58. schôdza

Ďakujem pekne. No, ďakujem za faktické. Len, vážení páni kolegovia, s ktorými som teda viedol polemiku, aby som pokračoval v tom podobenstve na tom zlom hokeji, nie je rozumné začínať si to s tými zlými mužmi. Lebo človek potom v našom prípade schytá zas ďalší prídel urážok a toho celého. Teraz ste asi boli nezvykle mierni, len, viete, ak ten vysoký tlak. Prežil som naozaj ten svoj život do tých 60 v prostredí, kde som tieto typy konania, sa s nimi nestretol. Logicky som tým pádom šťastný človek. Ja som tento typ takto nehanebného, častokrát bezbrehého a bezproblémového osočovania, urážania dopredu, totálnu nekorektnosť, úplnú absenciu tej obyčajnej beťárskej politickej cti, nezažil. Nezažil. Mám 61 rokov. Nezažil a veľmi si ťažko zvykám a dúfam, že si ani nezvyknem. A skôr budem dúfať, že teda, že či predsa len tieto apely nebudú mať istý zmysel a či predsa len ten pocit, že vedieme fair play politický zápas, nezvíťazí.
Viete, máme teraz pred sebou schôdzu. Je jasne dohodnuté, je jasne vypovedané a vyargumentované, že toto je posledná schôdza. Načo je 45 opozičných návrhov, ktoré sa majú prerokovávať tu, ak to nie je obyčajná bezbrehá túžba zneužívať parlamentnú pôdu na politický marketing? Kde je tam elementárna etika? O čom to potom rozprávame? Nie sme schopní sa na ničom, čo je v záujme tejto Národnej rady, dohodnúť a nedodržať absolútne nič v tejto podobe, ktorá tu je. Takže to budú pravdepodobne hlavné problémy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán neprítomný minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tomuto návrhu.
Jedna z vecí, čo sa týka predkladania opozičných návrhov, je to naše právo, ktoré myslím si, že využívame v rozumnej miere, podľa toho, ako usúdime. Bola normálne naplánovaná schôdza posledný januárový týždeň, prvý februárový bol termín na predkladanie návrhov. Takže v tom nevidím žiaden problém. Názory na to môžu byť iné. Ale to len taká krátka úvodná poznámka.
Chcel by som povedať o troch veciach, ktoré sa týkajú práce poslanca a tohto návrhu zákona. Asi by som nazval, že ľudia, práca a transparentnosť.
Prvá vec je, že veľakrát nefungujú nejaké také ad hoc návrhy na obmedzenie niečoho, ako je napríklad ten pozmeňujúci návrh, aby mohol mať poslanec len troch asistentov a jednu kanceláriu. Pretože pokiaľ na týchto miestach poslancov nebudú ľudia, ktorí sú charakterní a čestní, tak vždycky sa dajú tieto veci obísť a samotné obmedzenie počtu nejakým spôsobom túto vec nerieši. O chvíľu poviem aj prečo. Druhá vec je práca. Hovoríme o zmrazení platov, hovoríme o obmedzení počtu asistentov. Z môjho pohľadu je rozhodujúce hovoriť o práci. To znamená, že ako pracujeme, čo robíme, či robíme. A s tým súvisí tá tretia vec, to je transparentnosť. Ja vždy pozývam ľudí na stretnutiach v regiónoch, kdekoľvek, aj cez sociálne siete, aby sledovali moju prácu. Aby sledovali, čo robím.
Nakoniec na stránke Národnej rady sú zverejnené aj počty, aj mená asistentov, aj ich odmena, sídlo kancelárie. Ja osobne som taký špeciálny typ s pánom poslancom Galkom, že to číselko je u nás najväčšie v tomto volebnom období, a to je sedem poslancov (pozn. red.: správne má byť – "asistentov"), máme obaja rovnako (Reakcie z pléna.) Áno, ďakujem veľmi pekne, správne, som rád, že ma počúvate, sedem asistentov. To číslo je z takého dôvodu, že tak to najlepšie vyhovuje našej práci, a tá odmena pre siedmich alebo pre jedného môže byť maximálna stále rovnaká, ktorá je tiež uvedená na stránke Národnej rady. Fakt je taký, že mám dvoch, nazvem to, riadne zamestnaných asistentov a jedného z nich mám tu v Bratislave a jedného z nich v poslaneckej kancelárii v Žiline, ktorú naozaj teda viem, kde je. Som v nej veľmi často, keď nie je schôdza Národnej rady alebo keď nemám nejaké poslanecké výjazdy. A potom mám ešte piatich asistentov, ktorých naozaj, ktorí teda sú dohodnutí za jedno euro. Treba povedať, že to euro si nefakturujú, ale nie je to preto, že by sme nejakým spôsobom chceli robiť niečo nekalé, ale preto, aby tí ľudia, ktorí tú prácu vykonávajú, buď pre mňa alebo pre poslanecký klub, v prospech občanov, aby ju mohli vykonávať, poviem takto, nejak nie voľnejšie, ale efektívnejšie. Z toho dôvodu, že ako asistenti môžu mať potom prístup a nemusím ich stále ja vyzdvihovať, keď tí ľudia pracujú. To znamená, že obmedzíte tým ich pracovné možnosti. Ale v poriadku, ja to budem akceptovať, prispôsobíme sa, ak sa na tom Národná rada uzhodne, je to v poriadku. Ja osobne si myslím, že to nie je dobrý návrh a že ten problém, ktorý vznikol napríklad s tou pani kaderníčkou, ktorá je tu tak, nešťastnica, pertraktovaná často, alebo s ďalšími možno neefektívnymi alebo nečestnými spôsobmi sa nevyrieši. Stále sa to dá nejakým spôsobom obísť, takže ja osobne nebudem za tento návrh hlasovať a nepodporím ho, nemyslím si, že je dobrý.
A znova sa chcem vrátiť k tomu, v prvom rade sa to týka voličov, hľaďme na ľudí, ktorí nás zastupujú, lebo poslanec je človek, ktorý zastupuje ľudí, ktorí ho volili. Ja som v Národnej rade preto, lebo mi dôveroval nejaký počet ľudí, a keby som bol kandidoval zo 150 miesta, tak by som sa bol prekrúžkoval. Ja tých ľudí chcem zastupovať a ja ich vyzývam: kontrolujte ma, kritizujte ma, ja vám rád odpoviem na vaše otázky, robím aj chyby, ak ich odhalíte, upovedomte ma, lebo som naozaj platený aj z vašich daní. Takže to je prvá vec. Druhá vec je naozaj sledovať prácu a potom primerane tomu hovoriť o mzde alebo teda odmene, alebo či už poslanca, alebo asistentov. A po tretie, naozaj tá transparentnosť, ktorá, si myslím, z jednej strany formálne často aj je, ale prakticky sú skoro občana zavaľovaní nejakými takými centralistickými prístupmi, kde všetko sa točí len okolo, okolo nejakej, nejakej mediálnej osôbky, povedzme nejakého lídra, a ľudia sú zvyknutí skôr na prestrelku zopár nejakých, nejakých lídrov. Ja si myslím, že demokratická spoločnosť je o tom a Národná rada je o tom, ako, ako pracujú jednotliví poslanci, Treba si všímať ich prácu a potom následne ich voliť alebo nevoliť, ak, ak som ich sklamal ako poslanec.
Tak ja sa teda neprihováram za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a myslím si, že to nie je dobré riešenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť veľmi v krátkosti. Ja som po pravde neočakával, že vystúpim k tomuto bodu,  ale niektoré situácie ma vybudili k tomu, aby som povedal pár slov, ktoré považujem za dôležité.
V prvom rade to, že niekto zaviedol to, že niekto predložil pozmeňovák, ktorým sa obmedzuje asistentská práca alebo obmedzujú sa asistenti na troch, sa mi zdá v zásade bezvýznamné a nerozumiem tomu. A aj keď... Takto, nerozumiem tomu vecne, rozumiem tomu mediálne, pretože riešite chyby, ktoré ste spravili. Okej, ale zároveň obávam sa, že riešite aj tú závisť, ktorá tu bublá už niekoľko rokov, že niektorí, niektoré kluby sa rozhodli efektívne využívať svojich asistentov tak, že ich budú zdieľať. Inými slovami, že jeden asistent môže byť poslancom, môže pomáhať poslancovi aj v iných veciach alebo aj inému poslancovi, pretože je odborník napríklad na, ja neviem, poľnohospodárstvo. Ja sa nevenujem poľnohospodárstvu nejak extra, ale ak niečo potrebujem, nevidím dôvod, aby som sa neobrátil na nejakého iného asistenta prípadne poslanca, ktorého požiadam o pomoc asistenta v tej konkrétnej téme.
Preto vzniklo to, čo vzniklo v klube SaS, v klube OĽaNO, kde sú poslanci, ktorí majú viacerých asistentov, a môžem vám garantovať za tých ľudí, ktorí majú viacerých asistentov, aspoň tých, ktorých poznám, a to sú, verím tomu, že ľudia v klube OĽaNO a v klube SaS, že to mysleli práve z dôvodu efektivity, z dôvodu ničoho iného. A tu sa šušká po chodbách, že vám to vadí, že niektorí robia svoju robotu poriadne. To je problém, to je ten základný problém a vy cez výbory ste presadili niečo, čo podľa mojej mienky naozaj nemá nič s logikou veci, a to je efektívny výkon práce poslanca.
Zároveň dávam návrh, keď už to otvárame: ten asistent poslanca, aký on má status? On je živnostník. A nemal by to byť náhodou zamestnanec, dámy a páni? Pán minister Richter už dávno tu mal byť s tým a prísť a hovoriť o tom, že veď to je závislá práca. Ak sa bavíme v rovine právnej, chcem byť vecný, spĺňa všetkých šesť znakov závislej práce. Všetkých šesť, nadriadenosť, v mene poslanca, na jeho účet, podľa jeho pokynov, všetkých šesť. Stále je to živnostník. Toto neriešite, to vás nezaujíma, to vás nebolí. To je ten problém.
Ale tomu som sa nechcel venovať a chcel som sa venovať jednému, čo ma tak naozaj, čo spojím s tým, čo pôjde až niekedy zrejme budúci týždeň, a to sú, to je zmrazovanie platov alebo nezmrazovanie platov sudcom a prokurátorom. Hlavne tí sudcovia ma trápia, lebo tam je od čoho sa odraziť. Viete, samotná téma zmrazovania nie je nič iné, nič iné, iba lepenie očí ľuďom, ktorí nám neveria, ktorí neveria tejto poslaneckej snemovni, neveria politikom. Tak my im dáme, namiesto riešení im poskytneme: zmrazíme si platy. Povedala to pani poslankyňa Mezenská, nemeria sa práca podľa výkonu. Povedal to pán poslanec Zajac, sú vojaci a sú vojaci. Dobre hovorím? Naozaj v tejto snemovni sú rôzni ľudia, ktorí podľa môjho názoru si zaslúžia viac, niektorí menej. Nastavenie je takéto. Ja som bol teda zo súkromnej sféry a tam, čo som neurobil, to som nemal. Bohužiaľ, v štátnej sfére toto neplatí a je to na veľkú škodu.
A teraz k tým, tým sudcom. Tým, čo poviem, si určite nepomôžem, pretože po výkone politickej činnosti sa plánujem venovať naplno advokácii, a určite, určite mi toto niektorí budú vyčítať, ale toto teda nie je súťaž krásy a treba povedať niektoré veci, a teraz vystupujem ako verejný činiteľ, ktorý zastupuje verejný záujem.
Pán minister povedal, že, alebo niečo vyšlo z jeho úst, ale ten, ten, všeobecný konsenzus je, že nezmrazujme platy sudcom preto, lebo oni dajú podnet na Ústavný súd. No ja si práve myslím, že je to otázka techniky, potvrdil to Ústavný súd niekoľkokrát. Ešte predtým ale: každý, kto vykonáva svoju prácu, si zaslúži odmenu, primeranú odmenu za to, čo vykonal. Rovnako sa to týka valorizácie, prípadne zmrazovania. To sa v tejto snemovni nedeje. Tu sa deje akurát to, aká je verejná mienka, podľa toho sa zariadime. Toto nie je správne, toto fakt nie je, nie je spravodlivé. Pri sudcoch osobne si myslím, že by mali byť oni tí lídri spravodlivosti, tak ako my by sme v tejto sále mali byť lídri toho, ako by mal vyzerať spoločenský život alebo spoločnosť ako taká. Sudcovia, ako lídri spravodlivosti, myslím si, že by si mali uvedomiť svoju časť viny a časť solidarity a mali by prijať svoj údel za to, že justícia má dôveryhodnosť, páni, dôveryhodnosť 2 %, úplne justícii dôveruje 2 % populácie. Nedôveryhodnosť na úrovni 74 %, agentúra FOCUS, VIA IURIS pre dvoma mesiacmi.
Ešte jeden fakt podľa mňa, ktorý je treba povedať. Sú sudcovia, ktorí, a je ich podľa mňa väčšina, sú dobrí a zaslúžia si, zaslúžia si ohodnotenie, zaslúžia si status sudcu a požívať, požívať benefity, požívať úctu a teda aj benefity z toho plynúce. Ale sú medzi nimi čierne ovce, ktorých títo dobrí sudcovia neizolovali a nevytesnili. A preto tvrdím, že pokiaľ to sudcovia neurobia, dovtedy si nezaslúžia, nezaslúžia ani odmeny, ktoré prídu, zákon o prokuratúre, a ani zmrazovanie platov. Pretože a byť úplne vecný, ak by sme chceli, my vieme zmraziť platy sudcom, pán minister. A toto je otázka komplexná, nie je určite ľahkou, nie je to otázka na pozmeňovák, ale na úpravu, ktorá vyhovie rozhodnutiam Ústavného súdu. Citujúc prvé, PL-ÚS52/99, Ústavný súd povedal, že sa nevylučuje zmrazovanie alebo zákonná úprava zmrazovania platov, ak ide o, ak to má odraz v ekonomike štátu. To bolo prvé. Potom prišlo PL-ÚS99/2011, ktorý presne hovoril o tom, čo tu bolo v minulosti, že koncepcia penalizácie sudcov za stav verejných financií nie je správna. To súhlasím, ale zároveň povedal, to rozhodnutie nemôže byť arbitrárne, musí byť čitateľné a musí mať oporu v zákone a nemôže sa odrážať a nemôže mať tá koncepcia penalizácie.
Inými slovami, ak my prijmeme úpravu, ktorá bude čitateľná a nebude závislá od aktuálnej vlády, od jej hospodárenia, vtedy vieme zmraziť platy sudcom. Toto povedal Ústavný súd. Rovnako to potvrdzuje právnikom známa Benátska komisia, ktorá s tým nemá žiadny problém, ak sa to odráža vo vývoji ekonomiky, ak ide o ospravedlniteľnú situáciu vo verejnom záujme.
Úplne posledné rozhodnutie PL-ÚS/2015, kedy sme sa bavili o nepriznaní štrnásteho platu, je podľa mňa celkom kľúčové, kedy bolo sumarizované úplne všetko a bolo povedané: okej, zmrazovanie je v poriadku, ale opäť musí byť čitateľné, nearbitrárne a môže sa odrážať v ekonomike, ale nie závislej od aktuálnej vlády. Čiže inými slovami, je to otázka techniky. Ak by ste chceli, spravili by ste to.
A keď už chceme byť naozaj skratkovití, ak by ste úpravu platových pomerov ústavných činiteľov, tí, ktorí s tým nesúhlasia, prijali cez ústavný zákon, ja s tým ako právnik nemôžem súhlasiť, ale v tejto snemovni alebo v tejto sieni zákonnosti sa to stalo opakovane. Máme tu výbor na preskúmavanie NBÚ, ktorý bol, verejne zákonom bol vyhlásený za protiústavný, potom to išlo cez ústavný zákon, všetko bolo v poriadku. Tu to máte, veď to môžte spraviť, máte spôsob. Nikto sa k tomu nemá.
Takže toľko som mal potrebu povedať. Zdá sa mi, nie zdá sa mi, som presvedčený, že v tomto parlamente sa naozaj riešia veci iba také, ktoré si želá verejnosť, a nevieme sa postaviť odvážne k tomu, čo je správne. A vy namiesto toho, aby ste sa čestne postavili a spravili vyhodnotenie vášho programového vyhlásenia za posledné štyri roky, o čo som vás opakovane žiadal, veď to sú, to je koncepcia moderného štátu, modernej firmy, ktorá sa dá chápať ako firma, dám si ciele, dám si úlohy, na konci vyhodnotím, vy poviete: nie, my to nepotrebujeme, my ľuďom sľúbime – zmrazíme si platy, dáme im sociálne balíčky, na konci budeme mať ten dojazd, pretože idú voľby. A toto mi je, dámy a páni, úprimne ľúto, že takto sa nikam nedostaneme.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Miro, ďakujem ti veľmi pekne, že si to takto, takýmto elegantným spôsobom odôvodnil, a nikto na teba nemôže ukazovať, že ty si ten, ktorý si, ten degradujúci tento parlament a podobne. Ja by som povedal, že tento parlament zdegradoval už niekto iný svojimi činmi, svojím konaním, a vidíme to, ako sa táto vláda stavia k zlodejinám.
V každom prípade tu sa jedná o jeden prihlúply pozmeňovák, resp. jednu jeho časť, ktorá prešla do spoločnej správy, a to je obmedzenie. Obmedzenie na úkor efektivity. Toto smerákom nič nehovorí, pretože oni si potrebujú platiť len tých svojich a pre seba. My sme naozaj využili to, že jeden právnik v rámci legislatívneho tímu môže robiť aj pre viacerých poslancov preto, že aby sa využil jeho čas čo najefektívnejšie. Pretože keď pre mňa pripravuje nejaký zákon a zvyšok dňa už nemá čo robiť, alebo ho má hotový, môže ten druhý zákon pripravovať pre niekoho iného z nášho klubu. Veď pracuje predsa pre náš celý poslanecký klub. Toto samozrejme v SMER-e nepoznajú, pretože majú za sebou garnitúru vlády, ktorá má svojich ľudí na ministerstvách, takže oni nepotrebujú pripravovať takýmto spôsobom zákony, preto im to nie je ani treba.
Preto je aj namieste otázka, že či vôbec vládnym poslancom treba vôbec asistentov. Ale v každom prípade niekto potrebuje napríklad držať aj termíny, a to je dôležité. Ja som sa raz pýtal jednej pani novinárky, ktorá spochybňovala prácu asistentov, že akú kvalifikáciu má mať vôbec asistent, alebo čo môže mať, aké musí mať vzdelanie, aby dokázal pre človeka, pre poslanca robiť robotu, ktorú mu zadá. Nevedela to definovať. A takisto si myslím, že to nevie definovať ani niekto z vládnej strany. Hlavne, že ideme teda podľa článku, teda podľa zákona o všeobecnom odbornom vzdelávaní.
V každom prípade je to prihlúpla časť pozmeňováku a ja by som takisto odporúčal, aby ho vládni poslanci stiahli.

71.
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Dovoľte mi teda z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila dňa 8. júla tohto roku svojím uznesením.
Materiál nadväzuje aj na závery z rokovania vlády z 10. júna tohto roku k materiálu Informácie o priebehu fiškálnej decentralizácie v roku 2005 až 2015 a návrh na zvýšenie daňových príjmov obcí a vyšších územných celkov v ďalšom období. Ako som už uviedol v prvom čítaní, predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje zvýšenie podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb – u obcí zo 68,5 % na 70 %, teda navýšenie o 1,5 %, a u vyšších územných celkov z úrovne 29,2 % na 30 %, čím sa táto daň prerozdelí vo výške 100 % jej výnosu pre samosprávu.
Je to, priatelia, je to vlastne prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, keď celý výnos z podielových daní pôjde v prospech samosprávy miest, obcí a vyšších územných celkov.
Na základe septembrovej aktualizácie daňovej prognózy to predstavuje celkový pozitívny dopad na príjmy rozpočtov územnej samosprávy v roku 2016 vo výške plus 51,5 mil. eur, z toho pre obce sumu 33,6 mil. a pre vyššie územné celky necelých 18 mil. eur. Čiže pozitívne pre samosprávy vyše 50 mil. eur v deľbe 34, zaokrúhlene, a 18. Týmto sa od roku 2016 posilnia vlastné daňové príjmy obcí a vyšších územných celkov s pozitívnym dopadom na plnenie ich úloh s prioritou skvalitňovania služieb občanom.
Vo výboroch Národnej rady neboli vznesené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ja môžem predstaviteľom miest, obcí a vyšších územných celkov iba gratulovať, že sa dočkali toho, čo tak dlho požadovali. Z istého pohľadu z hľadiska politického postoja je to aj napravenie krívd, ktoré sa udiali v roku 2011, keď sa vzorec podielových daní zmenšil v prospech v podstate štátu, ako konsolidačné opatrenie predchádzajúcej vlády.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1644).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1901 z 18. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu schváliť – Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 494 zo dňa 3. novembra 2015, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, uznesenie č. 713 zo dňa 4. novembra 2015, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uznesenie č. 269 zo dňa 9. novembra 2015.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v treťom bode tejto spoločnej správny nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 516 zo dňa 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vládny návrh zákona je reakciou na prijatie nového Colného kódexu Únie, vrátane vykonávacích aktov a delegovaných aktov k nemu. Predmetom vládneho návrhu zákona je najmä zosúladenie ustanovení v súčasnosti platného Colného zákona s novými colnými predpismi Európskej únie. Ide o vypustenie duplicitných alebo kontradiktórnych ustanovení, ako aj zosúladenie používanej terminológie s týmito predpismi.
Ďalšími ťažiskovými bodmi vládneho návrhu zákona je najmä vyvolaná zmena koncepcie oznamovania colného dlhu, nová úprava inštitútu záruky na colný dlh s osobitným dôrazom na záruku formou ručenia, ako aj zmeny vyvolané potrebami aplikačnej praxe. Návrh zákona vychádza zo zásady elektronickej komunikácie, ktorá sa v podmienkach Slovenskej republiky bude uplatňovať v súlade s už prijatým a pánom prezidentom podpísaným zákonom o e-Governmente. V nadväznosti na navrhované zmeny sa v čl. 2 až 9 navrhuje upraviť relevantné ustanovenia dotknutých kompetenčných zákonov, zákona o dani z pridanej hodnoty a zákonov upravujúcich spotrebné dane.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca roku 2016, okrem čl. 1 až 8, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov Colného kódexu Únie, čo by malo nastať 1. mája budúceho roku.
Pri prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky boli uplatnené pozmeňujúce návrhy reflektujúce na pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o legislatívno-technické úpravy vedúce k odstráneniu možných interpretačných problémov a k precizovaniu legislatívneho textu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1694).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1905 z 22. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesenie č. 503 zo dňa 3. novembra 2015, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, uznesenie č. 717 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených v treťom bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode štyri tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 520 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Nasleduje návrh dokumentu, ktorý je veľmi dôležitý z hľadiska medzinárodnej spolupráce v oblasti boja s daňovými únikmi. Predkladaný materiál je implementačným predpisom k smernici Rady Európskej únie, ktorú je potrebné prevziať do vnútroštátneho práva do konca tohto roku.
Návrh zákona zabezpečuje vykonávanie multilaterálnej dohody kompetentných orgánov a medzinárodnej dohody medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, známej ako dohoda FATCA. Kompetentný orgán za Slovenskú republiku, ktorým bude finančný riaditeľ zo Slovenskej republiky, na základe tohto zákona získa informáciu o príjmoch slovenských daňových rezidentov, ktoré dosahujú na finančných účtoch v ostatných členských krajinách Európskej únie, v zmluvných štátoch tejto dohody a aj v Spojených štátoch amerických. Finančné riaditeľstvo bude recipročne zasielať týmto štátom obdobné informácie o ich rezidentoch.
Predmetný zákon je adresovaný najmä Finančnému riaditeľstvu a finančným inštitúciám v Slovenskej republike, pričom účelom návrhu zákona je zabránenie daňovým únikom a zlepšenie výberu daní. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára budúceho roku.
Vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky boli uplatnené pozmeňujúce návrhy, spomeniem poskytnutie primeranej lehoty finančnej správe na overenie a zaevidovanie identifikačného čísla prideleného finančnej inštitúcii, daňovým úradom Spojených štátov amerických a v ďalšom ide o ustanovenie počtu vydaných pokladničných dokladov na účely používania virtuálnej registračnej pokladnice vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky. Tu si dovolím komentár, ktorý nemá priamy súvis, samozrejme, s vykonávaním tejto medzinárodnej dohody. Ide o náš zámer poskytnúť, alebo, lepšie povedané, ponúknuť čo najväčšiemu počtu podnikateľov využívanie virtuálnej registračnej pokladnice. Z dôvodov zavádzania informačného systému na Finančnom riaditeľstve a vzhľadom aj na novú technológiu, ktorou virtuálna pokladnica určite je, viete, že sme sa rozhodli na také postupné zavádzanie tejto pokladnice. Najprv v tomto roku túto virtuálnu pokladnicu môžu využívať všetci podnikatelia, ktorí v podstate zo zákona dostali povinnosť ako noví užívatelia registračných pokladníc, takže mali právo si vybrať buď klasickú registračnú pokladnicu, alebo využívať bezodplatne virtuálnu registračnú pokladnicu. Od 1. januára podľa zákona budú môcť využívať registračnú pokladnicu už všetci podnikatelia. To znamená aj tí, ktorí v minulosti využívali takú klasickú registračnú pokladnicu, ale stále s obmedzením tisíc operácií mesačne. Postupne by sme tento počet operácií vzhľadom na možnosti systému chceli rozšíriť, aby sme prilákali v podstate a motivovali čoraz väčší počet podnikateľov, aby prešli na tento systém pokladnice, ktorý na jednej strane znižuje ich náklady, na druhej strane, bez mučenia priznávam, dáva tento systém komplexný prehľad finančnej správe o všetkých hotovostných operáciách, ktoré budú v podstate zaevidované dlhodobo v našom dátovom sklade.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššieho územného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1907 z 22. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým vládny návrh zákona bol pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesenie č. 504 z 3. novembra 2015, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, unesenie č. 722 z dňa 4. novembra 2015.
Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: v bodoch spoločnej správy č. 1 až 14 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená v uznesení gestorského výboru č. 525 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu Ladislava Kamenického, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.