58. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na predložený rozpočet sa budem pozerať z pohľadu bežného ľudského oka. Cez sociálnu situáciu mladých rodín s deťmi, skrz nespokojnosť mladých ľudí a študentov, nízke platy učiteľov, zdravotných sestier, opatrovateľov, cez dôstojný život starých ľudí, platy, mzdy, dôchodky, kvalitu života, celkový imidž Slovenska v zahraničí. Nebudem komentovať makroekonomické údaje, žiadne HDP, infláciu, plnenie rozpočtových kritérií ani vývoj priemyselnej produkcie a mnohé ďalšie ekonomické ukazovatele. Týmto sa bežne chvália vlády a rozpráva o tom každý, aj keď tomu menej rozumie. Dovoľte mi, prosím, teda odprezentovať iný pohľad a vzniesť niekoľko zásadných pripomienok a poznámok zrozumiteľnejšími slovami aj pre ľudí.
Som presvedčená o tom, že bohatstvom Slovenska sú jeho ľudia, nie ich peniaze v štátnom rozpočte. To je hlavný rozdiel v náhľade na politiku i rozpočet v porovnaní s tým, ako sa naň pozerá súčasná vláda. Zvyšovanie odvodového zaťaženia, práce, neprogresívne myslenie vlády prejavujúce sa neschopnosťou pohnúť Slovensko dopredu v oblasti vyšších priemerných miezd, ďalej prepad konkurencieschopnosti, vzdelanosti, prehlbovanie nespokojnosti občanov sú jasným dôkazom môjho tvrdenia. Aké sú problémy? Priemerný vek sa na Slovensku zvyšuje. Slovensko starne, to je neodškriepiteľné. Experti a vedci nás upozorňujú, že na zvrátenie demografickej krízy Slovenska potrebujeme vynaložiť mimoriadne úsilie. Aj napriek tomu nám priemerný vek obyvateľstva do roka 2060 stúpne o päť rokov. Dnes máme všetci obyvatelia Slovenska v priemere 40 rokov. O pár rokov sa zvýši náš priemerný vek na 50 až 52 rokov. So zvýšením priemerného veku sa spájajú dôsledky, ako sú vyššie nároky obyvateľov na zdravotnú starostlivosť, vyšší tlak na sociálny systém a predovšetkým viac výdavkov na dôchodky pre starých ľudí. Vláda tento fakt však ignoruje. Ponecháva náš sociálny systém ako nefunkčný. Nie v zmysle neschopnosti plniť si úlohy dnešných dní, skôr v zmysle, že žiadne preventívne zmeny v ňom s ohľadom na budúcnosť zatiaľ neboli vykonané. Zmeny, ktoré boli urobené v rozpočte, sú len premiestňovaním peňazí z jednej kolónky do druhej. A najviac na to dopláca kolónka občania, od ktorých sa žmýkajú peniaze stále viac a viac. Jeden príklad vám to rýchlo ozrejmí.
Budem hovoriť o dôchodkoch. Druhý dôchodkový pilier nie je ideálny, ale je to najvýznamnejšie preventívne opatrenie priamo reagujúce na starnutie populácie. Súčasná vláda ho neustále atakovala a dokonca nie je ochotná pristúpiť na jeho ústavnú garanciu, aj keď to bolo na začiatku prisľúbené. Ja viem, že aj poslanci vládnej strany vedia, že rozpočet Sociálnej poisťovne sa bude musieť do budúcna nafukovať ako teplovzdušný balón. Bola by som rada, aby v tejto veci navrhli aspoň jedno systémové opatrenie, nielen presúvanie peňazí druhého piliera do Sociálnej poisťovne pri ďalších otváraniach tohto piliera.
Rozpočet tejto vlády v sociálnom rezorte vôbec nechráni najviac zraniteľné skupiny ľudí. Čítame v ňom o znížení prostriedkov pre podporu rodín, to je o 0,5 %, zníženie o 0,5 %, zníženie rozpočtu na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutých mínus 3,5 %, zníženie rozpočtu na pomoc v hmotnej núdzi mínus 3,4 %, pričom nesystémové dávky sú navýšené o 60 %. Ide o porovnania s minulým rokom. A pokiaľ si dobre pamätám, rovnaké pripomienky som mala o takomto čase na tomto mieste aj pred rokom. Pripomienky, že za nižšie výdavky môže menší počet narodených detí alebo že máme jasné počty, sa mi nezdajú ako férové. Ak je toto z vašej strany racionálny argument, tak, prosím, vysvetlite deťom, nech sa rodia viac, aby ich rodičia dostali na nich viac príspevkov. Skôr by som uvítala priznanie, že ste nevymysleli ani jedno kvalitné preventívne opatrenie pre budúcnosť Slovenska.
Zo zvyšovaním priemerného veku obyvateľstva rastú aj výdavky na zdravotnú starostlivosť. Je hrozným faktom, že naši starí ľudia žijú svoju starobu v zdraví najkratšie spomedzi krajín Európskej únie. Napriek tomu, že do zdravotníctva tlačíme dlhodobo najviac peňazí zo skupiny V4, ľudia nedostávajú zdravotnú starostlivosť aspoň na takej úrovni ako v Česku. V nemocniciach chýbajú príbory, niekde toaleťáky. Napriek snahám o zvýšenie platov sestier a ošetrovateľov v zdravotníckych zariadeniach znovu dostávame ako opoziční poslanci listy, kde títo pracovníci oprávnene vyjadrujú svoju nespokojnosť s navyšovaním, so spôsobom navyšovania ich platov. Hoci rezort zdravotníctva je jedným z mála, ktorý dostane tento rok z rozpočtu viac ako minulý, vnímam, že máme priestor, stále máme priestor na lepšiu kvalitu zdravotníctva, ako aj na vyššie odmeny zdravotníkom. Musíme ich hľadať najmä v efektívnejšom využívaní vnútorných zdrojov rezortu. Stačí obmedziť predražené verejné obstarávania. Je predsa absurdné, keď samotní politici v parlamente kryjú alebo sa nezaujímajú o predražené nákupy zdravotníctva.
Toto sú starosti týkajúce sa najmä starších ľudí, ktorým dočasné efekty sociálnych balíčkov nezabezpečia v budúcnosti dôstojné podmienky na prežívanie svojej staroby. Oni potrebujú systémové zmeny, ktoré im trvalo zabezpečia vyšší životný štandard v starobe. Bez toho, aby ste urobili trvalé a radikálne zmeny v prospech mladých rodín s deťmi, nebudú fungovať ani sociálne balíčky pre našich seniorov. Nevytváraním preventívnych alebo, inak povedané, systémových riešení pre mladých ľudí zároveň likvidujete životný štandard budúcich dôchodcov. Tieto problémy pôsobia ako spojené nádoby. Vaše riešenia v tomto zmysle pripomínajú vytláčanie tekutiny z jednej strany tejto nádoby tak, aby tá druhá strana mala viac. Ak chceme naozaj zlepšiť podmienky všetkým, musíme do nádoby priliať tekutinu. To znamená, že okrem opatrení na rast ekonomiky, rast reálnych miezd, lepšiu dopravnú infraštruktúru sa musíme zamerať na starostlivosť o mladé rodiny s deťmi.
Podľa renomovaného prieskumu z roku 2013, ktorý sa pýtal, kto by mal podľa vášho názoru poskytovať starším ľuďom každodennú pomoc, takmer 60% respondentov na Slovensku odpovedalo, že by to mali byť členovia rodiny. Iba 36% respondentov povedalo, že by to mali byť štátne inštitúcie, 4% boli za starostlivosť zo strany neziskových organizácií a nepatrné percento si myslelo, že by sa o starých ľudí mali starať súkromní poskytovatelia služieb. Reprezentatívnosť tohto prieskumu nám veľmi jasne ukazuje, ktorému prostrediu by sme sa mali skutočne venovať a v ktorej oblasti, ktorej skupine by sme mali zlepšovať životné podmienky.
Mladí ľudia kvôli skostnatenosti našich inštitúcií utekajú pracovať a študovať do zahraničia. Naše školstvo potrebuje zásadné reformy a nielen výmeny na poste ministrov. Celý rozpočet ministerstva školstva by, bohužiaľ, vystačil jednej menšej, ale špičkovej zahraničnej univerzite. Na Slovensku však tento rozpočet musí stačiť pre všetky vysoké, stredné i základné školy na celý rok. Možno je načase priznať, že náš štát nevedel 25 rokov efektívne spravovať vzdelávanie. Nedokázali sme v ňom urobiť také zmeny, aby sa školstvo aspoň vyrovnalo priemernej konkurencii v krajinách Únie. Najmä vysoké školy by mali naplno zakúsiť zahraničnú konkurenciu. Myslím, že je načase vyslobodiť školstvo z rúk štátu a dať mu priestor na realizáciu. Inštitúcie verejnej správy nevykazujú výraznejšiu zmenu v počte zamestnancov alebo inak.
Dlho pripravovaná a s veľkou pompou spustená reforma ESO je ako Yeti, o ktorom každý rozpráva, a nikto ho nevidí, ale pripomeniem, že v roku 2102, keď sa pripravovala reforma o ESO, bol počet štátnych zamestnancov vo verejnej správe 353-tisíc. Prepáčte, neviem teraz o vyhľadať, hneď to bude. Aha, takto, v roku 2012 počet zamestnancov vo verejnej správe 338 921. V roku 2015 ich už bolo 404-tisíc a dokonca na rok 2016 je ich plánovaných 407-tisíc. To je nárast oproti tomu, kedy vláda prevzala velenie, 68-tisíc zamestnancov vo verejnej správe, a to nehovorím o tom, že prístup k občanom sa nezlepšil a zďaleka nezohľadňuje zvyšujúci sa počet zamestnancov.
Ak si urobíme rekapituláciu pôsobenia tejto vlády, konštatujem, že prežila vďaka predĺženej možnosti čerpať eurofondy, presunu peňazí z druhého dôchodkového piliera do prvého, vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a rošádach v kolónkach štátneho rozpočtu. Ak chcela pôsobiť naozaj sociálne a zodpovedne voči ľuďom, namiesto množstva jednorazových akcií v sociálnych balíčkoch mohla vytvoriť tri alebo štyri zásadné zmeny v sociálnom systéme. Mohla investovať napríklad do výstavby infraštruktúry nájomných bytov pre mladé rodiny s deťmi, čím by podporila zamestnanosť v regiónoch a v odvetví výstavby, plus generovali by sa príjmy do rozpočtu z nájomného. Ďalej by sa vláda mohla venovať väčšej adresnosti sociálnych dávok, čím by sa využívali efektívnejšie verejné financie alebo iné podobné opatrenia, ktoré sú v súlade s charakterom ľavicového presvedčenia voličov. Časť peňazí z lepšieho výberu daní by sa mohla investovať priamo do kvalitnej elektronizácie verejnej správy, nie predraženej, pričom peniaze z európskych fondov ste mohli omnoho masívnejšie využiť na dostavbu dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Imidž Slovenska v zahraničí, najmä v Únii sa tak trochu, mám pocit, kriví. Európska únia sama osebe potrebuje dôležité zmeny a veľké reformy, nemôžeme však našim ľuďom, však hovoriť o tom, že teroristi sú utečenci a tí sú hrozbou a že ich pred nimi v Únii ochránime. Problémy Európskej únie sú jasné, kríza eurozóny, konkurencieschopnosť krajín, priepasť medzi európskou politickou elitou a našimi ľuďmi v regiónoch.
Dnešnej slovenskej vláde uniká veľmi dôležitá diskusia o budúcom formovaní Únie, ktorú nedávno začal aj britský premiér. Aké príspevky má slovenská vláda k tejto téme? Áno, Slovensko určite patrí do Únie. Utieklo síce do Únie pred mečiarizmom, ale jeho aktívna úloha v Únii sa nesmie redukovať len na protestovanie proti rozhodovacím mechanizmom. V tomto zmysle musíme utiecť pred populizmom vlády. Potrebuje posilniť ekonomickú bezpečnosť krajiny. Veď na tvorbe nášho HDP sa už 95 % podieľa export tovarov a služieb, pričom viac ako 75 % nášho exportu vyvážame do krajín Európskej únie. Sme malou a otvorenou ekonomikou. Jednou z jej hrozieb je silná previazanosť na ekonomický vývoj v zahraničí. Ak svetová ekonomika pod vplyvom ekonomickej recesie spomalí, sociálne mikroprogramy vlády budú za prvé ohrozené a za druhé nás nijako nezachránia.
Namiesto záveru si vás dovolím konfrontovať s niekoľkými faktami. Zanechávate rozpočet Slovenska na rok 2016 bez konkrétnych opatrení na zníženie dlhu. Napriek tomu, že deklarujete konsolidáciu verejných financií, výsledkom je rovnaká úroveň štátneho dlhu ako pred rokom. V roku 2012 ste oznámili úsporný balík 22 opatrení, ktoré deklaruje úsporu 2,3 mld. eur. V polovici roka 2014 ste oznámili prvý sociálny balíček, ktorý mal stáť 250 mil. V druhej polovici roka 2015 ste oznámili druhý sociálny balík v celkovej sume okolo 300 mil. a už je avizovaný na obdobie pred voľbami, tesne pred voľbami tretí balík, ktorý by mal stáť viac než prvé dva dokopy. Dokopy chce vláda minúť asi miliardu na sociálne balíčky.
Neviem, či si to celkom viete predstaviť, ale podľa údajov zo Štatistického úradu by ste potrebovali viac než 97-tisíc rokov, aby sa vám podarilo zarobiť miliardu eur za predpokladu, že by ste zarábali každý mesiac v roku priemernú mzdu Slovenskej republiky. Alebo by ste museli presvedčiť viac ako 1 165-tisíc zamestnancov, aby sa počas jedného mesiaca vzdali svojej mzdy. V realite by ste ich museli presvedčiť o čosi viac, pretože nie všetci majú plat vo výške priemernej mzdy. Ak by vláda rozmýšľala systémovo, za tie peniaze by sa dalo postaviť 104 km diaľnic za štandardnú cenu alebo 15 km diaľnic cez najdrahší PPP projekt v histórii Slovenska, ktorý dnes vláda pripravuje. Mohli by ste za to zrekonštruovať železničné trate na vysokorýchlostné s povolenou rýchlosťou 160 km za hodinu alebo nakúpiť 417 moderných železničných vozňov druhej triedy. V Kodani sa napríklad realizuje výstavba podzemného metra, kde cena za 1 km trate vychádza na 15,4 mil. eur. Ak by sme túto sumu zvýšili na 17 mil., postavili by sme 36 km pozemného metra v Bratislave a ešte by zvýšilo na 22 km trate metra napríklad pre Košice. Existuje veľa možností, kam investovať miliardu eur. Možno by ste podporili viac projektov naraz, možno by ste riešili dilemu, ktorý z projektov podporiť radšej. Obmedzenosť peňazí však jednoznačne limituje. Preto ekonómovia merajú ich efektivitu z pohľadu cieľov, aké chce krajina a vláda dosiahnuť. Najčastejšie sa efektivita štátnych výdavkov meria s ohľadom na to, ako zvýšia hrubý domáci produkt krajiny, alebo s ohľadom na počet vytvorených pracovných miest. Niektorí ekonómovia tvrdia, že nižšie dane podporia ekonomiku a tvorbu pracovných miest omnoho viac a rýchlejšie ako málo efektívne štátne výdavky. Iní oponujú, že ak investujete štátne peniaze v dostatočnej miere do vedy a výskumu, súkromný sektor ich začne vytvárať tiež a takto sa urýchli rast HDP. Je preukázateľné, že tieto opatrenia pôsobia na každú krajinu inak v závislosti od množstva faktorov a cieľov, ktoré chcete prioritne dosiahnuť. Je dôležité voliť opatrenia podľa toho, či ekonomika rastie alebo klesá, či potrebujete dosiahnuť krátkodobé efekty alebo dlhodobé. Musíte rozhodnúť, či chcete rozdeliť peniaze ľuďom cez sociálne programy, alebo ich investovať, aby produkovali omnoho vyšší ekonomický rast a rast počtu pracovných miest. Táto vláda však robí z ľudí vazalov. Komunikuje spôsobom, ak budete počúvať a zvolíte nás, prihodíme vám o niečo viac a budeme vás chrániť. Tu treba byť opatrný. Treba si uvedomiť, že ľudia na Slovensku už nepotrebujú sociálne mikroprogramy a prihadzovanie pár drobných cez balíčky opatrení, potrebujú dostať šancu na sebarealizáciu. Potrebujú reálne reformy a seriózne programy, ktoré viac zapoja ľudí do rozhodovania o nich samých.
My všetci pomáhame vyberať hospodárske opatrenia, pomocou ktorých vláda rozdeľuje alebo investuje miliardy eur. Môžeme si pritom klásť otázky o spravodlivosti daňového systému, o význame zahraničného obchodu, o ochrane životného prostredia, ale aj o tom, prečo máme také nízke platy alebo taký vysoký dlh. Ale najmä majme na pamäti, že len raz za štyri roky dávame politikom impulz na hospodárenie so štátnym rozpočtom. Preto je dôležité sledovať ich úmysly a programy, ktoré pripravujú. Myslím si, že je dosť dôležité povedať, že začiatkom budúceho roku dostanú všetci naši občania príležitosť rozhodnúť o 120 mld. To je rozpočet verejnej správy na štyri roky dopredu a to je teda oveľa viac ako 1 mld. alebo 2 mld., ktoré si dali ako cieľ, táto vláda, v roku 2012.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016. Budem sa zaoberať takými dvomi oblasťami. Keďže som člen výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, bude jedna časť vyjadrenia k rozpočtu školstva, a keďže som aj starosta obce, tak ako každý rok sa nezabudnem venovať ani tento rok otázkam, ktoré sú spojené s rozpočtom obcí a miest.
Preberali sme rozpočet školstva na rok 2016 tak ako všetky ostatné kapitoly podrobne na výbore a je treba povedať, že tá argumentácia, ktorá zaznievala z radov opozície, bola, rozpočet v roku 2016 oproti roku 2015 klesá zhruba o 256 mil. euro. Áno, je to pravda, ale ak si pozriete kolónku, ktorá hovorí, aký je výpadok príjmov kapitoly školstva z dôsledku zníženého plnenia z eurofondov, tak výpadok vzhľadom na končiace druhé programové obdobie fondov Európskej únie je 282 mil. eur. To znamená, výpadok, ktorý je spôsobený v školstve, je zásadne spôsobený výpadkom eurofondov a bolo povedané aj zo strany pána poslanca Fronca, aj z niektorých iných členov opozície, že tomuto argumentu rozumia. Takže ja verím, že v tých ďalších vystúpeniach, ktoré sa budú venovať školstvu, budú v tejto otázke korektní a budú tieto otázky hodnotiť korektne. Povedal by som iba niekoľko čísiel, ktoré sa týkajú vysokého školstva, regionálneho školstva, vedy, výskumu, Akadémie vied.
Výdavky na vysoké školstvo v roku 2016 rastú o 1,98 %. Ak mi postavíte otázku, či je to dosť alebo málo, odpoviem, že v absolútnych číslach je to určite málo a vysoké školstvo považujem za podfinancované. Na druhej strane ale musíme číslo rastu o 1,98 % dať do kontextu aj s niektorými inými údajmi a to je napríklad vývoj počtu študentov vysokých škôl. Ja si dovolím ukázať tuto vývoj počtu študentov vysokých škôl od roku 2010 po rok 2014, kde je absolútne jasné z tohto grafu, že počet študentov vysokých škôl klesá a medziročný počet študentov vysokých škôl je o 7,12 %. Takže na jednej strane zo štatistík vyplýva, že medziročný pokles študentov je o 7,12 %, na druhej strane financie do vysokého školstva rastú o 1,98 %. Takže nás určite čaká aj optimalizácia na úrovni vysokých škôl. Je to samosprávna akademická pôda, ktorá na tieto výzvy bude musieť takisto zareagovať v rámci vlastných kompetencií.
Ak by sme otvorili otázky regionálneho školstva, tak musíme povedať, že v regionálnom školstve, čo predstavuje materské školy, základné školy, stredné školy, nám výdavky alebo výdavky v kapitole rastú o 4,94 %, to znamená, nárast je o 4,94 % v roku 2016. Ak by sme tu hovorili o našich záväzkoch, lebo zaznelo to napríklad v slovách pána poslanca Zajaca, že sa nám nepodarilo dostať záväzku, že plat učiteľa v regionálnom školstve bude ku koncu volebného obdobia 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tu musím povedať, že už dnes sme nad priemernou mzdou v národnom hospodárstve podľa štatistík. Podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 rastie plat všetkých zamestnancov vo verejnej správe, teda aj učiteľov o 4 % a podľa návrhu štátneho rozpočtu by sme v roku 2016 sa mali dostať na úroveň 1,16-násobku platu v národnom hospodárstve, to znamená, oproti záväzku, ktorý sme deklarovali počas tohto volebného obdobia, že to bude 1,2-násobok, zaostávame len štyri stotiny, to znamená o 4 % pod týmto záväzkom.
Ja hovorím a myslím si, že je to názor všetkých mojich kolegov poslancov za vládnu stranu SMER, záväzok, ktorý sme dali, že platy učiteľov pôjdu naďalej hore, pôjdu, a keďže dochádza k výraznej konsolidácii verejných financií, budú existovať na to aj zdroje a dlhová služba štátu bude klesať, zadlženie štátu klesá a vytvárajú sa dostatočné finančné zdroje na nato, aby mohli byť investície v zvýšenej miere aj do oblasti školstva a vedy.
Ak budeme hovoriť o ďalšej oblasti výdavkov na vedu a techniku, tak výdavky z kapitoly ministerstva školstva, vedy, mládeže a športu na vedu v roku 2016 oproti roku 2015 rastú o 4,25 %. Či je to málo alebo veľa, ťažko povedať, slovenská veda je takisto ako celé školstvo dlhodobo podfinancovaná, ale výdavky nám rastú a to je podstatné.
Ak by som zhodnotil z tohto pohľadu napríklad názory kolegov vedcov zo Slovenskej akadémie vied, musím povedať, že prvýkrát za dlhé obdobie pri prerokovaní kapitoly Slovenskej akadémie vied na výbore bolo povedané, že slovenská veda s týmto rozpočtom, ktorý má k dispozícii, rok 2016 a ďalšie roky prežije, a takisto vysoko, vysoko bola hodnotená stabilizačná zmluva, ktorá bola podpísaná a ktorá znamená aj konsolidáciu Slovenskej akadémie vied, znamená reštrukturalizáciu Slovenskej akadémie vied a optimalizáciu počtu ústavov a vnútornej organizačnej štruktúry.
Čiže z týchto pohľadov, ktoré som povedal, by sa teoreticky mohlo zdať, že v školstve je absolútne všetko v poriadku, že je tam peňazí navyše. Nie, nechcem to povedať týmito slovami, len hovorím v rámci možnosti a v rámci veľkosti periny, ktorú máme k dispozícii, sa prikrývame takou perinou, ako máme, a dochádza vo všetkých oblastiach, ktoré som pomenoval, k rastu výdavkov v roku 2016.
Poďme teraz na otázky, ktoré sa týkajú rozpočtov obcí a miest. Je tu dobrá správa pre obce a mestá, že v roku 2016 je rozpočtované oproti roku 2015 príjmy z daní z príjmov fyzických osôb, to znamená vlastné príjmy a obcí, miest, vyššie o 9,13 %. Čiže príjmy z daní z príjmov fyzických osôb budú vyššie pre obce a mestá o 9,13 %. Znovu si dovolím ukázať jeden malý krátky graf, ktorý hovorí o raste príjmov obcí a miest od roku 2014, kde je to skutočnosť zhruba 1,05 mld. a predpokladaný výsledok v roku 2018 na 1,807 mld. Pre porovnávanie, v roku 2010 bol tento výnos dane vo výške 995 mil. eur, to znamená, ak porovnám rok 2010 s rokom 2018, dochádza takmer ku 100 % nárastu príjmov obcí a miest za obdobie 8 kalendárnych rokov, čo považujem za nesporný úspech vlády Roberta Fica, a myslím si, že toto bude vysoko hodnotené aj zo strany občanov, kde konečne budú môcť byť významné impulzy rozvojové aj do hospodárenia obcí a miest.
Ak by sme sa pozreli na ďalšie príjmy, ktoré budú mať obce a mestá v spomenutom období, tak musím povedať, že existujú tu aj transfery zo štátneho rozpočtu, a napríklad z ministerstva školstva, vedy a výskumu to budú transfery vo výške 3,5 mil., takmer 3,6 mil. eur predovšetkým na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov a debarierizáciu škôl.
Z ministerstva vnútra príde vo forme transferov do obcí a miest 732 mil. eur, z čoho gro bude na prenesený výkon štátnej správy.
Z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja to bude 20 mil. eur, z čoho 13,710 mil. bude na kapitálové transfery, predovšetkým na dotácie na rozvoj bývania.
Z ministerstva hospodárstva predovšetkým na verejné osvetlenia pre obce a mestá a poradenstvo v oblasti energetiky pôjdu finančné prostriedky vo výške 3,7 mil. eur.
Z rozpočtu ministerstva práce a sociálnych vecí pôjde 55,5 mil. eur predovšetkým na výkon osobitného príjemcu spojených, ktoré sú spojené s výdavkami na stravu, školské potreby pre deti v hmotnej núdzi a financovanie zariadenia sociálnych služieb.
Z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pôjde 144 mil. eur na spolufinancovanie spoločných projektov z eurofondov. Z úradu vlády pôjde 50-tisíc eur na podporu obcí ako kapitálový transfer.
Z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy to bude 4,7 mil. na financovanie na individuálnych potrieb obcí na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok.
Okrem týchto transferov, ktoré som tu uviedol, čo znamená významný finančný balík, ktorý, sa dá povedať, že je porovnateľný s vlastným výnosom alebo s vlastnými príjmami podielu daní z príjmov fyzických osôb, Sú tu transfery do rozpočtov obcí vo výške celkom 21,603 mil. eur z Environmentálneho fondu, Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia.
Takže ak budeme hodnotiť tieto veci, musím si pomôcť citáciou zo stanoviska Združenia miest a obcí k rozpočtu. Citujem: "Pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy boli do úvahy vzaté aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov, za čo sme boli kritizovaní, že vraj tieto opatrenia nie sú zahrnuté v rozpočte." Tu je odkaz tých, ktorí to hodnotili a ktorých sa to týka, čo má alebo môže mať vplyv na rozpočty obcí. Okrem týchto opatrení obsahuje návrh rozpočtu aj ďalšie tituly vyplývajúce zo zmeny legislatívy alebo zámerov vlády. Ide najmä o krytie výdavkov na nový zákon o športe, ktorý len budeme schvaľovať, osobitný príspevok pre Fond na podporu umenia. V zmysle záverov kolektívneho vyjednávania sa v návrhu rozpočtu verejnej správy počíta s valorizáciou platov zamestnancov verejnej správy vo výške 4 %, to znamená, všetci zamestnanci verejnej správy, tí, ktorí majú veľmi nízke platy v opatrovateľských zariadeniach, v domovoch sociálnych služieb, všetci môžu rátať konečne s nárastom platov aspoň o 4 %.
Je pravdou, že voči roku 2015 vzhľadom na pokles financovania z fondov Európskej únie dochádza k poklesu kapitálových výdavkov o 24,1 %, ale verím, že v tom ďalšom programovacom období to bude vynahradené.
Celkový záver hodnotenia rozpočtu Združením miest a obcí Slovenska: "Združenie miest a obcí Slovenska odporúča návrh štátneho rozpočtu na ďalšie legislatívne konanie a odporúča jeho schválenie."
Dámy a páni, ak sme tu kritizovaní za mnohé veci, myslím si, že je nielen právom opozície, aby poukazovali na problémové otázky rozpočtu, je to dokonca povinnosťou opozície, ale pri svojich hodnoteniach by som prosil o triezvy pohľad, o korektný pohľad a o kompetentný pohľad a ja som sa snažil u všetkých veci, ktoré sa dajú dokumentovať, dokumentovať na číslach a hodnotil som to aj ústami iných, ktorých sa to bytostne dotýka, ako je Združenie miest a obcí Slovenska.
Chcem tlmočiť pánovi ministrovi financií aj predsedovi vlády poďakovanie starostov a primátorov za to, že dostáli záväzku a v roku 2016 sa zvyšuje podiel z príjmov z daní fyzických osôb na 70 %, a treba povedať, že bola to práve vláda Ivety Radičovej a minister financií Ivan Mikloš, ktorý obciam a mestám pustil žilou, keď znížil tento podiel zhruba na 65,4 %. Čiže vrátili sme to tam, kde to bolo predtým, zvyšuje sa zamestnanosť, zvyšujú sa platy, rastú príjmy a za toto, že záväzky, ktoré boli dané, ako bolo dokumentované, smerom k roku 2018 budú príjmy obcí a miest takmer dvojnásobné oproti roku 2010.
Patrí tejto vláde vďaka.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán neprítomný minister, vážený pán spravodajca, asi viete, že nie som ekonóm, ale myslím si, že o štátnom rozpočte by mali uvažovať aj neekonómovia, a snáď to nevyznie ako prejav neskromnosti, keď poviem, že si dokonca myslím aj to, že to môže byť aj dôležitým obohatením tohto rýdzo ekonomického uvažovania.
Úvodom chcem povedať a to hovorím vlastne každý rok, že nezávidím ministrovi financií, ktorý je každoročne limitovaný, a to hneď z viacerých strán. Na jednej strane udržať deficit pod stanovenou hranicou, na druhej populistickými sľubmi svojho šéfa smerom k potenciálnym voličom - najnovšie pod názvom sociálne balíčky - a na tretie rôznymi kostlivcami typu stále vysoký štátny dlh, jadrovky či environmentálne a ekonomické úľavy neraz práve tým najväčším znečisťovateľom, predražené tendre a podobne, hoci napríklad garáže pod Bratislavským hradom. Všakáno?
A tak nečudo, že sa škrtá aj tam, kde už zdanlivo nie je z čoho. A ešte niečo, netvrdím to, že všetky problémy, ktorým minister financií čelí idú na vrub tejto vlády. Nedá mi však nepripomenúť rozšafnú politiku, hospodársku politiku počas prvej vlády Roberta Fica, ktorej následky sa stále ešte vracajú ako bumerang jeho druhej vláde, najmä tá podoba štátneho dlhu, ktorý tak enormne narástol práve v období prvej vlády. Navyše boli to najmä roky 2006 až 2010, keď nás vláda učila, že život na dlh je to pravé orechové, a kedy sa podchvíľou vynárali a dlho zostávali, čiastočne aj dodnes zostávajú nepotrestané nové a nové nástenkové a emisné kauzy dávajúce zelenú finančným podvodom a tunelovaniu verejných prostriedkov. Toľko k tomu historickému, ale stále ešte aktuálnemu pozadiu, prečo som považoval za potrebné povedať na úvod.
A teraz k samotnému diskutovanému návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je podľa mňa problematický hneď z viacerých príčin. Rád by som sa naň pozrel najmä z troch aspektov. V prvom rade ide o samotnú filozofiu tvorby rozpočtu a jej súlad, resp. nesúlad s programovým vyhlásením vlády. Medzi týmito dvoma zásadnými materiálmi vidím podstatný rozpor. Ten rozpor sa dá nájsť na mnohých miestach, ale ja sa dotknem len toho, že návrh rozpočtu takmer vôbec nezohľadňuje deklarované prísľuby vlády o prechode na zelenú ekonomiku a trajektóriu trvalo udržateľného rozvoja.
Jeden z dôvodov, prečo je to tak, vidím v odmietnutí čo i len opatrne prikročiť k tzv. ekologickej daňovej reforme. Podotýkam, že v tomto prípade je pojem ekologický príliš úzky, je to zaužívaný terminus technicus, ale nevystihuje celkom podstatu problému, ktorá je oveľa širšia. Ja som už o tom viackrát na tejto pôde hovoril, ale zopakujem hlavný zmysel tejto daňovej reformy a to je logicky vyššie zaťaženie "vecí", ktorých chceme mať čo najmenej, patrí sem napr. nadmerné čerpanie surovín, plytvanie vzácnymi zdrojmi, devastácia krajiny, znečisťovanie životného prostredia a podobne a, naopak, čo najnižšie zaťaženie toho, čoho chceme mať čo najviac, teda najmä pracovných príležitosti, teda práce. Podotýkam, že ide o opatrenie rozpočtovo neutrálne, ktoré nepredstavuje nejakú novú záťaž pre rozpočet. Ale aj bez splnenia vyššie uvedenej požiadavky sa darí aspoň čiastočne dodržať sľuby programového vyhlásenia vlády. Stačilo napríklad dôsledne využiť očakávané zdroje z predaja emisných kvót na skutočne zelené projekty, akceptovať naše požiadavky na ozelenenie procesov verejného obstarávania, či podmieniť investičné stimuly aj ich environmentálnym prínosom, čo bolo v tejto sále opakovane odmietnuté. Namiesto toho sme boli často svedkami skôr opaku. Bolo tu už viackrát spomenuté pomerne veľké množstvo parciálnych rizík rozpočtu. Hlavný problém vidím, alebo ak chcete, riziko vidím v tom, že principiálne, dlhodobo a systémovo nerieši problém dlhu verejných financií, pomáha konzervovať prekonaný rozvojový model industriálnej éry, nezakladá udržateľné smerovanie ekonomiky, nepreferuje a dostatočne nepodporuje malých a stredných podnikateľov domácej proveniencie, ako aj v tom, že systémovo ide daňová hospodárska politika štátu, tak ako je počas tejto vlády nastavená, v protismere proti perspektívnym a dlhodobo udržateľným trendom, a to napriek početným reštrikciám, ktoré sú nie vždy nasmerované tým správnym smerom a dotýkajú sa neraz i vitálne dôležitých oblastí, niektoré spomenula kolegyňa Jurinová, niektoré ďalší predrečníci, kde na druhej strane nepostihujú napríklad problematické dotácie, stimuly, garancie a pod. do aktivít, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú alebo môžu priniesť neraz viac škody ako úžitku.
Práve krízové roky, ktoré sa podľa mňa, a nielen podľa mňa, stále ešte neskončili, sú výzvou, aby sme hľadali riešenia z kategórie win-win stratégie dvojitých alebo viacnásobných víťazstiev. Myslím si, že v budúcnosti nás nič iné ani nečaká, resp. ak nesiahneme dôsledne po tejto stratégii, tak naša budúcnosť bude čím ďalej, tým viac neistejšia. A práve tzv. zelené projekty, podpora zelenej, a nie sivej, teda betónovej infraštruktúry sú priam ideálnou ukážkou uplatnenia takejto win-win stratégie, lebo sú skutočne prínosné paralelne vo viacerých sférach a následne prinášajú pozitívne synergické efekty.
Z ekonomického hľadiska ide teda o skutočné rozvojové impulzy, o ktorých pán premiér tak rád hovorí, len kým on uvažuje o rozvojových impulzoch v intenciách plus-mínus polovice 20. storočia a Slovenska ako krajiny tretieho sveta, zelené projekty sú témou storočia 21., éry postindustrializmu a úspešne sa realizujú práve vo veľkostne porovnateľných krajinách, ako je napríklad Fínsko či Dánsko. Zahraničné skúsenosti dokazujú, že jedno euro vložené do takýchto zelených projektov a realizácií prináša dve eurá následných benefitov. Nehovoriac o tom, že ide aj o potenciálny generátor množstva dlhodobo udržateľných pracovných príležitosti a "last but not least" ide, samozrejme, o príspevok k zlepšeniu životného prostredia a celkovo kvality života obyvateľov Slovenska. A ešte niečo, ide o opatrenie ktoré by zlepšilo medzinárodné renomé Slovenska a posunulo krajinu tým správnym smerom, na trajektóriu dlhodobo udržateľného spôsobu existencie. Otázka preto znie, prečo sa takýmto rozvojovým impulzom a takémuto smerovaniu ekonomiky až na výnimky, teda aby som nebol čierno-biely, tak bránime, keď vo svojom programovom vyhlásení ho vláda sľubuje. Len preto, lebo v tejto sfére nepodniká dosť vláde a SMER-u blízkych firiem? Prečo v skutočnosti radšej robíme pravý opak a dotujeme neefektívne, neperspektívne a často i škodlivé prevádzky? Za všetky spomeniem aspoň hnedouhoľné baníctvo na hornej Nitre, ale to je naozaj len príklad za mnohé, namiesto toho, aby sme vytvárali podmienky na ich transformáciu na niečo menej závadné, zmysluplné a perspektívne. Stále ešte plánujeme a neraz i realizujeme projekty v duchu 50. rokov minulého storočia a nepodporíme ani za nič pozitívne trendy a udržateľné aktivity na domácej báze.
A ešte niečo, v rozpočte sa už niekoľko rokov opakuje mantra o celkovom bohatstve štátu. Myslím si, že je to mimoriadne produktívny prístup, nevymysleli sme ho na Slovensku, prišiel zrejme z Bruselu alebo zo štruktúr OSN a myslím, že by sme sa mu mali seriózne venovať. V rozpočtoch býva len tak, len tak zmienený, nepodložený nejakými konkrétnymi faktami. A ešte asi využijem inštitút interpelácií a pána ministra sa v najbližšom čase opýtam na nejaké konkréta okolo vývoja celkového bohatstva štátu, pretože sa obávam, že toto celkové bohatstvo skôr klesá, než by rástlo, a to v závislosti od straty ľudského kapitálu, ktorý charakterizuje jednak únik schopných ľudí smerom na západ, jednak dlhodobo neuspokojivá úroveň nášho školstva, vedy, inovácií a podobne, poklesu ekonomického kapitálu, spomeniem chronickú zadlženosť štátnej kasy i samospráv a rastúca zastaranosť národného hospodárstva a veľkej časti infraštruktúry, ale najmä, a to sa týka prírodného kapitálu, pokračujúca exploatácia a devastácia tejto dôležitej zložky celkového kapitálu podieľajúceho sa na celkovom bohatstve štátu.
Druhá hierarchická úroveň môjho pohľadu na návrh rozpočtu sa týka jednotlivých rozpočtových kapitol. Dotknem sa aspoň dvoch skupín kapitol, v prvom rade tých, ktoré gestoruje náš výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ako kapitola pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tak aj kapitola životného prostredia stojí a padá na peniazoch z Bruselu, a to v rozsahu, ktorý musí nepripraveného čitateľa priam šokovať. V prípade ministerstva pôdohospodárstva predstavuje prostriedky Európskej únie spolu so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu neuveriteľných viac ako 92 % z celkových výdavkov kapitoly rezortu. Možno sú europeniaze istejším zdrojom ako čím ďalej, tým viac virtuálne domáce zdroje, a najmä v prostredí SMER-u, v ktorom sa často spomína vízia sebestačnosti Slovenska v rôznych oblastiach a zároveň sa s obľubou kritizuje politika Bruselu, mi to pripadá byť prinajmenšom zvláštne a dlhodobo neudržateľné, dvojnásobne pri rezortoch, kde ide o pôdu, potraviny, lesy, vodu, vzduch, prírodu, teda statky, na ktorých sme dlhodobo existenčne závislí ešte viac ako na rope, zemnom plyne či uráne. Ak napriek takýmto obrovským externým zdrojom nie sú naše poľnohospodárstvo a životné prostredie, mierne povedané, v dobrej kondícii, čo budeme robiť potom, keď tieto zdroje skôr či neskôr vyschnú? Napokon pokles zdrojov z rozpočtu EÚ sa prejaví už v nasledujúcom roku, to tu už bolo tiež konštatované, konštatuje sa to v samotnom rozpočte, aj keď za svoje postoje k Európe si ani tieto redukované zdroje podľa mňa nezaslúžime. Nehovoriac o tom, ako tu tzv. priatelia kohézie svorne plačú, že ten zlý Brusel nám dáva stále tak málo, a ako nás diskriminuje. Akosi sme si dosiaľ nevšimli, že od vstupu do klubu najbohatších krajín sveta zvaného OECD je našou povinnosťou viac dávať, ako brať. Už predvlani si kapitola ministerstva životného prostredia vyslúžila neradostný prívlastok najviac zoškrtanej kapitoly spomedzi rozpočtových kapitol. Tento rok sa situácia nielenže opakuje, ale nadobúda priam patologické rozmery.
Pokiaľ by však škrtanie v tomto rezorte išlo na úkor napríklad výstavby nových priehrad a betónovania tokov i potokov, potom by to nemusela byť až taká zlá správa. Obávam sa však a viaceré čísla uvedené v rozpočte ma presviedčajú ma o tom, že práve toto nebude hlavná sféra škrtania a škrtenia, teda to betónovanie.
A teraz konkrétnejšie k spomínaným dvom rozpočtovým kapitolám.
Čo sa týka návrhu rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, má navrhovaný celkový limit rozpočtových výdavkov na rok 2016 v porovnaní s rokom 2015 medziročne klesnúť o 10,52 %. Odôvodňuje sa to okrem iného tým, že programové obdobie 2014 až 2020 sa ešte iba rozbieha. Keďže však hovoríme o roku 2016 a ďalších a koniec roku 2016 je už bezmála stredom, a nie začiatkom tohto programového obdobia, je takéto zdôvodnenie pre mňa dosť zvláštne. Nevyčerpané prostriedky zo starého programového obdobia 2007 - 2013 na Program rozvoja vidieka podľa všetkého prepadnú. Program rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020, teda na celé programové obdobie sľubuje medziročný nárast a obsahuje celý rad pekne znejúcich položiek a opatrení, ale som presvedčený, že nik z poslancov a poslankýň v tejto Národnej rade presne nevie, čo sa pod týmito eufemizmami v skutočnosti skrýva. Pretože keby sa naozaj realizovali tak, ako sa volajú tie položky, tak by sme tu mali o tri roky raj na zemi. Obávam sa, že tomu tak nebude.
Z trhovo orientovaných výdavkov ide symbolicky najviac na podporné programy pre sektor vína, nič proti, ale pritom na reštrukturalizáciu, revitalizáciu či záchranu vinohradov z tejto čiastky pripadá rovná nula. V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu, skrátene IROP, sa okrem iného predpokladá aj rozvoj verejnej osobnej dopravy a cyklodopravy. V skutočnosti na cyklodopravu ide, pokiaľ som dobre informovaný, nielen na základe podrobného štúdia rozpočtu, ale aj iných informačných zdrojov, ide taktiež nula eur a je to pre mňa jedna z ukážok toho, že pekne znejúce reči a sľuby, viď Národná stratégia rozvoja cyklodopravy a ďalšie záslužné dokumenty, ktoré som neraz chválil, keď príde na lámanie chleba, teda na tvorbu rozpočtu, tak sa ocitnú na mizine. Je to len nepatrný fragment zdanlivo, ale zároveň signifikantný fragment, ktorý dokumentuje ten obrovský rozdiel v slovách a v skutkoch.
Treba povedať, že tento deficit zdrojov na cyklodopravu je o to nepochopiteľnejší, že ide o rezort, do ktorého budú plynúť, aspoň na naše pomery, priam astronomické prostriedky, a teda aspoň symbolickú časť venovať cyklodoprave, ktorú, myslím si, každý udržateľne uvažujúci človek považuje za jednu z ciest, ako pomôcť riešiť naše pomaly fatálne dopravné problémy, najmä v mestách, každý takto uvažujúci človek by asi privítal istý, hoci malý rozpočet pre túto položku.
Výdavky na Európsku územnú spoluprácu by mali do roku 2018 medziročne rásť, ale v porovnaní s inými položkami majú v celkovom trojročnom cykle skôr symbolickú ako reálnu výšku. Podpora ekologického poľnohospodárstva v rámci rezortu je opäť viac rétorickým cvičením ako skutočnosťou. Keď v položke platba na prechod na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva sa objavuje suma cca 1,8 mil. eur, čo je približne 1,5 promile výdavkov celej rozpočtovej kapitoly.
Druhú skupinu tvoria - a potom v závere sa ešte dostanem k životnému prostrediu ako k svojej priorite - druhú skupinu tvoria ostatné rozpočtové kapitoly, za všetky si všimnem aspoň "nadstavbové kapitoly" rezortu kultúry a rezortu školstva, vedy a športu vrátane kapitoly SAV.
Navrhovaný rozpočet rezortu kultúry má byť o 5,72 % vyšší, ako bol v roku 2015. Za pozitívum možno označiť aj mierny nárast prostriedkov pre Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, čo však nemusí automaticky znamenať aj navýšenie prostriedkov do obnovy pamiatok, čo naznačuje aj skutočnosť, že obnovou nehnuteľných pamiatok alebo obnovu nenachádzame ani v prehľade strategických zámerov kapitoly. Napokon, čo už viac môže dokumentovať vzťah rezortu a štátu k pamiatkam ako kauza garáže v areáli Bratislavského hradu či rozpadajúci sa vládny kaštieľ v Rusovciach v správe Úradu vlády Slovenskej republiky. Dotačný systém rezortu bude v nasledujúcom roku disponovať púhymi 10. mil. eur, čo je polovica v porovnaní s týmto rokom. Zdôvodňuje sa to vznikom novej verejnoprávnej inštitúcie, Fondu na podporu umenia, čiže v konečnom dôsledku by nemalo dôjsť k poklesu financovania, ide len o rozdelenie tohto systému do dvoch subjektov, ale dáme sa prekvapiť, aká bude realita.
Ako školstvo, tak aj veda, výskum a napokon aj šport, aj keď od budúceho roka sa čiastočne v prípade športu zmení, trpia na Slovensku dlhodobo deficitom prostriedkov. Je nad slnko jasné a bolo to tu už veľakrát povedané a bude to tu veľakrát povedané, že financovanie nášho školstva je obrovská medzinárodná blamáž a netýka sa to len platov učiteľov. Týka sa to aj učebných pomôcok, zariadenia, vybavenia, stavebnotechnického stavu veľkej časti našich škôl a podobne. Teraz nehovorím o tých koncepčných veciach v našom školstve, ale naozaj len o jeho financovaní, aj keď sú to do istej miery spojené nádoby.
Ale asi nič tak na Slovensku zdrojovo nezaostáva za európskym priemerom a odporúčaniami Európskej únie ako veda a výskum. S cirka 0,5 % HDP na vedu a výskum sme na tom trikrát horšie v porovnaní so susednou Českou republikou, takmer štyrikrát horšie v porovnaní s odporúčaniami Európskej únie a takmer desaťkrát horšie ako veľkostne porovnateľné Fínsko. Tento stav pretrváva dlhodobo a máločo nasvedčuje tomu, že by ho niekto chcel zmeniť. Tých pár tisíc slovenských vedcov a výskumníkov zrejme nepredstavuje relevantnú voličskú základňu, ktorá by politikom SMER-u - SD stála za pozornosť.
Ako sme sa dozvedeli z návrhu štátneho rozpočtu, napriek tejto katastrofálnej situácii majú verejné výdavky na vedu a techniku v roku 2016 klesnúť v porovnaní s rokom 15 o 16,5 % v dôsledku redukcie zdrojov a rozpočtu EÚ. Odzneli tu už aj iné čísla, ja som si prečítal čierne na bielom toto, môžeme sa sporiť o to, či pohár je poloplný alebo poloprázdny, ale určite nikto nemôže spochybniť tú tézu, že vo vede a výskume sme naozaj absolútne na chvoste Európskej únie, a to, že sa teraz na tri roky stabilizoval rozpočet SAV-ky, chvalabohu, ale je to len udržiavanie tej totálnej mizérie s tým minimálnym nárastom, ktorý je tak asi na hranici, by som povedal, navýšenia platov z titulu, z titulu inflácie. Toto všetko ostro kontrastuje so znením programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala rozvíjať vedomostnú spoločnosť a podporovať vedu. To už je také malé prehlásenie, si dovolím, opäť možno, možno som hovoril aj vlani, predstavitelia jednotlivých vlád Slovenskej republiky za posledných minimálne desať rokov deklarovali potrebu adekvátneho financovania vedy a výskumu, avšak vždy to zostalo len vo verbálnej rovine. Viackrát sa stalo, že vládna moc prerušila kontinuálne vyhlasovanie všeobecnej výzvy APVV, a to bez jasne deklarovaných a zdôvodnených príčin. Tým sa zásadne narúša možnosť efektívneho a kontinuálneho výskumu, ktorý jediný môže zvýšiť inovatívnu pozíciu slovenskej spoločnosti. Keď som si podrobnejšie študoval tú tabuľku o financovaní príspevkových organizácii SAV, objavil som tam, pán minister, jednu vecnú chybu, to neberte odo mňa ako nejakú provokáciu opozičného poslanca, ale snahu vylepšiť znenie zákona o štátnom rozpočte. Uvádzate tam Geologický ústav SAV a jeho rozpočet, dokonca až do roku 2018. Tento ústav od 1. júla neexistuje, pretože sa integroval spolu s Geofyzikálnym ústavom, vytvoril Ústav pre výskum Zeme, takže bolo by tam túto skutočnosť treba zohľadniť. Stalo sa tak už pred takmer polrokom, čiže nie je to taká úplne nová skutočnosť.
No a teraz ešte budem chvíľu za týmto pultom, ale už nie veľmi dlho, chcem spomenúť aj tie tzv. subtílnejšie témy v rámci jednotlivých kapitol. Napríklad skutočnosť, že slovenský podiel HDP na zahraničnú rozvojovú pomoc patrí k najnižším EÚ, a ak mám byť konkrétny, táto suma je cirka štyrikrát nižšia ako náš záväzok, ktorý sme sa zaviazali plniť od roku 2015, teda práve od tohto roku, a nárast nevidíme ani v tých ďalších rokoch, teda netýka sa tá stagnácia len roku 2016, ale celého toho trojročného obdobia. Táto skutočnosť je tento rok zvlášť vypuklá v kontraste s konštatovaním, že Slovensko podporuje údajne riešenie problému utečeneckej krízy v krajinách jej vzniku. Ak by tomu tak bolo, tak by asi táto rozvojová pomoc musela byť aspoň na úrovni toho, čo sme sa zaviazali, teda štyrikrát vyššia.
Iným prípadom sú zdroje na podporu fungovania tretieho sektora, jedného z mála segmentov našej spoločnosti, ktorý viac dáva, ako berie, ale aj tak naši financmajstri - a nielen tento, ktorý tu sedí, ale jeho predchodcovia - stále špekulovali a špekulujú, ako jeho chabé zdroje ešte viac okresať. Nad tretím sektorom visí dlhodobo Damoklov meč postupného znižovania výšky daňovej asignácie v prospech mimovládnych organizácií, a to bez toho, aby tu vznikla reálna alternatíva, napr. nezávislá grantová agentúra alebo vrstva podnikateľov, sponzorov a filantropov ochotná a schopná suplovať doterajšiu pomoc štátu. A ako stále menej a menej tretiemu sektoru pomáhať a neprísť pritom o prínosy z dobročinných aktivít mimovládok však nikto z kompetentných dosiaľ nevysvetlil. No v rozpočte ako celku i vo väčšine rozpočtových kapitol pretrvávajú minimálne prostriedky na podporu občianskych združení, v rezorte životného prostredia i školstva pretrváva často kritizovaná takmer nulová podpora environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Kapitolou samou osebe je energetika, jej proklamované ciele o energetických úsporách, zvyšovania energetickej účinnosti bez dostatočne účinných podporných legislatívno-ekonomických nástrojov a pri skutočnej podpore skôr opačnej orientácie našej energetiky. Nebudem v tejto chvíli hovoriť o nebezpečných plánoch na budovanie nových energetických veľkozdrojov, pre Slovensko mnohostranne nevýhodných. Pozri situácia okolo Enelu astronomické a nepochopiteľne rastúce sumy na dostavbu Mochoviec a podobne.
Obmedzím sa len na zdanlivú drobnosť. Už bezmála 40 rokov sa v štátnom rozpočte objavuje položka na likvidáciu havarovanej jadrovej elektrárne A1. Nie je vám to čudné, že 40 rokov tu likvidujeme jednu nie príliš veľkú jadrovú elektráreň a nie sme schopní uviesť teda ten areál do pôvodného stavu a stále nám žerie nejaké, nejaké prostriedky? Opýtam sa v tejto súvislosti inak. Nebojíte sa toho, po koľko sa budeme všetci skladať, keď budeme chcieť dôsledne zlikvidovať všetky jadrové reaktory po skončení doby ich prevádzky?
Tretia rovina, v ktorej sa dá na rozpočet pozerať, je tá, ktorú je treba čítať prevažne len medzi riadkami. To je tá, ktorá sa skrýva za záplavou pekných slov a eufemizmov na zamaskovanie často niečoho úplne iného, než je na papieri napísané. Píšeme o ekologickom hospodárení v lesoch a skutočnosť, ktorú môžeme každodenne vidieť, je premena lesov na rúbaniská. Hovoríme o realizácii priorít environmentálnej politiky a neraz tým myslíme výstavbu priehrad, rúbanie brehových porastov a betónovanie brehov, tokov a potokov. Hovoríme o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie a predstavujeme si pod tým likvidáciu posledných prírodných úsekov pozdĺž našich riek či areálov stromovej zelene vo voľnej krajine. Hovoríme o podpore rozvoja cestovného ruchu a ja sa pritom hrozím ďalšej výstavby toto druhu devastujúcej chránené územia. Hovoríme o zefektívnení železničnej dopravy a myslíme tým často rušenie obľúbených vedľajších tratí a spojov a tak ďalej a tak podobne.
A teraz ešte na záver k tej kapitole životné prostredie. V prospech rezortu je treba povedať, že sa zmohol aspoň na otvorene kritický postoj k tomu, čo ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na rok 2016 životnému prostrediu pridelilo. To nie je celkom bežné u iných ministrov, takže aspoň v tomto klobúk dolu.
A teraz pár citátov z návrhu rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia. Citujem: "Výdavky na rok 2016 sú navrhnuté v sume 137 178 981 eur, čo je v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2015 zníženie o 79,7 %."
Ďalší citát: "Nedostatok finančných prostriedkov v kategórii kapitálové výdavky neumožní realizovať nákup výpočtovej techniky strojov, prístrojov, zariadení, rekonštrukcie budov a podobne. Výrazne sa zvyšuje objem bežných výdavkov" rozpočtovaných na, teda výdavkov "rozpočtových a príspevkových organizácii v pôsobnosti rezortu."
To by mohla byť dobrá správa, má to však jedno veľké ale. Ide totiž a to sa konštatuje aj v kapitole a to si pamätáme my, ktorí sme sa tým pred rokom podrobne zaoberali a predkladali tu aj nejaké pozmeňováky, že ide v podstate len o akési dorovnanie tých rozpočtov na úroveň z roku 2014. Teda je to akýsi návrat k tomu stavu a prejav akejsi sebakritiky tvorcov rozpočtu za to nehorázne zoškrtanie týchto vitálne dôležitých rozpočtov organizácií typu SHMÚ, Inšpekcia životného prostredia, Agentúra životného prostredia, ŠOP-ka a ďalšie, ku ktorým došlo vlani, napriek nášmu veľkému kriku sa v tom vlani nič nezmenilo, tak sa to zmenilo aspoň v tohtoročnom rozpočte, ale ako som povedal, je to len návrat do toho neuspokojivého, ale ako-tak, ako-tak akceptovateľného stavu. Napriek tomu sa konštatuje aj v kapitole životného prostredia, "je tento navrhovaný objem bežných transferov v príspevkovej organizácii nepostačujúci, pričom príloha materiálu prináša dlhý zoznam rozpočtom nezabezpečených oprávnených výdavkov".
Ďalší citát: "Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na roky 2016 - 2018 považujeme za nedostatočne nezabezpečený nárast obligatórnych výdavkov rezortu v požadovanom rozsahu a nezohľadňuje ani potreby vyplývajúce z národnej legislatívy, ako aj vo vzťahu k záväzkom, ktoré máme voči Európskej únii. Navrhovaný objem bežných finančných transferov pre príspevkové organizácie nepostačuje ani na náhradu miezd a odvodov v nevyhnutnom rozsahu a vytvára tlak na výrazné zníženie počtu zamestnancov, čo môže mať v konečnom dôsledku negatívny vplyv na plnenie povinností a úloh ministerstva a jednotlivých organizácií vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo záväzkov voči EÚ a podobne."
No a ešte jedno pozoruhodné konštatovanie. "V návrhu rozpočtu nie sú zabezpečené výdavky na protipovodňové opatrenia a niektoré ďalšie oblasti, ktoré ministerstvo považuje za prioritné. Okrem toho sa uvádza aj zoznam obligatórnych výdavkov, napr. na efektívne uplatňovanie ekonomických nástrojov ochrany prírody, výkup, prenájom pozemkov, a finančný príspevok, napr. v ochranných lesoch v neštátnom vlastníctve v jadrovej zóne svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy."
Tu ten deficit deklarovaný v kapitole životného prostredia predstavuje 3 mil. eur. Toto konštatovanie si zaslúži trochu viac pozornosti. Keď sme tu pred dvoma rokmi vo veľkom zhone a s veľkou kritikou schvaľovali nedomyslenú a do polohy vykonávacích predpisov nedotiahnutú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, predkladateľ argumentoval najmä tým, že ju treba bezodkladne prijať, lebo musíme riešiť problém kompenzácie majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom, a to aj bez toho, aby sme mali pred sebou k dispozícii zoznam disponibilných pozemkov vo vlastníctve štátu, ktoré bude možné poskytnúť ako takúto náhradu. Aj môj opakovaný návrh, aby sa na túto kompenzáciu poskladali tí, ktorí z podnikania na území národných parkov bezprostredne profitujú, teda najmä podnikateľské subjekty, ktoré generujú zisky najmä z toho, že pôsobia na území národných parkov, zapadol bez odozvy prachom. Pýtam sa prečo. Keď takéto riešenie by bolo spravodlivé a navyše by poskytlo štátu chýbajúce prostriedky takpovediac na zlatom podnose. A zrazu dva roky po tu máme zúfalý výkrik zo strany toho istého predkladateľa, pána ministra Žigu, že to, kvôli čomu sme tu v roku 2013, kvôli čomu sme tu zápasili a kvôli tomu nepodarku zákona, s ktorým prišiel, sa nielenže v rokoch 2014 až 2015 nerealizovalo, ale nebude sa to realizovať ani v roku 2016 a je dosť možné, že ani v rokoch ďalších.
Ešte spomeniem pár tých deficitov. Je ich tam kvantum, ale vybral som len príkladmo: dobudovanie európskej sústavy Natura 2000, deficit 1 mil. eur, plnenie Akčného plánu v Národnej stratégii ochrany biodiverzity, deficit 1 mil. eur, plnenie opatrení Programu starostlivosti o mokrade, 194-tisíc eur, sanácia havarijných úložísk ťažobného odpadu a havarijných environmentálnych záťaží, 100-tisíc eur a tak ďalej a tak ďalej.
V tabuľkovej prílohe s názvom Rozpočtom nezabezpečené výdavky organizácií v pôsobnosti ministerstva životného prostredia zo štátneho rozpočtu, zdroj 11, na rok 2016 sa nachádzajú desiatky titulov, pričom vykalkulovaný deficit rozpočtových prostriedkov dosahuje výšku 9 566 038 eur. Pre väčšiu názornosť možno uviesť, že rozpočtovo bude v roku 2016 zabezpečených len približne 50 % oprávnených nárokov tohto rezortu. V tomto roku sa to už neuvádza, ale vlani sa ešte uvádzala jedna alarmujúca konštatácia, neviem presne, prečo ju pán minister, už pán minister Žiga teda v tomto roku nespomenul napriek tomu, že je veľmi aktuálna. Citujem: "V súčasnosti sa vykonáva hodnotenie aglomerácií nad 2 000 obyvateľov k prechodnému obdobiu. Z uvedených 359 aglomerácií má 251 odpadové vody čistené na ČOV" (čističke odpadových vôd, pre vysvetlenie), "pričom 245 z nich v súlade čl. 4 smernice, to je 86,9 %. 7 aglomerácií nie je v súlade s týmto článkom a 39 aglomerácií nemá odpadové vody čistené na ČOV, pričom požiadavky na financovanie neboli dosiaľ finančne zabezpečené."
Je to formulácia pomerne nezrozumiteľná, je rok stará, podotýkam, ale myslím, že vystihuje to, o čo, o čom, ten problém, o ktorý tu ide. Ešte pokračujem v citáte: "V zhode s čl. 5 smernice pre aglomerácie nad 10-tisíc obyvateľov je 50 aglomerácií. Z toho v 29 nie sú odpadové vody čistené v zhode čl. 5, 2 nemali zabezpečené čistenie na ČOV a časť" – teda tých aglomerácií – "mala stavbu v realizácii" – väčšina, teda aby som bol presný – "pričom k 31. decembru tohto roku" – vážení, a preto to celé hovorím – "končí prechodné obdobie a ďalším" – teda nielen tým už spomínaným – "ďalším 65 aglomeráciám, z ktorých 2 nevyhovujú a 30 nemá vybudovanú stokovú sieť a ČOV. Na dosiahnutie zhody so smernicou Rady 91/271/EHS je potrebné zabezpečiť pre aglomerácie neplniace požiadavky smernice cca 805 mil. eur zo štátneho rozpočtu, resp. z iných verejných zdrojov" – máme na to mesiac –, "pričom tento odhad nezohľadňuje infláciu a špecifické podmienky konkrétnej aglomerácie." Opäť to bol citát z materiálu životného prostredia.
A teraz ten podstatný a vlastne pointa: "V prípade nezabezpečenia uvedených finančných prostriedkov pre nasledujúce roky sa Slovenská republika vystaví nebezpečenstvu neplnenia Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii" – ten záväzok, zdôrazňujem, je k 31. decembru tohto roku –, čo môže mať za následok udelenie sankcií zo strany Európskej únie."
Áno, sú to konštatácie spred roka, ale nepredpokladám, že by sa v priebehu tohto roka situácia bola tak dramaticky zmenila, že by z veľkej časti neboli platné aj v tejto chvíli, čiže predpokladám, že platí viac-menej to isté ako pred rokom, aj keď sa určite čo-to v tejto sfére vybudovalo a zlepšilo, tento rok je zmena len v tom v podstate, že v rozpočte chýba vysvetlenie, čo s tým rezort a vláda plánujú urobiť. Je to poučné aj v súvislosti s propagandistickými vyhláseniami pána premiéra a pána ministra Žigu o tom, ako vláde záleží na našej vode.
A na záver už len pár všeobecných konštatovaní. O príkladoch plytvania štátnymi prostriedkami na neoprávnené účely nás denne presviedčajú správy z médií, ale často aj vystúpenia v tejto Národnej rade alebo znenie našich interpelácií, napokon na tú tému bola aj posledná mimoriadna schôdza Národnej rady, s veľmi dôvodným podozrením z tunelovania verejných zdrojov sme dlhodobo konfrontovaní v celom rade rezortov.
No a riešenie, ktoré vidím, je asi to, že keby sa na toto všetko dôkladne pozrel niekto skutočne nezávislý, nezaujatý, kompetentný, so snahou odhaliť všetky gorilie, emisné, nástenkové, cétečkové, kompové a iné kauzy, keby sme sa kriticky pozreli na predvolebné balíčky, populisticky prideľované dotácie a garancie dané neraz pod priamym či nepriamym nátlakom, rozvojové impulzy a stimuly rozdávané podľa záhadného kľúča, ako aj na premrštené či viacnásobné platy niektorých verejných činiteľov, hoci aj ich deň má iba 24 hodín, ako aj na početné skryté rezervy, verím, že náš rozpočet na rok 2016 mohol byť prebytkový.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Aj z dikcie, aj zo samotného obsahu tvojho prejavu som vytušil taký zdravý profesorský hnev a ja sa mu celkom ani nečudujem, pretože za dva rezorty, ktoré aj tým, v akom výbore pôsobíš, ak sa pozrieme na návrh rozpočtu, tak vidíme v porovnaní, v medziročnom porovnaní medzi rokom 2015 až 2016 mínusové položky a pre ten tvoj rezort, o ktorom si hovoril, je to zrátané a vyčíslené, že mínus 997 296 017 eur, čiže miliarda eur menej na oblasť životného prostredia a na oblasť pôdohospodárstva mínus 712 816 545. Čiže oproti minulému roku takmer, alebo nechajme to, že 700 mil. menej. Čiže nielen deficitné oblasti, ktoré si pomenoval, ale samotný pokles podľa mňa neobstojí v základnej optike konsolidácie verejných financií, pretože či už oblasť poľnohospodárstva, nechcem spomínať oblasť školstva, kde je rovná 0,5 mld. mínus, aj pod súčasným tlakom z tejto oblasti začínam sa pýtať otázku, pretože si viem predstaviť tú odpoveď, lebo sa minuli eurofondy z predchádzajúceho obdobia a nové ešte nefunguje, je predobraz roku 2020, kedy tie eurofondy dôjdu definitívne, absolútne katastrofálny pri oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, ako je životné prostredie, ako je aj spomínané školstvo. Čiže v tvoj hnev v zásade chápem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo množstvo informácií z tvojho vystúpenia, ale jedna veľmi konkrétna a iba o tej budem v mojej faktickej poznámke hovoriť, je to otázka protipovodňovej ochrany. Vec, ktorá vlastne, keď ju tak ako uchopíme z toho množstva čísiel, sa bezprostredne týka každého občana, tobôž najmä tých, ktorí žijú v blízkosti tokov, a vieme, že tento problém má tendenciu narastať, takže chcem sa spýtať vlastne, pridajúc sa k tvojmu zisteniu, že štátny rozpočet na rok 2016 neobsahuje žiadne financie, ktoré by sa týkali tejto životne dôležitej oblasti, či azda už v tomto smere pri konzultácii medzi ministerstvom financií a ministerstvom životného prostredia dospeli obidvaja ministri k záveru, že tento problém má Slovensko raz a prevždy vyriešený a niet tu kvôli čomu už nejaké finančné prostriedky dávať z rozpočtu, ale, naopak, že je to prejavom toho, že to vychvaľované kvalitné zostavenie rozpočtu je vykúpené tým, že na niektoré dôležité položky sa plánovane a programovo zabudlo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne obom kolegom za podporu a za zdôraznenie tých niektorých problémov, ktoré možno väčšina kolegýň a kolegov v tejto Národnej rade aj prehliada, pretože máme možno trochu vo zvyku sa s takým dešpektom pozerať na krajinu, voľnú krajinu, teda na poľnohospodárstvo a na vidiek a podobne, lebo však my sme tu tí veľkí páni v tej Národnej rade, na tom Vodnom vrchu, všakáno.
A ak by som mal byť konkrétny a reagovať na tú možno takú trošku hypotetickú otázku, keďže nie som kompetentný na ňu odpovedať, taktiež to bude len viac či menej kvalifikovaný predpoklad, z ktorého vychádzam. Určite tá protipovodňová ochrana na Slovensku nie je v takom stave, že by už nevyžadovala prostriedky, čiže tá prvá alternatíva je, myslím, úplne, úplne jasná, že nie je dôvodom toho znižovania prostriedkov, ale druhá, ktorej sa chcem dotknúť, je tá, že my tu stále nemáme nejakú doktrínu ako-tak konsenzuálne vydiskutovanú ani v odbornej obci, ani v technickej obci, nielen medzi ekológmi a vodohospodármi a financmi, ale aj v takom širšom povedomí verejnosti, že čo vlastne tá protipovodňová ochrana má byť, pretože v tom prevedení, ako ju poznáme v podstate od 50. rokov minulého storočia, to, tá snaha odviesť tú vodu z krajiny čo najskôr a preniesť tú povodňovú vlnu do tých nižších úsekov tokov, to rozhodne nie je perspektívna cesta. Prišli na to už krajiny, ktoré sú v tomto trošku ďalej a dávno už realizujú opatrenia také, aby tú vodu, ako si aj ty, Janko, naznačil, udržali v tej krajine. Čiže najskôr si musia vydiskutovať, ako na to, a až potom možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, kolegyne, tu sa hovorilo, že pán profesor Huba má taký zdravý hnev a správny, ja som iba prejavil iba docentský hnev (povedané so smiechom), ale už tituly nepoužívam, lebo každé písmeno stojí na hrobe asi 50 euro, najmä tie zlaté, takže už som to mal tak potom...
Ja by som si dovolil vystúpiť k ľudským právam a k zahraničiu, k týmto dvom kapitolám. Som aj v takom výbore a aj teda mám k tomu nejakým spôsobom blízko. No... Keď pán minister financií aj podpredseda vlády povedal nedávno, že 2018 bude vyrovnaný rozpočet. Na toto už čakáme ešte od čias porevolučných. Ja myslím, že to by sa ešte aj na 2017 dalo zariadiť, keby sa všetky peniaze z verejných obstarávaní, ktoré kde-tade tečú, z eurofondov, zo štátnych zákaziek atď. stopli, tak máme nie vyrovnaný, ale prebytkový rozpočet, čo by bolo fantastické. V budúcnosti to už dúfam, že bude.
Ja som nedávno bol v Chorvátsku, toto s tým nesúvisí, ale po 10-12 rokoch a naraz som videl tie autostrády, ktoré tam u nich vybudovali bez eurofondov, bez demolovania krajiny a tak ďalej. Všade sa dostanete autostrádou cez tunely, cez veľké viadukty. A teda neviem, prečo my to nevieme dokázať. Nedávno sme otvárali 9 km niekde na rovine a bola z toho veľká sláva. No ale to je už trošku mimo súťaž.
K prvému bodu by som teda povedal to, čo som tu nedávno mal aj otázku, a prepáčte mi, že si dovolím túto úlohu dať aj na tento rok. V roku 2014 sa vypracoval taký materiál, že komplexné hodnotenie našej účasti v medzinárodných organizáciách. Sme v mnohých, skutočne až v príliš mnohých a dávame na to nemalé peniaze. Ja si myslím, ročne, každý rok asi 40 až 50 mil. eur a sú v tom niekedy aj dobrovoľné príspevky. Tak ja som takú úlohu dal štátnemu rozpočtu minulý rok. Tá sa podľa mojej skvelej mienky nesplnila, tak si ju dovolím zopakovať v pozmeňujúcom návrhu aj teraz. Pokiaľ som ja zisťoval, tak veľa z týchto peňazí ide na réžiu tých organizácií. Mnohé majú veľmi nízku alebo nulovú návratnosť. A teda to, že by sme v niektorých prehodnotili naše členstvo. Je ich asi 130, organizácií, kde teda ministerstvo zahraničia, ale aj mnohé iné ministerstva majú svoju účasť, a teda tam platia napriek tomu, že ich ani žiadne vládne uznesenie neviaže k tomu. Ja som teda vlani spomenul, možnože už to neni aktuálne, ale tentokrát nebola príloha s tými organizáciami, ale Medzinárodná organizácia frankofónie, Nadácia pre Európu a Áziu, Organizácia pre rodovú rovnosť a posilnenia postavenia žien, Medzinárodný úrad pre morské dno, to je niekoľko takých. Ale veľa je takých, kde naozaj iba platíme a moc z toho nemáme a málo na tom participujeme.
Ja som minulý rok si pozeral tie ministerstvá okrem zahraničia, ktoré platí najviac. Každé ministerstvo má 5, 10, 20 mil. platby do rôznych organizácií. Hovorím znova aj o dobrovoľných. Mám tu celý ten zoznam, nebudem to čítať. Samozrejme, aj Medzinárodný vyšehradský fond je tam, to sú 2 mil., OSN - mierové operácie 6 mil., výstavba nového sídla NATO 2,7 mil. v Bruseli od roku 2008 až do roku 2017. Teraz máme aj niečo na presťahovanie sídla NATO v Bruseli, pravdepodobne to už bude hotové, naši tam tiež pôjdu a tak ďalej. Čiže tých peňazí je veľa, a teda v závere prečítam môj návrh na uznesenie k tomuto.
Ešte chcem upozorniť tiež na maličkú chybičku, ktorá tam je. Že napríklad v tomto roku ministerstvo zahraničia riešilo to zníženie peňazí na medzinárodné organizácie tak, že mínus 17,2 mil. previedlo ministerstvo financií do rozpočtu VPS. Už som to tu hovoril, aj pán minister mi odpovedal aj vysvetľoval, že vlastne v čase, keď budeme predsedníckou krajinou, sa odhlasovať z týchto organizácií by sa mohlo chápať všelijako. Ale teda navrhujem túto úlohu zopakovať na tento rok. A potom niekedy v budúcom 2017-18 proste naozaj to trošku prehodnotiť, prevetrať.
Tá chybička bola v tom, že na strane 1 tamtoho rozpočtu sa hovorí, že 19,4 mil. ide do rozpočtu VPS a v tabuľke sa hovorí iba o mínus 17,2 mil. do VPS. O tom tu bola stále reč, že ide o mínus 17,2 mil., s ktorým sa VPS uspokojilo, zobralo to ministerstvu, ministerstvo je na tom lepšie a VPS je na tom horšie. Ale teda nič sa vlastne neudialo. Čiže to je taký prvý bod môj, ktorý som si dovolil povedať.
Druhý bod je, týka sa to vlastne televízie. Tento rok RTVS dostáva 26,6 mil. Bežný transfer je o mínus dva milióny menší ako v roku 2014. A kapitálový transfer je o 3 mil., je 3 mil. a je znížený oproti 2015 o mínus 2 mil. Tak moja poznámka súvisí s tým, že vlastne peniaze do tých 26 mil. dostane ústredie RTVS tuná v Bratislave a vlastne regionálne štúdia RTVS v Banskej Bystrici a v Košiciach potom závisia od rozhodnutia toho ústredia, že či a koľko im dajú, no. Môj návrh je, aby sa im vyčlenil, naozaj navrhujem 20 % finančných prostriedkov na to, aby mohli robiť a podporovať najmä tvorby v týchto regionálnych štúdiách. To ešte potom vlastne prečítam.
Tretia poznámka je - a budú len štyri - tretia poznámka sa týka ľudských práv. Tak tam je jeden základný rozpor, o ktorom všetci členovia vlády vedia, ale vlastne nič sa s tým nedeje, že celá kompetencia bola posunutá na ministerstvo spravodlivosti – ľudských práv –, čo je aj správne. Ale oni dostanú len 116,4 mil. na svoje aktivity v tomto zmysle, na organizáciu seminárov, konferencií, činnosť rady vlády na tému ľudské práva a tak ďalej. Čiže 116 dostali miliónov, 116-tisíc, pardon, no a na ministerstve zahraničia, kde už tá žiadna kompetencia nie je, dostali 769 500 eur, ktoré sú najmä na presadzovanie a podporu ochrany ľudských práv a slobôd a predchádzaniu všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, homofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Tak to sa mi zdá tiež troška nevyvážené, lebo teda iste treba bojovať proti diskriminácii a proti netolerancii voči iným typom ľudí alebo organizácií, ale zase mne sa zdá, že celkom sa tam zabúda na veci ako napríklad seniori, ľudské práva seniorov, ľudské práva detí, mládeže, rodiny. A teda keď sa takto definuje v tej kapitole, tak sa mi to zdá každoročne rovnaké. A mám tu aj zoznam vlastne napríklad, čo vlani dalo ministerstvo zahraničia. Bolo tu tiež presne to isté, 769 500 a skutočne pre tú rodinu, deti, mládež, seniori tam temer nič nie je. Temer nič. A je tam tých dotácií celkom 47. Aj veľké 45-tisíc, 50-tisíc, 42-tisíc, mám ich tu napísané, nechcem ich spomínať, ale iste boli toho roku veľmi podobné.
A teda môj návrh je taký, ale to nedávam do uznesenia, lebo to je predsa len troška lokálne, že dobre, nech tohoročnú dotáciu poslednýkrát rozpracuje ešte ministerstvo zahraničia a komisia alebo úrad, ktorý tam je, ale potom nech to naozaj už posunú všetko aj s peniazmi na ministerstvo spravodlivosti. A môj prst hore je v tom, že by v tej komisii, ktorá to bude odsúhlasovať, tých 769-tisíc, by mal byť aj niekto podstatný z ministerstva spravodlivosti a mal by to nejakým spôsobom aj on vidieť a odsúhlasiť. No a, samozrejme, tiež si myslím, že náš výbor pre ľudské práva, ktoré sa s takýmto vecami zaoberá, aj keď ide celkovo o drobáky, tak tiež by mal dostať na vedomie to rozhodnutie ministerstva zahraničia, čo sa týka rozdeľovania 769-tisíc eur.
Moja skúsenosť nie je moc dobrá. Napríklad pri príprave tej stratégie v prospech ľudských práv, ktorá sa pripravovala tri roky a skutočne rozľútostila Slovensko. A ja za kresťanské organizácie musím povedať, že tam sa z nich málo presadilo. Prakticky všetci aktivisti boli vysánkovaní z tých jednotlivých výborov a proste celá tá debata a stratégia sa stala vlastne jednou hlavnou témou. To sme aj teraz videli, keď ich komisia alebo výbor, jak sa to volá, LGBTI, naraz pripravil svoju stratégiu, ktorú poslal všetkým ministerstvám, svojím spôsobom, svojou terminológiou a zároveň rozkladá úlohy na všetko školstvo a tak ďalej. A bolo zaujímavé stanovisko ministerstva školstva, za ktoré mu ďakujem, a takisto aj ministerstvá sociálnych vecí a iných ministerstiev, ktorým sa to zdalo tiež nekompetentné alebo, nechcem tak povedať, nepatričné, keď naraz jeden výbor z rady vlády naraz úkoluje celé Slovensko, čo sa týka svojich záležitostí.
Štvrtým bodom môjho by bolo vlastne len nejaké krátke poznámky ešte k rozpočtu. Kultúra a reprezentácia v zahraničí. Predtým by som ešte mal vlastne pochváliť ministerstvo kultúry k tomu, že, to som ešte zabudol povedať, že naozaj ono dalo 700-tisíc na podporu kultúrnych aktivít v zahraničí. Ale to sú na podporu našich organizácií, ktoré idú do zahraničia. Čiže to sú neni slovenské inštitúty, ktorým sa vráti.
Ďalej ministerstvo kultúry má zaujímavý Fond na rozvoj umenia, 10 mil., to je tiež veľmi dobré. A takisto má, má tzv. fond na osobné príspevky, zrejme štipendiá, nejaké 5 mil., čo je tiež dobré. Len vieme veľmi dobre to, že na audiovizuálne záležitosti má 4 mil. Vieme veľmi dobre, že všetko tuto závisí od kamarátšágov s tými komisiami, máš tam, nemáš tam a tak ďalej, tlačenky všelijaké. Čiže ja by som odporučil ministrovi kultúry, keby to naozaj nechal rozdeľovať anjelom nebeským, ktorí by to spravodlivo rozdelili, lebo ináč sa dostať k dotáciám určite ako spisovatelia, umelci, maliari, sochári a neviem kto všetko. Vždy je to naozaj len vec známostí, kontaktov, telefonátov a tak ďalej a tak ďalej. Bohužiaľ, je to tak. Ale to nie je len v kultúre, to je, bohužiaľ, všade tak, ale to je chyba Slovenska, na ktorú raz doplatí.
Dobre. Ešte chcem povedať teda k tomu, že vlastne v rozpočte je na osem slovenských inštitútov, čo sú vlajkové lode slovenskej kultúry, je len 242-tisíc. Čiže vlastne na každý inštitút, to znamená Washington, Paríž, Rím a tak ďalej. Pri jednom som bol veľmi blízko, naozaj vtedy sme mali podstatne väčší rozpočet a mali sme desiatky akcií. Nechcem hovoriť, že sto alebo bol rok, keď sme mali sto akcií v Ríme, tak dalo sa 242-tisíc pre osem inštitútov. To znamená, delené ôsmimi, je to, 3 krát 8 je 24, je to 30-tisíc na jeden inštitút. Čiže za 30-tisíc spraviť kultúru v Ríme na celý rok je... alebo aj v celom Taliansku, pardon, je skutočne málo. Minule som to tiež povedal, páni, a teraz už nedávam uznesenie, lebo aj tak mi to neprejde. Ale pán minister povedal, však keď nebudem mať, ja im dám, tak to mu len pripomínam, tak nie celkom korektne, že to otváram, ale fakt, že 30-tisíc na inštitút je málo.
Krajania v zahraničí. No tak tí, myslím, sú na tom veľmi podobne ako minulý rok, celkovo 1,4 mil. Máme tam silné zázemie krajanov, veľa organizácií, na dotácie 819,9-tisíc. Myslím si, že v minulosti bolo chybou, že sme trošku moc preferovali, možno to má súvislosť s investíciami, Českú republiku, Srbsko. Možnože si to zaslúžili, neviem posúdiť. Teraz som dostal list napríklad od Poliakov, Slovákov v Poľsku, od pána Molitorisa, že sa nevedia prebiť k týmto dotáciám už dlho. Budeme o tom hovoriť, o tom s pánom riaditeľom Slovákov v zahraničí na Slovensku.
Rozvojová pomoc posledná moja poznámka je. Máme Európsky rok rozvoja. Všetci o tom rozprávame. Hurá, hurá, ale na tento rok dávame presne to isté, čo aj vlani, 5,9 mil. na rozvojovú pomoc chudobným krajinám. To isté, čo vlani. Európsky rok rozvoja, sa mi zdá to stále málo, sme na, myslím, na piatom mieste odzadu v Európskej únii. Samozrejme, je tam aj veľa nevládnych záležitostí, ale to v tomto nie je. Minule sme tu mali zákon ten, zákon sme vlastne dneska o ňom hlasovali. Je to nový zákon. Ja som bol asi jediný proti, lebo jeden bol proti a ja som bol proti, takže to budem asi ja. Mne sa zdá, že ten zákon dáva príliš veľké právomoci ministerstvu zahraničia, že okrem toho, že ministerstvo si spraví svoju agentúru, spraví si svoju komisiu, ktorá odporúča ministrovi dotácie a minister môže aj bez žiadosti na dotáciu dať finančný príspevok. Potom, keď som tu rozprával s úradníkmi, hovorili, že sa to týka humanitárnych, rýchlych akcií, dobre, ale to tam neni napísané. Čiže ministerstvo, sa mi zdá, že dostalo príliš veľké dotácie na rozvojovú pomoc, kde to stagnuje, kde sa veľa toho teda, pravda, nerobí.
A potom druhá vec bola, že legislatívny odbor Národnej rady dal veľmi dobré A, B, C pripomienky k tomuto, C, samozrejme, legislatívne hneď prijali, B trocha tiež, ale áčko som tam naozaj nenašiel v tej spoločnej správe, tak už som darmo vykrikoval, je to pasé, ale legislatívny odbor by sme si mali ceniť, že veľmi precízne špecifikoval nedostatky toho zákona, a tie nedostatky sa skôr-neskôr vrátia a budeme ich novelizovať a tak ďalej.
Vážení, ďakujem. Dúfam, že som na nič nezabudol, že som všetko povedal a srdečne vás všetkých zdravím.

Prepáčte, prepáčte, ja ho tu mám, ale nechcel som s ním začať, no.
Navrhujem v zmysle, a to:
1. Doplniť uznesením č. 2 spoločnej správy k bodu B po b) nasledovné:
„Prehodnotiť účasť orgánov štátnej správy SR v medzinárodných organizáciách s cieľom zhodnotenia efektivity ich členstva.“
To zdôvodnenie som vlastne povedal.
2. Doplniť uznesením č. 2 spoločnej správy k bodu B po c) nasledovné:
„Vyčleniť 20 % finančných prostriedkov na podporu rozvoja a tvorby v regionálnych štúdiách RTVS v Banskej Bystrici a Košiciach v rámci rozpočtu Ministerstva kultúry SR v programe 08S03 Podpora vysielania a tvorby niektorých programov verejnoprávnej inštitúcie – Rozhlasu a televízie Slovenska.“
Tak ďakujem za porozumenie, že som na to ešte si spomenul.

Pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja chcem vystúpiť v rozprave len k jednej kapitole, a to je kapitola, ktorá sa týka financovania vzdelávania.
Pravdupovediac, nemal som tú šancu o tom hovoriť s pánom ministrom, pretože chápem, že pán minister financií nemôže chodiť po všetkých výboroch a príde tam štátny tajomník, to je v poriadku, ale ešte za svoje dlhodobé pôsobenie som nezažil, aby minister školstva neprišiel obhajovať svoj rozpočet. Je to pre mňa nová skúsenosť, takže tu musím niektoré svoje výhrady povedať.
Financovanie vzdelávania sa de facto deje prostredníctvom dvoch kapitol, prostredníctvom kapitoly školstva, vedy, výskumu a športu a prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra. Ja som aj minule povedal, že takýto tok pokladám za chybu, aj som pred rokom v tomto smere kritizoval rozpočet, že je neprehľadný. Musím pozitívne kvitovať, že predsa sa len čosi urobilo a v štátnom rozpočte sa nachádza nejaká tabuľka, kde máte financie spoločne aj z jedného, aj z jednej, aj druhej kapitoly do vzdelávania, čiže podľa mňa malý krok, ale predsa tak aj ten treba ohodnotiť, ak je pozitívny.
Viete, ale čo je pre mňa podstatné, som si kládol dlho otázku, že ako by mohla vyzerať popoluška po slovensky. Keď som o tom rozmýšľal, tak tá popoluška je podľa mňa vzdelávanie, školstvo a už je tak mnoho rokov. Myslím, že tomu je už 12 alebo 13 rokov, keď som povedal verejne, dokonca aj napísal, a to som bol vo vláde vtedy, že nebola ešte na Slovensku taká vláda, ktorá by dala skutočné investičné stimuly do vzdelávania. Vieme, že 100 mld. slovenských korún nás stáli stimuly na záchranu slovenských bánk, išli do priemyselného sektoru stimuly a podobne. Do školstva, to sa ešte, žiaľbohu, nestalo. Ja som vtedy dúfal, že sa to zmení. Odvtedy uplynulo dvanásť rokov a toto tvrdenie moje, s ľútosťou hovorím, platí dodnes.
A ten rozpočet na vzdelávanie v roku 2016 sa v tomto podľa mňa v ničom zvlášť nelíši a výhľadovo tie rozpočty, keď sú to výhľadové na ďalšie roky 2017, 2018, tam dokonca nie je ani len cent navýšenia, akože mohli by sme, takže je to to isté.
Tá najcitlivejšia vec je v tom školstve zrejme to, čo sa týka platov učiteľov. Pretože povedzme si, že oni sú tí, ktorí naozaj garantujú, alebo mali by garantovať kvalitu nášho vzdelávania. Viete, ja sa prihlásim k tomu a dovolím si tvrdiť, že ak bol aký-taký výrazný pokus zvýšiť a vyrovnať platy učiteľov, tak to bolo za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď som bol ministrom školstva. Uvádzal som často čísla, že ten plat sa zvýšil z 12 500 korún v roku 2002 na 18 200, ale dobre. Môžete to spochybňovať. Takže sa odvolám nie na tie čísla, ktoré vtedy boli zverejnené, ale na čísla, ktoré sú priamo zo správy o stave školstva, a túto správu prijala terajšia vláda pána Fica. Takže podľa tejto správy bol plat učiteľa v roku 2002 428 euro a v roku 2006 627 euro, takže keď si to prerátate, je to percentuálny nárast 46,9 %. Čiže takmer o 50 %. No a aká je dnešná skutočnosť?
Ja viem, že s číslami sa dá úžasne pohrávať. Také, onaké čísla, rôzne mýty a rôzne čísla o tom, aký je priemerný plat, behajú a nájdete si ich na rôznych stránkach. Jedno by som vzal snáď za nespochybniteľné, a to je priemerný plat podľa Štatistického úradu. Tam kebyže si pozriete, zistíte, že ten priemerný plat v národnom hospodárstve bol v roku 2014 858 eur a posledný údaj, čo som našiel, v II. kvartáli tohto roku 877 euro.
No a čo sa týka platu učiteľa, takže existuje napríklad stránka, kde môžete porovnávať platy v jednotlivých profesiách. Tam sa uvádza priemerný plat učiteľa základnej školy 730 eur a strednej školy 761 euro. Poviete si, že to je nedôveryhodná stránka, neberieme v úvahu. Dobre. Takže vezmem správu Eurydice, to by mohol byť dôveryhodný údaj. Tam, samozrejme, že to je o rok predtým, sa udáva priemerný plat učiteľa na Slovensku 759 euro a z tej tabuľky zistíte, že horšie na tom sú len Rumunsko, Litva a Lotyšsko. Dokonca, a to aj ja som otváral oči, v Čiernej Hore je priemerný plat učiteľa 851 euro, 759, 851 euro. Len aby ste mali trošku prehľad. Keď si pozriete tieto informácie, tak platy v európskych krajinách učiteľov sa pohybujú od 2- do 4-tisíc euro. Od 2- do 4-tisíc. A číslo, ktoré má napríklad také Luxembursko, to vám ani neuvediem, pretože by ste si museli ešte nižšie sadnúť, ako sedíte. To je také číslo, aj pre mňa neuveriteľné, ale nemám dôvod ho spochybňovať a nemám dôvod spochybňovať takú inštitúciu, ktorá to takto uvádza. No, dobre.
Viete, zaujímavý je skôr údaj a ten je pre mňa dosť dôveryhodný a možno z toho sa vychádzalo, keď sa tvrdilo, že sú také platy, kde aj tam uvádzajú, áno, že plat riaditeľov škôl je 1 175 euro. Tak keby to bol plat priemerný učiteľa, bol by som rád, ale to je tak, že nie všetci učitelia sú riaditeľmi škôl. To hádam viete. Takže je to oveľa horšie.
No a keď vezmem štatistický údaj, ktorý vychádza zo Štatistického úradu, tam to vychádza v odvetví na 734 euro. Poviete, sú tam aj iní zamestnanci, ale v tom sú aj zamestnanci vysokých škôl. To sa tak približne vyrovnáva. Vysokoškolský profesor, a tých máme vyše tisíc, má priemerný plat vyše 1 900 eur a vysokoškolský pedagóg podľa štatistických údajov, podľa mňa dôveryhodných, vyplývajúc z ostatnej správy o stave vysokého školstva, je okolo 1 100 euro. Takže dobre. Ale je sľúbené aj vraj v rozpočte 4 % zvýšenia platov vo verejnej správe, teda aj učiteľom.
No len keď sa znova pozriem do obidvoch kapitol, celkovo je tam na regionálne školstvo navýšenie 72 mil. euro, čo by možno mohlo na tie 4 % stačiť, ale tie sa skladajú z dvoch častí, normatívne a nenormatívne. No v normatívne je ministerstvo vnútra 37 mil. euro a ministerstvo školstva 15 mil. euro. Čiže dohromady 52. Už je to podstatne menej ako 72. A keď som to prerátal, dal som si tú námahu na počet učiteľov, tak mi to vychádzalo, že by to zvýšenie predstavovalo 27 euro mesačne v priemere na učiteľa, štvorpercentné pri akomkoľvek nízkom plate, pri tom väčšom nechcem hovoriť, robí 30,4 eura, ale nechcem viesť spor o tom, že či je 30,4 alebo 30,3 a podobne, jednoducho približne táto čiastka. Pamätáte si? Pár vás tu bolo, žiaľbohu. Ale v piatok sme sa dozvedeli v rámci zákonov, ktoré prednášal minister spravodlivosti, že dôchodky sudcom a prokurátorom, nie platy, dôchodky majú ísť hore o 170 eur. Ja by som sa rád opýtal pána ministra veľmi slušne, ako rád by som vedel, či to naozaj mám brať za bernú mincu, alebo je to takisto nejaké neuveriteľné číslo.
No a teraz, ako sa to zvyšuje. No viete čo? Výdavky na vysoké školy sa zvyšujú, čo sa týka vzdelávania, o 3,5 mil. euro a na vysokoškolskú vedu o necelých 5 mil. euro. Nuž musím povedať, že ak niekde sa čosi urobilo, tak v rokoch 2002 - 2006 sme minimálne o jednu miliardu slovenských korún medziročne zvyšovali rozpočet vysokých škôl. Minimálne každý rok. Pri oveľa menšom základe. To je koľko? To je okolo takých 35 mil. euro.
Viete, a aj tak, keby to všetko, čo som doteraz povedal, bolo tak, ako je, ale, žiaľ, ani toto nie je v poriadku. Lebo keď si podrobne pozriete tú kapitolu, čo sa týka školstva, takže zistíte, že po odpočítaní položiek, to je nejakých 258, myslím, miliónov alebo približne taká čiastka, čo sa týkalo eurofondov, dobre, dáme to bokom, i keď tvrdím, že do budúcnosti to budú obrovské problémy, ale keď to odpočítame, tak to zvýšenie, viete, je v kapitole školstva 45 mil. euro. Lenže oproti schválenému rozpočtu. Inými slovami, tam sú premietnuté veci, ktoré sa potom dodatočne dostali do rozpočtu. Valorizácia platov, 23,8 mil. euro v regionálnom školstve. Materské školy, 15 mil. Keď zrátam všetky tie položky, tak 45 mil. je nula, je v podstate to, čo sa v tom rozpočte rezortu školstva skutočne aj minulo, ktoré tam boli prevedené. Inými slovami, už som jasne povedal, keby tam teraz nebolo to zvýšenie o tých 45 mil. euro, tak by to znamenalo, že v skutočnosti platy učiteľov o tú valorizáciu musíte znížiť. Nie zvýšiť, znížiť. Jednoducho v rozpočte kapitoly sa to nenachádza. No, je to podľa vás citlivá vec a vážna? Je slovenské školstvo popoluškou? Možno ma pán minister opraví, že kdesi robím chybu, ale ja sa nedomnievam, že by som niečo zle napočítal. Dobre.
Ale objavil som veľké položky vo Všeobecnej pokladničnej správe, už som vo faktickej poznámke spomínal, 155 mil. na zlý vývoj ekonomiky, rezerva vlády a podobne. Takže si myslím alebo domnievam sa, tak by som povedal, že možno je to schované, tie peniaze na valorizáciu, vo Všeobecnej pokladničnej správe, ale tam to nemá byť, má to byť v rozpočte príslušných rezortov na normatívne financovanie položka.
Aj z toho dôvodu dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, parlamentná tlač 1700:
1. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 20-MŠVVaŠ čiastku 30 mil. eur takto:
na položku 077 vysokoškolská veda a vzdelávanie čiastku 8 mil.
na položku 078 národný program výchovy a vzdelávania čiastku 22 mil. eur.
2. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 12-MV čiastku 25 mil. eur na položku ODP výchova a vzdelávanie mládeže.“
No a následne, samozrejme, upraviť tabuľky v návrhu štátneho rozpočtu v prílohách.
Zdá sa vám to dohromady, 30 a 25, 55 mil. veľa, pravda? Len na zvýšenie platu v regionálnom školstve o 1 % ide približne 10 mil. euro, na zvýšenie platu. Čiže na 4 % zvýšenie navrhujem to, čo je povedané, sľúbené aj oznámené, 4 % navýšenie platov učiteľov by malo ísť 40 mil. Čiže z tohto, čo tu presúvam, 40 mil. sú tie, ktoré idú na to, čo bolo oznámené, na 4 % navýšenie platov učiteľov. Nikde inde, do normatívneho financovania, presne tam, kde to má byť. A tých pár miliónov, jednak musím povedať, že sa to dotýka takisto vysokých škôl, kde takisto boli platobné úpravy, čiže aspoň aké-také navýšenie 15 mil. V tej kapitole, v tej rezerve je tam toho požehnane podľa mňa. A má to byť v tejto kapitole.
Ja nezvyknem byť emotívny a nezvyknem sa určite dotýkať ľudí, ale myslím si predsa len, že by sme niektoré veci mali jasne hovoriť, a takisto si myslím, že do toho nášho školstva by sme mali dať aspoň čosi a dôveryhodne tak, aby sme aspoň trochu tam pomohli. A chcel by som sa dožiť toho, pán minister, po voľbách, keď budete vo vláde a budete znova ministrom, že urobíte to a ja dám klobúk dole, že konečne pôjdu jeden rok financie, ktoré sa budú môcť nazvať, že je to naozaj významný ekonomický stimul pre vzdelávanie, aby sme sa tam ďalej pohli.
Prosím vás, to školstvo je popoluška, tomu školstvu kedykoľvek sa čosi udeje, tak sa dočítate, aké je zlé, mizerné, žiadna slovenská vysoká škola v šanghajskom, takom zozname sa nenachádza v poradí do 500, vôbec keď sa tam objavila ako Komenského univerzita, bol to zázrak. Ale zázrak je, aké je napriek všetkému ešte stále naše vzdelanie kvalitné vzhľadom na financie, ktoré doňho dávame. Kolega Jurzyca, keď bol ministrom, prerátal, je to síce taký tristný, veľmi smutný údaj, ale na financie vynaložené na jedného žiaka a študenta, naše výsledky sú úžasné. No len hovorím, že z tohto pohľadu je to tak, ale je to tristný údaj, a preto si myslím, že mali by sme aspoň čosi urobiť.
Pán minister, ostatných častí sa ja nedotýkam aj z toho dôvodu, že človek nemôže vedieť všetko a nie je odborník na každú oblasť, ale tak trošičku aj v rozpočte toho školstva, predsa len si myslím, že po toľkých rokoch čosi viem.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ale sa vám tu sedí, čo? Mikloša tu neni (povedané so smiechom), hej, to je radosť sedieť.
Trošku sa ináč, poviem pravdu, sa bojím, lebo, hlavne čo bude po voľbách, že bohvie čo bude po voľbách, ale dúfam, že aspoň nejaké, nejaké libero sem dôjde, niekto, kto bude rozumieť, lebo ja neviem už, nejdem hodnotiť Mikloša, ale jedno treba uznať, že ekonomike rozumie a tie jeho príspevky, špeciálne k štátnemu rozpočtu mali hlavu aj pätu a bol vám viac ako rovnocenným partnerom. A to ma ide mrzieť, že neviem, kto nám tu príde, tak dúfam, že prekvapia politické strany vo svojich nomináciách.
Ja skúsim k tomuto všeobecne len veľmi krátko a potom ja si vyberiem mne vecne príslušnú oblasť, v ktorej som vo výbore, tak tej sa budem venovať.
Čo sa týka všeobecnej časti a všeobecného hodnotenia, ono je vlastne v zásade aj namieste, v zásade namieste aj otázka, že či to má vôbec zmysel, si naštudovať si ten rozpočet, lebo koho to tu už dneska zaujíma. Hej? Ja teda, ja teda priznám sa, ja tým sadomasochizmom netrpím, že by som pozeral tie televízne relácie. Ale poraďte mi, bola taká nejaká poradňa, niekde diskusia? Boli ste, pán minister, niekde o rozpočte rozprávať v nejakej televízii? Všade samý imigrant, viete, že to je, hej, že to je ako... Neviem, bola niekde nejaká poriadna debata o štátnom rozpočte? Ja mám pocit, že už dneska, viete, na RTVS diskutujú skrachovanci, mimoparlamentné strany, to je normálne sen, hej, že proste za naše peniaze sa tam predvádza ľudí, ktorých, nespoznáte ho na ulici, lebo máte pocit, že to je zombie. A kde boli, kde sa rozprávali? Už asi v tom Nu Spirite iba, nebudem robiť reklamu, ale to je jeden taký klub pod zemou a sem-tam sa mi to zjaví na obrazovke, že nejaká diskusia tam bola zaujímavá, tak bojím sa, že u nás sa už diskutuje ako-tak hodnotne možno iba v takýchto podzemiach, že sa vraciame tam, kde niekedy, že pod zem, teda s hodnotnými diskusiami. Neviem, pán minister, boli ste niekde obhajovať pred niekým, nejakým esom? Neboli asi, čo? Všade samý imigrant, záchrana, ochrana, to ma mrzí, hej, či vôbec má zmysel sa trápiť nejakým rozpočtom a nejako ho naštudovať a neviem čo, aby sa človek nestrápnil, hej.
Takže ja len všeobecne poviem, vy pracujete takou kaukazskou metódou, hej, týchto balíčkov, funkčnou, treba povedať, že funkčnou. Naozaj odkázanosť našich obyvateľov je veľká, odovzdanosť absolútna, a proste ten balíček keď pristane v pravý čas, nesmie, nesmie veľmi rýchlo, hej, nesmie veľmi skoro, tak tá krátkodobá pamäť funguje absolútne a rekalkulujete s tým a robíte. Mne, pán minister, by som upozornil, že takú by som, jak by som to povedal, fyziológ, to je aj ináč, to je fyziológia, že vy vydržíte teraz pre ten, že kto vlastne tvorí tie hodnoty, ten, kto niečo vytvára, a keď ho ponoríte pod vodu, ono pod tou vodou sa dá vydržať, dá, hej, dá sa tam vydržať, niektorí viac, niektorí menej, ale raz za čas sa treba ísť nadýchnuť a vtedy, keď sa človek vynorí, aby sa nadýchol, ak teda sa neutopí, tak vtedy sa to spomalí, musí sa to. To je zákon, to fyziológia, čiže ja neviem, kedy to už príde, hej, ale proste, ale raz to, samozrejme, prísť musí.
Niekedy položartom hovorím, že vy máte takého svojho asi komunistického Boha, že keď je celkom zle, tak vám niečo pošlú na záchranu, či imigrantov, hej, teplú zimu, teplú zimu, viete, toto je normálne fantázia, že ak SMER teraz bude predávať, teda obrazne, teda že ako svoj úspech SPP a vratky za plyn. Ale to neni úspech SMER-u, vážení občania, to je teplá zima! To je cenová vojna medzi Amerikou a Rusákmi, hej, že proste o tom, že proste to je umelé zníženie cien, ale vidíte, oni títo géniovia vám to predajú tak, že proste to oni vybavili, čiže šiahli (povedané so smiechom) a zastavili zemeguľu, viete, svojimi schopnosťami. Keby u nás fungovalo ÚRSO, keby u nás fungoval normálne systém, hej, že by boli aké-také monopoly so slušným fungovaním, tak by sme sa nemuseli takto čakať, čo spadne zo stola, že to by sa automaticky odrazilo v tých nížených zálohách. Si zoberte, však je pomaly koniec novembra a je teplo jak v auguste. Však je úplne jasné, že budete menej platiť plyn, je úplne jasné, že tí, čo vám dodávajú teplo, vám musia vrátiť za plyn, len to by tu musela byť normálna ekonomika. A títo fešáci, oni vám to všetko vedia predať, že to proste vybavili. Že to proste vybavili. To a teraz nerád to hovorím, ale tie aktuálne udalosti sú také, že takto tu tú hru hráme, až keby bolo celkom zle, tak príde vojna a vtedy už nič neplatí, viete, vtedy sa už musí na všetko zabudnúť a to bude už absolútna výhovorka asi na všetko.
Ja viem, to je, takú malú pomôcku, ja to, nerád mám tieto veľké vizuály, to ja také maličké vizuály, ak teraz, pán minister, však čiastočne ste ma aj vy inšpirovali, to priznávam, že ak teraz vydávate tie sociálne balíčky, bude teda korektné ľuďom povedať, že veľmi, ale veľmi rýchlo prídu, a toto si takto položím (rečník položil na rečnícky pult dva balíčky), konsolidačné balíčky, oni v zásade budú musieť veľmi rýchlo prísť, hej. Keby na mne záležalo, ja by som do nich, nevravím, možnože ich budem aj rozdávať, že by som do nich nabalil, ako sa brániť pred úžerníkmi, ako sa brániť pred monopolmi, ako písať žiadosti na ÚRSO, hej, takéto konsolidačné balíčky, je, oni prídu, vážení, garantujem vám, skôr či neskôr prídu, po každej hostine treba upratať, hej, skôr či neskôr prídu, hej, skôr či neskôr tí ľudia, čo sú pod vodou a idú z bielkovín na kyslíkový dlh, sa budú musieť vynoriť, vtedy spomalia (povedané so smiechom), ak neumrú pod tou vodou, proste musí to prísť, skôr či neskôr to príde.
Čiže to bol tam môj všeobecný vstup, ospravedlňujem sa, nehovoril som HDP, DPH, neviem čo, hovoril som také možno niečo, čo je ľahšie pochopiteľné, a to bolo aj zmyslom. A teraz sa chcem venovať tomu, čomu som vecne príslušný. Čiže ak som ja členom výboru pre obranu a bezpečnosť, v zásade by bolo celkom logické, keby som sa venoval tej kapitole. Viete, to je ináč, mimochodom, tiež celkom logické, ak tuná Jožo Mikloško čítal, že 26 mil. dostane RTVS, a viete, my máme jednu takú televíziu, ktorá vysiela absolútne bludy, hej, ale ona ich vysiela za svoje. Aspoň teda. (Povedané so smiechom.) Ale RTVS, teraz sme počuli, 26 mil. eur. Ako je možné, že v tej, na tých reláciách politických nemáte už hodnotnú diskusiu, a keď tam príde nejaká diskusia, tak buď sú to teda imigranti a vyzbierajú z ulice diskutujúcich. Proste to nemôžme takto fungovať, že RTVS bude robiť tému bezpečnostná situácia a zavolá si mimoparlamentnú stranu alebo zavolá si pána Freša, ktorý je z poľnohospodárskeho výboru. Ja mám Števa Kuffu rád, ale vy ste schopní, vy v centrále SMER-u, a RTVS vám to posvätí, ku Kaliňákovi postaviť Števa Kuffu a rozprávať o bezpečnostnej situácii. Proste, ja viem, že to tí ľudia si povedia, tak asi to tak nejak plus-mínus sedí. A to, viete, bez toho váženia, aby som sa nejak precenil alebo si namýšľal, ale nič v zlom, nič v zlom, tu proste, ak oni vysielajú za štátne, za naše, tak oni musia niečo dodržiavať, preboha. Však to musí platiť nejaká štábna kultúra. Kto s kým a kedy. Nemôžte z ulice zozbierať ľudí a povedať, choď ku premiérovi kľačať, lebo tam kľačali, poslušne tam kľačali, a ten sa predvádzal, jak to, jak nás všetkých zachráni. Tak to nemôže fungovať. Keď by ste náhodou nabudúce niekto chcel rozprávať o bezpečnostnej situácii, tak, prosím vás, nevolajte tam Števa Kuffu. Dobre? Nevolajte tam naozaj, skúste prípadne, že by sme aspoň hrali tú formu, ak je niekto z opozície členom toho výboru, tak prípadne niekoho z nich. To je proste, to má význam, taký aj formálny, ale aj vecný. To naozaj by som do budúcna odporúčal. Potom má aj zmysel si potom to naštudovať. Lebo načo má zmysel sa s tým trápiť, keď to nemáte komu povedať, komu to budem doma hovoriť, komu? Deťom to budem hovoriť, viete, to sú naozaj veci, že načo, potom strácate chuť to vôbec, keď to, tak hádzať do Dunaja.
Ja len v tej kapitole, ktorá mne je vecne príslušná, len vytiahnem niektoré highlighty, akože fakt creme de la creme, dobre, také veci, ktoré sú akože fakt že hodné povšimnutia. Pokúsim sa cez ne upozorniť teda na určité absurdity, ktoré, predpokladám, že sú aj v iných kapitolách, hej. Ale ja budem hovoriť o kapitole pána ministra, teda jeho, jeho rezortu.
Všimol som si tam napr. pokuty, ony sa tak nevolajú, hej, ony sa volajú príjmy, a to je, treba aj ľuďom povedať, že, že vlastne my rozpočtujeme aj pokuty, a treba povedať, ja som si to rozpísal dokonca, my sme na tento rok rozpočtovali 64 mil. výber, teda pokuty, ale tam ešte nejaké mal aj niečo iné, ale zjednodušene, skrátene, okolo 60 mil. by sa malo plus-mínus vybrať a na ďalší rok viac. Čiže ešte viac, čiže ja by som bol ináč mimoriadne zvedavý, že čo by sa stalo, keby sme prestali robiť priestupky? Hej, že keby sme prestali robiť priestupky, že keby ste nemohli rátať s tým, vy tam síce uvádzate, že s tým automaticky nemôžte rátať, ale vy s tým rátate a, mimochodom, ja vám poviem, že ak ste chceli za tento rok vybrať 60 mil. eur, tak ja som si to rozpočítal, to je milión, keď priemernú pokutu som dal, že 50 euro, hej, ja neviem, či taká je, ale ja som raz takú dostal. Tak nech je ona aj priemerná, podľa mňa sú nižšie. Tak je to, 1,2 mil. pokút je potrebné udeliť, 100-tisíc pokút mesačne, 3 300 pokút denne. Ak máme 72 okresov, čiže jeden okres musí dodať denne približne 50 pokút. Viete, tak potom sa môžete niekedy čudovať, že idete z Košíc do Bratislavy a máte teraz, neviete, keby teda nie my, my už sme si zvykli, ale keď príde nejaký turista, tak nevie, či to je teda Juhoslávia, alebo je to nejaké vojnové cvičenie, hej, že naozaj niekedy to je tak, ak naozaj je potrebné vybrať, jedno okresné riaditeľstvo, poviem to takto zjednodušene, lebo ak má denne vybrať 50 pokút, tak majú čo robiť tí chlapi, aby si, aby si zarobili na ponožky. Viete, aby si zarobili na ponožky. Hej, že proste oni, aby teda dostali tričká a ponožky, tak musia ísť a musia tých ľudí, to z nich nejak vytrieskať. Čiže ja by som fakt bol zvedavý, že čo by sa stalo, keby sme prestali robiť priestupky, alebo že čo potom dáte nejaké nové, viete, že teraz už ľudia si fakt dajú pozor, že na tých notoricky známych miestach už nebudú prekračovať, čo vám tak ujde tých 10 km, čo dajú, že špinavé auto. To bude pokuta?
Pri dnešnej vláde by som sa niektorým veciam možno nečudoval, obzvlášť keď je potrebné uhrádzať, a to je druhá kapitola toho ministerstva slávneho, že tovary a služby. Ja vám tu na tomto poviem, hej, že teda, že čo je dôležité. Čiže na ponožky si musia vybrať cez pokuty, ale všimnite si, že napr. za tento rok, na slávne IT, ale to ani nie sú, že kapitálové, že nejaký nový softvér, to už je vlastne alebo udržiavanie toho, tých starých tlačiarní, čo tam majú, hej, to nech je na úrovni 30 mil. spolu dokopy. Samotná ako údržba, a to ináč by ma tiež ako zaujímalo, že keby to niekto rozložil, že čo to je. Údržba softvéru na NBS stojí 7 mil. eur. Prosím vás, ja som teda už neraz bol podať zápisnicu, tam majú staré počítače, dole je jeden klapkový telefón, nechcem zjednodušovať, hej, ale neviem akých softvérov, potom neviem aké komunikačné infraštruktúry, lebo to sú ďalšie milióny. No dokopy to je za rok 30 mil., hej. A to nie sú kapitálové, to sú tie také, akože pozametám to, povysávam, ventilátor vyfúkam vysávačom na počítači. A to sú všetko milióny, milióny a milióny.
A potom áno, potom, keď musíte dať na takéto IT-čko, na údržbu takéto peniaze, tak tie ostatné budú niekde chybovať. A viete, kde majú chybu, ja to vám poviem. To je znova tá absurdita, oni chybujú napr. na odmenách. A ja vám poviem, že každá krajina, ktorá má v sebe nejakú dynamiku, alebo aj spoločnosť, firma, ktorá má v sebe dynamiku, tak má mechanizmy motivácie, odmien, hej, má nejaké proste parametre toho, že kedy niekto dostane viac ako druhý, a keď je to dobrá firma, tak to musí byť na niečom spravodlivé. A všimnite si, že, že parametre osobitných finančných prostriedkov, odmien a špeciálne odmeny a príspevky stagnujú medziročne a sú, podľa mňa sú malé ako. Ak máte na celé MV na odmeny a príspevky 4 mil. euro, ale na servis, na servis IT-čka máte 7 mil., tak to je podľa mňa jeden z parametrov, ktorý jasne hovorí, že kde sme sa dostali. Jak chcete z tých policajtov vytrieskať tú dynamiku, tú schopnosť, to chcenie, tú motiváciu, aby niečo urobili, keď máte pomaly polku z toho, čo máte na vysávanie ventilátorov v počítačoch? Viete, a to je presne to, to je tá, to je to, nezdravý prístup k sporeným financiám, to je to, že akú krajinu vlastne vytvárame, že v akej krajine chceme byť, kde vám raz za mesiac, a tí policajti to vidia, mne to tí policajti hovorili.
Pán minister, ja vám poviem, v Dúbravke na policajnej stanici sú záchody, by ste neverili, to vám poviem. Tie záchody majú 20 metrov štvorcových, ani to nie. Neviem, či nie 60-tisíc euro to stálo, tá rekonštrukcia, ale najlepší parameter vám poviem, že z tých 20 metrov štvorcových, by ste neverili, počúvajte dobre. Bol podpísaný ten výkaz prác, že odviezli stade päť sedemkubíkových kontajnerov suti. Prosím vás, my, čo sme ešte normálni v tejto krajine, hej, povedzte mi, ako viete z plochy 20 metrov štvorcových bývalých záchodov, ktoré rekonštruujete, obíjate staré, obíjate staré kachličky, ako viete odviezť päť sedemkubíkových kontajnerov stavebnej suti. Prosím vás, ak mi niekto zodpovie na tú otázku, zložím mandát, idem domov. Poviem, že nemám tu čo robiť. (Reakcie z pléna.) Povedzte mi, a to je presne to, tí policajti to vidia. Tí policajti to vidia, ešte im dokonca tie isté pisoáre dali, ešte mi vraveli, že tie isté očistili a dali naspäť. (Povedané so smiechom.) Ale 60-tisíc to stálo, ale rozumiete, čiže 60-tisíc stáli záchody na policajnej stanici v Dúbravke, ale na odmeny možno tí chlapi dostali, museli si vyžobrať možno po 30 euro. Aj to ešte museli odmrznúť, ja neviem kde, na Rožňavskej. A to je presne ten problém, to je presne ten problém.
A, mimochodom, viete, kto rekonštruoval tie záchody, pán minister? Tu budete, za chvíľku nám tu príde do skráteného čítania, že jak idete ochrániť túto krajinu pred Pentou, však? Bodaj by, ja nepoviem pol slova, však to schváľte, ja som za. Ale presne firma z portfólia Penty. Viete, ináč, to je fantázia, čo v tejto krajine je možné. Presne tá firma opravuje aj záchody na policajných staniciach. By som sa hanbil, nie už keď som taký veľký podnikateľ, sa ulakomiť ešte na hajzle v Dúbravke, by som sa hanbil (povedané so smiechom), ale už nekomentujem, ale, ale proste je to tak. Tak na jednej strate tu idete rozohrať, kedy, dneska to príde či zajtra, či kedy, veľký "fight" proti Pente, jak im to naložíte, jak im to, a potom necháte sa konfrontovať tým, lebo tí policajti si to medzi sebou hovoria, že koľko to stojí. V Dúbravke sú záchody za 60-tisíc euro rekonštruované.
Čiže to chcem povedať, ak by to tu niekoho zaujímalo, hej, čiže ako sme nastavení, čiže na odmeny nemáte, máte polku z toho, čo máte na vyfúkavanie počítača. To je podľa mňa nezdravý rozpočet. V tomto je to parametricky pre mňa nezdravý rozpočet, potom tá krajina tak vyzerá. Potom tá krajina tak vyzerá. Potom tá krajina tak vyzerá.
A to už nehovorím, tu keby to niekoho zaujímalo, že pri niektorých položkách, viete, čo si človek môže pomyslieť pod špeciálnymi službami, hej. Špeciálne služby majú stopercentný nárast, čiže ak teraz sme za špeciálne služby platili, to nie SMER platil, to nie Robo Kaliňák platil, pozor! Nie SMER, to ľudia tejto krajiny za špeciálne služby platili 2,5 mil. eur, tak teraz budú 5,5. V čom je ten rozdiel, neviem. Akože v čom, viete, že... Ale asi tí, čo to zostavovali, vedia, v čom je ten rozdiel. No, toto je kapitola bezpečnosti, ktorá mne je vecne príslušná, podľa výboru.
A skončím, ak dovolíte, s tým, že mrzí ma, že kolega pán minister nás aj oklamal na výbore, lebo my sme mu minulý rok zahlasovali za to, že sa navýšili položky rozpočtu (reakcia z pléna), ale tak nech kvôli záznamu (reakcia z pléna), no. Aj menovať ho mám? (Reakcia z pléna.) Jaj, pardon. To nie. Tak dobre. Tak minister na našom výbore, vy ste neboli, ale minister Robert Kaliňák nás zaviedol, až oklamal, resp. nás oklamal na výbore, lebo povedal, že pokiaľ my budeme súhlasiť s tým, s navýšením rozpočtu, aby sa zvýšil počet policajných príslušníkov, tak zároveň s tým sa vytvorí a bude sa, proste začne sa projekt mobilných policajných staníc. Projekt mobilných policajných staníc bolo pilotne, bolo definované tak, že budú vytvorené dve mobilné policajné stanice v Prešovskom kraji a budeme to skúšať, že čo to urobí. Viete, jak to dopadlo? Žiadna mobilná policajná stanica neexistuje. Žiadna mobilná policajná stanica neexistuje. Vážení, vy čo ste v Prešove, v Košiciach alebo neviem kde všade, skúste prípadne porozmýšľať, či by sa vám nejaká nezišla, v nejakej tej dedine nejaká mobilná policajná stanica, malo sa to na základe rozhodnutia krajského šéfa inštalovať na pomedzí, pomedzí kontaktu obce a prípadne osady, mali sme to vyhodnocovať, či to má význam, či to nemá. Zaviedol nás minister, povedal, že áno, my sme mu zahlasovali, nemáte mobilné policajné stanice. Možno tento rok mohli byť dve a možno by sme zistili, že aké je to funkčné, a možno sme budúci rok nemuseli pridávať, mohli kľudne stačiť a ja vám garantujem, že keď to budeme tak ignorovať, ako to ignorujeme, tak v tom ďalšom období a podľa mňa veľmi skorom období, nie dve, nie tri, pán minister, nebudete ich stačiť kupovať. Toľko ich budete musieť mať. Viete, takže niekedy, keď je lepšie začať, ako potom sa splašiť. To som chcel povedať k rozpočtu, k tej kapitole, ktorú som si čiastočne pozrel. Poviem otvorene, nevenoval som tomu moc veľa pozornosti, lebo to tu v zásade nemá význam, hej. Vy už dneska možno sa aj vybavíte, keď nie, zajtra určite. Iné fórum na diskusiu o tom, že či tá kapitola, alebo hentá kapitola, či celý váš rozpočet je zdravý, či je dynamický, či je moderný, či aký, to tu nikoho nezaujíma. Všetci tu riešia proste imigrantov. Však všetci tu riešia proste, to vám spadlo z neba, prekryje to všetko, a tu môžete dneska.
Zajtra tu môžete doniesť, ja neviem, zákon neviem o čom, a to si ani nikto nevšimne. Stačí len v správnej chvíli, RTVS vás pozve, hej, všetkých vás tam pozve, pozbiera z ulice nejakých rečníkov a môžte tam zas hovoriť o tom, jak zachránite.
A, prosím vás, keď zachránite, tak ja som len zvedavý, ako chcete vy zachraňovať, keď z východnej hranice našej je letová prevádzka pomaly väčšia ako na Heathrow, že to my zistíme, pán minister, že, že v zásade, že čo sa tam deje, až vtedy, keď to spadne. Rozumiete? Že až vtedy zistíme, že čo sa tam deje, až keď to lietadlo spadne, ináč to nezistíme. A najväčšie čaro na tom všetkom je, že keď to spadne, tak až za dva dni to nájdeme. Rozumiete, spadol vrtuľník a ja som niekde čítal, že dva dni ho hľadali, že kde vlastne, a, prosím vás, ako vy chcete chrániť túto krajinu, veď my sme len na naše jediné šťastie, že sme mimo akejkoľvek trasy. Ako vy chcete chrániť túto krajinu, keď spadnutý vrtuľník hľadáte dva dni, prosím vás? Ako vy chcete chrániť túto krajinu? Fakt ako by ma, ale to je jedno už, mám veľa na jazyku. Takže, pán minister, takýto je potom. (Rečník zobral do rúk dva balíčky z rečníckeho pultu, ukazujúc ich ministrovi a plénu. Reakcia ministra.) To už asi pred... (Reakcia ministra.) Pokrčený papier. (Povedané so smiechom.) Ja vám to nedám, však čo, to je škoda. Ja len vám to ako vizuálne, dobre, že pripravte, po každej hostine príde upratovanie a účet. Dobre?
Čiže hostina končí, pán minister, pripravujte konsolidačné balíčky.
Ďakujem