58. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.11.2015 o 9:56 hod.
Mgr.
Viera Šedivcová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán kolega Mihál, musím opätovne zareagovať na tú časť vášho príspevku, kde podrobujete tvrdej kritike projekt opatrovateľskej služby, ktorý sa skončil v novembri. Všetci, ktorí do tohto projektu išli, či už to boli obce alebo mestá, alebo neverejní poskytovatelia, predsa vedeli, že ten projekt trvá určitú dobu. A nikto vopred nesľuboval nejakú kontinuitu alebo plynulé pokračovanie v tomto projekte.
Je tu mnoho iných nástrojov, ktoré môžu starostovia, primátori miest využiť, z ktorých napríklad spomeniem § 54 zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý umožňuje zamestnať napríklad znevýhodnených uchádzačov o prácu práve aj ako opatrovateľov a opatrovateľky. Je to jeden veľmi výhodný nástroj, ktorý umožňuje obciam, mestám a iným poskytovateľom vytvoriť pracovné miesta práve pre opatrovateľky s tým, že úrad práce refunduje po dobu deviatich mesiacov 95 % nákladov z ceny práce a iba 5 % z toho hradí zamestnávateľ. Čiže ja som sa stretla teraz konkrétne v praxi s tým, že niektoré naše starostky využili práve tento nástroj a zamestnali na to prechodné obdobie, kým tu bude ďalšia výzva a ďalší národný projekt, ľudí práve cez tento § 54. A okrem toho naozaj stále musíme zdôrazňovať, že tu ide o originálnu kompetenciu samosprávy miest a obcí. Takže to je iba toľko na margo opatrovateľského projektu.
Rozpracované
Vystúpenia
9:41
Pán minister, takisto ako obce, mestá, neziskové organizácie a samotní opatrovatelia vedeli, že ten projekt má trvanie jedného roka, tak presne takisto ste to predsa vedeli aj vy. Vy ste to vedeli najlepšie. Čiže pokiaľ ste vypísali tú výzvu a pokiaľ ten projekt bude pokračovať, tak...
Pán minister, takisto ako obce, mestá, neziskové organizácie a samotní opatrovatelia vedeli, že ten projekt má trvanie jedného roka, tak presne takisto ste to predsa vedeli aj vy. Vy ste to vedeli najlepšie. Čiže pokiaľ ste vypísali tú výzvu a pokiaľ ten projekt bude pokračovať, tak ste tak mali urobiť minimálne o pol roka skôr a mohol pokračovať po 1. novembri bez toho, že by tí ľudia boli na ulici a že by tí opatrovaní ľudia stratili svojich opatrovateľov.
Pokiaľ ide o ten argument, prečo neprijmete môj pozmeňujúci návrh vo veci konateľov, spoločníkov a ďalších štatutárov obchodných spoločností, kde navrhujem v zákone o službách zamestnanosti, aby mohli byť zaradení do evidencie, aby mohli čerpať dávku v nezamestnanosti, aby štát za nich platil zdravotné poistenie v prípade, že z tej činnosti nemajú príjem, ak vy toto odôvodňujete tým, že predsa oni sú SZČO a SZČO si podáva daňové priznanie až v marci budúceho roka, tak ste, pán minister, v priamom prenose dokázali, aký ste nekompetentný, ako vôbec nerozumiete tomu, ako ten systém vôbec funguje, pretože ja v tom pozmeňujúcom návrhu hovorím o tom, či má ten spoločník, či má ten konateľ príjem z výkonu svojej funkcie. A to je príjem, ktorý je definovaný ako príjem zo závislej činnosti. A je tam väzba podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je vo vašej gescii. Tomu nerozumiete vôbec, pretože ak ten spoločník takýto príjem má, tak je prihlásený v tom momente v Sociálnej poisťovni. Čiže nemusíme vôbec čakať na nejaké jeho daňové priznanie. Mimochodom, on ho ani nemusí podať, ak má len takýto príjem, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, aby ste hovorili o príspevku na starostlivosť o dieťa, a nie k predchádzajúcemu návrhu zákona.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Máte pravdu, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa, ale toto som jednoducho musel povedať pri plnom vedomí, že porušujem rokovací poriadok, pretože na takýto nezmysel musím reagovať.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte k zákonu.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre. Prejdime teda k zákonu. Prepáčte, ešte raz sa ospravedlňujem, netvrdím, že to neurobím niekedy nabudúce, ak to bude potrebné. Rokovací poriadok pre mňa nie je zákon. Pre mňa je zákon to, čo potrebujú ľudia Slovenskej republiky, a nie nezmysly, ktoré tu rozpráva pán minister.
Takže k novele zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.
V prvom čítaní som sa, myslím, vyjadril dosť jasne, v druhom čítaní prinášam v kontinuite toho, čo som hovoril, konkrétny pozmeňujúci návrh, ide o dve veci, po prvé, to, aby príspevok na starostlivosť o dieťa mohli poberať v prípade splnenia tých všetkých formálnych podmienok, ktoré nasledujú, aj rodičia detí vo vyššom veku, ako sú tie dva, resp. tá hranica dva-tri roky, čiže aj na 3-, 4-, 5-ročné deti, až dovtedy, pokiaľ deti nezačnú chodiť do školy, čiže pokiaľ dieťa chodí do predškolského zariadenia, resp. stará sa oň nejaká osoba na živnosť, aby mohla požiadať a čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa aj v prípade, že dieťa má vek tri-štyri roky, päť rokov, pokiaľ dieťa nezačne plniť povinnú školskú dochádzku, čiže pokiaľ nezačne riadne chodiť do školy.
Zmyslom tohto návrhu je lepšie začlenenie hlavne matiek malých detí do pracovného procesu, aby rodinný život na Slovensku fungoval lepšie. Všetci veľmi dobre viete, že zdroj financovania tohto príspevku je v zásadnej časti Európsky sociálny fond. A pán minister predsa vie vybaviť ďalšie desiatky miliónov na tento účel. O tom nikto nepochybuje.
A ak pán minister v záverečnej reči pri prvom čítaní odôvodňoval potenciálne odmietnutie takéhoto návrhu tým, že toto je kompetencia rezortu školstva, tak ho v tomto momente vyzývam, aby nepoužil takýto argument aj dnes, ale aby s tým ministrom školstva rokoval, aby našli spoločnú reč, aby rodiny tento príspevok mohli čerpať.
Už to bolo povedané, pán kolega Julo Brocka to číslo vyslovil, a tí, čo sa problematikou zaoberáte, viete že je to tak. Dnes tento príspevok čerpá len 2 500 ľudí. Ak prijmete za svoj tento môj návrh, tak je jasné, že ten príspevok budú čerpať ďalšie desaťtisíce rodičov, pretože tie menšie deti obvykle v predškolských zariadeniach jednoducho nie sú. Sú to fakticky výnimočné situácie. Ale tých detí vo veku tri-štyri roky, päť rokov je v predškolských zariadeniach naozaj dosť. A rodiny najmä v prípade, že ide o predškolské zariadenia neštátne, musia za to dieťa platiť pomerne vysoké peniaze. Je to problém. Je to problém, ktorý sa potom spätne vracia tak, že často matky pri 3-, 4-ročnom dieťati, hoci by mohli pracovať, zostávajú radšej doma pri dieťati na tej dovolenke, ktorej sa hovorí predĺžená rodičovská dovolenka, kde ale nejde o nič iné ako o neplatené voľno, keď nemajú žiaden príjem okrem prídavku na dieťa. Čiže v takomto prípade keby ste tento návrh podporili, tieto matky by sa mohli vrátiť do zamestnania a aj nepochybne aj životná úroveň, výška príjmu tejto rodiny by sa zvýšila. Čiže to je prvá vec.
Druhá vec potom je nerozdeľovať príspevok na starostlivosť o dieťa podľa toho, či je dieťa umiestnené v predškolskom zariadení neštátnom alebo štátnom. Podľa predloženého vládneho návrhu, pripomínam, to má byť tak, že v prípade, že dieťa je v predškolskom zariadení, ktoré je „súkromné“, tak limit toho príspevku sa má zvýšiť zo súčasných 230 na 280 eur. Ale v prípade, že dieťa je umiestnené v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je samospráva alebo štát, tak tam sa má horná hranica toho príspevku znížiť na 80 eur.
Znova, v prvom čítaní, keď som o tom hovoril, pán minister odôvodňoval takéto dvojité nastavenie tým, že, po prvé, VZN-ká, všeobecné záväzné nariadenia, ktoré si prijímajú obce, obvykle definujú výšku toho príspevku na nižšej úrovni, ako je 80 eur. Je to niekde v priemere okolo 60 eur.
A druhé zdôvodnenie, ktoré tu pán minister hovoril, je, keby sa to zdvihlo na 280 v prípade týchto štátnych, respektíve samosprávnych zariadení, tak by hrozilo, že to samosprávy začnú využívať, že by tie príspevky sa zvýšili, tá požiadavka na rodičov by teda bola vyššia a malo by to negatívne dopady, zrejme tým myslel štátny rozpočet.
No tak k tomuto druhému argumentu by som povedal toľko, že ak teraz je tá hranica 230 eur aj v prípade, že dieťa je umiestnené v zariadení samosprávnom alebo štátnom, nezneužíva sa to, pretože keby sa to „zneužívalo“, tak by tých príspevkov, ktoré ľudia čerpajú, bolo viac ako 2 500. Je to štyri roky takto nastavené na hranici 230 eur. A fakt je ten, že, je to, skrátka, v rétorike pána ministra, nehovorím to možno celkom presne, ale teraz o to nejde, je tu 2 500 poberateľov, tým zvýšením o 50 eur na 280 by zrejme k žiadnej dráme nedošlo, pretože keby tomu bolo tak, tak tie VZN-ká obcí nehovoria o priemernej sume tých 60 eur. Čiže, pán minister, tu ste si vlastne pred mesiacom sám sebe protirečili.
Ale k veci. Ja si myslím, že by nemal byť žiadny problém, aby maximálna výška toho príspevku bola na dvesto osemdesiatich eurách jednotne, tak ako to bolo doteraz jednotne. Nevidím v tom žiadny problém. Ak sa v nejakej obci rozhodnú cez VZN poslanci zvýšiť požadovaný tento príspevok od rodiča, dajme tomu, na 200 eur, nech tak urobia. Ten rodič bude môcť tých 200 eur vykryť z príspevku na starostlivosť. Nech to zvýšia na 250 eur. Potom viac peňazí v tej obci, v tej samospráve zostane na iné účely, napríklad na opatrovateľskú starostlivosť, pán minister. Veď rozmýšľajme rozumne. Keď takto vlastne tlačíte obce do toho, aby príspevok na deti v škôlkach držali na nízkej úrovni, hoci tie náklady na jedno miesto v predškolskom zariadení sú omnoho vyššie, tak potom tým obciam logicky nezostávajú peniaze na iné úlohy, napríklad na to, aby si vytvorili pracovné miesta opatrovateľov starších a zdravotne postihnutých ľudí. Veď to sú spojené nádoby. Čiže rozmýšľajme, prosím vás, normálne. Naozaj sa tu nehrajme na to, kto je viac sociálny, rozmýšľajme rozumom, a nie niečím iným.
Čiže to je druhá časť môjho návrhu, kde ešte podotýkam, že tak, ako sa zvyšuje ten príspevok z hranice 230 na 280, by sme nemali zabúdať ani na ten ďalší príspevok, ktorý je dnes 41 eur 10 centov.
A ak v odôvodnení, prečo je to zvýšenie z 230 na 280, nájdeme formulácie, že sa, skrátka, zvýšili náklady medziročne za tie štyri roky o 21 %, tak poprosím, rešpektujme to zvýšenie aj v prípade, že dieťa zostáva doma v starostlivosti, povedzme, starého rodiča, ktorý nemá živnosť, a preto je tam ten 41,1-eurový príspevok, a zvýšme o tých 21 % aj tento príspevok. Tí ľudia si to predsa zaslúžia a neklamme ich. Ak hovoríme na jednej strane, že ho zvyšujeme z 230 na 280, lebo sa zvýšili o 21 % náklady, tak, prosím vás, s týmto odôvodnením rešpektujme aj to, aby sa zvýšil príspevok 41,10 na mnou navrhovaných 50 eur. Je to fakticky skromné 9-eurové zvýšenie. Kvôli tomu štátny rozpočet stratí v konečnom dôsledku ja neviem možno 100-tisíc eur, lebo veľa nie je tých ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú. Ani ich nikdy veľa nebude. Ale je spravodlivé a rozumné a správne, aby sme mysleli aj na tento rozmer, aby sme to nezužovali len na tie samotné predškolské zariadenia.
Takže, dámy a páni, dovoľte, aby som teda oficiálne predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1706).
Prvý bod. V článku I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do začatia povinnej školskej dochádzky (ďalej len „príspevok“) ako sociálnej dávky.“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Druhý bod. V článku I bod 3 znie: „V § 5 odsek 1 znie: „Príspevok za kalendárny mesiac je v sume a) preukázaných výdavkov oprávnenej osoby na starostlivosť o dieťa, najviac v sume 280 eur, b) 50 eur, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje poskytovateľ podľa § 2 ods. 3 písm. d) a e).“.“
Myslím si, že odôvodnenie z mojej strany už bolo dostatočné.
Poprosím, pán spravodajca, aby sa o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
A ešte jedna vec. Pokiaľ ide o spoločnú správu, tak cítim tam kolíziu s jedným z bodov, ale priznám sa, že si nepamätám ktorý to je bod, ale je tam v spoločnej správe zmena práve § 5 ods. 1. Čiže poprosím, aby ten konkrétny bod spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie, aby sme teda o tom vedeli korektne rozhodnúť.
Ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh podporíte.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení prítomní, najprv mi dovoľte, aby som sa ešte vrátil k tej predošlej diskusii.
Pán minister, takisto ako obce, mestá, neziskové organizácie a samotní opatrovatelia vedeli, že ten projekt má trvanie jedného roka, tak presne takisto ste to predsa vedeli aj vy. Vy ste to vedeli najlepšie. Čiže pokiaľ ste vypísali tú výzvu a pokiaľ ten projekt bude pokračovať, tak ste tak mali urobiť minimálne o pol roka skôr a mohol pokračovať po 1. novembri bez toho, že by tí ľudia boli na ulici a že by tí opatrovaní ľudia stratili svojich opatrovateľov.
Pokiaľ ide o ten argument, prečo neprijmete môj pozmeňujúci návrh vo veci konateľov, spoločníkov a ďalších štatutárov obchodných spoločností, kde navrhujem v zákone o službách zamestnanosti, aby mohli byť zaradení do evidencie, aby mohli čerpať dávku v nezamestnanosti, aby štát za nich platil zdravotné poistenie v prípade, že z tej činnosti nemajú príjem, ak vy toto odôvodňujete tým, že predsa oni sú SZČO a SZČO si podáva daňové priznanie až v marci budúceho roka, tak ste, pán minister, v priamom prenose dokázali, aký ste nekompetentný, ako vôbec nerozumiete tomu, ako ten systém vôbec funguje, pretože ja v tom pozmeňujúcom návrhu hovorím o tom, či má ten spoločník, či má ten konateľ príjem z výkonu svojej funkcie. A to je príjem, ktorý je definovaný ako príjem zo závislej činnosti. A je tam väzba podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je vo vašej gescii. Tomu nerozumiete vôbec, pretože ak ten spoločník takýto príjem má, tak je prihlásený v tom momente v Sociálnej poisťovni. Čiže nemusíme vôbec čakať na nejaké jeho daňové priznanie. Mimochodom, on ho ani nemusí podať, ak má len takýto príjem, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, aby ste hovorili o príspevku na starostlivosť o dieťa, a nie k predchádzajúcemu návrhu zákona.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Máte pravdu, pani predsedajúca. Ospravedlňujem sa, ale toto som jednoducho musel povedať pri plnom vedomí, že porušujem rokovací poriadok, pretože na takýto nezmysel musím reagovať.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte k zákonu.
Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Dobre. Prejdime teda k zákonu. Prepáčte, ešte raz sa ospravedlňujem, netvrdím, že to neurobím niekedy nabudúce, ak to bude potrebné. Rokovací poriadok pre mňa nie je zákon. Pre mňa je zákon to, čo potrebujú ľudia Slovenskej republiky, a nie nezmysly, ktoré tu rozpráva pán minister.
Takže k novele zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.
V prvom čítaní som sa, myslím, vyjadril dosť jasne, v druhom čítaní prinášam v kontinuite toho, čo som hovoril, konkrétny pozmeňujúci návrh, ide o dve veci, po prvé, to, aby príspevok na starostlivosť o dieťa mohli poberať v prípade splnenia tých všetkých formálnych podmienok, ktoré nasledujú, aj rodičia detí vo vyššom veku, ako sú tie dva, resp. tá hranica dva-tri roky, čiže aj na 3-, 4-, 5-ročné deti, až dovtedy, pokiaľ deti nezačnú chodiť do školy, čiže pokiaľ dieťa chodí do predškolského zariadenia, resp. stará sa oň nejaká osoba na živnosť, aby mohla požiadať a čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa aj v prípade, že dieťa má vek tri-štyri roky, päť rokov, pokiaľ dieťa nezačne plniť povinnú školskú dochádzku, čiže pokiaľ nezačne riadne chodiť do školy.
Zmyslom tohto návrhu je lepšie začlenenie hlavne matiek malých detí do pracovného procesu, aby rodinný život na Slovensku fungoval lepšie. Všetci veľmi dobre viete, že zdroj financovania tohto príspevku je v zásadnej časti Európsky sociálny fond. A pán minister predsa vie vybaviť ďalšie desiatky miliónov na tento účel. O tom nikto nepochybuje.
A ak pán minister v záverečnej reči pri prvom čítaní odôvodňoval potenciálne odmietnutie takéhoto návrhu tým, že toto je kompetencia rezortu školstva, tak ho v tomto momente vyzývam, aby nepoužil takýto argument aj dnes, ale aby s tým ministrom školstva rokoval, aby našli spoločnú reč, aby rodiny tento príspevok mohli čerpať.
Už to bolo povedané, pán kolega Julo Brocka to číslo vyslovil, a tí, čo sa problematikou zaoberáte, viete že je to tak. Dnes tento príspevok čerpá len 2 500 ľudí. Ak prijmete za svoj tento môj návrh, tak je jasné, že ten príspevok budú čerpať ďalšie desaťtisíce rodičov, pretože tie menšie deti obvykle v predškolských zariadeniach jednoducho nie sú. Sú to fakticky výnimočné situácie. Ale tých detí vo veku tri-štyri roky, päť rokov je v predškolských zariadeniach naozaj dosť. A rodiny najmä v prípade, že ide o predškolské zariadenia neštátne, musia za to dieťa platiť pomerne vysoké peniaze. Je to problém. Je to problém, ktorý sa potom spätne vracia tak, že často matky pri 3-, 4-ročnom dieťati, hoci by mohli pracovať, zostávajú radšej doma pri dieťati na tej dovolenke, ktorej sa hovorí predĺžená rodičovská dovolenka, kde ale nejde o nič iné ako o neplatené voľno, keď nemajú žiaden príjem okrem prídavku na dieťa. Čiže v takomto prípade keby ste tento návrh podporili, tieto matky by sa mohli vrátiť do zamestnania a aj nepochybne aj životná úroveň, výška príjmu tejto rodiny by sa zvýšila. Čiže to je prvá vec.
Druhá vec potom je nerozdeľovať príspevok na starostlivosť o dieťa podľa toho, či je dieťa umiestnené v predškolskom zariadení neštátnom alebo štátnom. Podľa predloženého vládneho návrhu, pripomínam, to má byť tak, že v prípade, že dieťa je v predškolskom zariadení, ktoré je „súkromné“, tak limit toho príspevku sa má zvýšiť zo súčasných 230 na 280 eur. Ale v prípade, že dieťa je umiestnené v predškolskom zariadení, ktorého zriaďovateľom je samospráva alebo štát, tak tam sa má horná hranica toho príspevku znížiť na 80 eur.
Znova, v prvom čítaní, keď som o tom hovoril, pán minister odôvodňoval takéto dvojité nastavenie tým, že, po prvé, VZN-ká, všeobecné záväzné nariadenia, ktoré si prijímajú obce, obvykle definujú výšku toho príspevku na nižšej úrovni, ako je 80 eur. Je to niekde v priemere okolo 60 eur.
A druhé zdôvodnenie, ktoré tu pán minister hovoril, je, keby sa to zdvihlo na 280 v prípade týchto štátnych, respektíve samosprávnych zariadení, tak by hrozilo, že to samosprávy začnú využívať, že by tie príspevky sa zvýšili, tá požiadavka na rodičov by teda bola vyššia a malo by to negatívne dopady, zrejme tým myslel štátny rozpočet.
No tak k tomuto druhému argumentu by som povedal toľko, že ak teraz je tá hranica 230 eur aj v prípade, že dieťa je umiestnené v zariadení samosprávnom alebo štátnom, nezneužíva sa to, pretože keby sa to „zneužívalo“, tak by tých príspevkov, ktoré ľudia čerpajú, bolo viac ako 2 500. Je to štyri roky takto nastavené na hranici 230 eur. A fakt je ten, že, je to, skrátka, v rétorike pána ministra, nehovorím to možno celkom presne, ale teraz o to nejde, je tu 2 500 poberateľov, tým zvýšením o 50 eur na 280 by zrejme k žiadnej dráme nedošlo, pretože keby tomu bolo tak, tak tie VZN-ká obcí nehovoria o priemernej sume tých 60 eur. Čiže, pán minister, tu ste si vlastne pred mesiacom sám sebe protirečili.
Ale k veci. Ja si myslím, že by nemal byť žiadny problém, aby maximálna výška toho príspevku bola na dvesto osemdesiatich eurách jednotne, tak ako to bolo doteraz jednotne. Nevidím v tom žiadny problém. Ak sa v nejakej obci rozhodnú cez VZN poslanci zvýšiť požadovaný tento príspevok od rodiča, dajme tomu, na 200 eur, nech tak urobia. Ten rodič bude môcť tých 200 eur vykryť z príspevku na starostlivosť. Nech to zvýšia na 250 eur. Potom viac peňazí v tej obci, v tej samospráve zostane na iné účely, napríklad na opatrovateľskú starostlivosť, pán minister. Veď rozmýšľajme rozumne. Keď takto vlastne tlačíte obce do toho, aby príspevok na deti v škôlkach držali na nízkej úrovni, hoci tie náklady na jedno miesto v predškolskom zariadení sú omnoho vyššie, tak potom tým obciam logicky nezostávajú peniaze na iné úlohy, napríklad na to, aby si vytvorili pracovné miesta opatrovateľov starších a zdravotne postihnutých ľudí. Veď to sú spojené nádoby. Čiže rozmýšľajme, prosím vás, normálne. Naozaj sa tu nehrajme na to, kto je viac sociálny, rozmýšľajme rozumom, a nie niečím iným.
Čiže to je druhá časť môjho návrhu, kde ešte podotýkam, že tak, ako sa zvyšuje ten príspevok z hranice 230 na 280, by sme nemali zabúdať ani na ten ďalší príspevok, ktorý je dnes 41 eur 10 centov.
A ak v odôvodnení, prečo je to zvýšenie z 230 na 280, nájdeme formulácie, že sa, skrátka, zvýšili náklady medziročne za tie štyri roky o 21 %, tak poprosím, rešpektujme to zvýšenie aj v prípade, že dieťa zostáva doma v starostlivosti, povedzme, starého rodiča, ktorý nemá živnosť, a preto je tam ten 41,1-eurový príspevok, a zvýšme o tých 21 % aj tento príspevok. Tí ľudia si to predsa zaslúžia a neklamme ich. Ak hovoríme na jednej strane, že ho zvyšujeme z 230 na 280, lebo sa zvýšili o 21 % náklady, tak, prosím vás, s týmto odôvodnením rešpektujme aj to, aby sa zvýšil príspevok 41,10 na mnou navrhovaných 50 eur. Je to fakticky skromné 9-eurové zvýšenie. Kvôli tomu štátny rozpočet stratí v konečnom dôsledku ja neviem možno 100-tisíc eur, lebo veľa nie je tých ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú. Ani ich nikdy veľa nebude. Ale je spravodlivé a rozumné a správne, aby sme mysleli aj na tento rozmer, aby sme to nezužovali len na tie samotné predškolské zariadenia.
Takže, dámy a páni, dovoľte, aby som teda oficiálne predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Martina Poliačika k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1706).
Prvý bod. V článku I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do začatia povinnej školskej dochádzky (ďalej len „príspevok“) ako sociálnej dávky.“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Druhý bod. V článku I bod 3 znie: „V § 5 odsek 1 znie: „Príspevok za kalendárny mesiac je v sume a) preukázaných výdavkov oprávnenej osoby na starostlivosť o dieťa, najviac v sume 280 eur, b) 50 eur, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje poskytovateľ podľa § 2 ods. 3 písm. d) a e).“.“
Myslím si, že odôvodnenie z mojej strany už bolo dostatočné.
Poprosím, pán spravodajca, aby sa o týchto dvoch bodoch hlasovalo osobitne.
A ešte jedna vec. Pokiaľ ide o spoločnú správu, tak cítim tam kolíziu s jedným z bodov, ale priznám sa, že si nepamätám ktorý to je bod, ale je tam v spoločnej správe zmena práve § 5 ods. 1. Čiže poprosím, aby ten konkrétny bod spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie, aby sme teda o tom vedeli korektne rozhodnúť.
Ďakujem za pozornosť a verím, že tento návrh podporíte.
Rozpracované
9:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:55
Viera TomanováVystúpenie s faktickou poznámkou
11.11.2015 o 9:55 hod.
Ing. PhD.
Viera Tomanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja si dovolím zareagovať na útok na pána ministra. A myslím si, že urobil dosť v oblasti riešenia zamestnanosti, resp. nezamestnanosti, pretože neustále klesá percento nezamestnaných ľudí. Naopak, keď sa pozrieme do minulosti, do rokov 2010 (druhého polroku), 2011, 2012, tak došlo tam k obrovskému nárastu počtu nezamestnaných. Na druhej strane sám ste včera spomenuli, že ste začali s projektom Opatrovateľská služba, ale nemali ste schopnosť dotiahnuť ho do konca. A takto musím povedať, že ste nevydali ani jednu serióznu výzvu, v ktorej by ste nejaký problém z týchto problémov dokázali vyriešiť. Takže to je jedna vec. A pokiaľ ide o váš pozmeňujúci návrh, treba povedať, že všetci viete veľmi dobre, že rozpočet na budúci rok je pripravený a aj jeden aj druhý váš návrh znamená navýšenie rozpočtu, čo v tejto chvíli asi nie je možné. Ďakujem.
Rozpracované
9:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56
Viera ŠedivcováJe tu mnoho iných...
Je tu mnoho iných nástrojov, ktoré môžu starostovia, primátori miest využiť, z ktorých napríklad spomeniem § 54 zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý umožňuje zamestnať napríklad znevýhodnených uchádzačov o prácu práve aj ako opatrovateľov a opatrovateľky. Je to jeden veľmi výhodný nástroj, ktorý umožňuje obciam, mestám a iným poskytovateľom vytvoriť pracovné miesta práve pre opatrovateľky s tým, že úrad práce refunduje po dobu deviatich mesiacov 95 % nákladov z ceny práce a iba 5 % z toho hradí zamestnávateľ. Čiže ja som sa stretla teraz konkrétne v praxi s tým, že niektoré naše starostky využili práve tento nástroj a zamestnali na to prechodné obdobie, kým tu bude ďalšia výzva a ďalší národný projekt, ľudí práve cez tento § 54. A okrem toho naozaj stále musíme zdôrazňovať, že tu ide o originálnu kompetenciu samosprávy miest a obcí. Takže to je iba toľko na margo opatrovateľského projektu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.11.2015 o 9:56 hod.
Mgr.
Viera Šedivcová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán kolega Mihál, musím opätovne zareagovať na tú časť vášho príspevku, kde podrobujete tvrdej kritike projekt opatrovateľskej služby, ktorý sa skončil v novembri. Všetci, ktorí do tohto projektu išli, či už to boli obce alebo mestá, alebo neverejní poskytovatelia, predsa vedeli, že ten projekt trvá určitú dobu. A nikto vopred nesľuboval nejakú kontinuitu alebo plynulé pokračovanie v tomto projekte.
Je tu mnoho iných nástrojov, ktoré môžu starostovia, primátori miest využiť, z ktorých napríklad spomeniem § 54 zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý umožňuje zamestnať napríklad znevýhodnených uchádzačov o prácu práve aj ako opatrovateľov a opatrovateľky. Je to jeden veľmi výhodný nástroj, ktorý umožňuje obciam, mestám a iným poskytovateľom vytvoriť pracovné miesta práve pre opatrovateľky s tým, že úrad práce refunduje po dobu deviatich mesiacov 95 % nákladov z ceny práce a iba 5 % z toho hradí zamestnávateľ. Čiže ja som sa stretla teraz konkrétne v praxi s tým, že niektoré naše starostky využili práve tento nástroj a zamestnali na to prechodné obdobie, kým tu bude ďalšia výzva a ďalší národný projekt, ľudí práve cez tento § 54. A okrem toho naozaj stále musíme zdôrazňovať, že tu ide o originálnu kompetenciu samosprávy miest a obcí. Takže to je iba toľko na margo opatrovateľského projektu.
Rozpracované
9:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58
Martin PoliačikVystúpenie s faktickou poznámkou
11.11.2015 o 9:58 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Rovnako želám všetko dobré všetkým Martinom a Marošom v sále alebo takým, ktorí počúvajú.A k veci. Považujem za logické a normálne, že ak máme Európsky sociálny fond, ktorý má podporovať, aby ľudia, ktorí sa starajú o deti nejakým spôsobom, mohli sa vrátiť do práce a mali to kompenzované, tak by sa to malo týkať každého dieťaťa až do momentu, kým nastupuje do školy. Nemala by sa dvíhať suma do veku troch rokov, keď väčšina tých detí je ešte stále doma. Mala by sa dvihnúť alebo zaviesť tá suma práve na obdobie od troch do piatich, respektíve od troch do šiestich rokov, podľa toho, kedy dieťa nastupuje do školy. My totiž máme v programe aj posunutie povinnej školskej dochádzky na vek päť rokov. Takže by to neboli tri roky, ale iba dva. A tým pádom tam, kde je najväčší problém, to znamená, matkám, ktoré začnú pracovať po materskej a majú výpadok vo financiách, pričom o tie deti sa treba nejakým spôsobom postarať, by sa mohlo pomôcť a v podstate podpora by naozaj smerovala k tomu, aby matky, ktoré ostávajú s deťmi doma, nemuseli ostávať doma, aby bola preplatená škôlka, aby bola preplatená nejaká starostlivosť, aby jednoducho takýmto ženám sa pomohlo, namiesto toho, aby sa dvíhala tá čiastka do veku troch rokov. Preto ten pozmeňujúci návrh plne podporujem. Ďakujem.
Rozpracované
10:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00
Igor HraškoVeci, ktoré sa majú vylepšovať určitým spôsobom, sú vždy dobré. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. Teda kde sa niečo nedá, tam sa hľadajú len výhovorky a také pseudovýhovorky, keď sa niečo nedá, nie je to dobré a podobne. To však, samozrejme, vždycky ukázala prax, keď sa niečo...
Veci, ktoré sa majú vylepšovať určitým spôsobom, sú vždy dobré. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. Teda kde sa niečo nedá, tam sa hľadajú len výhovorky a také pseudovýhovorky, keď sa niečo nedá, nie je to dobré a podobne. To však, samozrejme, vždycky ukázala prax, keď sa niečo zaviedlo, zrazu sa zistilo, že to je zlé. A, samozrejme, potom si už nikto neprizná svoju chybu.
Samozrejme, vaším opatrením navrhovaným by sa musel trošku zmeniť rozpočet. A ešte raz to zopakujem, kde je vôľa, tam je cesta. O rozpočte sme predsa ešte nerokovali. O tom sa ešte len rokovať bude. A určité posuny sa určite môžu dať urobiť aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takže to, čo tu tvrdí kolegyňa Tomanová, že sa to nedá, tak, samozrejme, to je už nachystané na to, že sa tam žiadne zmeny urobiť nebudú dať.
No a čo sa týka ešte tej vašej prvej časti, keď ste kvázi porušili rokovací poriadok, ja som včera teda na začiatku rokovania tejto schôdze žiadal správu predsedu vlády o kompetentnosti našich ministrov, pretože vo viacerých prípadoch sa ukazuje, že naši ministri sú absolútne nekompetentní aj absolútne sa nerozumejú určitým typom problematík, ktoré majú na starosti. A tu sa to opäť ukazuje v celej svojej kráse. Takže keďže sa takej správy nedočkáme, môžeme si len domýšľať a tu vidíme priamo v reáli, aké kompetencie majú naši ministri na spravovanie svojich rezortov.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.11.2015 o 10:00 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Kolega Mihál, aj ja som vám podpísal tento pozmeňujúci návrh, pretože sa s ním stotožňujem a takisto ho podporujem v celej miere.
Veci, ktoré sa majú vylepšovať určitým spôsobom, sú vždy dobré. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta. Teda kde sa niečo nedá, tam sa hľadajú len výhovorky a také pseudovýhovorky, keď sa niečo nedá, nie je to dobré a podobne. To však, samozrejme, vždycky ukázala prax, keď sa niečo zaviedlo, zrazu sa zistilo, že to je zlé. A, samozrejme, potom si už nikto neprizná svoju chybu.
Samozrejme, vaším opatrením navrhovaným by sa musel trošku zmeniť rozpočet. A ešte raz to zopakujem, kde je vôľa, tam je cesta. O rozpočte sme predsa ešte nerokovali. O tom sa ešte len rokovať bude. A určité posuny sa určite môžu dať urobiť aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Takže to, čo tu tvrdí kolegyňa Tomanová, že sa to nedá, tak, samozrejme, to je už nachystané na to, že sa tam žiadne zmeny urobiť nebudú dať.
No a čo sa týka ešte tej vašej prvej časti, keď ste kvázi porušili rokovací poriadok, ja som včera teda na začiatku rokovania tejto schôdze žiadal správu predsedu vlády o kompetentnosti našich ministrov, pretože vo viacerých prípadoch sa ukazuje, že naši ministri sú absolútne nekompetentní aj absolútne sa nerozumejú určitým typom problematík, ktoré majú na starosti. A tu sa to opäť ukazuje v celej svojej kráse. Takže keďže sa takej správy nedočkáme, môžeme si len domýšľať a tu vidíme priamo v reáli, aké kompetencie majú naši ministri na spravovanie svojich rezortov.
Rozpracované
10:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02
Jozef MihálDruhá vec, Európsky sociálny fond. Pani Tomanová, vy ste tá posledná, ktorá sa k tomuto má právo nejakým spôsobom vyjadrovať. Veľmi dobre viete, že rok nám trvalo, pokým sme poupratovali ten bordel, ktorý zostal po vás v oblasti projektov a Európskeho sociálneho fondu. Veď len vám pripomeniem tie vaše slávne sociálne podniky. Stálo nás to 11 mil. eur. To sme zachrániť po vás nevedeli, lebo to bol obrovský průser, obrovská blamáž.
Ďalšie projekty.
Vzdelávanie Rómov na počítači napríklad a ďalšie a ďalšie nezmysly rádovo znovu za desiatky miliónov eur. Naši ľudia to museli po vás upratovať, aby Slovensko malo tú hanbu čo najmenšiu. Toto nám trvalo rok. Naša vláda realizovala 15 mesiacov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.11.2015 o 10:02 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem. Nadviažem na faktickú poznámku pána Hraška, ktorý vlastne nepriamo, a to sa teda tiež nesmie, reagoval na pani Tomanovú. Ak táto schôdza, ak tento parlament nie je len divadielko, tak poprosím všetkých uvedomiť si, že teraz rokujeme o vládnych návrhoch zákonov, ktoré tak či onak majú nejaký dopad na štátny rozpočet, a následne sa debatuje a rokuje o štátnom rozpočte. Ak toto nie je divadielko pre ľudí, ktorí tomu nerozumejú, tak prosím vás, pani Tomanová, rešpektujte to, že tu ako poslanci máme právo prednášať návrhy, ktoré, samozrejme, majú aj dopad na štátny rozpočet, a ak takýto návrh prijmeme, tak, samozrejme, potom nasleduje rokovanie o štátnom rozpočte, kde sa ten návrh po tej finančnej stránke zapracuje. Takže ak toto je nie celé cirkus pre voličov, ale parlament Slovenskej republiky, tak to, prosím vás, rešpektujte.
Druhá vec, Európsky sociálny fond. Pani Tomanová, vy ste tá posledná, ktorá sa k tomuto má právo nejakým spôsobom vyjadrovať. Veľmi dobre viete, že rok nám trvalo, pokým sme poupratovali ten bordel, ktorý zostal po vás v oblasti projektov a Európskeho sociálneho fondu. Veď len vám pripomeniem tie vaše slávne sociálne podniky. Stálo nás to 11 mil. eur. To sme zachrániť po vás nevedeli, lebo to bol obrovský průser, obrovská blamáž.
Ďalšie projekty.
Vzdelávanie Rómov na počítači napríklad a ďalšie a ďalšie nezmysly rádovo znovu za desiatky miliónov eur. Naši ľudia to museli po vás upratovať, aby Slovensko malo tú hanbu čo najmenšiu. Toto nám trvalo rok. Naša vláda realizovala 15 mesiacov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:04
Uvádzajúci uvádza bod 10:04
Ján RichterMôžem konštatovať, bol priestor na výbore hľadať možno iné riešenia, ale, dobre, pokúsim sa zareagovať . Ja by som mal reagovať na komplexnú diskusiu, aby som sa nedotkol aj znova opatrovateľskej služby, keď toľko som k tomu už povedal.
Môžem konštatovať, bol priestor na výbore hľadať možno iné riešenia, ale, dobre, pokúsim sa zareagovať . Ja by som mal reagovať na komplexnú diskusiu, aby som sa nedotkol aj znova opatrovateľskej služby, keď toľko som k tomu už povedal.
Ale, ak dovolíte, v zákonoch Česko-slovenskej socialistickej republiky je opatrovateľská služba od roku 1965, ktorá potom prešla, išli vývoj a proste tieto veci ďalej. Zhodou okolností tohto roku má jubilejných 50 rokov jestvovania. Za 50 rokov nebolo jedného ministra, ktorý by v priebehu jedného volebného obdobia vytvoril 3 600 nových miest pre týchto opatrovateľov. Je ním Richter. A ja tu žnem za to od vás kritiku. (Potlesk.) Nerozumiem tomu, absolútne tomu nerozumiem. Za 50 rokov sa toľkoto nových miest nevytvorilo. Takýchto 16-tisíc miest majú obce a mestá spolu na celom Slovensku, ktoré vytvorili a tiež financujú. A toto je k tomu prídavok, nadstavba, pretože je reálna potreba toho, áno, aj ďalej, priatelia.
A trošku ma to prekvapuje, pretože, aj pán poslanec Mihál, aj pán poslanec Brocka, vy rozumiete európskym fondom. Toto nie je posunutie a predĺženie projektu v jednom období. Tu sa končí to obdobie a začína sa nové programovacie obdobie, úplne nové a odlišné. V tom je ten klasický rozdiel, lebo rok 2015 je ten, keď sa končia projekty, jednoducho tu bolo treba nastaviť úplne nové riadiace akty. To sa nedá inak urobiť. Samozrejme, vedel som, kedy sa končí projekt. My dávame jedny z prvých výzev zo všetkých operačných programov, ktoré tu na Slovensku sú. Bude veľa ministerstiev, ktoré ich ani nedajú v tomto roku, lebo nie je na to pripravenosť. My sme včas vydiskutovali tie veci, hoci každý jeden pilotný projekt, a to som zvýraznil aj na výbore, by mal končiť tým, že má nejakú udržateľnosť. Mne je ľúto, že z tých 3 600 miest, či sa týkajú verejného, neverejného, obce, mestá neudržali nič. Ten ďalší projekt bude v značnej miere podmienený tomu, ak sa skončí s európskymi peniazmi, aby sa udržali tie miesta, pretože o tie miesta, samozrejmá vec, je trvalý záujem.
Toľko k tej opatrovateľskej službe, pretože myslím si, že k tomu už toho bolo povedané veľmi, veľmi veľa.
No ak voláme veľakrát po adresnosti, som presvedčený o tom, že v tomto návrhu sme tú adresnosť zabezpečili, tých 80 eur pre obce a mestá, to nie je nejaká bulharská konštanta, to vyplynulo z rokovania so ZMOS-om, to vyplynulo z objektívnych nákladov. Keďže je argumentácia, že však doteraz to nebolo zneužité, pýtam sa celkom logicky: A na čo to je? Nebola tá potreba, my sme dali reálnu potrebu, o 20 eur sme navýšili ten priemer hore, pretože ten život môže prinášať zvýšené náklady a treba, aby sme boli na to pripravení. To znamená, objektívne sme nastavili to kritérium, opakujem, po dohode so ZMOS-om.
Ak je tu záujem, a ten pozmeňujúci návrh k tomu smeruje, a pán poslanec Mihál to aj nahlas povedal, prečo by si prostredníctvom tohto návrhu nemohli obce sanovať svoje problémy a nedostatky v rozpočte? Ale však to hádam nie je o tom?
Na rozdiel od nás, pán exminister Mikloš a vaša vláda, ste obciam zobrali percentá z daní, ktoré išli. My sme im ich vrátili. Našli sme štandardný spôsob, ako pomôcť tým obciam, pretože tú pomoc potrebujú, ale nie tak, aby cez tento projekt si umelo navyšovali nejaké ceny a na základe toho vykrývali ja neviem čo, vývoz smetí. To asi nie... (Potlesk.) Však to je úplný nezmysel.
A práve preto, a to aj napriek tomu, že, pán Mihál, vy ste povedali, aby som nejako niektoré veci neopakoval, môj rezort, za ktorý nesiem zodpovednosť, plní úlohu gestorstva za tie deti vo veku do troch rokov, riešim túto problematiku a vekovú skladbu do troch rokov. Všetko ostatné je tu mimo tohto rezortu. Ak bude pán minister školstva predkladať nejaké veci, bavte sa o tom, hovorte o tom. Ale ja jednoducho nemôžem hovoriť o niečom, na čo nemám mandát, na čo nedostanem súhlas ani Bruselu, pretože, opakujem ešte raz, my riešime problematiku detí vo veku do troch rokov, respektíve do šiestich rokov, pokiaľ majú nejaké zdravotné problémy. To je úplne jednoznačná odpoveď. S tým všetko úzko súvisí. A práve preto sa máme baviť o nejakej inej sume? Aj tých 280 vyplýva z reálneho prieskumu o tom, aké sú na to objektívne náklady po Slovensku. To znamená, sme adresní, sme konkrétni, pokrývame všetky tie náklady.
A treba do toho vidieť aj ďalšiu záležitosť. Toto nie je jednorazový akt. Dva sociálne balíčky riešili predškolské zariadenia. Veď v prvom z nich sme dali pekných pár slušných miliónov na to, aby sa posilnili kapacity predškolských zariadení aj v tomto balíku. Obce a mestá prejavili o toto veľký záujem, čo je celkom prirodzené. Je tu nejaká koncepcia, ktorá hovorí do akého obdobia by problém predškolských zariadení na Slovensku mal byť vykrytý. To znamená, nemali by byť rodičia, ktorí by mali byť odmietnutí s tým, že niet voľných kapacít v predškolských zariadeniach.
A čo je dôležité? Znovu som umocnil túto problematiku zosúladenia rodiny a práce projektom prostredníctvom rodovej rovnosti, ktorá súvisí s tým, že sme takto dali šancu matkám, ktoré majú vytvorené podmienky sa jednoducho zamestnať, aj flexibilne, cez počítač robiť aj z domu alebo na štvorhodinový pracovný úväzok. Dali sme tak dokonca šancu a možnosť aj podporu finančnú pre organizácie, ktoré vytvoria tzv. detské kútiky, možno vo voľakedajšom ponímaní závodné jasle, resp. škôlku, a vytvoria vhodné a bezpečné podmienky pre opatrovanie detí, aby mohli tí rodičia, resp. tá matka, prípadne otec, pokiaľ je na materskej, skôr nastúpiť do práce. My ich nevyháňame od rodiny, preboha, ale vytvárame tie podmienky.
No a úplne konkrétnu odpoveď, ako my riešime problematiku prorodinnej politiky, pán poslanec Brocka, zopakujem, čo som povedal minule, vám sa podaril jeden geniálny kúsok v minulom období, vy ste tu všetky vekové kategórie vyriešili tým, že ste zvýšili dépeháčku. Tak dostali starí, mladí, všetci po nose a platia a museli platiť ďaleko, ďaleko viac. My sme isté kategórie pomenovali a postupne tie veci riešime.
Ale čo je zároveň najdôležitejšie? Viete, ako najlepšie možno pomôcť mladým ľuďom? No pomôžete im tak, že im dáte prácu. My dávame túto prácu, 120-tisíc nových pracovných miest. U nás nezamestnanosť mladých bola 34 %, teraz je 23 %. (Potlesk.) To je odpoveď sociálno-demokratickej vlády, ako riešiť prorodinnú politiku, ako pomáhať mladým ľuďom, opakujem ešte raz, dať im prácu. K tomu smerovali tie opatrenia, pričom treba vidieť tie veci v tom širšom slova zmysle.
Trošku mi je ľúto, že som sa rozohnil pri problematike, ktorá mala byť veľmi, veľmi kľudná, naopak, podporená, preboha, však dávame tým väčšiu šancu a priestor mladým ľuďom, rodinám. To je dneska vraj 2-tisíc a niečo viac rodín? No ak budú tie finančné možnosti lepšie, celkom prirodzene sa očakáva, že môže ich byť viac.
Tú šancu dávame, podporujeme tie mladé rodiny, a preto celkom prirodzene sa uchádzam o podporu tejto novely zákona. Ďakujem.
Ďakujem pekne za slovo. Do istej miery sa zopakovala rozprava, ktorá bola aj v prvom čítaní, dokonca aj osoby a diskutujúci, z 90 % sa povedalo jedno a to isté čo aj pri prvom čítaní o tomto návrhu.
Môžem konštatovať, bol priestor na výbore hľadať možno iné riešenia, ale, dobre, pokúsim sa zareagovať . Ja by som mal reagovať na komplexnú diskusiu, aby som sa nedotkol aj znova opatrovateľskej služby, keď toľko som k tomu už povedal.
Ale, ak dovolíte, v zákonoch Česko-slovenskej socialistickej republiky je opatrovateľská služba od roku 1965, ktorá potom prešla, išli vývoj a proste tieto veci ďalej. Zhodou okolností tohto roku má jubilejných 50 rokov jestvovania. Za 50 rokov nebolo jedného ministra, ktorý by v priebehu jedného volebného obdobia vytvoril 3 600 nových miest pre týchto opatrovateľov. Je ním Richter. A ja tu žnem za to od vás kritiku. (Potlesk.) Nerozumiem tomu, absolútne tomu nerozumiem. Za 50 rokov sa toľkoto nových miest nevytvorilo. Takýchto 16-tisíc miest majú obce a mestá spolu na celom Slovensku, ktoré vytvorili a tiež financujú. A toto je k tomu prídavok, nadstavba, pretože je reálna potreba toho, áno, aj ďalej, priatelia.
A trošku ma to prekvapuje, pretože, aj pán poslanec Mihál, aj pán poslanec Brocka, vy rozumiete európskym fondom. Toto nie je posunutie a predĺženie projektu v jednom období. Tu sa končí to obdobie a začína sa nové programovacie obdobie, úplne nové a odlišné. V tom je ten klasický rozdiel, lebo rok 2015 je ten, keď sa končia projekty, jednoducho tu bolo treba nastaviť úplne nové riadiace akty. To sa nedá inak urobiť. Samozrejme, vedel som, kedy sa končí projekt. My dávame jedny z prvých výzev zo všetkých operačných programov, ktoré tu na Slovensku sú. Bude veľa ministerstiev, ktoré ich ani nedajú v tomto roku, lebo nie je na to pripravenosť. My sme včas vydiskutovali tie veci, hoci každý jeden pilotný projekt, a to som zvýraznil aj na výbore, by mal končiť tým, že má nejakú udržateľnosť. Mne je ľúto, že z tých 3 600 miest, či sa týkajú verejného, neverejného, obce, mestá neudržali nič. Ten ďalší projekt bude v značnej miere podmienený tomu, ak sa skončí s európskymi peniazmi, aby sa udržali tie miesta, pretože o tie miesta, samozrejmá vec, je trvalý záujem.
Toľko k tej opatrovateľskej službe, pretože myslím si, že k tomu už toho bolo povedané veľmi, veľmi veľa.
No ak voláme veľakrát po adresnosti, som presvedčený o tom, že v tomto návrhu sme tú adresnosť zabezpečili, tých 80 eur pre obce a mestá, to nie je nejaká bulharská konštanta, to vyplynulo z rokovania so ZMOS-om, to vyplynulo z objektívnych nákladov. Keďže je argumentácia, že však doteraz to nebolo zneužité, pýtam sa celkom logicky: A na čo to je? Nebola tá potreba, my sme dali reálnu potrebu, o 20 eur sme navýšili ten priemer hore, pretože ten život môže prinášať zvýšené náklady a treba, aby sme boli na to pripravení. To znamená, objektívne sme nastavili to kritérium, opakujem, po dohode so ZMOS-om.
Ak je tu záujem, a ten pozmeňujúci návrh k tomu smeruje, a pán poslanec Mihál to aj nahlas povedal, prečo by si prostredníctvom tohto návrhu nemohli obce sanovať svoje problémy a nedostatky v rozpočte? Ale však to hádam nie je o tom?
Na rozdiel od nás, pán exminister Mikloš a vaša vláda, ste obciam zobrali percentá z daní, ktoré išli. My sme im ich vrátili. Našli sme štandardný spôsob, ako pomôcť tým obciam, pretože tú pomoc potrebujú, ale nie tak, aby cez tento projekt si umelo navyšovali nejaké ceny a na základe toho vykrývali ja neviem čo, vývoz smetí. To asi nie... (Potlesk.) Však to je úplný nezmysel.
A práve preto, a to aj napriek tomu, že, pán Mihál, vy ste povedali, aby som nejako niektoré veci neopakoval, môj rezort, za ktorý nesiem zodpovednosť, plní úlohu gestorstva za tie deti vo veku do troch rokov, riešim túto problematiku a vekovú skladbu do troch rokov. Všetko ostatné je tu mimo tohto rezortu. Ak bude pán minister školstva predkladať nejaké veci, bavte sa o tom, hovorte o tom. Ale ja jednoducho nemôžem hovoriť o niečom, na čo nemám mandát, na čo nedostanem súhlas ani Bruselu, pretože, opakujem ešte raz, my riešime problematiku detí vo veku do troch rokov, respektíve do šiestich rokov, pokiaľ majú nejaké zdravotné problémy. To je úplne jednoznačná odpoveď. S tým všetko úzko súvisí. A práve preto sa máme baviť o nejakej inej sume? Aj tých 280 vyplýva z reálneho prieskumu o tom, aké sú na to objektívne náklady po Slovensku. To znamená, sme adresní, sme konkrétni, pokrývame všetky tie náklady.
A treba do toho vidieť aj ďalšiu záležitosť. Toto nie je jednorazový akt. Dva sociálne balíčky riešili predškolské zariadenia. Veď v prvom z nich sme dali pekných pár slušných miliónov na to, aby sa posilnili kapacity predškolských zariadení aj v tomto balíku. Obce a mestá prejavili o toto veľký záujem, čo je celkom prirodzené. Je tu nejaká koncepcia, ktorá hovorí do akého obdobia by problém predškolských zariadení na Slovensku mal byť vykrytý. To znamená, nemali by byť rodičia, ktorí by mali byť odmietnutí s tým, že niet voľných kapacít v predškolských zariadeniach.
A čo je dôležité? Znovu som umocnil túto problematiku zosúladenia rodiny a práce projektom prostredníctvom rodovej rovnosti, ktorá súvisí s tým, že sme takto dali šancu matkám, ktoré majú vytvorené podmienky sa jednoducho zamestnať, aj flexibilne, cez počítač robiť aj z domu alebo na štvorhodinový pracovný úväzok. Dali sme tak dokonca šancu a možnosť aj podporu finančnú pre organizácie, ktoré vytvoria tzv. detské kútiky, možno vo voľakedajšom ponímaní závodné jasle, resp. škôlku, a vytvoria vhodné a bezpečné podmienky pre opatrovanie detí, aby mohli tí rodičia, resp. tá matka, prípadne otec, pokiaľ je na materskej, skôr nastúpiť do práce. My ich nevyháňame od rodiny, preboha, ale vytvárame tie podmienky.
No a úplne konkrétnu odpoveď, ako my riešime problematiku prorodinnej politiky, pán poslanec Brocka, zopakujem, čo som povedal minule, vám sa podaril jeden geniálny kúsok v minulom období, vy ste tu všetky vekové kategórie vyriešili tým, že ste zvýšili dépeháčku. Tak dostali starí, mladí, všetci po nose a platia a museli platiť ďaleko, ďaleko viac. My sme isté kategórie pomenovali a postupne tie veci riešime.
Ale čo je zároveň najdôležitejšie? Viete, ako najlepšie možno pomôcť mladým ľuďom? No pomôžete im tak, že im dáte prácu. My dávame túto prácu, 120-tisíc nových pracovných miest. U nás nezamestnanosť mladých bola 34 %, teraz je 23 %. (Potlesk.) To je odpoveď sociálno-demokratickej vlády, ako riešiť prorodinnú politiku, ako pomáhať mladým ľuďom, opakujem ešte raz, dať im prácu. K tomu smerovali tie opatrenia, pričom treba vidieť tie veci v tom širšom slova zmysle.
Trošku mi je ľúto, že som sa rozohnil pri problematike, ktorá mala byť veľmi, veľmi kľudná, naopak, podporená, preboha, však dávame tým väčšiu šancu a priestor mladým ľuďom, rodinám. To je dneska vraj 2-tisíc a niečo viac rodín? No ak budú tie finančné možnosti lepšie, celkom prirodzene sa očakáva, že môže ich byť viac.
Tú šancu dávame, podporujeme tie mladé rodiny, a preto celkom prirodzene sa uchádzam o podporu tejto novely zákona. Ďakujem.
Rozpracované
10:14
Uvádzajúci uvádza bod 10:14
Ján RichterÚčelom návrhu zákona je zabezpečiť...
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť presadzovanie smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, a to najmä prehĺbením spolupráce medzi príslušnými inšpekčnými orgánmi členských štátov Európskej únie v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovaní písomnosti, oznamovaní rozhodnutí o uložení administratívnej peňažnej pokuty, o cezhraničnom vymáhaní rozhodnutí a uložení tejto pokuty.
V návrhu zákona sa ďalej navrhuje ustanoviť informačné povinnosti zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov z iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, vo vzťahu k Národnému inšpektorátu práce za účelom zefektívnia kontrol, dodržiavania pravidiel vysielania vykonávaných inšpekčnými orgánmi.
V článku II sa navrhuje novelizovať Zákonník práce, v ktorom sa okrem doplnenia definícií vysielajúceho zamestnávateľa, vyslaného zamestnanca navrhuje vo väzbe na transponovanú smernicu zaviesť spoločnú zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky a jeho priameho subdodávateľa, ktorý je zamestnávateľom vyslaného zamestnanca, za dodržiavanie pravidiel vysielania týkajúcich sa poskytovania minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas pri vysielaní zamestnanca na územie Slovenskej republiky.
V článku III sa navrhuje novelizovať zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v ktorom sa navrhuje ustanoviť zákaz pre právnickú osobu a fyzickú osobu podnikateľa prijať službu alebo prácu, ktoré sú jej na základe zmluvy poskytované prostredníctvom nelegálne zamestnávaných zamestnancov, a to v prípade cezhraničného poskytovania služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov a vnútroštátnej alebo cezhraničnej dodávky práce. Za porušenie tohto zákazu bude možné uložiť prijímateľovi služby pokutu v rovnakej výške ako za nelegálne zamestnávanie.
V článku IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v ktorom sa v súlade s transponovanou smernicou dopĺňa povinnosť Národného inšpektorátu práce informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania na území Slovenskej republiky prostredníctvom webového sídla, spresňujú sa tak isté ustanovenia, ktoré sa týkajú prerokovania protokolu, výsledkov inšpekcie práce.
Návrh zákona bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. V rámci rokovania výborov o tomto návrhu zákona nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh. Ďakujem, skončil som.
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým vládnym návrhom zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb sa transponuje do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť presadzovanie smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, a to najmä prehĺbením spolupráce medzi príslušnými inšpekčnými orgánmi členských štátov Európskej únie v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovaní písomnosti, oznamovaní rozhodnutí o uložení administratívnej peňažnej pokuty, o cezhraničnom vymáhaní rozhodnutí a uložení tejto pokuty.
V návrhu zákona sa ďalej navrhuje ustanoviť informačné povinnosti zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov z iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, vo vzťahu k Národnému inšpektorátu práce za účelom zefektívnia kontrol, dodržiavania pravidiel vysielania vykonávaných inšpekčnými orgánmi.
V článku II sa navrhuje novelizovať Zákonník práce, v ktorom sa okrem doplnenia definícií vysielajúceho zamestnávateľa, vyslaného zamestnanca navrhuje vo väzbe na transponovanú smernicu zaviesť spoločnú zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky a jeho priameho subdodávateľa, ktorý je zamestnávateľom vyslaného zamestnanca, za dodržiavanie pravidiel vysielania týkajúcich sa poskytovania minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas pri vysielaní zamestnanca na územie Slovenskej republiky.
V článku III sa navrhuje novelizovať zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v ktorom sa navrhuje ustanoviť zákaz pre právnickú osobu a fyzickú osobu podnikateľa prijať službu alebo prácu, ktoré sú jej na základe zmluvy poskytované prostredníctvom nelegálne zamestnávaných zamestnancov, a to v prípade cezhraničného poskytovania služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov a vnútroštátnej alebo cezhraničnej dodávky práce. Za porušenie tohto zákazu bude možné uložiť prijímateľovi služby pokutu v rovnakej výške ako za nelegálne zamestnávanie.
V článku IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v ktorom sa v súlade s transponovanou smernicou dopĺňa povinnosť Národného inšpektorátu práce informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania na území Slovenskej republiky prostredníctvom webového sídla, spresňujú sa tak isté ustanovenia, ktoré sa týkajú prerokovania protokolu, výsledkov inšpekcie práce.
Návrh zákona bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. V rámci rokovania výborov o tomto návrhu zákona nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh. Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
10:18
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:18
Ján PodmanickýVýbor pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o cezhraničnej spolupráci podáva Národnej...
Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o cezhraničnej spolupráci podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1895 z 18. 9. 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 679 z 3. novembra 2015, výbor pre sociálne veci uznesením č. 195 z 1. októbra 2015.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 207 z 10. novembra 2015.
Výbor ma poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predložil spoločnú správu výborov a návrh na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.Skončil som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.11.2015 o 10:18 hod.
JUDr. PhDr. PhD.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1708).
Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o cezhraničnej spolupráci podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1895 z 18. 9. 2015 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 679 z 3. novembra 2015, výbor pre sociálne veci uznesením č. 195 z 1. októbra 2015.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 207 z 10. novembra 2015.
Výbor ma poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predložil spoločnú správu výborov a návrh na ďalší postup v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.Skončil som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
10:20
Vystúpenie v rozprave 10:20
Jozef MihálK tomuto zákonu.
Nespochybňujem, že je potrebné zapracovať do našej legislatívy príslušnú smernicu Európskej únie, ale robíme to typicky po slovensky. To znamená, že pod pláštikom zapracovania smernice nabaľujeme spústu nezmyslov do našej legislatívy. Čiže máme nový zákon o cezhraničnej spolupráci, do ktorého keď sa pozrieme, tak zistíme pokuty, sankcie, spoluzodpovednosť. V tom, čo tu vystrájate štyri roky, pokračujete aj v tomto zákone. Pokiaľ je možné v nejakom zákone šikanovať podnikateľov, zamestnávateľov, tak, skrátka, to urobíte, zavediete nové a nové pokuty, zavediete tzv. spoluzodpovednosť.
Čiže ja ako zamestnávateľ, ktorý možno zamestnáva tisíc ľudí na Slovensku, mám skúmať, či nejaký môj obchodný partner, s ktorým uzatvorím zmluvu, je schránková firma alebo teda či spĺňa tie kritériá, o ktorých hovoríte v zákone. To nech robí inšpektorát práce alebo nejaký kompetentný orgán, ale nenúťte podnikateľa, zamestnávateľa, aby predtým, ako uzatvorí nejaký obchod, poveril nejakého právnika, ktorý pozná legislatívu Burundi, skúmal, či ten partner z Burundi je alebo nie je schránková firma. To je úplne absurdné. Takýmto spôsobom znovu zabíjate podnikanie na Slovensku.
Keby ste to spôsobovali len vy a vaše zákony, Zákonníkom práce počnúc a zákonom o cezhraničnej spolupráci končiac Ale toto isté robí minister zdravotníctva, toto isté robí minister hospodárstva, toto isté robí minister financií. Nosíte sem zákony, ktoré systematicky postupne likvidujú podnikateľské prostredie na Slovensku a potom sa tu oháňate tým, že ste vytvorili 3 600 pracovných miest opatrovateliek, ktoré ste, mimochodom, pred týždňom zase zrušili. Ale tým sa už nechválite verejne. Tu o tom debatujete a obhajujete to.
Čiže vaša metóda na zvyšovanie zamestnanosti je čo najviac eurofondov, čo najviac tu naliať, nejako vytvoriť pracovné miesta, hoci len na rok. A čo bude po vás? Po vás bude potopa. Po vás tu zostane jeden chaos, zmršené podnikateľské prostredie. Tí, ktorí chcú investovať, Slovensko obchádzajú oblúkom. Som zvedavý, ako dopadne ten Jaguar, koľko to bude stáť daňových poplatníkov zo štátneho rozpočtu, koľko stoviek miliónov zaplatíte Jaguaru, aby sem láskavo prišiel?
Čiže k tomuto zákonu o cezhraničnej spolupráci vecne len jedna veta. V súlade s rokovacím poriadkom navrhujem tento zákon vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
11.11.2015 o 10:20 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Nemohol som, pán minister, počúvať vaše slová, lebo som si pripadal ako na mítingu v Brezne. Už mi len chýbal nejaký ten vtípek o rómskom živnostníkovi, ktorý zjedol koňa a ktorý dostal dotáciu. Som zvedavý, kedy budete na tých mítingoch rozprávať vtípky o tom, ako vaši ľudia rozkrádajú eurofondy, kedy budete na tých vašich mítingoch rozprávať vtípky o alobale a podobne. Toho sa asi nedočkáme, však? (Potlesk.)
K tomuto zákonu.
Nespochybňujem, že je potrebné zapracovať do našej legislatívy príslušnú smernicu Európskej únie, ale robíme to typicky po slovensky. To znamená, že pod pláštikom zapracovania smernice nabaľujeme spústu nezmyslov do našej legislatívy. Čiže máme nový zákon o cezhraničnej spolupráci, do ktorého keď sa pozrieme, tak zistíme pokuty, sankcie, spoluzodpovednosť. V tom, čo tu vystrájate štyri roky, pokračujete aj v tomto zákone. Pokiaľ je možné v nejakom zákone šikanovať podnikateľov, zamestnávateľov, tak, skrátka, to urobíte, zavediete nové a nové pokuty, zavediete tzv. spoluzodpovednosť.
Čiže ja ako zamestnávateľ, ktorý možno zamestnáva tisíc ľudí na Slovensku, mám skúmať, či nejaký môj obchodný partner, s ktorým uzatvorím zmluvu, je schránková firma alebo teda či spĺňa tie kritériá, o ktorých hovoríte v zákone. To nech robí inšpektorát práce alebo nejaký kompetentný orgán, ale nenúťte podnikateľa, zamestnávateľa, aby predtým, ako uzatvorí nejaký obchod, poveril nejakého právnika, ktorý pozná legislatívu Burundi, skúmal, či ten partner z Burundi je alebo nie je schránková firma. To je úplne absurdné. Takýmto spôsobom znovu zabíjate podnikanie na Slovensku.
Keby ste to spôsobovali len vy a vaše zákony, Zákonníkom práce počnúc a zákonom o cezhraničnej spolupráci končiac Ale toto isté robí minister zdravotníctva, toto isté robí minister hospodárstva, toto isté robí minister financií. Nosíte sem zákony, ktoré systematicky postupne likvidujú podnikateľské prostredie na Slovensku a potom sa tu oháňate tým, že ste vytvorili 3 600 pracovných miest opatrovateliek, ktoré ste, mimochodom, pred týždňom zase zrušili. Ale tým sa už nechválite verejne. Tu o tom debatujete a obhajujete to.
Čiže vaša metóda na zvyšovanie zamestnanosti je čo najviac eurofondov, čo najviac tu naliať, nejako vytvoriť pracovné miesta, hoci len na rok. A čo bude po vás? Po vás bude potopa. Po vás tu zostane jeden chaos, zmršené podnikateľské prostredie. Tí, ktorí chcú investovať, Slovensko obchádzajú oblúkom. Som zvedavý, ako dopadne ten Jaguar, koľko to bude stáť daňových poplatníkov zo štátneho rozpočtu, koľko stoviek miliónov zaplatíte Jaguaru, aby sem láskavo prišiel?
Čiže k tomuto zákonu o cezhraničnej spolupráci vecne len jedna veta. V súlade s rokovacím poriadkom navrhujem tento zákon vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.
Rozpracované