54. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
1.10.2015 o 16:55 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
103.
Ďakujem, pán podpredseda. Opäť sa vraciame k návrhu zákona, o ktorom sme sa tu už zopárkrát bavili. Myslím, že konkrétne dvakrát.
A začnem tým, že dnes je 1. októbra a za dvadsaťosem dní opäť budeme mať dátum, ktorý je veľmi významný z hľadiska histórie Slovenska, zdôrazňujem, z histórie Slovenska, a je veľmi dôležité, si myslím, pre historickú pamäť a vôbec uvedomovanie si svojich koreňov pôvodu a tým pádom aj toho, kam kráčame, aby sme si vedeli tie najdôležitejšie míľniky, ktoré viedli ku znovuobrode slovenského národa a vzniku v konečnom dôsledku Slovenskej republiky, pripomínať.
Takže dovoľte, aby som predložil dôvodovú správu, keďže toho času pred hlasovaním už nie veľa, a potom v rozprave sa argumentami ešte vrátim k podpore tohto návrhu zákona.
Návrhom tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Účelom novely je zaradenie pôvodne len pamätného dňa 28. októbra, Dňa vzniku samostatného československého štátu, medzi štátne sviatky, ktorého názov sa navrhujeme upraviť na Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika – vznik samostatného česko-slovenského štátu. V rozprave vysvetlím podrobne, prečo práve tento deň by mal byť Dňom úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika. Zároveň súčasne platný štátny sviatok 1. september, Deň ústavy, navrhujeme vyradiť spomedzi štátnych sviatkov a zaradiť ho medzi pamätné dni. (Ruch v sále.)
Z hľadiska historického počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch sa 28. október nedostal ani len do zoznamu pamätných dní. Pamätným dňom sa 28. október stal až v roku ’99. Vzhľadom na historický význam tohto dňa navrhujeme, aby sa tento deň preradil z pamätných dní medzi štátne sviatky. Prečo by tomu tak malo byť?
28. október 1918 je kľúčovým dátumom v dejinách slovenského národa. Je symbolom, bodom zavŕšenia dlhotrvajúcej túžby po samostatnosti národa vo vlastnom štáte vytvorenom vtedy v spolupráci s bratským českým národom, čo bola jediná cesta ako v rámci dobových reálií zabezpečiť vznik samostatného štátu a zabezpečiť ochranu a znovuoživenie slovenského národa. Vznikom Česko-Slovenska sa vytvorili základné predpoklady na budovanie štátnosti a neskorší vznik Slovenskej republiky. Zabezpečil sa rozvoj národného povedomia slovenského národa. Žiaľbohu, najmä mladá generácia, súčasná mladá generácia prestáva vnímať význam 28. októbra, pretože nie je štátnym sviatkom, a teda ani dňom pracovného pokoja.
Cieľom tejto novely je zároveň vyjadriť poctu dielu, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako významnému slovenskému politikovi a osobnosti, ktorý mal nezastupiteľný podiel na vzniku Česko-slovenskej republiky, a to taký, že bez jeho pričinenia by Česko-Slovensko nevzniklo. Povýšenie tohto výročia na štátny sviatok doplní a zároveň vytvorí tzv. štvorlístok štátotvorných výročí, ktoré zásadne a pozitívne predurčili štátotvornú cestu Slovenska. Tými výročiami v chronologickom poradí, ktoré určili charakter súčasnej Slovenskej republiky sú tieto:
Ako prvé, ktoré otvorilo cestu vôbec k vzniku, k neskoršiemu vzniku súčasného Slovenska je vznik Česko-slovenskej republiky, druhým je Slovenské národné povstanie, kedy sa slovenský národ so zbraňou v ruke postavil proti fašistickej okupácii, tretím je 17. november, kde opäť sme sa jednoznačne postavili proti diktatúre, proti komunizmu, proti totalitnému režimu, tentokrát komunistickému a prihlásili sa k demokracii, ktorú odvtedy budujeme, a posledným je 1. január, ktorý je dňom vzniku Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za pozornosť. Skončil som s predkladaním dôvodovej správy a ako prvý sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
16:53
Uvádzajúci uvádza bod 16:53
Miroslav KadúcChcel by som veľmi pekne poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí majú záujem o tejto téme hovoriť, hľadať to riešenie, ktoré je spravodlivé a ktoré patrí a ktoré by malo byť v právnom štáte úplne samozrejmé, aby absurdity z právneho poriadku proste odišli, preto naozaj ďakujem pani poslankyni Kiššovej aj osobitne pánovi poslancovi Osuskému, pánovi Kaníkovi,...
Chcel by som veľmi pekne poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí majú záujem o tejto téme hovoriť, hľadať to riešenie, ktoré je spravodlivé a ktoré patrí a ktoré by malo byť v právnom štáte úplne samozrejmé, aby absurdity z právneho poriadku proste odišli, preto naozaj ďakujem pani poslankyni Kiššovej aj osobitne pánovi poslancovi Osuskému, pánovi Kaníkovi, pánovi Jurzycovi a určite aj spoluautorovi Petrovi Pollákovi.
Čiže ešte raz vďaka a verím, že túto tému budeme ďalej pred sebou posúvať, tlačiť a robiť všetko preto, aby sme pomohli občanom, veď koniec koncov kvôli tomu sme tu.
Uvádzajúci uvádza bod
1.10.2015 o 16:53 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ja len veľmi krátko, v zásade nadviažem na to, čo povedal pán poslanec Osuský.
Chcel by som veľmi pekne poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí majú záujem o tejto téme hovoriť, hľadať to riešenie, ktoré je spravodlivé a ktoré patrí a ktoré by malo byť v právnom štáte úplne samozrejmé, aby absurdity z právneho poriadku proste odišli, preto naozaj ďakujem pani poslankyni Kiššovej aj osobitne pánovi poslancovi Osuskému, pánovi Kaníkovi, pánovi Jurzycovi a určite aj spoluautorovi Petrovi Pollákovi.
Čiže ešte raz vďaka a verím, že túto tému budeme ďalej pred sebou posúvať, tlačiť a robiť všetko preto, aby sme pomohli občanom, veď koniec koncov kvôli tomu sme tu.
Rozpracované
16:54
Ešte máme šesť minút, takže ešte bude nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení...
Ešte máme šesť minút, takže ešte bude nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 1654 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1669.
Teraz by som mal dať slovo navrhovateľovi pánovi Beblavému, ale v sále ho nevidím. Takže jeho návrh zákona stráca poradie a presúva sa na koniec poradia doteraz neprerokovaných zákonov.
A preto ešte môžeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 1655), a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1657.
Slovo má pán poslanec Ľudovít Kaník a odôvodní tento návrh zákona.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1655.)
Ďakujem pekne. Pán spravodajca vzdáva sa slova vystúpiť so záverečným stanoviskom, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte máme šesť minút, takže ešte bude nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač č. 1654 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1669.
Teraz by som mal dať slovo navrhovateľovi pánovi Beblavému, ale v sále ho nevidím. Takže jeho návrh zákona stráca poradie a presúva sa na koniec poradia doteraz neprerokovaných zákonov.
A preto ešte môžeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 1655), a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1657.
Slovo má pán poslanec Ľudovít Kaník a odôvodní tento návrh zákona.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1655.)
Rozpracované
16:55
Uvádzajúci uvádza bod 16:55
Ľudovít Kaník103.
Ďakujem, pán podpredseda. Opäť sa vraciame k návrhu zákona, o ktorom sme sa tu už zopárkrát bavili. Myslím, že konkrétne dvakrát.
A začnem tým, že dnes je 1. októbra a za dvadsaťosem dní opäť budeme mať dátum, ktorý je veľmi významný z hľadiska histórie Slovenska, zdôrazňujem, z histórie Slovenska, a je veľmi dôležité, si myslím, pre historickú pamäť a vôbec uvedomovanie si svojich koreňov pôvodu a tým pádom aj toho, kam...
103.
Ďakujem, pán podpredseda. Opäť sa vraciame k návrhu zákona, o ktorom sme sa tu už zopárkrát bavili. Myslím, že konkrétne dvakrát.
A začnem tým, že dnes je 1. októbra a za dvadsaťosem dní opäť budeme mať dátum, ktorý je veľmi významný z hľadiska histórie Slovenska, zdôrazňujem, z histórie Slovenska, a je veľmi dôležité, si myslím, pre historickú pamäť a vôbec uvedomovanie si svojich koreňov pôvodu a tým pádom aj toho, kam kráčame, aby sme si vedeli tie najdôležitejšie míľniky, ktoré viedli ku znovuobrode slovenského národa a vzniku v konečnom dôsledku Slovenskej republiky, pripomínať.
Takže dovoľte, aby som predložil dôvodovú správu, keďže toho času pred hlasovaním už nie veľa, a potom v rozprave sa argumentami ešte vrátim k podpore tohto návrhu zákona.
Návrhom tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Účelom novely je zaradenie pôvodne len pamätného dňa 28. októbra, Dňa vzniku samostatného československého štátu, medzi štátne sviatky, ktorého názov sa navrhujeme upraviť na Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika – vznik samostatného česko-slovenského štátu. V rozprave vysvetlím podrobne, prečo práve tento deň by mal byť Dňom úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika. Zároveň súčasne platný štátny sviatok 1. september, Deň ústavy, navrhujeme vyradiť spomedzi štátnych sviatkov a zaradiť ho medzi pamätné dni. (Ruch v sále.)
Z hľadiska historického počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch sa 28. október nedostal ani len do zoznamu pamätných dní. Pamätným dňom sa 28. október stal až v roku ’99. Vzhľadom na historický význam tohto dňa navrhujeme, aby sa tento deň preradil z pamätných dní medzi štátne sviatky. Prečo by tomu tak malo byť?
28. október 1918 je kľúčovým dátumom v dejinách slovenského národa. Je symbolom, bodom zavŕšenia dlhotrvajúcej túžby po samostatnosti národa vo vlastnom štáte vytvorenom vtedy v spolupráci s bratským českým národom, čo bola jediná cesta ako v rámci dobových reálií zabezpečiť vznik samostatného štátu a zabezpečiť ochranu a znovuoživenie slovenského národa. Vznikom Česko-Slovenska sa vytvorili základné predpoklady na budovanie štátnosti a neskorší vznik Slovenskej republiky. Zabezpečil sa rozvoj národného povedomia slovenského národa. Žiaľbohu, najmä mladá generácia, súčasná mladá generácia prestáva vnímať význam 28. októbra, pretože nie je štátnym sviatkom, a teda ani dňom pracovného pokoja.
Cieľom tejto novely je zároveň vyjadriť poctu dielu, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako významnému slovenskému politikovi a osobnosti, ktorý mal nezastupiteľný podiel na vzniku Česko-slovenskej republiky, a to taký, že bez jeho pričinenia by Česko-Slovensko nevzniklo. Povýšenie tohto výročia na štátny sviatok doplní a zároveň vytvorí tzv. štvorlístok štátotvorných výročí, ktoré zásadne a pozitívne predurčili štátotvornú cestu Slovenska. Tými výročiami v chronologickom poradí, ktoré určili charakter súčasnej Slovenskej republiky sú tieto:
Ako prvé, ktoré otvorilo cestu vôbec k vzniku, k neskoršiemu vzniku súčasného Slovenska je vznik Česko-slovenskej republiky, druhým je Slovenské národné povstanie, kedy sa slovenský národ so zbraňou v ruke postavil proti fašistickej okupácii, tretím je 17. november, kde opäť sme sa jednoznačne postavili proti diktatúre, proti komunizmu, proti totalitnému režimu, tentokrát komunistickému a prihlásili sa k demokracii, ktorú odvtedy budujeme, a posledným je 1. január, ktorý je dňom vzniku Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za pozornosť. Skončil som s predkladaním dôvodovej správy a ako prvý sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
1.10.2015 o 16:55 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
103.
Ďakujem, pán podpredseda. Opäť sa vraciame k návrhu zákona, o ktorom sme sa tu už zopárkrát bavili. Myslím, že konkrétne dvakrát.
A začnem tým, že dnes je 1. októbra a za dvadsaťosem dní opäť budeme mať dátum, ktorý je veľmi významný z hľadiska histórie Slovenska, zdôrazňujem, z histórie Slovenska, a je veľmi dôležité, si myslím, pre historickú pamäť a vôbec uvedomovanie si svojich koreňov pôvodu a tým pádom aj toho, kam kráčame, aby sme si vedeli tie najdôležitejšie míľniky, ktoré viedli ku znovuobrode slovenského národa a vzniku v konečnom dôsledku Slovenskej republiky, pripomínať.
Takže dovoľte, aby som predložil dôvodovú správu, keďže toho času pred hlasovaním už nie veľa, a potom v rozprave sa argumentami ešte vrátim k podpore tohto návrhu zákona.
Návrhom tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Účelom novely je zaradenie pôvodne len pamätného dňa 28. októbra, Dňa vzniku samostatného československého štátu, medzi štátne sviatky, ktorého názov sa navrhujeme upraviť na Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika – vznik samostatného česko-slovenského štátu. V rozprave vysvetlím podrobne, prečo práve tento deň by mal byť Dňom úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika. Zároveň súčasne platný štátny sviatok 1. september, Deň ústavy, navrhujeme vyradiť spomedzi štátnych sviatkov a zaradiť ho medzi pamätné dni. (Ruch v sále.)
Z hľadiska historického počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a prijatí zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch sa 28. október nedostal ani len do zoznamu pamätných dní. Pamätným dňom sa 28. október stal až v roku ’99. Vzhľadom na historický význam tohto dňa navrhujeme, aby sa tento deň preradil z pamätných dní medzi štátne sviatky. Prečo by tomu tak malo byť?
28. október 1918 je kľúčovým dátumom v dejinách slovenského národa. Je symbolom, bodom zavŕšenia dlhotrvajúcej túžby po samostatnosti národa vo vlastnom štáte vytvorenom vtedy v spolupráci s bratským českým národom, čo bola jediná cesta ako v rámci dobových reálií zabezpečiť vznik samostatného štátu a zabezpečiť ochranu a znovuoživenie slovenského národa. Vznikom Česko-Slovenska sa vytvorili základné predpoklady na budovanie štátnosti a neskorší vznik Slovenskej republiky. Zabezpečil sa rozvoj národného povedomia slovenského národa. Žiaľbohu, najmä mladá generácia, súčasná mladá generácia prestáva vnímať význam 28. októbra, pretože nie je štátnym sviatkom, a teda ani dňom pracovného pokoja.
Cieľom tejto novely je zároveň vyjadriť poctu dielu, Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako významnému slovenskému politikovi a osobnosti, ktorý mal nezastupiteľný podiel na vzniku Česko-slovenskej republiky, a to taký, že bez jeho pričinenia by Česko-Slovensko nevzniklo. Povýšenie tohto výročia na štátny sviatok doplní a zároveň vytvorí tzv. štvorlístok štátotvorných výročí, ktoré zásadne a pozitívne predurčili štátotvornú cestu Slovenska. Tými výročiami v chronologickom poradí, ktoré určili charakter súčasnej Slovenskej republiky sú tieto:
Ako prvé, ktoré otvorilo cestu vôbec k vzniku, k neskoršiemu vzniku súčasného Slovenska je vznik Česko-slovenskej republiky, druhým je Slovenské národné povstanie, kedy sa slovenský národ so zbraňou v ruke postavil proti fašistickej okupácii, tretím je 17. november, kde opäť sme sa jednoznačne postavili proti diktatúre, proti komunizmu, proti totalitnému režimu, tentokrát komunistickému a prihlásili sa k demokracii, ktorú odvtedy budujeme, a posledným je 1. január, ktorý je dňom vzniku Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán podpredseda, ďakujem za pozornosť. Skončil som s predkladaním dôvodovej správy a ako prvý sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.
Rozpracované
16:55
Vstup predsedajúceho 16:55
Peter PellegriniVážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 123 programu.
Je to prvé čítanie o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Notársky poriadok (tlač 1775).
Poprosím spravodajcu pána Miroslava Kadúca, aby uviedol hlasovanie o tomto...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 123 programu.
Je to prvé čítanie o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Notársky poriadok (tlač 1775).
Poprosím spravodajcu pána Miroslava Kadúca, aby uviedol hlasovanie o tomto návrhu.
Nech sa páči, máte slovo.
[Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 1775.]
Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať tento návrh v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za hlasovalo 33, proti 42, zdržalo sa 51 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Vörös teraz navrhne hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (tlač 1776), je to bod 124 nášho schváleného programu.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1776.)
Vörös, Péter, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať tento návrh v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 43, proti bolo 19, zdržalo sa 67 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Jozef Mikuš uvedie hlasovanie o bode 125 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Érseka, Bugára a Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach (tlač 1663).
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1663.)
Mikuš, Jozef, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento poslanecký návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za bolo 35, proti bolo 13, zdržalo sa 77, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Kadúc, poprosím vás, aby ste uviedli návrh v prvom čítaní, hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich (tlač 1756), bod 126 schváleného programu.
(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1756.)
Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 59, proti bolo 12, zdržalo sa 58.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Vörös teraz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1757), bod 127 schváleného programu.
(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1757.)
Vörös, Péter, poslanec NR SR
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 56, proti bolo 6, zdržalo sa 68, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Poprosím teraz pána poslanca Polláka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín (tlač 1760). Je to bod 128 programu.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, tlač 1760.)
Pollák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 109, proti bol 1, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Pán spravodajca, predsa len tentokrát treba uviesť aj výbory (smiech v sále), takže vás poprosím, keby ste si zobrali podklad, hlasovaciu kartu a pokračovali v hlasovaní.
Vstup predsedajúceho
1.10.2015 o 16:55 hod.
Ing.
Peter Pellegrini
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že je 17.02 hod. a budeme musieť hlasovať, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 123 programu.
Je to prvé čítanie o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Notársky poriadok (tlač 1775).
Poprosím spravodajcu pána Miroslava Kadúca, aby uviedol hlasovanie o tomto návrhu.
Nech sa páči, máte slovo.
[Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 1775.]
Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať tento návrh v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za hlasovalo 33, proti 42, zdržalo sa 51 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Vörös teraz navrhne hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (tlač 1776), je to bod 124 nášho schváleného programu.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1776.)
Vörös, Péter, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať tento návrh v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 43, proti bolo 19, zdržalo sa 67 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Jozef Mikuš uvedie hlasovanie o bode 125 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Érseka, Bugára a Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach (tlač 1663).
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Árpáda Érseka, Bélu Bugára a Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1663.)
Mikuš, Jozef, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento poslanecký návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za bolo 35, proti bolo 13, zdržalo sa 77, nehlasovalo 5.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Kadúc, poprosím vás, aby ste uviedli návrh v prvom čítaní, hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich (tlač 1756), bod 126 schváleného programu.
(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1756.)
Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za hlasovalo 59, proti bolo 12, zdržalo sa 58.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pán poslanec Vörös teraz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1757), bod 127 schváleného programu.
(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1757.)
Vörös, Péter, poslanec NR SR
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 56, proti bolo 6, zdržalo sa 68, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Poprosím teraz pána poslanca Polláka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín (tlač 1760). Je to bod 128 programu.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, tlač 1760.)
Pollák, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 109, proti bol 1, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Pán spravodajca, predsa len tentokrát treba uviesť aj výbory (smiech v sále), takže vás poprosím, keby ste si zobrali podklad, hlasovaciu kartu a pokračovali v hlasovaní.
Rozpracované
17:09
Pellegrini, Peter, predseda NR...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj príslušných lehôt na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 128, zdržal sa 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.
Pani poslankyňa Kiššová, teraz vás poprosím, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kadúca a Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač 1635).
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1635.)
Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento návrh do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 32, proti boli 4, zdržalo sa 91 poslancov, 4 nehlasovali.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Ešte raz vás, pani poslankyňa, poprosím, aby ste uviedli hlasovanie o bode 131 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii (tlač 1637).
[Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1637.]
Kiššová, Jana, poslankyňa, NR SR
Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto zákona do druhého čítania.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 47, proti boli 4 poslanci, nehlasovalo 79 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh neschválili.
Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz poprosím pani poslankyňu Mezenskú, aby v prvom čítaní uviedla hlasovanie o návrhu poslancov Kadúca, Hraška a Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu (tlač 1638), bod 132 schváleného programu.
Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu, tlač 1638.)
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne postúpiť tento návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 24, proti bolo 8 poslancov, zdržalo sa 95 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pani poslankyňa Gibalová, prosím, uveďte hlasovanie o bode 133 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (tlač 1639).
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1639.)
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby predmetný návrh zákona sme prerokovali v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 23 poslancov, proti bolo 28 poslancov, zdržalo sa 80 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Na záver poprosím ešte pána poslanca Mikuša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kadúca a Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon (tlač 1640), bod 134 schváleného programu.
[Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1640.]
Mikuš, Jozef, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 40, proti boli 3, zdržalo sa 87 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem podať ešte jeden návrh týkajúci sa prerokovania niektorých bodov na tejto schôdzi a chcel by som navrhnúť, aby sme správy, ktoré sú uvedené na konci nášho programu, to znamená bod 170, Správa o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí (tlač 1653); bod 171, Správa o stave ochrany osobných údajov za roky 2013 a 2014 (tlač 1664); Správa o hodnotení plnenia pravidiel v rozpočtovej zodpovednosti (tlač 1752), je to bod 172; a bod 173, Správa Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o stave použitia ITP (tlač 1636), aby tie sme prerokovali v utorok so začiatkom o 8.30 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
Poprosím zaevidovať, informovať príslušných predstaviteľov úradu vrátane pána ministra zahraničných vecí, aby v utorok 8.30 hod. prišiel do rokovacej sály.
Vyčerpali sme všetky body, o ktorých bolo treba hlasovať.
Po krátkej dvojminútovej prestávke budeme pokračovať v otvorenej rozprave, resp. prvým čítaním o návrhu poslanca Kaníka a Osuského na vydanie zákona o štátnych sviatkoch.
(Dvojminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1655.)
Pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny; ďalej za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny; určené výbory prerokujú predmetný návrh do 9. novembra a gestorský do 10. novembra 2015.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj príslušných lehôt na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 128, zdržal sa 1 poslanec. Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.
Pani poslankyňa Kiššová, teraz vás poprosím, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kadúca a Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon (tlač 1635).
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1635.)
Kiššová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento návrh do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 32, proti boli 4, zdržalo sa 91 poslancov, 4 nehlasovali.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Ešte raz vás, pani poslankyňa, poprosím, aby ste uviedli hlasovanie o bode 131 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii (tlač 1637).
[Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 1637.]
Kiššová, Jana, poslankyňa, NR SR
Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto zákona do druhého čítania.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o tom, že postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za hlasovalo 47, proti boli 4 poslanci, nehlasovalo 79 poslancov.
Konštatujem, že sme návrh neschválili.
Ďakujem, pani poslankyňa.
Teraz poprosím pani poslankyňu Mezenskú, aby v prvom čítaní uviedla hlasovanie o návrhu poslancov Kadúca, Hraška a Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu (tlač 1638), bod 132 schváleného programu.
Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška a Jána Mičovského na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu, tlač 1638.)
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne postúpiť tento návrh zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 24, proti bolo 8 poslancov, zdržalo sa 95 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
Pani poslankyňa Gibalová, prosím, uveďte hlasovanie o bode 133 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (tlač 1639).
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1639.)
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby predmetný návrh zákona sme prerokovali v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 23 poslancov, proti bolo 28 poslancov, zdržalo sa 80 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Na záver poprosím ešte pána poslanca Mikuša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Kadúca a Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon (tlač 1640), bod 134 schváleného programu.
[Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 1640.]
Mikuš, Jozef, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za hlasovalo 40, proti boli 3, zdržalo sa 87 poslancov, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh sme neschválili.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem podať ešte jeden návrh týkajúci sa prerokovania niektorých bodov na tejto schôdzi a chcel by som navrhnúť, aby sme správy, ktoré sú uvedené na konci nášho programu, to znamená bod 170, Správa o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí (tlač 1653); bod 171, Správa o stave ochrany osobných údajov za roky 2013 a 2014 (tlač 1664); Správa o hodnotení plnenia pravidiel v rozpočtovej zodpovednosti (tlač 1752), je to bod 172; a bod 173, Správa Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o stave použitia ITP (tlač 1636), aby tie sme prerokovali v utorok so začiatkom o 8.30 hod. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
Poprosím zaevidovať, informovať príslušných predstaviteľov úradu vrátane pána ministra zahraničných vecí, aby v utorok 8.30 hod. prišiel do rokovacej sály.
Vyčerpali sme všetky body, o ktorých bolo treba hlasovať.
Po krátkej dvojminútovej prestávke budeme pokračovať v otvorenej rozprave, resp. prvým čítaním o návrhu poslanca Kaníka a Osuského na vydanie zákona o štátnych sviatkoch.
(Dvojminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1655.)
Rozpracované
17:21
Vstup predsedajúceho 17:21
Peter PellegriniPán poslanec Kvasnička, nech sa páči, máte slovo
Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči, máte slovo
Vstup predsedajúceho
1.10.2015 o 17:21 hod.
Ing.
Peter Pellegrini
Videokanál poslanca
Pán poslanec Kaník, poprosím vás, aby ste zaujali miesto navrhovateľa. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Kvasničkovi, aby vystúpil za navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá.
Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči, máte slovo
Rozpracované
17:21
Vstup predsedajúceho 17:21
Marián KvasničkaVážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k navrhovanému zákonu. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj...
Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k navrhovanému zákonu. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, teda zaviesť miesto pamätného dňa štátny sviatok na výročie vzniku 1. Česko-slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Vážený pán predseda, to je všetko, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Vstup predsedajúceho
1.10.2015 o 17:21 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu k navrhovanému zákonu. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, teda zaviesť miesto pamätného dňa štátny sviatok na výročie vzniku 1. Česko-slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Vážený pán predseda, to je všetko, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
17:21
Uvádzajúci uvádza bod 17:21
Peter PellegriniNech sa páči, máte slovo. Vy v ústnej ako prvý.
Takže jediným prihláseným písomne je pán poslanec Osuský, a týmto mu dávam slovo. Nech sa páči.
Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne aj ostatným pánom poslancom.
Nech sa páči, máte slovo. Vy v ústnej ako prvý.
Takže jediným prihláseným písomne je pán poslanec Osuský, a týmto mu dávam slovo. Nech sa páči.
Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne aj ostatným pánom poslancom.
Uvádzajúci uvádza bod
1.10.2015 o 17:21 hod.
Ing.
Peter Pellegrini
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Osuského, ale evidujem, že ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán navrhovateľ Ľudovít Kaník.
Nech sa páči, máte slovo. Vy v ústnej ako prvý.
Takže jediným prihláseným písomne je pán poslanec Osuský, a týmto mu dávam slovo. Nech sa páči.
Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne aj ostatným pánom poslancom.
Rozpracované
17:23
Vystúpenie v rozprave 17:23
Peter OsuskýAle toľko len na úvod k niečomu, čo sa v duchu názvu pekného filmu "Dobří holubi se vracejí" vracia pravidelne k tomuto pultu a na stoly...
Ale toľko len na úvod k niečomu, čo sa v duchu názvu pekného filmu "Dobří holubi se vracejí" vracia pravidelne k tomuto pultu a na stoly poslancov, t. j. návrh pripomenúť si ako štátny sviatok, tak ako to bolo v období 1920 až ’38 a v období ’45 až potom do konca komunistického Česko-Slovenska, pripomenúť si 28. október nie ako Deň znárodnenia, za aký sme ho dostávali zabalený my, ale ako Deň vzniku Česko-slovenskej republiky, to znamená položenie základov dnešnej slovenskej štátnosti.
Kolega Kaník to už aj v dôvodovej správe podčiarkol a ja, ktorý som už v minulosti predkladal návrh zákona o 28. októbri ako štátnom sviatku, oceňujem veľmi jeho nový vklad do návrhu zákona. A preto si dovolím o ňom trochu pohovoriť a oceniť to, čím doňho prispel výrazne on, to jest, že je to deň, v ktorom si pripomenieme zásluhy Milana Rastislava Štefánika.
My Slováci máme takú akúsi zvláštnu vlastnosť okrem toho plebejstva, o ktorom hovoril Vladimír Mináč, i to, že máme dokonca sami sebou naoktrojovaný pocit, že nemáme dejiny. Samozrejme, hlásime sa k rôznym fiktívnym kráľom z minulosti a staviame im sochy aj s koňmi, všetka česť Svätoplukovi, ale nepovažujeme dejiny tisícročného Uhorska za naše dejiny, hoci boli našimi dejinami, lebo v tisícročnom Uhorsku bol Majster Pavol z Levoče, v tisícročnom Uhorsku Slovensko dodávalo zlato na florény a na kremnické dukáty, v tisícročnom Slovensku tu boli Petzval a mnohí iní ľudia, ktorí hýbali svetom. To boli i naše dejiny toho Uhorska, i my sme do nich prispeli. Bol tu palatín Thurzo, odohralo sa kdečo i so slovenskou účasťou, ale my máme taký zvláštny postoj, že sú to hádam dejiny utlačovateľov, hoci pravda je taká, že národnostný útlak sa dá výrazne vymedziť do obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, to znamená, že ten útlak z tých tisíc rokov, niečo cez tisíc rokov trval intenzívne, stupňujúc sa, možno 50 rokov. Kvôli tomu máme tendenciu nectiť si dejiny, lebo my sme v nich neboli - podľa nás - dostatočne hlavní.
Takouto vecou je i vznik Česko-slovenskej republiky. Tam je tento pocit o to skreslenejší a o to mylnejší, že pri vzniku Česko-slovenskej republiky sme boli hlavní. Áno, neboli sme hlavní v obetiach legionárov. Légie, ktoré boli vojenský základ vzniku republiky, tvorili prevažne českí legionári. To je pravda. Ale Jozef Gregor Tajovský a iní bezmenní slovenskí legionári tiež svojou kvapkou aj kvapkami krvi prispeli k tomu, že sme mohli pred vznikom našej republiky povedať, že už sme tu s naším na strane spojencov bojujúcim vojskom.
Samozrejme, žiariacou postavou tohto vojska bol generál Štefánik. Generál Štefánik je presne ten dôvod, prečo máme 28. október a vznik Československej republiky chápať ako naše dejiny, ako naše víťazstvo, ako slovenské víťazstvo, a bez toho, aby sme mali pocit, že sme sa kamsi len pritreli. Obľúbená a otrepaná argumentácia o tom, že tam v tej Prahe bol len náhodou Šrobár, a koho ten zastupoval, ktorú občas počúvame pri tejto príležitosti a pri tejto téme, je, samozrejme, hlúposť.
Teraz rodina - nerodina, poviem to otvorene. Ďalším významným človekom, ktorý sa podieľal na vzniku tej republiky, bol môj prastrýc Štefan Osuský. To znamená, že to nebolo, že sme spoza plota pozerali, ako nám Česi robia republiku. My sme sa tiež na tej republike podieľali. A, samozrejme, obvyklou námietkou tých, ktorí v skutočnosti nechcú ani jedno, ani druhé, je to, že by sme tento deň mali svätiť 30. októbra. S tým by som sa dovolil vyporiadať veľmi stručne. Tridsiaty október bol pekným prihlásením sa skupiny slovenských vlastencov, prevažne evanjelikov a patriotov, ktorí sa božím riadením, dopravnými možnosťami a informáciou o podujatí dostavili do dvorany Tatra banky v Martine, aby sa zúčastnili zhromaždenia a signovali deklaráciu. Všetka česť. Pravda je ale taká, že keď sa pozriete na distribúciu účastníkov z hľadiska miest, bydliska, z hľadiska náboženského presvedčenia, je úplne smiešne hovoriť, že títo zhromaždení ľudia, medzi nimi môj pradedo, že boli zástupcovia Slovenska. Boli zástupcovia seba, svojho patriotizmu a svojej vôle ísť novou, lepšou cestou, formulované slovami Andreja Hlinku: "Tisícročné manželstvo s Uhorskom sa nevydarilo, končíme." Povedané parafrázujúc.
To znamená, ak niekto tvrdí, že Šrobár nikoho nezastupoval v Prahe, tak môže tvrdiť, že Osuský nikoho v Amerike a Štefánik nikoho nikde. Ale je to hlúposť, lebo neexistovalo žiadne legálne zastúpenie. To, že sa tí dobrí ľudia prezvali Slovenskou národnou radou, je výborné, neboli nikým volení, nemali nijaký mandát a nevznikli z nijakého ľudového zastúpenia a hlasovania. Napriek tomu sú to zaslúžilí ľudia a tých 120 či koľko naviac mien, si zasluhuje navždy našu úctu, lebo to boli odvážni vlastenci.
Ale treba povedať, že generál Štefánik je nosnou súčasťou, presne ako Ľudo Kaník povedal, vzniku Česko-slovenskej republiky, a je zvláštne a, samozrejme, že tá ikarovská smrť k tomu zviedla, to je pravda, že sa vlastne, a nad tým sa zamyslime, slávi jeho smrť, čo je zvláštne. Napadá vás niekoho, ktorí milujete vážnu hudbu, že by sa mala sláviť smrť Ludwiga van Beethovena? Alebo žeby sme slávili smrť, ja neviem, Debussyho? Asi nie. Rovnako je zvláštne považovať v prípade opačného pohľadu na vec bezpodmienečne za výlučne dôvodu hodné oslavovania dátum narodenia. Ideálne - a to sa napĺňa v tomto návrhu zákona a v tom je teda Ľudo Kaník inovatívny - je to, že slávime človeka jeho dielom. A vznik Česko-slovenskej republiky je úplne bez diskusie korunováciou roky trvajúceho snaženia, statočného, krehkého, nie veľmi zdravého a odolného, i vnútorne rozorvaného, ale bojujúceho človeka Milana Rastislava Štefánika.
To znamená, nikdy by mi nenapadlo, že na ňom je najcennejšia jeho smrť, lebo nie je na ňom najcennejšia. Dokonca nie je na ňom najcennejšie ani jeho narodenie. Na ňom je najcennejšie to, čo vytvoril, a to je Česko-slovenská republika. A tá vznikla. A vznikla 28. októbra s jeho levím podielom. A bolo by konečne dobré, aby sme okrem vencov na Bradlo pripomínali, že čo urobil. A urobil to, do čoho sme si zvykli za ostatné štvrťstoročie občas aj kopať, občas o tom hovoriť takmer ako o žalári národov a podobne to znevažovať. Ale ubezpečujem vás, že mohol, ak mal čas, chudák, možno nemal, Štefánik zomierať spokojný, keď sa vracal talianskym lietadlom a s talianskou posádkou do slobodného Česko-Slovenska.
A to je dôvod, prečo si myslím, že je dobré takéto formulovanie štátneho sviatku Slovenskej republiky. Je to dôvodné, je to pravdivé a znamená to vážny krok na ceste k priznávaniu si toho, k čomu sme my dobrej minulosti prispeli. Aby sme konečne prestali mať pocit, že vždy sme stáli za plotom a niekto na nás niečo vybavoval. Treba povedať, že ak existuje taký historický moment, kde sme sa takýmto spôsobom zaslúžili my, tak je to 28. október a Štefánik.
Myslím si, že tento návrh zákona - v duchu najlepších tradícií VI. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky - nemá nádej na schválenie.
Ale ako som povedal, dobrí holubi sa vracajú, a keď nie my tuná s Ľudom, tak raz hádam niekto príde na to, čo je hodné oslavy v našich dejinách. A musím povedať, že tie štyri nosné body našich dejín, moderných dejín, sú presne tie, ktoré Ľudo v dôvodovej správe vymenoval a prečítal, pretože to boli križovatky, kde sme sa odrazili na lepšiu cestu. Vznikol prvý demokratický štát, rozhodli sme sa skončiť s hnedou totalitou v povstaní, skončili sme s červenou totalitou v novembri ’89 a potom sme si mohli založiť štát, ktorý nech vyzerá, ako vyzerá, tak vyzerá ako dôsledok nás samých. Lebo už sa nedalo povedať, že zodpovední sú Česi, Maďari, Nemci, sovietski poradcovia, Židia alebo niekto iný. To už je náš štát. A ak chceme oslavovať 1. január, tak je našou a našich detí a ich detí úlohou, aby ho mohli oslavovať s tým, že ich vklad do toho oslavovania bol dobrý.
Štefánik už nemôže nič vložiť, ale vložil toľko, že dnes môžeme mať pocit, že to, čo prinesie budúcnosť, je naša záležitosť, a že nám to, čo s tou budúcnosťou spravíme, nikto neodpára.
Štefánik bojoval v istých časoch a chvíľach svojho života stratený boj. Nevyzeralo to vždy dobre a jeho múdre heslo: "Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem," je presne to, čo by sme si niekedy, keď mávame nad vecami verejnými, mali povedať aj my, lebo to, čo môžeme a máme v rukách my, je podstatne menej ťažké ako to, pred čím stál Štefánik.
A tak aj keď viem, že je to volanie smädného v púšti, tak vám hovorím, že bude dobré, ak sa nad tým zamyslíte a podporíte tento návrh zákona, a i keď viem, že to možno nebude stačiť, tak že raz príde deň, keď si Štefánika a jeho dielo možno tí ďalší po nás uctia, lebo tak sa to patrí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
1.10.2015 o 17:23 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážený spolupredkladateľ, vážený spravodajca, vážená snemovňa, bude fajn, ak vzhľadom na nižší počet poslucháčov tu zavládne pokojnejšia atmosféra, ako bola pri predkladaní dôvodovej správy. Ukazuje sa, že do dvadsať poslucháčov je nakoniec lepších ako pred 17.00 hod. 140.
Ale toľko len na úvod k niečomu, čo sa v duchu názvu pekného filmu "Dobří holubi se vracejí" vracia pravidelne k tomuto pultu a na stoly poslancov, t. j. návrh pripomenúť si ako štátny sviatok, tak ako to bolo v období 1920 až ’38 a v období ’45 až potom do konca komunistického Česko-Slovenska, pripomenúť si 28. október nie ako Deň znárodnenia, za aký sme ho dostávali zabalený my, ale ako Deň vzniku Česko-slovenskej republiky, to znamená položenie základov dnešnej slovenskej štátnosti.
Kolega Kaník to už aj v dôvodovej správe podčiarkol a ja, ktorý som už v minulosti predkladal návrh zákona o 28. októbri ako štátnom sviatku, oceňujem veľmi jeho nový vklad do návrhu zákona. A preto si dovolím o ňom trochu pohovoriť a oceniť to, čím doňho prispel výrazne on, to jest, že je to deň, v ktorom si pripomenieme zásluhy Milana Rastislava Štefánika.
My Slováci máme takú akúsi zvláštnu vlastnosť okrem toho plebejstva, o ktorom hovoril Vladimír Mináč, i to, že máme dokonca sami sebou naoktrojovaný pocit, že nemáme dejiny. Samozrejme, hlásime sa k rôznym fiktívnym kráľom z minulosti a staviame im sochy aj s koňmi, všetka česť Svätoplukovi, ale nepovažujeme dejiny tisícročného Uhorska za naše dejiny, hoci boli našimi dejinami, lebo v tisícročnom Uhorsku bol Majster Pavol z Levoče, v tisícročnom Uhorsku Slovensko dodávalo zlato na florény a na kremnické dukáty, v tisícročnom Slovensku tu boli Petzval a mnohí iní ľudia, ktorí hýbali svetom. To boli i naše dejiny toho Uhorska, i my sme do nich prispeli. Bol tu palatín Thurzo, odohralo sa kdečo i so slovenskou účasťou, ale my máme taký zvláštny postoj, že sú to hádam dejiny utlačovateľov, hoci pravda je taká, že národnostný útlak sa dá výrazne vymedziť do obdobia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, to znamená, že ten útlak z tých tisíc rokov, niečo cez tisíc rokov trval intenzívne, stupňujúc sa, možno 50 rokov. Kvôli tomu máme tendenciu nectiť si dejiny, lebo my sme v nich neboli - podľa nás - dostatočne hlavní.
Takouto vecou je i vznik Česko-slovenskej republiky. Tam je tento pocit o to skreslenejší a o to mylnejší, že pri vzniku Česko-slovenskej republiky sme boli hlavní. Áno, neboli sme hlavní v obetiach legionárov. Légie, ktoré boli vojenský základ vzniku republiky, tvorili prevažne českí legionári. To je pravda. Ale Jozef Gregor Tajovský a iní bezmenní slovenskí legionári tiež svojou kvapkou aj kvapkami krvi prispeli k tomu, že sme mohli pred vznikom našej republiky povedať, že už sme tu s naším na strane spojencov bojujúcim vojskom.
Samozrejme, žiariacou postavou tohto vojska bol generál Štefánik. Generál Štefánik je presne ten dôvod, prečo máme 28. október a vznik Československej republiky chápať ako naše dejiny, ako naše víťazstvo, ako slovenské víťazstvo, a bez toho, aby sme mali pocit, že sme sa kamsi len pritreli. Obľúbená a otrepaná argumentácia o tom, že tam v tej Prahe bol len náhodou Šrobár, a koho ten zastupoval, ktorú občas počúvame pri tejto príležitosti a pri tejto téme, je, samozrejme, hlúposť.
Teraz rodina - nerodina, poviem to otvorene. Ďalším významným človekom, ktorý sa podieľal na vzniku tej republiky, bol môj prastrýc Štefan Osuský. To znamená, že to nebolo, že sme spoza plota pozerali, ako nám Česi robia republiku. My sme sa tiež na tej republike podieľali. A, samozrejme, obvyklou námietkou tých, ktorí v skutočnosti nechcú ani jedno, ani druhé, je to, že by sme tento deň mali svätiť 30. októbra. S tým by som sa dovolil vyporiadať veľmi stručne. Tridsiaty október bol pekným prihlásením sa skupiny slovenských vlastencov, prevažne evanjelikov a patriotov, ktorí sa božím riadením, dopravnými možnosťami a informáciou o podujatí dostavili do dvorany Tatra banky v Martine, aby sa zúčastnili zhromaždenia a signovali deklaráciu. Všetka česť. Pravda je ale taká, že keď sa pozriete na distribúciu účastníkov z hľadiska miest, bydliska, z hľadiska náboženského presvedčenia, je úplne smiešne hovoriť, že títo zhromaždení ľudia, medzi nimi môj pradedo, že boli zástupcovia Slovenska. Boli zástupcovia seba, svojho patriotizmu a svojej vôle ísť novou, lepšou cestou, formulované slovami Andreja Hlinku: "Tisícročné manželstvo s Uhorskom sa nevydarilo, končíme." Povedané parafrázujúc.
To znamená, ak niekto tvrdí, že Šrobár nikoho nezastupoval v Prahe, tak môže tvrdiť, že Osuský nikoho v Amerike a Štefánik nikoho nikde. Ale je to hlúposť, lebo neexistovalo žiadne legálne zastúpenie. To, že sa tí dobrí ľudia prezvali Slovenskou národnou radou, je výborné, neboli nikým volení, nemali nijaký mandát a nevznikli z nijakého ľudového zastúpenia a hlasovania. Napriek tomu sú to zaslúžilí ľudia a tých 120 či koľko naviac mien, si zasluhuje navždy našu úctu, lebo to boli odvážni vlastenci.
Ale treba povedať, že generál Štefánik je nosnou súčasťou, presne ako Ľudo Kaník povedal, vzniku Česko-slovenskej republiky, a je zvláštne a, samozrejme, že tá ikarovská smrť k tomu zviedla, to je pravda, že sa vlastne, a nad tým sa zamyslime, slávi jeho smrť, čo je zvláštne. Napadá vás niekoho, ktorí milujete vážnu hudbu, že by sa mala sláviť smrť Ludwiga van Beethovena? Alebo žeby sme slávili smrť, ja neviem, Debussyho? Asi nie. Rovnako je zvláštne považovať v prípade opačného pohľadu na vec bezpodmienečne za výlučne dôvodu hodné oslavovania dátum narodenia. Ideálne - a to sa napĺňa v tomto návrhu zákona a v tom je teda Ľudo Kaník inovatívny - je to, že slávime človeka jeho dielom. A vznik Česko-slovenskej republiky je úplne bez diskusie korunováciou roky trvajúceho snaženia, statočného, krehkého, nie veľmi zdravého a odolného, i vnútorne rozorvaného, ale bojujúceho človeka Milana Rastislava Štefánika.
To znamená, nikdy by mi nenapadlo, že na ňom je najcennejšia jeho smrť, lebo nie je na ňom najcennejšia. Dokonca nie je na ňom najcennejšie ani jeho narodenie. Na ňom je najcennejšie to, čo vytvoril, a to je Česko-slovenská republika. A tá vznikla. A vznikla 28. októbra s jeho levím podielom. A bolo by konečne dobré, aby sme okrem vencov na Bradlo pripomínali, že čo urobil. A urobil to, do čoho sme si zvykli za ostatné štvrťstoročie občas aj kopať, občas o tom hovoriť takmer ako o žalári národov a podobne to znevažovať. Ale ubezpečujem vás, že mohol, ak mal čas, chudák, možno nemal, Štefánik zomierať spokojný, keď sa vracal talianskym lietadlom a s talianskou posádkou do slobodného Česko-Slovenska.
A to je dôvod, prečo si myslím, že je dobré takéto formulovanie štátneho sviatku Slovenskej republiky. Je to dôvodné, je to pravdivé a znamená to vážny krok na ceste k priznávaniu si toho, k čomu sme my dobrej minulosti prispeli. Aby sme konečne prestali mať pocit, že vždy sme stáli za plotom a niekto na nás niečo vybavoval. Treba povedať, že ak existuje taký historický moment, kde sme sa takýmto spôsobom zaslúžili my, tak je to 28. október a Štefánik.
Myslím si, že tento návrh zákona - v duchu najlepších tradícií VI. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky - nemá nádej na schválenie.
Ale ako som povedal, dobrí holubi sa vracajú, a keď nie my tuná s Ľudom, tak raz hádam niekto príde na to, čo je hodné oslavy v našich dejinách. A musím povedať, že tie štyri nosné body našich dejín, moderných dejín, sú presne tie, ktoré Ľudo v dôvodovej správe vymenoval a prečítal, pretože to boli križovatky, kde sme sa odrazili na lepšiu cestu. Vznikol prvý demokratický štát, rozhodli sme sa skončiť s hnedou totalitou v povstaní, skončili sme s červenou totalitou v novembri ’89 a potom sme si mohli založiť štát, ktorý nech vyzerá, ako vyzerá, tak vyzerá ako dôsledok nás samých. Lebo už sa nedalo povedať, že zodpovední sú Česi, Maďari, Nemci, sovietski poradcovia, Židia alebo niekto iný. To už je náš štát. A ak chceme oslavovať 1. január, tak je našou a našich detí a ich detí úlohou, aby ho mohli oslavovať s tým, že ich vklad do toho oslavovania bol dobrý.
Štefánik už nemôže nič vložiť, ale vložil toľko, že dnes môžeme mať pocit, že to, čo prinesie budúcnosť, je naša záležitosť, a že nám to, čo s tou budúcnosťou spravíme, nikto neodpára.
Štefánik bojoval v istých časoch a chvíľach svojho života stratený boj. Nevyzeralo to vždy dobre a jeho múdre heslo: "Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem," je presne to, čo by sme si niekedy, keď mávame nad vecami verejnými, mali povedať aj my, lebo to, čo môžeme a máme v rukách my, je podstatne menej ťažké ako to, pred čím stál Štefánik.
A tak aj keď viem, že je to volanie smädného v púšti, tak vám hovorím, že bude dobré, ak sa nad tým zamyslíte a podporíte tento návrh zákona, a i keď viem, že to možno nebude stačiť, tak že raz príde deň, keď si Štefánika a jeho dielo možno tí ďalší po nás uctia, lebo tak sa to patrí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
17:24
Vstup predsedajúceho 17:24
Peter PellegriniAko prvý pán poslanec Huba.
Ako prvý pán poslanec Huba.
Vstup predsedajúceho
1.10.2015 o 17:24 hod.
Ing.
Peter Pellegrini
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Huba.
Rozpracované