58. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Zajac, ja len dve poznámky.
Jedna, hovorili ste o populizme, ako my tu každý rok zmrazujeme platy a podobne. Ja som tu nezažil, že by vy ste zozbierali 30 podpisov na to, aby ste predložili nejaký návrh zákona, ktorým by sa tie platy zvyšovali. Ja predpokladám, že kolegovia by to určite z môjho poslaneckého klubu nepodporili. Ale vám sľubujem, ak dáte dokopy tých 30 hlasov a predložíte takýto návrh zákona, ak tu budem v budúcom volebnom období, tak ja ho podporím. Tak som zvedavý, kedy toto spravíte. To je jedna poznámka.
Druhá, stále opakujete ten pozmeňovák ohľadne zníženia DPH. Vy viete veľmi dobre, že tie peniaze by skončili vo vreckách obchodníkov. Môžme sa baviť o časti peňazí, kde by si znížili cenu o 1 % pri regulovaných odvetviach. Ale vy to beriete, že my sme zobrali. Ja hovorím, mojím pozmeňovákom sa ušetrilo Slovensku 170 mil. eur, ktoré sme mohli poskytnúť našim ľuďom, našim občanom. Vy keď ste sa, keď sa tu hlasovalo o zvyšovaní DPH, ste sa toho zúčastnili. Celá opozícia trikrát zvyšovala DPH. Teraz keď my to dávame naspäť, snažíme sa to opraviť, tak tu začnete rozprávať o tom, čo by ste všetko znížili, ako by ste to znížili. Skutočne ja by som očakával, že vaše slová podporia aj činy, a ja ich budem pozorne sledovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť kolegu Zajaca v tej časti, kedy hovoril o tých zavádzaných limitoch mať asistentov, a zároveň pre limit, aby jeden asistent mohol robiť pre viacerých poslancov. Obzvlášť ten druhý prípad sa mi zdá veľmi nelogický a možno aj veľmi nepraktický. Ja poviem len jeden príklad. My máme, spolu s mojimi koledami zo SaS máme napríklad jedného asistenta, ktorý nám robí prípravu legislatívnych návrhov, a naozaj si myslím, že tam existuje veľmi veľká synergia, keď robí vždy podľa potreby pre niekoho z nás. Navyše, máte s tým zrejme skúsenosti aj vy všetci, kolegovia, že niektoré návrhy zákonov podávate spolu. Po tom, kto ho bude môcť pripraviť, takýto návrh zákona, ktorý podávajú dvaja poslanci? Už tam nútite k nejakému obchádzaniu tohto pravidla. Lebo v podstate by nemohol spraviť jeden asistent návrh zákona, pod ktorý sa podpisujú dvaja, dvaja poslanci, alebo nejaký pozmeňujúci návrh. Čiže ja prosím veľmi pekne, aby ste zvážili ešte raz toto obmedzenie, lebo je naozaj veľmi nepraktické. A myslím si, že zabíjame synergiu v práci ľudí, ktorí nám v tejto práci pomáhajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť pána kolegu Zajaca a zároveň aj doplniť Janku Kiššovú. No, ja mám najviacej asistentov, ja má sedem asistentov a každý má svoju prácu. Mám tam študentku, ktorá mi za 150 euro robí veľmi zaujímavé prehľady týkajúce sa mojej poslaneckej aktivity. Ja ju budem musieť zrušiť. A to mladé dievča jednoducho príde o dobré privyrobenie si k svojmu študentskému životu. Prečo chcete takéto úplne nezmyselné obmedzenie zaviesť? Je to úplný nezmysel.
Mám mladého človeka na východnom Slovensku, ktorý sa mi stará o výjazdy, ďalšiu Bratislavčanku, ktorá mi rieši tu poštu. Z akého dôvodu chcete takéto niečo urobiť? Chcel by som vás požiadať, aby ste to nerobili. Je to obmedzenie poslaneckej práce, to po prvé.
A po druhé, Janka hovorila o jednom spoločnom asistentovi, ja poviem o druhom. My máme spoločného právnika, ktorý nám píše trestné oznámenia. Ja nemôžem za to, že vaši nominanti kradnú jak straky. Oni tak strašne kradnú, že ten človek má toľko roboty, že jednoducho musíme ho všetci platiť. Však keď kradnete na železniciach, tak sa tomu venuje jeden poslanec, keď kradnete teraz v Hornonitrianskych baniach, tak sa tomu venuje druhý poslanec. Keď rozkrádate, ja neviem, v školstve tam Draxlerovi, no tak sa tomu Lucia zas venovala. No tak jednoducho strašne, strašne veľa kradnete. Strašne kradnete a ten náš spoločný poslanecký asistent, ktorý nám robí tie trestné oznámenia, jednoducho je životne dôležitý, aby sme vás kontrolovali, aby ste toľko nekradli. Tak to, prosím vás, láskavo nerobte. Obmedzujete opozičnú poslaneckú robotu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja tiež by som rád zareagoval na ten pozmeňujúci návrh. Viete, došlo k individuálnemu zlyhaniu pár poslancov. Tak podľa mňa už dosť na to doplatili, pretože mali v médiách hanbu, z ktorej si mohli ušiť zimník. Ale takýmto spôsobom problém riešiť, to znamená, že ideme to dať do zákona a meniť zákon? Koľkokrát to tu robíme? Veď to je nezmyselné, aby sme menili zákon kvôli takým veciam! A ešte tak ako to zaznelo, podľa môjho presvedčenia takisto zlým spôsobom, pretože dochádza k obmedzovaniu, ktoré nemá žiadne ratio, nemá zmysel. Skôr skomplikuje život všetkým kolegom, ktorí nastúpia po voľbách v marci 2016, a jednoducho zhorší tú prácu. Ja by som vás chcel veľmi slušne poprosiť, stiahnite ten návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že hovoril si zhruba to, čo ja mám na mysli aj na srdci pri mnohých dňoch, ktoré tu už trávim v tomto parlamente a nejak si to stále neviem dať dokopy. V parlamente predsa mal byť výkvet slovenského národa. Ja by som bol najradšej, keby sme tu mali to, že svoju životnú know-how, v ktorej ste vy odborník, dáte v prospech slovenského národa v legislatíve. Vtedy by som povedal, že áno, spokojne budem zomierať, pretože v mnohých prípadoch sa aj v našich gestorských výboroch, nie sú tí odborníci, ktorí by vedeli oponovať príslušný zákon, a potom to tak vyzerá.
Pokiaľ, pán poslanec a pani poslankyňa, si neprišiel slúžiť, tak nemáš tu čo robiť. Pokiaľ tvoje ja po sľube na Ústavu Slovenskej republiky nezmeníš na my, tiež tu nemá čo robiť, podľa mňa.
A čo sa týka teda asistentov, tak predsa, myslím si, že skôr by som sa prikláňal k tomu obmedzeniu finančnému ako počtovému, koľko ľudí. Pretože keď mi niekto chce povedať, že za týždeň alebo dva týždne zmáknete 139 zákonov, tak si hovorte komu chcete, moja hlava to neodnesie, a neviem, či vaša. Tak preto ja mám troch tak isto asistentov a viem, že tento mi pozerá tieto zákony, tento upozorní, čo tam mám všetko robiť, aby to bolo jasné. A samozrejme musím mať aj niekoho v regióne, lebo aj by sme mali mať poslancov, svoje kancelárie, aby sme sa aj tam vedeli o ľudí postarať.
No a samozrejme, ako si spomínal, že niektorí poslanci, ktorých si tu ani nevidel vystúpiť, že sú mocipáni vo svojom regióne. Ja sa tiež niekedy hanbím, keď počujem možnože v rozhlase nejaký hlas a je to poslanec Národnej rady, ja si neviem dať k nemu tvár. Neviem si dať k nemu tvár. A to je zlé a to je veľmi zlé, pretože myslím si, že mali by sme tu svoj mandát vykonávať tak, aby sme sa zaňho nemuseli hanbiť, aj to, čo sme tu urobili.
Ďakujem pekne.

Vo vzťahu k tomu, čo predniesol poslanec pán Zajac, sa chcem pripojiť tiež vlastne s takou konštatáciou, že tento návrh zákona považujem za taký alibistický, populistický a formálny nástroj toho, ako konsolidovať rozpočet. Nechcem tým podceniť sumu ušetrených prostriedkov 3 mil. eur. Avšak myslím si, že omnoho viac by naši občania privítali nie tak cestu zmrazovania platov ako zvýšenie výkonnosti a prospešnosti realizovanej politiky, ktorá by znamenala merateľný efekt a prínos pre samých občanov. Ak sa už ale aj takéto opatrenie prijíma, nie je mi celkom jasné, a k tomu by som naozaj rada poznala postoj aj ministra financií, prečo sa v rámci takej solidarizácie spoločnosti nevzťahuje takýto návrh zákona aj na generálneho prokurátora, zástupcov Súdnej rady, sudcov Ústavného súdu? Dobre vieme, veď neraz sa to konštatovalo, že súdy trpia prieťahovosťou, sú neefektívne, nečinné, v mnohých prípadoch až nefunkčné. Tak si myslím, že tu nejaké právo alebo zasadzované výnimky, ktoré by mali platiť pre súdy, nie sú celkom opodstatnené.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom.
Skúsim na pána vládneho poslanca Kamenického, ktorý ako jediný z vládnych poslancov na mňa reagoval. V prvom rade vám chcem povedať, že keď ste hovorili o tom, že z tej vybratej dépeháčky rozdelíte ľuďom 170 miliónov. Nuž, ja som videl vládny materiál, vládny materiál, kde sa písalo, že neznížením tej dépeháčky, to, čo ste svojím pozmeňujúcim návrhom spôsobili, vyberie štát v roku 2015 o 20 mil. od občanov viac. To znamená, najprv zoberiete od občanov 250 mil. a následne im teda cez rôzne balíčky rozdelíte 170 miliónov. Ľudia musia pochopiť, že všetky peniaze, ktorými disponuje vláda, patria občanom. Cez dane, cez rôzne dane, spotrebné dane, dépeháčku, daň z príjmov najprv vláda vyberie, štát vyberie od občanov tieto dane a tak ich rozdeľuje. Čiže vy ste spôsobili to, že ľudia zaplatili o toľko viac. A to som použil len ako príklad.
K tomu, čo ste povedali, že mám pozbierať 30 podpisov pod návrh zákona. No, ste dosť dlho poslancom Národnej rady, aby ste vedeli, že návrh zákona môžem predložiť aj ja sám. Nepotrebujem na to 30 podpisov. Ja som hovoril, že keď je všeobecný konsenzus, tak na zmrazovaní platov sa viem stotožniť aj ja. Ja len som povedal, aby sme to nerobili takto populisticky a nedevalvovali prácu poslanca na jeho plat. Lebo ja som neprišiel robiť poslanca Národnej rady pre plat. Ja som tu prišiel a bol som zvolený občanmi Slovenska, aby som tu slúžil, aby som tu slúžil verejnému záujmu.
A, pani poslankyňa Kiššová, naozaj sa to bude obchádzať v budúcnosti.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že to Werich povedal, ale neviem, či to poviem presne, jak to povedal, že: sú tu ľudia, ktorí tu už dávno nemali byť, a sú tu ľudia, ktorí tu ešte dlho mali s nami byť. Hej, že tá relativita toho času, že či teda na púte životom, ale aj bytia tu v tomto parlamente, niekedy fakt platí. A v tomto platí absolútne, fakt sú medzi nami ľudia, ktorí tu vôbec nemali byť, alebo keď, tak veľmi krátko. A sú tu aj ľudia, ktorých teda, má zmysel ich bytie v tomto priestore. Niektorí ľudia by nieže mali brať plat, ale mali by platiť za to, že produkujú CO2 a niekto to musí odsávať. Že naozaj je to, žiaľ, tak, musím to povedať. A hovorím po štvorročnej skúsenosti.
Naozaj, kolegovia, sú tu medzi vami ľudia, ktorým by som ja nedal ani pivo čapovať. Niektorí z vás, nehnevajte sa, ani pivo by som nedal čapovať. Ale rešpektujem vôľu voliča, ktorému stačí asi vystúpenie typu, ako sme boli svedkami.
Mimochodom, tú poznámku si neodpustím, bo to súvisí. Včera to bolo, myslím, že niekde chodíte po tých kulturákoch a púšťate Modlitbu za Slovensko. A ja som pred pätnástimi rokmi, keď som robil jeden priestor, tak som tú Modlitbu za Slovensko napísal na stenu. Je to ináč krásna báseň od Rúfusa. A majster Rúfus vtedy ešte žil. A my sme sa ho pýtali, že či môžeme použiť tú jeho báseň, a mali sme súhlas. Mňa by zaujímalo, že či ste si vy pýtali, od majstra Rúfusa už nie, ale od možno, ide o pozostalých, že či môžte. Lebo podľa mňa majster Rúfus by asi nesúhlasil s tým, že aby sa takýmto spôsobom zneužívala jeho báseň. To by som si dokonca bol tým aj istý.
Takže typovo, tento typ ústavných činiteľov, nieže zmrazené platy, to nieže zmrazené, to naozaj by mali povracať to, čo bolo vyplatené. Ale ja som primárne nechcel o tom rozprávať, lebo to je taká večná téma. Mňa zaujalo to, že ste to vyriešili, čo sa týka asistentov. Hej, čiže všimnite si procedurálne, že akým systémom SMER pracuje. Oni sa tak zamysleli a vymysleli, hej. Teraz nám to tu predložili ako hotovú vec, že ako oni teda vyriešia excesy, ktoré sa stávajú. A treba povedať, že sa stávajú excesy. Prosím vás, ja len, ľudia, aby si to vedeli predstaviť.
Vážení občania, viete, koľko vás stoja asistentské služby? To nieže poslanca stoja tí asistenti. Viete, koľko ľudí našej krajiny stoja asistentské služby? Som si to poznačil, pol miliardy starých korún, ja to rád počítam za volebné obdobie. Počúvajte, to je, to je hrča peňazí. Pol miliardy starých korún za volebné obdobie. Za tie peniaze by sme mali naplniť Alexandrijskú knižnicu, prepísať nanovo. Viete, že ten mozgový tras, čo by sme vygenerovali, ľudia, ktorí pre nás robia, tie kapacity z verejného života, hej, tak by mali prepísať, nanovo napísať Alexandrijskú knižnicu za tie peniaze, prosím vás.
A teraz, ľudia, si povedzte, sami si odpovedzte, čo ste za tú pol miliardu videli, videli, počuli, zažili. Ako sa to, s akými efektami ste sa vy stretli, okrem kaderníčky?
A ja keby som to chcel riešiť, a ja by som to navrhol aj do zákona, už čert to ber, že ak niekto robí za vaše peniaze, hovorím teraz za ľudí, peniaze ľudí tejto krajiny, že nech sa predstaví, že nech si každý spraví nejakú videoprezenciu, že áno, ja som "xy" asistentský poslanec pána Mikloška a budem sa venovať zahraničnej ekonomike alebo zahraničným vzťahom. Viete čo, viete, aký by to bol krásny filter? Viete, aký by to bol krásny filter? Viete si to predstaviť? Teraz sa, vážení, zamyslite, koho máte za asistentov a predstavte si, že by bol povinný natočiť minútové video, kde by povedal, že kto je, čo je a čo robí pre toho poslanca. To by sme sa nasmiali, vážení. Češi, Pelíšky, dedičstvo je nič. Je nula bodov oproti tomu, keby sme tých vašich poslancov zaviazali, nech natočia video, že kto sú, čo sú a čo idú urobiť pre vás. Ja by som tú kaderníčku z Prešova chcel vidieť, jak povie, že jak radila, neviem ktorému poslancovi, v zahraničnej ekonómii. To by bolo fantastické video! Prosím vás, toto by som ja navrhoval. Viete, že to by bol taký filter, aby sme to nezneužívali.
Ľudia, občania, verte, alebo neverte, za volebné obdobie, ktoré som tu ja bol, teraz nám už končí, chvalabohu, tak ste, poslaneckí asistenti stáli vás, vás, vás, to šlo z verejných zdrojov, pol miliardy korún. Možno si niekto dá tú robotu, že vyzbiera, kto to bol, čo to bol, kam to šlo. To sú obrovské peniaze. Z pol miliardy korún sa dá postaviť Petržalka, to jest malé mesto, proste dá. Týmto smerom by som šiel.
Išiel by som tým smerom, že keď už sú to také peniaze, tak dať ich tomu, kto skutočne je niekým, niečím, čo aspoň niečo predstavuje. Lebo keď sa kaderníčka vyjadrí do videa, že bude robiť zahraničnú politiku, tak asi, asi ju niekto odhovorí, že nie. Čiže to je jeden filter.
A druhý filter, ktorý by som ja nastavil, keby som skutočne mal záujem zlepšiť prácu, tak poviem, že dajme to ľuďom. Ja som za. Už keď je to, dajme to ľuďom, dajme to asistentom. Lebo problém je, že, aj v tom, pán minister, že koľko z toho šlo na nejaké všelijaké bejváky alebo nejaké akože kancelárie, ktoré Galis ani nevedel, že má. Viete, tu minule zistil až po novinárskej otázke, že má kanceláriu v Žiline. Naozaj, to sú obludné veci, hej. Ja by som šiel tým smerom. Financovanie z týchto peňazí nejakých kancelárií je tunel. To je tunel. Smeráci, vy to tunelujete cez svoje nejaké, že to platia tým vašim. To je proste jeden prachsprostý tunel, hej, ako prelievate peniaze. Príde mi ho hrozne nekorektné. Potom je lepšie, naozaj, povedať, že toto, dajte to aspoň ľuďom, lebo tí ľudia to aspoň vrátia do ekonomiky, hej. Už keď z neho úžitku nebude, už keď nájdete tie krásavice na tých vysokých opätkoch, už sa tu budú štapacírovať, nebudú vedieť ani prečítať, jak sa číta zákon, ale aspoň si kúpi kabelku. To znamená, podporí rast tej ekonomiky. Aspoň niečo z toho bude, čo by, podľa mňa z tohto pohľadu možno o niečo lepšie, ako keď sa to utopí v nejakých straníckych priestoroch, čo je veľký podiel tých peňazí.
Čiže ak by ste vy hrali poctivú hru s ľuďmi tejto krajiny, tak týmto smerom by som šiel. To znamená, vyňal by som, že to môže ísť do prenájmov, a dal by som to poslaneckým asistentom a tí by mali povinnosť spraviť riport po ukončení, po ukončení práce a mali by, nejak sa to dá, mali sa nám predstaviť, že kto sú, čo sú, keď nám tu už chodia. Ja neviem, kto tu všetko chodí po tom parlamente, prosím vás. Ja mám dvoch. Ale tu sú exoti, niektorí z vás, ktorí majú, neviem koľkých, za jedno euro. A tí jednoeuroví, by ste neverili, akú úctu požívajú v danom regióne. To by som vám vedel hovoriť, špeciálne na Orave nejakí jednoeuroví poslaneckí asistenti. By ste neverili (vyslovené s pobavením), jakí to sú ctihodní občania v danom regióne. To je normálne, to všetci blednú závisťou, že kto sa vlastne môže stať poslaneckým asistentom. A ten človek po tých krčmách chodí a máva s tým preukazom, asistent, neviem čo, minister pomaly. Viete, toto, áno, len vy ste to vyriešili znova takým spôsobom, v zmysle najlepších tradícií SMER-u, že zle.
Ja sa nestotožňujem, samozrejme, s týmto návrhom, lebo nič nerieši. Rieši len váš exces. Ako ste sa vy vysporiadali s vaším excesom, že ste si tu, že si sedem či koľko poslancov objednalo služby u pani kaderníčky? Ako ste sa vysporiadali s tým excesom? Hm, mimochodom, vážení, tá pani písala, musela odovzdávať faktúry a na faktúre musela písať, čo robila. Pán minister, podľa mňa sa na tom zhodneme, keď píšete faktúru a hovoríte, že ste niečo robili a podpisujete... Keby ste to nerobili, to podľa mňa má už aj nejaký trestnoprávny rozmer, nie? A druhá vec, u ľudí, ktorí tú faktúru prijali, a tiež ju podpísali, lebo ja to presne robím mojim asistentom, on mi napíše, čo robil, ja mu to podpíšem, že akceptujem. Áno, tak siedmi poslanci, siedmi poslanci SMER-u, pre ktorých zahraničnú politiku robila táto kaderníčka, prosím vás, vy ste to stvrdzovali svojím podpisom. Stvrdzovali ste svojím podpisom pravdu alebo podvod? Zosnovali ste zločineckú skupinu za účelom... No, pán Susko, to sa smejete, čo? To sa smejete? A vy ste tu za právnika, však? To ste, áno, čiže dobre, vážení, nevadí. Tu už minule Raši vysvetľoval, že podpis nie je podpis. Nie, on povedal, že síce podpísal, ale nepredalo sa. Čiže, pán minister, to ste nevedeli, čo my tu vieme, podpis nie je podpis.
Čiže teraz tu pán Susko sa smeje, že nič. Že, prosím vás, napíšte na faktúru, čo chcete. Napíšte na faktúru, čo chcete. Pošlite to štátu, nájdite si nejakého úradníka, ktorý vám to podpíše, a pán Susko sa bude smiať. Áno, toto je presne kultúra SMER-u. Vážení občania, nájdite si nejakého úradníka, čo sedí na nejakom "badžete", napíšte mu, že ste mu čistili okná. Tri roky, alebo štyri. To je úplne jedno, lebo to sa neskúma. Hlavne to tam napíšte, podpíšte to a nechajte si to od neho stvrdiť, že je to v poriadku. Nič neriskujete. V tejto krajine nič neriskujete. To je nič. To je chi-chi-chi, cha-cha-cha. Tam sme to dopadli.
Ako chcete od ľudí, ktorí sa boria dennodenne s tým ako prežiť, ako chcete od nich, aby dodržiavali, keď tu z toho máme takéto šousty? Tu z toho máme takéto šousty. Aké to, tu etalón, etalón parlamentnej disciplíny a neviem čoho všetkého, však, pán Číž? Ako ste sa vy k tomu postavili teda? Ako ste vy vyriešili tento poklesok? Nijako, nijako. Dali ste tu nejaký návrh, že troch. A to má to vyriešiť?
Vážení občania, píšte faktúr, koľko chcete. Nájdite si toho úradníka, nikto nič neriskuje v tejto krajine. V tejto krajine nič neriskujete. Nič, to je úplne v poriadku. Tu touto snemovňou to máte prepotvrdené, že sa nikomu nič nemôže stať. Tak sme dopadli. Tak dopadlo právo v tejto krajine, prosím vás. Tak dopadlo právo v tejto krajine, že už našich ľudí nechránia naše súdy, ale Európska komisia. Tam sme dopadli. Tam sme dopadli.
Ja som len zvedavý, koho vy to chránite na tých mítingoch? Jak to tam máte napísané, že chránite. Koho vy to chránite, keď vy neviete ochrániť vlastných ľudí? Keď našich ľudí chráni Európska komisia. Keď Európska komisia ide žalovať našu republiku a bude ju žalovať, musí ju žalovať za to, lebo sme ukázali Európskej komisii, všimnite si, keď sme pálili tie rozsudky. Čo tu stvárate? Musí žalovať túto republiku. Musí, a to len bude hanba. To som zvedavý, jak sa budete chodiť biť do pŕs, že čo ste vy dovolili v tej krajine. Že čo ste dovolili v tej krajine, keď biedneho človeka, mu zobrali byt za to, že si požičal 600 euro, a dostal to rozsudkom v mene republiky. A nikto sa ho nezastal. Nikto.
A tu chránite... Koho to chránite? Koho chránite, keď vlastných ľudí neviete ochrániť? Koho chránite? Ako ste toto vyriešili? Ako ste vyriešili kaderníčku? Ako skončila kaderníčka? Čo chi-chi-chi, cha-cha-cha, málo korún. Princíp, vážení. To je princíp. Ako ste vyriešili kaderníčku? Kaderníčka klamala, keď písala faktúry? A poslanec, ktorý podpisoval, klamal. Poslanec, ktorý to podpisoval, klamal. Dlhodobo klamal. Ako ste to vyriešili? Týmto pozmeňovacím návrhom?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, naozaj ma to strašne urazilo. Ja mám asistenta, doktor Marián Mesiarik, ktorý v Novom Meste v kancelárii dáva štyri roky právne poradenstvo bezplatne. Navštívilo ho za tie štyri roky okolo 1 500 ľudí. Len za tento rok 385 ľudí v Novom Meste a na Starej Turej 87. Ten sa snaží naozaj pomáhať, koľko vládze a je pripravený kedykoľvek aj vo svojom voľne dávať tieto rady. Minimálne, keď je rokovanie, príde jeden až dva autobusy ľudí z môjho regiónu sem do parlamentu, kde vidia vás, mňa, kohokoľvek, navštívia hrad, popri tom aj Bratislavu spoznávajú. Čiže pracuje sa na plné obrátky. A keď urážate všetkých kvôli tomu, že sa stalo to, čo sa stalo, nikoho to neteší, ale obúvate sa len do poslancov vládnej strany. Prosím vás, veď vo všeobecnosti, v koľkých kanceláriách sa svieti, nesvieti, čo sa tu o tom hovorilo? Naozaj ste len čisto, čisto len na vládnych poslancov zameraný, kritizujete, aj keď ma to naozaj, naozaj ma to urazilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som bol párkrát v americkom Kongrese, Senáte, tam som videl, že naozaj tých pomocníkov tých kongresmanov, senátorov je veľa. Bol som napríklad v krídle Atalanty, vtedy boli olympijské hry, Coca-Cola a tak ďalej, možno to súvislo s tým, ale jedenásť veľkých kancelárií, pomocníkov veľa. A tam sa delegácie valili stále, ľudí z Atalanty, ktorí chceli od toho senátora niečo pre svoje mesto, dedinu, pre seba a tak ďalej. Čiže toto by aj u nás tak malo byť. A ja si myslím, že aj je. Ja teda mám veľa kunčaftov, ktorí chodia za mnou, pýtajú, a nebyť tých asistentov, ktorí mi pomáhajú a píšu a prekladajú a tak ďalej, by som sa ďaleko nepohol, no.
Čiže celkom spochybňovať asistentov sa, samozrejme, nedá. Tí, ktorí pracujú, ich treba pochváliť. Môj Tibor Baldverčák je moja jednička. Všetci mi nadávajú, že dneska je Tibora, tak mu gratulujem, všetkým Tiborom, samozrejme, nadávajú mi, že ho vykorisťujem, že ho naháňam, píše, číta, prekladá a tak ďalej. A nech sa chlapec učí, keď je tuná, a aby potom zase on nahradil týchto pánov poslancov a senátorov v budúcnosti.
Čiže aj kancelária je dôležitá nielen v Bratislave, aj niekde mimo. Keď je niekde v Košiciach, to neznamená, že tam neviem, či sa predáva pivo alebo čo, ale je to dôležité, no. Samozrejme, ale treba do toho spraviť poriadok a mne sa zdá, že tí traja asistenti stačia a jedna kancelária stačí. Prečo nie?
Ďakujem.