54. schôdza

Ďakujem pekne. Janka, ďakujem veľmi pekne za podrobné vysvetlenie tohto návrhu aj z pohľadu spoločenskej potrebnosti a nevyhnutnosti, ale aj z pohľadu európskej legislatívy, ktorá priam vyžaduje takúto úpravu. Ale čo chcem povedať, je, je tá tvoja skoro úvodná poznámka, že predložili sme najskôr návrh, ktorý bol širší a ktorý, teraz neviem, či to poviem správne a že napĺňal a tie regule toho, toho najsprávnejšie možného, zjednodušene alebo možno aj komplikovanejšie, a potom sme predložili takú jednoduchšiu verziu. A to mi príde také, že ako keby tento parlament nebol pripravený na komplikované riešenia a príde mi to celkom úsmevné a podľa mňa toto riešenie, ktoré tu je, je fakt, je jednoduché, je výstižné a mal by ho už pochopiť každý aj v tomto parlamente a určite, keď si zobereme, že väčšina poslancov už má deti, myslím, že by malo pochopiť teraz preventívne, že takáto právna úprava je nanajvýš potrebná, lebo nikdy nevie, kedy sa môže stať, nikomu to neprajem, kedy sa môže stať situácia, že ich postihne takýto skutok a v zásade budú bezmocní o desať, pätnásť, dvadsať rokov, kedy už budú ich kroky, ich spomienky úplne zbytočné, spomienky ich detí.

Ďakujem pekne. Naozaj, že tá prvá úprava bola, bola taká, dá sa povedať, že komplexná a nejdem ani s tým polemizovať, ja to chcem len potvrdiť, že zdá sa mi to, čo som povedala nakoniec. Keď už nevieme urobiť to, aby sme transponovali smernice, aby sme napĺňali dohovory, ktoré sami prijmeme rýchlo, pružne a na pomoc ľuďom, tak urobme aspoň, aspoň tento malý krok ako na začiatok. Dôvodmi, prečo vraj nebolo možné pristúpiť na, na, akceptovať teda ten náš prvý návrh, bolo to, že naša architektúra Trestného poriadku alebo architektúra nášho Trestného poriadku akosi to nevedela vstrebať v tej podobe. Treba hľadať spôsoby, ale prosím, nezabúdajme na ľudí. To nerobíme zákony preto, aby sme boli pod nimi podpísaní a aby to bolo v Zbierke zákonov, ale aby fungovali v praxi. Ďakujem.

12.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona, ktorý upravuje Trestný zákon. Začnem slovami, ktoré použil kolega Kadúc, že prečo nechceme, a už som zabudla, jak to presne povedal. Ale použil slovo, že prečo nechceme väčšie riešenia, aha, zložité riešenia. Ja ho opravím a to potom povedala aj Janka. Nie zložité, ale naozaj komplexné riešenie. Naozaj v tomto parlamente sa často stretáme s tým, že sú nám vytýkané, alebo máme, na naše návrhy sú poznámky typu, veď ale, veď to treba riešiť komplexne a je faktom, že sme pred časom predložili komplexné riešenie tohto problému, ktoré naozaj zahŕňalo nielen riešenie trestného činu výkonu trestu, ale ktoré istým spôsobom zahŕňalo aj nápravu ľudí, ktorí tieto trestné činy páchali. To znamená, súviselo to možnože s rozvíjaním detenčného ústavu, so spôsobmi, ako sa starať aj o tých, ktorí konajú krivdu druhým.
Pri tej príležitosti ma napadá ešte druhá súvislosť, a to je prevencia voči takýmto činom. To je oblasť, ktorá nie je rovnako nejakým spôsobom v tejto novele riešená, ale opäť napadá ma minimálne jeden spôsob, ktorý už bol predkladaný v Národnej rade, predkladal ho vtedy kolega Braňo Škripek, stretol sa najskôr aj s pozitívnym ohlasom, v druhom čítaní však bol návrh zákona, ktorý riešil, nazvem to, prevenciu pred sexualizáciou spoločnosti a teda aj ľudí v nej. Bol zamietnutý, ale z dôvodu už teda dokonané to legislatívne konanie. Viem, že tento zákon pôsobil kontroverzne, ale podotýkam, že je to takisto jeden zo spôsobov prevencie voči sexualizácii spoločnosti ako takej a ktorá by možno v konečnom dôsledku zabránila väčšiemu, neviem nájsť vhodné slovo, posilneniu aktivít ľudí, ktorí potom konajú sexuálne delikty napríklad.

Ak by som sa vrátila ku, konkrétne ku návrhu novely, ktorý bol predstavený kolegyňou Jankou Šípošovou, naozaj pred časom bola naša oveľa väčšia, ale veríme aj v postupnosť alebo v pomoc pomalými krokmi. Preto sme sa rozhodli teraz riešiť novelu vyslovene zameranú na premlčateľnosť trestného činu sexuálneho zneužívania, ktorá by bola premlčaná u mladistvých, u dospelých a zároveň aj pre výkon trestu by to platilo. Nepremlčateľnosť, áno. Túto ambíciu riešiť oblasť komplexne sme vôbec nestratili. O to máme stále záujem. Ale vravím, že postupnosťou pomalých krokov chceme možno nastoliť tento problém opäť, aby sa minimálne tá premlčateľnosť začala riešiť.

Podľa štatistík Európskej únie jedno z piatich detí je obeťou nejakej formy sexuálneho zneužívania, a to znamená, že 20 % detí je vystavené nejakému typu sexuálneho násilia. Môžu to byť úplne drobné veci, ktoré sú možno významovo niekde inde, možno až málo cenné až po naozaj veľmi ťažké delikty, v tých 20 % detí. Môžeme sa možno baviť aj o relevantnosti údajov, o ktorých si môžeme hovoriť. Nič to však nezmení na fakte, že tento fenomén máme medzi sebou a nemôžeme nad ním privierať oči a tváriť sa, že problém nemá také veľké rozmery. Musíme si dokonca povedať, že až okolo 70 až 80 % prípadov je takých, kde dieťa páchateľa pozná a dôveruje mu. Čo je však najsmutnejšie, je to, že zrejme až okolo 90 % všetkých prípadov je takých, ktoré zostávajú utajené a neohlásené, ktoré visia nad životom dieťaťa a poznačuje jeho ďalšie pôsobenie, dokonca celý jeho život. Viem, že sme v tejto oblasti na veľmi tenkom ľade, ale treba si uvedomiť, že to, čo bráni dieťaťu vypovedať o skutkoch, je často pocit hanby, strachu alebo lojality voči páchateľovi.

Existujú tendencie pri takýchto prípadoch vnášať pre podozrivého prezumpciu neviny vo väčšej miere. Viac dbáme na ochranu ľudských práv páchateľov a naopak, povinnosť chrániť obeť, v tomto prípade zväčša dieťa, sa hrubo zanedbáva a nielen priamo pri obetiach, ale aj ich príbuzných a ich okolí.
Pri tejto príležitosti si opäť dovolím poukázať na problém, na ktorý už dlho poukazujem spolu práve s kolegyňou Jankou, lebo ona je toho teraz už, keď je poslankyňa, úplnou nositeľkou. Problém prebratia smernice Európskej rady, ktorú už sama vo svojom príspevku spomínala. Takže aj ja si dovolím pripomenúť celú genézu oveľa jednoduchšie, no alebo menej odborne, ako to popísala Janka, ale faktom je, že ak sa dnes ministerstvo spravodlivosti tvári, že smernica bude v dostatočnom čase prijatá, tak rovnako ako Janka potvrdzujem, že nie je tomu tak. Tá smernica, ktorá sa týka vylepšenia, zlepšenia, alebo úpravy práv obetí, nebude transponovaná takmer nijako.

Je mi to strašne ľúto a práve vzhľadom k tomu, že svitla veľká nádej pre všetkých, ktorí sa venujú právam obetí, že konečne aj slovenská legislatíva našla odvahu a chce vytvoriť zákon na ochranu obetí. Vznikla pracovná skupina, začala pracovať, naozaj mala prvé výsledky a potom sa zrazu udialo niečo, čo nevieme čo, ale skrátka rozhodnutie transponovať smernicu vsunutím do pár zákonov nejakých drobností. Naschvál hovorím pár zákonov a naschvál hovorím nejakých drobností, lebo naozaj, zmysel smernice sa týmto úplne stráca v našom trestnom práve, čo mi je opäť veľmi ľúto. Takže možno taký apel na ministerstvo, aj keď tu zástupcov ministerstva žiadnych nemáme, aby v úsilí vytvoriť samostatný zákon na ochranu práv obetí, aby nepoľavili v úsilí, aby ho napriek všetkému, napriek tomu, že sa tvárime, že je smernica, je transponovaná, aby v tomto úsilí pokračovali a verím, že či už táto vláda alebo nasledujúca vláda to dokoná, dokonca budú mať z toho osoh najmä obete.

Mnohí dospelí si bremeno traumy zo sexuálneho zneužívania nesú so sebou dlhé roky od detstva, buď preto, že nedokázali, že sa nedokázali nikomu zdôveriť, alebo naopak, po zdôverení sa a po zdôverení sa narazili na nepochopenia okolia blízkych, prípadne snahu prípad ututlať. To sa naozaj, to sa naozaj veľmi často stáva. Tu by som podčiarkla jednu vec, a to, že často naozaj sme ochotní urobiť pre dobrú povesť viac, ako pre právo človeka, ktorému bolo ublížené. Nad tým by sme sa naozaj mali zamýšľať a robiť všetko pre to, aby to tak nebolo. Týka sa to všetkých prípadov, všetkých prípadov, kde bolo použité sexuálne násilie, aby sme naozaj tú povesť, dobrú povesť človeka nenadradzovali nad právo toho, ktorému bolo ublížené, ktorému bolo skutočne ublížené.

Dôležité je si aj uvedomiť, že tento zákon, ktorý predkladáme, sa týka obetí, ale určite nemáme snahu hovoriť o pomste, čiže stále budem zdôrazňovať, nejde o pomstu, ale ide o ochranu obetí.
Preto na záver by som možnože použila príklad, ktorý som použila aj pri prvej rozprave. Vtedy v januári sme si prečítali správu, že britský moderátor BBC počas 54 rokov svojej praxe, moderátorskej a veľmi váženej praxe, 54 rokov sexuálne zneužíval stovky detí a mladistvých. Tento moderátor zomrel ako 84-ročný. Policajný veliteľ ho označil, alebo tieto skutky označil ako, citujem: "tento otlačok bol široký, bezohľadný a oportunistický". Takto pomenoval to, čo spôsobil vlastne moderátor BBC počas dlhej 50-ročnej éry a sexuálne zneužívanie stoviek detí a mladistvých. "Je jasné", ešte pokračujem, "že využíval svoje postavenie celebrity a zbierania financií na charitatívne projekty, aby získal nekontrolovaný prístup k zraniteľným ľuďom počas šiestich desaťročí." Samozrejme, je to veľmi nepríjemná správa, pokiaľ bol tento človek známy a obdivovaný mnohými deťmi, rodičmi a po rokoch zistíte, že vlastne ten, na koho sa zraky dieťaťa, mnohých detí upierali, hrubo, odporne zneužíval svoje postavenie na to, aby si ukájal svoje chúťky. Je to opäť znak toho, že je potrebné sa zamýšľať nad tým, o čom tu celé ráno rozprávame a verím, že aj to, čo ste tu počuli, vás podnieti k tomu, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.

Za to vám vopred ďakujeme a veríme, že posuniete novelu zákona, ktorá sa týka premlčateľnosti, do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

14.
Ďakujem pekne pani podpredsedníčke za vystúpenie. Chcela by som zdôrazniť alebo podčiarknuť to, že naozaj trest zákazu činnosti sme považovali a stále považujeme za veľmi dôležitý pri týchto skutkoch a upustili sme od neho v tomto riešení iba z dôvodov, ktoré sme už povedali. To je tá naozajstná prevencia, ktorá by mala byť, aj keď nemožno, nemožno považovať, alebo nemožno hovoriť, že vôbec tak aj táto úprava, ktorú dávame, nemá aj preventívnu funkciu práve ochrany ďalších obetí.

A ešte by som rada povedala, že v súkromných diskusiách alebo kuloárnych diskusiách mi kolegovia, najmä právnici zvyknú argumentovať tým, že po uplynutí toľkých rokov, dajme tomu, keď bývalá obeť dospeje a rozhodne sa podať trestné oznámenie, ako sa to už ťažko dokazuje. Ale toto by nás nemalo odradiť. Jasné, že sa to dokazuje ťažšie, ale niekedy aj v reálnom čase to nie je jednoduché, ale predsa sme ľudia na to a máme aj, sme nadaní nejakými schopnosťami a inteligenciou, aby sme hľadali riešenia a keby sme pomohli len jednému, tak pomôžeme veľmi. Takže argument - nepúšťajme sa do toho, lebo ako to v praxi potom budeme robiť - sa mi nezdá. Ja ho nemôžem akceptovať.

Ďakujem pekne za slovo.

16.
Ďakujem za slovo. No zadunelo tu doslova číslo, ktoré musí znepokojiť každého. To slovo tu ťažko dopadlo a ja si myslím, že je hrozné, 20 % detí podľa štatistiky, možno je plus-mínus, ale 20 % detí je sexuálne zneužívaných. Keby niekto povedal 0,2 %, tak hovorím, no je tu problém, ale ak tu existuje štatistika, ktorá hovorí o 20 %, tak si myslím, že to je údaj, ktorý nás musí viac ako znepokojiť. Je to niečo strašné.

A ak teraz sa tu predkladá návrh, aby neboli takéto delikty na deťoch, sexuálne delikty premlčané, tak je to veľmi správne a potrebné, pretože tak, ako ste to zdôvodňovali tu všetci vo vystúpeniach, je naprosto jasné, že tam existuje súvislosť, že človek, ktorý chodí pomedzi nás, musí to byť množstvo ľudí relatívne, ktorí sa dopúšťajú týchto deliktov, tak možno tak tajne dúfajú, že vo chvíli, keď už si to tie postihnuté a ničené deti uvedomia, tak už bude neskoro. Ja neviem, čo sa odohráva v hlavách týchto delikventov, ale možno je tam taká pre nich, poviem to "iskrička nádeje", že vlastne sa na to nikdy nepríde, lebo tie deti, keď vyrastú, už bude všetko zabudnuté. Myslím si, že to, čo navrhujete, je veľmi správne, aj keď to asi nebude riešenie tohto problému, ale je to príspevok, ktorý si nemôžme dovoliť nevšimnúť a nepodporiť.
Ďakujem.

18.
Erika, ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie. Opäť to bola ďalšia vsuvka, ktorá vysvetľuje legitimitu tohto návrhu, pretože tento návrh je nepochybne potrebný. Okrem iného, čo, neviem, či bolo spomenuté, tak zrušením alebo predĺžením premlčacej doby sa znižuje možnosť recidívy páchateľov, to je, myslím, nepochybné a čo treba ešte povedať, je, že viaceré členské štáty Európskej únie a moderné členské štáty prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania ďaleko priaznivejšiu úpravu, ako máme my momentálne na Slovensku. Napríklad v takom Nemecku je, ak sa nemýlim, tak sa premlčiava až po 30 rokoch a to dokonca od 21 rokov, čiže nejakých 51 rokov v súčte v zásade a vo Veľkej Británii je to dokonca nepremlčateľné. Takže ja nevidím dôvod na to, aby sme sa my nemohli priblížiť k týmto moderným krajinám, ktoré, ktorých právny poriadok je určite ďaleko vyspelejší a ďaleko viac ošľahaný časom a skúsenosťami. Preto si myslím, že táto úprava je proste vhodná a nevidím dôvod na jej neprijatie.

20.
Ďakujem. Ja by som sa vyjadril k dvom veciam teraz vo faktickej a zvyšok poviem potom vo svojom vystúpení. Tá prvá vec je, že volanie po komplexnom riešení v tomto volebnom období už nebude jednoducho vypočuté, v oblasti trestného práva už sa v tomto volebnom období nedostaneme ďalej. Napriek tomu, že sme sa tu rozprávali od roku 2010 o novele Trestného zákona, ktorá mala prísť veľká, ktorá mala riešiť kopec rôznych vecí, tá jednoducho nám neprišla na stôl. Treba sa pýtať vlády, prečo to tak je. Ja viem, že veľa z tých vecí, už tri roky sú v šuflíku napísané, napriek tomu z vôle politického vedenia strany SMER sa nedostal do parlamentu a tým pádom ten argument, že máme čakať na veľkú novelu, podľa mňa v tejto chvíli padol, lebo už ju nedokážeme schváliť v tomto volebnom období.

Tá druhá vec, bol by som veľmi opatrný pri spájaní sexuálnych trestných činov a nejakého ideologického boja proti tzv. sexualizácii spoločnosti. Tie štatistiky o tom, že či liberálna spoločnosť podporuje sexuálne delikty, alebo skôr konzervatívna spoločnosť podporuje sexuálne delikty, sú rôzne a skôr z nich vyplýva, že čím viac sa niečo potiera a potláča a čím viacej sa bojuje proti prirodzeným súčastiam ľudskej bytosti ako takej, tým viac to má tendenciu streliť niekde bokom a tým viac sa tie sexuálne delikty hlavne v prostredí rodiny, ale aj náboženských komunít a tak ďalej môžu začať vyskytovať. Takže hovorme technicky o tom, ako bojovať proti zločinu a nespájajme to, prosím, s ideologizáciou, kde to nepatrí.

Ďakujem.

22.

Ďakujem veľmi pekne. Hlavným naším cieľom bolo naozaj baviť sa o nepremlčateľnosti trestného činu sexuálneho zneužívania. Ďakujem všetkým kolegom za to, že prejavili podporu. Bola by som veľmi rada, keby túto podporu prejavili kolegovia z vládnej strany SMER.

Presne, ako si, Martin, povedal, komplexnosť riešenia už teraz nebude do volieb na stole určite. Len mi je ľúto, že tá komplexnosť, ktorú sme už navrhovali pred nejakým časom, takisto nebola vtedy vypočutá. Dokonca mi je veľmi ľúto, že keď som sa bavila s pánom ministrom na tému zvýšenia alebo teda zrušenia premlčateľnosti, tak povedal, že vlastne necíti to ako nejakú nutnosť, pretože premlčateľnosť trestného činu bola zvýšená v nedávnej dobe. Takže jemu sa zdá tá úprava, ktorá bola prijatá, to znamená, že tri roky po osemnástich rokoch, je dostatočná. To mi je veľmi ľúto.

Ešte tu pripomeniem, že vlastne celé toto snaženie skupiny poslancov vzniklo na základe putovania jedného pána, ktorý sa volal Variš, ktorý sám zažil sexuálne zneužívanie, ktorý dlhé roky s tým bojoval v skrytosti. Rozhodol sa, že prestane o tom mlčať a začne ľuďom hovoriť, aké je to strašné a urobí všetko pre to, aby sa zmenila legislatíva minimálne v európskych krajinách. Takže pešo putoval po európskych krajinách a hovoril im o tom, aké to je naozaj neskutočne zlé a nástojil na politikov. U nás sa táto aktivita prejavila na tomto podaní zákona, ale povedzme si, že v Anglicku naozaj jeho pôsobenie spôsobilo, že nepremlčateľnosť tohto trestného činu už majú. Takže aj občianske aktivity pomáhajú alebo občianska spoločnosť dokáže pomôcť v riešení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

24.

Ďakujem veľmi pekne. Budem hovoriť len stručne a v zásade o troch veciach. Tá prvá vec je ochrana obetí, vec, s ktorou s pani kolegyňou Šípošovou, aj Erikou Jurinovou a inými kolegami komunikujeme v zásade od začiatku tohto volebného obdobia. Tá druhá vec je celkový kontext zmeny trestného práva na Slovensku. A tá tretia vec sú súvislosti týkajúce sa aj presahov do vzdelávacieho systému. Viem, že to nie je obsahom novely, ale myslím si, že o tom treba hovoriť.

Takže čo sa týka ochrany obetí na Slovensku, tou základnou chorobou je, že naše orgány stále nie sú ako keby pripravené na to, že ich tu máme. Oznamovanie deliktov, obzvlášť sexuálnych deliktov je extrémne obťažné hlavne zo strany obetí. Policajti častokrát nie sú pripravení na to, akým spôsobom sa majú napríklad rozprávať so znásilnenou ženou. Častokrát máme vďaka mýtom o tzv. juvenilnej justícii dokonca ľudí, ktorí nenahlasujú ani násilie a sexuálne násilie v rodinách svojich susedov alebo ľudí, s ktorými prichádzajú do bezprostredného kontaktu, pretože násilnícky manžel je v ich očiach stále prijateľnejšie riešenie, ako úrad, ktorý by túto situáciu na strane obete mal riešiť.

Samotné obete znásilnení, či už sú to deti, ktoré boli vystavené sexuálnemu násiliu v prostredí svojej rodiny alebo nejakej komunity, alebo aj dospelé ženy opakovane vypovedajú o tom, že mali ešte väčšiu traumu zo samotného procesu vyšetrovania tohto zločinu, keď sa konečne odhodlali ho nahlásiť, ako z toho zločinu samotného. Toto sú podľa mňa alarmujúce fakty.

Táto novela toto všetko nevyrieši. Ale zároveň by mohla byť prvým krokom k tomu, aby v kombinácii s možným prijatím zákona o obetiach, ktorý tu je avizovaný od roku 2010 minimálne, by mohla začať túto situáciu riešiť. To je prvá vec.

Tá druhá vec, trestné právo v tomto volebnom období bolo minimálne päť alebo šesťkrát predmetom záujmu Národnej rady. Rozprávali sme sa o jeho rôznych aspektoch. Mali sme tu niekoľko, možno aj viacej, mali sme tu niekoľko noviel. Univerzálna odpoveď, ktorá prišla zo strany vládnucej strany SMER, bola: "neriešte, nechajte, my máme napísanú pamparádnu novelu, veľkú, s ktorou prídeme, spravíme nový kódex, budeme mať krásne nové právo, vysporiadame sa so všetkým, čo tam bolo napísané doteraz, prijmeme novú novelu a všetky tieto veci potom vyriešime". Keď máte nejaký dobrý nápad, príďte potom v druhom čítaní, cez pozmeňováčiky spravíme a budeme mať krásny nový Trestný zákon. Nestalo sa.

Opäť pripomeniem. Napríklad v oblasti, ktorej sa venujem ja, to je drogová kriminalita, boli na základe práce pracovnej skupiny, v ktorej boli zástupcovia ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, generálnej prokuratúry, súdov, ministerstva školstva, táto pracovná skupina vypracovala materiál, ktorý išiel potom k zodpovedným ľuďom na ministerstve zdravotníctva. Tí ho odsúhlasili. Tento materiál je v šuflíku už minimálne dva roky. Len z rozhodnutia vedenia strany SMER sa nedostal do tohto pléna. Mnohí kolegovia zo strany SMER mi povedali, že sami by veľmi radi zahlasovali za tieto veci, ale ich vlastné politické vedenie to nepustilo sem.

To znamená, že v oblasti trestného práva už dnes nemôžme hovoriť o tom, že budeme čakať na veľkú novelu. A jediné, čo môžeme na tejto schôdzi spraviť, je napraviť tie malé chyby, ku ktorým máme aký-taký dosah. A som presvedčený o tom, že ak by poslanci strany SMER zahlasovali za túto novelu, tak to v plánoch na budúcu rekodifikáciu trestnej legislatívy na Slovensku nespraví žiadny zásadný hiat, ako sa hovorí prierva, štrbinu, prasklinu, ako chceme, že ju to jednoducho nenaruší. To znamená, vo vzťahu k nejakej budúcej rekodifikácii trestného práva prijatie tejto novely nespôsobuje žiadny zásadný problém. Naopak, môže byť prvým krokom k systémovému riešeniu problémov obetí, sexuálnych, aj iných deliktov na Slovensku.

Tá tretia téma, o ktorej som chcel hovoriť, je presah ku vzdelávaniu, keďže v SaS sa venujem školstvu a takisto ako Erika si to spojila teda s tou svojho času Braňovou Škripekovou témou, ja si to spojím tiež s tým, čo sme tu dlhodobo hovorili, a to je, že v oblasti sexuálnych deliktov je veľmi potrebné, aby ich obete mali aspoň nejakú sadu informácií, ako sa majú správať. A teraz nehovorím nutne o sexuálnej výchove, lebo ten pojem už bol tak sprofanový, že zakaždým ohne diskusiu tam, kde ju nechceme.

Hovorím o tom, že súčasťou osnov už základných škôl by mala byť nejaká sada informácií, na základe ktorých by boli deti schopné vyhodnocovať, aké správanie zo strany ich rodičov, aké správanie zo strany ich strýkov, príbuzných je ešte prijateľné, je zdravé a spoločensky akceptovateľné a pri akom správaní už by mali ísť za niekým, komu dôverujú a povedať, niečo sa deje. Ak by sa toto dialo, mnohé tie premlčacie doby by mohli ostať také, aké sú dnes, lebo páchatelia by sa začali vyšetrovať, naháňať a stíhať vtedy, keď sa reálne tieto veci dejú.

Takže ja pevne dúfam, že v téme ochrany obetí budeme reálne schopní zabudnúť na ideologické klapky a pôjde nám v prvom rade o to, aby prevencia, nahlasovanie, vyšetrovanie a následné súdenie a trestanie týchto ľudí bolo nastavené tak, aby obete boli čo najviac ochránené a aby páchatelia týchto činov boli postavení pred spravodlivosť čo najskôr a v čo najširšej možnej miere.

Ďakujem veľmi pekne.

26.

Martin, ďakujem aj tebe za toto v zásade podporné vystúpenie a rozšírenie tejto tematiky aj na iné skutkové podstaty, ktoré by mali byť zahrnuté do Trestného zákona. A práve toto je ten moment, ktorý by som chcel možnože výrazne podčiarknuť, že ono je niekoľko oblastí, ktoré si zaslúžia pozornosť ďaleko väčšiu, ako majú teraz. A to nie je len drogová problematika, to nie je len sexuálne alebo obete sexuálneho zneužívania. Aj keď teraz tu máme, na tejto schôdzi, dlhodobo hovoríme o anabolických steroidoch. To je téma, ktorá je dlhé roky známa a my sa jej proste iba prizeráme. A prichádza to až teraz ku koncu volebného obdobia.

Rovnako sa to týka vecí, ktoré ja mám s poslankyňou Horváthovou týkajúce sa sprenevery, kedy vy môžete legálne, legálne môžete zobrať peniaze a minúť ich, cudzie peniaze, ak ich dáte na účet. Tento čin proste nie je trestný. Nebude to sprenevera. A my sa na to proste dívame. A mne sa tak javí, že táto politická garnitúra má proste, má politické náklady, alebo minimum politických bodov je viac ako záujem bežného občana, jednotlivcov. A toto mi nepríde vôbec správne.

A ja teda fakt, no želám si zmenu vlády. Čo iné? Čo iné si môžem želať, keď proste vy namiesto toho, aby ste riešili problémy jednotlivých občanov, ktoré proste sú nevyhnuté a týkajú sa dlhodobej perspektívy viacerých, prizeráte sa, alebo nič nerobíte?
Takže, Martin, ďakujem a som rád, že si poukázal aj na ďalšie otázky, ktoré v Trestnom zákone sa mali dlhodobo riešiť a sa určite budú riešiť. V to pevne, pevne dúfam.