54. schôdza

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nebudem dlho, budem krátko. Viete, že už som tu deklaroval, že ja som proti akémukoľvek vyvlastňovaniu, ktoré prakticky by malo mať nejaký, by som povedal, že charakter taký, že viac-menej sa začne okolo toho špekulovať. A žiadny zákon nie je dokonalý. Takže pokiaľ dáme vyvlastnenie, tak myslím, že tých špekulácií sa tam nájde viacero.
Nebudem to konkretizovať, ale ja by som sa chcel zamerať na jeden paragraf, a síce, kde sme hovorili o tom, akým spôsobom sa bude oprávnená osoba, resp. vlastník, ako sa bude tento vlastník preukazovať a do konania zapájať. Hovoríme o vlastníkovi v prípade, že sú tam písaní na liste vlastníctva viacerí, že ide o jednoznačné vlastníctvo. V paragrafe, minútku, sa hovorí, že ak k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej časti, teda k vyvlastňovanej stavbe, kde je zapísané vlastníctvo viacerých vlastníkov, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo k takejto stavbe vyplýva zo zápisu v liste vlastníctva alebo na základe listín predložených katastru nehnuteľností, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom. Je to § 8 ods. 5.
Hovoríme, že ak je viacero vlastníkov, neviem, viacerých vlastníkov. Máme aj spoluvlastníkov, to znamená, my nemáme iba výlučné vlastníctvo, máme aj spoluvlastníkov. To znamená, máme tam dvadsiatich, päťdesiatich, sto spoluvlastníkov, a my teraz hovoríme, že ak je tam vlastníctvo viacerých vlastníkov. Pokiaľ by tam bolo viacerých vlastníkov výlučných, áno, beriem, že sa tam bijú, že celý ten celok sa bije v nejakých tých vlastníckych vzťahoch, či to má táto rodina alebo ten vlastník alebo tento, ale tu sa vlastne píše, že je viacerých vlastníkov. Takže toto sa mi zdá, že neviem, nech to právnici aj s ministerstvom nejakým spôsobom berú na vedomie, že toto mätie mňa ako osobne, poslanca Národnej rady, či to nemalo byť trošku vyprecizované.
Lebo, dobre, v ďalšom hovoríme, že až do rozhodnutia súdu, resp. ako to bude, nejaké, právoplatné nejaké rozhodnutie, ale hovorím, že viacerých vlastníkov máme. Však to listy vlastníctva sú bežne takto písané, že máte tam tridsiatich, päťdesiatich, sto,. Takže tam by som si možno, že vedel predstaviť to precizovanie nejak ináč, lebo môžu vzniknúť v tom potom v reálnom živote problémy.
Samozrejme, podľa mňa najväčší problém bude s tým, aby sme dokázali ten verejný záujem, že čo je vlastne ten verejný záujem, ako to bude dokazovať. A viac-menej tam v § 13 ods. 2 hovorí, že vzniku, v bode 2 sa hovorí, že sa rozhodne o vzniku obmedzení alebo zániku práv zodpovedajúcich vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, potrebnú pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia vo verejnom záujme. A opatrenie vo verejnom záujme je opatrenie vydané za účelom ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončení alebo nedokončení stavieb vo verejnom záujme. Toto bude asi stále pertraktovaná nejaká téma, čo je ten verejný záujem, kto o tom rozhoduje. Momentálne sme to dali na vládu, ktorá by to mala nejakým spôsobom deklarovať. Takže tu dúfam, že to nebudú iba lokálne záujmy, ale že to bude v záujme všetkých občanov, to znamená Slovenskej republiky. Takže dajme si na to pozor, aby sme ten verejný záujem nedeklarovali, alebo deklarovali iba výlučne tak, ako je tu písané.
Myslím, že viacej k tomu ani by som nemal. Myslím si, že je tam aj... No ešte jeden údaj, že má dokladovať v tom vyvlastňovacom konaní, že splnili všetky podmienky na to, že nedošlo k dohode. To by som teda tiež chcel upozorniť, aby sme, to dokazovanie nebolo také, že áno, ja som mu to oznámil, ale aby to bolo vecne, jasne povedané, že bolo mu to doručené, prevzal to, neodpovedal, k dohode nedošlo a dochádza k vyvlastneniu. Lebo ináč to znovu bude iba špekulácia, že nejaký úradník si povie, áno, však my sme tu oznámili, a čo sa deje, nič. A toto musíme, keď chceme to vyvlastňovacie konanie nejakým spôsobom zrealizovať, tak musíme tam mať, lebo dohoda má prednosť pred vyvlastňovacím konaním. Stále má dohoda prednosť. Ja tvrdím, že najlepšie sú dohody také, kde je spokojný aj jeden, aj druhý, a vtedy by to malo byť.
Tak toľko z mojej strany. Nie som veľmi stotožnený s celým týmto predkladaním zákona. Ja viem, že treba aj nejaké tie zákony, ktoré to vyvlastňovanie budú pripúšťať, len ja tvrdím, že pokiaľ nám to garantuje ústava, tak hovorím, že iba v tej nevyhnutnej miere a za príslušnú náhradu, ktorá by mala byť k spokojnosti toho, komu sa vyvlastňuje. Toľko z mojej strany,.
Takže ukončím tak, ako som zvykol: naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem.