54. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona (tlač 1576a) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1798 zo 17. júna 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 651 z 8. septembra 2015, výbor pre sociálne veci uznesením č. 187 z 8. septembra 2015 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 459 z 10. septembra 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať osobitne o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť a spoločne o bodoch 2 až 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 476 zo 16. septembra 2015 a týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku v pléne Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

100.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní k predmetnému návrhu zákona o správcoch bytových domoch a na to nadväzujúci zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predniesť aj môj postoj, respektíve, lepšie povedané, pozmeňujúci návrh, ktorý možno v takej obšírnejšej, obsiahlejšej forme má ambíciu a snahu tento zákon vylepšiť a má cieľ zrovnoprávniť, vyvážiť pozície povinností a práva všetkých dotknutých účastníkov trhu s bytovými službami.
I keď hneď v úvode chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh predkladám už recyklovane. Už s tým, s jeho obsahom a s formou tohto zákona tohto môjho návrhu, sa malo možnosť ministerstvo financií oboznámiť. Napriek tomu som presvedčená, a to je aj dôvod, pre ktorý tento pozmeňujúci návrh predkladám znova, je potrebné prvky v ňom obsiahnuté zakomponovať do samotného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, sledujúc aj ten cieľ profesionalizácie výkonu a činnosti správcovských organizácií a cieľ zlepšenia a zefektívnenia správy bytového domu.
Prepáčte, ale ma to vyrušuje, pán Hudacký, nehnevajte sa, ale nedá sa takto prednášať. Naozaj sa nemôžem sústrediť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Samozrejme. Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nech sa páči, máte slovo.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Takže ešte raz chcem zdôrazniť, že ja rozumiem zámeru predkladateľa profesionalizovať a sprehľadňovať služby správcovských orgánov, správcovských subjektov za účelom skvalitnenia správy bytových domov, avšak som presvedčená, že bez toho, aby sa prijali mnohé prvky, ktoré majú prispieť k posilneniu práv užívateľov bytových služieb, to nebude možné docieliť.
Profesionalizáciu správcovských subjektov považujem skôr za taký nástroj, ktorým sa má dospieť ku všeobecnej spokojnosti užívateľov bytových služieb. A v tejto oblasti dlhodobejšie pretrváva istá asymetria. Ja môžem z pozície osoby, ktorá sa špecializuje na právnu ochranu a pomoc užívateľom, spotrebiteľom, povedať, že asymetriu v neprospech práve týchto užívateľov. Naozaj neustále pretrváva poškodzovanie spotrebiteľov a užívateľov bytových služieb, ktoré vyplýva z dominancie a z takého možno silného postavenia nielen dodávateľov energií, ktoré väčšinou majú monopolné zastúpenie na trhu, ale aj dominancie a silnej pozície, ktorá sa uplatňuje vo vzťahu k spoločenstvám. Ešte horšie je to vo vzťahu k jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí v takej oslabenej pozícii majú v praxi problém brániť sa proti rozhodnutiam, ktoré v mnohých prípadoch buď nie sú transparentné, alebo kvalifikované, a nie sú ani prekomunikované, riadne prediskutované.
K tejto asymetrii prispieva mnoho takých nedostatkov. Ja ako jeden príklad zo všetkých hneď v úvode chcem upozorniť napríklad na potrebu zavedenia inštitútu povinnosti uhrádzania, vracania preplatkov tým užívateľom, ktorým vlastne počas roka vznikajú. Často sa preukazuje, že nie je samozrejmosťou, nie je štandardom, aby takéto preplatky z ročného vyúčtovania služieb boli automaticky v lehote 30 dní, ako to my navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu, uhrádzané. Je to absurdné, hlavne ak si uvedomím, že ak sa stane, ak sa udeje taká situácia, že, naopak, je ten spotrebiteľ, ktorý sa omešká v plnení úhrad za služby čo i len jeden deň, okamžite sa na takýto výpadok, na takúto neúhradu viaže úrok z omeškania.
Takže ak som hneď v úvode hovorila o nevyvážení a nezrovnoprávnení pozícií účastníkov trhu, správcovské subjekty, spoločenstvá verzus vlastníci bytov, tak toto je jeden rukolapný príklad, ktorý svedčí a potvrdzuje moje tvrdenie. Naozaj do dnešného dňa nemáme v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prípadne v príslušne na to nadväzujúcich zákonoch taxatívne zavedenú povinnosť na vrátenie preplatkov spotrebiteľom, užívateľom bytov.
Rovnako tak chcem poukázať, že prax nám prináša aj iné nedostatky. A tie súvisia napríklad s tým, že mnohé zmluvné vzťahy, zmluvy o výkone správy uzatvárané medzi spoločenstvami a správcovskými subjektmi, obsahujú dojednania, zmluvné dojednania, ktoré vo výraznej miere poškodzujú ekonomické záujmy užívateľov bytov, resp. spoločenstiev. V mnou predkladanom pozmeňujúcom návrhu navrhujem konkrétne, aby takéto dojednania, napríklad cyklicky plynúce odmeny za sprostredkovanie obchodnej činnosti, boli v zmluvách vypustené. A boli vypustené nielen v zmluvách, ale pokiaľ ani nie sú zadefinované v zmluvách, tak aby aj takéto nekalé praktiky, ktoré poškodzujú práva užívateľov bytov, vlastníkov bytov, aby takéto zmluvné dojednania aj zmluvné praktiky boli zakázané, boli vypustené.
Rovnako tak chcem upozorniť na to, že zmluva o výkone správy svojou povahou je charakterizovaná ako spotrebiteľská zmluva, teda patrí do, svojou povahou je to zmluva, ktorá sa riadi Občianskym zákonníkom, a napriek tomu pri uzatváraní zmluvy o výkone správy nie je vytvorený legislatívou, zákonom určený priestor pre možnosť individuálneho dojednania jednotlivých podmienok. V praxi sa s takouto požiadavkou už častejšie stretávame opakovane. Väčšina týchto zavedených a formalizovaných zmlúv o výkone správy sú typovými zmluvami a zaznamenávam nespokojnosť a upozornenia mnohých, či už zástupcov spoločenstiev alebo vlastníkov bytov, ktorí poukazujú na to, že pokiaľ chcú zmluvu šiť na mieru jednotlivých spoločenstiev, na špecifické potreby týchto spoločenstiev, tak z pozície možno dominancie toho-ktorého správcovského subjektu im to nebýva vždy umožnené. Nie je to teda samozrejmosťou.
Takže okrem vypustenia nekalých zmluvných dojednaní, ktorými sú poškodzované ekonomické záujmy spotrebiteľov, navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, viažucemu sa viac-menej k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vytvoriť priestor aj pre individuálne dojednania jednotlivých zmluvných podmienok, zohľadňujúc tak špecifické potreby jednotlivých spoločenstiev, prípadne vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Ďalším takýmto poznatkom zapracovaným do obsahu pozmeňujúceho návrhu je námietka voči prijatej už úprave zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde sa umožnilo správcovským orgánom, prípadne spoločenstvu zverejňovať zoznam neplatičov. Do mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu som vložila ustanovenie, ktorým navrhujem, aby v prípade obhajoby jednotlivých užívateľov bytových služieb, ktorí sa ocitajú v sporoch so správcovskými organizáciami a tieto spory riešia prostredníctvom súdu, aby takíto užívatelia bytov, takíto vlastníci bytov, ktorí sa sporia o opravné vyúčtovania, majú námietky a v tomto smere konajú či už mimosúdne cestou vybraných kontrolných inštitúcií, alebo cestou súdov, aby sa zamedzilo tomu, že kým súd nerozhodne, prípadne kým ten-ktorý orgán verejnej moci nerozhodne o neoprávnenosti vznesených požiadaviek, námietok a sťažností spotrebiteľa, aby takíto spotrebitelia a užívatelia služieb neboli zaradzovaní a zverejňovaní v zozname neplatičov. Ide v podstate o uplatnenie nároku v zmysle prezumpcie neviny. Kým to neplatenie z titulu či už nezodpovednosti alebo nedbanlivosti nie je preukázané, tak nemožno vlastníkov bytov označiť za neplatičov.
Rovnako takéto ustanovenie alebo tomu príbuzné ustanovenie sa týka aj vlastníkov, ktorí sa ocitajú vo vzťahu k väčšinovému rozhodnutiu spoločenstva v oslabenej pozícii, a jediná možnosť hlavne pri uskutočňovaných významnejších systémových opravách, či už pri zatepľovaní bytov, nemôžu v rámci rokovania schôdze alebo rozhodnutia spoločenstva zvrátiť toto rozhodnutie, poukazujúc pritom na vecné pripomienky, na pripomienky, ktoré sú opodstatnené. Taktiež navrhujeme, aby takéto rozhodnutia spoločenstiev boli do času, kým nerozhodnú súdy o oprávnenosti podaných podnetov, podaných súdnych návrhov, aby takéto rozhodnutia spoločenstiev do rozhodnutia súdov neboli vykonateľné, teda aby mali takéto rozhodnutia odkladný účinok.
No a ešte kým mám takýto predslov k samotnému prečítaniu môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, nedá mi, aby som pri tomto zákone nespomenula potrebu zavedenia a inštitucionalizácie mimosúdneho riešenia, pretože už opakovane aj pri tomto zákone, ako aj pri zákone o ochrane spotrebiteľa sa ukazuje, že či už ide o reklamácie a sťažnosti spojené so zabezpečením bytových služieb alebo reklamácie, ktoré vyplývajú z nákupov rôznych iných spotrebných tovarov, sa ukazuje, že predsa len ten priestor medzi neuspokojenou sťažnosťou, resp. neuznanou reklamáciou a samotnou nespokojnosťou toho spotrebiteľa a medzi súdom je veľmi veľký a ten je potrebné zaplniť. Túto priepasť je potrebné zaplniť mimosúdnym riešením sporov, v ktorom Slovensko má dostatočný ľudský potenciál. A v tomto priestore naozaj už aj z vlastných skúseností viem, že boli realizované pokusy, pilotné projekty na to, aby sa touto cestou odbremeňovali súdy, aby sme tak cestou mimosúdneho riešenia šetrili čas nielen predajcov, ale aj spotrebiteľov. Naozaj to mimosúdne riešenie sa osvedčilo nielen pri riešení sporov v oblasti nákupov spotrebných tovarov, obuvi, textilu, bielej alebo čiernej elektroniky, ale ja sama za seba viem povedať, že mám skúsenosť s úspešným riešením vzniknutých sporov, ktoré vznikali medzi či už vlastníkmi bytov a medzi spoločenstvami, alebo medzi vlastníkmi bytov, medzi spoločenstvami a správcovskými subjektmi, ktoré sa dali rýchlo, účinne, efektívne, nezáťažovo riešiť práve cestou mediácie, cestou mimosúdneho riešenia.
Takže opakovane sa prihováram za to, aby sa pri tomto zákone, možno už aj keď nie formou schválenia tohto pozmeňujúceho návrhu, ale do budúcna zamysleli predkladatelia zákona, že v rámci tejto profesionalizácie naozaj je potrebné a nevyhnutné pripravovať správcovské subjekty na riešenie vzniknutých reklamácií, sťažností užívateľov bytov formou mimosúdneho riešenia. Preto treba, samozrejme, pripraviť v našom štáte vhodné a optimálne legislatívne a inštitucionálne podmienky. V rámci tejto schôdze máme pripravený návrh zákona o alternatívnom riešení. Máme pripravený aj návrh zákona o mediácii. A ja teda pri tomto konkrétnom zákone, ktorý má smerovať k skvalitneniu správy bytových domov a k zvýšeniu spokojnosti spotrebiteľov a užívateľov bytov s dodávkou týchto služieb, naozaj postrádam to, čo je dlhodobo pretrvávajúcim problémom, a to je záujem, dôslednosť a kvalifikovanosť vybavovania oprávnených podnetov nespokojných užívateľov bytov, nespokojných spotrebiteľov bytových služieb.
Preto, aby som dlhšie nezdržiavala, aj keď ako som už v úvode povedala, ten môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh je dosť obsiahly, začnem ho hneď čítať.
Takže vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. Paragraf 2 dopĺňa ods. 13, ktorý znie:
"(13) Preplatkom sa na účely tohto zákona rozumie suma, o ktorú vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome uhradil spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi viac, ako bol povinný.".".
Odôvodnenie: V platnej právnej úprave nie je ustanovená povinnosť spoločenstva alebo správcu vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok za úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem tých služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi. Z dôvodu potreby zavedenia takejto povinnosti v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v bode 1 navrhuje s tým súvisiaca definícia preplatku na účely zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
2. V čl. II sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová "vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome" a slová "s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou" a tie sa nahrádzajú slovami "so správcom".
V § 7b ods. 1 druhej vete sa slová "vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi" nahrádzajú slovami "za plnenia".
V § 7b ods. 3 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
"Spoločenstvo je povinné vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom zistilo, že vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok; za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu domu vedeného spoločenstvom v prospech vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.".".
Ďalšie doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: V § 6 ods. 1 a § 7b ods. 3 zákona ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v § 7b ods. 1 zákona ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome spoločenstvom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku.
3. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 6 ods. 3 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak správu domu vykonáva spoločenstvo, môže na základe zmluvy poveriť výkonom správy tretiu osobu, najmä bytové družstvo." a na konci sa pripája táto veta: "Zmluva o spoločenstve, zmluva o výkone správy ani zmluva o prenesenom výkone správy nesmie obsahovať: a) dojednania o opakovanej odmene správcu za sprostredkovanie obchodnej záležitosti, b) dojednania o poskytnutí akejkoľvek výhody v prípade, v prípadoch, pardon, ktoré súvisia s bežným výkonom správy domu, s výnimkou podľa písmena a)."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ustanovuje sa nový typ zmluvy, a to zmluva o výkone správy, ktorú uzatvorí spoločenstvo s treťou osobou. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa umožňuje spoločenstvu naďalej vykonávať správu domu s tým, že výkonom niektorých záležitostí poverí tretiu osobu, ktorá pri obstarávaní záležitostí postupuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve upravenej v Obchodnom zákonníku. Účelom navrhovanej úpravy je tiež zabrániť tomu, aby príslušné zmluvy, či už zmluva o spoločenstve, zmluva o výkone správy a zmluva o prenesenom výkone správy, obsahovali ustanovenia, ktoré sa, žiaľ, v praxi častokrát vyskytujú. Stáva sa, že správca, napr. pri sprostredkovaní reklamy pre bytový dom, si okrem jednorazovej odmeny dohodne paušálnu, pravidelne opakujúcu sa odmenu, ktorá je väčšinou vyjadrená ako percentuálny podiel z celkového zisku bytového domu poskytnutím plochy na reklamu. Takéto konanie správcu spôsobuje jeho obohatenie sa na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádza sa z predpokladu, že správca nie je oprávnený dojednávať akékoľvek výhody nad rámec bežnej správy domu.
4. V čl. II sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
"4. V § 8a ods. 1 sa za piatu vetu vkladá nová šiesta veta, ktorá znie:
"Správca nesmie brániť dojednaniu individuálnych podmienok v zmluve o výkone správy, ak je táto zmluva typovou zmluvou.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 12da znie:
"12da) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Javí sa ako potrebné jednoznačne určiť, že zmluva o výkone správy uzatvorená medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je spotrebiteľskou zmluvou upravenou v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. V prípadoch, keď správca predkladá vlastníkom bytov a nebytových priestorov návrh zmluvy o výkone správy, ktorá má charakter typovej zmluvy, tzv. adhéznej, formulárovej zmluvy, musí byť umožnené, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov mali možnosť túto zmluvu modifikovať, pre potreby a podľa požiadaviek konkrétneho spoločenstva.
5. V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 6, ktoré znejú:
"4. V § 8a ods. 2 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie:
"Správca je povinný vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zistilo, že vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok; za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu domu vedeného správcom v prospech vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.".
V § 8a ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
5. "Ak správca poruší povinnosť vrátiť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome preplatok podľa ods. 2 tretej vety, nemá až do vrátenia tohto preplatku nárok na platby za správu.".
6. V § 8a ods. 6 tretej vete sa vypúšťa čiarka a slová "ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: S cieľom posilniť ochranu práv jednotlivých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome sa v § 8a ods. 2 zákona ustanovuje povinnosť vrátenia preplatku vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome správcom, a to do 30 dní odo dňa zistenia existencie preplatku. Dôvody straty nároku správcu na platby za správu sa rozširujú o porušenie povinnosti vrátiť preplatok vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Navrhované ustanovenie § 8a ods. 4 zákona má preventívnu funkciu a malo by napomôcť bezproblémovému plneniu záväzkov správcu voči vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome.
V praxi dochádza k situáciám, keď správca bytového domu nekoná podľa predstáv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a z toho dôvodu je potrebné a žiaduce ustanoviť nového správcu. V zmluve o výkone správy uzatvorenej so správcom sa však častokrát účelovo predlžuje výpovedná lehota až na 6 mesiacov, hoci podľa zákonnej úpravy by sa mala preferovať 3-mesačná. V § 8a ods. 6 zákona sa preto navrhuje, aby bola jednotne upravená výpovedná lehota zo zmluvy o výkone správy, a to na 3 mesiace, bez možnosti modifikácie v príslušnej zmluve.
6. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 9 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem tých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, ktorí sa domáhajú ochrany svojich práv na súde v súvislosti s nedoplatkami na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu alebo úhradami za plnenia.".".
Odôvodnenie: Nie je spravodlivé, aby na tzv. "zozname neplatičov", ktorý sa v zmysle posledne prijatej úpravy zákona navrhuje zverejňovať, ak úhrnná výška nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnenia dosahuje aspoň 500 eur, boli napísaní aj takí vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa po neúspešnej reklamácii vyúčtovania u správcu domáhajú svojich nárokov na súde.
7. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 9 sa vypúšťa odsek 4.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom tohto bodu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je vypustiť ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti správcu alebo predsedu zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia zisteného kontrolou, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takáto úprava si vyžaduje dlhšiu diskusiu a precíznejšie spracovanie, ktorej cieľom by malo byť presné vymedzenie mantinelov konania správcu alebo predsedu spoločenstva, keďže k ich konaniu by malo dôjsť bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nejednoznačná formulácia, neprecizovanie právnej úpravy vytvára priestor pre subsumovanie akejkoľvek havárie v bytovom dome pod pojem poruchy alebo chyby, ktorú zaplatia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, pretože správca bude povinný túto chybu odstrániť aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vychádza sa z prezumpcie, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome by mali byť oboznámení s každým zásahom do bytového domu, ktorý budú finančne uhrádzať.
8. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 10 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré pojednáva o povinnosti zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome pri určovaní preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ide o zbytočnú administratívnu záťaž, keďže už podľa súčasnej právnej úpravy sa pri rozúčtovaní úhrad za plnenia zohľadňuje miera využívaných spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Navyše, ak je úmyslom zákonodarcu diverzifikovať a prihliadať na odlišnosti, potom je potrebné, aby sa pokryli všetky situácie, keď dochádza k nespravodlivému prístupu vo vzťahu k výške, k určovaniu výšky preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ako príklad. technická nemožnosť používať výťah vlastníkmi bytov na prvom poschodí bytového domu, pretože neexistuje ani nástupná plošina a podobne.
Pod bodom 9 v čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"V § 14 ods. 8 prvá veta znie:
"Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorému nebola doručená hlasovacia listina, alebo prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Pod bodom 10 v čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: "6. V § 14 ods. 8 v druhej vete sa slovo "troch" nahrádza slovom "štyroch".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Pod bodom 11 v čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"V § 14 ods. 8 tretia veta znie: "Rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov dome, ktoré je napadnuté na súde, je vykonateľné až po rozhodnutí súdu, ktoré potvrdí rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; do rozhodnutia súdu sa postupuje podľa doterajších rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 9 až 11: Neraz sa na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhoduje o veciach, ktoré majú veľké finančné dosahy. Napríklad zatepľovanie bytového domu, vybudovanie vlastného kúrenia, renovácie vchodu bytového domu a podobne, čo otvára priestor pre korupciu a klientelizmus zo strany stavebných firiem. Nie je spravodlivé, aby sa odkladný účinok podaný na súd, ktorý iniciovali prehlasovaní vlastníci bytov alebo nebytového priestoru, priznával len rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výške preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv. V záujme ochrany minoritného názoru sa navrhuje, aby rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré boli napadnuté na súde, boli vykonateľné až po rozhodnutí súdu, ktoré potvrdí rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súčasne sa určuje, že lehota na podanie žaloby na súd sa predlžuje z 30 dní na dva mesiace od oznámenia výsledku hlasovania a z troch mesiacov na štyri mesiace, ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť. Taktiež sa v zmysle judikatúry (rozsudok 21Co/2013) určuje, že aj vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ktorý nemal možnosť vyjadriť sa na hlasovacej listine z dôvodu, že mu nebola doručená, má právo obrátiť sa na súd.
Pod bodom 12. V čl. II sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 14 sa za ods. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie:
"Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má okrem práva obrátiť sa na súd tiež právo obrátiť sa na mediátora. Ustanovenie ods. 8 sa na tieto prípady rovnako vzťahujú.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a) znie:
"15a) Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
Doterajší ods. 9 sa označuje ako ods. 10.".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, najmä prostredníctvom mediácie predstavuje mnohokrát efektívnejší, rýchlejší a najmä menej finančne náročný spôsob vyriešenia konfliktov medzi vlastníkmi, ktorý by mal predchádzať súdnym podaniam a následným súdnym konaniam. Z dôvodu jednoznačnosti a potreby precizovania právnej úpravy, vnášania jasnejších a presnejších pravidiel do právnych predpisov je žiaduce, aby sa priamo do zákona uviedlo právo každého riešiť vzniknuté spory a konflikty v oblasti problematiky vlastníctva bytov a nebytových priestorov prostredníctvom mediátora. Ustanovenia paragrafu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, iba sa chcem spýtať, že či to máte ešte nadlho, že či to bude...

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Nie, už končím. Už len jeden odsek.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Tak dokončíme.
Nech sa páči.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja sa naozaj ospravedlňujem za rozsiahlosť tohto zákona, ale v podstate on je zrecyklovaný. Sú tam ako naozaj zhrnuté všetky poznatky nielen z mojej doterajšej poslaneckej praxe, ale vôbec požiadavky či už vlastníkov bytov alebo organizácií, ktoré ich združujú. Z dôvodu jednoznačnosti, pardon, a potreby precizovania právnej úpravy, vznášania jasnejších a presnejších pravidiel do právnych predpisov je žiaduce, aby sa priamo do zákona uviedlo právo každého riešiť vzniknuté spory a konflikty v oblasti problematiky vlastníctva bytov a nebytových priestorov prostredníctvom mediátora. Ustanovenia § 14 ods. 8 zákona, pokiaľ ide o lehoty a vykonateľnosť rozhodnutia, sa vzťahujú na prípady využitia práva riešiť spor prostredníctvom mediátora, rovnako ako na prípady, keď sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome obráti na súd.
Posledný bod 13. V čl. II v bode 7 § 32e sa dopĺňa nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Povinnosť vrátiť preplatok podľa § 7b ods. 3 a § 8a ods. 2 sa vzťahuje aj na preplatok za zúčtovacie obdobie, ktoré uplynulo alebo začalo plynúť pred 1. januárom 2016, ak spoločenstvo alebo správca takýto preplatok zistí po 31. decembri 2015.".
Zdôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa v prospech vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome ustanovuje, že spoločenstvo alebo správca musia vrátiť aj preplatok za zúčtovacie obdobie, ktoré uplynulo alebo začalo plynúť pred 1. januárom 2016, ak jeho existenciu zistí po 31 decembri 2015. Účinnosť je upravená na 1. januára 2016 v súlade so spoločnou správou.
Tak ja sa ešte raz ospravedlňujem za to, že som predložila tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh v takejto rozsiahlej podobe, ale ja som presvedčená, že ak sledujeme nielen zámer profesionalizácie činnosti správcovských orgánov s cieľom skvalitnenia prevádzky a správy bytového domu, tak bez toho, aby sa prijali aj takéto inštitúty, tento cieľ nie je možné plne naplniť.
Ďakujem za pozornosť.

2.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegovia, v tomto prípade dovoľte mi, aby som zaujal niekoľko stanovísk k predmetnému návrhu zákona a zároveň predniesol jeden obsiahlejší pozmeňujúci a doplňujúci návrh a jeden, nazvem ho na hneď na začiatku a následne vysvetlím, stručnejší a možno kompromisný pozmeňujúci návrh, ktorý jednak po debate s profesnými a zainteresovanými orgánmi, s ľuďmi, ktorí sa problematike vlastníctva bytov a nebytových priestorov venujú, ako i so samotným pánom ministrom a ľuďmi, ktorí sa venujú tejto problematike v parlamente.
Môj prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh je obsiahlejší a venuje sa niektorým zásadným podľa mňa zmenám, ktoré by mohli vylepšiť predkladanú, predkladaný nový, nový zákon, ktorý má ambíciu upraviť parametre aj zákona 182/1993, myslím, že v jednej veci, a teda zavádza sa ako nová legislatíva.
Začal by som možno po poriadku z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte už rozdaný do lavíc, a chcel by som povedať, že sa venuje možno trom zásadným oblastiam.
Jedna hovorí o zvolení jednotného rámca pre všetkých správcov bytových domov bez ohľadu na vlastnícku štruktúru bytového domu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. A preto bude podľa mňa potrebné zadefinovať bytový dom, tak ako je definovaný v stavebnom zákone, a nie ako bol, ako je k tomu nahliadané v predmetnom návrhu zákona z dielne ministerstva. Druhá časť sa bude venovať správcom, a to aké podmienky na výkon správy bytových a nebytových priestorov by sme mali klásť na správcu, a kde vidím a vidíme potrebnú mieru administrácie, administratívy a kde už myslíme, že prechádzame do prílišnej byrokracie. A snažím sa stanoviť podmienky tak, aby boli čo najlepšie aj z hľadiska odbornosti výkonu a na druhej strane zas, aby sme nekládli zbytočné administratívne a byrokratické prekážky.
Ďalej z oblasti správcu, a to je aj taký predmet, taký kameň úrazu troška z hľadiska predmetného návrhu zákona, si dovolím predložiť v jednom pozmeňovacom návrhu jedno riešenie a k tomu, čo som ohlásil ako kompromisný, iné riešenie. Jedná sa o problém správcov, čiže kto môže vykonávať. Doterajšia prax bola taká, že správcovia môžu mať vo svojej správe, budem hovoriť ľudskou rečou, nepriamo právnou, môžu mať koľkokoľvek bytových spoločenstiev vo svojej správe. A návrh zákona hovorí o tom, že nevlastníci alebo tí ľudia, ktorí nemajú priamo vlastnícke právo či už bytového alebo nebytového priestoru, nemôžu vykonávať túto funkciu. Ja v jednom pozmeňovacom návrhu toto ustanovenie ponúkam ctenému plénu na úplné vypustenie. To znamená, aby zostal súčasný právny stav. A keďže po mnohých debatách s či už legislatívcami, ktorí sa tomu venujú, s ministerstvom a aj s ministerstvom a možno s profesnými organizáciami, že existuje v tomto bode aj nejaká miera kompromisu, tak v tom kompromisnom návrhu, pozmeňujúceho návrhu zákona navrhujem, aby sme číslo, ktoré nevlastník môže vykonávať, alebo aby nevlastník mohol vykonávať túto činnosť. A dohodli sme sa na kompromise, že to budú tri. Tak uvidíme, ako sa snemovňa rozhodne. Osobne by som bol za to, aby sme túto podmienku stiahli úplne, ale budem vás žiadať a dovolím si vás požiadať o to, aby sme k tomuto kompromisu, a to, že nevlastníci budú môcť vykonávať svoju činnosť aspoň v troch bytových spoločenstvách, prijali ako možné kompromisné riešenie.
V ďalšej časti navrhujeme, navrhujem, lebo tento pozmeňovací návrh sa dotýka viac-menej úpravy legislatívneho textu, takže, tak ako som avizoval, oba pozmeňujúce návrhy, jeden v dvoch bodoch, to už pre účely spravodajcu, a druhý, myslím, že v 13-ch bodoch, sa venujú v zásade týmto trom skupinám problémov.
Preto mi dovoľte po krátkom uvedení prečítať doplňujúci a pozmeňujúci návrh môj k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
"§ 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z."
Dovoľte mi krátke odôvodnenie. Vládny návrh zákona, ako som spomínal, ktorého vedľajším dôsledkom je zvýšenie v niektorých teda parametroch administratívnej záťaže pre správcov bytových domov, sa napriek všeobecne koncipovanému návrhu nevzťahuje na všetkých správcov bytových domov. Vládny návrh zákona sa nevzťahuje, sa vzťahuje iba a len na správcov tých bytových domov, ktorých by byty a nebytové priestory boli vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov, a spoločné časti domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je teda potrebné uvedomiť' si, že na Slovensku existuje aj nemálo družstevných bytových domov a čoraz viac sa do popredia dostávajú aj bytové domy v individuálnom vlastníctve fyzických osôb alebo právnických osôb. Správa takýchto domov má rovnaké obsahové náležitosti ako správa bytových domov, v ktorých byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Preto nám nie je zrejmé, z akého dôvodu sú správcovia družstevných bytových domov alebo individuálnych bytových domov vyňatí z pôsobnosti navrhovaného zákona.
Odôvodnenie rozdielneho postoja voči správcom podľa miesta výkonu ich činnosti neobsahuje dôvodová správa a ani vo všeobecnej časti, ani vo svojej osobitnej časti.
Čiže na základe vyššie uvedených skutočností, ako som hovoril v úvode, sa navrhuje zvoliť jednotný právny rámec pre všetkých správcov bytových domov, bez ohľadu na vlastnícku štruktúru bytového domu, v ktorom vykonávajú svoju činnosť. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa za bytový dom považoval bytový dom definovaný v stavebnom zákone, a nie v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Čiže ešte raz, máme za to, že ak sa budeme dívať na správcov bytových a nebytových priestorov, je jedno, či sa naňho dívame iba na základe pôsobnosti zákona 182/1993 a následne aj na vlastníkov bytov, ktorí sú v tzv. družstevných bytoch, lebo tých je tiež veľa, a zároveň tá nová forma, kde sa zvolí individuálne vlastníctvo bytových domov. Čiže ak by sa prijalo toto naše riešenie, vzťahoval by sa zamýšľaný predmetný zákon na úplne všetkých, a nielen tých, ktorí sú definovaní na základe zákona 182/1993 Z. z. Preto sme si dovolili navrhnúť legislatívne riešenie nie iba zmenou zákona č. 182, alebo teda jeho prienik do tejto novej právnej úpravy, ale priamo do stavebného zákona, alebo zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, kde je to definované všeobecnejšie, a tým pádom by sme dosiahli to, že predmetná právna úprava by sa vzťahovala na akékoľvek vlastníctvo bytových a nebytových priestorov. A asi by sme dosiahli to, čo zákonodarca sleduje, urobiť v tejto veci poriadok.
2."§ 2 Správca
(1) Ak je správcom fyzická osoba - podnikateľ, musí
a) dosiahnuť vek aspoň 25 rokov,
b) mať najmenej trojročnú odbornú prax,
c) spĺňať ďalšie podmienky na výkon činnosti správcu podľa tohto zákona.
(2) Ak je správcom právnická osoba, podmienky podľa ods. 1 musí spĺňať aspoň jeden jej zodpovedný zástupca.".
Odôvodnenie tejto podľa mňa podmienky výkonu správcovstva, ktorá sleduje jeden cieľ, a to je zvýšiť úroveň odbornosti, súvisia možno aj s celkovou atmosférou pri správe. A zároveň si myslím, že klásť dôraz na vek, prax a zároveň aj rešpektovať podmienky, ktoré zákonodarca myslel, sú dobrým vylepšením zákona v § 2. Odôvodňujeme to tým, že povinnosti, ktoré súvisia so správou bytového domu, si vyžadujú aj isté predpoklady na kvalifikovaný výkon tejto činnosti, či už osobné, to bude vekový cenzus, vzdelanostné alebo nadobudnuté praxou. Správca bytového fondu by mal okrem vynikajúcich odborných znalostí danej problematiky disponovať aj praktickými skúsenosťami so správou bytového fondu a v neposlednom rade by mal u vlastníkov bytových a nebytových priestorov požívať aj náležitú vážnosť.
Na základe uvedeného teda navrhujeme doplnenie nárokov na výkon činnosti správcu nevyhnutných pre výkon správy a údržby bytového fondu. Zvýšenie nárokov na správu spočíva v dosiahnutí, ako som spomínal, aspoň 25. roku veku, a teda aj aspoň trojročnej odbornej praxe a splnenie podmienok, ktoré definuje v inej časti samotný zákon, ktoré na výkon činnosti správcu vyžaduje predkladateľ zákona, napríklad odborná spôsobilosť, zriadenie kancelárie a tak ďalej. Podrobnosti o uznaní odbornej praxe ustanoví Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a to všeobecne záväzným právnym predpisom, čo predpokladá bod 9 tohto pozmeňujúceho návrhu. Súčasne sa ustanovuje, že ak je správcom právnická osoba, podmienky na výkon činnosti správcu musí spĺňať aspoň jeden jej zodpovedný zástupca.
3. V čl. I ods.3 (pozn. red.: správne má byť - "§ 3") sa za ods.3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa potreby, spravidla každé tri roky.".
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 až 8.
Odôvodnenie: Pre výkon riadnej správy bytových domov je neraz potrebné ovládať viacero právnych predpisov, ktoré sa môžu často a neraz aj výrazne meniť. Na účely posilnenia odbornej spôsobilosti aj v neskoršom období po absolvovaní ďalšieho odborného vzdelávania sa zavádza nový inštitút, tzv. overovanie odbornej spôsobilosti.
Inštitút overovania odbornej spôsobilosti je navrhnutý najmä čo sa týka lehôt jeho vykonania pomerne vágne. Dôvodom je zavedenie len poriadkovej lehoty, ktorej nedodržanie pre ministerstvo nemá absolútne žiadne sankčné alebo perzekučné následky. Určenie termínu na overovanie odbornej spôsobilosti ponechám na vôli ministerstva, čím sa ponecháva priestor na to, aby sa odborné preskúšanie nemuselo vykonať, pokiaľ nedôjde k výrazným zmenám právnych predpisov týkajúcich sa správy bytového fondu. Naopak, pri častejších a významných zmenách legislatívy bude môcť ministerstvo nariadiť overovanie odbornej spôsobilosti aj v kratších lehotách.
V tomto bode máme za to, že miera samosprávy alebo platnosti zákona a právnych predpisov doteraz vyvolala určitú mieru nespokojnosti a jeden z obrovských problémov, ktorý, môžeme to nazvať ľudovo, pri samospráve bytových fondov nastáva, že prichádzalo často k neodborným zásahom, alebo samotní správcovia nemali dostatočné odborné predpoklady. Preto navrhujeme, že ten inštitút overovania odbornej spôsobilosti, ktorý predpokladá aj priamo zákon, iba dolepšiť tým, že by sa lehota na jeho vykonávanie stala flexibilnejšia alebo pružnejšia, bola by stále v rukách ministerstva, ale vedeli by vyhodnotiť, kedy by bolo potrebné overovanie odbornej spôsobilosti urobiť vzhľadom na to, aké množstvo legislatívy, resp. zmeny predpisov nastalo. A myslíme si, že toto je tiež v značnej miere vylepšenie predpokladaného zámeru ministerstva, pretože ak má prichádzať k overovaniu odbornej spôsobilosti a nie je určená lehota jeho vykonania, resp. je zadefinovaná veľmi vágne, a zároveň nenasleduje to, čo má byť v každom zákone, nejaká sankcia, že sa to nedodrží, tak máme zato, že sa z tohoto ustanovenia stane skôr obsolventná alebo nulitná norma. Preto by som bol rád, keby aj tento čl. III bol zapracovaný v zmysle tom, že nechceme budúcich alebo súčasných správcov nad mieru zaťažovať, ale ministerstvo ak bude mať záujem preveriť odbornú spôsobilosť, bude mať nástroj ako to urobiť a zároveň aj toto postihnúť, ak sa tomu budú chcieť správcovia vyhnúť.
Článok IV súvisí s legislatívno-technickou úpravou. V čl. I ods. 3, § 3 ods. 7 sa vypúšťa druhá veta, pardon.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne nadväzujúca na bod 6 a 8 tohto pozmeňujúceho návrhu.
5. V čl. I sa vypúšťajú § 7 až § 12.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa vypúšťajú § 13 ods. 2 písm. a) až c).
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená a) a b).
7. V čl. I v § 20 ods. 2 sa za slovami "podľa § 2" vypúšťa čiarka a slová "na postup podávania žiadostí o zápis do zoznamu na rozhodovanie o zápise do zoznamu".
Skúsim odôvodniť tieto body 5 až 7 nasledovne: Je takmer pravidlom, že s novou právnou úpravou alebo reguláciou viac-menej akejkoľvek ľudskej činnosti sú neoddeliteľne späté aj rôzne administratívne povinnosti a byrokracia. Samozrejme istá miera administratívneho a byrokratického zaťaženia je vnímaná pozitívne, pretože prispieva k vytváraniu systému a poriadku, čo predpokladám je aj ambíciou tohto navrhovaného zákona. Naopak, pri nadmernej administratíve a byrokracii dochádza k narušeniu prehľadnosti a systému v spravovaných veciach. Nastavenie primeraného administratívneho a byrokratického zaťaženia má zároveň pomerne veľký vplyv na úspešnú aplikáciu právnej normy v praxi a na jej dôsledné plnenie. Menšia administratívna náročnosť spojená s plnením povinností plynúcich z právnej normy ma zároveň motivačný vplyv na dotknuté subjekty, a v tom smere, že jej obchádzanie prakticky stratí zmysel. Čiže ak niečo zaregulujeme tak, že to dáva základnú logiku a skôr to zavádza poriadok, a je jednoduchšie mať poriadok, ako normu obchádzať, tak nastane ten blahodarný účinok návrhu zákona a zákon prináša viac úžitku ako škody.
Preto si myslím, že predložený návrh zákona v bodoch, ktoré som povedal, administratívu a byrokraciu neprimerane zvyšuje. Vytvorenie nového zoznamu správcov je podľa mňa nehospodárne aj pre samotné ministerstvo a aj pre správcov. Je potrebné uvedomiť si, že správcovia sú buď obchodné spoločnosti zapísané v Obchodnom registri, alebo podnikatelia na základe vydaného živnostenského oprávnenia zapísaní v Živnostenskom registri.
Navrhovaný zoznam správcov v porovnaní s existujúcimi registrami, obchodný register alebo živnostenský register, obsahuje navyše iba kontaktné údaje, uložené sankcie a dni zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu. Myslím, že neužitočnosť navrhovaného zoznamu je zvýraznená aj tým, že informatívny výpis zo zoznamu bude obsahovať isté údaje, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva, pričom takýto výpis nebude použiteľný na právne úkony. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujeme zavedenie zoznamu správcov z dôvodu prílišnej byrokracie a administratívy úplne z návrhu zákona vypustiť.
Chcel by som povedať, že keďže sme sa z hľadiska odbornosti venovali tomu, že by sme zadefinovali možno sprísnenie podmienok na správcov, či už z vekového, odborného alebo vzdelanostného cenzu, zavádzanie nového registra pre, ktorý bude mať, predpokladám, lebo z návrhu zákona som to nevyčítal, iba informatívne následky, je vytváranie tohto nového zoznamu naozaj zbytočné. Z dôvodovej správy som veľmi, nechcem povedať, že nevidel priamo zmysel zavedenia, keďže argumentované bolo hlavne tým zavádzaním možného poriadku. Myslím si, že zavedenie tohto registra, ktorý obsahuje navyše oproti Obchodnému registru alebo Živnostenskému registru len kontaktný údaj, ktorý už pri súčasných podmienkach rozvoja aj internetizácie a hlavne databáz firiem, ktoré na Slovensku máme, neplní žiadny informatívny účel. A navyše si myslím, že tento, totiž to nemyslím si, že zápis alebo vyčiarknutie zo zoznamu ma nejaký priamo právny účinok na samotného správcu. Čiže nie je celkom jasný zmysel. Možnože pán minister mi odpovie, že čo sa stane, ak správca zo zoznamu vyškrtnutý bude, ale naďalej zostane správcom. Čo to bude vlastne znamenať aj z hľadiska možných sankcií, ktoré tento zákon predpokladá.
Preto navrhujem zavedenie vôbec tohto zoznamu správcov, ktoré bude asi teda podľa návrhu zákona na webovom sídle ministerstva, vypustiť úplne. A myslím si, že docielime úplne rovnakú mieru zavádzania poriadku, ak budú prijaté aj nami navrhované zmeny, ako ministerstvo zamýšľalo a nebudeme musieť podnikateľov, ktorí sú registrovaní či už v obchodnom registri alebo živnostenskom registri a venujú sa tejto konkrétnej činnosti, zaťažovať novou povinnosťou registrácie do zoznamu, ktoré bude spravovať ministerstvo.
8. V čl. I § 21 vrátane nadpisu znie:
"Splnomocňovacie ustanovenia
Ministerstvo ustanovuje všeobecne záväzným predpisom minimálny obsah a podrobnosti ďalšieho odborného vzdelávania, overovania, odbornej spôsobilosti a podrobnosti o uznávaní odbornej praxe."
Je to legislatívno-technická úprava, ktorú som spomínal už pri bode 3, na ktorú sa odvoláva.
9. V čl. II sa vypúšťa bod 1, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Novo navrhovaná požiadavka na predsedu spoločenstva vlastníkov bytov spočívajúca v tom, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov musí byť zároveň aj vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytov alebo nebytového priestoru v danom dome, obmedzuje rozhodovaciu právomoc vlastníkov. Vládny návrh zákona v tomto smere nijako neberie do úvahy, že aj zvolenie nevlastníka za predsedu spoločenstva vlastníkov bytov musí prejsť riadnym schvaľovacím procesom. Navrhovateľ zákona v tomto prípade pravdepodobne opomenul aj výskyt takých situácií, keď vlastníci majú záujem rozhodovať o veciach správy bytového domu spoločne, avšak ani jeden z nich sa necíti byť natoľko kompetentný, aby spoločenstvo vlastníkov bytov viedol, usmerňoval a navonok ho reprezentoval. Na základe vyššie uvedeného sa pre účely tohto pozmeňujúceho návrhu zákona navrhuje vypustenie novo navrhovanej podmienky nevyhnutnej pre výkon funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov viažucej sa na vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome.
To, čo som hovoril v úvodnom slove, ako keby bolo najväčším kameňom úrazu a asi aj najviac mailov a kritiky prišlo práve v tomto bode. A preto sme sa rozhodli pre účely doplnenia alebo zmeny vládnej novely túto podmienku vypustiť úplne. Má to možno niekoľko vecných rovín. A to je nielen to, čo spomínam v odôvodnení, že sa obmedzuje rozhodovacia právomoc vlastníka, ale aj ak máme smerovať k profesionalizácii výkonu domovej správy, tak ideme ako keby priamo v protismere. Ak sa predsedovia spoločenstiev na základe volieb v bytových domoch stali týmito, stali sa predsedami spoločenstiev vlastníkov, predpokladám, že to vzniklo so súhlasom všetkých, ktorých následne zastupujú. Zároveň aj rozumiem, že mohli byť neblahé príklady v tom, že sa začal voľne zamieňať predseda spoločenstva vlastníkov a správca a vznikali pri tomto "kufríkoví" správcovia alebo predsedovia a zneužívali svoje postavenie.
Preto si myslím, že či sa ctené plénum rozhodne podporiť to, aby sme nechali v tomto bode návrh zákona v tej podobe, ktorá platí teraz, alebo sa rozhodneme, čo poviem následne, za nejaký kompromis, myslím si, že je omnoho lepšie, ak budeme sledovať tri podmienky, ktoré, si myslím, aj ministerstvo, aj my sme sledovali, a to je vytvorenie zásadného poriadku v správe bytových domoch, urobenie podmienky pre všetky formy vlastníctva bytových a nebytových priestorov na jednu bázu alebo na jeden, aby mali všetci teda rovnaké podmienky. A tretia, aby sme neobmedzovali samotných vlastníkov bytov pri ich rozhodnutí, tak chcem poprosiť o podporu toho návrhu zákona alebo tej úpravy návrhu zákona, že by sme si rozmysleli, či zoberieme vlastníkom bytov to, aby mohli rozhodovať, kto bude ich predsedom spoločenstva. Čiže na základe toho navrhujem vypustenie, ešte raz, novo navrhovanej podmienky nevyhnutnej pre výkon funkcie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, a to je jeho priamo vlastníctvo v bytovom alebo nebytovom priestore.
Ďalšie body súvisia s legislatívnou technikou.
Čiže po desiate, v čl. II sa vypúšťa bod 2, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. II sa vypúšťa bod 4, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 10 a 11: Legislatívne, technické úpravy bezprostredne nadväzujúce na bod 9.
Po dvanáste, v čl. II v bode 7 v § 32e sa vypúšťa ods. 1. Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4.
Takisto legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 9.
Po trináste, za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
V čl. III zákon č. 455/91 Z. z. zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. zákona 231/92 Z. z., č. 692 Z. z., č. 132/94 Z. z., zákona č. 200/95 Z. z., zákona č. 216/95 Z. z., zákona č. 233/1995 Z. z., zákona č. 123/1996 Z. z., zákona č. 164/1996 Z. z., zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 289/1996 Z. z., zákona č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000, zákona č. 142/2000, zákona č. 236/2000, zákona č. 238/2000, zákona č. 268/2000, zákona č. 338/2000, zákona č. 223/2001, zákona č. 279/2001, zákona č. 488/2001, zákona č. 554/2001, zákona č. 261/2002, zákona č. 284/2002, zákona č. 506/2002, zákona č. 190/2003, zákona 219/2003, zákona č. 245/2003, zákona č. 423/2003, zákona č. 515/2003, zákona č. 586/2003, zákona č. 206/2003, zákona č. 347/2004, zákona č. 350/2004, zákona č. 365/2004, zákona č. 420/2004, zákona č. 533/2004, zákona č. 544/2004, zákona č. 578/2004, zákona č. 624/2004, zákona č. 650/2004, zákona č. 656/2004, zákona č. 725/2004, zákona č. 8/2005, zákona č. 93/2005, zákona č. 331/2005, zákona č. 430/2005, zákona č. 351/2005, zákona č. 470/2005, zákona č. 473/2005, zákona č. 491/2005, zákona č. 555/2005, zákona č. 567/2005, zákona č. 124/2006, zákona č. 126/2006, zákona č. 17/2007, zákona č. 99/2007, zákona č. 193/2007, zákona č. 218/2007, zákona č. 358/2007, zákona č. 577, zákona č. 112/2008, zákona č. 445/2008, zákona č. 448/2008, 186/2009, 492/2009, zákona č. 568/2009, zákona č. 129/2010, zákona č. 136/2010, zákona č. 556/2010, zákona č. 249/2011, zákona č. 324/2011, zákona č. 362/2011, zákona č. 392/2011, zákona č. 395/2011, zákona č. 251/2012, zákona č. 314/2012, zákona č. 321/2012, zákona č. 351/2012, zákona č. 447/2012, zákona č. 39/2013, zákona č. 94/2013, 95 z roku 2013, zákona č. 35/2014, zákona č. 58/2014, zákona č. 182/2014, zákona č. 204/2014, zákona č. 219/2014, zákona č. 321/2014, zákona č. 333/2014, zákona č. 399/2014, č. 77/2015, č. zákona 79/2015 a zákona č. 128/2015 Z. z., ktorý sa dopĺňa takto:
Za § 80 sa vkladá nový § 80aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 80aa Prechodné ustanovenie k úprave určenej od 1. januára 2016
"Osoba, ktorá získa živnostenské oprávnenie na vykonávanie správy a údržby bytového fondu podľa tohto zákona účinného od 1. januára 2016, je povinná zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 31. decembra roku 2017."
2. V prílohe č. 2 Viazané živnosti sa v skupine 2014 Ostatné dopĺňa nasledovná živnosť s poradovým č. 94, ktorá znie:
"Správa a údržba bytového fondu
1. Osvedčenie bytovej spôsobilosti, najmenej trojročná odborná prax, dosiahnutie aspoň dvadsiateho piateho roku veku.
§ 2 zákona č. 2015 Z. z. zákon o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Pre zosúladenie požiadavky zavedenia potrebnej odbornej spôsobilosti správcov, ktorú som uvádzal pri § 2, a zároveň zníženia administratívnej a byrokratickej záťaže sa navrhuje zmena voľnej živnosti na živnosť viazanú Správa a údržba bytového fondu. Podmienky získania viazanej živnosti na vykonávanie správy a údržby bytového domu korešpondujú s novo navrhovaným ustanovením § 2 vládneho návrhu zákona o správcoch bytových domov v zmene neskorších predpisov a, pardon, správcov bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov. Preto sme aj zaviedli týmto prechodným ustanovením ustanovenie, ktoré zaručuje platnosť voľnej živnosti na výkon správy a údržby bytového fondu až do roku 2017. Pokiaľ si jednotliví živnostníci v prechodnom období netransformujú svoju voľnú živnosť na viazanú, ich voľná živnosť sa v predmete správy a údržby bytového domu stane neplatnou.
Čiže ustanovenie § 2 a ustanovenie, aj toto prechodné ustanovenie, ktoré má zosúladiť sprísnenie tých podmienok, je ako keby alternatívou k tomu, aby sme nezavádzali zbytočný zoznam pod správou ministerstva dopravy, ale aby z voľnej živnosti sa stala viazaná živnosť a mala podmienky, vekovú, vzdelanostnú, a podmienku na odbornú prax. Máme za to, že sa to viac podobá systémovému nastaveniu podnikania, aké na Slovensku máme, a správa bytového, správa a údržba bytového fondu by bola elegantnejšie vyriešená tým spôsobom, že by sme nezavádzali nejaký nový register, ale bola by správa bytového fondu spravovaná podľa súčasných právnych predpisov, a urobili by sme jednoduchý posun od voľnej živnosti k živnosti viazanej.
Toľko k predmetnému návrhu zákona.
A teraz mi dovoľte, pani spravodajkyňa, chcel by som dať hlasovať o týchto bodoch nasledovne: Keďže som ich predniesol 13, tak chcel by som dať hlasovať o bode 1, to je prvý pozmeňovací návrh, tento, čo som predložil, a v ňom je 13 bodov. A chcel by som dať osobitne hlasovať o bode 1, o bode 2 a 9, o bode 3 a 4, nie, 1 a 9 spoločne, keďže súvisia, 1 a 9, pardon. O bode 3 a 4, o bodoch 5, 6, 7 spoločne. Takže o bode 2... Nie ja som... (rečník váha, počúva poznámku spoločnej spravodajkyne). Dobre, čiže pripravím vám návrh hlasovania o tomto písomne, áno, aby nedošlo k nedorozumeniu. Alebo to možno vyriešiť tak, že dáme hlasovať o každom bode zvlášť. Ale keďže chcem skrátiť aj pánom poslancom hlasovanie, tak vám dodám návrh na hlasovanie, o ktorých bodoch spoločne a ktorých bodoch zvlášť, písomne. Dobre, čiže ruším toto.
A chcel by som ešte predniesť plénu avizovaný kompromisný návrh v bode, nebudem už o ňom hovoriť viacej. Ide o tému, kedy, ja sa ospravedlňujem, ale vzhľadom na vymenovanie veľmi veľkej legislatívnej činnosti v živnostenskom podnikaní a všetkých zákonov, ktoré som musel vzhľadom na požiadavky rokovacieho poriadku predniesť, tak som asi ctené plénum trošku zdržal. Preto by som chcel predniesť druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že ak niekto nie je vlastníkom bytového alebo nebytového priestoru, môže vykonávať správu, alebo stať sa predsedom, ale iba v troch domoch, keď to tak nazveme, alebo v troch jednotkách.
Čiže rovno sa dostanem k prečítaniu pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. II bod 1 znie:
"1. V § 7c ods. 2 sa za tretiu vetu vkladá nová štvrtá veta, ktorá znie:
"Predseda môže vykonávať svoju funkciu najviac v troch domoch.".
V čl. II sa vypúšťa bod 2. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Novo navrhovaná požiadavka na predsedu spoločenstva vlastníkov bytov spočíva v tom, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov musí byť zároveň aj vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytového alebo nebytového priestoru v danom dome, a teda obmedzuje sa rozhodovacia právomoc vlastníkov. Tento návrh zákona čiastočne rieši ten problém, že sa vlastníci bytového domu budú môcť rozhodnúť, že si zvolia aj takzvaného nevlastníka, čiže ten, kto nevlastní nič v bytovom dome a bude to pre jedného predsedu môcť urobiť, tri domy.
Prosím, ak nebude podporený náš návrh zákona, že pozmeňujúci návrh, že toto ustanovenie zo zákona vypustiť, aby bol prijatý tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, že toto ustanovenie zo zákona vypustiť a aby bol prijatý tento pozmeňujúci a doplňujúci, pozmeňujúci návrh, ktorý volám kompromisný.
Chcel by som dať pre tento pozmeňujúci návrh hlasovať o oboch prednesených bodoch spoločne.
Takže ďakujem vám za pozornosť. Dúfam, že táto nová norma, ktorú spolu s kolegyňou Mezenskou má dostať nejakých zmien, boli naše zámery a odôvodnenie dostatočne opísané v pléne. Prosím vás týmto o podporu prednesených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa hlavne týkajú urobenia poriadku v správcovstve, a na druhej strane vylepšenia predmetného návrhu zákona, aby sa nezavádzali prebytočné alebo nezmysluplné administratívne a byrokratické nároky na ľudí, ktorí sa venujú činnosti v správe bytových a nebytových priestorov.
Ďakujem za pozornosť.

Ja iba podporne na margo toho druhého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Viskupič, chcem uviesť, že naozaj prax odzrkadlila, áno, sú príklady riadených spoločenstiev vlastníkov, kde v jednej pozícii, kumulovanej pozícii, aj to spoločenstvo riadi zástupca správcovskej organizácie a ten, aj keď nie je vlastník, je predsedom spoločenstva, vzbudzuje možný konflikt záujmov. Sú takí vlastníci bytov, ktorí poukazujú na netransparentné a nedôveryhodné riadenie spoločenstva hlavne z toho titulu, že nemá k tomuto bytovému domu vlastnícky vzťah alebo spoluvlastnícky vzťah. Avšak na druhej strane naozaj toto kompromisné riešenie, ktoré navrhuje pán poslanec Viskupič, je riešením, ktoré zohľadňuje práve už odsvedčené modely, kde sa ukázalo, že napriek tomu, že dotknutý predseda spoločenstva, ak aj nemá vlastnícky vzťah k bytovému domu, napriek tomu spravuje a riadi toto spoločenstvo zodpovedne, kvalifikovane a dôsledne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som pôvodne neuvažoval k tomuto vystúpiť, ale vzhľadom k tomu, že dosť, dosť dobre poznám problematiku správcovstva bytových domov, tak, pán kolega, možno bolo by bývalo lepšie, keby ste dali len ten druhý pozmeňovák. Lebo ten prvý, ani ste ho dobre neprečítali, ja nebudem trvať na tom, aby ste to čítali znova, lebo sú tam chyby aj vecné, ale to nevadí, to je detail. A to zdôvodnenie, ktoré ste tam uvádzali, tiež ste neprečítali tak, ako tu je, dávali ste tam rôzne vsuvky, ale budiš, však nič takého zlého sa nestalo. A nebudem ani všetky pripomienky, ktoré tu mám, čítať, lebo nemyslím si, že toto je návrh, ktorý má šancu nejako prejsť.
Ale napriek tomu sa vás spýtam len na dve také veci. Zvýšenie nárokov na správcu spočíva v dosiahnutí aspoň dvadsiateho piateho roku veku. Prečo nie dvadsiateho šiesteho, štvrtého? Nezdôvodnili ste to, ale to je len taký detail, ktorý hovorí o celkovom obsahu. Niekto vám to možno v dobrej viere sa snažil kvalifikovane pripraviť, len ono je to strašne náročný zákon, strašne náročný. A  to chce naozaj to nielen dobre naštudovať, alebo občas si vypočuť dvoch, troch ľudí, ale stretnúť sa dlhodobo s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti roky robia. Ale ja to nevyčítam, to len konštatujem.
A druhá vec, v tom § 2 správca uvádzate, že musí spĺňať ďalšie podmienky na výkon činnosti správcu podľa tohto zákona. To ďalšie slovo by som ja na vašom mieste možno nahradil, že všetky, lebo to "ďalšie", to tak je také vágne. A o tých ďalších veciach sa tu ani nebudem zmieňovať, lebo hovorím, že veľmi, veľmi tomu šancu nedávam, aj keď netvrdím, že to bol zlý úmysel z vašej strany.
Ďakujem.