54. schôdza

196.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, je to tlač 1762. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore aby bol prerokovaný do 10. novembra 2015.

Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

198.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Človeku sa žiada povedať, že keď ide o tento protizlodejský zákon, tak platí starý vtip zo sovietskych čias: "Vsjo jasno, za čem diskusia?" To je len parafrázované. Takže z tohto miesta chcem poďakovať hŕstke statočných účastníkov a pánovi spravodajcovi, ktorý zodpovedne zotrval na bojisku a odviedol svoju prácu poctivo. Ďakujem.

200.
Aj ja chcem poďakovať pánovi predkladateľovi. Ja si myslím, že tento zákon naozaj nie je politický, lebo tie politické garnitúry aj na tých obciach sa môžu meniť a nikto nie je bez toho, že by mohol byť aj vystavený pokušeniu a tento zákon by naozaj mohol v nejakých nekalých obchodoch pomôcť a mohla by ho podporiť, samozrejme, aj opozícia, ale hlavne poslanci SMER-u, čo však nepredpokladám. Ďakujem.

202.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážená snemovňa, milí priatelia, milí hostia na balkóne, prichádzam druhýkrát za sebou, takmer ako apoštoli na Staromestskom orloji v Prahe a opäť s niečím, čo si myslím, že je, ako hovorí Alexander Solženicyn v názve svojho diela Na poľzu dela, Vo vyššom záujme. Možno vo vyššom princípe.

Jedná sa o novelu zákona o prístupe k informáciám. Nedá mi, než pripomenúť, že som bol strašne rád, že to bola práve pred rokmi naša malá hŕstka, ktorá stála pri zrode tohto zákona. A myslíme si, že to bol jeden zo závažných počinov v dejinách slovenského parlamentu, ktorý, verím tomu, posunul cez všetky peripetie problémy, veci správnym smerom.
Teraz sa pripravovala rozsiahlejšia novela tohto zákona a treba povedať k jej genéze toľko, že viaceré veci, ktoré nie sú tej, teda ktoré nakoniec neprišli do finále, boli dobré. Ale stratili sa, ako to kedysi hovoril klasický taliansky komunista, na dlhej ceste inštitúciami. A treba povedať, že sa stratili veci, ktoré by bolo záhodno, aby sme ako zákon mali.
A preto možno je tento návrh zákona takým nejakým dozberom. Dobrí hospodári kedysi poslali, keď nie rodinu, tak aspoň hydinu na polia dozbierať klásky. Ale veci, ktoré padli pod stôl pri ceste zákona inštitúciami, sú viac ako jednotlivé polo vytrúsené klásky po žatve a bolo by dobré, aby nezostali zhniť na poli. A tak si dovolím teda predložiť túto novelu a oboznámiť vás aspoň v stručnosti s dôvodovou správou.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je jedným z najdôležitejších zákonov upravujúcich výkon občianskych práv a kontrolu orgánov štátu a samosprávy zo strany občanov. Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony reaguje na problémy aplikačnej praxe a má za cieľ odstrániť nedostatky, ktoré bránia efektívnemu získavaniu požadovaných informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy.
Tento návrh zákona najmä zavádza definíciu pojmu informácia, rozširuje rozsah povinne zverejňovaných informácií, konkretizuje informácie, ktoré sú povinné zverejňovať obce a vyššie územné celky, predlžuje dobu, na ktorú sa na internete zverejňujú povinne zverejňované informácie, zmluvy, objednávky a faktúry, zavádza povinnosť zverejňovať informácie sprístupnené na žiadosť, zjednocuje zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr na jedno miesto, centrálny register zmlúv, rozširuje zverejňovanie informácií vo forme otvorených údajov, spresňuje lehoty pri poskytovaní informácií na žiadosť a uplatňovaní opravných prostriedkov, sprísňuje podmienky pre obmedzenie prístupu k informáciám, obmedzuje utajovanie dôležitých informácií pod zámienkou ochrany autorského práva, stanovuje, že dôvodom obmedzenia prístupu k informáciám je skutočnosť, že informácia je obchodným tajomstvom, nestačí, že je za obchodné tajomstvo označená. Zavádza možnosť zverejňovania informácií o odmietnutí trestného oznámenia a ďalších informácií o trestnom konaní, spresňuje povinnosti povinnej osoby pri poskytnutí informácií, zavádza inštitút prerušenia plynutia lehôt počas odosielania zákonných výziev a oznámení a podrobnejšie upravuje postup pri uplatňovaní opravných prostriedkov.
Návrh zákona v podstate vychádza zo znenia návrhu zákona, ktorý pripravila pracovná komisia na ministerstve spravodlivosti za účasti zástupcov viacerých verejných inštitúcií, Združenia miest a obcí Slovenska a niektorých mimovládnych organizácií. Ministerstvo spravodlivosti dalo návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania vo februári 2015. Do pripomienkovania návrhu zákona sa zapojila aj občianska verejnosť formou dvoch hromadných pripomienok z marca 2015. Po pripomienkovom konaní ministerstvo spravodlivosti vypustilo z návrhu zákona väčšinu ustanovení navrhovaného zákona s výnimkou ustanovení, ktoré sa týkajú opakovaného použitia informácií. V takejto zredukovanej forme návrh zákona v auguste 2015 schválila Národná rada Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona obsahuje väčšinu ustanovení z pôvodného návrhu ministerstva spravodlivosti, ktoré z neho boli ministerstvom po medzirezortnom pripomienkovom konaní vypustené. Návrh je upravený a doplnený v zmysle hromadných pripomienok verejnosti z marca 2015.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Inými slovami, predkladateľ sa očividne dostal do prešu toho pôvodného návrhu zákona a doslova a do písmena pustil perie. A pustil perie tak, že z medzirezortného pripomienkovania vybehlo kurča jak stvorené na pekáč miesto pôvodného živého a aktívneho tvora. Nemyslím si, že je dôvodné, aby sme bránili verejnosti v prístupe k informáciám. Skúsenosť nás učí za roky, keď tento zákon platil, že sa oveľa ťažšie, hoci stále sa to deje, utajujú, nechcem povedať, vždy priam hanebné, ale veľmi často skutočnosti, kde je evidentný záujem niektorého zúčastneného utajiť tie skutočnosti. A myslím si, že nie sme krajina, ktorá sa môže pýšiť fínskou alebo estónskou morálkou. V tomto zmysle, možno je to kruté, ale poviem, sme ďaleko viac Balkán, ako čokoľvek druhé.

Takže každý schodík, ktorý nás priblíži k čestnejšej informovanosti občanov, zaujatých občanov, ktorým leží na srdci dobro fungovania krajiny či už na úrovni obce, župy alebo krajiny ako celku, má mať možnosť dostať sa k tomu, čo sa rôznym spôsobom doteraz utajovalo. Opäť si myslím, že hlasovanie bude naplnením kritéria o tom, aká je úloha poslanca, či sprístupniť informácie alebo v duchu legendárneho docenta Plzáka "zatloukám a když to praskne, zatloukám dál".

204.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu a ak môžem, tak sa rovno do nej hlásim.

206.
Ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj len veľmi krátko. Pretože sledovala som genézu tvorby vládneho návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z ktorej sa naozaj stala len čisto implementačná novela príslušnej smernice o opakovanom použití informácií, tak ako to hovoril pán predkladateľ Osuský a nadväzujúc na to, čo ako predkladateľ hovoril pán poslanec Osuský, ja len chcem povedať, že v tej rozprave k vládnemu návrhu som sa pýtala pána ministra, prečo stiahol tie ostatné časti návrhu zákona. On to odôvodnil tým, že za tým rokovacím stolom v čase prípravy zákona sľúbil všetkým zúčastneným, že keby sa mal zhoršiť štandard prístupu k informáciám, takže ten zákon stiahne, tak som z toho porozumela, že v rámci toho pripomienkového konania hrozilo, že sa zhorší štandard prístupu k informáciám, tak pán minister radšej ostal teda len pri tej minimálnej povinnosti implementovať smernicu Európskej únie.

Zároveň tu, samozrejme, o niečom svedčí, respektíve svedčí to, čo nie je dobré, pretože svedčí to aj o mandáte a sile ministra spravodlivosti, respektíve ministerstva spravodlivosti v tejto vláde v tejto veci. Pretože zároveň platí, že za tým stolom rokoval a hľadal kompromis v miere, v ktorej nevedel vlastne, aký má mandát, čo je tiež zložité, pretože vnímam to tak, že tí ostatní v dobrej viere sedeli za tým rokovacím stolom.

Takže to je asi reálna situácia. Ale zákon o slobodnom prístupe k informáciám vždy čelí tomu prešu, o ktorom hovoril pán poslanec Osuský a vždy aj s občianskou spoločnosťou bola zhoda na tom, že keď sa to má zhoršiť, tak potom radšej do toho nevstupujme. Takže mám pocit, že zas sme sa dostali do tejto situácie.

Ďakujem pekne. To len na margo. A ja osobne tento návrh podporujem.