná povinnosť registrovať sa v registri konečných užívateľov výhod nič nerieši bez ďalšieho procesného konania, ktorý musí nasledovať v prípade, ak sa zistí porušenie, čo už však tieto pozmeňujúce návrhy neriešia s výnimkou udelenia sankcie, čo však samotný problém podľa môjho názoru nerieši.
To neznamená, že tento proces je ukončený, samozrejme. Máme teraz vyriešené schránkové firmy vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, čo reagovalo na najpáčivejší problém, ktorý sme v danom čase mali. A ďalej môžeme pracovať na rozšírení plošne v intenciách prijatej štvrtej smernice.
Nakoniec treba povedať, že tento návrh zohľadňuje aj návrhy, ktoré predložil pán poslanec Beblavý v rámci komisie, ktorá bola súčasťou prípravy návrhu, ako napríklad, že pri podnete nie je potrebné predkladať dôkazy, alebo naliehavý právny záujem, že hodnoverným spôsobom podnikateľ predloží doklady, atď., ako aj návrhy, ktoré predložilo Občianske združenie Zastavme korupciu.
Na záver by som chcel poukázať na skutočnosť, že táto problematika nie je taká jednoduchá, ako sa to snažia kolegovia z opozície tu prezentovať a nedá sa vyriešiť komplexne plošne vo vzťahu k všetkým verejným financiám za tri dni, ani tri mesiace. A dokumentujem to slovami bývalej ministerky spravodlivosti pani poslankyne Lucie Žitňanskej, ktoré boli publikované v denníku SME 26. 4. 2011. Tento článok s názvom "Sľub o zverejnení vlastníkov firiem SDKÚ asi nesplní" hovorí nasledovné: "Najsilnejšia vládna strana pred voľbami sľubovala odkrytie majiteľov firiem, ktoré hospodária s verejnými financiami. Dnes sa jej to také jednoduché už nevidí. Už žiadna Interblue ani Ibertax nebude na občanoch Slovenska zarábať stovky miliónov eur, sľubovala v predvolebnom programe najsilnejšia koaličná strana SDKÚ. Chcela, aby firmy, ktoré neodkryjú svojich vlastníkov, nemohli obchodovať so štátom či samosprávami. Takmer rok po voľbách sa jej to už nevidí ako veľmi reálne.
Ťažký sľub. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ chce riešiť vlastnícke štruktúry v novele zákona o verejnom obstarávaní. Náčrt zákona by mala mať do mesiaca. Už dnes však pripúšťa, že ide o zložitý proces. ´Nerada by som špekulovala. Nie je to úplne jednoduchá záležitosť. Musíme nájsť riešenia tak, aby sme boli v zhode s úniovými predpismi,´ povedala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Odkryť vlastnícke vzťahy pritom chcela SDKÚ už počas prvých sto dní vládnutia. ´Ani vláda, ani ministerstvo spravodlivosti nemôže vyriešiť všetky problémy, ktoré táto republika má, v priebehu prvých sto dní,´ vysvetlila Žitňanská.
O splnení sľubu pochybuje aj podpredseda SDKÚ a vlády Ivan Mikloš. Nemyslí si, že by sa zverejňovanie akcionárov dalo realizovať cez zákon. Nie všetko sa dá riešiť zákonmi, ktoré môžu vyzerať na pohľad páčivo, no v realite by boli ťažko uplatniteľné alebo dokonca kontraproduktívne, povedal jeho hovorca Martin Jaroš. Problém by podľa neho mohol vzniknúť napríklad pri veľkých firmách obchodovaných na burze. Treba zvážiť, či viac ako „kobercový nálet“ nejakou legislatívou nepomôžu dobrej veci nezávislé médiá a tretí sektor, ktoré budú pozorne dohliadať na napĺňanie verejného záujmu, povedal Jaroš.
Firma s nejasným pozadím stojí za poslednou kauzou SDKÚ, ktorá takmer položila vládu Ivety Radičovej. Spolu s členom SDKÚ Ondrejom Ščurkom totiž novú budovu daniarom v Košiciach prenajíma aj cyperská firma, ktorej vlastníci sú nejasní. Právnici pochybujú. ´Nesmiete diskriminovať uchádzačov vo verejnom obstarávaní. To je európska legislatíva,´ hovorí právnik Radovan Pala. Upozornil, že aj keby sa formulka o odkrývaní vlastníkov dostala do zákonov, bude problém informácie o vlastníkoch preverovať. Veľa manažérov ani nevie, kto je ekonomický vlastník firmy, povedal. Právnik Andrej Leontiev súhlasí. Dodal, že firmy sa spravujú podľa práva krajiny, v ktorej sú registrované. Slovenským právom vieme regulovať len subjekty, ktoré spadajú pod slovenské právo, a to sú slovenské spoločnosti a slovenské osoby. V Únii pritom existujú rôzne formy spoločností, ktoré neumožňujú dopátrať sa ku skutočným vlastníkom. Napríklad trust je inštitút, kde vystupuje jedna osoba v mene inej, a nikde nie je možné zistiť, kto je skutočný vlastník, hovorí. Trust totiž funguje tak, že jedna osoba na základe zmluvy s reálnym majiteľom figuruje v obchodnom registri ako vlastník, ale v skutočnosti zisky spoločnosti posúva ďalej skutočnému majiteľovi.
O vykonateľnosti sľubu SDKÚ pochybuje aj šéf Transparency International. ´Neprekvapilo by ma, keby ho strana nesplnila.´ Myslím tým stranu SDKÚ. ´Cestou, ako potlačiť klientelizmus, sú podľa neho otvorená verejná súťaž. Klientelistické dohody sú z definície horšie ponuky ako trhové ceny, a preto ich šance na víťazstvo v dobre spravených súťažiach sú mizivé,´ dodal."
Čiže myslím si, že toto hovorí za všetko, a myslím si, že to, že SMER predložil v súčasnom období návrh zákona, ktorý rieši aspoň verejné obstarávanie, je viac, ako spravili ktorékoľvek vlády predtým. Čo však, samozrejme, neznamená, že tu ten proces skončí, ale bude pokračovať vo vzťahu k verejným financiám vo všeobecnosti, už ako som spomínal, v súlade s prijatou štvrtou smernicou.
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, skončil som.
Autorizovaný
Vystúpenia
17:13
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:13
Ľuboš Blaha
98.
Ďakujem. Ja by som rád pripomenul kolegom, že zajtra o 8.00 hod. ráno bude európsky výbor spolu s finančným výborom zasadať o otázke Grécka. Budeme hovoriť s ministrom Kažimírom. Poprosím vás o dochvíľnosť, presne o 8.00 hod. začíname v miestnosti č. 30.
Ďakujem.
98.
Ďakujem. Ja by som rád pripomenul kolegom, že zajtra o 8.00 hod. ráno bude európsky výbor spolu s finančným výborom zasadať o otázke Grécka. Budeme hovoriť s ministrom Kažimírom. Poprosím vás o dochvíľnosť, presne o 8.00 hod. začíname v miestnosti č. 30.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
2.7.2015 o 17:13 hod.
PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
98.
Ďakujem. Ja by som rád pripomenul kolegom, že zajtra o 8.00 hod. ráno bude európsky výbor spolu s finančným výborom zasadať o otázke Grécka. Budeme hovoriť s ministrom Kažimírom. Poprosím vás o dochvíľnosť, presne o 8.00 hod. začíname v miestnosti č. 30.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:32
Vystúpenie v rozprave 17:32
Boris Susko
100.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vystupujem k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní a svoj príspevok by som chcel rozdeliť na dve časti. V prvej časti by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Zajaca a v druhej časti by som chcel povedať niečo k samotnému návrhu zákona.
V tomto svojom príspevku by som sa chcel...
100.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vystupujem k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní a svoj príspevok by som chcel rozdeliť na dve časti. V prvej časti by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Zajaca a v druhej časti by som chcel povedať niečo k samotnému návrhu zákona.
V tomto svojom príspevku by som sa chcel prihlásiť k myšlienke podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý povedal, že nie je proti tomu, aby sme uľavili primátorom a starostom z povinnosti obstarávať cez elektronické trhovisko, ale zároveň povedal, že celkom nerozumie posúvaniu spodného limitu, keďže z oficiálnych štatistík obchodovania na trhovisku vyplynulo, že až 56 % obchodov sa uskutočnilo pod hranicou tisíc eur. To znamená, že existuje veľa verejných obstarávateľov a to aj v samospráve, ktorí si tento nástroj verejného obstarávania dobrovoľne osvojili a používajú ho bez ohľadu na finančný limit.
Chcem k tomu tiež povedať, že aj po zvýšení hranice z tisíc na päťtisíc eur, nie je zakázané obstarávať cez elektronické trhovisko pod touto hranicou a, samozrejme, budem veľmi rád, keď budú na trhovisku pribúdať aj malé zákazky. A vyzývam, vyzývam k takémuto obchodovaniu aj všetkých poctivých a zodpovedných starostov, ktorí nechcú, aby na nich padal tieň podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní, ku ktorému ich nabádal dnes, žiaľ, ráno aj pán kolega a poslanec Zajac z KDH, keď povedal, citujem: "Áno, samospráva pôjde cez verejné obstarávanie, ale tých, ktorých pozvú do tohto verejného obstarávania, budú známi a budú poznať tieto firmy a tí budú medzi sebou súťažiť." Koniec citátu. Podpredseda Zajac sám seba usvedčil z politikárčenia v boji o hlasy starostov. Asi si myslí, že keď im poradí z pôdy Národnej rady správať sa klientelisticky a korupčne, budú voliť jeho hnutie. Vyzývam k celospoločenskému verejnému odporu proti takýmto praktikám, ktoré doporučuje KDH a v dnešnom vystúpení jeho podpredseda pán poslanec Zajac. Úspory verejných financií sú dôležitou každodennou témou a na trhovisku sa vyrátavajú z najvyššej a najnižšej ponuky predloženej v riadnej hospodárskej súťaži. Takúto úsporu nie je možné dosiahnuť pri papierovom verejnom obstarávaní, ku ktorému sa pán poslanec Zajac chce vrátiť dvíhaním takéhoto limitu. Takže toľko k tomuto dvíhaniu, dvíhaniu limitu.
Teraz k samotnému dôvodnému návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Treba povedať, že právo vždy reaguje len následne, až na nejaké spoločenské vzťahy, ktoré v spoločnosti vzniknú, či už sú to vzťahy pozitívne alebo sú to vzťahy negatívne. Problém so schránkovými firmami nie je problémom tejto vlády a tohto volebného obdobia, ale je to problém dlhodobý, ktorý evidujeme už viacero volebných období, a nevyriešila ho ani vláda Ivety Radičovej napriek záväzku a sľubu SDKÚ, ktorý dokonca mala SDKÚ uvedený vo svojom volebnom programe. Citujem: "Zabezpečíme, aby sa na obstarávaniach a zmluvných vzťahoch so štátom a so správami, samosprávami", pardon, "nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní."
Práve naopak, vláda Roberta Fica promptne reagovala na vzniknutú spoločenskú situáciu koncom minulého roka a okamžite reagovala na aktuálnu spoločenskú objednávku a predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý reagoval na túto vzniknutú situáciu vo vzťahu k vlastníkom takzvaných schránkových spoločností.
Následne Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré zaviazalo vládu pripraviť a predložiť návrh, ktorý má riešiť danú problematiku komplexnejšie, najmä vzhľadom ku konečnému užívateľovi výhod, nielen vlastníkovi takýchto firiem. V tomto uznesení sú v zásade štyri body, ktoré by navrhovaná úprava mala obsahovať, a to: vytvoriť verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečenie verejnej kontroly, zabezpečenie vymáhateľnosti a rozšírenie na narábanie s verejnými financiami plošne.
Ako povedal aj sám pán poslanec Beblavý, už v prvom čítaní tento návrh vyriešil tri z týchto štyroch bodov uznesenia. Teda zaviedol verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečil verejnú kontrolu a zabezpečil aj vymáhateľnosť v prípade nesplnenia týchto podmienok, ktoré zákon zavádza.
Zostala otvorená otázka rozšírenia na narábanie s verejnými prostriedkami vo všeobecnosti alebo plošne. A teraz by som niečo rád povedal k tejto otázke. V prvom rade je potrebné povedať, že v procese prípravy tohto návrhu nebolo jasné, v akej forme bude nakoniec schválená štvrtá smernica o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorá okrem iného zavádza povinnosť vytvoriť centrálny register konečných užívateľov výhod na celoeurópskej úrovni. V zásade plošne mal by sa ďalej vytvoriť zoznam nespolupracujúcich krajín a ďalšie. Čiže legislatívne upravovať niečo, čo mala smernica následne upravovať a následne by sme museli opätovne prispôsobovať náš právny poriadok tomuto systému, by práve bolo možné považovať za neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami.
Viem a je mi jasné, že budem hneď počuť protiargument, že štvrtá smernica je už schválená, to však v tomto momente nie je podstatné, pretože to nie je otázka len schválenia legislatívneho textu smernice, ale komplexného nastavenia celého procesu vytvorenia takéhoto celoeurópskeho registra konečných užívateľov výhod, čo ešte nie je vôbec jasné, ako bude fungovať. Okrem toho... A, samozrejme, aj ďalších inštitútov, ako je zoznam nespolupracujúcich krajín na celoeurópskej úrovni a podobne, ktorý s tým má byť úzko prepojený. Okrem toho treba povedať, že vláda sa musela rozhodnúť, či pripraví návrh, ktorý bude riešiť tento problém, povedzme, v úvodzovkách, na 75 %, ak prijmeme tvrdenia pána poslanca Beblavého, že sú vyriešené tri body zo štyroch, matematicky to tak vychádza, a následne pripravovať rozšírenie na verejné financie plošne, a to v reálnej dobe určenej v uznesení vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, teda tak, aby sme mali návrh na stole dnes v druhom čítaní, alebo sa bude venovať aj tomu štvrtému bodu hneď, čo by však znamenalo, že takýto návrh by sme tu nemali možno nasledujúce dva roky.
A prečo si to myslím? Jednoducho preto, že v prípade verejného obstarávania tu máme príslušný úrad, ktorý je na túto činnosť tak personálne, ako aj technicky a procesne vybavený, samozrejme, však len vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, keďže jeho kompetencie sú v zákone o verejnom obstarávaní jasne dané. Ak by sme to mali rozšíriť plošne, už by to nemohol robiť Úrad pre verejné obstarávanie, ale muselo by to byť zverené do pôsobnosti iného orgánu. Najpravdepodobnejšie, ako to vychádza z analýz, do pôsobnosti registrového súdu, čo by však predstavovalo ďaleko komplikovanejšiu a rozsiahlejšiu legislatívnu zmenu, mnoho právnych predpisov a nedalo by sa to vyriešiť len takouto v zásade krátkou novelou zákona o verejnom obstarávaní.
Pretože tu nejde len o jednoduché zadefinovanie a vytvorenie registra konečných užívateľov výhod, ako to tu mylne sa niektorí snažia naznačiť, ale ide o nastavenie celého procesu kontroly a sankčného procesu, ktorý je už dnes zavedený v zákone o verejnom obstarávaní, a Úrad pre verejné obstarávanie ho môže okamžite začať aplikovať, samozrejme, ale len vo vzťahu k procesom vo verejnom obstarávaní. To, že zavedieme, že do registra konečných užívateľov výhod začleníme aj iné inštitúcie pri nakladaní s verejnými financiami, nič nerieši, pretože Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie sankčne alebo kontrolne pôsobiť voči týmto organizáciám mimo verejného obstarávania. Teda ak príde k zisteniu porušenia týchto predpisov, tak môže Úrad pre verejné obstarávanie vo vzťahu k verejnému obstarávaniu toto riešiť a riešiť to až po zrušenie, respektíve vypovedanie zmluvy aj po jej uzatvorení. Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie na takýto sankčný proces vo vzťahu k nakladaniu s inými druhmi verejných financií ako vo vzťahu k verejnému obstarávaniu a teda nie je možné mu jednoducho doplniť plošnú pôsobnosť. To si vyžaduje ďaleko rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu, ako som už teraz spomínal.
A preto aj návrhy, ktoré tu podali a predložili kolegovia pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý a ďalší, sú len takou politickou deklaráciou, ale neriešia vôbec tento problém, pretože len samotná povinnosť registrovať sa v registri konečných užívateľov výhod nič nerieši bez ďalšieho procesného konania, ktorý musí nasledovať v prípade, ak sa zistí porušenie, čo už však tieto pozmeňujúce návrhy neriešia s výnimkou udelenia sankcie, čo však samotný problém podľa môjho názoru nerieši.
To neznamená, že tento proces je ukončený, samozrejme. Máme teraz vyriešené schránkové firmy vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, čo reagovalo na najpáčivejší problém, ktorý sme v danom čase mali. A ďalej môžeme pracovať na rozšírení plošne v intenciách prijatej štvrtej smernice.
Nakoniec treba povedať, že tento návrh zohľadňuje aj návrhy, ktoré predložil pán poslanec Beblavý v rámci komisie, ktorá bola súčasťou prípravy návrhu, ako napríklad, že pri podnete nie je potrebné predkladať dôkazy, alebo naliehavý právny záujem, že hodnoverným spôsobom podnikateľ predloží doklady, atď., ako aj návrhy, ktoré predložilo Občianske združenie Zastavme korupciu.
Na záver by som chcel poukázať na skutočnosť, že táto problematika nie je taká jednoduchá, ako sa to snažia kolegovia z opozície tu prezentovať a nedá sa vyriešiť komplexne plošne vo vzťahu k všetkým verejným financiám za tri dni, ani tri mesiace. A dokumentujem to slovami bývalej ministerky spravodlivosti pani poslankyne Lucie Žitňanskej, ktoré boli publikované v denníku SME 26. 4. 2011. Tento článok s názvom "Sľub o zverejnení vlastníkov firiem SDKÚ asi nesplní" hovorí nasledovné: "Najsilnejšia vládna strana pred voľbami sľubovala odkrytie majiteľov firiem, ktoré hospodária s verejnými financiami. Dnes sa jej to také jednoduché už nevidí. Už žiadna Interblue ani Ibertax nebude na občanoch Slovenska zarábať stovky miliónov eur, sľubovala v predvolebnom programe najsilnejšia koaličná strana SDKÚ. Chcela, aby firmy, ktoré neodkryjú svojich vlastníkov, nemohli obchodovať so štátom či samosprávami. Takmer rok po voľbách sa jej to už nevidí ako veľmi reálne.
Ťažký sľub. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ chce riešiť vlastnícke štruktúry v novele zákona o verejnom obstarávaní. Náčrt zákona by mala mať do mesiaca. Už dnes však pripúšťa, že ide o zložitý proces. ´Nerada by som špekulovala. Nie je to úplne jednoduchá záležitosť. Musíme nájsť riešenia tak, aby sme boli v zhode s úniovými predpismi,´ povedala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Odkryť vlastnícke vzťahy pritom chcela SDKÚ už počas prvých sto dní vládnutia. ´Ani vláda, ani ministerstvo spravodlivosti nemôže vyriešiť všetky problémy, ktoré táto republika má, v priebehu prvých sto dní,´ vysvetlila Žitňanská.
O splnení sľubu pochybuje aj podpredseda SDKÚ a vlády Ivan Mikloš. Nemyslí si, že by sa zverejňovanie akcionárov dalo realizovať cez zákon. Nie všetko sa dá riešiť zákonmi, ktoré môžu vyzerať na pohľad páčivo, no v realite by boli ťažko uplatniteľné alebo dokonca kontraproduktívne, povedal jeho hovorca Martin Jaroš. Problém by podľa neho mohol vzniknúť napríklad pri veľkých firmách obchodovaných na burze. Treba zvážiť, či viac ako „kobercový nálet“ nejakou legislatívou nepomôžu dobrej veci nezávislé médiá a tretí sektor, ktoré budú pozorne dohliadať na napĺňanie verejného záujmu, povedal Jaroš.
Firma s nejasným pozadím stojí za poslednou kauzou SDKÚ, ktorá takmer položila vládu Ivety Radičovej. Spolu s členom SDKÚ Ondrejom Ščurkom totiž novú budovu daniarom v Košiciach prenajíma aj cyperská firma, ktorej vlastníci sú nejasní. Právnici pochybujú. ´Nesmiete diskriminovať uchádzačov vo verejnom obstarávaní. To je európska legislatíva,´ hovorí právnik Radovan Pala. Upozornil, že aj keby sa formulka o odkrývaní vlastníkov dostala do zákonov, bude problém informácie o vlastníkoch preverovať. Veľa manažérov ani nevie, kto je ekonomický vlastník firmy, povedal. Právnik Andrej Leontiev súhlasí. Dodal, že firmy sa spravujú podľa práva krajiny, v ktorej sú registrované. Slovenským právom vieme regulovať len subjekty, ktoré spadajú pod slovenské právo, a to sú slovenské spoločnosti a slovenské osoby. V Únii pritom existujú rôzne formy spoločností, ktoré neumožňujú dopátrať sa ku skutočným vlastníkom. Napríklad trust je inštitút, kde vystupuje jedna osoba v mene inej, a nikde nie je možné zistiť, kto je skutočný vlastník, hovorí. Trust totiž funguje tak, že jedna osoba na základe zmluvy s reálnym majiteľom figuruje v obchodnom registri ako vlastník, ale v skutočnosti zisky spoločnosti posúva ďalej skutočnému majiteľovi.
O vykonateľnosti sľubu SDKÚ pochybuje aj šéf Transparency International. ´Neprekvapilo by ma, keby ho strana nesplnila.´ Myslím tým stranu SDKÚ. ´Cestou, ako potlačiť klientelizmus, sú podľa neho otvorená verejná súťaž. Klientelistické dohody sú z definície horšie ponuky ako trhové ceny, a preto ich šance na víťazstvo v dobre spravených súťažiach sú mizivé,´ dodal."
Čiže myslím si, že toto hovorí za všetko, a myslím si, že to, že SMER predložil v súčasnom období návrh zákona, ktorý rieši aspoň verejné obstarávanie, je viac, ako spravili ktorékoľvek vlády predtým. Čo však, samozrejme, neznamená, že tu ten proces skončí, ale bude pokračovať vo vzťahu k verejným financiám vo všeobecnosti, už ako som spomínal, v súlade s prijatou štvrtou smernicou.
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, skončil som.
Vystúpenie v rozprave
2.7.2015 o 17:32 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
100.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vystupujem k návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní a svoj príspevok by som chcel rozdeliť na dve časti. V prvej časti by som chcel zareagovať na vystúpenie pána poslanca Zajaca a v druhej časti by som chcel povedať niečo k samotnému návrhu zákona.
V tomto svojom príspevku by som sa chcel prihlásiť k myšlienke podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý povedal, že nie je proti tomu, aby sme uľavili primátorom a starostom z povinnosti obstarávať cez elektronické trhovisko, ale zároveň povedal, že celkom nerozumie posúvaniu spodného limitu, keďže z oficiálnych štatistík obchodovania na trhovisku vyplynulo, že až 56 % obchodov sa uskutočnilo pod hranicou tisíc eur. To znamená, že existuje veľa verejných obstarávateľov a to aj v samospráve, ktorí si tento nástroj verejného obstarávania dobrovoľne osvojili a používajú ho bez ohľadu na finančný limit.
Chcem k tomu tiež povedať, že aj po zvýšení hranice z tisíc na päťtisíc eur, nie je zakázané obstarávať cez elektronické trhovisko pod touto hranicou a, samozrejme, budem veľmi rád, keď budú na trhovisku pribúdať aj malé zákazky. A vyzývam, vyzývam k takémuto obchodovaniu aj všetkých poctivých a zodpovedných starostov, ktorí nechcú, aby na nich padal tieň podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní, ku ktorému ich nabádal dnes, žiaľ, ráno aj pán kolega a poslanec Zajac z KDH, keď povedal, citujem: "Áno, samospráva pôjde cez verejné obstarávanie, ale tých, ktorých pozvú do tohto verejného obstarávania, budú známi a budú poznať tieto firmy a tí budú medzi sebou súťažiť." Koniec citátu. Podpredseda Zajac sám seba usvedčil z politikárčenia v boji o hlasy starostov. Asi si myslí, že keď im poradí z pôdy Národnej rady správať sa klientelisticky a korupčne, budú voliť jeho hnutie. Vyzývam k celospoločenskému verejnému odporu proti takýmto praktikám, ktoré doporučuje KDH a v dnešnom vystúpení jeho podpredseda pán poslanec Zajac. Úspory verejných financií sú dôležitou každodennou témou a na trhovisku sa vyrátavajú z najvyššej a najnižšej ponuky predloženej v riadnej hospodárskej súťaži. Takúto úsporu nie je možné dosiahnuť pri papierovom verejnom obstarávaní, ku ktorému sa pán poslanec Zajac chce vrátiť dvíhaním takéhoto limitu. Takže toľko k tomuto dvíhaniu, dvíhaniu limitu.
Teraz k samotnému dôvodnému návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Treba povedať, že právo vždy reaguje len následne, až na nejaké spoločenské vzťahy, ktoré v spoločnosti vzniknú, či už sú to vzťahy pozitívne alebo sú to vzťahy negatívne. Problém so schránkovými firmami nie je problémom tejto vlády a tohto volebného obdobia, ale je to problém dlhodobý, ktorý evidujeme už viacero volebných období, a nevyriešila ho ani vláda Ivety Radičovej napriek záväzku a sľubu SDKÚ, ktorý dokonca mala SDKÚ uvedený vo svojom volebnom programe. Citujem: "Zabezpečíme, aby sa na obstarávaniach a zmluvných vzťahoch so štátom a so správami, samosprávami", pardon, "nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní."
Práve naopak, vláda Roberta Fica promptne reagovala na vzniknutú spoločenskú situáciu koncom minulého roka a okamžite reagovala na aktuálnu spoločenskú objednávku a predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý reagoval na túto vzniknutú situáciu vo vzťahu k vlastníkom takzvaných schránkových spoločností.
Následne Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktoré zaviazalo vládu pripraviť a predložiť návrh, ktorý má riešiť danú problematiku komplexnejšie, najmä vzhľadom ku konečnému užívateľovi výhod, nielen vlastníkovi takýchto firiem. V tomto uznesení sú v zásade štyri body, ktoré by navrhovaná úprava mala obsahovať, a to: vytvoriť verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečenie verejnej kontroly, zabezpečenie vymáhateľnosti a rozšírenie na narábanie s verejnými financiami plošne.
Ako povedal aj sám pán poslanec Beblavý, už v prvom čítaní tento návrh vyriešil tri z týchto štyroch bodov uznesenia. Teda zaviedol verejný register užívateľov konečných výhod s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní, zabezpečil verejnú kontrolu a zabezpečil aj vymáhateľnosť v prípade nesplnenia týchto podmienok, ktoré zákon zavádza.
Zostala otvorená otázka rozšírenia na narábanie s verejnými prostriedkami vo všeobecnosti alebo plošne. A teraz by som niečo rád povedal k tejto otázke. V prvom rade je potrebné povedať, že v procese prípravy tohto návrhu nebolo jasné, v akej forme bude nakoniec schválená štvrtá smernica o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorá okrem iného zavádza povinnosť vytvoriť centrálny register konečných užívateľov výhod na celoeurópskej úrovni. V zásade plošne mal by sa ďalej vytvoriť zoznam nespolupracujúcich krajín a ďalšie. Čiže legislatívne upravovať niečo, čo mala smernica následne upravovať a následne by sme museli opätovne prispôsobovať náš právny poriadok tomuto systému, by práve bolo možné považovať za neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami.
Viem a je mi jasné, že budem hneď počuť protiargument, že štvrtá smernica je už schválená, to však v tomto momente nie je podstatné, pretože to nie je otázka len schválenia legislatívneho textu smernice, ale komplexného nastavenia celého procesu vytvorenia takéhoto celoeurópskeho registra konečných užívateľov výhod, čo ešte nie je vôbec jasné, ako bude fungovať. Okrem toho... A, samozrejme, aj ďalších inštitútov, ako je zoznam nespolupracujúcich krajín na celoeurópskej úrovni a podobne, ktorý s tým má byť úzko prepojený. Okrem toho treba povedať, že vláda sa musela rozhodnúť, či pripraví návrh, ktorý bude riešiť tento problém, povedzme, v úvodzovkách, na 75 %, ak prijmeme tvrdenia pána poslanca Beblavého, že sú vyriešené tri body zo štyroch, matematicky to tak vychádza, a následne pripravovať rozšírenie na verejné financie plošne, a to v reálnej dobe určenej v uznesení vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, teda tak, aby sme mali návrh na stole dnes v druhom čítaní, alebo sa bude venovať aj tomu štvrtému bodu hneď, čo by však znamenalo, že takýto návrh by sme tu nemali možno nasledujúce dva roky.
A prečo si to myslím? Jednoducho preto, že v prípade verejného obstarávania tu máme príslušný úrad, ktorý je na túto činnosť tak personálne, ako aj technicky a procesne vybavený, samozrejme, však len vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, keďže jeho kompetencie sú v zákone o verejnom obstarávaní jasne dané. Ak by sme to mali rozšíriť plošne, už by to nemohol robiť Úrad pre verejné obstarávanie, ale muselo by to byť zverené do pôsobnosti iného orgánu. Najpravdepodobnejšie, ako to vychádza z analýz, do pôsobnosti registrového súdu, čo by však predstavovalo ďaleko komplikovanejšiu a rozsiahlejšiu legislatívnu zmenu, mnoho právnych predpisov a nedalo by sa to vyriešiť len takouto v zásade krátkou novelou zákona o verejnom obstarávaní.
Pretože tu nejde len o jednoduché zadefinovanie a vytvorenie registra konečných užívateľov výhod, ako to tu mylne sa niektorí snažia naznačiť, ale ide o nastavenie celého procesu kontroly a sankčného procesu, ktorý je už dnes zavedený v zákone o verejnom obstarávaní, a Úrad pre verejné obstarávanie ho môže okamžite začať aplikovať, samozrejme, ale len vo vzťahu k procesom vo verejnom obstarávaní. To, že zavedieme, že do registra konečných užívateľov výhod začleníme aj iné inštitúcie pri nakladaní s verejnými financiami, nič nerieši, pretože Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie sankčne alebo kontrolne pôsobiť voči týmto organizáciám mimo verejného obstarávania. Teda ak príde k zisteniu porušenia týchto predpisov, tak môže Úrad pre verejné obstarávanie vo vzťahu k verejnému obstarávaniu toto riešiť a riešiť to až po zrušenie, respektíve vypovedanie zmluvy aj po jej uzatvorení. Úrad pre verejné obstarávanie nemá kompetencie na takýto sankčný proces vo vzťahu k nakladaniu s inými druhmi verejných financií ako vo vzťahu k verejnému obstarávaniu a teda nie je možné mu jednoducho doplniť plošnú pôsobnosť. To si vyžaduje ďaleko rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu, ako som už teraz spomínal.
A preto aj návrhy, ktoré tu podali a predložili kolegovia pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý a ďalší, sú len takou politickou deklaráciou, ale neriešia vôbec tento problém, pretože len samotná povinnosť registrovať sa v registri konečných užívateľov výhod nič nerieši bez ďalšieho procesného konania, ktorý musí nasledovať v prípade, ak sa zistí porušenie, čo už však tieto pozmeňujúce návrhy neriešia s výnimkou udelenia sankcie, čo však samotný problém podľa môjho názoru nerieši.
To neznamená, že tento proces je ukončený, samozrejme. Máme teraz vyriešené schránkové firmy vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, čo reagovalo na najpáčivejší problém, ktorý sme v danom čase mali. A ďalej môžeme pracovať na rozšírení plošne v intenciách prijatej štvrtej smernice.
Nakoniec treba povedať, že tento návrh zohľadňuje aj návrhy, ktoré predložil pán poslanec Beblavý v rámci komisie, ktorá bola súčasťou prípravy návrhu, ako napríklad, že pri podnete nie je potrebné predkladať dôkazy, alebo naliehavý právny záujem, že hodnoverným spôsobom podnikateľ predloží doklady, atď., ako aj návrhy, ktoré predložilo Občianske združenie Zastavme korupciu.
Na záver by som chcel poukázať na skutočnosť, že táto problematika nie je taká jednoduchá, ako sa to snažia kolegovia z opozície tu prezentovať a nedá sa vyriešiť komplexne plošne vo vzťahu k všetkým verejným financiám za tri dni, ani tri mesiace. A dokumentujem to slovami bývalej ministerky spravodlivosti pani poslankyne Lucie Žitňanskej, ktoré boli publikované v denníku SME 26. 4. 2011. Tento článok s názvom "Sľub o zverejnení vlastníkov firiem SDKÚ asi nesplní" hovorí nasledovné: "Najsilnejšia vládna strana pred voľbami sľubovala odkrytie majiteľov firiem, ktoré hospodária s verejnými financiami. Dnes sa jej to také jednoduché už nevidí. Už žiadna Interblue ani Ibertax nebude na občanoch Slovenska zarábať stovky miliónov eur, sľubovala v predvolebnom programe najsilnejšia koaličná strana SDKÚ. Chcela, aby firmy, ktoré neodkryjú svojich vlastníkov, nemohli obchodovať so štátom či samosprávami. Takmer rok po voľbách sa jej to už nevidí ako veľmi reálne.
Ťažký sľub. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ chce riešiť vlastnícke štruktúry v novele zákona o verejnom obstarávaní. Náčrt zákona by mala mať do mesiaca. Už dnes však pripúšťa, že ide o zložitý proces. ´Nerada by som špekulovala. Nie je to úplne jednoduchá záležitosť. Musíme nájsť riešenia tak, aby sme boli v zhode s úniovými predpismi,´ povedala pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Odkryť vlastnícke vzťahy pritom chcela SDKÚ už počas prvých sto dní vládnutia. ´Ani vláda, ani ministerstvo spravodlivosti nemôže vyriešiť všetky problémy, ktoré táto republika má, v priebehu prvých sto dní,´ vysvetlila Žitňanská.
O splnení sľubu pochybuje aj podpredseda SDKÚ a vlády Ivan Mikloš. Nemyslí si, že by sa zverejňovanie akcionárov dalo realizovať cez zákon. Nie všetko sa dá riešiť zákonmi, ktoré môžu vyzerať na pohľad páčivo, no v realite by boli ťažko uplatniteľné alebo dokonca kontraproduktívne, povedal jeho hovorca Martin Jaroš. Problém by podľa neho mohol vzniknúť napríklad pri veľkých firmách obchodovaných na burze. Treba zvážiť, či viac ako „kobercový nálet“ nejakou legislatívou nepomôžu dobrej veci nezávislé médiá a tretí sektor, ktoré budú pozorne dohliadať na napĺňanie verejného záujmu, povedal Jaroš.
Firma s nejasným pozadím stojí za poslednou kauzou SDKÚ, ktorá takmer položila vládu Ivety Radičovej. Spolu s členom SDKÚ Ondrejom Ščurkom totiž novú budovu daniarom v Košiciach prenajíma aj cyperská firma, ktorej vlastníci sú nejasní. Právnici pochybujú. ´Nesmiete diskriminovať uchádzačov vo verejnom obstarávaní. To je európska legislatíva,´ hovorí právnik Radovan Pala. Upozornil, že aj keby sa formulka o odkrývaní vlastníkov dostala do zákonov, bude problém informácie o vlastníkoch preverovať. Veľa manažérov ani nevie, kto je ekonomický vlastník firmy, povedal. Právnik Andrej Leontiev súhlasí. Dodal, že firmy sa spravujú podľa práva krajiny, v ktorej sú registrované. Slovenským právom vieme regulovať len subjekty, ktoré spadajú pod slovenské právo, a to sú slovenské spoločnosti a slovenské osoby. V Únii pritom existujú rôzne formy spoločností, ktoré neumožňujú dopátrať sa ku skutočným vlastníkom. Napríklad trust je inštitút, kde vystupuje jedna osoba v mene inej, a nikde nie je možné zistiť, kto je skutočný vlastník, hovorí. Trust totiž funguje tak, že jedna osoba na základe zmluvy s reálnym majiteľom figuruje v obchodnom registri ako vlastník, ale v skutočnosti zisky spoločnosti posúva ďalej skutočnému majiteľovi.
O vykonateľnosti sľubu SDKÚ pochybuje aj šéf Transparency International. ´Neprekvapilo by ma, keby ho strana nesplnila.´ Myslím tým stranu SDKÚ. ´Cestou, ako potlačiť klientelizmus, sú podľa neho otvorená verejná súťaž. Klientelistické dohody sú z definície horšie ponuky ako trhové ceny, a preto ich šance na víťazstvo v dobre spravených súťažiach sú mizivé,´ dodal."
Čiže myslím si, že toto hovorí za všetko, a myslím si, že to, že SMER predložil v súčasnom období návrh zákona, ktorý rieši aspoň verejné obstarávanie, je viac, ako spravili ktorékoľvek vlády predtým. Čo však, samozrejme, neznamená, že tu ten proces skončí, ale bude pokračovať vo vzťahu k verejným financiám vo všeobecnosti, už ako som spomínal, v súlade s prijatou štvrtou smernicou.
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, skončil som.
Autorizovaný
17:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:48
Pavol Zajac
102.
102. Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.7.2015 o 17:48 hod. Ing. Pavol Zajac
102.
Vážený pán kolega Susko, ja si vaše vystúpenia v pléne Národnej rady pomerne vážim. Ale dnešné vystúpenie, to neboli vaše myšlienky. Toto vystúpenie vám napísal niekto, podľa mňa buď z Úradu pre verejné obstarávanie, alebo z ministerstva vnútra. Podľa mňa to bola poradkyňa pána ministra Kaliňáka pani Behrová. Bolo to aj vidieť na spôsobe, na forme, ako ste to prednášali. A myslím si, že to neboli vaše myšlienky.
Vážený pán kolega Susko, ja si vaše vystúpenia v pléne Národnej rady pomerne vážim. Ale dnešné vystúpenie, to neboli vaše myšlienky. Toto vystúpenie vám napísal niekto, podľa mňa buď z Úradu pre verejné obstarávanie, alebo z ministerstva vnútra. Podľa mňa to bola poradkyňa pána ministra Kaliňáka pani Behrová. Bolo to aj vidieť na spôsobe, na forme, ako ste to prednášali. A myslím si, že to neboli vaše myšlienky.
Stihli ste si kopnúť vo svojom vystúpení aj do mňa. A kritizujete ma za to, že hranicu, odkedy budú musieť samosprávy používať elektronické trhovisko, navrhujeme na hranicu 10-tisíc eur. A kritizujete, že by sa vôbec nemala navrhovať. Ale vaši poslanci navrhujú dvihnúť na 5-tisíc eur. Tak chcete tú hranicu dvíhať, alebo nechcete? Tak sa vyjadrite jasne. Lebo inak ste nám tu celý čas čítali z papiera niečo v tom zmysle, že konečných užívateľov výhod tých predražených tendrov, stámilióny, ktoré odchádzajú pre schránkové firmy, že sa to vlastne nedá ani riešiť. Toto bol zmysel vášho vystúpenia, mimo toho, čo ste si kopli do mňa. Lebo limit na elektronické trhovisko nie je meritom tohto návrhu zákona. Meritom tohto návrhu zákona malo byť riešenie konečných užívateľov výhod v biznise so štátom. To, čo občanom Slovenska, aj mne osobne, aj ďalším vadí, že tu cez predražené tendre odchádzajú stámilióny neznámym vlastníkom na Malte, Cypre, Paname a podobne. A slovenský občan ani nevie, kto je za nimi. A my sme presvedčení, že sú za nimi slovenskí občania, ktorí takto sa len skrývajú v daňových rajoch.
Vážený pán kolega Susko, ja si vaše vystúpenia v pléne Národnej rady pomerne vážim. Ale dnešné vystúpenie, to neboli vaše myšlienky. Toto vystúpenie vám napísal niekto, podľa mňa buď z Úradu pre verejné obstarávanie, alebo z ministerstva vnútra. Podľa mňa to bola poradkyňa pána ministra Kaliňáka pani Behrová. Bolo to aj vidieť na spôsobe, na forme, ako ste to prednášali. A myslím si, že to neboli vaše myšlienky.
Stihli ste si kopnúť vo svojom vystúpení aj do mňa. A kritizujete ma za to, že hranicu, odkedy budú musieť samosprávy používať elektronické trhovisko, navrhujeme na hranicu 10-tisíc eur. A kritizujete, že by sa vôbec nemala navrhovať. Ale vaši poslanci navrhujú dvihnúť na 5-tisíc eur. Tak chcete tú hranicu dvíhať, alebo nechcete? Tak sa vyjadrite jasne. Lebo inak ste nám tu celý čas čítali z papiera niečo v tom zmysle, že konečných užívateľov výhod tých predražených tendrov, stámilióny, ktoré odchádzajú pre schránkové firmy, že sa to vlastne nedá ani riešiť. Toto bol zmysel vášho vystúpenia, mimo toho, čo ste si kopli do mňa. Lebo limit na elektronické trhovisko nie je meritom tohto návrhu zákona. Meritom tohto návrhu zákona malo byť riešenie konečných užívateľov výhod v biznise so štátom. To, čo občanom Slovenska, aj mne osobne, aj ďalším vadí, že tu cez predražené tendre odchádzajú stámilióny neznámym vlastníkom na Malte, Cypre, Paname a podobne. A slovenský občan ani nevie, kto je za nimi. A my sme presvedčení, že sú za nimi slovenskí občania, ktorí takto sa len skrývajú v daňových rajoch.
Autorizovaný
17:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:50
Boris Susko
104.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Zajac, ja som nehovoril, že to nie je možné. Ja som len hovoril vo vzťahu k tomu, čo tu namietala pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý a ďalší, že nebolo naplnené do poslednej bodky uznesenie Národnej rady, a prečo nemohlo byť v takomto termíne naplnené. To bol účel toho, čo som hovoril.
A pokiaľ hovoríte o tom, že kto mi písal prejav....
104.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Zajac, ja som nehovoril, že to nie je možné. Ja som len hovoril vo vzťahu k tomu, čo tu namietala pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý a ďalší, že nebolo naplnené do poslednej bodky uznesenie Národnej rady, a prečo nemohlo byť v takomto termíne naplnené. To bol účel toho, čo som hovoril.
A pokiaľ hovoríte o tom, že kto mi písal prejav. Pán poslanec, ja vám kľudne ukážem počítač. Celé doobedie som sedel na výbore a pripravoval som si toto vystúpenie. Môžte si pozrieť, kedy a pod akým menom bol vytvorený súbor. Mám ho tu teraz v počítači, vám ho ukážem. Pripravoval som si ho sám.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2015 o 17:50 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
104.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Zajac, ja som nehovoril, že to nie je možné. Ja som len hovoril vo vzťahu k tomu, čo tu namietala pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý a ďalší, že nebolo naplnené do poslednej bodky uznesenie Národnej rady, a prečo nemohlo byť v takomto termíne naplnené. To bol účel toho, čo som hovoril.
A pokiaľ hovoríte o tom, že kto mi písal prejav. Pán poslanec, ja vám kľudne ukážem počítač. Celé doobedie som sedel na výbore a pripravoval som si toto vystúpenie. Môžte si pozrieť, kedy a pod akým menom bol vytvorený súbor. Mám ho tu teraz v počítači, vám ho ukážem. Pripravoval som si ho sám.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:51
Vystúpenie v rozprave 17:51
Pavol Zajac
106.
Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Nebol by som sa ústne prihlásil do rozpravy, ak by po mojom vystúpení nebol sa prihlásil, v doobedňajšom vystúpení nebol sa prihlásil pán minister Kaliňák, ktorý v celom svojom vystúpení sa venoval mne ako osobe a elektronickému trhovisku. Dámy a páni, nemohol som byť vtedy prítomný, pretože som mal dlho plánovanú návštevu, kde riešim...
106.
Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Nebol by som sa ústne prihlásil do rozpravy, ak by po mojom vystúpení nebol sa prihlásil, v doobedňajšom vystúpení nebol sa prihlásil pán minister Kaliňák, ktorý v celom svojom vystúpení sa venoval mne ako osobe a elektronickému trhovisku. Dámy a páni, nemohol som byť vtedy prítomný, pretože som mal dlho plánovanú návštevu, kde riešim znova subdodávateľov, kde im jedna známa firma na Slovensku, viacerým subdodávateľom, desiatkam subdodávateľom neplatí za ich poctivo odvedenú prácu. Ale prečítal som si vystúpenie pána ministra Kaliňáka, kde sa celý čas venoval mojej osobe, elektronickému trhovisku.
Dámy a páni, v tomto návrhu zákona malo byť riešené, problém schránkových firiem na Slovensku a konečných užívateľov výhod. To sme chceli v tomto návrhu zákona. Vládnete, alebo nevládnete? Vláda to alibisticky hodila na ÚVO a ÚVO prišlo s riešením, ktoré nič nerieši. Jednoduchým čestným vyhlásením sa bude dokladovať, kto je konečný užívateľ výhod. Najmú si bieleho koňa, toho tam napíšu a bude vyriešené. Toto je nejaké riešenie? K tomu som čakal, že minister Kaliňák vystúpi a bude hovoriť. Čakal som, že sa vyjadrí k tým predraženým tendrom, k tým kauzám Medical Group, Lemikon, SkyToll, Paywell, Pretto. Mám pokračovať? K tomu sa ani nevyjadril, ani pol slovom. Ale v celom svojom vystúpení sa venoval mne ako osobe. A tvrdil, že ja som klamal vo svojom vystúpení.
A, pán spravodajca, aj vy ste sa k nemu pridali. Tak ja vám poviem, že pán minister Kaliňák, niekoľkokrát vo svojom vystúpení klamal. Ale to je jeho štýl práce. To je váš štýl práce, SMER-u – SD. Ak máte problém, hodíte ho na predchádzajúcu vládu a ešte osobne zaútočíte na človeka, ktorý si plní svoju povinnosť a kritizuje vládu za to, čo nerobí. Keď vám dôjdu vecné argumenty, prechádzate na osobné útoky.
A ja vám poviem, pán spravodajca, keď krútite hlavou, že v čom pán minister, a môžte mu odkázať, môžte odkázať pánovi ministrovi. Tvrdil: pán Zajac bol na ministerstve dopravy, pán Zajac bol vo výkonnom manažmente NDS. Nikdy som nebol vo výkonnom manažmente NDS a nikdy som nebol na ministerstve dopravy. Bol som v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti rok a pol, čo je kontrolným orgánom Národnej diaľničnej spoločnosti. A pán minister to veľmi dobre vie. Ale on to už opakovanie aj s pánom Počiatkom tu na mňa používajú, že bol som v NDS-ke a ja som tam nejaké peniaze spreneveril. Dokonca dneska tvrdil, že za jednu nejakú elektronickú aukciu nám blízka firma získala 176-tisíc. No takto ja dokážem tu obviniť skoro každého. A nechcem menovať, lebo nechcel by som nikoho uraziť. Takýmto všeobecným spôsobom tu dokážem obviniť každého. Takže odkážte pánovi ministrovi.
A ešte vy poviete, že ja mám krčmové reči. Alebo že pán minister povie, Zajac má, dokonca citujem, "Zajac má z histórie za ušami". No za ušami niečo asi mám, ale to, čo on celý čas naznačoval, určite nie. Ja som si za rok a pol v Dozornej rade NDS-ky plnil svoju funkciu a konal som vo verejnom záujme. A kopu tých káuz, ktoré sme zdedili ešte po predchádzajúcej vláde, sme riešili.
A potom spomenul na záver svojho vystúpenia, že NDS-ka mala bez súťaže nejakému kamarátovi robiť školenia v Dunajskej Strede a že to je to jediné, čo sme dokázali. Tak pravdepodobne naráža na kauzu, na základe ktorej bol odvolaný, ministrom Figeľom bol odvolaný generálny riaditeľ NDS-ky. A to školenie a tá zákazka bola zrušená. Tak konáme my, keď sme vo výkone. Áno, každému ministrovi, každému človeku vo výkone sa môže stať, že v jeho firme, v jeho organizácii sa nájde nejaká neplecha, nejaký problém. Ale ten treba rázne vyriešiť. My sme zrušili toto školenie, minister Figeľ zrušil, dal pokyn zrušiť a odvolal generálneho riaditeľa NDS.
Skúste si spomenúť pri tých všetkých kauzách, ktoré mala NDS-ka, či tak konal minister Počiatek. A to je jedno, či to bolo pri predraženej soli. Dvojnásobne predražená soľ, a tá firma, ktorá vyhrá na NDS-ke, ide za riaditeľom burzy dávať 25-tisícový úplatok, aby posypovú soľ stiahol z obchodovania na burze, alebo navýšil umelo cenu. Bola vyvodená zodpovednosť? Nebola. Bola zodpovednosť za Kurimany? Nebola. Bola zodpovednosť za Paywell? Paywell je firma, na ktorú som sa vás, pán minister, tu v decembri pýtal, či podľa navrhovanej úpravy by spĺňala kritérium ako schránková firma a nemohla sa zúčastňovať verejného obstarávania. Povedali ste mi, že áno. Povedali ste mi, že áno. A táto firma dneska má zákazku na trinásť rokov za 130 miliónov. Jeden deň predtým vznikla. Bola vyvodená politická zodpovednosť? Bol odvolaný aspoň riaditeľ, generálny riaditeľ NDS-ky? Nebol. Takto konáte vy.
A preto som čakal, že pán minister, namiesto toho, že bude na mňa osobne tu útočiť počas celého svojho vystúpenia, že sa vyjadrí k týmto kauzám, ktoré hýbu našou spoločnosťou, a jedná sa o stámilióny, ktoré odchádzajú schránkovým firmám, neznámym vlastníkom, ktoré dneska podľa navrhovanej úpravy, ktorú robilo ÚVO, a, pán minister, vy ju tu dneska predkladáte za vládu. A preto som, ja som nekritizoval Zitu Táborskú, to je odpoveď pánovi Martvoňovi, že bola to predkladať na výboroch. Ale ona bola predkladať na výboroch vládny návrh zákona. Vládny návrh zákona. Ona ako predsedníčka nezávislého Úradu pre verejné obstarávanie. Preto som sa pýtal, či už je vláda a ÚVO to isté. Tak to vyzerá.
Takže sme čakali, že to riešenie bude, že občania sa dozvedia, kto je konečným užívateľom výhod, a nie jednoduchým čestným vyhlásením si splnia formálne túto povinnosť a naďalej budú môcť fungovať vo verejnom obstarávaní.
A ešte, keď tu bolo spomínané, lebo aj, pán minister, ako ja strašne som klamal, lebo som povedal, že tá úspora pri elektronickom trhovisku sa vypočítava od tej čiastky, ktorú si zadá obstarávateľ, oproti tej, čo sa vysúťaží. Pardon, drobne som sa pomýlil. Od prvej ponuky sa vypočítava, po tú, ktorá sa vysúťaží. Ale skúste si pozrieť, tie prvé ponuky sú veľakrát okolo tej hranice, ktorú si obstarávateľ určí ako maximálnu. A dokonca po konzultácii s kolegom Jurzycom sme videli zákazky, ktoré majú prvú ponuku vyššiu, ako je tá, ktorú si obstarávateľ zadal. Takže áno, nepovedal som to úplne presne, ale v merite veci je to skoro to isté.
A za toto ma tu pán minister Kaliňák kritizoval, ako strašne klamem a že je to môj štýl politiky nehovoriť pravdu. Ja som čakal, že sa vyjadrí k tým kauzám a že ako nový návrh zákona bude toto riešiť, aby k tomu už nedochádzalo. Ale o tom som sa nedozvedel nič. Ale o sebe som si tam prečítal strašne veľa vecí. Takže budem rád, ak pánovi ministrovi vysvetlíte, že nikdy som nebol na ministerstve dopravy a nikdy som nebol vo výkonnom manažmente NDS, ako to napísal on. Nech si láskavo ako právnik naštuduje. Ale on to veľmi dobre vie. On to veľmi dobre vie. Len to klamstvo používa on ako pracovnú metódu, lebo toto o sebe som tu už počul niekoľkokrát, ako som v NDS-ke šafáril. Lenže vo výkonnom manažmente som nikdy nebol.
A ako sme postupovali my, keď sme boli vo vláde, KDH? My sme prví spustili elektronické aukcie. Za vlády Ivety Radičovej sa spustili prvé elektronické aukcie, napríklad na železnici, kde sa usporili milióny elektronickou aukciou. V zásade proti elektronickému trhovisku my nemáme nič. Ani pol slovkom som niečo také nepovedal. Navrhol som, aby sa limit pre obstarávanie pre samosprávy zvýšil z dnešných tisíc na 10-tisíc eur. O tom budú poslanci hlasovať, o takomto pozmeňujúcom návrhu. Ale my sme nepovedali, že elektronické trhovisko je v zásade zlé.
A že som povedal, koľko nás stojí elektronické trhovisko? No ani pán minister nenamietal, že sme zaplatili za zriadenie, mesačne platíme za prevádzku, určité upresnenie, ako sa vypočítava percento zo zľavy, ktorú dostáva znova tá súkromná firma, a plus za každú zrealizovanú a nezrealizovanú zákazku. Áno, pán minister ma opravil, že to je až od určitej čiastky. To som možno znova nepovedal úplne presne.
Ale pravda je tá, pravda je taká, že toto elektronické trhovisko prevádzkuje súkromná spoločnosť, aj podľa informácií ministerstva vnútra bude nás stáť v najbližších ôsmich rokoch 20 mil. eur. Že, pani Behrová? Dvadsať miliónov eur, to je vyjadrenie ministerstva vnútra. Môj názor je, že to bude viac. Že to bude viac.
Ale viete, čo na záver chcem povedať? Že prečo asi tak reagoval pán minister vnútra? Ako keby sme mu stúpili na otlak pri tom elektronickom trhovisku. Vôbec sa nevyjadril k zákonu, ku schránkovým firmám, ku konečným užívateľom výhod, ale celý čas sa venoval mne a elektronickému trhovisku. Nuž, je to jeho asi srdcová záležitosť. Ja chcem pevne veriť, že tá srdcová záležitosť je vo verejnom záujme, že mu ide o to, aby naozaj v našom verejnom obstarávaní sa za čo najnižšiu cenu nakupovala čo najvyššia kvalita.
Ale, prepáčte, za toto sa tu odvolával podpredseda parlamentu Ján Figeľ! Vládni poslanci dali do dôvodovej správy, že ho idú odvolávať preto, lebo pri plnom vedomí, to tam napísali, pri plnom vedomí sa snažil, aby pri verejnom obstarávaní na diaľnice sa to, robila firma, ktorá spĺňa všetky kritériá a podmienky, za najnižšiu cenu. Za toto odvolávali Figeľa. Takže keď to robí vláda Ivety Radičovej, minister Figeľ, tak po pár rokoch ho ideme odvolať z postu podpredsedu Národnej rady. Keď sa to deje cez elektronické trhovisko a pán minister Kaliňák to prezentuje, tie úspory? Bolo by inak objektívne, ak sa zadefinuje 11 mil. úspor za tých niekoľko mesiacov, nech sa zadefinujú aj náklady, lebo tam sú aj náklady, ale, prosím, ja som za to, aby sme vo verejnom priestore nakupovali čo najvyššiu kvalitu za najnižšiu cenu. Toto je správne hospodárenie s verejnými financiami. Ale v jednom prípade sa s tým chválite, to je to elektronické trhovisko, minister Kaliňák, v poriadku, ale keď to robí minister Figeľ, tak po niekoľkých rokoch ho idete za to odvolávať. Tak si ujasnite vlastne filozofiu, o čo vám ide. Chcete stavať diaľnice draho a kancelársky papier nakupovať lacno. Tak toto tak občanom povedzte.
Ja som presvedčený, že limit na povinné obstarávanie cez elektronické trhovisko pre samosprávy na 10-tisíc eur nie je žiadne šafárenie s verejnými financiami. Samosprávy aj tak budú musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní a majú kontrolné mechanizmy. A naozaj, keď v Česku je táto hranica 60-tisíc, v Rakúsku 10-tisíc, aj po konzultáciách s tým, aké im to robí problémy – pán minister si myslí, že problémy s tým nie sú, nech ide medzi tých starostov, premiér Fico nám to veľmi rád odporúča, že máme ísť do regiónov a rozprávať sa s občanmi, aj so starostami, ja tak robím – aj po tejto konzultácii sme navrhli čiastku na 10-tisíc eur. Ja budem rád, ak sa budú môcť poslanci podľa svojho vedomia a svedomia vyjadriť hlasovaním o našom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
106.
Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Nebol by som sa ústne prihlásil do rozpravy, ak by po mojom vystúpení nebol sa prihlásil, v doobedňajšom vystúpení nebol sa prihlásil pán minister Kaliňák, ktorý v celom svojom vystúpení sa venoval mne ako osobe a elektronickému trhovisku. Dámy a páni, nemohol som byť vtedy prítomný, pretože som mal dlho plánovanú návštevu, kde riešim znova subdodávateľov, kde im jedna známa firma na Slovensku, viacerým subdodávateľom, desiatkam subdodávateľom neplatí za ich poctivo odvedenú prácu. Ale prečítal som si vystúpenie pána ministra Kaliňáka, kde sa celý čas venoval mojej osobe, elektronickému trhovisku.
Dámy a páni, v tomto návrhu zákona malo byť riešené, problém schránkových firiem na Slovensku a konečných užívateľov výhod. To sme chceli v tomto návrhu zákona. Vládnete, alebo nevládnete? Vláda to alibisticky hodila na ÚVO a ÚVO prišlo s riešením, ktoré nič nerieši. Jednoduchým čestným vyhlásením sa bude dokladovať, kto je konečný užívateľ výhod. Najmú si bieleho koňa, toho tam napíšu a bude vyriešené. Toto je nejaké riešenie? K tomu som čakal, že minister Kaliňák vystúpi a bude hovoriť. Čakal som, že sa vyjadrí k tým predraženým tendrom, k tým kauzám Medical Group, Lemikon, SkyToll, Paywell, Pretto. Mám pokračovať? K tomu sa ani nevyjadril, ani pol slovom. Ale v celom svojom vystúpení sa venoval mne ako osobe. A tvrdil, že ja som klamal vo svojom vystúpení.
A, pán spravodajca, aj vy ste sa k nemu pridali. Tak ja vám poviem, že pán minister Kaliňák, niekoľkokrát vo svojom vystúpení klamal. Ale to je jeho štýl práce. To je váš štýl práce, SMER-u – SD. Ak máte problém, hodíte ho na predchádzajúcu vládu a ešte osobne zaútočíte na človeka, ktorý si plní svoju povinnosť a kritizuje vládu za to, čo nerobí. Keď vám dôjdu vecné argumenty, prechádzate na osobné útoky.
A ja vám poviem, pán spravodajca, keď krútite hlavou, že v čom pán minister, a môžte mu odkázať, môžte odkázať pánovi ministrovi. Tvrdil: pán Zajac bol na ministerstve dopravy, pán Zajac bol vo výkonnom manažmente NDS. Nikdy som nebol vo výkonnom manažmente NDS a nikdy som nebol na ministerstve dopravy. Bol som v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti rok a pol, čo je kontrolným orgánom Národnej diaľničnej spoločnosti. A pán minister to veľmi dobre vie. Ale on to už opakovanie aj s pánom Počiatkom tu na mňa používajú, že bol som v NDS-ke a ja som tam nejaké peniaze spreneveril. Dokonca dneska tvrdil, že za jednu nejakú elektronickú aukciu nám blízka firma získala 176-tisíc. No takto ja dokážem tu obviniť skoro každého. A nechcem menovať, lebo nechcel by som nikoho uraziť. Takýmto všeobecným spôsobom tu dokážem obviniť každého. Takže odkážte pánovi ministrovi.
A ešte vy poviete, že ja mám krčmové reči. Alebo že pán minister povie, Zajac má, dokonca citujem, "Zajac má z histórie za ušami". No za ušami niečo asi mám, ale to, čo on celý čas naznačoval, určite nie. Ja som si za rok a pol v Dozornej rade NDS-ky plnil svoju funkciu a konal som vo verejnom záujme. A kopu tých káuz, ktoré sme zdedili ešte po predchádzajúcej vláde, sme riešili.
A potom spomenul na záver svojho vystúpenia, že NDS-ka mala bez súťaže nejakému kamarátovi robiť školenia v Dunajskej Strede a že to je to jediné, čo sme dokázali. Tak pravdepodobne naráža na kauzu, na základe ktorej bol odvolaný, ministrom Figeľom bol odvolaný generálny riaditeľ NDS-ky. A to školenie a tá zákazka bola zrušená. Tak konáme my, keď sme vo výkone. Áno, každému ministrovi, každému človeku vo výkone sa môže stať, že v jeho firme, v jeho organizácii sa nájde nejaká neplecha, nejaký problém. Ale ten treba rázne vyriešiť. My sme zrušili toto školenie, minister Figeľ zrušil, dal pokyn zrušiť a odvolal generálneho riaditeľa NDS.
Skúste si spomenúť pri tých všetkých kauzách, ktoré mala NDS-ka, či tak konal minister Počiatek. A to je jedno, či to bolo pri predraženej soli. Dvojnásobne predražená soľ, a tá firma, ktorá vyhrá na NDS-ke, ide za riaditeľom burzy dávať 25-tisícový úplatok, aby posypovú soľ stiahol z obchodovania na burze, alebo navýšil umelo cenu. Bola vyvodená zodpovednosť? Nebola. Bola zodpovednosť za Kurimany? Nebola. Bola zodpovednosť za Paywell? Paywell je firma, na ktorú som sa vás, pán minister, tu v decembri pýtal, či podľa navrhovanej úpravy by spĺňala kritérium ako schránková firma a nemohla sa zúčastňovať verejného obstarávania. Povedali ste mi, že áno. Povedali ste mi, že áno. A táto firma dneska má zákazku na trinásť rokov za 130 miliónov. Jeden deň predtým vznikla. Bola vyvodená politická zodpovednosť? Bol odvolaný aspoň riaditeľ, generálny riaditeľ NDS-ky? Nebol. Takto konáte vy.
A preto som čakal, že pán minister, namiesto toho, že bude na mňa osobne tu útočiť počas celého svojho vystúpenia, že sa vyjadrí k týmto kauzám, ktoré hýbu našou spoločnosťou, a jedná sa o stámilióny, ktoré odchádzajú schránkovým firmám, neznámym vlastníkom, ktoré dneska podľa navrhovanej úpravy, ktorú robilo ÚVO, a, pán minister, vy ju tu dneska predkladáte za vládu. A preto som, ja som nekritizoval Zitu Táborskú, to je odpoveď pánovi Martvoňovi, že bola to predkladať na výboroch. Ale ona bola predkladať na výboroch vládny návrh zákona. Vládny návrh zákona. Ona ako predsedníčka nezávislého Úradu pre verejné obstarávanie. Preto som sa pýtal, či už je vláda a ÚVO to isté. Tak to vyzerá.
Takže sme čakali, že to riešenie bude, že občania sa dozvedia, kto je konečným užívateľom výhod, a nie jednoduchým čestným vyhlásením si splnia formálne túto povinnosť a naďalej budú môcť fungovať vo verejnom obstarávaní.
A ešte, keď tu bolo spomínané, lebo aj, pán minister, ako ja strašne som klamal, lebo som povedal, že tá úspora pri elektronickom trhovisku sa vypočítava od tej čiastky, ktorú si zadá obstarávateľ, oproti tej, čo sa vysúťaží. Pardon, drobne som sa pomýlil. Od prvej ponuky sa vypočítava, po tú, ktorá sa vysúťaží. Ale skúste si pozrieť, tie prvé ponuky sú veľakrát okolo tej hranice, ktorú si obstarávateľ určí ako maximálnu. A dokonca po konzultácii s kolegom Jurzycom sme videli zákazky, ktoré majú prvú ponuku vyššiu, ako je tá, ktorú si obstarávateľ zadal. Takže áno, nepovedal som to úplne presne, ale v merite veci je to skoro to isté.
A za toto ma tu pán minister Kaliňák kritizoval, ako strašne klamem a že je to môj štýl politiky nehovoriť pravdu. Ja som čakal, že sa vyjadrí k tým kauzám a že ako nový návrh zákona bude toto riešiť, aby k tomu už nedochádzalo. Ale o tom som sa nedozvedel nič. Ale o sebe som si tam prečítal strašne veľa vecí. Takže budem rád, ak pánovi ministrovi vysvetlíte, že nikdy som nebol na ministerstve dopravy a nikdy som nebol vo výkonnom manažmente NDS, ako to napísal on. Nech si láskavo ako právnik naštuduje. Ale on to veľmi dobre vie. On to veľmi dobre vie. Len to klamstvo používa on ako pracovnú metódu, lebo toto o sebe som tu už počul niekoľkokrát, ako som v NDS-ke šafáril. Lenže vo výkonnom manažmente som nikdy nebol.
A ako sme postupovali my, keď sme boli vo vláde, KDH? My sme prví spustili elektronické aukcie. Za vlády Ivety Radičovej sa spustili prvé elektronické aukcie, napríklad na železnici, kde sa usporili milióny elektronickou aukciou. V zásade proti elektronickému trhovisku my nemáme nič. Ani pol slovkom som niečo také nepovedal. Navrhol som, aby sa limit pre obstarávanie pre samosprávy zvýšil z dnešných tisíc na 10-tisíc eur. O tom budú poslanci hlasovať, o takomto pozmeňujúcom návrhu. Ale my sme nepovedali, že elektronické trhovisko je v zásade zlé.
A že som povedal, koľko nás stojí elektronické trhovisko? No ani pán minister nenamietal, že sme zaplatili za zriadenie, mesačne platíme za prevádzku, určité upresnenie, ako sa vypočítava percento zo zľavy, ktorú dostáva znova tá súkromná firma, a plus za každú zrealizovanú a nezrealizovanú zákazku. Áno, pán minister ma opravil, že to je až od určitej čiastky. To som možno znova nepovedal úplne presne.
Ale pravda je tá, pravda je taká, že toto elektronické trhovisko prevádzkuje súkromná spoločnosť, aj podľa informácií ministerstva vnútra bude nás stáť v najbližších ôsmich rokoch 20 mil. eur. Že, pani Behrová? Dvadsať miliónov eur, to je vyjadrenie ministerstva vnútra. Môj názor je, že to bude viac. Že to bude viac.
Ale viete, čo na záver chcem povedať? Že prečo asi tak reagoval pán minister vnútra? Ako keby sme mu stúpili na otlak pri tom elektronickom trhovisku. Vôbec sa nevyjadril k zákonu, ku schránkovým firmám, ku konečným užívateľom výhod, ale celý čas sa venoval mne a elektronickému trhovisku. Nuž, je to jeho asi srdcová záležitosť. Ja chcem pevne veriť, že tá srdcová záležitosť je vo verejnom záujme, že mu ide o to, aby naozaj v našom verejnom obstarávaní sa za čo najnižšiu cenu nakupovala čo najvyššia kvalita.
Ale, prepáčte, za toto sa tu odvolával podpredseda parlamentu Ján Figeľ! Vládni poslanci dali do dôvodovej správy, že ho idú odvolávať preto, lebo pri plnom vedomí, to tam napísali, pri plnom vedomí sa snažil, aby pri verejnom obstarávaní na diaľnice sa to, robila firma, ktorá spĺňa všetky kritériá a podmienky, za najnižšiu cenu. Za toto odvolávali Figeľa. Takže keď to robí vláda Ivety Radičovej, minister Figeľ, tak po pár rokoch ho ideme odvolať z postu podpredsedu Národnej rady. Keď sa to deje cez elektronické trhovisko a pán minister Kaliňák to prezentuje, tie úspory? Bolo by inak objektívne, ak sa zadefinuje 11 mil. úspor za tých niekoľko mesiacov, nech sa zadefinujú aj náklady, lebo tam sú aj náklady, ale, prosím, ja som za to, aby sme vo verejnom priestore nakupovali čo najvyššiu kvalitu za najnižšiu cenu. Toto je správne hospodárenie s verejnými financiami. Ale v jednom prípade sa s tým chválite, to je to elektronické trhovisko, minister Kaliňák, v poriadku, ale keď to robí minister Figeľ, tak po niekoľkých rokoch ho idete za to odvolávať. Tak si ujasnite vlastne filozofiu, o čo vám ide. Chcete stavať diaľnice draho a kancelársky papier nakupovať lacno. Tak toto tak občanom povedzte.
Ja som presvedčený, že limit na povinné obstarávanie cez elektronické trhovisko pre samosprávy na 10-tisíc eur nie je žiadne šafárenie s verejnými financiami. Samosprávy aj tak budú musieť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní a majú kontrolné mechanizmy. A naozaj, keď v Česku je táto hranica 60-tisíc, v Rakúsku 10-tisíc, aj po konzultáciách s tým, aké im to robí problémy – pán minister si myslí, že problémy s tým nie sú, nech ide medzi tých starostov, premiér Fico nám to veľmi rád odporúča, že máme ísť do regiónov a rozprávať sa s občanmi, aj so starostami, ja tak robím – aj po tejto konzultácii sme navrhli čiastku na 10-tisíc eur. Ja budem rád, ak sa budú môcť poslanci podľa svojho vedomia a svedomia vyjadriť hlasovaním o našom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
18:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:05
Anton Martvoň
108.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Zajac, zareagujem na tú časť vystúpenia, kde som bol spomínaný ja. To, že ste sa pýtal, že či ÚVO, či už vláda, keď vláda predkladala návrh, ako vládny návrh išla táto novela zákona o verejnom obstarávaní, no chcem sa spýtať: keď zákonodarnú a teda tú zákonodarnú iniciatívu má jedine vláda, poslanci a výbory, že ako malo to ÚVO predložiť ten návrh zákona? No jedine iba ako...
108.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Zajac, zareagujem na tú časť vystúpenia, kde som bol spomínaný ja. To, že ste sa pýtal, že či ÚVO, či už vláda, keď vláda predkladala návrh, ako vládny návrh išla táto novela zákona o verejnom obstarávaní, no chcem sa spýtať: keď zákonodarnú a teda tú zákonodarnú iniciatívu má jedine vláda, poslanci a výbory, že ako malo to ÚVO predložiť ten návrh zákona? No jedine iba ako vládny návrh zákona s tým, že ho predkladá vláda. I keď ten návrh sa robil a pripravoval na ÚVO ako takom. Čiže ÚVO je ústredný orgán štátnej správy a keď má aj nezávislého predstaviteľa, samo priamo návrh zákona nemôže podávať do parlamentu. Vždy ho bude podávať vláda alebo nejaký potom výbor. Ale je prirodzené a prirodzenejšie, keď to ide riadnym legislatívnym konaním, že to dáva potom vláda ako vládny návrh, ktorý prejde medzirezortným, medzirezortným pripomienkovým konaním a potom príde do parlamentu.
Čiže zasa, pán Zajac, trošku, trošku držte sa tej odbornosti, nespadajte do takých, poviem takto, politických rečí typu Hlina, ktorého máte v klube. Jednoducho to, že Hlina nechápe právne veci, je jedna vec, ale vy ste odborník. Čiže toľko z mojej strany.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2015 o 18:05 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
108.
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Zajac, zareagujem na tú časť vystúpenia, kde som bol spomínaný ja. To, že ste sa pýtal, že či ÚVO, či už vláda, keď vláda predkladala návrh, ako vládny návrh išla táto novela zákona o verejnom obstarávaní, no chcem sa spýtať: keď zákonodarnú a teda tú zákonodarnú iniciatívu má jedine vláda, poslanci a výbory, že ako malo to ÚVO predložiť ten návrh zákona? No jedine iba ako vládny návrh zákona s tým, že ho predkladá vláda. I keď ten návrh sa robil a pripravoval na ÚVO ako takom. Čiže ÚVO je ústredný orgán štátnej správy a keď má aj nezávislého predstaviteľa, samo priamo návrh zákona nemôže podávať do parlamentu. Vždy ho bude podávať vláda alebo nejaký potom výbor. Ale je prirodzené a prirodzenejšie, keď to ide riadnym legislatívnym konaním, že to dáva potom vláda ako vládny návrh, ktorý prejde medzirezortným, medzirezortným pripomienkovým konaním a potom príde do parlamentu.
Čiže zasa, pán Zajac, trošku, trošku držte sa tej odbornosti, nespadajte do takých, poviem takto, politických rečí typu Hlina, ktorého máte v klube. Jednoducho to, že Hlina nechápe právne veci, je jedna vec, ale vy ste odborník. Čiže toľko z mojej strany.
Autorizovaný
18:21
110.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 2. júla 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady...
110.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 2. júla 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 120 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 119 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 109 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Borisa Brunnera hlasovalo za 80, hlasovalo proti 16, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov,
– za Milana Cíbika hlasovalo za 68, hlasovalo proti 15, zdržalo sa hlasovania 26 poslancov,
– za Jozefa Gajdoša hlasovalo za 77, hlasovalo proti 12, zdržalo sa hlasovania 20 poslancov.
– za Miroslava Masarika hlasovalo za 75, hlasovalo proti 15, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov.
– za Jozefa Bolješika hlasovalo za 36 poslancov, hlasovalo proti 42, zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.
– za Milana Romana hlasovalo za 73, hlasovalo proti 26, zdržalo sa hlasovania 10 poslancov.
Na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolení: Boris Brunner, Jozef Gajdoš, Miroslav Masarik, Milan Roman a Milan Cíbik.
Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
110.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré sa konalo 2. júla 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 120 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 119 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 10 neplatných a 109 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Borisa Brunnera hlasovalo za 80, hlasovalo proti 16, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov,
– za Milana Cíbika hlasovalo za 68, hlasovalo proti 15, zdržalo sa hlasovania 26 poslancov,
– za Jozefa Gajdoša hlasovalo za 77, hlasovalo proti 12, zdržalo sa hlasovania 20 poslancov.
– za Miroslava Masarika hlasovalo za 75, hlasovalo proti 15, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov.
– za Jozefa Bolješika hlasovalo za 36 poslancov, hlasovalo proti 42, zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.
– za Milana Romana hlasovalo za 73, hlasovalo proti 26, zdržalo sa hlasovania 10 poslancov.
Na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenského pozemkového fondu navrhnutých Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie zvolení: Boris Brunner, Jozef Gajdoš, Miroslav Masarik, Milan Roman a Milan Cíbik.
Overovatelia poverujú svojho člena Ľubicu Roškovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:24
Vystúpenie 18:24
Pavol Goga
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 2. júla 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 120 poslancov. Po vykonaní tajného...
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 2. júla 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 120 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania, overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 120 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 113 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Michala Antala hlasovalo za 81 poslancov, proti hlasovalo 10, zdržalo sa hlasovania 22.
– za Jozefa Beňa hlasovalo za 81, proti hlasovalo 11, 21 sa zdržalo hlasovania,
– za Martinu Gajdošovú hlasovalo 101 hlasovalo za, 3 proti, 9 poslancov sa zdržalo hlasovania,
– za Ivana Kochanského 80 hlasovalo za, 11 proti, 22 sa zdržali hlasovania,
– za Tomáša Kozovského 103 hlasovalo za, 2 hlasovali proti, 8 sa zdržali hlasovania,
– za Jána Majlinga 78 hlasovalo za, 13 hlasovalo proti, 22 sa zdržalo hlasovania,
– za Antona Nováka 79 hlasovalo za, 11 proti, 23 sa zdržali hlasovania,
– za Karola Poslucha 91 hlasovalo za, 5 proti, 17 sa zdržalo hlasovania,
– za Ivana Syrového 87 hlasovalo za, 10 proti, 16 sa zdržali hlasovania,
– za Miroslava Šupu 80 hlasovali za, 11 poslancov proti, 22 sa zdržalo hlasovania,
– za Pavla Tomana 80 hlasovalo za, 11 proti, 22 sa zdržali hlasovania,
– za Jozefa Tuhovčáka hlasovalo za 79, proti 11, 23 sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov disciplinárnych senátov zvolení: Tomáš Kozovský, Martina Gajdošová, Karol Posluch, Ivan Syrový, Michal Antala, Jozef Beňo, Ivan Kochanský, Miroslav Šupa, Pavol Toman, Anton Novák, Jozef Tuhovčák, Ján Majling.
Overovatelia zároveň poverujú svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo 2. júla 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 120 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 120 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania, overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 120 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 113 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
– za Michala Antala hlasovalo za 81 poslancov, proti hlasovalo 10, zdržalo sa hlasovania 22.
– za Jozefa Beňa hlasovalo za 81, proti hlasovalo 11, 21 sa zdržalo hlasovania,
– za Martinu Gajdošovú hlasovalo 101 hlasovalo za, 3 proti, 9 poslancov sa zdržalo hlasovania,
– za Ivana Kochanského 80 hlasovalo za, 11 proti, 22 sa zdržali hlasovania,
– za Tomáša Kozovského 103 hlasovalo za, 2 hlasovali proti, 8 sa zdržali hlasovania,
– za Jána Majlinga 78 hlasovalo za, 13 hlasovalo proti, 22 sa zdržalo hlasovania,
– za Antona Nováka 79 hlasovalo za, 11 proti, 23 sa zdržali hlasovania,
– za Karola Poslucha 91 hlasovalo za, 5 proti, 17 sa zdržalo hlasovania,
– za Ivana Syrového 87 hlasovalo za, 10 proti, 16 sa zdržali hlasovania,
– za Miroslava Šupu 80 hlasovali za, 11 poslancov proti, 22 sa zdržalo hlasovania,
– za Pavla Tomana 80 hlasovalo za, 11 proti, 22 sa zdržali hlasovania,
– za Jozefa Tuhovčáka hlasovalo za 79, proti 11, 23 sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov disciplinárnych senátov zvolení: Tomáš Kozovský, Martina Gajdošová, Karol Posluch, Ivan Syrový, Michal Antala, Jozef Beňo, Ivan Kochanský, Miroslav Šupa, Pavol Toman, Anton Novák, Jozef Tuhovčák, Ján Majling.
Overovatelia zároveň poverujú svojho člena Pavla Gogu oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.
Autorizovaný
11:42
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:42
Daniel Lipšic2.
Ja som dal dva. Jeden je, aby sme v schôdzi pokračovali a odhlasovali správu o stave prokuratúry, akonáhle skončí rozprava. A druhý, ak je vládna väčšina už príliš unavená tým, že je leto, aby sme prerušili rokovanie a rokovali o správe o činnosti prokuratúry na budúcej schôdzi. Len je nedôstojné, naozaj, aby po hlasovaní vlastne nasledoval nejaký rozchod na prázdniny a parlament akože formálnej rokoval ďalej.
2.
Ja som dal dva. Jeden je, aby sme v schôdzi pokračovali a odhlasovali správu o stave prokuratúry, akonáhle skončí rozprava. A druhý, ak je vládna väčšina už príliš unavená tým, že je leto, aby sme prerušili rokovanie a rokovali o správe o činnosti prokuratúry na budúcej schôdzi. Len je nedôstojné, naozaj, aby po hlasovaní vlastne nasledoval nejaký rozchod na prázdniny a parlament akože formálnej rokoval ďalej.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
3.7.2015 o 11:42 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
2.
Ja som dal dva. Jeden je, aby sme v schôdzi pokračovali a odhlasovali správu o stave prokuratúry, akonáhle skončí rozprava. A druhý, ak je vládna väčšina už príliš unavená tým, že je leto, aby sme prerušili rokovanie a rokovali o správe o činnosti prokuratúry na budúcej schôdzi. Len je nedôstojné, naozaj, aby po hlasovaní vlastne nasledoval nejaký rozchod na prázdniny a parlament akože formálnej rokoval ďalej.
Rozpracované
11:42
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:42
Alojz HlinaTu budeme sedieť štyria-piati a pozerať generálneho prokurátora a vy už budete všetci dávno vo vlakoch, v autobusoch, čo je možno aj pochopiteľné. Ale naozaj to stráca tú fazónu, ktorú by sme mali ako takú držať.
Ďakujem.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
3.7.2015 o 11:42 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že mám morálne právo tiež dať takýto apel, lebo ja tu trávim naozaj veľa času. A síce sme najbezpečnejšou krajinou na svete, bez korupcie, bez zločinu, bez ničoho. Čiže v zásade by sme ani nepotrebovali generálneho prokurátora, lebo tak to vyzerá u nás. Ale naozaj sa pripájam aj k návrhu kolegu Lipšica, prípadne ho modifikujem, že na tej ďalšej schôdzi si kľudne dajte ako vyhradený bod hneď ako prvý. Stráca to tú dôstojnosť, naozaj.
Tu budeme sedieť štyria-piati a pozerať generálneho prokurátora a vy už budete všetci dávno vo vlakoch, v autobusoch, čo je možno aj pochopiteľné. Ale naozaj to stráca tú fazónu, ktorú by sme mali ako takú držať.
Ďakujem.
Rozpracované