Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že to Werich povedal, ale neviem, či to poviem presne, jak to povedal, že: sú tu ľudia, ktorí tu už dávno nemali byť, a sú tu ľudia, ktorí tu ešte dlho mali s nami byť. Hej, že tá relativita toho času, že či teda na púte životom, ale aj bytia tu v tomto parlamente, niekedy fakt platí. A v tomto platí absolútne, fakt sú medzi nami ľudia, ktorí tu vôbec nemali byť, alebo keď, tak veľmi krátko. A sú tu aj ľudia, ktorých teda, má zmysel ich bytie v tomto priestore. Niektorí ľudia by nieže mali brať plat, ale mali by platiť za to, že produkujú CO2 a niekto to musí odsávať. Že naozaj je to, žiaľ, tak, musím to povedať. A hovorím po štvorročnej skúsenosti.
Naozaj, kolegovia, sú tu medzi vami ľudia, ktorým by som ja nedal ani pivo čapovať. Niektorí z vás, nehnevajte sa, ani pivo by som nedal čapovať. Ale rešpektujem vôľu voliča, ktorému stačí asi vystúpenie typu, ako sme boli svedkami.
Mimochodom, tú poznámku si neodpustím, bo to súvisí. Včera to bolo, myslím, že niekde chodíte po tých kulturákoch a púšťate Modlitbu za Slovensko. A ja som pred pätnástimi rokmi, keď som robil jeden priestor, tak som tú Modlitbu za Slovensko napísal na stenu. Je to ináč krásna báseň od Rúfusa. A majster Rúfus vtedy ešte žil. A my sme sa ho pýtali, že či môžeme použiť tú jeho báseň, a mali sme súhlas. Mňa by zaujímalo, že či ste si vy pýtali, od majstra Rúfusa už nie, ale od možno, ide o pozostalých, že či môžte. Lebo podľa mňa majster Rúfus by asi nesúhlasil s tým, že aby sa takýmto spôsobom zneužívala jeho báseň. To by som si dokonca bol tým aj istý.
Takže typovo, tento typ ústavných činiteľov, nieže zmrazené platy, to nieže zmrazené, to naozaj by mali povracať to, čo bolo vyplatené. Ale ja som primárne nechcel o tom rozprávať, lebo to je taká večná téma. Mňa zaujalo to, že ste to vyriešili, čo sa týka asistentov. Hej, čiže všimnite si procedurálne, že akým systémom SMER pracuje. Oni sa tak zamysleli a vymysleli, hej. Teraz nám to tu predložili ako hotovú vec, že ako oni teda vyriešia excesy, ktoré sa stávajú. A treba povedať, že sa stávajú excesy. Prosím vás, ja len, ľudia, aby si to vedeli predstaviť.
Vážení občania, viete, koľko vás stoja asistentské služby? To nieže poslanca stoja tí asistenti. Viete, koľko ľudí našej krajiny stoja asistentské služby? Som si to poznačil, pol miliardy starých korún, ja to rád počítam za volebné obdobie. Počúvajte, to je, to je hrča peňazí. Pol miliardy starých korún za volebné obdobie. Za tie peniaze by sme mali naplniť Alexandrijskú knižnicu, prepísať nanovo. Viete, že ten mozgový tras, čo by sme vygenerovali, ľudia, ktorí pre nás robia, tie kapacity z verejného života, hej, tak by mali prepísať, nanovo napísať Alexandrijskú knižnicu za tie peniaze, prosím vás.
A teraz, ľudia, si povedzte, sami si odpovedzte, čo ste za tú pol miliardu videli, videli, počuli, zažili. Ako sa to, s akými efektami ste sa vy stretli, okrem kaderníčky?
A ja keby som to chcel riešiť, a ja by som to navrhol aj do zákona, už čert to ber, že ak niekto robí za vaše peniaze, hovorím teraz za ľudí, peniaze ľudí tejto krajiny, že nech sa predstaví, že nech si každý spraví nejakú videoprezenciu, že áno, ja som "xy" asistentský poslanec pána Mikloška a budem sa venovať zahraničnej ekonomike alebo zahraničným vzťahom. Viete čo, viete, aký by to bol krásny filter? Viete, aký by to bol krásny filter? Viete si to predstaviť? Teraz sa, vážení, zamyslite, koho máte za asistentov a predstavte si, že by bol povinný natočiť minútové video, kde by povedal, že kto je, čo je a čo robí pre toho poslanca. To by sme sa nasmiali, vážení. Češi, Pelíšky, dedičstvo je nič. Je nula bodov oproti tomu, keby sme tých vašich poslancov zaviazali, nech natočia video, že kto sú, čo sú a čo idú urobiť pre vás. Ja by som tú kaderníčku z Prešova chcel vidieť, jak povie, že jak radila, neviem ktorému poslancovi, v zahraničnej ekonómii. To by bolo fantastické video! Prosím vás, toto by som ja navrhoval. Viete, že to by bol taký filter, aby sme to nezneužívali.
Ľudia, občania, verte, alebo neverte, za volebné obdobie, ktoré som tu ja bol, teraz nám už končí, chvalabohu, tak ste, poslaneckí asistenti stáli vás, vás, vás, to šlo z verejných zdrojov, pol miliardy korún. Možno si niekto dá tú robotu, že vyzbiera, kto to bol, čo to bol, kam to šlo. To sú obrovské peniaze. Z pol miliardy korún sa dá postaviť Petržalka, to jest malé mesto, proste dá. Týmto smerom by som šiel.
Išiel by som tým smerom, že keď už sú to také peniaze, tak dať ich tomu, kto skutočne je niekým, niečím, čo aspoň niečo predstavuje. Lebo keď sa kaderníčka vyjadrí do videa, že bude robiť zahraničnú politiku, tak asi, asi ju niekto odhovorí, že nie. Čiže to je jeden filter.
A druhý filter, ktorý by som ja nastavil, keby som skutočne mal záujem zlepšiť prácu, tak poviem, že dajme to ľuďom. Ja som za. Už keď je to, dajme to ľuďom, dajme to asistentom. Lebo problém je, že, aj v tom, pán minister, že koľko z toho šlo na nejaké všelijaké bejváky alebo nejaké akože kancelárie, ktoré Galis ani nevedel, že má. Viete, tu minule zistil až po novinárskej otázke, že má kanceláriu v Žiline. Naozaj, to sú obludné veci, hej. Ja by som šiel tým smerom. Financovanie z týchto peňazí nejakých kancelárií je tunel. To je tunel. Smeráci, vy to tunelujete cez svoje nejaké, že to platia tým vašim. To je proste jeden prachsprostý tunel, hej, ako prelievate peniaze. Príde mi ho hrozne nekorektné. Potom je lepšie, naozaj, povedať, že toto, dajte to aspoň ľuďom, lebo tí ľudia to aspoň vrátia do ekonomiky, hej. Už keď z neho úžitku nebude, už keď nájdete tie krásavice na tých vysokých opätkoch, už sa tu budú štapacírovať, nebudú vedieť ani prečítať, jak sa číta zákon, ale aspoň si kúpi kabelku. To znamená, podporí rast tej ekonomiky. Aspoň niečo z toho bude, čo by, podľa mňa z tohto pohľadu možno o niečo lepšie, ako keď sa to utopí v nejakých straníckych priestoroch, čo je veľký podiel tých peňazí.
Čiže ak by ste vy hrali poctivú hru s ľuďmi tejto krajiny, tak týmto smerom by som šiel. To znamená, vyňal by som, že to môže ísť do prenájmov, a dal by som to poslaneckým asistentom a tí by mali povinnosť spraviť riport po ukončení, po ukončení práce a mali by, nejak sa to dá, mali sa nám predstaviť, že kto sú, čo sú, keď nám tu už chodia. Ja neviem, kto tu všetko chodí po tom parlamente, prosím vás. Ja mám dvoch. Ale tu sú exoti, niektorí z vás, ktorí majú, neviem koľkých, za jedno euro. A tí jednoeuroví, by ste neverili, akú úctu požívajú v danom regióne. To by som vám vedel hovoriť, špeciálne na Orave nejakí jednoeuroví poslaneckí asistenti. By ste neverili (vyslovené s pobavením), jakí to sú ctihodní občania v danom regióne. To je normálne, to všetci blednú závisťou, že kto sa vlastne môže stať poslaneckým asistentom. A ten človek po tých krčmách chodí a máva s tým preukazom, asistent, neviem čo, minister pomaly. Viete, toto, áno, len vy ste to vyriešili znova takým spôsobom, v zmysle najlepších tradícií SMER-u, že zle.
Ja sa nestotožňujem, samozrejme, s týmto návrhom, lebo nič nerieši. Rieši len váš exces. Ako ste sa vy vysporiadali s vaším excesom, že ste si tu, že si sedem či koľko poslancov objednalo služby u pani kaderníčky? Ako ste sa vysporiadali s tým excesom? Hm, mimochodom, vážení, tá pani písala, musela odovzdávať faktúry a na faktúre musela písať, čo robila. Pán minister, podľa mňa sa na tom zhodneme, keď píšete faktúru a hovoríte, že ste niečo robili a podpisujete... Keby ste to nerobili, to podľa mňa má už aj nejaký trestnoprávny rozmer, nie? A druhá vec, u ľudí, ktorí tú faktúru prijali, a tiež ju podpísali, lebo ja to presne robím mojim asistentom, on mi napíše, čo robil, ja mu to podpíšem, že akceptujem. Áno, tak siedmi poslanci, siedmi poslanci SMER-u, pre ktorých zahraničnú politiku robila táto kaderníčka, prosím vás, vy ste to stvrdzovali svojím podpisom. Stvrdzovali ste svojím podpisom pravdu alebo podvod? Zosnovali ste zločineckú skupinu za účelom... No, pán Susko, to sa smejete, čo? To sa smejete? A vy ste tu za právnika, však? To ste, áno, čiže dobre, vážení, nevadí. Tu už minule Raši vysvetľoval, že podpis nie je podpis. Nie, on povedal, že síce podpísal, ale nepredalo sa. Čiže, pán minister, to ste nevedeli, čo my tu vieme, podpis nie je podpis.
Čiže teraz tu pán Susko sa smeje, že nič. Že, prosím vás, napíšte na faktúru, čo chcete. Napíšte na faktúru, čo chcete. Pošlite to štátu, nájdite si nejakého úradníka, ktorý vám to podpíše, a pán Susko sa bude smiať. Áno, toto je presne kultúra SMER-u. Vážení občania, nájdite si nejakého úradníka, čo sedí na nejakom "badžete", napíšte mu, že ste mu čistili okná. Tri roky, alebo štyri. To je úplne jedno, lebo to sa neskúma. Hlavne to tam napíšte, podpíšte to a nechajte si to od neho stvrdiť, že je to v poriadku. Nič neriskujete. V tejto krajine nič neriskujete. To je nič. To je chi-chi-chi, cha-cha-cha. Tam sme to dopadli.
Ako chcete od ľudí, ktorí sa boria dennodenne s tým ako prežiť, ako chcete od nich, aby dodržiavali, keď tu z toho máme takéto šousty? Tu z toho máme takéto šousty. Aké to, tu etalón, etalón parlamentnej disciplíny a neviem čoho všetkého, však, pán Číž? Ako ste sa vy k tomu postavili teda? Ako ste vy vyriešili tento poklesok? Nijako, nijako. Dali ste tu nejaký návrh, že troch. A to má to vyriešiť?
Vážení občania, píšte faktúr, koľko chcete. Nájdite si toho úradníka, nikto nič neriskuje v tejto krajine. V tejto krajine nič neriskujete. Nič, to je úplne v poriadku. Tu touto snemovňou to máte prepotvrdené, že sa nikomu nič nemôže stať. Tak sme dopadli. Tak dopadlo právo v tejto krajine, prosím vás. Tak dopadlo právo v tejto krajine, že už našich ľudí nechránia naše súdy, ale Európska komisia. Tam sme dopadli. Tam sme dopadli.
Ja som len zvedavý, koho vy to chránite na tých mítingoch? Jak to tam máte napísané, že chránite. Koho vy to chránite, keď vy neviete ochrániť vlastných ľudí? Keď našich ľudí chráni Európska komisia. Keď Európska komisia ide žalovať našu republiku a bude ju žalovať, musí ju žalovať za to, lebo sme ukázali Európskej komisii, všimnite si, keď sme pálili tie rozsudky. Čo tu stvárate? Musí žalovať túto republiku. Musí, a to len bude hanba. To som zvedavý, jak sa budete chodiť biť do pŕs, že čo ste vy dovolili v tej krajine. Že čo ste dovolili v tej krajine, keď biedneho človeka, mu zobrali byt za to, že si požičal 600 euro, a dostal to rozsudkom v mene republiky. A nikto sa ho nezastal. Nikto.
A tu chránite... Koho to chránite? Koho chránite, keď vlastných ľudí neviete ochrániť? Koho chránite? Ako ste toto vyriešili? Ako ste vyriešili kaderníčku? Ako skončila kaderníčka? Čo chi-chi-chi, cha-cha-cha, málo korún. Princíp, vážení. To je princíp. Ako ste vyriešili kaderníčku? Kaderníčka klamala, keď písala faktúry? A poslanec, ktorý podpisoval, klamal. Poslanec, ktorý to podpisoval, klamal. Dlhodobo klamal. Ako ste to vyriešili? Týmto pozmeňovacím návrhom?
Ďakujem pekne.
