54. schôdza

28.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zámerom návrhu zákona je najmä: stanovenie podmienok systému a formy poskytnutia podpory najmenej rozvinutým okresom Slovenskej republiky, vypracovanie akčných plánov ako záväzných dokumentov, ktoré zabezpečujú znižovanie hospodárskych a sociálnych disparít medzi jednotlivými okresmi, zriadenie rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu ako odborného poradného orgánu, ktorý je tvorený zástupcami ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a subjektov územnej spolupráce, ktorí participujú na vypracovaní akčných plánov pre potreby najmenej rozvinutých okresov, ďalej určenie definície jednotlivých foriem podpory, ktoré sa poskytujú okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Týmto zákonom sa novelizuje zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaná právna úprava je výsledkom spolupráce Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

30.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedkyňa, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1734).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9 novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte, prosím, rozpravu.

32.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ináč toto je naozaj také milené, že šéf komisie, alebo čoho to je, pre úpravu rokovacieho poriadku, moderuje schôdzu v tričku tri dni, v čiernom. Pán minister, mne budete niečo vyčítať, pán minister sem dôjde v pepitovej košeli, bez kravaty, mešká, ani múú, ani búú. Ani múú, ani búú. Celý parlament proste čaká na pána ministra. Pán minister sa tu postaví, nepovie, že prepáčte, mal som nejaké neodkladné... Nie! Proste to je váš svet, však (rečník sa prihovára predkladateľovi)? My ho, v ňom žijeme, pán minister. Vy sem za chvíľku donesiete zákon o informáciách, kde milión euro nie je peniaz, a Oraváci chodia na pltiach. Dôjdete sem, postavíte sa, ani múú, ani búú. A mne bude niekto niečo vyčítať?!
Pani predsedajúca, upozornite, prosím vás, pána ministra do budúcna, že sa patrí chodiť načas, keď si predstavuje svoje zákony. Tak by som poprosil takú procesnú záležitosť.
A k tomuto samotnému návrhu dovoľte uviesť. Ja som – koľko je to už? – možno 23, aj viac, ešte Mečiar bol, počkajte, 23, 24 rokov, som bol v Číne a sprostredkovali sme také stretnutie, sa to volalo, že komisia pre pomoc málo rozvinutým oblastiam Číny. Hej, a tam bolo, voľajaké zaujímavé, že nikto tomu neveril, že kde sme tých ľudí zavolali. Nakoniec tam všetci tí titáni šli a nakoniec pomaly jeden, jediný obchod, ktorý sa urobil, tak sa urobil s touto komisiou. A tam, mimochodom, stojí zrod nášho automobilového priemyslu, lebo vtedy, aj vďaka tejto štátnej komisii pre pomoc málo rozvinutým oblastiam Číny, sa nakúpili autá, ale urobili sa aj iné veci.
Čo chcem povedať, prečo to hovorím? Vtedy taká komisia v Číne fungovala. Ja, priznám sa, teraz neviem, či funguje. To neviem, či funguje. Vtedy fungovala, ale to bolo milené, že jak tam tí titáni priemyslu vtedy prišli na to zasadnutie, a bola to taká skromnučká kancelária. Viete, oni zvyknutí na neviem čo, na honor sem, honor tam, tak pozerali, či si majú tu sadnúť, či nemajú si tam sadnúť a že... A potom mi ten Číňan, ktorý to sprostredkoval, hovorí – ja sa ho pýtam, že: pozri jak kukajú, že či sú správne – a on hovorí: však a čo chceš, však to je komisia pre pomoc málo rozvinutým oblastiam Číny, však oni nemôžu sedieť v päťhviezdičkovom hoteli. Viete. A pozrite si, kde je dneska Čína, a pozrite si, kde je dneska Slovensko.
Čiže prečo to hovorím? Bojím sa, že, alebo možno nie, možno som zbytočne podozrievavý, že to vôbec tak nebude fungovať, viete, že naozaj. Lebo ja sa stotožňujem s týmto návrhom. Ja s tým nemám problém. Len znova upozorňujem na to, aké riziká sú v tejto krajine, obzvlášť keď niektoré rezorty, pán minister, riadite vy. Pre vás je svet gombička a Rožňava vás zaujíma asi tak ako mňa šaty Sisi Sklovskej. Viete, to je len, vy ste to sem proste doniesli, lebo je to politická záležitosť, hej? Javí sa to ako chytľavá vec, len ja by som chcel a som zvedavý na tie aplikačné výskumy z toho, že či sa zase nebudú diať veci, ktoré by jeden, nad ktorými by rozum stál.
Princíp je dobrý. Ja som koniec koncov mimochodom Kaliňákovi možno pred štyroma rokmi hovoril, ešte myslím na Lešti sme to vtedy boli, že jediná šanca je, že sa dostaneme, že niektoré oblasti, ja som to vtedy hovoril, že niektoré oblasti Slovenska dáme pod špeciálnu správu, hej, daňovo-colnú, ale že neviem, že ako je to z pohľadu toho, že ako my môžeme, ako nás Európska únia pustí, že áno, že niektoré tie regióny zachránime tak, ako Číňania postavili ženšen, ako postavili, proste oni vytvorili tie špeciálne ekonomické zóny, kde vlastne fakt, že spustili motory, rotory, a už to potom štartovalo aj ďalej.
Ak je toto ono, tak držím tomu palce. Dúfam, že bude to prebiehať tak, ako má, že to nepustí, že kto sa môže stať tým okresom. Hej, tam je ten prepočet, nebudem ho teraz komentovať, že či zrovna to je ten objektivizujúci ukazovateľ. Nebudem komentovať tú radu, niekto to musí, sa o tom, sa radiť. Nebudem komentovať ten akčný plán, ale budú ma zaujímať výsledky toho celého. Jak ste teraz to zosekali, tú investičnú pomoc na, na vôbec, že je možné, chvalabohu, aspoň pri priemyselnej výrobe. Lebo vy by ste boli schopní dať aj cestovný ruch do Rožňavy, a to by sa javilo, že im tam treba dať nejaké zábavné centrum, a to by ste podporili investičným stimulom. Takže, chvalabohu, to zostalo iba v kategórii priemyselnej výroby, lebo to je šanca na tie, že dostať tam ľudí, aby mali kde ráno ísť v montérkach. Lebo tam sa ráno zobudí a nemajú kde ísť v montérkach. Takže to je pozitívne. To, že sa to zosekalo na 200-tisíc, je oproti tomu, čo je teraz, je o dosť menej. Som zvedavý, že čo to urobí v praxi. Či skutočne sa tam objaví a zjaví nejaká výroba a či to nebudú zase nejakí vaši. Toho sa bojím až hrúzim, že zas nejakí vaši, naši dostali, nedostali, a urobia jedno okno a potom ich budú všetci naháňať. Nikto už nebude dvíhať telefón, nikto už nebude vedieť, kto tam bol, čo tam bol. Verím, že už len pre, s tým skončím, už len preto, že je to pre pomoc malo rozvinutým oblastiam. To bolo jak v tej Číne, že tam ten, tí štátni úradníci sedeli v tej skromnučkej kancelárii a za nimi ináč bola, mimochodom, veľmi silná firma a vplyvná firma, ale oni tam sedeli v tej skromnučkej kancelárii, lebo vedeli, že si nemôžu dovoliť veľkú a bohatú kanceláriu, lebo by to urážalo tých ľudí, ktorí prichádzali z tých málo rozvinutých oblastí Číny.
Tak, pán minister, keď vám aspoň niekto príde z tej Rožňavy alebo Rimavskej Soboty, aspoň elementárnu úctu im prejavte v tom, že to sú tiež naši. Samozrejme, nedosahujú nebotyčných výšin nášho kaviárového socializmu, ani nedosiahnu nikdy, ale sú to tiež aj naši a zasluhujú si úctu a rešpekt.
Ďakujem.

34.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja súhlasím s mojím kolegom Hlinom, čo sa týka niektorých tých kritérií, ktoré sa dotýkajú tohto návrhu zákona, resp. ktoré sa dotýkajú konkrétne okresov, aby boli schopné prijímať tú podporu pre ich ekonomický, resp. hospodársky rozvoj. Ja síce neviem, odkiaľ boli nabrané tieto, tých, počet štvrťrokov pre tieto okresy, aby mali výšku minimálne 1,9-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti, V každom prípade, keď si zoberiete tieto okresy, o ktorých stále hovoríme, a sú to stále tie isté okresy, ony už 25 rokov majú tú výšku nezamestnanosti, ktorá je ďaleko nad 1,9-percentným násobkom, teda tejto miery nezamestnanosti.
Tento návrh zákona samozrejme ja chápem veľmi pozitívne. Na druhej strane, pán minister, veď my už teraz môžeme robiť akčné plány na tieto okresy. Veď koniec koncov myslíte si, že za nejaký rok alebo dva roky sa tá situácia týchto okresov zmení? Jednoducho tú čas hrá rolu a my ako keby sme týmto zákonom, ktorý, hovorím ešte raz, beriem ho pozitívne, ale na druhej strane tie akčné plány už treba teraz pripravovať pre tieto okresy.
Načo čakáme ešte, načo čakáme ešte? Tu jednoducho tá situácia sa tam určite nezmení. Samozrejme, ja vítam aj to zníženie týchto podmienok pre získanie investičnej pomoci pre tieto okresy, ale v každom prípade, hovorím, zbytočne strácame čas, tu treba konať. Aj keď, ešte raz opakujem, ten zákon je, je v podstate pozitívny.
Ďakujem.

36.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi za reakciu. Ja len, pani predsedajúca, lebo mám pocit, že sa nemáte k tomu, chcem vás upozorniť a dokonca vás žiadam, aby ste upozornili pána ministra, že je výrazom elementárnej slušnosti sledovať program a dostaviť sa na rokovanie načas. V prípade, že sa tak nepodarilo, čo môžeme uznať, že môžu existovať objektívne skutočnosti, je znova výrazom elementárnej slušnosti. Len to vás mám učiť ja, oravský bača? Je výrazom elementárnej slušnosti, že sa postavím a poviem: prepáčte. Takže chcem vás, chcem od vás počuť, že upozorníte pána ministra na tieto skutočnosti.

38.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vláda predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov. A ja ako človek aj politik sa cítim výrazne orientovaný na podporu regiónov, či už z hľadiska mojej činnosti v minulosti, ale aj v prezentácii v Národnej rade som to veľakrát deklaroval, a myslím si, že tak aj konám. Preto by pomoc centrálnej vlády som mal vnímať ako, ako pozitívny krok a kvázi potvrdil, že je to, je to správny smer. No hneď úvodom chcem konštatovať, že sa jedná o proklamovaný úmysel, a skutočnosť bude realita, ktorá ešte zatiaľ ani nevieme, aká bude, pretože zákon o tom nehovorí.
V prvom rade sa chcem však pristaviť pri načasovaní navrhovaného opatrenia, kde sme svedkom pomaly už predvolebného obdobia a blízkosti parlamentných volieb, a vláda ho zakomponovala, tento návrh zákona, do tzv. sociálneho balíčka, kam popri tomto návrhu zaradila také ľúbivé zámery, ako je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny, zvýšenie materského príspevku, poskytovanie pobytu zadarmo pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach a tak ďalej.
A pred tým, než zdôvodním svoje, teda pred tým, než to podozrenie zdôvodním, zastavím sa pri výsledkoch najrozsiahlejšieho prieskumu mapujúceho podmienky na podnikanie v jednotlivých okresoch Slovenska. Hoci tento prieskum, ktorý robila Podnikateľská aliancia Slovenska, má už 5 rokov, myslím si, a nieže si myslím, som presvedčený, že jeho výsledky sú aktuálne aj dnes. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska v tom produkte s názvom Konkurencieschopné regióny 21, zaradili respondenti medzi najväčšie bariéry podnikateľského prostredia slabú kvalitu cestnej infraštruktúry, nízku vymožiteľnosť práva na okresných súdoch, nezáujem štátu a štátnych inštitúcií o okres, byrokraciu a prieťahy v konaní na úradoch, slabé prepojenie odborných škôl s trhom práce, neblahý vplyv v činnosti úradov na podnikanie, nedostatočnú ochranu súkromného majetku, dopad šedej ekonomiky na podnikanie, haprujúce hospodárenie samospráv a migráciu kvalifikovanej pracovnej sily. Vymenoval som prvých desať najzávažnejších prekážok, aby som vás nemusel zaťažovať vymenovaním ďalších.
Keď sa na ne pozrieme, 90 % z nich sú oblasti, ktoré má, v úvodzovkách, na svedomí štát, buď priamo vláda, alebo súdny systém. Ak je štát v odstraňovaní týchto bariér spomalený alebo nečinný, potom sa to priamo odráža na ekonomickej vyspelosti krajiny, ale aj jednotlivých okresov. Tam, kde sú nedostatky najväčšie, je ekonomická aktivita najslabšia a životná úroveň najnižšia. Preto nie div, že za ostatnými oblasťami Slovenska zaostávajú okresy na juhu stredného Slovenska či takmer na celom východe Slovenska, okrem okolia Košíc a Prešova. V roku 2010 dominovali v miere nezamestnanosti v poradí okresy: Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Kežmarok. Spojitosť s kvalitou regionálneho podnikateľského prostredia sa ukázala ako jednoznačná. Spomenuté štyri okresy sa umiestnili v poradí od konca na štvrtom, piatom, dvadsiatom prvom a šestnástom mieste spomedzi všetkých 79 okresov Slovenska.
Okresy s vysokou nezamestnanosťou a slabým podnikateľským prostredím opäť okupovali tie najnižšie priečky. A keď sa spätne vrátim k navrhovanému zákonu, ten sleduje cieľ pomôcť najmenej rozvinutým okresom. Mal by sa v nich, v úvodzovkách, citujem, "naštartovať hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj", aby sa zmiernili hospodárske rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. Na to, aby vláda podľa tohto návrhu stanovila, ktoré subjekty si takúto pomoc zaslúžia, definovala najmenej rozvinutý okres taký, zase citujem, "v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12-ch po sebe nasledujúcich štvrťrokov vyššia ako 1,9-násobok priemernej miery evidovanosti nezamestnanosti Slovenskej republiky za rovnaké obdobie". Koniec citátu.
Definícia je teda jednoznačná. Dá sa podľa nej stanoviť, kto má možnosť získať štátnu pomoc. Nejdem teraz prepočítavať, ak si však zoberieme posledný údaj z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, vyššiu ako 1,9-násobnú priemernú celoštátnu mieru nezamestnanosti zaznamenali zhodou okolnosti štyri okresy v poradí: Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok a Rožňava. Nie je to niečo, čo som pred chvíľočkou hovoril úplne z iného uhla pohľadu? Iba Rožňava a Kežmarok si spred piatich rokov prehodili pozície na štvrtom a na treťom a štvrtom mieste. Som si istý, že keby sa aj dnes zmapovalo regionálne podnikateľské prostredie v týchto okresoch, okupovali by najspodnejšie priečky. Tieto a ďalšie postihnuté okresy si preto výrazne zaslúžia podporu štátu, ale trošku inú, ako vzdávame v návrhu zákona.
Vráťme sa teda ešte o 5 rokov naspäť a na základe podrobnej analýzy sa pozrime na to, čo v týchto okresoch najviacej chýbalo, aby sa mohli ekonomicky rozvíjať a znižovať nezamestnanosť. Všade si ťažkali na nevhodnú polohu okresu, na podnikanie a nekvalitnú infraštruktúru a za veľké prekážky považovali migráciu pracovnej sily, nízku úroveň vzdelania a všeobecne nízku úroveň konkurencie v priemysle a službách. Ak by sme sa teda mali na to pozrieť z požiadavky týchto štyroch najmenej rozvinutých slovenských okresov, potom by cielene opatrenia mali smerovať práve sem. Na to netreba žiaden osobitný zákon, stačí vziať do úvahy názory odborníkov, alebo ak chcete, kvalifikovaný prieskum. Je vysoká pravdepodobnosť, že ak by sa podarilo vykonať nápravu v najkritizovanejších oblastiach, potom by sa miera nezamestnanosti zmenšovala a postihnuté okresy by neostávali na chvoste celoštátnych štatistík.
Zároveň si dovolím povedať, že ak by vláda sa zasadila o plošné zlepšovanie podnikateľského prostredia v celom štáte, najmenej rozvinutým okresom by to prospelo určite najviac. Veď tam, kde je ekonomicky najhoršie, cítia tieto neduhy, ktoré sú aj v podnikateľskom prostredí najpálčivejšie a prípadné zlepšenia najvypuklejšie. Neverím, hovorím to dopredu, že najzaostalejším regiónom Slovenska pomôže vytváranie špeciálnych komisií, rád a akčných programov, za ktorými by mali sledovať vládne príspevky. Tento zdĺhavý a korupcii veľmi náchylný administratívny systém nemôže nahradiť zmysluplnú vládnu politiku, ktorá sleduje skvalitňovanie podnikateľského prostredia ako nevyhnutnej podmienky pre ekonomický rast. Vláda sa nesmie tváriť ako štedrý darca, ktorý jednotlivým okresom láskavo pomáha finančnými darmi.
Vláda je tu na to, aby občanom slúžila, jej povinnosťou je vytvárať vhodné podmienky v štáte, aby sa firmám a občanom darilo. Pretrvávajúca slabá funkčnosť súdnictva, nízka vymožiteľnosť práva, byrokratická verejná správa či pretrvávajúca korupčnosť sa nedá skryť za rozhadzovanie sociálnych balíčkov, mimochodom, z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Preto predložený zákon vnímam ako ľúbivo opatrný, ktorý má medzi občanmi rimavskosobotského, revúckeho, kežmarského a rožňavského okresu vzbudiť zdanie, bratislavská vláda na nich osobitne myslí. Nie je to celkom tak, lebo ak by konala úplne úprimne, nezastavila by sa iba pri nich, šla by ďalej. Na základe čoho sme zvolili bulharskú konštantu 1,9, ktorou sa musí vynásobiť miera nezamestnanosti za štvrťroky? A tak ďalej. Ako k tomu prídu okresy ako Poltár, Vranov, Sabinov a Trebišov, ktoré sú pod čiarou? Veď keby sme koeficient trebárs znížili z 1,9 na 1,5, razom by to nebolo 4, ale 17 okresov. Samozrejme, to už by asi nebol len tak zaradený program do sociálneho balíčka, lebo to už by bolo veľa peňazí.
O účelovosti predloženého návrhu zákona svedčí aj záverečné prechodné ustanovenie prvej časti. Špeciálny režim má nastať v decembri tohto roka. Do konca mesiaca musí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v skrátenom režime informovať ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja o zaradení okresov do navrhnutého osobitného programu. Tomu sa však predlžuje povinná lehota na vypracovanie akčných plánov. Zmysel je pravdepodobne jednoduchý. Na začiatku roka 2016 treba ukázať, že vláda sa usiluje pomôcť najzaostalejším regiónom, a padnú prvé mená okresov, ktorým sa má osobitne pomáhať. To, že manuál bude vypracovaný v predlženom termíne, až dlho, dlho po jej odchode, a pomoc má prísť až potom, už nie je celkom dôležité. Dôležité z môjho pohľadu je, aby voliči a občania vedeli, že môžu čakať nejaké darčeky od vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

40.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, jednoznačne s tebou súhlasím, lebo bez dobrého podnikateľského prostredia ťažko očakávať nejaké zmeny v sociálno-hospodárskom rozvoji na Slovensku. Ja si nemyslím, že je treba nejak extra upravovať podnikateľské prostredie jednotlivých okresov. Tu je treba nastaviť dobre podnikateľské prostredie v celej krajine a potom aj tieto okresy, ktoré sú na tom veľmi slabo, budú mať ďaleko lepšie podmienky pre svoj rozvoj. Veď keď len uvediem príklad v súvislosti s problémami subdodávateľov pri veľkých verejných zákazkách, títo subdodávatelia vo väčšine prípadov pochádzajú práve z týchto východoslovenských okresov, resp. aj banskobystrický, lebo títo, povedzme, živnostníci berú každú jednu zákazku, len aby sa uživili, aby uživili svoje rodiny. Čiže tu ide o to, aby sme hľadali spôsoby ako zlepšiť podnikateľské prostredie. A, žiaľ, súčasná vláda v tomto veľa neurobila, ba priam naopak, poškodzovala podnikateľské prostredie. Ešte raz opakujem, tieto okresy nepotrebujú nejaký extra nový zákon. Ja už som hovoril v predošlej faktickej poznámke, pán minister, že s tými akčnými plánmi už ste mali začať dávno, pretože my vieme dobre, že tie okresy majú problémy už takmer dvadsať rokov. Takže teraz hľadať nejaké riešenia v podobe nového zákona, aj keď ešte raz opakujem, stále lepšie ako nič. Čiže ja beriem stále tento návrh zákona ako niečo, čím pôjdeme aspoň ako tak dopredu, aj keď nevidím dôvod, aby sme tie riešenia už nerealizovali teraz.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko o tom, že na Slovensku nedostatočne dobre meriame verejné investície, ich návratnosť, to, čo z toho nakoniec spoločnosť získa, a týka sa to aj predkladaného materiálu.
Uvediem príklady. Máme za sebou desiatky rokov investícií do riešenia problému rómskej otázky. Dnes nevieme dosť dobre povedať, čo vlastne zabralo v minulosti, a je to veľká škoda. Podobne je to napríklad so stimulmi, podporou vybraným súkromným firmám, kde takisto nemáme zverejnené informácie o tom, aká je miera návratnosti investícií, verejných, do konkrétnych firiem. Nebudeme vedieť, aká je miera návratnosti, aký bol úspešný projekt duálneho vzdelávania, pretože napríklad nemeriame platy absolventov stredných škôl, čiže nebudeme vedieť zistiť, či žiaci, ktorí absolvovali duálne vzdelávanie, zarábajú viac, alebo, nedajbože, menej.
Pripájam sa tiež k slovám, ktoré tu odzneli od pána Mikuša, ktorý hovoril, že plošné opatrenia sú efektívnejšie. Myslím si, hoci nemám na to dôkaz, pretože tie analýzy urobené nie sú, myslím si, že keby sa vláda pozrela na to, ako dopadol jej dobrý krok - zníženie odvodov pri nízkopríjmových, čiže podpora podnikateľského prostredia, tak si myslím, že možno by zistila informáciu, že to bolo práveže najlepšie opatrenie z hľadiska znižovania rozdielov medzi okresmi na Slovensku a že to bola najlepšia pomoc tým najmenej rozvinutým regiónom. A bolo to plošné opatrenie, nie takéto opatrenie cez akčné plány. Čiže chýbajú tieto analýzy, napriek tomu ideme znova urobiť relatívne veľké investície.
A druhý taký bod, ktorý chýba v tom materiáli, podľa môjho názoru je, že neobsahuje ukazovatele, podľa ktorých ba sa mali tie akčné plány vytvárať a podľa ktorých by sa mal potom vyhodnotiť ich úspech. To znamená napríklad, či bude úspechom zníženie nezamestnanosti v tom okrese a o koľko zvýšenie priemernej mzdy, zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie podielu na tvorbe HDP toho regiónu alebo tej obce. Možno mi pán minister povie, ak bude na to reagovať, že je to mimo rozsahu tohto materiálu, ale vzhľadom na to, čo som hovoril na začiatku, to znamená tie skúsenosti, ktoré na Slovensku máme s veľkými investíciami, a na to, že sa nedarí vyhodnocovať ich efektívnosť, tak si myslím, že už tieto materiály tohto druhu by mali takéto ukazovatele mať v sebe zapracované a mali by byť záväzné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

44.
Ďakujem pekne. Pán kolega, my sa určite zhodneme na tom, že dobré podnikateľské prostredie na celom Slovensku je práve to kľúčové, aby ekonomika fungovala, a nielen ad hoc opatrenia. Treba povedať jednu vec, to, čo povedal pán Hudacký: toto je vývoj za 20 rokov a, bohužiaľ, toto sú výsledky všetkých nezodpovedných vlád. A mne sa tak javí, že ako keby nikto za to nechcel niesť dôsledky. Potom prichádzame so sociálnymi balíčkami, ktoré sú, bohužiaľ, nevyhnutné. My sme zaspali a pokiaľ nebudeme mať to dobré podnikateľské prostredie na celom území, dovtedy budeme lepiť takéto diery rôznymi ad hoc opatreniami, a čo sa môže stať, a to sa podľa mňa deje aj v tomto prípade, že ten spôsob, ktorý používame, nie úplne najšťastnejší, je dokonca zlý. Lebo tuto sa mi javí, že je potreba, zmena paradigmy, nie cez priame dotovanie, nie cez akčné plány. Je to veľmi podobné, ako sú eurofondy, kde si musíme povedať, a myslím, že je to úplne zrejmé, že eurofondy sú častokrát zneužívané, vytvárajú korupčné prostredie také, ako nevytvára hádam žiadna oblasť v spoločnosti. To je tá prvá paradigma, ktorou ide aj táto vláda. A pokiaľ nepôjdeme tou paradigmou, ako ste aj vy spomenuli a myslím, že aj pán Hudacký, aj pán Mikuš, prestaním dávať prekážok a malým a stredným podnikateľom, to znamená, znižovaním odvodového zaťaženia, prípadne zonáciou regiónov, kde vieme dať daňové úľavy, vieme dať daňové prázdniny konkrétnym podnikom, dovtedy to proste nebude fungovať. Ak budeme dávať, teda ešte raz, priame dotácie, ten priestor na korupciu bude obrovský a skôr sa tým bude politikárčiť, nič iné, nič iné. A práve tí šikovní a úspešní opäť nepôjdu vpred. Podľa mňa je to škoda.

46.
Ďakujem za slovo. Ja by som dotkol toho pojmu alebo tej vety, že tá pomoc je neefektívna. Ono viacej v týchto príspevkoch bolo povedané všeobecných vecí, s ktorými, niektorými môžeme súhlasiť, niekto nie. Ale ja poviem konkrétny príklad. V roku 2007, keďže pochádzam z okresu Rimavská Sobota, z mesta Hnúšte, mal záujem kórejský investor o investovanie v meste cez rôzne aj kontakty priateľské, a tak ďalej. Cez ich vlastne priateľov prišiel sa pozrieť na priestory a povedal, že áno, prídem sem, je tu dosť možno aj ľudí a aj lacnejšia pracovná sila, ale potrebujem mať pripravenú halu. Mesto požiadalo štát o takúto investičnú pomoc, zrekonštruovali sme naozaj v rýchlom čase tú halu a do tej haly a v tej hale začalo pracovať najprv 500, 700, až skončilo to na 1200 ľuďoch v tých najlepších časoch. A vtedy sme si vypočítali, že vlastne len dávka v nezamestnanosti, ktorú tí ľudia poberali, sa štátu vrátila táto investičná pomoc za 2,5 až 3 roky. Tak myslím, že sú aj konkrétne prípady, nedá sa všeobecne povedať, že takáto pomoc je neefektívna.
Ďakujem.