18.
Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, kolegovia, je trochu nezvyčajné, aby tento typ návrhu zákona predkladal muž, bohužiaľ, nemáme medzi nami kolegyňu, ktorá by tento návrh mohla predložiť, ale na druhej strane, keď som sa s mnohými ženami rozprával, tak povedali, že oceňujú, že sú záležitosti, ktoré sú vnímané ako doména žien a dokáže sa za ne postaviť aj muž. A návrh zákona, ktorý predkladám, medzi takéto návrhy jednoznačne patrí.
Na Slovensku sú oblasti, v ktorých jednoducho vládne stredovek, a prístup k sexuálnej výchove, plánovanému rodičovstvu a dostupnosť antikoncepcie patrí medzi ne. Ženy a dospievajúce dievčatá sa na Slovensku v prístupe k moderným antikoncepčným prostriedkom a informáciám o antikoncepcii stretávajú s početnými prekážkami. Keďže antikoncepčné prostriedky nie sú uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, ich používateľky musia uhradiť plnú sumu z vlastných prostriedkov. Niektoré ženy a dospievajúce dievčatá, najmä tie, ktoré sú najviac ohrozené, napr. ženy s nízkym príjmom či ženy žijúce v násilných vzťahoch, nemajú prostriedky na ich úhradu. Iné sa musia pre vysokú cenu hormonálnej antikoncepcie uchýliť k typom nižšej kvality, a tie pre ne nemusia byť najvhodnejšie, prípadne sú vynútené vystačiť si s nespoľahlivými tradičnými metódami plánovaného rodičovstva, ako je napr. coitus interruptus alebo známa prerušovaná súlož.
Cena mesačnej dávky orálnej antikoncepcie sa pohybuje od 7 do viac ako 17 eur, jednorazová dávka núdzovej antikoncepcie stojí približne 22 eur a vnútromaternicové teliesko stojí približne 158 eur. Všetky tieto ceny sú pre mnohé ženy na Slovensku nedostupné. Podľa údajov z roku 2013 bol medián hrubej mesačnej mzdy žien na Slovensku menej ako 700 eur. Viac ako 12 % žien je ohrozených rizikom chudoby.
Ceny antikoncepcie sú rovnako vysoké aj pre mladé ženy. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii z prieskumov, si mladé ženy často nemôžu dovoliť núdzovú antikoncepciu a namiesto nej sa rozhodnú pre nákup tehotenského testu za menej ako pätinu ceny.
Ďalším faktorom, ktorý bráni ženám a dospievajúcim dievčatám v prístupe k moderným antikoncepčným prostriedkom, je nedostatok presných, nestranných a komplexných informácií o metódach plánovaného rodičovstva. V mnohých školách chýba sexuálna výchova buď úplne, alebo je nepostačujúca. Sústreďuje sa iba na informácie o reprodukčných orgánoch a je ovplyvnená náboženským názorom učiteliek a učiteľov alebo prevádzkovateľov škôl. Oficiálni predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorí v slovenskej politike a spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu, aktívne vyjadrujú svoj postoj proti používaniu moderných antikoncepčných prostriedkov a presadzujú tradičné metódy plánovaného rodičovstva, napr. periodickú abstinenciu, pričom tieto metódy sú veľakrát neúčinné.
Gynekológom a gynekologičkám často chýba čas či ochota náležite diskutovať možnosti antikoncepcie so svojimi pacientkami. Vzhľadom na to dochádza vo veľkej miere k rôznym deformáciám v názoroch a vytvárajú sa mýty o vedľajších účinkoch antikoncepcie, čo, samozrejme, ženy odrádza od jej používania.
Dámy a páni, nemožno sa potom čudovať, že užívanie hormonálnych antikoncepčných prostriedkov je na Slovensku na nízkej úrovni – 22 %, zatiaľ čo používanie prerušovanej súlože využíva ako metódu plánovaného rodičovstva približne 32 % párov. Tieto čísla ostro kontrastujú s údajmi z iných krajín Európskej únie. Väčšina z nich prispieva na antikoncepčné prostriedky cez verejné zdravotné poistenie. Napríklad vo Francúzku užíva antikoncepčné tabletky takmer 44 % žien a iba 3 % žien sa spoliehajú na prerušovanú súlož. V Nemecku užíva tabletky vyše 50 % žien a iba pol percenta sa spolieha na prerušovanú súlož.
Neschopnosť slovenskej vlády zaoberať sa viacnásobnými prekážkami, s ktorými sa ženy a dospievajúce dievčatá stretávajú v prístupe k antikoncepcii, je v protiklade so záväzkami, ktoré má podľa vnútroštátneho a medzinárodného práva, a odporuje predstave o dôveryhodných verejných politikách. Na vnútroštátnej úrovni Ústava Slovenskej republiky zaručuje právo na zdravie, na informácie a zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Vnútroštátna legislatíva ďalej vláde explicitne nariaďuje zabezpečiť ženám bezplatný prístup k antikoncepčným prostriedkom, ktoré sú na lekársky predpis. Toto ustanovenie však vláda vytrvalo ignoruje.
Slovensko tiež podpísalo početné medzinárodné dokumenty o ľudských právach, v ktorých sa od štátov požaduje, aby bol ženám a dospievajúcim dievčatám zabezpečený prístup k celej škále služieb súvisiacim so sexuálnym a reprodukčným zdravím. Z tohto záväzku vyplýva povinnosť zabezpečiť dostatočné množstvo pre ženy akceptovateľnej a finančne dostupnej antikoncepcie a sprístupnenie presných informácií o týchto metódach vrátane sexuálnej výchovy na školách.
Na úrovni Rady Európy napríklad Európsky výbor pre sociálne práva vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili poskytovanie sexuálnej výchovy počas celého obdobia školského vzdelávania, aby sexuálna výchova tvorila súčasť bežných školských osnov a aby takéto vzdelávanie bolo adekvátne v kvantitatívnom zmysle a aby bolo objektívne, založené na najnovších vedeckých poznatkoch a neobsahovalo cenzurovanie, utajovanie či zámerné dezinterpretovanie informácií, napríklad čo sa týka antikoncepcie a rôznych prostriedkov na zachovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia.
Na medzinárodnej úrovni existujú záväzné zmluvy o ľudských právach, ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý vyžaduje od štátov odstránenie diskriminácie žien vo všetkých oblastiach života vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti. V roku 2008 výbor, ktorý dohliada na dodržiavanie tohto dohovoru, zdôraznil, že služby týkajúce sa plánovaného rodičovstva na Slovensku, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je aj antikoncepcia, nespĺňajú požiadavky podľa medzinárodného práva. Výbor od vlády požadoval, aby prijala opatrenia na zlepšenie prístupu žien a dospievajúcich dievčat k finančne dostupnej reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a opatrenia na zlepšenie prístupu k informáciám a finančne dostupným prostriedkom plánovaného rodičovstva.
Slovensko si preto uvedomuje fakt, že v krajine dochádza k porušovaniu ľudských práv. Navyše, vláda sa nemôže zbaviť zodpovednosti a nemôže sa ospravedlňovať tým, že je ťažké zhromažďovať dostatočné údaje o ukazovateľoch, ako napríklad nenaplnená potreba plánovaného rodičovstva, pričom práve túto povinnosť vyžadujú medzinárodné právne štandardy a práve realizovanie tohto záväzku by umožnilo rozvíjať účinné politiky.
Povinnosť zabezpečiť prístup žien k pre ne akceptovateľným a finančne dostupným antikoncepčným prostriedkom nevyplýva len z právnych predpisov, ale aj z dôveryhodnej politiky z hľadiska ekonomiky a verejného zdravia. Nárast používania antikoncepcie znižuje počet neželaných tehotenstiev, čo zase vedie k úsporám nákladov na zdravotnú starostlivosť. Nižší počet neželaných tehotenstiev je navyše prospešný pre zdravie žien, pretože spôsobuje pokles počtu interrupcií a pokles materskej chorobnosti a materskej úmrtnosti.
Svetová zdravotnícka organizácia zahrnula antikoncepčné prostriedky vrátane núdzovej antikoncepcie do zoznamu esenciálnych liekov, ktoré by mal štát finančne sprístupniť pre všetky a všetkých, čím uznala pozitívny vplyv antikoncepcie na zdravie a úsporu nákladov. Uvedomujúc si tieto pozitíva, väčšina členských štátov Európskej únie súhlasila s úplným alebo čiastočným pokrytím nákladov na antikoncepčné prostriedky prostredníctvom systému verejného zdravotného poistenia.
Naopak, na Slovensku s výnimkou sterilizácie zo zdravotných dôvodov antikoncepcia na zabránenie otehotnenia absolútne nespadá do rámca verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva vo svojich vyhláseniach zavádza, keď tvrdí, že antikoncepcia je hradená zo zdravotného poistenia, ak ide o zdravotné dôvody, ktorými môžu byť napríklad prípady polycystických vaječníkov, akné alebo silné menštruačné krvácanie. Žiadny liek, ktorý by riešil spomínané zdravotné problémy a zároveň by bol kontraceptívom, nie je, a to opakujem, nie je v súčasnosti kategorizovaný. Takže aj keď táto možnosť je čisto teoreticky možná, keďže kategorizačný zákon zakazuje len úhradu prostriedkov na zabránenie otehotneniu, prakticky je možnosť získať antikoncepciu zo zdravotných dôvodov hradenú zo zdravotného poistenia nevykonateľná.
Žena má právo voľby a právo na kontrolu svojej reprodukcie. To asi nikto nespochybní. Má právo na výber antikoncepcie vyhovujúcej jej zdravotnému stavu, po dohode s lekárom, po dôkladnom poučení a, samozrejme, na predpis. Dnešná právna úprava vylučuje akúkoľvek možnosť úhrady zo zdravotného poistenia, čo je v rozpore s princípmi rovnosti a zákazu diskriminácie zaručenému v Ústave Slovenskej republiky a tak isto sú v rozpore so záväzkami, ktoré nám vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ak teda ženy nemôžu rozhodovať o svojej reprodukcii, nemajú kontrolu nad mnohými ďalšími aspektami svojho života. Nemôžu si teda fakticky uplatňovať svoje základné práva, teda napríklad právo na vzdelanie alebo právo na prácu. Nehovoriac o tom, že mnohé zo žien sú vystavené sexuálnemu násiliu aj vo svojich vzťahoch a nemajú možnosť postarať sa o seba a svoju budúcnosť aspoň takýmto spôsobom.
Mimovládne organizácie podľa svojich prieskumov potvrdzujú, že problémom pre ženy je najmä cena antikoncepcie. Náš návrh zmeny zákona odstraňuje túto veľkú prekážku, túto bariéru, a teda umožňuje len a len ženám rozhodovať, rozhodovať sa, kedy a koľko chcú mať detí.
Samozrejme, považujeme za nevyhnutné poskytnúť čo najväčšie množstvo informácií o jednotlivých druhoch antikoncepcie, tak aby sa vedeli zodpovedne a slobodne rozhodnúť, napríklad aj prostredníctvom kvalitnej sexuálnej výchovy na školách.
Dámy a páni, v tomto parlamente je 8 z 10 poslancov buď zo strany SMER alebo zo strany KDH, prípadne hodnotových klonov KDH. Preto nie som naivný a neverím, že získame dostatok hlasov na zmenu uvedeného zákona. Verím však, že hlasovanie ukáže, ktorí poslanci a poslankyne majú záujem patriť do modernej Európy 21. storočia, a ukáže aj tých, ktorí chcú, aby Slovensko naďalej vyzeralo ako stredoveký skanzen.
Ďakujem za vašu pozornosť.