Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.
Ešte pred tým, ako odpoviem na otázku, chcem dať dobrú radu Národnej rade. Ak sa niekedy budete sťažovať, že rokujete v noci, tak si spomeňte na Európsku radu. Tá rokuje zásadne v noci, a to je sídlo demokracie, teda Brusel. Takže prosím, od tohto okamihu akékoľvek námietky na nočnú prácu môžete hodiť do koša, pretože Brusel, to je náš vzor. Musíme jednoducho podľa neho pokračovať.
Dámy a páni, na úvod chcem poďakovať na jednej strane voleným zástupcom občanov naprieč celým politickým spektrom za jednotný názor pretavený do záväzného stanoviska Slovenskej republiky k problematike migrácie. Ale poviem aj druhú stránku veci.
Viete, keď vláda prejavila jasné a zásadné stanovisko k povinným kvótam od samého začiatku a mnohí naši priatelia v opozícii zistili, že máme pravdu, tak sa veľmi rýchlo k nám pridali. A všetko bolo v poriadku až do momentu, keď sme zahlasovali prostredníctvom ministra vnútra na Rade ministrov tak, že sme boli proti povinným kvótam. Bolo treba urobiť aj ďalšie kroky. My sme sa rozhodli ísť cestou podania štandardnej žaloby, plus hovoríme o tom, že tu je riziko infringementu, tak už zrazu ohrozujeme Slovensko, bilaterálne vzťahy.
Čo by tak asi povedali, keby sme po hlasovaní, ktoré sme jednoducho museli akceptovať v Bruseli a väčšina prevalcovala menšinu, povedali, že no tak teda ideme to rešpektovať? Tak by boli bývali povedali, že sme pustili do gatí. Keď sme sa ale rozhodli ísť ďalej, tak zrazu ohrozujeme bilaterálne vzťahy Slovenska, ideme proti všetkým, sme nezodpovední a neviem akí.
Dámy a páni, Slovensko je suverénny štát a má právo prijímať rozhodnutia na svoju vlastnú ochranu. Naďalej zotrvávame na postoji, že kvóty nič neriešia. Dokonca použijem vyjadrenia z včerajšieho stretnutia, kde niektorí premiéri povedali, samozrejme, že kvóty sú absolútne irelevantné k riešeniu migrácie ako takej. Je to symbol. Čiže celý čas sme sa bavili iba o symbole. A ak je to politický symbol pre niekoho, lebo je to politický symbol pre niekoho, najmä v západnej Európe, tak aj my máme právo, naviac máme racionálne argumenty, prečo kvóty sú nezmyselné, povedať, že s nimi nesúhlasíme a budeme bojovať až do samotného konca. Preto prosím poslancov, tu čo sedia za vládnu väčšinu, nech sa nenechajú vyrušovať týmito farizejskými postojmi, pretože nikdy im nič nie je dobré. Nikdy im nič nie je dobré a nikdy im ani nič dobré nebude. (Potlesk.)
Dámy a páni, ako som uviedol, je to jedna z najväčších kríz globálneho charakteru, a kladiem si otázku, ako na ne bude, tieto výzvy, ktoré vyplývajú z krízy, reagovať Európska únia, pretože nemám nejaké veľké presvedčenie po nočnom rokovaní, že zvládneme ďalšie obrovské vlny, ktoré môžu do Európy prísť. Uvedomme si, že len v samotnej Sýrii je ohrozených 8 miliónov ľudí vojnovým konfliktom. Uvedomme si, že 4 milióny ľudí zo Sýrie sa nachádzajú v táboroch v Jordánsku, v Libanone, v Turecku, v ďalších krajinách. Je tu ďalší milión ľudí, ktorý je pripravený sa pohnúť. A veľmi presne to povedal Donald Tusk, ktorý bol na návšteve v týchto táboroch a konštatoval nasledujúce: Ľudia v táboroch vedia dve veci. Vedia, že sa ľahko dostanú do Európy, že neexistuje žiadna ochrana schengenských hraníc a či pôjdu cestou cez Grécko, alebo pôjdu cez Taliansko, vedia, že sa do Európy dostanú bez toho, aby ich niekto kontroloval, môžu si priniesť, čo chcú, dokonca môžu prísť bez dokladov, nikto im neodoberá odtlačky prstov. Čiže toto vedia. A okrem toho sú presvedčení, že ich tu všetci vítame, pretože boli urobené konkrétne vyhlásenia niektorých politikov, že migranti sú vítaní.
Jediné, čo ma potešilo z včerajšieho rokovania, je určitá miera racionality, ktorá sa začína objavovať k tejto téme. Priznávajú premiéri, 80 % migrantov sú mladí muži a absolútna väčšina z nich má ekonomické dôvody na pohyb cez celú Európu. Snáď to nemusíme opakovať. Ak niekto uteká pred vojnou, tak mu neverím, že uteká pred vojnou, ak sa nezastaví v Macedónsku, lebo to už je bezpečná krajina. Dobre, ak z Macedónska pokračuje niekde ďalej, do ďalšej krajiny, ktorá je bezpečná, tak povedzme si, že ešte sa bál chvíľu. No ale potom príde do Maďarska, aj tam sa bojí. Príde do Rakúska, aj tam sa bojí. Prišlo za jeden víkend 14-tisíc ľudí do Rakúska a len 700 požiadalo o azyl a uteká ďalej do Nemecka. Dokonca aj v Nemecku sa ešte bojí, uteká do Francúzska a bojí sa tak, že ešte prebehne cez tunel La Manche a skončí vo Veľkej Británii.
Buďme racionálni. Dajme teraz emócie nabok. Tu je vážne ohrozená Európa a jej fungovanie. Ak budeme stále hovoriť o solidarite, ľudských právach, a nie o konkrétnych pragmatických riešeniach, nepohneme sa z miesta. My nemáme reálne zabezpečené schengenské hranice, nemáme. A krajiny, ktoré sa rozhodli schengenské hranice chrániť, ako Maďarsko, sú kritizované, ale tie, ktoré porušujú schengenské hranice tým, že ich nechránia, alebo pravidlá Schengenu, tak tým nikto nič nehovorí.
Ja vítam, že včera sme začali konkrétnejšie hovoriť o takzvaných hotspotoch, ktoré majú byť zriadené najmä v Taliansku a v Grécku, kde budú ľudia identifikovaní a postupne prerozdeľovaní. Ty si utečenec z ekonomických dôvodov, okamžite sa uplatní návratová politika a pôjde domov, alebo ty si človek, ktorý potrebuješ reálnu ochranu pred vojnou, hladom alebo z iného dôvodu, o teba sa postaráme, dostaneš azyl. Nie je celkom zrejmé, ako chcú realizovať v praxi schválené povinné kvóty z utorka večer. Jednoducho neexistuje žiadny mechanizmus. Ako to bude? Niekto dostane nejaký lístok z lotérie, že vyhral si Slovensko? Nám potom oznámia, že pošlite si tam nejaké autobusy alebo vlaky, dovezieme si ich na Slovensko a tu budeme s nimi pracovať? Čo budeme s nimi robiť?
Aj preto tvrdíme a naďalej budeme tvrdiť, že toto rozhodnutie je nerealizovateľné, absolútne nerealizovateľné, a teší ma, že mnohí konštatovali, že je z hľadiska riešenia krízy migrantov irelevantné. Pretože to nič nemôže riešiť. Bavíme sa o 120-tisíc žiadateľoch o azyl, a pritom už len v samotnom európskom priestore hovoríme o státisícoch ľudí, ktorí sa tu nachádzajú, plus hovoríme o miliónoch, ktorí sú pripravení sa presúvať smerom do Európy.
Na včerajšom rokovaní som veľmi jasne povedal, prvoradá úloha je riešiť situáciu v Sýrii. Priznám sa, že som sa dozvedel to, čo som asi očakával. Nie je záujem riešiť nejako špeciálne veci v Sýrii, pretože ten konflikt globálneho charakteru je tak veľký, že nemá Európska únia riešenie, ako so Sýriou pohnúť. Bohužiaľ, nenašli sme žiadne riešenia ani pre Líbyu. Líbya nie je krajina, z ktorej odchádzajú utečenci priamo, ale je to krajina, kde sa sústreďujú utečenci z iných krajín a odtadiaľ prechádzajú loďami smerom či už je to Sicília, Malta, Taliansko, alebo jednoducho smerom hore na sever.
Ďalej sme zdôrazňovali dôslednú ochranu schengenských hraníc. Na bilaterálnej úrovni ponúkame každému, kto o to prejaví záujem, spoluprácu. Potrebujete pomoc? Sme jednoducho pripravení vám v tejto otázke pomôcť. Začínajú sa objavovať i ďalšie prvky, ktoré nie sú, samozrejme, pekné, ale pravdepodobne sú nevyhnutné. Maďarsko oznamuje, že ide stavať plot už nie na srbskej hranici, ale plot na chorvátskej hranici. Čiže začíname zrazu hovoriť o plotoch medzi členskými štátmi Európskej únie. Áno, jeden je v Schengene a druhý v Schengene nie je. Ale ak nebudeme dôsledne brániť schengenské hranice, tak nám príde ďalšia obrovská vlna migrantov, ktorú nemáme jednoducho šancu v žiadnom prípade zvládnuť.
My sme včera rozobrali všetky opatrenia z júna. Nastáva nejaký posun, začínajú sa zbierať finančné prostriedky. Za slovenskú vládu som skonštatoval, že sme pripravení ponúknuť pomerne veľký objem finančných prostriedkov na operáciu Frontex. Teda to je tá operácia, ktorá sa týka ochrany vonkajších hraníc Európskej únie. Ponúkli sme peniaze do medzinárodného programu potravinového, teda potraviny, ktoré musíme smerom najmä vo vzťahu k Turecku, kde sú veľké tábory, pomáhať alebo aj k iným krajinám, ktoré poskytujú pomoc utečencom.
Ďalej sme ponúkli, že sme pripravení tým krajinám, ktoré majú problém s veľkým počtom žiadateľov o azyl, vytvárať priestor na umiestnenie týchto žiadateľov na nejaký čas. Potom ich vrátime do danej krajiny. Ale znovu sa potvrdzuje, že z Rakúska sa boja k nám prísť. Jednoducho oni nechcú ísť, hoci vedia, že sem idú na dočasné obdobie, a odmietajú niektorí nastupovať do autobusu. Že oni na Slovensko nejdú, oni chcú ísť do Nemecka všetci. A pravdepodobne je nejaký dôvod, prečo všetci hovoria o Nemecku a Rakúsku, pretože boli urobené určité vyhlásenia typu, že Nemecko víta prakticky každého, a dnes sme svedkami pomerne komplikovaných aj vnútropolitických vzťahov v tejto krajine.
Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky vždy uprednostňovala, pokiaľ ide o problém krízy, tri také základné prístupy.
Po prvé, je to nevyhnutná humanitárna pomoc bezprostredne ohrozeným. Na tomto trvám a budem trvať, ak niekto pomoc potrebuje, tak mu naozaj pomôžme.
Ďalej účasť Európskej únie a jej členských štátov na globálnych riešeniach nachádzajúcich odpoveď, aby ľudia nemuseli utekať. Európska únia má viac ako 500 miliónov obyvateľov a zdá sa, že nie sme globálnymi hráčmi. A ťažko aj môžeme byť, keď nie sme schopní uchrániť si vonkajšie hranice. Potom padá váha a význam Európskej únie ako takej. Ako je možné, že Európska únia s viac ako 500 miliónmi obyvateľmi nevie byť rozhodujúci hráč v Sýrii? A nevie jednoducho zatlačiť a povedať, budú tam bezpečnostné zóny? Alebo jednoducho budú za jedným stolom sedieť s ostatnými veľkými hráčmi a hľadať nejaké riešenie. Čiže zdôrazňovali sme včera, Európska únia sa musí vrátiť za rokovací stôl a musí byť súčasťou veľkých rozhovorov.
Po tretie, je to dôsledné napĺňanie povinností, ktoré súvisia s európskou azylovou politikou a ochranou schengenských hraníc. O tom som už hovoril. Ak nebudeme chrániť schengenské hranice, nebudeme schopní veci posúvať do takého stavu, ako by sme chceli mať.
Uvedený prístup akceptovala verejná mienka aj politická reprezentácia. V niektorých krajinách Únie sa otázky migrácie príliš spolitizovali a často prevládali emócie. Veľa sa hovorilo o fotografiách, veľa sa hovorí takých vznesených slov, vznešených, ale málo počúvame pragmatické a racionálne riešenia, ktoré jednoducho musia prísť. Pretože bez takýchto riešení sa nám tu môže objaviť obrovské množstvo ľudí, ktorí nám budú spôsobovať ďalšie a ďalšie ťažkosti. Akoby sa nechcelo vidieť, že predmetom je fenomén s globálnym rozmerom. Zahŕňa v sebe aj otázku, akú chceme mať Európu, v ktorej potom my budeme žiť? Opakujem, Európu, v ktorej my budeme žiť. My sme súčasťou Európy ako takej.
Prečo som nastolil otázku možnosti podania žaloby?
Európska rada na júnovom zasadnutí prijala k problematike migrácie veľmi jasné závery. To znamená, potrebujeme komplexný prístup k migrácii, založený na solidarite a zodpovednosti. Solidaritu sme prejavili, aj zodpovednosť sme prejavili. Ďalej sa malo v každom prípade ísť cez dobrovoľné príspevky a zrazu jún už neplatí a ministri vnútra, ktorí sú nižšie postavení, ako je rada premiérov a hláv štátov, rozhodla tak, ako v utorok tento týždeň rozhodla.
Dámy a páni, z tohto dôvodu sme sa rozhodli, že budeme pokračovať v stanovisku, ktoré považujeme za racionálne. Áno, ja som rád, že celé politické spektrum, bol som na zasadnutí výboru v stredu večer, som nejaký dopletený z dátumov, dnes je štvrtok, včera to bolo alebo predvčerom, ani neviem, v utorok na zasadnutí výboru. Na zasadnutí výboru sme si prešli a dohodli sme sa, že Národná rada má rovnaký názor, pokiaľ ide o povinné kvóty, že sú iracionálne a že musíme proti nim bojovať. Tak a ako máme bojovať? Veď sme jasne bojovali tým, že minister vnútra hlasoval tak, ako ho zaviazala Národná rada Slovenskej republiky. A čo ďalej? Ako tým to malo skončiť, že zdvihneme ruku proti?
Ja si myslím, že ak hovoríme o boji proti povinným kvótam, musíme byť dôslední a využiť všetky možnosti, ktoré nám legislatíva umožňuje. Prečo kritizujú niekoho, že ide využiť žalobu? Budeme kritizovať človeka, ktorý prehrá súdny spor na prvom stupni, zato, že podá odvolanie? Veď to odvolanie je tam presne nato, aby chránil svoje práva na nejakom vyššom stupni. A ak dnes umožňuje európska legislatíva podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktoré sa nám nepáči, nikto nám to nemôže vyčítať. Na to máme jednoducho právo, lebo takto to je stanovené v pravidlách Európskej únie. Keby to tak nebolo, tak žiadnu žalobu, pochopiteľne, nemôžeme podať.
Myslím si, že nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny budú vystavené infringementu z toho dôvodu, že nebudú schopné realizovať v praxi rozhodnutie o povinných kvótach. Znovu pripomínam, včera jasne hovorili viacerí. Je to úplne irelevantné, či sa kvóty zavedú alebo nezavedú k samotnej kríze, ale máme politický symbol. Myslím si, že viaceré krajiny budú musieť konštatovať v určitom okamihu, nie sme schopní to jednoducho zrealizovať. Nevieme to urobiť. Tí ľudia síce k nám prídu na chvíľku, ale potom utekajú niekde inde. Idú do Nemecka, do Rakúska alebo do ďalších krajín. Čiže je možné, že infringement nebude len proti nám, ktorí o tom otvorene hovoríme, ale môže byť infringement aj proti krajinám, ktoré sa síce hlásia k povinným kvótam, ale nebudú vedieť toto rozhodnutie v praxi zrealizovať.
Som za to, aby sme kultivovaným spôsobom, naďalej zdôrazňujúc potrebu so-li-da-ri-ty, solidarity voči tým, ktorí to potrebujú, chránili záujmy Slovenskej republiky. Na toto nás poverila Národná rada Slovenskej republiky, tá v ktorej sedíte aj vy, za to vám ďakujem a použijúc tieto prostriedky, si myslím, že nemôžme nič pokaziť, len si stojíme za tým, čo sme povedali, pretože sme vláda, ktorej v poslednom čase vyčítajú, že plníme sľuby, a to je dobré. To sa ešte nestalo, že by niekomu takéto niečo vyčítali.
Ďakujem za podporu, ideme ďalej. (Potlesk.)
