54. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zase sa nám vrátila téma schránkových firiem do parlamentu na základe toho, že prezident vrátil parlamentom schválenú novelu zákona o verejnom obstarávaní späť s pripomienkami.
Účinný protischránkový zákon má spĺňať štyri kritériá. Na tom sme sa zhodli tu v pléne Národnej rady a podporili sme to naprieč politickým spektrom vrátane poslancov za stranu SMER. Sú to tieto kritériá: Musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, to znamená konečného užívateľa, nielen formálneho majiteľa firmy, musí riešiť narábanie s verejnými prostriedkami nielen v rámci verejného obstarávania, ale aj v zdravotnom poistení, pri privatizácii a pri ďalších prípadoch používania verejných zdrojov, musí zabezpečiť verejnú kontrolu, aby kontrola nebola ponechaná len politikom a ich nominantom, a musí zabezpečiť vymáhateľnosť, to znamená reálnu kontrolu v prípade pochybností, čiže nielen formálne riešenie.
Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorou sa opätovne na základe pripomienok zaoberáme, tieto kritériá nespĺňa, nespĺňa všetky tieto kritériá, najmä nespĺňa kritérium, aby pokrývala nakladanie so všetkými verejnými zdrojmi, pretože sa vzťahuje len na verejné obstarávanie, pričom podľa údajov zverejnených Nadáciou Zastavme korupciu až 80 % verejných zdrojov, ktoré končia v schránkových firmách, tam ide mimo verejného obstarávania. Dnes neexistuje žiaden reálny ani právny, ani praktický dôvod, prečo by sme nemohli prijať účinný protischránkový zákon, ktorý bude spĺňať všetky tieto kritériá, na ktorých sme sa koniec koncov zhodli. A ani strana SMER nespochybňuje, že tento zákon to účinné riešenie nie je, pretože nie je to riešenie, ktoré by spĺňalo všetky kritériá, na ktorých sme sa dohodli.
Tento zákon v tejto podobe je vlastne len získavaním času, pretože dnes už je zrejmé, že účinný protischránkový zákon Slovenská republika prijme, keď nie za tejto vlády, tak určite za vlády nasledujúcej a určite krátko po voľbách.
MOST – HÍD tak ako pri predchádzajúcom prerokovaní tejto novely zákona neúčinný protischránkový zákon nepodporí. Naopak, podporujeme preto aj pripomienky pána prezidenta. A pokiaľ v plnom rozsahu nebudú zapracované do zákona, tak nemáme dôvod ani toto stanovisko meniť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No musím povedať, pani poslankyňa, že to nie je pravda, že ide len o naťahovanie času a že tento zákon je absolútne neúčinný. Ja som to už spomínal vo svojom vystúpení v druhom čítaní k tomuto zákonu, kde som jednoznačne poukazoval na príčiny, prečo nemôže byť tento zákon rozšírený v danom čase plošne, ale je to reakciou na problémy, ktoré boli najmä pri verejnom obstarávaní, a preto sa týka verejného obstarávania v prvom kroku, a to preto, že Úrad pre verejné obstarávanie je v súčasnosti pripravený personálne, procesne riešiť tieto otázky vo vzťahu k registru konečných užívateľov výhod vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. On nemá kompetencie v súčasnosti to riešiť plošne. Ak by sa to malo riešiť plošne, musel by to robiť iný orgán, ako to vychádza z analýzy správy, pravdepodobne registrový súd, čo by si vyžadovalo ďalekosiahlejšie legislatívne zmeny v ďalších právnych predpisoch. Úrad pre verejné obstarávanie nemá v súčasnosti procesné možnosti postihovať aj iné druhy nakladania s verejnými financiami, či už ide o rôzne dotácie a iné nakladania s rôznymi financiami, tak, aby účinne vedel postihnúť tieto konania v prípade, ak ide o konečných užívateľov výhod, ktorých by sa to malo dotýkať. V súčasnosti vie riešiť procesne a sankčne len mechanizmus vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. Ak by išlo o iné druhy nakladania s verejnými financiami, nemá kompetencie, bez ohľadu na to, či by sa to zaviedlo do registra konečných užívateľov výhod, že sa tam majú zverejňovať všetci poberatelia verejných financií a všetky subjekty nakladajúce s verejnými financiami, tak nedá sa to jednoduchým úkonom momentálne spraviť, aby mal úrad kompetenciu vo vzťahu k všetkým týmto orgánom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, ja si vám dovolím pripomenúť obdobie vášho ministrovania, čo sa týka konečných užívateľov výhod, a teda aj schránkových firiem. Počas toho, ako ste vy boli ministerka, sa na vašom ministerstve prijal iba jeden vecný zámer v roku 2011, ktorý spomína v jednom jedinom odseku, akým spôsobom chcete teda zisťovať tých konečných užívateľov výhod na základe iba predkladania nejakých dokladov. Bolo to tam konkrétne na strane dvanásť. Čiže tu ste neprišli za celé vaše ministrovanie za Radičovej vlády s jediným riešením, strana SMER a vláda strany SMER prišla s návrhom riešenia, aj s legislatívnou úpravou, ktorú sme aj prijali. Za vás nebolo nič také prijaté. Dokonca v tom vecnom zámere sa citovalo a čerpalo z dvoch diplomových prác z Českej republiky. Čiže už to bolo celé smiešne, že vy ste sa inšpirovali diplomovkami nejakých študentov, ale neprišli ste so žiadnym návrhom, ktorý by riešil nejakých konečných užívateľov výhod alebo schránkové firmy ako také. Čiže preto si myslím, že kritika z vašej strany nie je dôvodná. Podľa môjho názoru by ste mali skôr uvítať, že vláda Roberta Fica prišla s riešením, samozrejme, nemusí byť stopercentné, ale je to nejaké riešenie, ktoré už určite aspoň v 90 % pomôže, a až potom by ste mali kritizovať. Čiže ja som si dovolil vám pripomenúť ten váš vecný zámer z roku 2011, kde na strane dvanásť ste mali iba jeden jediný odsek, ktorý sa tomu venoval. Pritom všetko ostatné ste citovali z diplomovky jedného študenta z Prahy.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Martvoň, Robert Fico vládne v tejto krajine bezmála desať rokov a stíha to s prostischránkovým zákonom na poslednú chvíľu a aj to v neúčinnej podobe, v čase, keď je tu už schválená aj smernica, ktorá od nás bude požadovať viac, v čase, keď sa tým zaoberáme už bezmála rok, a teda za ten bezmála rok už mohlo prísť aj to riešenie, ktoré nezverí túto rolu Úradu pre verejné obstarávanie, ale niekomu inému. Takže nemyslím si, že je tu priestor na výhovorky, ale, opakujem, je to len naťahovanie času, pretože je to len otázka času, kedy bude na Slovensku schválený a účinný protischránkový zákon. Vy to zjavne nezvládnete počas tejto vlády, tak to urobí nasledujúca vláda. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán spravodajca, dámy a páni, naozaj som chcel krátko, vecne vystúpiť k tomu vrátenému zákonu od pána prezidenta, ale musím reagovať na tú rozpravu, ktorá v posledných minútach tu prebiehala.
Pán kolega Martvoň, za našich vlád nemali schránkové firmy taký raj so štátom, taký biznis so štátom ako pri vašej vláde. Na kauzy, pokiaľ ide o PAYWELL, schránkovú firmu SkyToll, schránková firma, stámilióny, spomeňte si. Tretinu slovenských vagónov získal schránkový investičný fond, VÁHOSTAV tu robí biznis so štátom a ešte nevypláca tých dodnes živnostníkov a podnikateľov (schránková firma). V zásade ak by schránkové firmy poctivo obchodovali so štátom, poctivo vyhrávali súťaže a dávali najnižšie ceny za najlepšiu kvalitu tak, ako to všade vo svete býva, na to slúži verejné obstarávanie, aj u vás doma v domácnosti, aj v štáte by mal zákon o verejnom obstarávaní slúžiť na to, aby sme dostali primeranú kvalitu za čo najnižšiu cenu, ale pri vašej vláde cétečká sa takto nakupujú trojnásobne drahšie, ak staviate diaľnice, tak je to aspoň dvojnásobne drahšie, neznáma firma získa tretinu slovenských vagónov. Zbláznili ste sa už úplne? Takže preto my sme nemuseli prijímať zákon o schránkových firmách, lebo fungovali s našou vládou normálne. Ale tu kradnú a ešte sa skrývajú, sa hanbia priznať k tým biznisom. Preto sa musia skrývať na Cypre, v Belize, na Novom Zélande a kade-tade. Niekoľkokrát som vám to tu hovoril a nechcel som dneska o tom tu hovoriť, ale vaša odpoveď na to, prečo ste neprijali účinný zákon (protischránkový), a ešte pán prezident vám to napísal a vám to vrátil, je taká, že: „A vy ste to neurobili.“ Z posledných desiatich rokov vládnete osem, ale odpoveď je, prečo to nie je, lebo to vaša vláda, ste nepripravili, ako malé deti.
Ten problém je tu za vašej vlády, preto ľudia demonštrovali tu v decembri na uliciach, lebo cétečko sa nakúpilo takto trojnásobne drahšie. A ja sa teším, že osem ľudí je z toho obvinených. Dúfam, že budú tí ľudia aj odsúdení, nech tak konečne ľudia v tejto republike vidia, že tu nejaká spravodlivosť existuje, a preto bolo potrebné prijať zákon, účinný zákon, protischránkový zákon. A o tom bolo uznesenie, ktoré sme prijali v decembri. Národná rada prijala to uznesenie. Čiže vy sami ste sa zaviazali, zaviazali ste vládu, aby vláda účinný protischránkový zákon prijala.
A čo vám o ňom píše pán prezident v tom, čo vrátil? „Vládny návrh zákona nerieši túto problematiku komplexne v zmysle citovaného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, pretože upravuje register konečných užívateľov výhod len vo vzťahu k oblasti verejného obstarávania. Túto skutočnosť možno považovať za závažný nedostatok schválenej právnej úpravy, aj keď samotný úmysel vytvorenia registra konečných užívateľov výhod je určite krokom správnym smerom.“
K tomu je moja drobná poznámka, ktorú som niekoľkokrát tu zopakoval. Myslím si, že tak ako to je nastavené pri súčasnom znení zákona, tak ako ste to navrhli, vláda ako to navrhla, aj ten register konečných užívateľov výhod bude sa dať teda napĺňať alebo realizovať formálne, administratívne, byrokraticky. Naozaj keď tam firma napíše určitú osobu, splní si náležitosti, ten bude konečným užívateľom výhod, tak kto je jeho skutočným užívateľom, to sa nikdy nedozvieme. Ale, prosím, pán prezident píše, že vytvorenie registra konečných užívateľov výhod považuje za určitý pokrok. Ale píše, že tento návrh nerieši komplexne problematiku schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. To si skúste prečítať.
Potom pán prezident pomerne rozsiahlo sa venuje pozmeňujúcim návrhom, ktoré v pléne v druhom čítaní padli, myslím si, že aj vy, pán Martvoň, tuším, ste dali nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dotýkali tuším dynamického nákupu. Dobre hovorím. A pán prezident to porovnáva so smernicami Európskej únie, pričom píše o tom, že niektoré smernice sú nedostatočne implementované týmito pozmeňujúcimi návrhmi, nie je to správne riešené v zákone, alebo píše o tom, že niektoré smernice by sa mohli dokonca dostať do rozporu. Nechcem sa tomu podrobnejšie venovať, ten kto má o to záujem, môže si to prečítať, je to tam na piatich stranách. Ale naozaj vážne poukazuje na to, že môžeme mať s transpozíciou európskych smerníc, niektoré, ktoré boli v druhom čítaní navrhnuté takto, sú nedostatočne transponované do nášho zákona a môže s tým byť problém.
Preto pán prezident to zhŕňa na záver: „V záujme toho, aby sa predišlo naznačeným aplikačným problémom a zamedzilo sa nesprávnej implementácii práva Európskej únie, navrhujem zo schváleného zákona vypustiť právnu úpravu týkajúcu sa elektronickej komunikácie, dynamických nákupných systémov a elektronického trhoviska. Vrátenie zákona Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie zároveň umožní prehodnotenie schválenej právnej úpravy tak, aby sa zabezpečili efektívne a transparentné postupy v rámci verejného obstarávania.“
Inými slovami pán prezident píše o tom, že tých šesť bodov treba vypustiť a keď chceme riešiť transpozície, európskej smernice do nášho zákona, máme to riešiť napríklad v zákone, ktorý už máme v prvom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady. Hoci gestorský výbor, myslím si, že pán spravodajca to citoval, odporúča neprijať tých prvých šesť pripomienok pána prezidenta, tak my v KDH budeme hlasovať za tieto pripomienky. Pre vašu informáciu, tie ďalšie štyri pripomienky , ktoré navrhuje gestorský výbor schváliť podľa toho, ako to navrhuje pán prezident, sa dotýkajú len termínov. Naozaj sú tam termíny ako 1. september alebo 31. august, ktoré pán prezident navrhuje posunúť, lebo, viete, dneska už máme 17. septembra. Takže to, čo by tam bolo, už by ani neplatilo. Takže som presvedčený o tom, že máme podporiť všetkých tých šesť pripomienok pána prezidenta a že keď máme riešiť transpozície európskych smerníc, tak napríklad nech je to v novom zákone o verejnom obstarávaní, ktorý máme v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Zajac, no, viete, kebyže si poriadne prečítate tie pripomienky pána prezidenta, prídete na to, že on nám hlavne vyčíta, teda pri tom mojom dynamickom systéme, čo som dal ako pozmeňujúci návrh, ktorý má pomôcť v podstate v rámci verejného obstarávania, že sme transponovali ešte neúčinnú smernicu. Ale tá smernica nadobudne účinnosť 18. apríla 2016. A nič nebráni, aby určité ustanovenia boli, pokiaľ sú lepšie pre verejnosť a pre štát, nad rámec v súčasnosti platnej smernice. To nič tomu nebráni ani v rámci práva EÚ, pokiaľ sú dodržané ustanovenia tej pôvodnej smernice. Pritom niečomu, čo je naviac, lepšie, to nebráni, zvlášť keď to už obsahuje tá smernica, ktorá nadobudne účinnosť 18. apríla 2016. To je k právnej časti.
K tej politickej časti, čo ste povedali, že za vás nemali schránkové firmy raj, alebo taký raj, ako ste povedali. No tak ja neviem je asi pravda, za vašej vlády mali raj priamo politické strany ako SDKÚ, ktorá bola financovaná cez schránkové firmy.
Za vás dokonca bol ešte aj tunel pod Braniskom vytunelovaný. To nebola žiadna kauza, to bola len tak miliarda hore-dole.
Pri diaľniciach, pri ktorých popodpisoval váš minister dopravy nevýhodné zmluvy, ktoré jednoducho mali dôsledok nevyplatenia subdodávateľov, tiež sa tvárite, že vás sa to netýka. Nám vyčítate nejaké cétečko. Však u vás sa za tú sumu, za ktorú sa v Piešťanoch obstaralo cétečko, dokonca sa to celé zrušilo, sa to ani nevykonalo, ale je dobré, že tam je trestné stíhanie, za vášho ministra Uhliarika tie cétečká nie kupovali, ale prenajímali.
Vy nám tu spomínate nejaký prenájom vozňov. Vaša vláda, teda Dzurindova vláda, kde ste boli súčasťou, sa preslávila kauzou vláčiky. Vy nám tu idete spomínať niečo o vozňoch? Pán Zajac, čiže jednoducho vy ste také... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega Martvoň, máte pravdu, náš pán minister Figeľ podpísal nevýhodné zmluvy voči oligarchom a mecenášom, ktorí predtým vyciciavali štátny rozpočet. A pri tejto vláde oni ho znova vyciciavajú a stavajú takto za dvojnásobné čiastky. V tom máte pravdu. Oni ešte aj boli takí drzí a sprostí, keď tak mám povedať, že tých drobných živnostníkov ani nevyplácali, to je do neba volajúci hriech a na Slovensku by mali byť zatvorení.
Čo sa týka pána Uhliarika a jeho prenájmu cétečka, naštudujte si, prosím vás, vo Svidníku malo byť prenajaté cétečko a cez ten europrojekt tri roky mali byť platené všetky zdravotné úkony, ktoré by na tom cétečku, na ktorom by sa školili, všetci títo, čo by pracovali na tom špičkovom cétečku. Všetky tieto úkony zdravotné tri roky by tak boli hradené, tak si to naštudujte láskavo.
Čo sa týka pripomienok k tomu, čo hovoríte, že vy ste v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom dali transpozíciu európskej smernice, že ste to tak chceli skôr. No takto sa európske smernice do našej legislatívy nemajú transponovať, naozaj to má ísť štandardným legislatívnym konaním, pripomienkovým konaním, prvým čítaním, tak, následne legislatívny odbor aby sa k tomu vyjadril, druhým čítaním, až tak, pán prezident, ale nie tak, že v druhom čítaní ideme do transpozície poslaneckým návrhom zákona európskej smernice. To nie je štandardný legislatívny proces. A potom býva z toho chaos, ľudia, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu podľa takto navrhovaného zákona, ktorý ste schválili, nebudú vedieť, ako majú postupovať. Preto som rád, že pán prezident aj tie termíny posunul.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k pánom prezidentom vrátenej novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa týka primárne schránkových firiem. A ja vo svojom vystúpení sa budem venovať hlavne problematike schránkových firiem.

Dovoľte mi však na úvod zaujať stanovisko aj k iným veciam, ktoré v tom zákone sú, ktoré sa netýkajú schránkových firiem, ale budem stručný, ale keďže budeme dnes hlasovať o zákone ako o celku, nielen o tej časti, ktorá sa týka schránkových firiem, je nutné to povedať.
Kolega Zajac už niečo z toho spomenul a nie je to len otázka dynamických nákupných systémov, ja som ešte v druhom čítaní poukazoval na to, že je niekoľko desiatok strán spoločnej správy výborov, mení zákon o verejnom obstarávaní na rôzne smery, na poslednú chvíľu úplne v inej téme, ako sú schránkové firmy, a že vlastne prehlbuje a zhoršuje to, čo už dnes považujú všetci odborníci za najhoršiu stránku nášho zákona o verejnom obstarávaní, jeho komplikovanosť, nezrozumiteľnosť, vnútornú protirečivosť a, naopak, niekde až doslovnosť. To, že to tento zákon robí, ešte k tomu aj technicky nekompetentným spôsobom je podľa môjho názoru nespochybniteľné. A ukazujú to aj pripomienky pána prezidenta, upozorňovali sme na to aj my. Nebudem však o tom širšie hovoriť, pretože máme na tejto schôdzi úplne nový zákon o verejnom obstarávaní v prvom čítaní, ktorý, bohužiaľ, tieto problémy skôr prehlbuje, ako rieši vzhľadom na to, že je viac ako dvojnásobne dlhý, ako je dnešný zákon o verejnom obstarávaní. A preto si myslím, že v rozprave k nemu bude priestor a miesto a nevyhnutnosť sa vrátiť k tomu, že máme komplikovaný, nefunkčný a byrokratický zákon o verejnom obstarávaní dneska. Dneska však naozaj treba sa venovať primárne schránkovým firmám. Odysea schránkových firiem trvá už dlho, mnoho ľudí je z nej unavených, ale napriek tomu treba vždy pripomenúť, že dobré riešenie tejto problematiky je dôležité a je dobré pripomenúť, ako by to dobré riešenie malo vyzerať aj v porovnaní s tým, čo máme pred sebou.

Začnem tým, prečo je to dôležité. Myslím, že v tomto moji predrečníci už vykonali dostatočnú prácu a spomenuli nielen množstvo konkrétnych káuz, ktoré sme mali za posledné roky na Slovensku na stole, ale aj určitý širší fenomén toho, že schránkové firmy sa objavujú všade tam, kde niekto nie je ochotný sa priznať k svojmu vlastníctvu firmy, ktorá buď obchoduje so štátom, alebo nejakým spôsobom chce vystupovať utajene, a že takmer neexistujú dôvody, aby toto bolo v spoločnom záujme. Takmer vždy je to na úkor spoločného záujmu, pretože sa za utajené vlastníctvo chcú maskovať ľudia, ktorí by inak neustáli vysvetlenie, prečo sú v danej transakcii na tej súkromnej strane, nie na tej štátnej strane, za ktorú väčšinou vystupujú. To, že ide kumulatívne o zmluvy, kontrakty alebo plnenia v hodnote už, dá sa povedať, dokonca asi aj cez miliardy eur, tiež nemusíme spomínať, takže nejde o nejakú triviálnu problematiku, ktorú chceme riešiť z pasie, ale, naopak, ide o niečo zásadné a závažné.

Otázka je, ako to riešiť. My sme ešte minulý rok formulovali a s kolegyňou Žitňanskou prestavili tie 4 princípy, ktoré, si myslím, sú dodnes vhodné. Jeden ten princíp bol, že tento zákon sa má týkať skutočných vlastníkov a má odhaľovať nielen teda tých oficiálnych. Druhý ten princíp bol, že sa to má týkať nielen verejného obstarávania, ale aj všetkých ostatných spôsobov nakladania s verejnými prostriedkami, alebo toho tam, kde verejný sektor je účastný. Tretí princíp potom bol, že takéto vlastníctvo má byť verejne známe, teda jeho kontrola nemá byť len predmetom kontroly nejakým úradom, ale má to môcť kontrolovať aj verejnosť. A napokon ten štvrtý princíp malo byť to, že musí ten zákon obsahovať aj účinný vynucovací mechanizmus, ak sú podozrenia, že tie údaje sú nepravdivé, aby sme naozaj vedeli odhaliť tých skutočných vlastníkov alebo im zakázať obchody so štátom, ak to odhalenie nie je možné, lebo oni naň nechcú pristúpiť. Tieto štyri princípy sme deklarovali a tieto štyri princípy odhlasovala aj táto Národná rada nad ústavnou väčšinou takmer 120 hlasov v decembri. Pripomínam, že za ňu hlasovali, ak sa nemýlim, takmer všetci kolegovia aj z ľavej strany tejto snemovne, ale hlasovali za ňu aj skoro všetci kolegovia z pravej strany tejto snemovne, až na pár výnimiek.
Keď Národná rada zaväzuje vládu, je to dosť zásadná vec, pretože dôvera vlády pochádza z tejto Národnej rady a bez dôvery tejto snemovne nemôže vláda existovať. Napriek tomu vláda prišla do tejto snemovne so zákonom, ktorý evidentne tieto princípy a to uznesenie nespĺňa, priznáva to dokonca aj samotná vláda, respektíve jej zástupcovia a priznávajú to v rozprave aj poslanci strany SMER, pretože je minimálne evidentné a nepopierateľné, že tento návrh sa netýka všetkých obchodov s verejným sektorom, ale týka sa len ich jednej podmnožiny. A to je to, o čo ide podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Tu mi dovoľte pripomenúť, že jednak aj veľa obstarávaní nejde podľa zákona o verejnom obstarávaní, to znamená, že ani na obstarávania mnohé sa nebude platiť, ak tie obstarávania nie sú upravené týmto zákonom, ale majú z neho napríklad výnimku. Ale aj množstva ďalších obchodov so štátom, či sa jedná o dotácie, eurofondy, kúpu alebo predaj majetku štátu alebo aj obcí a samospráv a mnohých ďalších vecí, sa dotýkať nebude, tie schránkové firmy dnes až príliš často vystupujú. Tento princíp nie je v tomto návrhu zohľadnený napriek tomu, že Národná rada ním zaviazala vládu.

Zároveň sme konštatovali už pri schvaľovaní tohto zákona, že len čiastočne napĺňa ten posledný princíp, teda princíp vynútiteľnosti. Obsahuje síce ustanovenia lepšie ako v tom pôvodnom návrhu strany SMER o tom, že môžu byť vyslovené podozrenia, ako sa tie podozrenia majú vyšetriť. A ten mechanizmus je stále pomerne zneužiteľný, najmä preto, že kladie celé bremeno na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorého kapacitná a technická schopnosť úspešne toto vynucovať je veľmi otázna, keď sa pozrieme už len na to, ako sa borí so svojimi dnešnými úlohami.

Takže to je toľko k tomu, že nepopierateľne tento zákon v jednom princípe nenapĺňa princípy, ktoré táto Národná rada schválila, a v druhom je podľa mňa veľmi silný argument, že to napĺňa len čiastočne alebo vôbec to nenapĺňa.
Prečo tu taký zákon máme, prečo ho tu máme v tejto chvíli už tretíkrát? Je to preto, že mali sme jeho dve čítania a teraz nám ho prezident vrátil. No je to súčasť predvolebnej politickej stratégie strany SMER, ktorá hovorí, že body, na ktoré je verejnosť citlivá, body ktoré aj citlivo vnímajú občania všetkých politických farieb a presvedčení, nemožno nechať bez zahmlievacej odpovede. To znamená, že nie je možné jednoducho povedať, že: Viete čo, toto my nespravíme, lebo sa nám nechce alebo nestojí nám to za to, alebo pre našich voličov to nie je podstatné, lebo najneskôr od kauzy cétečka všetci občania, ktorí aspoň trochu sledujú verejné veci, chápu, prečo je toto podstatné. Za takých okolností politická stratégia strany SMER je predložiť, prípadne ak má dokonca možnosť na to, aj pretlačiť návrh, ktorý síce v skutočnosti tú situáciu nerieši, odborníci na to aj upozorňujú, tak ako by som tu mohol citovať desiatky citácií expertov na túto problematiku, ktorí pomenovali to, čo som pomenoval pred chvíľou, že tento zákon nielenže nenapĺňa parlamentné uznesenie, ale ani nedosahuje to, čo treba, aby obsahoval, ale strana SMER sa spolieha na to, že to je jedno, lebo samotný návrh schválne vytvára dostatočné množstvo mediálnej hmly na to, aby politické volebné škody z tohto boli minimalizované. To je jediný cieľ tohto zákona, ktorý tu pred sebou dneska máme.

To, že ide o stratégiu, môžeme vidieť z toho, že úplne rovnakú cestu už sme zvolili pri konflikte záujmov, ktorý tu máme o niekoľko desiatok bodov nášho programu neskôr, kde tiež sme predložili návrh, ktorý evidentne nemá žiadny vecný zmysel, ktorý dokonca aj pravdepodobne, keďže ide o ústavný zákon, ani neprejde, ale opäť umožní dostatočne predvolebne zahmlievať to, že strana SMER nechce kontrolu konfliktu záujmov a majetku verejných funkcionárov tak, aby politické volebné škody z toho boli obmedzené až nulové.
Ja za seba chcem povedať, že odmietam túto politickú stratégiu. Rozumiem jej na cynickej úrovni, rozumiem jej na úrovni manipulácie verejnej mienky, ale musím ju odmietnuť ako mimoriadne cynický pokus spoliehať sa na to, že voliči naozaj nemajú čas a kapacitu vyhodnotiť viac ako jeden novinový titulok.

Pozrime sa na to, aby sme pokračovali v zdôvodnení, čím strana SMER a jej predstavitelia odôvodňujú, že nenaplnili uznesenie Národnej rady, keďže, ako som spomenul, minimálne v tom jednom bode to sami museli priznať, lebo je to úplne nepopierateľné. Odôvodnenie, ktorého sme boli svedkami, tu bolo, že Európska únia v podobnej veci prijíma tiež smernicu, ktorá sa týka schránkových firiem, a preto by bolo dobré počkať, čo vlastne Európska únia schváli, aby sa to teda nemuselo potom prerábať, keď to Európska únia schváli. Toto vysvetlenie bolo síce vecne smiešne už vo chvíli, keď bolo vyslovené, lebo ak by bolo myslené vážne, tak ani tento zákon tu nemá čo robiť, pretože táto novela o verejnom obstarávaní takisto je ovplyvnená tým, čo sa v európskom parlamente schvaľuje, tak prečo mať tú a nemať všetko to ostatné, eurofondy, dotácie, predaj majetku štátu, konkurzy a podobne, ale mať tu len toto?
Dnes však už vieme, že ani toto tvrdenie sa nenaplnilo, pretože na uvedenej smernici už dohoda bola dosiahnutá a jej text je všeobecne známy. My však dnes máme situáciu, kde máme nielen tento vrátený návrh pánom prezidentom, ale kde máme v prvom čítaní aj kompletne nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorý vláda schválila na konci augusta, dávno potom, čo ten európsky mechanizmus bol známy, a napriek tomu nielen táto novela, ale ani tento úplne nový zákon neobsahujú nič nad rámec toho, čo už tu SMER predložil ešte v apríli, inými slovami, dnes už vieme s istotou, že odvolávanie sa na Európsky parlament bolo len zásterkou toho, aby sme nemuseli mať zákon v súlade s uznesením Národnej rady a v súlade s tými štyrmi princípmi, na ktorých sme sa pôvodne všetci zhodli.

To je aj dôvod, prečo ja za seba môžem povedať, že nielenže nebudem hlasovať za tento zákon, ale že budem dokonca hlasovať proti nemu, pretože si myslím, že je potrebné jasne pomenovať, že odmietame túto stratégiu zahmlievania.Dovoľte mi na záver len povedať politicky, že táto stratégia zahmlievania predvolebného má svoje limity. Pri témach, ktoré sa stanú predmetom všeobecného záujmu, má svoje vážne limity, pretože tam, kde ľuďom na tom záleží, je veľa z nich schopných ísť aj do detailu, z ktorého ich manipulatívni politici často podceňujú, že nie sú schopní ísť do takého detailu.
Poviem príklad. My v strane SIEŤ sme rozbehli na začiatku leta, okolo 1. júla sme rozbehli petíciu práve za zákaz schránkových firiem a prijatie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. A hoci sklamanie našich občanov z politiky a z toho čo im prináša, je veľké, tak len za dva letné mesiace bez extrémnej snahy už máme 57-tisíc podpisov pod touto petíciou. To znamená 57-tisíc ľudí bez nejakej veľkej reklamnej kampane, len aktivisti stojaci v uliciach dokázali vyzbierať 57-tisíc podpisov za dva mesiace. Pre mňa je to veľmi pozitívny signál, priznám sa, že je to aj rýchlejšie, ako som to ja osobne čakal, lebo to hovorí, že najneskôr kauzou VÁHOSTAV-u ten nezáujem slovenskej verejnosti o schránkové firmy sa skončil a, verím, že skončil nadobro. Preto keďže priznám sa, že neverím, že dneska schválime dobrý zákon, pretože zjavne k tomu nie je vôľa, zostáva mi veriť, že budúci rok už v inej zostave schválime zákon, ktorý naplní tie štyri princípy, na ktorých sme sa pôvodne zhodli naprieč politickým spektrom, ale ktorého naplnenie je zjavne pre ľavú časť tejto snemovne neprijateľné, pretože by zásadným spôsobom ohrozilo napĺňanie hospodárskych záujmov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, no nie je to celkom pravda, ako hovoríte, že je to naše úmyselné konanie. Ja som vysvetlil už aj v rozprave v druhom čítaní, aj pred chvíľou vo faktickej poznámke, prečo sa nedá naplniť ten jeden zo štyroch atribútov, ktoré ste vy formulovali, pričom sami ste priznali v rozprave v druhom čítaní, že tie tri atribúty naplnené predtým boli.
Pokiaľ ide o tú smernicu, áno, samozrejme, čakalo sa na tú smernicu, ale čaká sa ďalej, pretože nejde len o prijatie samotnej smernice ako právneho textu, ale aj o zavedenie celého mechanizmu, tá smernica predpokladá vytvorenie celoeurópskeho registra konečných užívateľov výhod, tak aby sa dali nejakým spôsobom aj overovať tie informácie, ktoré sa v tom registri budú nachádzať, a takisto predpokladá aj zavedenie zoznamu nespolupracujúcich krajín a ďalšie mechanizmy, ktoré budú mať vplyv aj na konečnú podobu zákona, ktorý budeme musieť potom my prijať v rámci implementácie tejto smernice. Čiže z tohto pohľadu neviem, či je to pravda, čo hovoríte.
No a pokiaľ teda hovoríte o tom a kritizujete našu vládu, že sme prijali takýto návrh zákona alebo takýto zákon, tak ja musím poukázať na to, čo bolo v minulosti, boli ste členom SDKÚ, pričom vo volebnom sľube SDKÚ z roku 2010 bolo jasne napísané, že: „Zabezpečíme, aby sa na obstarávaniach a zmluvných vzťahoch so štátom alebo samosprávami nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní.“ Pritom v roku 2011 už vyšiel článok v SME, ja som ho tu už raz citoval, teraz z neho len veľmi stručne uvediem, hovorí o tom, že sľub o zverejňovaní vlastníkov firiem SDKÚ asi nesplní, kde je jednoducho napísané, že najsilnejšia vládna strana, teda v tom čase SDKÚ pred voľbami sľubovala odkrytie majiteľov firiem, ktoré hospodária s verejnými financiami, dnes sa im to také jednoduché už nevidí.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, je ťažké hovoriť niečo, o čom sám viete, že nie je pravda, najmä keď človek si väčšinou za svojimi slovami stojí, takže položím vám len jednu otázku. Ak tento návrh, ktorý tu prerokúvame aj dnes, obsahuje zriadenie registra konečných užívateľov, obsahuje celú tú investíciu, inštitucionálnu, ktorú to vyžaduje, aj informatickú, aj legislatívnu, a jediný rozdiel v tom princípe, na čo sa vzťahuje, je v tom, že by sa asi päťstranovou novelou povedalo, že aj v niektorých iných typoch právnych vzťahov sa musia firmy zaregistrovať v takomto registri, tak mi skúste vysvetliť, v čom teda čakáte na tú smernicu, lebo my už robíme všetko dneska, to je ako keby ste vybudovali kompletne nové auto, všetky investície do motora, karosérie a podobne, len potom namiesto štyroch dverí tam dali jedny a ostatné zamurovali a tvárili sa, že čakáte na to ďalšie. To nemá jednoducho logiku, odpusťte mi, čo hovoríte.
A k tomu, čo ste povedali potom. Ja sa priznám, že ja tieto typy šarvátok nechávam radšej tradičnejším politikom, a preto vám dám takú veľkorysú ponuku. Z posledných desiatich rokov osem rokov vládne strana SMER a necelé dva roky vládla súčasná opozícia, z tých dvoch rokov ona v skutočnosti vládla len rok a tri mesiace, potom už nemala dôveru, ale rozšírme to na dva roky, aby sme boli veľkorysí, takže dohodnime sa, že na 80 %, ak na konci tohto volebného obdobia nebude účinný protischránkový zákon, to nebude, čo sme tu práve ukázali, tak to bude zodpovednosť vaša a na 20 % to bude zodpovednosť opozície. Ja si myslím, že to bude férové, hoci hovorím z pohľadu opozície trošku veľkoryso, lebo mohla by tu bojovať aj za 85 : 15, ale dohodnime sa na tých 80 : 20 a nemusíme sa tu už venovať tomuto typu šarvátok.