58. schôdza

Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo množstvo informácií z tvojho vystúpenia, ale jedna veľmi konkrétna a iba o tej budem v mojej faktickej poznámke hovoriť, je to otázka protipovodňovej ochrany. Vec, ktorá vlastne, keď ju tak ako uchopíme z toho množstva čísiel, sa bezprostredne týka každého občana, tobôž najmä tých, ktorí žijú v blízkosti tokov, a vieme, že tento problém má tendenciu narastať, takže chcem sa spýtať vlastne, pridajúc sa k tvojmu zisteniu, že štátny rozpočet na rok 2016 neobsahuje žiadne financie, ktoré by sa týkali tejto životne dôležitej oblasti, či azda už v tomto smere pri konzultácii medzi ministerstvom financií a ministerstvom životného prostredia dospeli obidvaja ministri k záveru, že tento problém má Slovensko raz a prevždy vyriešený a niet tu kvôli čomu už nejaké finančné prostriedky dávať z rozpočtu, ale, naopak, že je to prejavom toho, že to vychvaľované kvalitné zostavenie rozpočtu je vykúpené tým, že na niektoré dôležité položky sa plánovane a programovo zabudlo.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne obom kolegom za podporu a za zdôraznenie tých niektorých problémov, ktoré možno väčšina kolegýň a kolegov v tejto Národnej rade aj prehliada, pretože máme možno trochu vo zvyku sa s takým dešpektom pozerať na krajinu, voľnú krajinu, teda na poľnohospodárstvo a na vidiek a podobne, lebo však my sme tu tí veľkí páni v tej Národnej rade, na tom Vodnom vrchu, všakáno.
A ak by som mal byť konkrétny a reagovať na tú možno takú trošku hypotetickú otázku, keďže nie som kompetentný na ňu odpovedať, taktiež to bude len viac či menej kvalifikovaný predpoklad, z ktorého vychádzam. Určite tá protipovodňová ochrana na Slovensku nie je v takom stave, že by už nevyžadovala prostriedky, čiže tá prvá alternatíva je, myslím, úplne, úplne jasná, že nie je dôvodom toho znižovania prostriedkov, ale druhá, ktorej sa chcem dotknúť, je tá, že my tu stále nemáme nejakú doktrínu ako-tak konsenzuálne vydiskutovanú ani v odbornej obci, ani v technickej obci, nielen medzi ekológmi a vodohospodármi a financmi, ale aj v takom širšom povedomí verejnosti, že čo vlastne tá protipovodňová ochrana má byť, pretože v tom prevedení, ako ju poznáme v podstate od 50. rokov minulého storočia, to, tá snaha odviesť tú vodu z krajiny čo najskôr a preniesť tú povodňovú vlnu do tých nižších úsekov tokov, to rozhodne nie je perspektívna cesta. Prišli na to už krajiny, ktoré sú v tomto trošku ďalej a dávno už realizujú opatrenia také, aby tú vodu, ako si aj ty, Janko, naznačil, udržali v tej krajine. Čiže najskôr si musia vydiskutovať, ako na to, a až potom možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško a pripraví sa pán poslanec Beblavý.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, kolegyne, tu sa hovorilo, že pán profesor Huba má taký zdravý hnev a správny, ja som iba prejavil iba docentský hnev (povedané so smiechom), ale už tituly nepoužívam, lebo každé písmeno stojí na hrobe asi 50 euro, najmä tie zlaté, takže už som to mal tak potom...
Ja by som si dovolil vystúpiť k ľudským právam a k zahraničiu, k týmto dvom kapitolám. Som aj v takom výbore a aj teda mám k tomu nejakým spôsobom blízko. No... Keď pán minister financií aj podpredseda vlády povedal nedávno, že 2018 bude vyrovnaný rozpočet. Na toto už čakáme ešte od čias porevolučných. Ja myslím, že to by sa ešte aj na 2017 dalo zariadiť, keby sa všetky peniaze z verejných obstarávaní, ktoré kde-tade tečú, z eurofondov, zo štátnych zákaziek atď. stopli, tak máme nie vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, čo by bolo fantastické. V budúcnosti to už dúfam, že bude.
Ja som nedávno bol v Chorvátsku, toto s tým nesúvisí, ale po 10-12 rokoch a naraz som videl tie autostrády, ktoré tam u nich vybudovali bez eurofondov, bez demolovania krajiny a tak ďalej. Všade sa dostanete autostrádou cez tunely, cez veľké viadukty. A teda neviem, prečo my to nevieme dokázať. Nedávno sme otvárali 9 km niekde na rovine a bola z toho veľká sláva. No ale to je už trošku mimo súťaž.
K prvému bodu by som teda povedal to, čo som tu nedávno mal aj otázku, a prepáčte mi, že si dovolím túto úlohu dať aj na tento rok. V roku 2014 sa vypracoval taký materiál, že komplexné hodnotenie našej účasti v medzinárodných organizáciách. Sme v mnohých, skutočne až v príliš mnohých a dávame na to nemalé peniaze. Ja si myslím, ročne, každý rok asi 40 až 50 mil. eur a sú v tom niekedy aj dobrovoľné príspevky. Tak ja som takú úlohu dal štátnemu rozpočtu minulý rok. Tá sa podľa mojej skvelej mienky nesplnila, tak si ju dovolím zopakovať v pozmeňujúcom návrhu aj teraz. Pokiaľ som ja zisťoval, tak veľa z týchto peňazí ide na réžiu tých organizácií. Mnohé majú veľmi nízku alebo nulovú návratnosť. A teda to, že by sme v niektorých prehodnotili naše členstvo. Je ich asi 130, organizácií, kde teda ministerstvo zahraničia, ale aj mnohé iné ministerstva majú svoju účasť, a teda tam platia napriek tomu, že ich ani žiadne vládne uznesenie neviaže k tomu. Ja som teda vlani spomenul, možnože už to neni aktuálne, ale tentokrát nebola príloha s tými organizáciami, ale Medzinárodná organizácia frankofónie, Nadácia pre Európu a Áziu, Organizácia pre rodovú rovnosť a posilnenia postavenia žien, Medzinárodný úrad pre morské dno, to je niekoľko takých. Ale veľa je takých, kde naozaj iba platíme a moc z toho nemáme a málo na tom participujeme.
Ja som minulý rok si pozeral tie ministerstvá okrem zahraničia, ktoré platí najviac. Každé ministerstvo má 5, 10, 20 mil. platby do rôznych organizácií. Hovorím znova aj o dobrovoľných. Mám tu celý ten zoznam, nebudem to čítať. Samozrejme, aj Medzinárodný vyšehradský fond je tam, to sú 2 mil., OSN - mierové operácie 6 mil., výstavba nového sídla NATO 2,7 mil. v Bruseli od roku 2008 až do roku 2017. Teraz máme aj niečo na presťahovanie sídla NATO v Bruseli, pravdepodobne to už bude hotové, naši tam tiež pôjdu a tak ďalej. Čiže tých peňazí je veľa, a teda v závere prečítam môj návrh na uznesenie k tomuto.
Ešte chcem upozorniť tiež na maličkú chybičku, ktorá tam je. Že napríklad v tomto roku ministerstvo zahraničia riešilo to zníženie peňazí na medzinárodné organizácie tak, že mínus 17,2 mil. previedlo ministerstvo financií do rozpočtu VPS. Už som to tu hovoril, aj pán minister mi odpovedal aj vysvetľoval, že vlastne v čase, keď budeme predsedníckou krajinou, sa odhlasovať z týchto organizácií by sa mohlo chápať všelijako. Ale teda navrhujem túto úlohu zopakovať na tento rok. A potom niekedy v budúcom 2017-18 proste naozaj to trošku prehodnotiť, prevetrať.
Tá chybička bola v tom, že na strane 1 tamtoho rozpočtu sa hovorí, že 19,4 mil. ide do rozpočtu VPS a v tabuľke sa hovorí iba o mínus 17,2 mil. do VPS. O tom tu bola stále reč, že ide o mínus 17,2 mil., s ktorým sa VPS uspokojilo, zobralo to ministerstvu, ministerstvo je na tom lepšie a VPS je na tom horšie. Ale teda nič sa vlastne neudialo. Čiže to je taký prvý bod môj, ktorý som si dovolil povedať.
Druhý bod je, týka sa to vlastne televízie. Tento rok RTVS dostáva 26,6 mil. Bežný transfer je o mínus dva milióny menší ako v roku 2014. A kapitálový transfer je o 3 mil., je 3 mil. a je znížený oproti 2015 o mínus 2 mil. Tak moja poznámka súvisí s tým, že vlastne peniaze do tých 26 mil. dostane ústredie RTVS tuná v Bratislave a vlastne regionálne štúdia RTVS v Banskej Bystrici a v Košiciach potom závisia od rozhodnutia toho ústredia, že či a koľko im dajú, no. Môj návrh je, aby sa im vyčlenil, naozaj navrhujem 20 % finančných prostriedkov na to, aby mohli robiť a podporovať najmä tvorby v týchto regionálnych štúdiách. To ešte potom vlastne prečítam.
Tretia poznámka je - a budú len štyri - tretia poznámka sa týka ľudských práv. Tak tam je jeden základný rozpor, o ktorom všetci členovia vlády vedia, ale vlastne nič sa s tým nedeje, že celá kompetencia bola posunutá na ministerstvo spravodlivosti – ľudských práv –, čo je aj správne. Ale oni dostanú len 116,4 mil. na svoje aktivity v tomto zmysle, na organizáciu seminárov, konferencií, činnosť rady vlády na tému ľudské práva a tak ďalej. Čiže 116 dostali miliónov, 116-tisíc, pardon, no a na ministerstve zahraničia, kde už tá žiadna kompetencia nie je, dostali 769 500 eur, ktoré sú najmä na presadzovanie a podporu ochrany ľudských práv a slobôd a predchádzaniu všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Tak to sa mi zdá tiež troška nevyvážené, lebo teda iste treba bojovať proti diskriminácii a proti netolerancii voči iným typom ľudí alebo organizácií, ale zase mne sa zdá, že celkom sa tam zabúda na veci ako napríklad seniori, ľudské práva seniorov, ľudské práva detí, mládeže, rodiny. A teda keď sa takto definuje v tej kapitole, tak sa mi to zdá každoročne rovnaké. A mám tu aj zoznam vlastne napríklad, čo vlani dalo ministerstvo zahraničia. Bolo tu tiež presne to isté, 769 500 a skutočne pre tú rodinu, deti, mládež, seniori tam temer nič nie je. Temer nič. A je tam tých dotácií celkom 47. Aj veľké 45-tisíc, 50-tisíc, 42-tisíc, mám ich tu napísané, nechcem ich spomínať, ale iste boli toho roku veľmi podobné.
A teda môj návrh je taký, ale to nedávam do uznesenia, lebo to je predsa len troška lokálne, že dobre, nech tohoročnú dotáciu poslednýkrát rozpracuje ešte ministerstvo zahraničia a komisia alebo úrad, ktorý tam je, ale potom nech to naozaj už posunú všetko aj s peniazmi na ministerstvo spravodlivosti. A môj prst hore je v tom, že by v tej komisii, ktorá to bude odsúhlasovať, tých 769-tisíc, by mal byť aj niekto podstatný z ministerstva spravodlivosti a mal by to nejakým spôsobom aj on vidieť a odsúhlasiť. No a, samozrejme, tiež si myslím, že náš výbor pre ľudské práva, ktoré sa s takýmto vecami zaoberá, aj keď ide celkovo o drobáky, tak tiež by mal dostať na vedomie to rozhodnutie ministerstva zahraničia, čo sa týka rozdeľovania 769-tisíc eur.
Moja skúsenosť nie je moc dobrá. Napríklad pri príprave tej stratégie v prospech ľudských práv, ktorá sa pripravovala tri roky a skutočne rozľútostila Slovensko. A ja za kresťanské organizácie musím povedať, že tam sa z nich málo presadilo. Prakticky všetci aktivisti boli vysánkovaní z tých jednotlivých výborov a proste celá tá debata a stratégia sa stala vlastne jednou hlavnou témou. To sme aj teraz videli, keď ich komisia alebo výbor, jak sa to volá, LGBTI, naraz pripravil svoju stratégiu, ktorú poslal všetkým ministerstvám, svojím spôsobom, svojou terminológiou a zároveň rozkladá úlohy na všetko školstvo a tak ďalej. A bolo zaujímavé stanovisko ministerstva školstva, za ktoré mu ďakujem, a takisto aj ministerstvá sociálnych vecí a iných ministerstiev, ktorým sa to zdalo tiež nekompetentné alebo, nechcem tak povedať, nepatričné, keď naraz jeden výbor z rady vlády naraz úkoluje celé Slovensko, čo sa týka svojich záležitostí.
Štvrtým bodom môjho by bolo vlastne len nejaké krátke poznámky ešte k rozpočtu. Kultúra a reprezentácia v zahraničí. Predtým by som ešte mal vlastne pochváliť ministerstvo kultúry k tomu, že, to som ešte zabudol povedať, že naozaj ono dalo 700-tisíc na podporu kultúrnych aktivít v zahraničí. Ale to sú na podporu našich organizácií, ktoré idú do zahraničia. Čiže to sú neni slovenské inštitúty, ktorým sa vráti.
Ďalej ministerstvo kultúry má zaujímavý Fond na rozvoj umenia, 10 mil., to je tiež veľmi dobré. A takisto má, má tzv. fond na osobné príspevky, zrejme štipendiá, nejaké 5 mil., čo je tiež dobré. Len vieme veľmi dobre to, že na audiovizuálne záležitosti má 4 mil. Vieme veľmi dobre, že všetko tuto závisí od kamarátšágov s tými komisiami, máš tam, nemáš tam a tak ďalej, tlačenky všelijaké. Čiže ja by som odporučil ministrovi kultúry, keby to naozaj nechal rozdeľovať anjelom nebeským, ktorí by to spravodlivo rozdelili, lebo ináč sa dostať k dotáciám určite ako spisovatelia, umelci, maliari, sochári a neviem kto všetko. Vždy je to naozaj len vec známostí, kontaktov, telefonátov a tak ďalej a tak ďalej. Bohužiaľ, je to tak. Ale to nie je len v kultúre, to je, bohužiaľ, všade tak, ale to je chyba Slovenska, na ktorú raz doplatí.
Dobre. Ešte chcem povedať teda k tomu, že vlastne v rozpočte je na osem slovenských inštitútov, čo sú vlajkové lode slovenskej kultúry, je len 242-tisíc. Čiže vlastne na každý inštitút, to znamená Washington, Paríž, Rím a tak ďalej. Pri jednom som bol veľmi blízko, naozaj vtedy sme mali podstatne väčší rozpočet a mali sme desiatky akcií. Nechcem hovoriť, že sto alebo bol rok, keď sme mali sto akcií v Ríme, tak dalo sa 242-tisíc pre osem inštitútov. To znamená, delené ôsmimi, je to, 3 krát 8 je 24, je to 30-tisíc na jeden inštitút. Čiže za 30-tisíc spraviť kultúru v Ríme na celý rok je... alebo aj v celom Taliansku, pardon, je skutočne málo. Minule som to tiež povedal, páni, a teraz už nedávam uznesenie, lebo aj tak mi to neprejde. Ale pán minister povedal, však keď nebudem mať, ja im dám, tak to mu len pripomínam, tak nie celkom korektne, že to otváram, ale fakt, že 30-tisíc na inštitút je málo.
Krajania v zahraničí. No tak tí, myslím, sú na tom veľmi podobne ako minulý rok, celkovo 1,4 mil. Máme tam silné zázemie krajanov, veľa organizácií, na dotácie 819,9-tisíc. Myslím si, že v minulosti bolo chybou, že sme trošku moc preferovali, možno to má súvislosť s investíciami, Českú republiku, Srbsko. Možnože si to zaslúžili, neviem posúdiť. Teraz som dostal list napríklad od Poliakov, Slovákov v Poľsku, od pána Molitorisa, že sa nevedia prebiť k týmto dotáciám už dlho. Budeme o tom hovoriť, o tom s pánom riaditeľom Slovákov v zahraničí na Slovensku.
Rozvojová pomoc posledná moja poznámka je. Máme Európsky rok rozvoja. Všetci o tom rozprávame. Hurá, hurá, ale na tento rok dávame presne to isté, čo aj vlani, 5,9 mil. na rozvojovú pomoc chudobným krajinám. To isté, čo vlani. Európsky rok rozvoja, sa mi zdá to stále málo, sme na, myslím, na piatom mieste odzadu v Európskej únii. Samozrejme, je tam aj veľa nevládnych záležitostí, ale to v tomto nie je. Minule sme tu mali zákon ten, zákon sme vlastne dneska o ňom hlasovali. Je to nový zákon. Ja som bol asi jediný proti, lebo jeden bol proti a ja som bol proti, takže to budem asi ja. Mne sa zdá, že ten zákon dáva príliš veľké právomoci ministerstvu zahraničia, že okrem toho, že ministerstvo si spraví svoju agentúru, spraví si svoju komisiu, ktorá odporúča ministrovi dotácie a minister môže aj bez žiadosti na dotáciu dať finančný príspevok. Potom, keď som tu rozprával s úradníkmi, hovorili, že sa to týka humanitárnych, rýchlych akcií, dobre, ale to tam neni napísané. Čiže ministerstvo, sa mi zdá, že dostalo príliš veľké dotácie na rozvojovú pomoc, kde to stagnuje, kde sa veľa toho teda, pravda, nerobí.
A potom druhá vec bola, že legislatívny odbor Národnej rady dal veľmi dobré A, B, C pripomienky k tomuto, C, samozrejme, legislatívne hneď prijali, B trocha tiež, ale áčko som tam naozaj nenašiel v tej spoločnej správe, tak už som darmo vykrikoval, je to pasé, ale legislatívny odbor by sme si mali ceniť, že veľmi precízne špecifikoval nedostatky toho zákona, a tie nedostatky sa skôr-neskôr vrátia a budeme ich novelizovať a tak ďalej.
Vážení, ďakujem. Dúfam, že som na nič nezabudol, že som všetko povedal a srdečne vás všetkých zdravím.

Ďakujem, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, teraz by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Beblavý, ale nenachádza sa v sále, takže stráca poradie a prechádza na koniec prihlásených. Slovo má pán poslanec Fronc a pripraví... (Reakcia z pléna.)
Ak dovolíte, ešte, ešte by rád dokončil pán poslanec, že predčasne sa vzdal, tak keby s vaším súhlasom dokončil pán poslanec.

Prepáčte, prepáčte, ja ho tu mám, ale nechcel som s ním začať, no.
Navrhujem v zmysle, a to:
1. Doplniť uznesením č. 2 spoločnej správy k bodu B po b) nasledovné:
„Prehodnotiť účasť orgánov štátnej správy SR v medzinárodných organizáciách s cieľom zhodnotenia efektivity ich členstva.“
To zdôvodnenie som vlastne povedal.
2. Doplniť uznesením č. 2 spoločnej správy k bodu B po c) nasledovné:
„Vyčleniť 20 % finančných prostriedkov na podporu rozvoja a tvorby v regionálnych štúdiách RTVS v Banskej Bystrici a Košiciach v rámci rozpočtu Ministerstva kultúry SR v programe 08S03 Podpora vysielania a tvorby niektorých programov verejnoprávnej inštitúcie – Rozhlasu a televízie Slovenska.“
Tak ďakujem za porozumenie, že som na to ešte si spomenul.

Ďakujem pekne. Takže teraz ešte raz, pán Beblavý nie je v sále, takže prepadá mu poradie.
Vystúpi pán poslanec Fronc a pripraví sa pán poslanec Hlina.

Pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja chcem vystúpiť v rozprave len k jednej kapitole, a to je kapitola, ktorá sa týka financovania vzdelávania.
Pravdupovediac, nemal som tú šancu o tom hovoriť s pánom ministrom, pretože chápem, že pán minister financií nemôže chodiť po všetkých výboroch a príde tam štátny tajomník, to je v poriadku, ale ešte za svoje dlhodobé pôsobenie som nezažil, aby minister školstva neprišiel obhajovať svoj rozpočet. Je to pre mňa nová skúsenosť, takže tu musím niektoré svoje výhrady povedať.
Financovanie vzdelávania sa de facto deje prostredníctvom dvoch kapitol, prostredníctvom kapitoly školstva, vedy, výskumu a športu a prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra. Ja som aj minule povedal, že takýto tok pokladám za chybu, aj som pred rokom v tomto smere kritizoval rozpočet, že je neprehľadný. Musím pozitívne kvitovať, že predsa sa len čosi urobilo a v štátnom rozpočte sa nachádza nejaká tabuľka, kde máte financie spoločne aj z jedného, aj z jednej, aj druhej kapitoly do vzdelávania, čiže podľa mňa malý krok, ale predsa tak aj ten treba ohodnotiť, ak je pozitívny.
Viete, ale čo je pre mňa podstatné, som si kládol dlho otázku, že ako by mohla vyzerať popoluška po slovensky. Keď som o tom rozmýšľal, tak tá popoluška je podľa mňa vzdelávanie, školstvo a už je tak mnoho rokov. Myslím, že tomu je už 12 alebo 13 rokov, keď som povedal verejne, dokonca aj napísal, a to som bol vo vláde vtedy, že nebola ešte na Slovensku taká vláda, ktorá by dala skutočné investičné stimuly do vzdelávania. Vieme, že 100 mld. slovenských korún nás stáli stimuly na záchranu slovenských bánk, išli do priemyselného sektoru stimuly a podobne. Do školstva, to sa ešte, žiaľbohu, nestalo. Ja som vtedy dúfal, že sa to zmení. Odvtedy uplynulo dvanásť rokov a toto tvrdenie moje, s ľútosťou hovorím, platí dodnes.
A ten rozpočet na vzdelávanie v roku 2016 sa v tomto podľa mňa v ničom zvlášť nelíši a výhľadovo tie rozpočty, keď sú to výhľadové na ďalšie roky 2017, 2018, tam dokonca nie je ani len cent navýšenia, akože mohli by sme, takže je to to isté.
Tá najcitlivejšia vec je v tom školstve zrejme to, čo sa týka platov učiteľov. Pretože povedzme si, že oni sú tí, ktorí naozaj garantujú, alebo mali by garantovať kvalitu nášho vzdelávania. Viete, ja sa prihlásim k tomu a dovolím si tvrdiť, že ak bol aký-taký výrazný pokus zvýšiť a vyrovnať platy učiteľov, tak to bolo za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď som bol ministrom školstva. Uvádzal som často čísla, že ten plat sa zvýšil z 12 500 korún v roku 2002 na 18 200, ale dobre. Môžete to spochybňovať. Takže sa odvolám nie na tie čísla, ktoré vtedy boli zverejnené, ale na čísla, ktoré sú priamo zo správy o stave školstva, a túto správu prijala terajšia vláda pána Fica. Takže podľa tejto správy bol plat učiteľa v roku 2002 428 euro a v roku 2006 627 euro, takže keď si to prerátate, je to percentuálny nárast 46,9 %. Čiže takmer o 50 %. No a aká je dnešná skutočnosť?
Ja viem, že s číslami sa dá úžasne pohrávať. Také, onaké čísla, rôzne mýty a rôzne čísla o tom, aký je priemerný plat, behajú a nájdete si ich na rôznych stránkach. Jedno by som vzal snáď za nespochybniteľné, a to je priemerný plat podľa Štatistického úradu. Tam kebyže si pozriete, zistíte, že ten priemerný plat v národnom hospodárstve bol v roku 2014 858 eur a posledný údaj, čo som našiel, v II. kvartáli tohto roku 877 euro.
No a čo sa týka platu učiteľa, takže existuje napríklad stránka, kde môžete porovnávať platy v jednotlivých profesiách. Tam sa uvádza priemerný plat učiteľa základnej školy 730 eur a strednej školy 761 euro. Poviete si, že to je nedôveryhodná stránka, neberieme v úvahu. Dobre. Takže vezmem správu Eurydice, to by mohol byť dôveryhodný údaj. Tam, samozrejme, že to je o rok predtým, sa udáva priemerný plat učiteľa na Slovensku 759 euro a z tej tabuľky zistíte, že horšie na tom sú len Rumunsko, Litva a Lotyšsko. Dokonca, a to aj ja som otváral oči, v Čiernej Hore je priemerný plat učiteľa 851 euro, 759, 851 euro. Len aby ste mali trošku prehľad. Keď si pozriete tieto informácie, tak platy v európskych krajinách učiteľov sa pohybujú od 2- do 4-tisíc euro. Od 2- do 4-tisíc. A číslo, ktoré má napríklad také Luxembursko, to vám ani neuvediem, pretože by ste si museli ešte nižšie sadnúť, ako sedíte. To je také číslo, aj pre mňa neuveriteľné, ale nemám dôvod ho spochybňovať a nemám dôvod spochybňovať takú inštitúciu, ktorá to takto uvádza. No, dobre.
Viete, zaujímavý je skôr údaj a ten je pre mňa dosť dôveryhodný a možno z toho sa vychádzalo, keď sa tvrdilo, že sú také platy, kde aj tam uvádzajú, áno, že plat riaditeľov škôl je 1 175 euro. Tak keby to bol plat priemerný učiteľa, bol by som rád, ale to je tak, že nie všetci učitelia sú riaditeľmi škôl. To hádam viete. Takže je to oveľa horšie.
No a keď vezmem štatistický údaj, ktorý vychádza zo Štatistického úradu, tam to vychádza v odvetví na 734 euro. Poviete, sú tam aj iní zamestnanci, ale v tom sú aj zamestnanci vysokých škôl. To sa tak približne vyrovnáva. Vysokoškolský profesor, a tých máme vyše tisíc, má priemerný plat vyše 1 900 eur a vysokoškolský pedagóg podľa štatistických údajov, podľa mňa dôveryhodných, vyplývajúc z ostatnej správy o stave vysokého školstva, je okolo 1 100 euro. Takže dobre. Ale je sľúbené aj vraj v rozpočte 4 % zvýšenia platov vo verejnej správe, teda aj učiteľom.
No len keď sa znova pozriem do obidvoch kapitol, celkovo je tam na regionálne školstvo navýšenie 72 mil. euro, čo by možno mohlo na tie 4 % stačiť, ale tie sa skladajú z dvoch častí, normatívne a nenormatívne. No v normatívne je ministerstvo vnútra 37 mil. euro a ministerstvo školstva 15 mil. euro. Čiže dohromady 52. Už je to podstatne menej ako 72. A keď som to prerátal, dal som si tú námahu na počet učiteľov, tak mi to vychádzalo, že by to zvýšenie predstavovalo 27 euro mesačne v priemere na učiteľa, štvorpercentné pri akomkoľvek nízkom plate, pri tom väčšom nechcem hovoriť, robí 30,4 eura, ale nechcem viesť spor o tom, že či je 30,4 alebo 30,3 a podobne, jednoducho približne táto čiastka. Pamätáte si? Pár vás tu bolo, žiaľbohu. Ale v piatok sme sa dozvedeli v rámci zákonov, ktoré prednášal minister spravodlivosti, že dôchodky sudcom a prokurátorom, nie platy, dôchodky majú ísť hore o 170 eur. Ja by som sa rád opýtal pána ministra veľmi slušne, ako rád by som vedel, či to naozaj mám brať za bernú mincu, alebo je to takisto nejaké neuveriteľné číslo.
No a teraz, ako sa to zvyšuje. No viete čo? Výdavky na vysoké školy sa zvyšujú, čo sa týka vzdelávania, o 3,5 mil. euro a na vysokoškolskú vedu o necelých 5 mil. euro. Nuž musím povedať, že ak niekde sa čosi urobilo, tak v rokoch 2002 - 2006 sme minimálne o jednu miliardu slovenských korún medziročne zvyšovali rozpočet vysokých škôl. Minimálne každý rok. Pri oveľa menšom základe. To je koľko? To je okolo takých 35 mil. euro.
Viete, a aj tak, keby to všetko, čo som doteraz povedal, bolo tak, ako je, ale, žiaľ, ani toto nie je v poriadku. Lebo keď si podrobne pozriete tú kapitolu, čo sa týka školstva, takže zistíte, že po odpočítaní položiek, to je nejakých 258, myslím, miliónov alebo približne taká čiastka, čo sa týkalo eurofondov, dobre, dáme to bokom, i keď tvrdím, že do budúcnosti to budú obrovské problémy, ale keď to odpočítame, tak to zvýšenie, viete, je v kapitole školstva 45 mil. euro. Lenže oproti schválenému rozpočtu. Inými slovami, tam sú premietnuté veci, ktoré sa potom dodatočne dostali do rozpočtu. Valorizácia platov, 23,8 mil. euro v regionálnom školstve. Materské školy, 15 mil. Keď zrátam všetky tie položky, tak 45 mil. je nula, je v podstate to, čo sa v tom rozpočte rezortu školstva skutočne aj minulo, ktoré tam boli prevedené. Inými slovami, už som jasne povedal, keby tam teraz nebolo to zvýšenie o tých 45 mil. euro, tak by to znamenalo, že v skutočnosti platy učiteľov o tú valorizáciu musíte znížiť. Nie zvýšiť, znížiť. Jednoducho v rozpočte kapitoly sa to nenachádza. No, je to podľa vás citlivá vec a vážna? Je slovenské školstvo popoluškou? Možno ma pán minister opraví, že kdesi robím chybu, ale ja sa nedomnievam, že by som niečo zle napočítal. Dobre.
Ale objavil som veľké položky vo Všeobecnej pokladničnej správe, už som vo faktickej poznámke spomínal, 155 mil. na zlý vývoj ekonomiky, rezerva vlády a podobne. Takže si myslím alebo domnievam sa, tak by som povedal, že možno je to schované, tie peniaze na valorizáciu, vo Všeobecnej pokladničnej správe, ale tam to nemá byť, má to byť v rozpočte príslušných rezortov na normatívne financovanie položka.
Aj z toho dôvodu dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, parlamentná tlač 1700:
1. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 20-MŠVVaŠ čiastku 30 mil. eur takto:
na položku 077 vysokoškolská veda a vzdelávanie čiastku 8 mil.
na položku 078 národný program výchovy a vzdelávania čiastku 22 mil. eur.
2. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 12-MV čiastku 25 mil. eur na položku ODP výchova a vzdelávanie mládeže.“
No a následne, samozrejme, upraviť tabuľky v návrhu štátneho rozpočtu v prílohách.
Zdá sa vám to dohromady, 30 a 25, 55 mil. veľa, pravda? Len na zvýšenie platu v regionálnom školstve o 1 % ide približne 10 mil. euro, na zvýšenie platu. Čiže na 4 % zvýšenie navrhujem to, čo je povedané, sľúbené aj oznámené, 4 % navýšenie platov učiteľov by malo ísť 40 mil. Čiže z tohto, čo tu presúvam, 40 mil. sú tie, ktoré idú na to, čo bolo oznámené, na 4 % navýšenie platov učiteľov. Nikde inde, do normatívneho financovania, presne tam, kde to má byť. A tých pár miliónov, jednak musím povedať, že sa to dotýka takisto vysokých škôl, kde takisto boli platobné úpravy, čiže aspoň aké-také navýšenie 15 mil. V tej kapitole, v tej rezerve je tam toho požehnane podľa mňa. A má to byť v tejto kapitole.
Ja nezvyknem byť emotívny a nezvyknem sa určite dotýkať ľudí, ale myslím si predsa len, že by sme niektoré veci mali jasne hovoriť, a takisto si myslím, že do toho nášho školstva by sme mali dať aspoň čosi a dôveryhodne tak, aby sme aspoň trochu tam pomohli. A chcel by som sa dožiť toho, pán minister, po voľbách, keď budete vo vláde a budete znova ministrom, že urobíte to a ja dám klobúk dole, že konečne pôjdu jeden rok financie, ktoré sa budú môcť nazvať, že je to naozaj významný ekonomický stimul pre vzdelávanie, aby sme sa tam ďalej pohli.
Prosím vás, to školstvo je popoluška, tomu školstvu kedykoľvek sa čosi udeje, tak sa dočítate, aké je zlé, mizerné, žiadna slovenská vysoká škola v šanghajskom, takom zozname sa nenachádza v poradí do 500, vôbec keď sa tam objavila ako Komenského univerzita, bol to zázrak. Ale zázrak je, aké je napriek všetkému ešte stále naše vzdelanie kvalitné vzhľadom na financie, ktoré doňho dávame. Kolega Jurzyca, keď bol ministrom, prerátal, je to síce taký tristný, veľmi smutný údaj, ale na financie vynaložené na jedného žiaka a študenta, naše výsledky sú úžasné. No len hovorím, že z tohto pohľadu je to tak, ale je to tristný údaj, a preto si myslím, že mali by sme aspoň čosi urobiť.
Pán minister, ostatných častí sa ja nedotýkam aj z toho dôvodu, že človek nemôže vedieť všetko a nie je odborník na každú oblasť, ale tak trošičku aj v rozpočte toho školstva, predsa len si myslím, že po toľkých rokoch čosi viem.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina.