58. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1705.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1911 z 22. septembra 2015 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 510 z 3. novembra 2015, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie č. 721 zo dňa 4. novembra 2015. Z uznesení výborov uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 29 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 524 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením výbor zároveň poveril, ma poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože myslím si, že je sám osebe dôležitý, ale aj možno na ňom ilustrovať niektoré širšie témy, ktoré by nás mohli zaujímať.
Ako už spomenul pán minister vo svojom úvodnom slove, tento návrh zákona obsahuje dve pomerne významné zmeny v tej oblasti, ktorú reguluje, teda to je oblasť platobných služieb. A je zaujímavé a možno na to chcem upozorniť a trochu o tom pohovoriť, že jedna tá zmena, ktorá si získala väčšiu politickú pozornosť, aj mediálnu pozornosť, je tá, ktorá myslím, že na základe doterajších skúseností, môžem len povedať, že nepovedie takmer k žiadnemu výsledku, a potom je tam jedna zmena, ktorá, naopak, vyvolala pozornosť veľmi malú, a hoci si nemyslím, že povedie k prevratným výsledkom, myslím, že tie výsledky budú predsa len závažnejšie a silnejšie ako pri tej medializovanej a politizovanej téme.
A dovoľte mi byť aj konkrétnejším. Ako pán minister spomenul, zákon obsahuje niečo, čo sa odborne nazýva základný bankový účet, teda v podstate možnosť mať bezplatný účet v banke za určitých podmienok pre určitých ľudí. Takú, povedal by som, bezplatnú základnú verziu svojich finančných služieb. Toto je práve tá vec, ktorá si získala aj značnú, alebo na pomery takýchto technických vecí značnú pozornosť. Písali o tom médiá, je to aj myslím, ak sa nemýlim, hoci vy ste experti, SMER, na toto, myslím, že je to aj súčasť jedného z tých sociálnych balíčkov. Napriek tomu na základe skúseností z prvej Ficovej vlády, vieme odhadnúť, že efekt tohto opatrenia bude pomerne minimálny. A to z toho dôvodu, že nepracuje s motiváciami aktérov. Aby som bol konkrétny, za prvej Ficovej vlády už sme mali takýto základný bankový balíček, ak si pamätám správne, nakoniec bol zriadený pre v zásade jednociferný počet ľudí, a to preto, že banky nielenže neboli motivované takýto produkt ponúkať, ale dokonca, naopak, boli motivované k úplne opačným krokom, vďaka čomu veľmi úspešne o ňom sporiteľov alebo teda zákazníkov neinformovali, prípadne možno dávali do cesty aj ďalšie prekážky, o ktorých nevieme. V každom prípade výsledok bol ten, že ľudia sa k takémuto produktu ani nedostali.
Teraz máme ten produkt na stole znovu, s modifikáciami, ale pokiaľ mne je známe, ani tento návrh neodstraňuje tú základnú, alebo nerieši základnú otázku motivácií bánk, naopak, tá situácia, pokiaľ vieme, je stále rovnaká, teda, že banky budú motivované tento produkt pred zákazníkmi ukryť, a za tých okolností tiež sa nedá predpokladať nejaké razantnejšie, jeho úspech alebo rozšírenie.
Naopak, je v tom zákone jedna vec, o ktorej sa nehovorí vôbec a ktorá je aj výsledkom spolupráce, by som povedal, naprieč vládno-opozičným spektrom, a to je ten návrh, aby rovnako ako v niektorých iných typoch služieb si mohli zákazníci bezplatne a jednoducho prenášať svoje bankové účty do iných bánk. Ten návrh je v podstate veľmi jednoduchý, hovorí, že, regulovaný už zložito, ale to asi v takýchto situáciách musí byť, že ak zákazník si povie, že si chce preniesť svoj bankový účet z banky iks do banky ypsilon, tak jednoduchým oznámením o tom je mu jeho pôvodná banka povinná preniesť nielen samotný zostatok, ale aj všetky platobné príkazy a ostatné náležitosti tak, aby okrem toho jedného podpisu nič on nemusel riešiť. Je to inšpirované podľa legislatívy, ktorá napríklad platí pri mobilných telefónoch a niektorých ďalších službách, kde tiež ak si zákazník môže preniesť svoje číslo jednoducho a bezplatne, teda u nás to s bezplatnosťou pri mobiloch bol problém, ale to sem nepatrí, ale ak si to môže preniesť jednoducho a bezplatne, tiež to zvyšuje konkurenciu medzi poskytovateľmi a zlepšuje to potom aj podmienky pre zákazníkov.
My sme sa s ministerstvom financií ešte pred viac ako rokom, ak sa nemýlim, keď sa toto prvýkrát pripravovalo, dohodli, že keď to príde do parlamentu, bude to obsahovať aj možnosť cezhraničného prenosu, takýchto účtov, pretože dnes máme v rámci Európy tzv. Single Euro Payments Area, teda jednotný platobný systém v rámci Európskej únie. To znamená, neexistuje nejaký dôvod, prečo by takéto pravidlá nemohli platiť aj pre bankový účet v Brne alebo Hainburgu alebo v Györi alebo kdekoľvek inde, kde občan Slovenska pracuje, žije alebo nejakým spôsobom má to jednoduchšie. Dokonca v dobe internetbankingu nie je ani celkom dôvod, pokiaľ chce, aby taký účet nemohol mať aj v írskej banke alebo niekde inde, kde mu poskytnú lepšie služby. A musím povedať a to chcem zdôrazniť, že ministerstvo financií vtedy prisľúbilo, že keď tá legislatíva sem príde, tak to tam bude zahrnuté. Reagovalo tak na moju pripomienku a dnes to tam aj naozaj, to tam aj naozaj je.
Takže tento sľub bol dodržaný. Ale o tom som nechcel až tak veľa. O čom som chcel viac, je povedať, že tento mechanizmus, ktorý nezískal až takú pozornosť, podľa môjho názoru bude mať väčší vplyv na konkurenciu a tým pádom aj na spokojnosť zákazníkov a ich ceny, pretože v tomto mechanizme je obsiahnutá motivácia. Pretože banka, ktorá bude chcieť získať zákazníkov, teda ak banka iks bude chcieť konkurovať si s bankou ypsilon a bude chcieť získavať svojich inak dobre platiacich zákazníkov na svoje finančné služby, bude mať jednoduchý spôsob, ako ich k sebe prilákať, povie, podpíšte mi to a my už zariadime zvyšok, ak pre takýchto zákazníkov banka k tomu bude motivovaná. Pre zákazníkov so základným účtom, ktorí neprinášajú tej prijímajúcej banke nejaké zisky alebo nejaký profit, ale prinášajú len problémy a skôr náklady, naopak, žiadna banka k tomu motivovaná nie je ani nebude, takže banky ani nebudú sa biť o týchto zákazníkov, ani k sebe, zjednodušene povedané, preťahovať.
Preto by som chcel aj na tomto zdanlivo technickom bode, hoci ide o bod, ktorý stojí každého z nás, kto máme v banke účet 5, 10, 15 euro mesačne, podľa toho, v akej banke a s akým balíkom produktov ste, apelovať, aby sme v budúcnosti viac pracovali na riešeniach, ktoré pracujú s prirodzenými motiváciami účastníkov súťaže a ekonomiky. Lebo ako vieme aj z minulosti, tam, kde tieto motivácie chýbajú, tak aj čo len najlepšie zamýšľaná regulatórna akcia skôr končí neúspechom a skôr zbytočným administratívnym bremenom, keďže aby takého regulácie mali zmysel, mali by platiť pre nejaký minimálny počet ľudí. Pretože v opačnom prípade banky musia upraviť svoje systémy, vyškoliť zamestnancov a utrpieť iné náklady, ktoré si potom samozrejme premietajú do cien. Ale ten benefit pre bankových zákazníkov sa nedostaví, ak taký účet použije 10 alebo 50 ľudí.
Takže na tom som chcel ustavovať niečo, že niekedy niečo, čo nepôsobí na prvý pohľad tak jednoducho a sociálne ako základný bankový účet, v skutočnosti môže byť sociálnejšie, pretože tak ako sme to videli aj pri hypotékach, aj pri mobiloch, možnosť bezplatného prenesenia produktu má na konkurenčný boj a na benefit zákazníkov často význame vyšší vplyv ako tie sociálne garancie napríklad základného bankového účtu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja by som sa chcel vyjadriť v podstate k mojim pozmeňujúcim návrhom, ktoré som predložil v rámci rokovania výboru pre financie a rozpočet. Boli diskutované aj mediálne, takže by som chcel dať k tomu nejaký, nejaký výstup. Jednalo sa hlavne o poplatky súvisiace so zrušením bankového účtu. Začala sa určitá diskusia o tom, akým spôsobom sú rôzne, rôzne rebríčky absurdných poplatkov bánk. Tu by som chcel podotknúť, nejde mi skutočne len o to, aby sme teraz riešili poplatky bánk. Nakoľko sme, zakladáme, zakladáme teda základný štandardný bankový účet, ktorý by mal byť, čo vítam, z jednej strany pre tých, ktorí majú príjem len do 400 eur, mal by byť zdarma, s veľkým balíkom služieb pre tých, ktorí majú príjem nad 400 eur, za 3 eurá s tým, že sa dá využívať aj cezhranične.
Čo sa týka zrušenia bankového účtu, zdá sa mi absolútne absurdné, aby tá bezplatnosť zrušenia bankového účtu bola zviazaná s poplatkami, ktoré súvisia s inkasami, to znamená zrušiť. Za každé zrušenie inkasa museli ľudia zaplatiť. A tak isto sa to týkalo aj trvalých príkazov. Nezdá sa mi logické, aby pri zrušení bankového účtu, keď je ten účet bezplatný, ľudia znášali tieto poplatky. Takže išlo mi skutočne o dodržanie nejakého toho úzusu, tej bezplatnosti pri zrušení bankového účtu. Takže k tomu som sa chcel vyjadriť, nakoľko to bolo aj medializované.
Ďakujem pekne.

Dovoľte mi veľmi krátko zareagovať aj na pána poslanca Beblavého, ale aj na spravodajcu. Summa summarum platí, že pri schválení tohto zákona podľa mňa dochádza k revolúcii v poplatkovej politike bánk. A verte mi, že komerčné banky, ktoré vzhľadom na vývoj situácie na finančných trhoch, pre nich sú príjmy z poplatkov kľúčové, tak vzhľadom na tento fakt, verte mi, že sa banky sústredené v bankovej asociácii Slovenska dosť obávajú tohto zákona. Existujú prepočty, neoficiálne prepočty, ktoré by v prípade naozaj plného využitia našimi občanmi mohli znamenať úsporu, úsporu pre používateľov platobných služieb až vo výške 50 až 60 mil. eur, 50 až 60 mil. eur ročne. To, samozrejme, znamená, by znamenalo nižšie príjmy pre banky z titulu poplatkov.
Súhlasím s pánom poslancom Beblavým v tej otázke, že možnosť ľahkého prenosu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Iba prosím ctené kolegyne, kolegov, aby sa ukľudnili a nechali dorozprávať pána ministra, aby sme mohli ukončiť tento bod.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Súhlasím s tým, že umožnenie voľného prenosu účtu s tým, že o všetko sa v podstate musí postarať banka, to znamená, ak dneska svojím spôsobom kritizujeme samých seba, že sme veľmi konzervatívni v tom, že aj keď nie sme často spokojní so službami tej-ktorej banky, ale sme tam 10-15 rokov klientami, tak je to kľúčové preto, lebo nás zaťažuje administratívna náročnosť prevodných príkazov, inkás, podobne. To, čo sa má udiať od budúceho roku, je, ak to rozhodnutie nastane, to znamená, ak vás naozaj nejaká banka vytočí do bezvedomia, rozhodnete sa ísť inam, navštívite pobočku a urobíte si rozhodnutie, že si prevádzate celý balík služieb do inej komerčnej banky, a tá banka to musí urobiť za vás. Je to naozaj veľmi podobný princíp ako v prípade telekomunikačných providerov.
Takže toto je jedna oblasť, ktorá určite pomôže konkurencii a súťaživosti na trhu v oblasti, ktorá sa vyznačuje absolútnou asymetriou, asymetriou informovanosti medzi poskytovateľom a prijímateľom tých služieb. A obeťou je často klient.
To, čomu sa venujeme my, je poplatková politika. To znamená, môžu byť, môžu byť otázky o tom, aká veľká množina ľudí túto možnosť využije. Ale naozaj ak sa naprieč politického spektra, naprieč odbornej verejnosti a tretieho sektora sa dostaneme k plnej informovanosti, to znamená, ak si ľudia upracú sami doma, ak si pozatvárajú účty, ktoré majú zbytočne pozabúdané v rozličných komerčných bankách, a tieto banky ich vlastne zaťažujú každý mesiac naozaj hodnotou 5, 6, 7 eur mesačne, sú také tiché výdavky, ktoré možno mnohí ani neevidujeme, ak si tieto účty pozatvárajú a každý si otvorí jeden platobný účet, tak môže mať buď podľa svojho príjmového testu takýto účet zadarmo, alebo maximálne za tri eurá. A tu vás upozorňujem, že rozsah tých služieb je de facto absolútny. To znamená, ak dnes ste zvyknutí, za to, že v bankomate musíte platiť za každú operáciu, tak toto bude vlastne v súlade tohto balíka. Každá operácia na pobočke, či už s hotovosťou alebo z hľadiska trvalého príkazu alebo homebankingu, všetko musí byť v balíku služieb, ktorý indikujeme. Preto to voláme revolúcia v poplatkoch v bankách.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie. Smernica úverov na bývanie obsahuje napríklad ustanovenie podmienok, postupy a informácie pred uzatvorením zmluvy, náležitosti tejto zmluvy, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa, stanovenie podmienok posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, či predčasné splatenie úveru na bývanie.
V súvislosti s transpozíciou smernice úverov na bývanie sa novelizujú aj ďalšie súvisiace zákony z oblasti finančného trhu, a to zákon o stavebnom sporení, zákon o bankách a zákon o spotrebiteľských úveroch. Súčasne sa navrhuje novelizovať aj zákon o dohľade nad finančným trhom z dôvodu efektívnejšieho výkonu takzvaného mistery schoppingu.
Súčasťou návrhu je aj splnomocňovacie ustanovenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení úplného znenia zákona o dohľade v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Pozmeňujúce návrhy sa týkajú najmä zvýšenia základného imania pre všetkých veriteľov, ktorí chcú poskytovať úvery na bývanie, na úroveň bánk, teda na úroveň 16 miliónov 600-tisíc eur. Na zvýšenie základného imania bude potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky. Zvýšenie pokút pre fyzické osoby zo 7-tisíc eur na 10-tisíc eur a pre právnické osoby zo 140-tisíc eur na 300-tisíc eur. Stanovenie podmienky, že hodnota založenej nehnuteľnosti nesmie byť v nepomere s výškou poskytnutého úveru, po premietnutí ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa do návrhu zákona a aj splnomocňujúce ustanovenie na stanovenie úrokových stropov pre úvery na bývanie.
V závere mi dovoľte povedať, že tak ako to obsahovala aj rozprava v prvom čítaní, na pozmeňovacích návrhoch, ktoré sa materializovali v podstate v priebehu rokovania výborov, a sme spolupracovali spolu s ministerstvom financií aj s poslancami Národnej rady, či už z vládnej strany SMER – sociálna demokracia, alebo z poslaneckého klubu kresťanských demokratov, mám na mysli konkrétne poslanca Alojza Hlinu, alebo aj v spolupráci s pánom poslancom Beblavým, ktorý sa ešte, predpokladám, že v rozprave takisto k svojim pozmeňovacím návrhom vyjadrí. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1704).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1906 z 22. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 509 z 3. novembra 2015, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 720 zo 4. novembra 2015. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 58 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk predmetný vládny návrh zákona odporúča schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 523 zo 6. novembra 2015. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu Ladislava Kamenického, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť s pozmeňujúcim návrhom k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Dovoľte mi začať tým, že s pánom ministrom financií Kažimírom máme závažné oblasti, v ktorých sa nezhodneme, a závažné oblasti, v ktorých sa zhodneme. Medzi tie závažné oblasti, v ktorých sa nezhodneme, sú napríklad otázky toho, ako konsolidovať verejné financie, aké má byť zdanenie, či už pracujúcich rodín alebo aj malých podnikateľov. Nezhodneme sa ani v otázkach kontroly auditu eurofondov, čo sú všetko mimoriadne závažné veci a boli predmetom aj kritiky, aj polemiky, a myslím si, že aj budú. Je však dôležité, aby, naopak, tam, kde je možná spolupráca a kde máme podobnú filozofiu a podobný názor, sme boli schopní prekonať či nevraživosti alebo nezhody v iných oblastiach a dospieť k riešeniam lepším pre občanov a, naopak, v oblasti podpory a pomoci spotrebiteľom, najmä finančným spotrebiteľom je oblasť, kde dlhodobo takúto schopnosť spolupráce s pánom ministrom nachádzame. Nie je to dnes prvýkrát a preto by som to ani nechcel pripisovať predvolebnému obdobiu. Naopak, musím zdôrazniť, že už v roku 2012, v podstate hneď, takmer hneď po zmene vlády sme dokázali spolupracovať na niektorých opatreniach v tejto oblasti. A dnes tomu verím, že budeme pokračovať.
Sme totiž aspoň v tejto oblasti vedení spoločnou filozofiou, ktorá hovorí, že finančný spotrebiteľ má byť samostatný, svojstojný, slobodný, ale práve túto slobodu a následne väčšiu súťaž medzi finančnými inštitúciami umožňuje aj dobre naformulovaná regulácia. To znamená, že lepšia hospodárska súťaž, lepšie podmienky pre spotrebiteľa sú ďalšie okolnosti dosiahnuteľné aj reguláciou, nielen voľným pôsobením trhu.
Týka sa to najmä situácie v úveroch na bývanie, ktorá sa týka možnosti konkurenčného boja po tom, čo už niekto úver na bývanie zoberie. Pretože v okamihu, keď si človek úver berie prvýkrát, tak, samozrejme, vtedy trh poskytuje pomerne vysokú mieru súťaživosti, kde si on môže vybrať medzi rôznymi bankami, ktoré mu takýto úver poskytnú, a môže si slobodne vybrať tú, ktorá mu poskytne najlepšie podmienky pre jeho situáciu.
Čo však riešime už niekoľko rokov, je, čo s klientmi, ktorí si už raz ten úver vezmú, a ako podporiť súťaž aj následne, keďže mnohé úvery na bývanie sú úvery dlhodobé. Ja osobne mám hypotéku na 20 rokov. Verím, že mnohí ostatní občania aj dlhšiu, na 30 rokov. Myslím, že dlhšie už veľmi na Slovensku nie sú. A to je obdobie, za ktoré dochádza i k radikálnym zmenám úrokových mier, trhových podmienok a ďalších vecí. To znamená, aj nehovoriac o samotnom bankovom trhu. Takže neumožniť nepodporovať súťaž po poskytnutí úveru na bývanie nás oberalo o veľké benefity pre občanov.
Preto už v roku 2010 som ešte ako poslanec vtedy vládnej koalície presadil to, aby mohli ľudia pri tzv. období refixácie, teda keď sa im zo zmluvy mení úroková sadzba, mohli slobodne a bez poplatkov splatiť svoj úver a prejsť do inej banky, čo sa ukázalo byť ako, na základe zahraničných skúseností ako účinná páka na to, aby banky ponúkali ľuďom lepšie podmienky v tejto chvíli. Ten moment nebol zvolený náhodne. Ten moment refixácie bol zvolený preto, že banky práve na toto obdobie refixácie majú fixované aj svoje finančné zdroje aj s následnými úrokovými nákladmi, a preto môžu oprávnene tvrdiť, že ak občan predčasne spláca hypotéku alebo iný úver na bývanie mimo takéhoto obdobia, tak aj banke vznikajú určité náklady, ale v tom období mu nevznikajú. Preto sme zaviedli bez kompenzácie pre banky túto možnosť zmeny. A zároveň v roku 2012 už v spolupráci s pánom ministrom Kažimírom sme túto možnosť ďalej rozšírili na ďalšie úvery na bývanie, ako aj sme spresnili povinnosti bánk tak, aby sa táto povinnosť nedala obchádzať.
Výsledkom dnes je to, že refinancovanie úverov na bývanie dnes predstavuje väčšinu úverov na bývanie, a podľa odhadov expertov, s ktorými som spolupracoval v Národnej banke Slovenska, je efekt tohto mechanizmu zhruba pol percentuálneho bodu nižších úrokových sadzieb na refinancovanie, ako by inak boli, čo môže znieť veľmi mierne, ale pri objemoch úverov vo výške niekoľko sto miliónov eur za kvartál, ku ktorému dochádza, sú to úspory pre občana v desiatkach miliónov eur. Pre občanov v desiatkach miliónov eur mesačne.
Dnes prichádza ministerstvo financií a vláda s návrhom nového zákona na bývanie, ktorý, ako aj minister vysvetlil v úvodnom slove, primárne reflektuje európsku legislatívu v tejto oblasti. Chceli sme však to využiť na to, aby sme tie práva občanov spod finančných spotrebiteľov posunuli ďalej.
Preto po dohode s ministerstvom financií predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý zavádza spotrebiteľom dve ďalšie práva vo väzbe na všetky úvery na bývanie.
Prvé je právo na tzv. mimoriadnu splátku. Navrhujeme, aby v období jedného mesiaca pred výročím úveru, teda zjednodušene to povedané, každý rok na výročie úveru alebo okolo neho, mohol občan bez poplatku robiť tzv. mimoriadnu splátku do 20 % výšku úveru. To je prax, ktorú už aj dnes viaceré banky umožňujú. Niekedy nie až v tejto výške, niekedy menej. Niektoré banky to neumožňujú. A my chceme, aby sa táto súčasť konkurenčného boja stala všeobecne akceptovanou črtou úverov na bývanie.
Druhá možnosť sa týka toho, že sa práve týka možnosti splatiť úver mimo dátumu fixácie. Lebo, ako som spomenul, zaviedli sme možnosť splatiť úver bez poplatku v dátume refixácie, čo pre ľudí, ktorí majú krátku refixáciu, polroka, rok, nie je až taký veľký problém, ale sú ľudia, ktorí majú refixáciu tri roky, päť rokov alebo dlhšiu, a tí nemôžu využívať dnes túto možnosť. Respektíve môžu využívať so zmluvnou pokutou, ktorú dnes zákon nejak nerieši.
Preto ministerstvo financií navrhlo a ja teraz predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý to upresňuje, jednak aby banky mohli pýtať len poplatky, ktoré zohľadňujú ich skutočné náklady na to, že im niekto predčasne spláca úver. Teda ak napríklad majú uzavreté finančné pozície, zdroje na tieto úvery a ich predčasným splatením majú stratu, aby to mohli zohľadniť len potiaľ. A zároveň sme sa s ministerstvom financií dohodli, a to je to, čo predložím, aby v každom prípade existoval strop na takúto pokutu alebo poplatok vo výške 1 % celkovej sumy. To znamená, že pre väčšinu dlžníkov dôjde k situácii, kde aj mimo obdobia refixácie budú čeliť len pomerne nízkym pokutám a poplatkom za prenos úveru. Čo znamená, že buď si ho budú môcť preniesť, ak nájdu výrazne lepšiu ponuku, alebo takýmto tlakom, ako sa to dnes väčšinou stáva, prinútiť svoju banku, aby mu dala lepšie podmienky. Nebude sa tak môcť stať to, že pri ľuďoch s dlhším obdobím refixácie v podstate, i keď to tak zjednodušene poviem, banka stiahne z kože až do okamihu, kedy prichádza refixácia, čo môže byť aj o ďalších 3, 5 alebo 7 rokov. Toľko k obsahu tohto návrhu.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh a požiadať vás o jeho podporu. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čI. I navrhujem vykonat' tieto zmeny:
Bod 1. V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová ,,5, 6 a 8" nahrádzajú slovami ,,6, 7 a 9".
To je legislatívno-technické ustanovenie.
Bod 2. V § 13 ods. 14 sa číslo ,,5" nahrádza číslom ,,6".
Opäť je to legislatívno-technické ustanovenie.
Bod 3. V § 18 ods. 1 druhej vete sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tieto skutočné náklady priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie nesmú presiahnuť 1 % z predčasne splatenej sumy úveru na bývanie, okrem odseku 2, 6 alebo 9.".
Tu je práve ten strop na poplatky, ktoré si banky môžu pýtať.
Bod 4. V § 18 sa za odsek 1 vkladá odsek 2, ktorý znie: ,,(2) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie nepresiahne výšku 20 % istiny tohto úveru na bývanie v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.".
To je tá možnosť mimoriadnej splátky. Pardon, zabudol som ešte povedať, že doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 10.
Bod 5. V § 18 v doterajších odsekoch 1, 2, 7 a 9 sa číslo ,,5" nahrádza číslom ,,6".
To je legislatívno-technická zmena.
Bod 6. V § 18 v doterajšom odseku 4 sa číslo ,,3" nahrádza číslom ,,4".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 7. V § 18 v doterajšom odseku 5 písm. a) sa číslo ,,6" nahrádza číslom ,,7".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 8. V § 18 doterajšom odseku 9 sa číslo ,,8" nahrádza číslom ,,9".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 9. V § 28 doterajšom odseku 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak.".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 10. V § 28 sa za doterajší odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: ,,(5) Ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 sa prvýkrát použijú pri predčasnom splatení úveru na bývanie alebo jeho časti po 20. marci 2016.".
Doterajšie odseky 5 až 7 sa primerane prečíslujú.
Toto ustanovenie je kľúčové, pretože znamená, že sa uplatnia už na všetky existujúce úvery tieto výhody nielen na úvery poskytnuté po dátume účinnosti tohto zákona.
Bod 11. V § 28 v doterajšom odseku 6 sa číslo ,,5" nahrádza číslom ,,6".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Ďakujem veľmi pekne.